Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26S/30/2019

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: CORAL, spol. s r.o., sídlo Novozámocká 207, Ivanka pri Nitre, IČO: 34 122 419, zastúpený advokátom: JUDr. Svetlana Kšiňanová, PhD., sídlo Štefánikova 4, Nitra, IČO: 51 019 922, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, sídlo Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného číslo 100374444/2019 z 05.02.2019, takto

rozhodol:

Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou zo 16.04.2019, elektronicky odoslanou a doručenou Krajskému súdu v Nitre ako vecne a miestne príslušnému správnemu súdu ( v spojení s , - ďalej len "" alebo "SSP") dňa 17.04.2019, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, označených v záhlaví, ich zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

2. Žalobca v správnej žalobe súčasne navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa .

3. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že okamžitým výkonom rozhodnutia hrozí žalobcovi závažná ujma a finančná škoda. Výkon právnej povinnosti ohrozuje existenciu podnikateľského subjektu, keďže voči žalobcovi je vedených niekoľko daňových kontrol, ktoré doposiaľ nie sú ukončené, a ktoré negatívne až likvidačne ovplyvnili podnikateľskú činnosť žalobcu, keďže správca dane ako prvostupňový správny orgán zadržiava žalobcovi nárok na vrátenie odpočtu DPH, na ktorý má žalobca nárok. Žalobca sa zaoberá 24 rokov obchodnou činnosťou a zadržiavané finančné prostriedky likvidačne ovplyvnili chod firmy. Žalobca musel zrušiť prenájom kancelárskych priestorov, znížiť počet zamestnancov a obmedziť obchodnú činnosť na úplné minimum. Akékoľvek ďalšie finančné zaťaženie ohrozuje existenciu žalobcu.

4. Správny súd uznesením č. k. - 84 z 12. júna 2019 vyzval žalovaného, aby sa v lehote 30 dní od doručenia uznesenia inter alia písomne vyjadril k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 15.08.2019, doručeným správnemu súdu dňa 16.08.2019. Dňa 04.09.2019 žalovaný predložil správnemu súdu svoj administratívny spis (č. l. 110).

6. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku uviedol, že nie je založený na právne relevantných dôvodoch. Správca dane určil žalobcovi rozdiel v sume 176.164,59 eura na základe objektívnych skutočností. V konečnom dôsledku nepriznal pôvodne neoprávnene požadovaný

nadmerný odpočet, vyrubil daň a zaviazal ho zaplatiť do štátneho rozpočtu daň v sume 3.934,93 eura. Rozhodnutie správcu dane bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného a je právoplatné a vykonateľné. Žalovaný na svojich záveroch trvá. Žalobcovi vznikol nedoplatok, ktorý je správca dane oprávnený vymáhať a jeho neuhradenie je v rozpore s verejným záujmom. Návrh žalobcu je nepodložený a neopodstatnený. Žalovaný preto navrhol, aby správny súd návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevyhovel.

7. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

8. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

9. Podľa a , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

10. Podľa , o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

11. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

12. Podľa veta druhá , účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v lehote určenej správnym súdom. 13. Znenie ustanovuje, že podanie správnej žaloby nie je ex lege vo všeobecnosti spojené s nastúpením odkladného účinku. Nastúpenie odkladného účinku by malo predstavovať iba určitú výnimku, keď ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v , ktoré sa vo svojej podstate blížia účinkom vyhovenia správnej žalobe. Z uvedených dôvodov normatívne ( ) konštituuje nastúpenie odkladného účinku ako výnimku a nie ako pravidlo. Výnimočnosť procesného úkonu správneho súdu spočívajúceho v priznaní odkladného účinku správnej žalobe spočíva v tom, že takýmto pôsobením súdnej moci sa paralyzujú účinky právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, ktoré sa až do jeho zrušenia v správnom súdnom konaní považuje za zákonné v dôsledku prezumpcie zákonnosti správnych rozhodnutí.

14. Správny súd konštatuje, že ani žiadny osobitný predpis neustanovuje, že podanie správnej žaloby vo veci, o akú ide aj v tomto konaní, má (zo zákona) odkladný účinok. Za týchto okolností môže takejto správnej žalobe priznať odkladný účinok len správny súd, a to len za splnenia ustanovených procesných podmienok.

15. v ustanovení a taxatívne vymedzuje procesné podmienky, za splnenia ktorých môže správny súd svojím rozhodnutím priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak táto nemá odkladný účinok zo zákona. Týmito procesnými podmienkami sú: (i) návrh žalobcu, (ii) vyjadrenie žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu, (iii) naplnenie dôvodov pre priznanie odkladného účinku.

16. Ako správny súd už uviedol v bode 2. a 5. odôvodnenia tohto rozhodnutia, prvé dve procesné podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, teda návrh žalobcu ako aj vyjadrenie žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu, sú v prejednávanej veci naplnené.

17. Čo sa týka splnenia tretej procesnej podmienky - naplnenia dôvodov pre priznanie odkladného účinku, správny súd najskôr uvádza, že návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby musí obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) . Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia totiž nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.

18. Žalobca navrhoval priznať jeho správnej žalobe odkladný účinok, posudzujúc ho podľa obsahu, na právnom základe .

19. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd uvádza, že základnou a nevyhnutnou podmienkou toho, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok, ak jeho priznanie žalobca v návrhu navrhuje pre existenciu dôvodov podľa , je (preukázaný) stav, keď by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

20. Správny súd berie pri rozhodovaní do úvahy výnimočnosť zásahu do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, pričom zároveň posudzuje mieru, akou predmetné rozhodnutie zasahuje do práv žalobcu, teda hodnotí intenzitu preukázanej hrozby ujmy, škody či iného nenapraviteľného následku, ktorú by okamžité vykonanie napadnutého rozhodnutia alebo iné právne následky napadnutého rozhodnutia priniesli a súčasne posudzuje, či by priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebolo v rozpore s verejným záujmom.

21. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe správnym súdom musí mať vzhľadom na povahu dôsledkov, t. j. zásah do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu len výnimočný charakter, a preto musí byť návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe aj dostatočne zdôvodnený osobitnými okolnosťami (ktoré musia byť dôkazmi preukázané).

22. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, znamenajúca, že dôkazné bremeno nesie žalobca ( veta druhá ), ktorý je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým preukázať, resp. aspoň osvedčiť existenciu hrozby možnej závažnej ujmy, škody či iného nenapraviteľného následku, ktorá súčasne musí vyplývať z konkrétnych dôkazov predložených žalobcom; nepostačuje v tomto smere len nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej alebo finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí či o hroziacom inom vážnom nenapraviteľnom následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie , musí teda vyplývať (nielen) z konkrétnych tvrdení žalobcu, ale najmä z ním predložených, resp. označených konkrétnych dôkazov, ktoré by správny súd mohol zadovážiť, vykonať a vyhodnotiť na tento účel.

23. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby založil na tvrdeniach o tom, že okamžitým výkonom rozhodnutia hrozí žalobcovi závažná ujma a finančná škoda a ohrozuje existenciu žalobcu. Žalobca súčasne uviedol, že v dôsledku zadržiavanie finančných prostriedkov odpočtu DPH likvidačne ovplyvnili chod žalobcu, ktorý musel zrušiť prenájom kancelárskych priestorov, znížiť počet zamestnancov a obmedziť činnosť na úplné minimum. Žalobca ale do dňa rozhodnutia správneho súdu o návrhu na priznanie odkladného účinku nepredložil, príp. neoznačil žiadne konkrétne dôkazy, ktoré by si správny súd mohol zadovážiť, vykonať a následne vyhodnotiť, a z ktorých by predovšetkým skutočne vyplývala existencia konkrétnej hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného nenapraviteľného následku v prípade okamžitého výkonu alebo v dôsledku iných právnych následkov napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré jediné sú podľa z hľadiska žalobcu ako navrhovateľa právne významnými skutočnosťami, za ktorých naplnenia (popri ostatných procesných podmienkach priznania odkladného účinku správnej žaloby) správny súd prizná správnej žalobe odkladný účinok. Za týchto okolností, v dôsledku neunesenia dôkazného bremena

žalobcu preukázať splnenie podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemal správny súd splnenie týchto podmienok preukázané a jeho tvrdenia, na ktorých dôvodnosť svojho návrhu založil, zostali len ničím nepodloženými.

24. Správny súd ďalej poukazuje na to, že základným zmyslom inštitútu priznania odkladného účinku správnej žalobe totiž nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinkov právoplatného rozhodnutia správneho orgánu voči tým, ktorý sa domáhajú preskúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy, ale ide o mimoriadny inštitút zabránenia stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia správneho orgánu bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu hospodárskej činnosti konkrétneho podnikateľského subjektu, ak je žalobcom obchodná spoločnosť založená za účelom výkonu podnikania, alebo ohrozená jeho samotná existencia, a to vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy, hrozbu ktorého stavu je však potrebné preukázať, resp. osvedčiť konkrétnymi žalobcom predloženými, resp. navrhnutými dôkazmi.

25. Samotné všeobecné skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že výkon správnou žalobou napadnutého rozhodnutia by ohrozil existenciu žalobcu, bez toho, aby predložil akýkoľvek konkrétny dôkaz, ktorý by preukazoval, resp. aspoň osvedčoval, aká je žalobcova celková finančná situácia (napr. výpisy z účtov, prehľad objednávok, prehľad záväzkov), koľko finančných prostriedkov je potrebných mesačne na zabezpečenie miezd zamestnancov, na zabezpečenie výroby a pod. a že práve v príčinnej súvislosti výkonu správnou žalobou napadnutých rozhodnutí by bola ohrozená jeho samotná existencia - napr. tým, že by nedisponoval dostatočnými zdrojmi na vyplatenie miezd alebo iných prevádzkových nákladov, bez ktorých by nemohol pokračovať vo výkone svojej činnosti, neumožňuje správnemu súdu náležite preskúmať, či je správnej žalobe potrebné priznať odkladný účinok. Keďže konanie o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je ovládané dispozičnou zásadou, povinnosť tvrdenia ako aj dôkazné bremeno bolo plne na strane navrhovateľa priznania odkladného účinku správnej žalobe (žalobcovi) a toto dôkazné bremeno žalobca, ako správny súd uviedol už vyššie, v tomto konaní o jeho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neuniesol.

26. Ak žalobca odôvodňuje návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby aj tým, že prebiehajú iné daňové kontroly a žalobcovi správca dane zadržiava finančné prostriedky z vrátenia odpočtu DPH, na ktoré má nárok, správny súd uvádza, že predmetom tohto správneho súdneho konania, v ktorom žiada priznať správnej žalobe odkladný účinok, je preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorým (vychádzajúc zo zásady jednotnosti prvostupňového a odvolacieho správneho konania, prejavujúcej sa aj v tom, že prvostupňové s druhostupňovým rozhodnutím odvolacieho orgánu tvoria jeden celok) vyrubil žalobcovi rozdiel dane a nie zákonnosť postupu správcu dane, ktorý podľa žalobcu nezákonne zadržiava finančné prostriedky, ktoré (opäť podľa žalobcu) mali byť žalobcovi vyplatené. Právnym následkom priznania odkladného účinku správnej žalobe v tejto veci by nemalo žiadny vplyv na žalobcom tvrdené údajne nezákonné zadržiavanie finančných prostriedkov, ktoré by mal podľa žalobcu správca dane žalobcovi vyplatiť z nadmerného odpočtu z DPH. V tomto rozsahu teda absentuje akákoľvek príčinná súvislosť medzi ním uvádzanými dôvodmi priznania odkladného účinku správnej žalobe a prostriedkom ochrany, ktorý poskytuje tento inštitút. Ani toto tvrdenie (ani v prípade jeho preukázania) teda nie je z hľadiska kritérií vymedzených v ustanovení relevantným dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe. Rovnako by priznanie odkladného účinku správnej žalobe v tejto veci nemalo žiadny vplyv na ostatné, žalobcom tvrdené (no nepreukázané) prebiehajúce daňové kontroly.

27. Správny súd z uvedených dôvodov a vzhľadom na viazanosť dispozičnou zásadou, v zmysle ktorej je žalobca povinný v návrhu uviesť niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe a tento konkrétne tvrdený dôvod aj dôkazmi preukázať (resp. za týmto účelom navrhnúť vykonanie konkrétnych, žalobcom označených dôkazov), čo žalobca nesplnil, nemohol správny súd pre nesplnenie podmienok, výlučne za splnenia ktorých môže správny súd priznať správnej žalobe odkladný účinok, návrhu žalobcu vyhovieť, a preto ho podľa zamietol.

28. Záverom považuje správny súd za dôležité zdôrazniť, že pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správny súd nijak nepredurčuje aké bude meritórne rozhodnutie vo veci samej. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku totiž správny súd nepreskúmava správnou žalobou napadnuté rozhodnutie v medziach žalobných bodov tak, ako to musí urobiť pri rozhodovaní vo veci samej (žalobné body sú pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej

žalobe právne bezvýznamné), ale zisťuje len existenciu zákonných predpokladov na vyhovenie návrhu navrhovateľa na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktoré sú taxatívne vymedzené v .

29. Z uvedených dôvodov správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby neprihliadal a ani nemohol prihliadať na skutočnosť, ktorú žalobca označil ako hlavný dôvod návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorou je neurčitosť opatrení, ktoré má podľa správnou žalobou napadnutého protokolu vykonať.

30. Správny súd toto rozhodnutie prijal v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).