Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21CoP-38-2020.pdf
PDF · 100.98 KB
No categories available
21CoP/38/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v rodinnoprávnej veci navrhovateľky: U. G., E.. M., O.. X.X.XXXX, Z. V. D. XX/XXX, XXX XX F. Ľ., proti manželovi: U. G., O.. XX.X.XXXX, Z. V. C., F. M. X. V.O. R. F. Í., Z..Č.. XX S. F., V.-D.-Z., F. Y. J., X. V., zastúpený: Mgr. Drahoslav Potoček, advokát so sídlom Čajakova 5, 064 01 Košice, v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletým deťom: 1/ X. G., O.. XX.X.XXXX, 2/ X. G., O.. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny F. Ľ., I. XX, XXX XX F. Ľ., o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 2P/108/2018-141 zo dňa 2.10.2019 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch III., VI.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Predmetom konania je rozvod manželstva a úprava výkonu rodičovských práv a povinností manželov k maloletému X. a maloletému X. na čas po rozvode. Konanie sa začalo na základe návrhu manželky, ktorá navrhla manželstvo rozviesť, maloleté deti zveriť do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazať platením výživného v sume 400,- eur na obe deti, upraviť styk otca s maloletými deťmi.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:
„I. Súd manželstvo účastníkov U. G., E.. M. a U. G. uzavreté dňa XX. X. XXXX v F. Ľ., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu F. Ľ. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX pod poradovým číslom XX r o z v á d z a. II. Mal. X. G., O.. XX.X.XXXX a mal. X. G., O.. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky, U. G., ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. III. Otec, U. G. je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. X.O. G. sumou 220,- eur mesačne a na výživu mal. X. G. sumou 180,- eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15-tého dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku. Otec, U. G. je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým X.O. G. a mal. X. G.
- počas letných prázdnin od 2.8. od 9.00 hod. do 16.8. do 18.00 hod.,
-počas Vianočných sviatkov každý nepárny rok od 23.12. od 16.00 hod. do 28.12. do 18.00 hod. a každý párny rok od 28.12. od 16.00 hod. do 5.1. do 18.00 hod. Matka je povinná maloleté deti na styk riadne pripraviť a odovzdať ich v stanovenom čase otcovi v mieste svojho bydliska. Otec je povinný maloleté deti v stanovenom čase prevziať a odovzdať matke v mieste jej bydliska. IV. Otec, U. G. je o p r á v n e n ý kontaktovať sa s mal. X.O. G. a mal. X. G. cez sociálnu sieť každú sobotu v čase od 9.00 hod do 11.00 hod. pričom matka je p o v i n n á umožniť otcovi komunikáciu so synmi. V. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.“
3. Súd prvej inštancie ustálil skutkový stav, v zmysle ktorého mal preukázané, že manželia uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX. U oboch išlo o prvé manželstvo, počas trvania manželstva sa im narodili mal. X. a X.. Od U. XXXX manželia nevedú spoločnú domácnosť, obaja vylúčili možnosť obnovenia manželského spolužitia. Nemajú k sebe žiaden citový vzťah. Právne uzavrel, že manželstvo účastníkov je vážne a trvalo rozvrátené, nemôže plniť svoj účel, pričom rozvrat možno považovať ako kvalifikovaný a nenapraviteľný. Za danej situácie manželstvo je len formálne, neplniace účel, a súd prvej inštancie v zmysle návrhu manželstvo rozviedol.
4. Vo vzťahu k zvereniu maloletých detí do starostlivosti jedného z rodičov, súd prvej inštancie právne uzatvoril, že pre zabezpečenie čo najpriaznivejšieho duševného vývinu detí, stability vzájomného prostredia najpriaznivejším a najviac rešpektujúcim záujmy maloletých detí je ich zverenie do osobnej starostlivosti matky, s čím otec detí súhlasil.
5. Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti pri určení výšky výživného súd v zmysle § 62 ods. 4 Zákona o rodine vychádzal z potrieb maloletých detí, osobnej starostlivosti matky, prihliadol aj na schopnosti a možnosti oboch rodičov, a skutočnosť, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov v zmysle § 62 ods. 3 druhá veta Zákona o rodine. Pri rozhodovaní vyhodnocoval aj príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1, a ustálil týždenný príjem otca cca 520 libier, mesačný 2.080 libier, a za takýchto okolností dospel k záveru, že je v schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého X. sumou 220,- eur a pre maloletého X. sumou 180,- eur mesačne. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti zohľadnil aj otcom deklarované mesačné výdaje, splátky dlhu 300 libier, leasing auta 200 a 230 libier, nájom 320 libier, cestovné 90 libier. Zdôraznil, že matka poskytuje deťom 24 hodinovú starostlivosť, ako aj skutočnosť, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, v danom prípade otca. Prihliadol na odôvodnené potreby maloletých detí, ktoré matka vyčíslila sumou 550,- eur mesačne, a ktorú vzhľadom na vek a zdravotný stav maloletých detí považoval súd za primeranú, s poukazom na skutočnosť, že maloletý X. je žiakom X. ročníka základnej školy, maloletý X. navštevuje materskú školu, a obe deti majú zvýšené náklady v súvislosti so zdravotným stavom.
6. Vo vzťahu k úprave stretávania sa otca s maloletými synmi súd uzavrel rešpektujúc záujem maloletých detí, ale aj návrhy rodičov, a upravil stretávanie sa osobne počas letných prázdnin 2 týždne od 2.8. do 16.8., toho-ktorého roka, počas vianočných sviatkov, každý nepárny rok od 23.12. do 28.12, a každý párny rok od 28.12. do 5.1., a zároveň formou sociálnej siete (nielen cez Skype), každú sobotu od 9.00 hod. do 11.00 hod. Súd umožnil rodičom, aby si deti odovzdali a vyzdvihli v mieste bydliska matky, ktoré je zároveň miestom bydliska detí s tým, že rodič, ktorý dieťa odovzdá, je povinný si ho od druhého rodiča vyzdvihnúť. Rovnako uložil rodičom, aby maloleté deti na styk s druhým rodičom riadne pripravili, tak po stránke materiálnej, ako aj po psychickej stránke správnou motiváciou a usmernením. Matke uložil, aby otcovi maloletých umožnila kontakt cez sociálnu sieť.
7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiadne z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Súd prvej inštancie právne rozhodnutie zdôvodnil ustanoveniami § 18 ods. 1, § 19 ods. 11, § 22, § 23 ods. 1, 2, 3, § 24 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 25 ods. 1, 2, 3, 4, § 26m, § 43 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 zákona o rodine, § 100, § 2 ods. 1, § 40, § 116 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), § 217 ods. 1 prvá veta zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
III. Obsah odvolania otca a vyjadrení k odvolaniu
9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to výroku III., týkajúceho sa výživného, podal otec odvolanie z odvolacích dôvodov v zmysle § 62 CMP a § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP. Otec namietal výšku výživného 400,- eur mesačne, ktorú považuje v rozpore s ustanovením § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Upravené výživné je podľa jeho názoru neprimerané a zvýhodňuje matku s maloletými deťmi na úkor životného minima otca. Určeným výživným je otec doživotne ohrozený zvládnuť svoje životné náklady. Aby sa nedostával do exekúcie a osobného bankrotu, neustále žiada o odklady splátok svojich finančných záväzkov, ktoré pochádzajú ešte z obdobia spolužitia otca s matkou a maloletými deťmi spred 2 rokov. V súčasnosti zarába cca 400 libier týždenne v spoločnosti Z.. Týždenne spláca 75 libier dlh za čerpanie sociálnych dávok, kvôli vážnym zdravotným problémom s chrbtom v rokoch 2014 - 2015; 80 libier za nájom, cestovné výdavky do práce predstavujú 20 - 30 libier. Mesačne spláca leasing na osobný automobil, ktorý nevyhnutne potrebuje na cestovanie do práce a späť 229 libier. Mesačne platí matke výživné na deti 200 libier a dlh za auto, ktoré matka zobrala na Slovensko vo výške 50 - 200 libier. Uviedol, že z účtu, ktorý rodičia používali spoločne v R., zmizli desiatky a stovky libier, za dlhšie obdobia až tisícky libier bez toho, že by matka platila bežné účty za nájom, auto, elektrinu, plyn a podobne, preto na účte otca dlh predstavuje bez príslušenstva 1.232,03 libier, čo so všetkými dlhmi otca v súčasnosti predstavuje sumu 7.000,- libier. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vo výroku III., a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo v odvolacom konaní zaviazal prispievať na výživu maloletého X. sumou 120,- eur mesačne, na maloletého X. sumou 80,- eur mesačne, počnúc dňom 1.6.2018.
10. Kolízny opatrovník zotrval na svojich doterajších písomných a ústnych vyjadreniach v predmetnej veci.
11. Navrhovateľka sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrila.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolaniu otca nie je možné priznať úspech.
13. V kontexte uplatnených odvolacích námietok otca vyjadrujúcich nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie vo vzťahu k rozsahu výživného, skúmal odvolací súd primeranosť určenej sumy vyživovacej povinnosti otca v nadväznosti na jeho možnosti a schopnosti.
14. Odvolací súd zistený skutočný stav súdom prvej inštancie považuje za dostatočný a nevznikla potreba doplniť dokazovanie pred odvolacím súdom. Súd prvej inštancie postupoval v zmysle Zákona o rodine, posudzoval schopnosti a možnosti povinného rodiča, oprávnené potreby maloletých detí. Vykonal dokazovanie, ktoré podrobne zhodnotil a z ktorého vyvodil skutkové závery, ktoré odvolací súd považuje za správne.
15. Vychádzajúc zo zisteného skutočného stavu veci mal. X. a mal. X. pochádzajú z manželstva rodičov, ktorí nevedú spoločnú domácnosť od U. XXXX, kedy sa matka s deťmi presťahovala z R. na Slovensko. Matka spolu s deťmi býva v X-izbovom byte svojich rodičov, v domácnosti má vytvorené vhodné podmienky, ktoré zodpovedajú potrebám mal. detí. Vzťahy medzi rodičmi sú napäté. Maloletý X. je žiakom X. ročníka základnej školy, náklady na jeho starostlivosť matka vyčíslila sumou 280,- eur (výdaje na ošatenie 30,- eur, stravu 150,- eur, hygienické potreby 5,- eur, aktivity vo voľnom čase 10,- eur, školské potreby 15,- eur, ZPRŠ 1,60 eur, školské výlety a vreckové 5,- eur, vreckové 10,- eur, bývanie 35,- eur, lieky 5,- eur, lieky predpísané odborným lekárom 2,- eura, družina 6,- eur a hračky 5,- eur). Mal. X. navštevuje materskú školu, náklady na jeho starostlivosť matka vyčíslila sumou 270,-
eur (výdaje na ošatenie 30,- eur, stravu 150,- eur, hygienické potreby 15,- eur, aktivity vo voľnom čase 10,- eur, vreckové 10,- eur, bývanie 35,- eur, lieky pri bežných ochoreniach 5,- eur, lieky predpísané odborným lekárom 4,- eur, hračky 10,- eur). Ani jeden z rodičov inú vyživovaciu povinnosť nemá. Matka je od XX.X.XXXX zamestnaná ako opatrovateľka v O. Ľ., do januára XXXX poberala rodičovský príspevok v sume 214,70 eur. Od XX.X.XXXX bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. V období od 15.3.2019 do 10.4.2019 bola zamestnaná na Dohodu o pracovnej činnosti ako upratovačka v spoločnosti R. U., F..E..D.. s dohodnutým príjmom 70,- eur mesačne. Od 13.5.2019 je zamestnaná ako opatrovateľka v Y. N. F.. L. R.M. X. O. Ľ., s čistým príjmom v rozpätí od 612,- do 453,- eur. Otec detí na pojednávaní dňa 9.9.2019 (v rámci rozvodového konania) uviedol, že pracuje, jeho príjem je 250,- libier týždenne, v písomnom vyjadrení, ktoré prostredníctvom právneho zástupcu doručil súdu dňa 1.10.2019 uviedol, že pracuje vo firme Z., jeho príjem je cca 400,- libier týždenne. Na pojednávaní ďalej uviedol, že si občas privyrába v pizzerii, kde zarobí cca 60-70 libier za večer maximálne 2x do týždňa. Z predložených listín vyplýva, že za 9 týždňov k 8.6.2019 zarobil 3.002,39 libier, čo je 333,60 libier týždenne, z výplatných pások vyplýva, že pri odpracovaní celého týždňa (40 hodín) sa jeho príjem pohybuje v rozpätí od 531,- libier do 476,50 libier týždenne. Výdaje otec detí špecifikoval ako splátky dlhov na preplatok benefitu na bývanie, na splátky leasingu auta, náklady na bývanie, telefón a bežné výdaje na ošatenie, stravu.
16. Námietky otca sa týkajú skutkových otázok zistenia jeho reálnych možností a schopností, správnosti záveru prispievať na výživu maloletých detí v súdom určenej výške. Pokiaľ ide o schopnosti a možnosti povinného rodiča, tak schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami. Pri posudzovaní schopností a možností povinného rodiča sú dôležité jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery, napríklad jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami.
17. Zákon o rodine pri rozhodovaní o výške výživného vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane relevantného sú to oprávnené odôvodnené potreby, na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na výživu dieťaťa. Tieto náklady musí súd ustáliť tak, aby reálne vystihovali potreby dieťaťa. Suma mesačných nákladov dieťaťa predstavuje vyčíslenie nepravidelných nákladov na dieťa tak, aby bola určiteľná. Náklady na výživu dieťaťa predstavujú teda náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Preto výživné nemožno považovať len za plnenie na výživu maloletého dieťaťa, ale aj náklady na bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotnú starostlivosť a iné potreby, ktoré sa vyskytnú. Pri skúmaní maloletých potrieb oprávnených detí je potrebné a nutné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé, pravidelne sa vyskytujúce, ale aj potreby, ktoré sa vyskytujú len niekedy. Účelom výživného je uhrádzať nielen priebežne sa vyskytujúce bežné potreby, ale všetky potreby prospešné pre všestranný vývoj detí, teda aj potreby vyskytujúce sa nepravidelne za dlhšie obdobie.
18. Otec maloletých detí je zamestnaný, dosahuje týždenný príjem cca 520,- libier, mesačný príjem 2.080,- libier. Odvolací súd nenašiel iné dôvody pre posúdenie vo vzťahu k skutkovému záveru ohľadne príjmov, a teda jeho schopnosti a možnosti. Súd prvej inštancie správne vychádzal pri zisťovaní jeho možností z tvrdení otca, z výplatných listín, pokiaľ konštatoval jeho priemerný mesačný zárobok vo výške 2.080,- libier mesačne.
19. Oprávnené potreby maloletých synov sú správne súdom zistené. Nie sú neprimerané a korešpondujú s vekom maloletých. Maloletý X. má XX rokov, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie navštevoval X. ročník základnej školy. Maloletý X. má X roky, navštevuje materskú školu. Súd prvej inštancie správne zistil potreby maloletého X. a maloletého X. v rozhodnom období, správne zistil otázku osobnej starostlivosti matky, na ktorú prihliadol. Maloleté deti sú neustále osobou oprávnenou z výživného a sú odkázané na plnenie vyživovacej povinnosti zo strany rodičov. Vyživovacia povinnosť rodiča k neplnoletému dieťaťu je daná ex lege a obvyklým spôsobom plnenia je stav, kedy dieťa žije v spoločnej domácnosti rodičov a výživné je plnené v naturálnej forme. Súd k stanoveniu konkrétnej výšky výživného pristupuje len v prípadoch potencionálneho ohrozenia oprávneného dieťaťa - ak nežijú rodičia spolu, došlo k rozpadu ich rodiny, prípadne k rozvodu manželstva a v prípade, ak niektorý z rodičov svoju vyživovaciu povinnosť neplní. Zmyslom je teda zabezpečiť dieťaťu porovnateľné podmienky s tými, aké
by malo, keby rodičia žili spolu a riadne sa o dieťa starali (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR sp.zn. IV. ÚS 650/15 zo dňa 16.12.2015.
20. Odvolacie námietky týkajúce sa platenia leasingu na osobný automobil, dlhu za čerpanie sociálnych dávok, považuje odvolací súd za nedôvodné. Takéto výdavky nie je možné zohľadňovať pri určení výživného. Nemôžu ísť na úkor výživného pre maloleté deti, ktoré majú právo podieľať sa na rovnakej životnej úrovni ako povinný rodič. V súvislosti s uvedenom námietkou odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti k deťom je ich zákonnou povinnosťou, a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Preukázanie výdavkov povinného rodiča môže slúžiť teda ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. Z uvedených dôvodov sú uvedené odvolacie námietky otca nedôvodné.
21. K odvolacím námietkam otca týkajúcich sa jeho výdavkov na bývanie a cestovných výdavkov do práce odvolací súd uvádza, že tieto nepovažuje za dôvodné. Výdavky v súvislosti s bývaním a cestovným do práce má aj matka, ktorá na rozdiel od otca zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti, a ako konštatoval odvolací súd, plnenie vyživovacej povinnosti má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča a s uvedeným sa odvolací súd vysporiadal vyššie.
22. Odvolací súd má za to, že suma 220,- eur na maloletého X. a suma 180,- eur na maloletého X. je náležitým vyjadrením práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni povinného rodiča. Odvolací súd súčasne zohľadnil osobnú starostlivosť matky o maloleté deti, ktorú stavia na roveň materiálneho plnenia. Rovnako zohľadnil hradenie nákladov spojených s bývaním, ktoré pripadajú na maloleté deti a uhrádzanie nákladov na odôvodnené potreby maloletých detí. Rozsah stanoveného výživného je výsledkom prihliadnutia aj tomu, že otec poberá príjem v inej mene než je stanovená mena pre platenie výživného.
23. Ani ďalšie odvolacie námietky otca nespochybnili vecnú správnosť rozsudku v jeho napadnutých častiach. Preto za daného stavu odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny, postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP. Odvolací návrh odvolateľa na zmenu vyživovacej povinnosti na sumu 120,- eur na maloletého X. a na sumu 80,- eur na maloletého X., považoval odvolací súd za rozporný s najlepším záujmom maloletých detí, ohrozujúci riadne uspokojovanie ich odôvodnených potrieb, a zostrenú nevyváženosť v plnení si rodičovských povinností k maloletým deťom.
24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súdu v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 759/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).