Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_K3-8Cb-62-2019.pdf
PDF · 127.45 KB
Case nature
Area
Subarea
K3-8Cb/62/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice samosudkyňou JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: Contineo, s.r.o. v konkurze, IČO: 31 722 016, so sídlom A. X, XXX XX B. - C. D., zast.: Advokátska kancelária DEMKO & PARTNERS, s.r.o., IČO: 54 245 729, so sídlom Werferova 1, 040 11 Košice, proti žalovanému: E. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX F., zast.: JUDr. Martin Friedrich, IČO: 42 319 528, so sídlom Floriánska 19, 040 01 Košice - Staré Mesto o zaplatenia 17 500,00 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % účelne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Košice okolie dňa 02.07.2019 (predtým doručená Okresnému súdu Banská Bystrica 20.11.2018 v rámci upomínacieho konania) žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 17.500 eur spolu s príslušenstvom ako aj na náhradu trov konania. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že Contineo, s.r.o. v konkurze (ďalej len „úpadca“), podľa záznamov knihy záväzkov účtovnej evidencie dodanej štatutárnym orgánom úpadcu za rok 2016, sa spoločnosť dostala 29.02.2016 do úpadku formou platobnej neschopnosti v zmysle ustanovení § 3 zákona 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Podľa účtovnej evidencie úpadca mal k 31.12.2016 neuhradený záväzok voči spoločnosti Rittal s.r.o., faktúra číslo 213002355, splatný 03.06.2013 a záväzok voči spoločnosti NSC s.r.o., faktúra číslo 10150013, splatný 30.01.2016. V Zmysle ustanovení § 3 ods. 2 zákona 7/2005 Z.z. sa spoločnosť k 29. februáru 2016 považuje za platobné neschopnú a teda je v úpadku v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona 7/2005 Z.z.. Podľa ustanovenia § 67a ods.1 zákona 513/1991 Zb. „Spoločnosť je v kríze, ak je v úpadku alebo jej hrozí úpadok.“ Žalobca tvrdí, že spoločnosť bola od 29.02.2016 v kríze a žalovaný bol ako člen štatutárneho orgánu spoločnosti povinný dodržiavať ustanovenia Obchodného zákonníka o spoločnosti v kríze § 67a až § 67k. Nakoľko počas výkonu funkcie štatutárneho orgánu žalovaného došlo k porušeniu zákazu uvedeného v § 67f ods. 1 zákona 513/1991 Zb. žiada žalobca aplikáciu ustanovenia § 67f ods.2 a vrátenie plnenia od žalovaného. Dňa 21.08.2017 bola vrátená pôžička žalovanému D. B. vo výške 17 500,- eur.
2. Okresný súd v Banskej Bystrici vydal vo veci platobný rozkaz dňa 15.05.2019, ktorý sa podarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk a PZ žalovaného podal voči nemu odpor. Žalobca navrhol pokračovanie v konaní voči žalovanému na miestne príslušnom súde podľa CSP a vec bola postúpená Okresnému súdu Košice okolie.
3. Žalovaný sa v odpore vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu v ktorom uviedol, že žalobca nárok žalobcu v celom rozsahu odmieta. Vyjadril sa k vymedzeniu platobnej neschopnosti v zmysle právnych predpisov, k neuhradeným záväzkom žalobcu a ich výške, k ekonomickej situácii spoločnosti v roku 2015 a 2016 a k porušeniu zákazu podľa § 67f ods.1ObZ.
4. V písomnom vyjadrení právny zástupca žalobcu uviedol, že záver žalovaného, podľa ktorého úpadca k 29.02.2016 nemal byť platobne neschopný nemožno považovať za vecne správny. Poukázal na ustanovenie § 3 ods. 1, § 3 ods. 2, § 3 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 29.02.2016 (ďalej len „ZKR) ako aj na všeobecne záväzný právny predpis a to Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 643/2005 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia v znení účinnom k 29.02.2016 (ďalej len „Vyhláška“) a konkrétne na § 1 ods. 1. V účtovnej evidencii úpadcu malo byť k 29.02.2016 evidovaných 8 neuhradených peňažných záväzkov voči 7 veriteľom minimálne 30 dní po lehote splatnosti, ktoré konkretizoval. K tomu predložil Knihu záväzkov úpadcu k 29.02.2016 a Knihu vybraných splatných záväzkov úpadcu k 29.02.2016; Pokiaľ ide o argument žalovaného o tom, že:
- majetok úpadcu bol k 31.12.2016 vo výške 1.619.184,- eur;
- úpadca mal na finančných účtoch k 31.12.2016 sumu v celkovej výške 50.096,- eur;
- majetok úpadcu bol k 31.12.2015 vo výške 3.799.355,- eur;
- úpadca mal na finančných účtoch k 31.12.2015 sumu v celkovej výške 28.477,- eur, žalobca ho nepovažuje za relevantný. Rozhodujúcim momentom, ktorý je významný pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku je deň 29.02.2016. Žalobca dáva do pozornosti konajúceho súdu, že žalovaný zvýrazňuje na preukázanie neexistencie platobnej neschopnosti (tak ako je to vyššie uvedené) okrem stavu peňažných účtov aj stav majetku. Stav majetku zahŕňa aj také položky akými sú napríklad dlhodobý hmotný majetok, dlhodobý nehmotný majetok, zásoby a pod., ktoré nenapĺňajú legálnu definíciu finančného majetku, tak ako je obsiahnutá v ustanovení § 1 Vyhlášky č. 643/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia. Z uvedeného plynie, že kategória „finančný majetok“ predstavuje len jednu z položiek, ktoré vytvárajú položku označenú v účtovnej závierke ako „majetok spolu“. Vo vzťahu k posúdeniu platobnej neschopnosti sú relevantné len finančné účty, pričom ich stav k 31.12.2015, ale aj k 31.12.2016 platobnú neschopnosť spoločnosti potvrdzuje. Tento záver však nič nemení na vyššie uvedenom, že stav majetku (a tým aj stav finančných účtov) k 31.12.2015 a 31.12.2016 nie je relevantným pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku. Z účtovných dokladov úpadcu predložených žalobkyňou má vyplývať jednoznačný záver o tom, že k 29.02.2016 nemal úpadca dostatok peňažných prostriedkov ani dostatočnú výšku pohľadávok z účtu v banke, teda úpadca nedisponoval dostatočným finančným majetkom, ktorým by kryl svoje peňažné záväzky. Existoval tu taký objektívny stav, v ktorom sa úpadca v rozhodnom čase nachádzal z pohľadu možnosti uspokojovať svoje splatné peňažné záväzky, ktorého výsledkom bola neschopnosť úpadcu uhrádzať svoje peňažné záväzky – platobná neschopnosť. Ak žalovaný tvrdil, že je vylúčené, aby došlo k porušeniu zákazu vrátenia plnenia nahrádzajúceho vlastné zdroje, ktoré bolo poskytnuté úpadcovi (spoločnosti v kríze), ak k vráteniu pôžičky zo strany úpadcu žalovanému nepredchádzalo poskytnutie plnenia nahrádzajúceho vlastné zdroje úpadcovi, je potrebné ozrejmiť, že úpadcovi takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo. Žalovaný sám uvádzal, že pôžičku poskytol úpadcovi v období mesiaca júl 2017, pričom vrátená mu bola 21.08.2017 a že pokiaľ pôžička, ktorú poskytol úpadcovi mu bola vrátená do 60 dní odo dňa jej poskytnutia, nejedná sa o pôžičku, ktorá by predstavovala plnenie nahrádzajúcu vlastné zdroje s čím žalobca nesúhlasí. Podľa ustanovenia § 67e písm. b) ObZ „Plnením nahradzujúcim vlastné zdroje nie je poskytnutie peňažných prostriedkov spoločnosti na dobu nepresahujúcu 60 dní; to neplatí, ak sú poskytnuté opakovane.“ S ohľadom na dikciu vyššie uvedeného ustanovenia je potrebné uviesť, že žalovaný poskytol úpadcovi pôžičky opakovane, a to v nasledovných termínoch:
- dňa 20.06.2016 v sume 100.000,- eur, ktorá bola úpadcom vrátená žalovanému dňa 27.06.2016;
- dňa 31.07.2017 v sume 17.500,- eur, ktorá bola úpadcom vrátená žalovanému dňa 21.08.2017;
- 18.09.2017 v sume 5.000,- eur, ktorá bola úpadcom vrátená žalovanému dňa 17.01.2018;
- 27.11.2017 v sume 9.500,-eur, ktorá bola úpadcom vrátené žalovanému dňa 17.01.2018. Pokiaľ teda žalovaný poskytol úpadcovi - obchodnej spoločnosti v kríze pôžičky opakovane, žalovaným poskytnutá pôžička v sume 17.500,- eur je nepochybne plnením nahradzujúcim vlastné zdroje a pokiaľ bola úpadcom v kríze splatená, vznikla žalovanému povinnosť vrátiť ju úpadcovi.
5. Právny zástupca žalovaného v podaní z 24.08.2022 sa vyjadril, že žalobca uviedol v návrhu na vydanie platobného rozkazu skutkovú a právnu argumentáciu, čím právne a skutkovo vymedzila predmet sporu. Žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu skutkovo svoj nárok vymedzil nasledovne: „Z vyššie uvedeného je zrejmé, že spoločnosť bola od 29.02.2016 v kríze a žalovaný bol ako člen štatutárneho orgánu spoločnosti povinný dodržiavať ustanovenia obchodného zákonníka o spoločnosti v kríze § 67a až 67§k. Nakoľko počas výkonu funkcie štatutárneho orgánu žalovanému došlo k porušeniu zákazu uvedeného v § 67f ods.1 zákona 513/1991 Zb. žiadame aplikáciu ustanovenia § 67f ods. 2 a vrátenie týchto plnení od žalovaných: Dátum plnenia Popis v účtovnej dokumentácii suma 21.08.2017 Vrátená pôžička - M. Kaščák 17 500 eur.“ Žalovaný bol konateľom úpadcu v období od 20. januára 1996 do 2. januára 2008 a následne od 21. júna 2016 dodnes. Žalovaný k 29. februáru 2016 nebol konateľom spoločnosti. Konateľmi úpadcu v rozhodnom čase uvádzanom žalobcom boli E. D. G. (od 29.07.2010 do: 20.06.2016) a Ing. Juraj Kundrát (od: 04.08.2009 do: 20.06.2016). „Rozhodujúcim momentom, ktorý je významný pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku je deň 29.02.2016.“ Predmetom konania, ako to uvádza žalobca, je ním uplatňovaný nárok z pôžičky poskytnutej žalobcom spoločnosti v júli 2017 a vrátenej v auguste 2017. Žalobca vzťahuje skutkový stav existujúci k 29. februáru 2016 na skutkový stav existujúci k 31. júlu 2017 a 21. augustu 2017 bez toho, aby zohľadnil, či v čase poskytnutia a vrátenia pôžičky v roku 2017 bola spoločnosť v kríze. Bližšie sa žalovaný vyjadril k neexistencii platobnej neschopnosti úpadcu – február 2016 a k júl/august 2017. Zdôraznil, že úpadca si koncom roka 2017 nechal vypracovať Správu nezávislého audítora o uistení spoločnosti Contineo s.r.o. zo dňa 26. januára 2018 audítorom spoločnosťou AUDIT-POL, s.r.o. Košice. V Správe bolo konštatované, že úpadca nebol v priebehu roka 2017 v predĺžení (str. 4 Správy). Žalobca doposiaľ nepreukázal, že by k 31. júlu 2017, kedy žalovaný poskytol úpadcovi pôžičku, bola spoločnosť v kríze v zmysle § 67a a nasl. ObZ. Poskytnutie pôžičky nebolo plnením nahradzujúcim vlastné zdroje (§ 67e ObZ). Ako to má vyplývať z Vyjadrenia žalobcu, žalovaný poskytol viacero pôžičiek s rôznymi výškami v priebehu rokov 2016 a 2017. Ustanovenie § 67e písm. b) ObZ nedefinuje pojem „opakovane“ a nie je zrejmé, aký minimálny časový odstup medzi dvoma poskytnutiami peňažných prostriedkov bude potrebný na to, aby sa plnenie nepovažovalo za opakované. Doktrinálny výklad k tomuto ustanoveniu uvádza nasledovné: Ani v jednom prípade však nie je zrejmé, aký minimálny časový odstup medzi dvoma úvermi bude potrebný na to, aby sa plnenie nepovažovalo za opakované. Riešenie v aplikačnej praxi bude závisieť od preferencií možných interpretačných postupov, v rámci ktorých akcentujeme najmä teleologickú interpretáciu. Tá by potom tendovala k vnímaniu opakovaného poskytovania krátkodobých úverov, ktoré by z hľadiska hospodárskej podstaty predstavovalo tzv. rolovanie toho istého záväzku, čím by sa z krátkodobého úveru stal de facto dlhodobý. Obdobné platí aj pre opakovaný odklad splatnosti dodávateľského úveru. Z údajov uvádzaných žalobcom vyplýva, že žalovaný poskytol úpadcovi prvú pôžičku 20. júna 2016 v sume 100.000 euro, ktorú úpadca vrátil žalovanému 27. júna 2016. Následne až po roku a dvoch mesiacoch Žalovaný poskytol úpadcovi ďalšiu pôžičku dňa 31. júla 2017 v sume 17.500,- eur ktorá bola úpadcom vrátená žalovanému dňa 21.08.2017. Žalovaný poskytol úpadcovi ešte dve pôžičky v septembri a novembri 2017, ale ich vrátenie ako plnenia nahrádzajúce vlastné zdroje nie je predmetom tohto konania. Žalovaný vzhľadom na značný časový odstup medzi pôžičkou poskytnutou v júni 2016 a auguste 2017 ako aj na ich odlišné výšky má za to, že medzi týmito dvomi pôžičkami nie je žiaden vecný súvis. Jedna pôžička nenahrádzala druhú, poskytnutie novšej pôžičky nepredstavovalo zastreté predlžovanie splatnosti staršej pôžičky. Poskytnutím pôžičky 31. júla 2017 nedošlo k preklápaniu existujúceho záväzku do ďalšieho obdobia. Žalovaný preto konštatuje, že pokiaľ by aj úpadca bol v auguste 2017 v kríze, poskytnutie pôžičky v auguste 2017 nepredstavuje opakované poskytnutie peňažného plnenia v zmysle § 67e písm. b) ObZ voči pôžičke z júna 2016, keďže na jednej strane medzi nimi neexistuje vecná súvislosť a na druhej strane delí poskytnutie oboch pôžičiek obdobie 14 mesiacov. Z uvedeného má vyplývať záver, že úpadca nebol k 29. februáru 2016 v úpadku, pretože tu existoval aj iný finančný majetok úpadcu, ktorým boli záväzky kryté, a ktoré žalobca vo svojej skutkovej argumentácii nezohľadnil, b) žalovaný nebol štatutárom úpadcu k 29. februáru 2016, c) nie je možné aplikovať ekonomický stav úpadcu vo februári 2016 na jeho ekonomickú situáciu v auguste 2017 d) úpadca nebol k 31. júlu 2017 v kríze, e) poskytnutie pôžičky zo dňa 31. júla 2017 nepredstavuje opakované poskytnutie peňažného plnenia v zmysle § 67e písm. b) ObZ voči pôžičke z júna 2016, pretože neexistuje vecná a časová súvislosť medzi pôžičkou z 30.júna 2016 a 31. júla 2017.
6. Právny zástupca žalobcu následne vo vyjadrení uviedol, že pokiaľ ide o určenie časového momentu, ku ktorému existovala platobná neschopnosť úpadcu, žalobca ozrejmuje, že dátum 29.02.2016 mienil ako okamih vzniku platobnej neschopnosti. Žalobcovi má byť zrejmé, že posúdenie
platobnej neschopnosti úpadcu je potrebné skúmať k dátumu 31.07.2017 a k 31.07.2017 bol žalovaný konateľom úpadcu. Vyjadril sa k stavu záväzkov a finančného majetku k 31.07.2017 a stavu záväzkov a finančného majetku k 21.08.2017 a tvrdí, že žalobca má z vyššie uvedeného za preukázané, že úpadca bol k 31.07.2017 a k 21.08.2017 platobne neschopný. Žalovaný poskytol úpadcovi pôžičky opakovane, a to tak ako je uvedené v bode 4 tohto rozsudku. Žalobca zastáva názor, že pokiaľ žalovaný poskytol úpadcovi po pôžičke (v sume 17.500,- eur, ktorej zákaz vrátenia sa týka predmetu konania) ešte dve ďalšie pôžičky, a to v pomerne krátkych časových rozostupoch, potom aj túto pôžičku (v sume 17.500,- eur) treba považovať za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje.
7. Na pojednávaní 09.10.2023 právny zástupca žalobcu zotrval na žalobe, a to najmä s prihliadnutím na písomné vyjadrenia a s prihliadnutím na vyjadrenie produkované a doručené súdu 02.10.2023. V rámci uvedeného vyjadrenia žalobca reflektoval na výhradu žalovaného, že relevantným obdobím pre posúdenie platobnej neschopnosti je zjavne júl resp. august roku 2017. V tomto zmysle žalobca pristúpil k filtrovaniu záväzkov v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 643/2005, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a teda filtroval v tomto zmysle záväzky a pohľadávky v zmysle tejto vyhlášky resp. finančný majetok premietnutý do pohľadávok k jednak dátumu 31.07.2017, kedy peňažná pôžička bola úpadcovi poskytnutá a potom aj k dátumu 21.08.2017, kedy bola poskytnutá pôžička úpadcom vrátená žalovanému. Žalobca je presvedčený, že k danému okamihu úpadca bol platobne neschopný a teda sa nachádzal v kríze a pokiaľ pôžička poskytnutá žalovaným mu napokon bola vrátená, tak bola vrátená v rozpore so zákazom vrátenia takéhoto plnenia. Na pojednávaní 29.01.2023 uviedol, že postoj žalobcu v konaní k zisteniam ohľadom aktívnej vecnej legitimácie je ten, že pokiaľ by mal byť vyhodnotený ako nesplnenie vecnej legitimácie žalobcu v konaní, tak sa s týmto nestotožňuje. Žalobca je presvedčený, že pre zodpovedné vyhodnotenie, či aktívna legitimácia žalobcu v konaní je daná, alebo nie je daná, nie je daná púhym označením v akejkoľvek písomnosti v súdnom spise. Žalobca si nemyslí, že by nesprávne označenie v akejkoľvek písomnosti v spise bolo viac ako skutočný subjekt, ktorý v tom konaní koná na strane žalobcu a tak ako tieto skutočnosti boli súdom oboznámené a z nich vyplýva, že splnomocnenie na zastupovanie v konaní teda to, kto je žalobcom bola správkyňa. Správkyňa udelila splnomocnenie prvotnej právnej zástupkyni a teda z tohto pohľadu to nie je situácia ako keby sme tu mali subjekt v konaní, ktorý uplatnil nejaký nárok a ten nárok mu vôbec nepatrí z hľadiska hmotného práva a naopak patrí úplne nejakému inému subjektu. Tu ide iba o nepresnosť v označení, ktorá postihla istú časť konania od jeho počiatku až po upomínacie konanie resp. po zmenu právneho zástupcu, ale napriek všetkému sa stále jedná o správkyňu, správkyňa vystupuje na strane žalobcu ako žalobca, udelila splnomocnenie ďalšiemu právnemu zástupcovi v konaní čiže tým samotným subjektom, ktorý sa v tom konaní nachádza bez ohľadu na nepresnosť označení v akýchkoľvek písomnostiach súdneho spisu, je žalobca správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Contineo, s.r.o.. Z tohto pohľadu je aktívna legitimácia zachovaná a mala by byť až po koniec konania udržaná v konaní. Žalobca je presvedčený o tom, že aktívna vecná legitimácia v konaní je daná, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nárok je daný a to s ohľadom na všetky produkované dôkazy počas celého prebiehajúceho konania, ktoré zhrnul a doložil prílohami všetky vyjadrenia. Žalobca v tomto konaní nemal procesný priestor na to, aby korigoval označenie žalobcu, a to z jedného základného dôvodu, lebo zmena na strane žalobcu je možná len vtedy, pokiaľ nastanú nejaké právne skutočnosti, alebo dôjde k nejakej zmene, ktorá dáva dôvod na zmenu žalobcu v tom konaní, to znamená, že ten nárok, ktorý tu doposiaľ bol uplatňovaný, prešiel na nejakú inú fyzickú alebo právnickú osobu resp. sú to skutočnosti, s ktorou právo spája prechod alebo prevod toho práva, o ktorom sa v konaní koná, ale takáto situácia nie je v tejto prejednávanej veci. Žalobc nemôže uskutočniť procesný úkon v tom zmysle, aby súdu navrhoval zmenu žalobcu na strane žalobcu. Tá situácia by mohla nastať iba vtedy, ak jednoducho k nároku, o ktorom sa koná pôvodne patril nejakej fyzickej alebo právnickej osobe a z nejakých dôvodov, cez postúpenie pohľadávky alebo čímkoľvek iným predstaviteľným a možným prešiel na nejakú inú fyzickú alebo právnickú osobu, a v tomto prípade táto situácia skutkovo nie je naplnená. Nedošlo ani k zmene žaloby, tak ako opisoval skutkové okolnosti významné pre posúdenie veci, svojej postupnosti v jednotlivých písomných vyjadreniach a ako boli uvedené na pojednávaní 09.10.2023. Navrhol súdu rozhodnúť tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 17.500,- eur a priznal žalobcovi ako úspešnej strane v konaní vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania.
8. Na pojednávaní 09.10.2023 žalovaný vyjadril, zásadné procesné výhrady voči konaniu keď uviedol, že z neznámej príčiny došlo k zmene na strane žalobcu. Návrh na vydanie platobného rozkazu, podala spol. Contineo, s.r.o. v konkurze. Potom z neznámej procesnej príčiny je žalobcom správkyňa konkurznej podstaty. Akým procesným úkonom došlo k zmene na strane žalobcu, keď žalobca, ktorý bol uvedený v návrhu na vydanie platobného rozkazu nie je totožný s tým, ktorý aktuálne vystupuje ako žalobca. Porovnaním návrhu na vydanie platobného rozkazu ako bol pripravený, kde uvedená spol. Contineo, s.r.o. v konkurze, tak nemôže byť v tejto chvíli žalobkyňou správkyňa. Podľa § 47 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácií mala byť žalobcom správkyňa konkurznej podstaty. Žalobcom v tejto chvíli je spoločnosť Contineo s.r.o. a nie správkyňa. Zároveň zo strany žalobcu nech už je to ktokoľvek v tejto chvíli, dochádza k zmene žaloby. Na jednej strane žalobca vytrvalo tvrdil od podania návrhu na vydanie platobného rozkazu, že rozhodným obdobím je 29. február 2016. Uviedol to v návrhu a zopakoval to vo svojom vyjadrení. V poslednom vyjadrení už tvrdí, že rozhodným obdobím pre posúdenie opodstatnenosti celej žaloby je prelom júla a augusta 2017. Sú to úplne nové skutkové tvrdenia, ktoré doposiaľ neboli prezentované od podania návrhu a žalobca vyslovene uviedol v podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu ako aj vo svojich podaniach, že rozhodným obdobím pre posúdenie jej žaloby je 29. február 2016. Keď žalovaný vyvrátil tú skutočnosť, že vo februári 2016 nebol štatutárnym orgánom spoločnosti, čo nebol, je to preukázané výpisom z Obchodného registra, tak žalobca zmenil právnu argumentáciu a zrazu sa uprela na obdobie roku 2017, ale toto obdobie nebolo uvedené v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žalovaný nespochybňuje, že v období júl – august 2017 dal pôžičku. To je nesporné, avšak táto pôžička bola vrátená do 60 dní, čo je prvá vec, druhá vec, že aj keby súd pripustil, že žalobcom je správkyňa a nie spol. Contineo, s.r.o. a zároveň pripustil, že rozhodným obdobím je obdobie 2017 a nie 2016, tak majú za to, že aj tak nie je preukázaná platobná neschopnosť, pretože Hlavná kniha, ktorú doručil žalobca sú tam na účtoch 311 – zostatky na bankových účtoch, je tam minimálne jeden kontokorent, nejakých 100.000,- eur a taktiež sú tam zahrnuté pohľadávky. Žalobca používa stále dookola argument, kde si selektívne vyberá niektoré argumenty bez toho, aby sa komplexne pozrel na to, aká bola majetková situácia spoločnosti. Navrhol, aby súd v prvom rade sa vysporiadal s tým, kto je vlastne žalobca v tomto konaní a pokiaľ teda žalobca skutočne skutkovo tvrdí, že rozhodným obdobím je 2017 a nie 2016, ako to bolo na začiatku, majú za to, že má ísť návrh o zmenu žaloby, ide o podstatné skutkové tvrdenia a potrebujeme sa s tým vysporiadať. Na pojednávaní dňa 29.01.2023 žalovaný zotrval na tom, že žalobcom v konaní je úpadca. Aj v platobnom rozkaze, je ako žalobca označený úpadca, nie správkyňa. Akékoľvek nedostatky na strane aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nie je možné odvracať prostredníctvom opráv, chýb v označení žalobcu. Ak bolo nesprávne uvedené označenie žalobcu, kedykoľvek aj po vydaní Platobného rozkazu mohol podať návrh na zmenu žalobcu v konaní. Takýto procesný úkon sa nikdy neudial. Nikde v spise sa nenachádza úkon, kde by správkyňa alebo prostredníctvom právneho zástupcu, vysvetlila vôbec to, čo dnes je tu prezentované ako oprava chyby v písaní alebo v označení. Žalovaný preto zotrváva na tom, že žalobcom v konaní nie je správkyňa, ale je to úpadca, ktorého zrejme bývalá právna zástupkyňa nesprávne označila ako žalobcu v tomto konaní. Žalovaný zotrváva na tom, že na strane žalobcu je úpadca, čo predstavuje nedostatok aktívnej vecnej legitimácie v tomto konaní. Nie je vecou civilného procesu a ani súdu napomínať alebo poúčať žalobcu o tom, ako má správne označiť subjekt tak, aby došlo k zachovaniu aktívnej vecnej legitimácie. Pokiaľ ide o ostatné námietky, žalovaný zotrváva na tom, že nebol preukázaný úpadok, čo vlastne potvrdzuje aj to, že žalobca v danom konaní podala návrh, ktorý podľa ich názoru predstavuje návrh na zmenu žaloby. Taktiež nebolo preukázané splnenie podmienok o tom, že spoločnosť bola platobne neschopná z dôvodu, že žalobca sa nesprávne vyrovnal s podmienkami vyhlášky, ktorá pokladá za jedno z kritérií aj preukázaný stav peňažných pohľadávok, ktoré úpadca mal. Žalovaný preto v plnom rozsahu zotrváva na tom, že žaloba nie je dôvodná a navrhol ju zamietnuť.
9. Z dôvodu žalovaným namietaného nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, pričom ju súd aj bez návrhu musí skúmať a to aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta, súd zameral svoje dokazovanie na preukázanie tejto skutočnosti.
10. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti. Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda
aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04). Súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len procesné podmienky).
11. Súd si iste na základe vykonaného dokazovania na pojednávaní uskutočnenom dňa 09.10.2023 a 29.01.2024 vyhodnotil vec a zaoberá sa otázkou vecnej legitimácie ako stavu vyplývajúceho z hmotného práva, podľa ktorého je sporová strana (žalobca) subjektom práva (povinnosti), ktoré je predmetom konania. Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva, má ju ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti (aktívna, pasívna).
12. Záver súdu o tom, či žalobca je v konaní aktívne legitimovaný predstavuje otázku spadajúcu pod právne posúdenie veci. Ide o činnosti súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná (zahr´ňa aj otázku vecnej legitimácie). Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno - právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositelˇom toho hmotno- právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide.
13. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta, kde zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. Je, resp. bolo povinnosťou žalobcu najneskôr v samotnej žalobe dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, a totiž tej skutočnosti, že je nositeľom práv, ktoré v súdnom konaní uplatňuje. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu.
14. V dostupnej judikatúre sa konštatuje: Na to, aby sa niekto stal stranou konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Cˇi však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, cˇi úcˇastníkom objektívne je alebo nie je. Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol súd autoritatívne rozhodnúť vo veci samej a predstavujú také vlastnosti, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ civilného konania.
15. Súd vykonaným dokazovaním v súvislosti s námietkou neexistencie aktívnej vecnej legitimácie zistil nasledovný skutkový stav: Keďže otázka vecnej legitimácie je tou prvoradou, ktorú je potrebné v konaní vyriešiť, súd za týmto účelom po podrobnom oboznámení súdneho spisu dospel k nasledovným zisteniam. V tomto prípade ide o vec, ktorá napadla v rámci upomínacieho konania na Okresnom súde v Banskej Bystrici. V súdnom spise v žalobe ( spísanej na formulári) bol ako žalobca označený Contineo, s.r.o. v konkurze, IČO: 31 722 016 so sídlom Košice - Staré Mesto, Jiskrova 4, 04001, zastúpený JUDr. Ivanou Semanovou, advokátka spol. s r.o.. Ani z textu žaloby, ktorý bol pripojený v vo formáte PDF, ale aj v samotnom formulárovom vyplnení, nikde nefiguruje ako žalobca správca konkurznej podstaty. Plná moc, ktorá sa nachádza v súdnom spise na č.l. 4 bola udelená JUDr. Ivane Semanovej, advokátka spol. s r. o., kde splnomocniteľom bola spoločnosť Contineo, s.r.o. v konkurze, uvedené sú identifikačné údaje a sídlo, následne tam bolo uvedené správca – E. A. B., Hlavná 81/A, Košice. Táto plná moc bola podpísaná správkyňou konkurznej podstaty E. A. B. a právnou zástupkyňou JUDr. Semanovou. V potvrdení Okresného súdu v Banskej Bystrici o prijatí návrhu na začatie konania a pridelení veci sudcovi na rozhodnutie o pridelení veci je ako žalobca označený Contineo, s.r.o. v konkurze proti žalovanému E. D. B. o zaplatenie 17.500 eur s prísl.(č.l. 13 spisu). V súdnom spise sa nachádza podanie právnej zástupkyne žalobcu(č.l. 6 spisu, kde opätovne na tomto podaní je uvádzaný žalobca len ako Contineo, s.r.o. v konkurze, žiadna zmienka o správcovi konkurznej podstaty tam nie je a obdobne je to aj na ďalších podaniach, ktoré súviseli s úpravou úroku z omeškania. Okresný súd v Banskej Bystrici, vyšší súdny úradník v súvislosti s úrokom z omeškania vyzval JUDr. Semanovú, aby upravila petit a práve bol to vyšší súdny úradník, ktorý označil žalobcu nasledovne: Contineo, s.r.o. konajúci prostredníctvom správcu konkurznej podstaty i keď ani takéto označenie nie je správne čiže bol to práve vyšší súdny úradník, ktorý v texte označujúcom žalobcu označil žalobcu tak, že tam bola uvedená správkyňa konkurznej podstaty a v ďalšom podaní JUDr. Semanovej sa už potom objavilo,
takéto označenie a bol s takýmto označením žalobcu vydaný aj platobný rozkaz 15.05.20219. Právny zástupca žalovaného v odpore voči platobnému rozkazu označil žalobcu tak ako bolo uvádzané v žalobe a teda Contineo, s.r.o. v konkurze, IČO: 31 722 016 so sídlom Košice 040 01, Jiskrova 4, zastúpený AK JUDr. Ivana Semanová, advokátka spol. s r.o.. V podaní právnej zástupkyni žalobcu súvisiacim s návrhom na pokračovanie v konaní na miestne príslušnom súde opätovne právna zástupkyňa uvádza označenie len ako Contineo, s.r.o. v konkurze (č.l. 75 spisu). Dňa 06.07.2022 prevzala právne zastúpenie ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA DEMKO & PARTNERS, s.r.o., ktorá na svojich podaniach už označila žalobcu ako E. A. B. správca úpadcu Contineo, s.r.o. v konkurze a následne takéto označenie žalobcu použil aj právny zástupca žalovaného vo svojich podaniach.
16. Aktívna vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, kým existencia procesných podmienok je predpokladom vzniku procesného právneho pomeru. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky, nemožno tvrdiť, že spor nevznikol, ale dôsledkom ich nesplnenia je nemožnosť spor meritórne rozhodnúť. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie však znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno - právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6.2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).
Podľa § 47 ods. 5 zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným proti správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.
17. V čase po vyhlásení konkurzu úpadca nestráca spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva ani spôsobilosť byť stranou sporu, či procesnú spôsobilosť podľa procesného práva avšak tieto spôsobilosti sú obmedzené právnou úpravou, ktorá určité oprávnenia aj povinnosti v rámci hmotného i procesného práva prenáša na inú osobu a to správcu konkurznej podstaty. Preto je to len správca , ktorý môže po vyhlásení konkurzu účinne nakladať s majetkom patriacim di konkurznej podstaty a je to tiež len on, kto môže po vyhlásení konkurzu viesť namiesto úpadcu aktívne i pasívne súdne spory týkajúce sa majetku buď priamo patriaceho do podstaty alebo takých nárokov, ktoré sú potencionálne spôsobilé podstatu určitým spôsobom zaťažiť (teda spory, v ktorých nebyť vyhláseného konkurzu by ako žalobca alebo žalovaný vystupoval priamo úpadca). Žalobca v konkurze nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, ale dispozičné oprávnenie na podanie žaloby má správca konkurznej podstaty úpadcu ( uznesenie NS SR 2 Obdo /16/2020).
18. V uznesení Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 404/2021 zo 17. augusta 2021 sa v bode 18 uvádza nasledovné: Pokiaľ ide o žalobcu 1 spoločnosť K. v konkurze, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ nemohol konať v mene tohto žalobcu z dôvodu, že momentom vyhlásenia konkurzu v súlade s § 47 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným proti správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca. Z uvedeného vyplýva, že po vyhlásení konkurzu sťažovateľ nemal oprávnenie podať žalobu v mene žalobcu 1 spoločnosti K. v konkurze (nedostatok týkajúci sa aktívnej procesnej legitimácie na podanie žaloby).
19. V uznesení Ústavného súdu SR č.k. IV.ÚS 404/2021 zo 17. augusta 2021 sa v bode 22 uvádza nasledovné: nedostatok procesnej podmienky konania spočívajúci v nesprávnom označení účastníkov konania (strán sporu) v konaní pred všeobecným súdom nemožno napraviť (zhojiť) ich iným (opraveným) označením v konaní o ústavnej sťažnosti.
20. Ak by súd napriek vyššie uvedenému o veci konal, priznal by žalobcovi právo, ktoré mu iste nepatrí. V danom prípade je nepochybné, že spol. Contineo, s.r.o. v konkurze t.j. úpadca nie je a nebola oprávnená podať žalobu. V čase po vyhlásení konkurzu nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, dispozičné oprávnenie na podanie takejto žaloby mal len správca konkurznej podstaty a na tom nič nemení ani udelenie plnej moci na zastupovanie v konaní správcom konkurznej podstaty pre
vtedajšiu právnu zástupkyňu keď v samotnej žalobe ako aj v ďalších podaniach je žalobca označený ako Contineo, s.r.o. v konkurze teda úpadca. Nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý spočíva v nesprávnom označení žalobcu v konaní pred všeobecným súdom nemožno napraviť tým, že následne označím v ďalšom priebehu konania správnym označením v danom prípade žalobcu a v danom prípade neprichádza do úvahy ani zmena na strane žalobcu (prípadný návrh Contineo, s.r.o. v konkurze aby na strane žalobcu vystupovala správkyňa konkurznej podstaty E. A. B. úpadcu Contineo, s.r.o. v konkurze).
21. Súd tak uvádza, že nad rámec by bolo vykonať a hodnotiť ďalšie súdu predložené dôkazy za situácie, keď nebola daná aktívna legitimácia žalobcu a hodnotiť vyjadrenia právnych zástupcov sporových strán, ktoré už predstavovali akési vytváranie možného sledu udalostí tak na strane žalobcu ako aj na strane žalovaného.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. V konaní bol žalovaný úspešný, keďže žaloba bola voči nemu zamietnutá, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v súlade s nižšie cit. zákonným ustanovením.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Mestskom súde Košice.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.