Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2P-108-2018.pdf
PDF · 121.42 KB
Case nature
Area
Subarea
2P/108/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci navrhovateľka: U. G., rod. M., nar. X.X.XXXX, trvale bytom D. XX/XXX, XXX XX F. Z. proti manželovi: U. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C., Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, t.č. XX S. F., V.- D.-Z., F. Y. J., Veľká Británia, zastúpený Mgr. Drahoslav Potoček, advokát so sídlom Čajakova 5, 064 01 Košice, v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletým deťom: 1/ X. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XX/XXX, XXX XX F. Z., 2/ X. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX/XXX, XXX XX F. Z., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych veci a rodiny Stará Ľubovňa. Farbiarska 57, 064 01 Stará Ľubovňa, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov U. G., rod. M. a U. G. uzavreté dňa XX. X. XXXX v Starej Ľubovni, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Stará Ľubovňa vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX pod poradovým číslom XX r o z v á d z a.
II. Mal. X. G., nar. XX.X.XXXX a mal. X. G., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky, U. G., ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
III. Otec, U. G. je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. X. G. sumou 220,- eur mesačne a na výživu mal. X. G. sumou 180,- eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15-tého dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Otec, U. G. je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým X. G. a mal. X. G.
- počas letných prázdnin od 2.8. od 9.00 hod. do 16.8. do 18.00 hod., -počas Vianočných sviatkov každý nepárny rok od 23.12. od 16.00 hod. do 28.12. do 18.00 hod. a každý párny rok od 28.12. od 16.00 hod. do 5.1. do 18.00 hod. Matka je povinná maloleté deti na styk riadne pripraviť a odovzdať ich v stanovenom čase otcovi v mieste svojho bydliska. Otec je povinný maloleté deti v stanovenom čase prevziať a odovzdať matke v mieste jej bydliska.
V. Otec, U. G. je o p r á v n e n ý kontaktovať sa s mal. X. G. a mal. X. G. cez sociálnu sieť každú sobotu v čase od 9.00 hod do 11.00 hod. pričom matka je p o v i n n á umožniť otcovi komunikáciu so synmi.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka návrhom doručeným súdu 19.7.2018, doplnením podaním zo dňa 13.8.2018 žiadala, aby súd jej manželstvo rozviedol, mal. detí navrhla zveriť do jej výchovy, otca zaviazať platením
výživného v sume 400 eur na obe detí, súčasne navrhla upraviť styk, jednak formou Skypu a osobne v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. Návrh odôvodnila tým, že k narušeniu manželstva dochádzalo postupne. Žili vo Veľkej Británii manžel jej v domácnosti nepomáhal, nemohla sa zamestnať pre manželovu žiarlivosť, nestrpel aby bola v blízkosti iných mužov. Keď sa nelegálne zamestnala manžel ju upodozrieval z nevery, nedal si nič vysvetliť, až ju dňa 9.5.2018 fyzický napadol, bola ho udať, manžel dostal zákaz priblíženia k nej a k obom deťom. Snažil sa ju kontaktovať, napriek zákazu sa k nej priblížil, volala políciu. Manžel jej nedával peniaze, nemala z čoho žiť, tak jej matka poslala peniaze a vrátil sa dňa 25.5.2018 na Slovensko. K návrhu pripojil sobášny list, rodné listy detí, rozhodnutie o zákaze priblíženia v anglickom jazyku.
2. Súd uznesením sp. zn. 2P/108/2018 zo dňa 25.9.2019 ustanovil mal. deťom kolízneho opatrovníka a to Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.
3. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, manžela navrhovateľky vyzval aby sa k návrhu písomne vyjadril.
4. Manžel navrhovateľky sa k návrhu písomne nevyjadril.
5. Na pojednávaniach navrhovateľka na podanom návrhu trvala, opísala dôvody, ktoré ju viedli k uzavretiu manželstva ako aj genézu manželstva. Uviedol, že bývali v Anglicku, kde sa spoznali, manželstvo uzatvorili po krátkej známosti po čom čo otehotnela. Pokiaľ nechodila do práce neboli problémy, tie nastali keď začala pracovať, manžel ju podozrieval z nevery až ju fyzický napadol a ona ho udala v dôsledku čoho mal zákaz priblíženia k nej a deťom. Zákaz nerešpektoval, opäť ho udala, bol zatknutý a väznený. Po tejto udalosti koncom mája 2018 odišla na Slovensko. Od tejto doby spolu nežijú. Príčinu rozpadu manželstva vidí v žiarlivosti manžela. V súčasností má známosť s iným mužom a vylúčila možnosť obnovenia manželského spolužitia.
6. Manžel navrhovateľky sa na pojednávaní k návrhu pripojil, taktiež vylúčil možnosť obnovenia manželského spolužitia, ako príčinu rozvratu manželstva označil neveru manželky. Priznal že mal zákaz priblíženia sa k manželke a deťom, ktorý porušil a bol vo väzení 2 x po 24 hodín. V máji 2018 manželka bez jeho súhlasu sa deťmi vrátila na Slovensko. Od tejto doby spolu nežijú, vylúčil možnosť obnovenia manželského spolužitia, k manželke nemá žiaden citový vzťah.
7. Podaním doručeným súdu dňa 1.10.2019 sa manžel navrhovateľky prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril k návrhu v ktorom obšírne opísal dôvody uzavretia manželstva, genézu manželstva, dôvody prečo ho navrhovateľka bezdôvodne udala, ako ho v Anglicku zanechala s dlhmi. V závere uviedol, že aj keď s nevôľou s rozvodom súhlasí.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov a to : sobášnym listom, rodným listom mal. detí, správou o prešetrení rodinných pomerov, dokladmi preukazujúcimi osobné, majetkové a zárobkové pomery účastníkov konania na základe čoho ustálil tento skutkový stav:
8. Účastníci konania uzatvorili manželstvo v Starej Ľubovni toto manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Stará Ľubovňa vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX. U oboch účastníkov išlo o prvé manželstvo, obaja sú slovenskí štátni občania. Počas trvania manželstva sa im narodili dve detí dňa XX.X.XXXX mal. X., dňa XX.XX.XXXX mal. X..
9. Manželstvo účastníci uzatvorili po krátkej známosti, jeho uzavretie bolo ovplyvnené tehotenstvom navrhovateľky. Do času kým navrhovateľka nepracovala nemali vážnejšie problémy, tie začali keď navrhovateľka začala privyrábať, manžel ju upodozrieval z nevery, nastali hádky, nedorozumenia, situácia vyvrcholila fyzickým útokom, v dôsledku čoho bol manželovi udelený zákaz priblíženia sa k navrhovateľke a deťom, ktorý nerešpektoval a bol zatknutý. Následne navrhovateľka spolu s deťmi opustila Anglicko. Od mája 2018 účastníci nevedú spoločnú domácnosť, obaja vylúčujú možnosť obnovenia manželského spolužitia, nemajú k sebe žiaden citový vzťah. Navrhovateľka v súčasnosti udržiava známosť s iným mužom.
Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára - rozvod:
10. Podľa § 18 Zákona o rodine (ďalej len ZoR) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
11. Podľa § 19 ods. 1 ZoR o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
12. Podľa § 22 ZoR k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
13. Podľa 23 ods. 1 ZoR súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
14. Podľa § 23 ods. 2 ZoR súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujmy maloletých detí.
15. Podľa § 23 ods. 3 ZoR súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a §19.
16. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd nepochybne preukázané, že manželstvo účastníkov je tak vážne a trvalo rozvrátené, že nemôže plniť svoj účel, pričom rozvrat možno považovať ako kvalifikovaný a nenapraviteľný. Účastníci konania skoro rok a pol nevedú spoločnú domácnosť, nehospodária spolu, navzájom si nepomáhajú, nevytvárajú zdravé rodinné prostredie, nezabezpečujú spoločnú výchovu maloletých detí čo sú základne práva a povinnosti manželov. Nemožno očakávať, že účastníci obnovia manželské spolužitie, keďže obaja zhodne túto možnosť odmietajú, nechcú zotrvať v manželskom zväzku, naviac navrhovateľka udržuje mimomanželskú známosť.
17. Príčinu rozvratu tohto manželstva súd vidí vo vzájomnom citovom odcudzení, ktoré je zapríčinené odchodom navrhovateľky z Anglicka, ako aj v neschopnosti vzájomnej tolerancie, ale aj v násilníckom správaní sa manžela navrhovateľky a jeho žiarlivosti. Za danej situácie je toto manželstvo len formálne, neplniace účel, preto ho súd rozviedol.
Úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletým deťom
18. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.) s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
19. Podľa § 24 ods. 1 ZoR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
20. Podľa § 24 ods. 2 ZoR ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
21. Podľa § 24 ods. 3 ZoR rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
22. Podľa § 24 ods. 4 ZoR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
23. Podľa § 24 ods. 5 ZoR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
24. Podľa § 25 ods. 1 ZoR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
25. Podľa § 25 ods. 2 ZoR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
26. Podľa § 25 ods. 3 ZoR ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
27. Podľa § 25 ods. 4 ZoR ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
28. Podľa § 26 ZoR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
29. Podľa § 43 ods. 1 ZoR maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú V konaniach, v ktorý sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
30. Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
31. Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
32. Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
33. Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
34. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
35. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj a neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
36. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa toho zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
37. Podľa § 40 C.m.p. súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
38. Podľa § 116 C.m.p. ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.
39. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
40. Navrhovateľka v návrhu navrhla maloletých synov zveriť do svojej starostlivosti, výživné zo strany otca navrhla určiť v sume 400 eur na obe detí. Súčasne navrhla upraviť styk otca so synmi formou sociálnej siete a osobne, na tomto návrhu zotrvala aj na pojednávaniach. Manžel navrhovateľky so zverením detí matke súhlasil, navrhol určiť výživné v maximálnej výške 200 eur pre obe detí a taktiež navrhol úpravu styku jednak formou sociálnej siete ale aj osobne.
41. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni zo dňa 30.5.2019 (čl. 88) mal súd preukázané, že matka spolu s deťmi býva v 3 izbovom byte svojich rodičov, má vyčlenenú jednu izbu, v domácnosti má vytvorené vhodné podmienky, ktoré zodpovedajú potrebám mal. detí. Matka je od 13.5.2019 zamestnaná ako opatrovateľka v Novej Ľubovni, do januára 2019 poberala rodičovský príspevok v sume 214,70 eur. Prídavky na detí nepoberá, vybavuje si ich. Mal. X. je zdravý, má 9 rokov, navštevuje základnú školu v Starej Ľubovni. Mal. X. uviedol, že mamka sa o neho stará, chcel by sa pobaliť a ísť k otcovi, mamku má rád kúsok, ocka veľmi, otec mu chýba. Náklady na jeho starostlivosť matka vyčíslila sumou 280 eur mesačne. Mal. X. je zdravý, navštevuje materskú školu. Vzhľadom na nízky vek nebol s ním vykonaný pohovor, ale bolo vidieť, že má pozitívny vzťah k matke. Matka mesačné výdaje na jeho starostlivosť vyčíslila sumou 270 eur. Matka má vytvorené podmienky pre mal. detí, pozná ich potreby a vie ich zabezpečiť, je spôsobilá postarať sa o ne.
42. Z predložených listinných dôkazov a výsluchu rodičov mal. detí mal súd preukázané, že navrhovateľka, matka detí, od júla 2018 do januára 2019 poberala rodičovský príspevok v sume 214,70 eur. V období od 15.3.2019 do 10.4.2019 bola zamestnaná ako upratovačka. Od 13.5.2019 je zamestnaná ako opatrovateľka v Dome Charitas sv. Jána Almužníka v Novej Ľubovni, s čistým príjmom v rozpätí od 612 do 453 eur. Spolu s deťmi býva v 3 izbovom byte rodičov, ktorým na chod domácností prispieva nákupmi, inou formou na chod domácnosti neprispieva. Platí telefón 9 eur, spláca dlh na nedoplatku na zdravotnom poistení, ktorý má v sume 1854,94 eur.
43. Manžel navrhovateľky, otec detí, na pojednávaní dňa 9.9.2019 uviedol, že pracuje vo firme na vysokozdvižnom vozíku, jeho príjem je 250 libier týždenne, v písomnom vyjadrení, ktoré prostredníctvom právneho zástupcu doručil súdu dňa 1.10.2019 uviedol, že pracuje vo firme TOYOTA jeho príjem je cca 400 libier týždenne. Na pojednávaní ďalej uviedol, že si občas privyrába v pizzérii, kde zarobí cca 60-70 libier za večer, chodí tam maximálne 2 x do týždňa. Iný príjmy neuviedol. Z predložených listín vyplýva, že za 9 týždňov k 8.6.2019 zarobil 3 002,39 libier, čo je 333,60 libier týždenne (čl. 112 spisu). Z výplatných pások (130-132 spisu) vyplýva, že pri odpracovaní celého týždňa (40 hodín) sa jeho príjem pohybuje v rozpätí od 531 libier do 476,50 libier týždenne. Právny zástupca otca mal. detí na pojednávaní dna 2.10.2019 opakovane zdôrazňoval, že otec detí nie je schopný platiť vyššie výživne ako 200 eur pre obe detí, predložil výpočet, ktorý si cez aplikáciu zadal otec detí v Anglicku a z ktorej je zrejmé, že maximálna výška výživného pre obe detí môže byť 263, 26 libier.
44. Výdaje otec detí na pojednávaní špecifikoval ako splátky dlhov na preplatok benefitu na bývanie v celkovej sume 6 000 libier, mesačne spláca 300 libier, na splátky leasingu auta v sume 10-50 libier týždenne a 230 libier mesačne. Ďalej má, náklady na bývanie 80 libier týždenne, na telefón a bežné
výdaje na ošatenie, stravu. Má zdravotné problémy s dýchaním a srdcom, lieky neužíva. V písomnom podaním zo dňa 1.10.2019 ako výdaje uvádza aj náklady na cestovne 20 -30 libier týždenne.
45. Mal. X. je žiakom 3. ročníka základnej školy, náklady na jeho starostlivosť matka vyčíslila sumou 280 eur a pozostávajú z výdajov na ošatenie 30 eur, stravu 150 eur, hygienické potreby 5 eur, aktivity vo voľnom čase 10 eur, školské potreby 15 eur, ZPRŠ 1,60 eur, školské výlety a vreckové 5 eur, vreckové 10 eur, bývanie 35 eur, lieky 5 eur, lieky predpísané odborným lekárom 2 eura, družina 6 eur a hračky 5 eur.
46. Mal. X. navštevuje materskú školu, náklady na jeho starostlivosť matka vyčíslila sumou 270 eur a pozostávajú z výdajov na ošatenie 30 eur, stravu 150 eur, hygienické potreby 15 eur, aktivity vo voľnom čase 10 eur, vreckové 10 eur, bývanie 35 eur, lieky pri bežných ochoreniach 5 eur, lieky predpísané odborným lekárom 4 eur, hračky 10 eur.
47. Obom deťom bola zistená alergia, liečba bude nastavená po úprave imunity. Ani jeden z rodičom inú vyživovaciu povinnosť nemá.
48. Kolízny opatrovník na pojednávaní navrhol obe mal. detí zveriť do starostlivosti matky, otca navrhol platením výživného v sume pre mal. X. v sume 250 eur a pre mal. X. v sume 150 eur, súčasne navrhla upraviť styk otca so synmi formou skypu každý párny víkend v sobotu od 9.00 hod. do 12.00 hod., ostatnú úpravu styku ponechal na úvahe súdu.
49. Súd vo všeobecnosti pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vždy prihliadne predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, ako aj na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. To boli aj prvoradé hľadiská pri rozhodovaní súdu o úprave práv a povinnosti rodičov na čas po rozvode k mal. X. a X.. Je potrebné vždy dbať na to, aby sa zabezpečili čo najpriaznivejšie podmienky pre zdarný a zdravý vývoj detí a na ich citové väzby k tomu - ktorému rodičovi.
50. Súd na základe vykonaného dokazovania, pre zabezpečenie čo najpriaznivejšieho duševného vývinu detí, stabilitu ich výchovného prostredia, dospel k záveru, že najpriaznivejším a najviac rešpektujúcim záujmy mal. detí je ich zverenie do osobnej starostlivosti matky. S čím otec detí súhlasil.
51. Súd zdôrazňuje, že rodičia sú povinní navzájom spolupracovať pri výchove svojich detí, ak by tomu tak nebolo, potom ten rodič, ktorý spoluprácu odmieta je výchovne nespôsobilý. Dieťa má právo na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. S ohľadom na vzťah rodiča k dieťaťu s ktorým je v osobnej starostlivosti je výchovnou úlohou rodiča, aby viedol dieťa k úcte k druhému rodičovi, pokiaľ rodičia správne pochopia význam svojej úlohy pri výchove dieťaťa, potom si musia byť vedomí toho, že majú prvotnú zodpovednosť za prípravu detí na stretnutie s druhým rodičom. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že úloha druhého rodiča pri výchove má svoj význam a pokiaľ by si toto právo nevedeli navzájom zabezpečiť, potom možno dôvodne pochybovať o ich výchovnej spôsobilosti. Súd dodáva, že je v záujme maloletých detí, aby sa dospelí rodičia naučili navzájom konštruktívne komunikovať o záležitostiach svojich detí.
52. Súd zdôrazňuje, že oprávnenie a povinnosť obidvoch rodičov zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok trvá, aj keď súd upraví ich práva a povinnosti k dieťaťu na čas po rozvode v zmysle § 24 Zákona o rodine a rozhodne, že jednému z rodičov dieťa zveruje do osobnej starostlivosti. Rodičovské práva a povinnosti zostávajú zachované, touto úpravou ide len o úpravu výkonu tých rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia s osobnou starostlivosťou o mal. dieťa. Vo všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností by sa však rozvedený manželia mali dohodnúť. Ak sa o týchto podstatných veciach nedohodli, podľa § 35 Zákona o rodine na návrh niektorého z rodičov rozhodne v tomto smere súd.
53. Súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol aj o výške vyživovacej povinnosti otca k mal. deťom. Pri určení výšky výživného, súd v zmysle citovaného § 62 ods. 4 Zákona o rodine vychádzal jednak z potrieb oprávneného, teda mal. dieťaťa, osobnej starostlivosti matky, prihliadol aj na schopnosti a možnosti oboch rodičov a skutočnosť, že dieta má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov v zmysle § 62 ods. 3 druhá veta Zákona o rodine. Za takýchto okolností súd dospel k
záveru, že je v schopnostiach otca prispievať na výživu mal.X. sumou 220 eur a pre mal. X. sumou 180 eur mesačne.
54. V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine je pri každom rozhodovaní o vyživovacej povinnosti povinného voči dieťaťu rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý faktický dosahuje. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Otec detí pred súdom na pojednávaní dňa 9.9.2019 tvrdil, že jeho príjem vo firme je 250 libier týždenne, ale v písomnom podaní zo dňa 1.10.2019 už uvádza, že jeho príjem je cca 400 libier týždenne, čo podložil aj výplatnými páskami. Na pojednávaní otec detí uviedol, že okrem tohto príjmu má aj príjem cca 120-140 libier týždenne (z pizzerie kde chodí 2 x do týždňa) potom jeho týždenný príjem je cca 520 libier, mesačný 2 080 libier.
55. Súd má za to, že otec mal. detí je objektívne schopný dosahovať príjem dostatočný pre plnenie vyživovacej povinnosti voči obom mal. deťom v rozsahu 400,- eur mesačne, pretože disponuje takými schopnosťami a skúsenosťami, ktoré by mohol adekvátne zúročiť. Výdavky či iné náklady ( splátky dlhov, leasingu a pod. .) nie je samo o sebe možné z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti zohľadňovať, nakoľko výživné na maloleté dieťa má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov, a taktiež nie je možné pri určení výšky výživného zohľadňovať bežné náklady na domácnosť (ktoré sú na strane oboch rodičov). Keďže plnenie vyživovacej povinnosti je prvoradou zákonnou povinnosťou rodičov, rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené.
56. Súd konštatuje, že výživné zohľadňuje iba časť nevyhnutých potrieb mal. dieťaťa a je nepochybné, že matka na strane ktorej musí súd prihliadnuť na jej osobnú starostlivosť o dieťa, dopĺňa zdroje výživy dieťaťu na hranicu prospešnú a nevyhnutný pre jeho všestranný rozvoj a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči mal. dieťaťu. Súd poznamenáva, že je povinnosťou druhého rodiča - ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, teda otca, aby hľadať všetky možnosti, svoje rezervy, tak aby svojmu dieťaťu poskytol stanovený rozsah vyživovacej povinnosti ( mal. X. v sume 220 eur a mal. X. v sume 180,- eur mesačne), ktorý podľa názoru súdu zodpovedá odôvodneným potrebám mal. detí, keď minimálne náklady na ich starostlivosť vyčíslila matka sumou 550 eur mesačne, ktorú suma vzhľadom na vek detí ich zdravotný stav súd považuje za primeranú.
57. Súd musí poukázať na „nezodpovedný prístup “ otca dieťaťa, ktorý na jednej strane tvrdí, že dieťaťu nie je schopný platiť výživné vyššie ako 400 eur mesačne, pričom ak vychádzame z potencionálneho mesačného príjmu otca detí 2080 libier a odrátame deklarované mesačne výdaje - splátky dlhu 300 libier, leasing auta 200 a 230 libier, nájom 320 libier, cestovné 90 libier , ostáva suma 940 libier. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že matka poskytuje deťom 24 hodinovú starostlivosť, ako aj skutočnosť, že detí majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, v danom prípade otca.
58. Vzhľadom na všetky uvedené skutočností súd má za to, že je v schopnostiach otca detí prispievať na výživu mal. X. sumou 220 eur a pre mal. X. sumou 180 eur mesačne a táto suma podľa názoru súdu zodpovedá aj odôvodneným potrebám mal. detí, preto súd zaviazal otca detí platením výživného v takýchto sumách, počnúc dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
59. Súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 4Tdo 250/12 z 18.4.2012 z ktorého okrem iného vyplýva, že splodenie dieťaťa nie je šport ani zábava, aj keď sa to na začiatku niektorým jedincom tak zdá. V skutočnosti budúci rodič splodením dieťaťa preberá na seba povinnosť a zodpovednosť, ktorá ho bude prevádzať po celý ďalší život, niekedy až do jeho vlastnej smrti. Preto je dôležité, aby sa choval tak, aby svojím záväzkom a povinnostiam dokázal vždy a za každých okolností čeliť.
60. Súd súčasne rešpektujúc v prvom rade záujem mal. detí, ale aj návrhy rodičov upravil stretávanie sa otca s maloletým synmi a to osobne počas letných prázdnin dva týždne od 2.8. do 16.8. toho ktorého roka, počas Vianočných sviatkov každý nepárny rok od 23.12 do 28.12 a každý párny rok od 28.12. do 5.1. A formou sociálnej siete (nielen cez Skype) každú sobotu od 9.00 hod. do 11.00 hod.
61. Je nutné zdôrazniť, že rodičovi , ktorému mal. detí neboli zverené do osobnej starostlivosti sú zachované všetky rodičovské práva a povinnosti, tento rodič nie je pozbavený práva detí vychovávať. Je na ňom aby využíval možnosti na to aby mal na výchovu detí vplyv. Na druhej strane pri úprave styku je povinnosťou súdu prihliadať na záujmy maloletých detí, najmä na ich citové väzby k rodičom, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia ako aj na to, aby sa rešpektovalo právo maloletých detí na zachovanie ich vzťahu k obidvom rodičom a zachovaniu súrodeneckých väzieb. Kritériami podľa ktorých sa súd pri úprave styku spravuje, okrem iného sú vek, zdravotný stav, citový vzťah k rodičom, predovšetkým rodičovi, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, vzťah dieťaťa k prostrediu, v ktorom tento rodič žije.
62. Súd uložil rodičom aby si detí odovzdali a vyzdvihli v mieste bydliska matky, ktoré je zároveň miestom bydliska detí, s tým, že rodič ktorý dieťa odovzdá je povinný si ho od druhého rodiča vyzdvihnúť. Rovnako bolo uložené rodičom aby mal. detí na styk s druhým rodičom riadne pripravili, to zanemená tak po materiálnej ako aj po psychickej stránke správnou motiváciou a usmernením. Taktiež bolo uložené matke aby otcovi detí umožnila kontakt cez sociálnu sieť.
63. V závere súd apeluje na rodičov aby sa snažili o korektnú komunikáciu a eliminovali vzájomné konflikty v záujme ich spoločných maloletých detí, ktoré ich vnímajú vzhľadom na ich pozitívny vzťah k obom rodičom veľmi citlivo, keďže prebiehajúce rozvodové konanie predstavuje pre maloleté detí výraznú záťažovú situáciu.
64. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63 C.m.p.)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa C.m.p.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.