Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B1-4C-131-2015.pdf
PDF · 134.09 KB
Case nature
Area
Subarea
B1-4C/131/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v spore žalobcu: L. V., narodená XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, XXX XX Z. F. Z. V., štátna občianka SR právne zastúpený V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 4, 010 01 Žilina proti žalovanému: HDI Assicurazioni SpA, so sídlom Via Abruzzi 10, 00187 Rím, Taliansko, identifikačné číslo: IVA 04349061004 v konaní o určenie vlastníckeho práva k hnuteľnej veci takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že žalobca je výlučným vlastníkom automobilu značky FIAT, obchodný názov DUCATO AUTOCARAVAN, farba biela, VIN: I., pôvodné VIN: I..
II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 30.04.2015 domáhal voči žalovanému určenia vlastníckeho práva k motorovému vozidlu FIAT, obchodný názov: DUCATO AUTOCARAVAN, farba biela, VIN: I., pôvodné VIN: I.. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že s obchodnou spoločnosťou SKOMI s.r.o. uzatvoril dňa 07.10.2009 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bolo nadobudnutie vlastníckeho práva k automobilu zn. FIAT obchodný názov DUCATO AUTOCARAVAN, V. I., farba biela. Dňa 14.10.2009 došlo k zmene údajov o vlastníkovi automobilu aj v evidencii vozidiel v prospech žalobcu a bolo vydané Osvedčenie o evidencii č. SF644084. Dňa 30.12.2014 bolo motorové vozidlo zaistené Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Trenčíne z dôvodu dôvodného podozrenia, že motorové vozidlo súvisí so spáchaním trestného činu a jeho zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu veci. Vyrozumením Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne zo dňa 03.03.2015, číslo: KRPZTN-OKP3-103-006-2015 bol žalobca oboznámený so skutočnosťou, že na vozidle boli pozmenené identifikátory VIN a že v skutočnosti sa jedná o motorové vozidlo s pôvodným V.: I., ktorého posledným známym vlastníkom by mal byť žalovaný. Podľa žalobcu je nesporné, že v súlade s § 132 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník žalobca nadobudol vlastnícke právo k vozidlu na základe iných skutočností stanovených v § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda vydržaním. Žalobca sa stal po podpise kúpnej zmluvy a po fyzickom odovzdaní vozidla jeho dobromyseľným držiteľom, nakoľko s prihliadnutím na všetky okolnosti bol presvedčený, že vec (motorové vozidlo), s ktorou nakladá, mu patrí. Žalobca napriek vynaloženiu všetkého úsilia, ktorého je od kupujúceho pri kúpe motorového vozidla možné spravodlivo požadovať, nemohol vedieť, že predávajúci nie je vlastníkom vozidla. O existencii dobrej viery žalobcu svedčí aj fakt, že vozidlo pri dovoze na územie Slovenskej republiky prešlo kontrolou originality, pri ktorej neboli zistené akékoľvek zásahy do jeho identifikátorov a na riadne vydanom a platnom osvedčení o evidencii vozidla č. SF 745429 bol dňa 30.04.2009 predávajúci zapísaný ako riadny vlastník vozidla. Žalobca bol dobromyseľným držiteľom vozidla odo dňa 07.10.2009 až do jeho zaistenia dňa 30.12.2014 a teda vlastnícke právo k vozidlu nadobudol vydržaním v súlade s § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K preukázaniu naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení žalobca uviedol, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný. V súlade s § 97 ods. 1 Zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok ak si na vec zaistenú v rámci trestného konania uplatňuje právo iná osoba, vydá orgán činný v trestnom konaní vec jej vlastníkovi alebo jej oprávnenému držiteľovi, ktorého právo na vec je nepochybná. Pri pochybnostiach sa vec ponechá v úschove a osoba uplatňujúca si nárok k zaistenej veci sa upozorní, aby si ho uplatnila v občianskom súdnom konaní. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, že je jediným výlučným vlastníkom motorového vozidla a to pre účely odstránenia pochybností o rozsahu práv účastníkov konania k zaistenému vozidlu.
2. Súd podľa v tom čase účinných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku uložil žalovanému uznesením č.k. 4C/131/2015-24 zo dňa 05.08.2015, aby sa vyjadril k žalobe a pripojeným listinným dokladom predložených žalobcom a vo vyjadrení uviedol, či nárok žalobcu uznáva a v prípade ak nárok uplatnený žalobou v celom rozsahu neuznáva, aby vo vyjadrení uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil k vyjadreniu listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. 2.1. Uznesenie č.k. 4C/131/2015-24 zo dňa 05.08.2015 spolu so žalobou a listinnými dokladmi bolo doručené žalovanému dňa 12.07.2013. 2.2. Žalovaný sa k žalobe žalobcu nijakým spôsobom nevyjadril.
3. Žalobca sa podaním doručeným súdu dňa 06.11.2018 vo veci písomne vyjadril a doplnil skutočnosti uvádzané v žalobe ohľadne preukázania svojho vlastníckeho práva k hnuteľnej veci, k motorovému vozidlu a uviedol, že dňa 07.10.2009 uzavrel kúpnu zmluvu ako kupujúci s obchodnou spoločnosťou SKOMI s.r.o. ako predávajúcim. Na základe kúpnej zmluvy žalobca nadobudol vlastníckeho právo k hnuteľnej veci a stal sa výlučným vlastníkom hnuteľnej veci. Následne došlo k prepisu hnuteľnej veci zo spoločnosti SKOMI s.r.o. na žalobcu na príslušnom dopravnom inšpektoráte. Žalobcovi boli pri kúpe hnuteľnej veci odovzdané dokumenty preukazujúce vlastnícke právo spoločnosti SKOMI s.r.o. k hnuteľnej veci a to technický preukaz č. SF 745429, v ktorom bola spoločnosť SKOMI s.r.o. uvedená ako vlastník hnuteľnej veci, pričom v technickom preukaze neboli uvedené akékoľvek a žiadne obmedzenia, ktoré by obmedzovali dispozíciu s hnuteľnou vecou. Na príslušnom dopravnom inšpektoráte bola hnuteľná vec následne prehlásená na žalobcu a bolo mu vydané technické osvedčenie k hnuteľnej veci číslo SF 644084. Hnuteľná vec (motorové vozidlo) prešla v roku 2009 pri jej dovoze na územie Slovenskej republiky kontrolou originality, pričom neboli zistené akékoľvek zásahy do hnuteľnej veci alebo do dokladov k hnuteľnej veci, čo potvrdzuje výpis zo systému IRIS DENT o kontrole originality hnuteľnej veci, v ktorom je okrem iného uvedené, že „požadované doklady nenesú žiadnu známku nepravosti a údaje v nich uvedené zodpovedajú údajom na identifikátoroch kontrolovaného vozidla alebo zmena údajov je spôsobená povolenou prístavbou vozidla“ v spojení s uvedením, že „prerábanie VIN čísla nezistené, ani okolie, spoje.“ Z uvedeného je zrejmé, že žalobca pri nadobúdaní hnuteľnej veci postupoval s odbornou starostlivosť a náležite preskúmal právny stav hnuteľnej veci, pričom s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti mal jednoznačne za preukázané, že spoločnosť SKOMI s.r.o. je výlučným vlastníkom hnuteľnej veci a je oprávnená s ňou nakladať. Žalobca bol pri nadobúdaní vlastníctva k hnuteľnej veci s prihliadnutím na všetky okolnosti dobromyseľný a objektívne nebolo v jeho možnostiach zistiť akékoľvek zásahy do hnuteľnej veci a túto nadobudol dobromyseľne. Žalobca sa až dodatočne, dňa 30.12.2014 po zadržaní hnuteľnej veci dozvedel, že hnuteľná vec súvisí so spáchaním trestného činu. V prípade nadobúdania vlastníckeho práva žalobcu k hnuteľnej veci boli splnené objektívne kritéria a žalobca sa stal dobromyseľným nadobúdateľom hnuteľnej veci a je teda možné uviesť, že žalobca hnuteľnú vec vydržal v súlade s § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vlastnícke právo k hnuteľnej veci žalobca nadobudol na základe kúpnej zmluvy, pričom pri jej uzatváraní nebol spoločnosťou SKOMI s.r.o. upozornený na akékoľvek vady hnuteľnej veci, či už faktické alebo právne. Akékoľvek obmedzenia vo vzťahu k hnuteľnej veci neboli ani zapísané v evidencii motorových vozidiel vedenej príslušným dopravným inšpektorátom. Žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že kúpna zmluva bola uzatvorená v zmysle ustanovenia § 409 a nasledujúcich zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, v dôsledku čoho je potrebné na záväzkový vzťah žalobcu a spoločnosti SKOMI s.r.o. založený kúpnou zmluvou aplikovať ustanovenie § 446 Obchodného zákonníka, podľa ktorého kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja. Žalobca nadobudol vlastnícke právo k hnuteľnej veci riadne, keďže v čase uzatvárania kúpnej zmluvy nevedel a s prihliadnutím na objektívne okolnosti a ani nemohol vedieť, že vlastnícke právo právneho predchodcu žalobcu môže byť sporné.
Žalobca poukázal v tejto súvislosti na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 549/2015 zo 16. marca 2016, podľa ktorého „Ústavný súd z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany musí tak postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv (čo platí aj pre tento prípad), treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní.“ V nadväznosti na citovaný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky a skutočnosť, že žalobca bol pri nadobúdaní hnuteľnej veci s prihliadnutím na všetky okolnosti dobromyseľný, je potrebné mu priznať vyššiu mieru ochrany ako nedbalému vlastníkovi, žalovanému alebo akémukoľvek inému subjektu, ktorý mal byť pôvodným vlastníkom hnuteľnej veci.
4. Súdnym prekladateľom preložené písomné vyjadrenie žalobcu doručené súdu dňa 06.11.2018 bolo žalovanému doručené dňa 30.05.2019. 4.1. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nijakým spôsobom nevyjadril a tvrdenie žalobcu nesporoval.
5. Podľa § 470 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte Civilného sporového poriadku) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
5.1. Žaloba žalobcu bola podaná na súd za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb v znení neskorších predpisov), ale súd konal podľa ustanovení Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, nakoľko z citovaného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyplýva, že v prebiehajúcom konaní sa uplatní tzv. princíp okamžitej použiteľnosti novej právnej úpravy, teda po nadobudnutí účinnosti Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016, sa v konaní postupuje podľa novej právnej úpravy.
6. Súd poučil strany sporu o procesných právach a povinnostiach strán sporu podľa § 160 Civilného sporového poriadku a podľa § 153 a § 154 Civilného sporového poriadku písomne.
7. Súd na pojednávaní dňa 03.10.2019 konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa na nariadené pojednávanie vo veci nedostavil, doručenie predvolania na nariadený termín pojednávania spolu s poučením mal riadne a včas vykázané dňom 15.07.2019, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a pojednávanie odročiť nežiadal.
8. Súd vykonal stranami všetky označené dôkazy oboznámením sa s predloženými listinnými dokladmi
- potvrdenie o zaistení veci zn. KRPZTN-OKP3-524/2014 vydané dňa 30.12.2014 bolo v Z. F. Z. V. zaistené osobe - žalobcovi osobné motorové vozidlo Fiat Ducato, osvedčenie o evidencii SF 644084 k vozidlu evidenčné číslo Z., výpis zo systému IRIS DENT zo dňa 14.10.2009 vo veci overenia vozidla FIAT DUCATO VIN: I., vyrozumenie Krajského riaditeľstva Policajného zboru Odbor kriminálnej polície I. Operatívne oddelenie Trenčín zn. KRPZTN-OKP3-103-006/2015 zo dňa 03.03.2015 vo veci zaisteného vozidla FIAT DUCATO Z., kúpna zmluva zo dňa 07.10.2009.
9. Súd mal v konaní po oboznámení sa s obsahom listinných dokladov a na základe tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaný nesporoval za preukázané, že
9.1. Z osvedčenia o evidencii SF 745429 (technický preukaz) vyplýva, že sa týka vozidla, druh: špeciálne vozidlo kategórie M1, VIN: I., značka FIAT, obchodný názov DUCATO AUTOCARAVAN, typ F.. Dátum prvej evidencie vozidla (rok výroby) 10.03.2007, dátum prvej evidencie v SR 22.04.2009, E VIN I., evidenčné číslo B., vlastník vozidla SKOMI s.r.o., IČO: 0036524026, držiteľ osvedčenia SKOMI s.r.o., IČO: 0036524026. Zápis uvedeného bol vykonaný 30.04.2009. 9.2. Žalobca ako kupujúci uzatvoril dňa 07.10.2009 s obchodnou spoločnosťou SKOMI, s.r.o. so sídlom Záhoracká 80, 811 01 Bratislava, IČO: 36 524 026 ako predávajúcim v zmysle § 409 a nasl. Obchodného zákonníka kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bolo osobné motorové vozidlo typ (model) FIAT DUCATO, rok výroby 2007, číslo podvozku I., farba biela, stav tachometra 35300 km s výbavou klíma, el. okná, el. zrkadlá, centrálne zamykanie. Dohodnutá kúpna cena vozidla bola 25000 eur. Dodacia lehota predmetu kúpy bola ihneď po podpísaní kúpnej zmluvy a zaplatení dohodnutej ceny. Kupujúci (žalobca) sa v kúpnej zmluve zaviazal tiež na vykonanie prepisu vlastníctva predmetu kúpnej zmluvy na dopravnom inšpektoráte do 10 dní od podpisu zmluvy. Predávajúci spoločnosť SKOMI s.r.o. vyhlásil, že kupujúcemu nezamlčal žiadne skryté vady resp. skutočnosti o technickom stave predmetu kúpy. Účastníci zmluvy sa tiež dohodli, že pokiaľ v zmluve nie je stanovené inak, riadia sa právne pomery zmluvných strán príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a ďalšími súvisiacimi právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike. 9.3. Z osvedčenia o evidencii SF 644084 (technický preukaz) vyplýva, že sa týka vozidla, druh: špeciálne vozidlo kategórie M1, VIN: I., značka FIAT, obchodný názov DUCATO AUTOCARAVAN, typ F.. Dátum prvej evidencie vozidla (rok výroby) 10.03.2007, dátum prvej evidencie v SR 22.04.2009, E VIN I., evidenčné číslo Z., vlastník vozidla L. V.Á., držiteľ osvedčenia L. V.. Zápis uvedeného bol vykonaný 14.10.2009. 9.4. Z internetového výpisu zo systému IRIS DENT zo dňa 14.10.2009 vo veci overenia vozidla FIAT DUCATO VIN: I. vyplýva, že čas kontroly originality bol 20.04.2009, číslo posudku SKA145739 a že vozidlo je spôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách. Z uvedeného výpisu tiež vyplýva, že identifikátory vozidla sú nedotknuté, nie sú viditeľné stopy vonkajšieho zásahu alebo vonkajšie neoprávnené zásahy do konštrukcie vozidla neboli zistené, požadované doklady nenesú žiadnu známku nepravosti a údaje v nich uvedené zodpovedajú údajom na identifikátoroch kontrolovaného vozidla a že v evidencii vozidiel SR sa nenašiel záznam o kontrolovanom vozidle resp. jedná sa o jednotlivo dovezené vozidlo zo zahraničia. 9.5. Dňa 30.12.2014 bolo v Z. F. Z. V. podľa § 21 ods. 1 Zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore zaistené žalobcovi osobné motorové vozidlo autocaravan výrobná značka Fiat Ducato, typ autocaravan, výrobné číslo I. XX XXXXXXXXXXXX, rok výroby 2007 spolu s 1 kľúčom od vozidla, so stavom počítadla 91972 a to z dôvodu, nakoľko je dôvodné podozrenie, že vec súvisí so spáchaním trestného činu a jej zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu veci. Uvedené vyplýva z potvrdenia Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne zn. KRPZTN-OKP3-524/2014. 9.6. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru Odbor kriminálnej polície I. Operatívne oddelenie Trenčín podaním číslo KRPZTN-OKP3-103-006/2015 zo dňa 03.03.2015 označené ako zaistené vozidlo FIAT DUCATO Z. vyrozumelo žalobcu, že metalografickým skúmaním Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava, motorového vozidla FIAT Ducato evidenčné číslo Z., ktoré bolo žalobcovi dňa 30.12.2014 zaistené v zmysle § 21 zákona č. 171/1993 Z.z. bolo zistené, že toto vozidlo má pozmenené identifikátory - pozmenené VIN a v skutočnosti sa jedná o motorové vozidlo s pôvodným VIN číslom
- I., ktoré bolo dňa 24.03.2008 odcudzené v Taliansku. Vzhľadom k tomu, že vykonanými úkonmi sa potvrdilo, že zaistené vozidlo pochádza z trestnej činnosti, v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z.z. bude vozidlo odovzdané vlastníkovi - poisťovňa HDI Assicurazioni so sídlom Via Abruzzi 10, 00187 ROMA. Žalobca bol zároveň poučený v zmysle § 21 ods. 9 Zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších doplnení, ak vzniknú pochybnosti o tom, či zaistená vec patrí osobe, ktorej bola zaistená, alebo ak si na zaistenú vec uplatní právo iná osoba, útvar policajného zboru uloží vec do úschovy a písomne to oznámi týmto osobám. V prípade ak si žalobca chce uplatniť vlastnícke právo na zaistené vozidlo, bolo žalobcovi odporučené, aby v lehote do 60 dní odo dňa doručenia písomného oznámenia uplatnil vlastnícke právo alebo iné právo na zaistenú vec na príslušnom súde. Osoba, ktorá si uplatní právo na zaistenú vec na príslušnom súde, je povinná v lehote podľa predchádzajúcej vety oznámiť útvaru Policajného zboru, ktorý zaistenú vec uložil do úschovy, na ktorom súde si toto právo uplatnila.
10. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že žaloba žalobcu na určenie vlastníckeho práva k hnuteľnej veci - k motorovému vozidlu značky FIAT,
obchodný názov DUCATO AUTOCARAVAN, farba biela, VIN: I., pôvodné VIN: I., je dôvodná a preto žalobe vyhovel.
11. Vo vzťahu k preukázaniu naliehavého právneho záujmu žalobcom na požadovanom určení vlastníckeho práva podľa § 137 písmeno c) Civilného sporového poriadku súd uvádza, že žalobca naliehavý právny záujem na požadovanom určení preukázal. 11.1. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 11.2. Podľa § 21 ods. 1 Zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení účinnom v čase zaistenia a uloženia veci do úschovy (ďalej v texte zákon č. 171/1993 Z.z. O Policajnom zbore) policajt je oprávnený zaistiť na vykonanie potrebných úkonov vec, ak má podozrenie, že tá súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku a jej zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu veci alebo na rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní, alebo na rozhodnutie orgánu v konaní o priestupku alebo ak ide o vec, po ktorej pátra polícia iného štátu. Policajt neodkladne vydá osobe, ktorej bola vec zaistená, potvrdenie o zaistení veci s presným opisom veci, ktorý umožní zaistenú vec identifikovať. Zaistenie veci môže trvať najviac 90 dní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 21 ods. 1 Zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore ak sa vykonanými úkonmi potvrdí, že zaistená vec súvisí s trestným činom alebo s priestupkom, policajt je povinný zaistenú vec neodkladne odovzdať príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní alebo orgánu príslušnému na prejednanie priestupku. Zaistenú vec, po ktorej pátra polícia iného štátu, odovzdá policajt polícii iného štátu. Ak si príslušný orgán činný v trestnom konaní, orgán príslušný na prejednanie priestupku alebo polícia iného štátu zaistenú vec neprevezme, postupuje sa podľa odsekov 3 až 12. Ak je zaistenou vecou vozidlo, ktoré má neoprávnene pozmenený identifikátor vozidla, a vozidlo sa nedá identifikovať podľa skrytých identifikátorov, spracuje policajt návrh na jeho vyradenie z príslušnej evidencie. Podľa § 21 ods. 4 Zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore ak sa vykonanými úkonmi zistí, že zaistená vec patrí inej osobe ako osobe, ktorej bola zaistená, útvar Policajného zboru túto inú osobu písomne vyzve v lehote najneskôr do 90 dní po zaistení veci, aby si vec prevzala. Táto osoba je povinná uhradiť útvaru Policajného zboru nevyhnutné náklady pri prevzatí veci, ktoré vznikli v súvislosti s jej zaistením a úschovou. Podľa § 21 ods. 9 Zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore ak vzniknú pochybnosti o tom, či zaistená vec patrí osobe, ktorej bola zaistená, alebo ak si na zaistenú vec uplatní právo iná osoba, útvar Policajného zboru uloží zaistenú vec do úschovy a písomne to oznámi týmto osobám, pričom im v písomnom oznámení odporučí, aby si v lehote do 60 dní odo dňa doručenia písomného oznámenia uplatnili vlastnícke právo alebo iné právo na zaistenú vec na príslušnom súde. Osoba, ktorá si uplatnila právo na zaistenú vec na súde, je povinná v lehote podľa predchádzajúcej vety oznámiť útvaru Policajného zboru, ktorý zaistenú vec uložil do úschovy, na ktorom súde si toto právo uplatnila. Po rozhodnutí súdu o vrátení zaistenej veci oprávnenej osobe je táto povinná uhradiť útvaru Policajného zboru nevyhnutné náklady, ktoré vznikli v súvislosti s jej zaistením a úschovou, ak súd nerozhodne inak. Ak si osoba na príslušnom súde v lehote podľa prvej vety nárok neuplatnila, zaistená vec sa stáva majetkom štátu a útvar Policajného zboru ju neodkladne odovzdá ministerstvu do správy. Podľa § 97 ods. 1 Zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok ak vec, ktorá bola podľa § 89 vydaná, podľa § 91 odňatá alebo podľa § 92 prevzatá, na ďalšie konanie nie je potrebná a ak neprichádza do úvahy jej prepadnutie alebo zhabanie, vec sa vráti tomu, kto ju vydal, komu bola odňatá alebo u koho bola zaistená podľa osobitného zákona. Ak si na ňu uplatňuje právo iná osoba, vydá sa vlastníkovi veci alebo jej oprávnenému držiteľovi, ktorého právo na vec je nepochybné. Pri pochybnostiach sa vec ponechá v úschove podľa § 94 a osoba, ktorá si na vec robí nárok, sa upozorní, aby ho uplatnila v civilnom procese. Ak osoba, ktorá je vlastníkom veci alebo jej oprávneným držiteľom, napriek výzve ju neprevezme, alebo osoba, ktorá si na vec robí nárok, si tento neuplatní v civilnom procese v primeranej lehote, vec sa predá a suma za ňu utŕžená sa uloží do úschovy súdu. Na možnosť takého postupu sa musí osoba upozorniť. Vec predá orgán podľa odseku 4 alebo na základe jeho opatrenia iný štátny orgán alebo právnická osoba podľa § 94 ods. 2, pričom pri predaji sú povinní postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby vec predali za cenu, za ktorú sa rovnaká alebo porovnateľná vec v čase a v mieste úschovy obvykle
predáva; orgán podľa odseku 4 môže rozhodnúť opatrením o predaji veci iným štátnym orgánom alebo právnickou osobou podľa § 94 ods. 2 len na základe ich predchádzajúceho súhlasu. 11.3. V zmysle platnej judikatúry naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Predpokladom, aby súd určujúcej žalobe v zmysle § 137 písmeno c) Civilného sporového poriadku vyhovel je právny záujem žalobcu, ktorý žalobca musí preukázať. Určovacia žaloba má preventívny charakter, čo znamená, že žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení vtedy, ak k porušeniu práva zatiaľ nedošlo a jeho právo je ohrozené alebo neisté a stav neistoty alebo ohrozenia možno odstrániť práve rozhodnutím súdu o existencii či neexistencii predmetného práva. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Určovacia žaloba je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky znamená vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva. Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobcu znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jedna z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. 11.4. Žalobca odôvodňoval naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že je výlučným vlastníkom motorového vozidla, s poukazom na ustanovenie § 97 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého ak si na zaistenú vec v rámci trestného konania uplatňuje právo iná osoba, vydá orgán činný v trestnom konaní vec jej vlastníkovi alebo oprávnenému držiteľovi, ktorého právo na vec je nepochybné, pri pochybnostiach sa vec ponechá v úschove a osoba uplatňujúca si nárok k zaistenej veci sa upozorní, aby si ho uplatnila v občianskom súdnom konaní. Určenie vlastníckeho práva k predmetnému zaistenému vozidlu je jediným možným prostriedkom právnej ochrany žalobcu, keď požadovaným určením sa odstránia pochybnosti o rozsahu práv účastníkov konania (strán sporu) k zaistenému motorovému vozidlu. 11.5. Súd mal za to, že žalobca preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, preukázal, že jeho právne postavenie bez požadovaného určenia je ohrozené alebo neisté.
12. Podľa § 129 ods. 1 Zákona č. 40/164 Zb Občiansky zákonník (ďalej v texte Občiansky zákonník) držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Podľa § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. 12.1. Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. Predmetom vydržania môže byť hnuteľná aj nehnuteľná vec, ktorá je individuálne určená. K zákonným predpokladom vydržania patrí, že nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, že predmet vydržania užíva nepretržite počas zákonom stanovenej doby, ktorá je pri hnuteľných veciach tri roky. Po uplynutí vydržacej doby sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci bez splnenia akýchkoľvek ďalších podmienok. Oprávnený držiteľ je ten, kto má vec vo svojej moci a vykonáva k nej oprávnenia v opodstatnenom presvedčení, že ide o jeho vlastnú vec. Oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec (alebo právo) patrí a že je v dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam (§ 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dobrá viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú drží. Posúdenie či je držiteľ v dobrej viere je treba vždy hodnotiť objektívne, nie len zo subjektívneho hľadiska (z hľadiska osobného presvedčenia) samotného držiteľa. O dobrej viere možno uvažovať tam, kde držiteľ vec drží v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný, teda taký, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu konkrétneho prípadu po každom požadovať. Je preto nevyhnutné vždy brať do úvahy, či držiteľ nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec po práve patrí.
12.2. Žalobca domáhajúc sa určenie vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu dôvodil, že boli splnené objektívne kritéria a stal sa dobromyseľným nadobúdateľom hnuteľnej veci (motorového vozidla) a hnuteľnú vec (motorové vozidlo) vydržal v súlade s ustanovením § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 12.3. Súd mal v konaní za preukázané za stavu, keď žalobcom uvádzané skutkové tvrdenia a predložené listinné doklady žalovaný nijakým spôsobom nepoprel a nespochybnil, že žalobca ako kupujúci uzatvoril dňa 07.10.2009 s obchodnou spoločnosťou SKOMI s.r.o. ako predávajúcim kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa stal žalobca vlastníkom motorového vozidla typ (model) FIAT DUCATO, rok výroby 2007, číslo podvozku I., farba biela. Na príslušnom dopravnom inšpektoráte došlo dňa 14.10.2009 k prepisu predmetného motorového vozidla na žalobcu a žalobcovi bolo vydané technické osvedčenie k motorovému vozidlu číslo SF 644084. Z predložených listinných dokladov tiež vyplynulo, že obchodná spoločnosť SKOMI s.r.o. bola uvedená ako vlastník motorového vozidla, ako to vyplýva z osvedčenia o evidencii SF 745429 (technický preukaz). Motorové vozidlo v roku 2009 pri dovoze do Slovenskej republiky prešlo kontrolou originality, pri ktorej neboli zistené zásahy na motorovom vozidle, čo žalobca preukazoval internetovým výpisom zo systému IRIS DENT o kontrole originality vozidla z 14.10.2009. S prihliadnutím na uvedeného skutočnosti súd prisvedčil žalobcovi, že v prejednávanej veci pri nadobudnutí vlastníctva predmetného motorového vozidla postupoval žalobca s odbornou starostlivosťou a je nepochybné, že oprávnene mal za to, že predávajúci, obchodná spoločnosť SKOMI s.r.o. je výlučným vlastníkom predmetného motorového vozidla a je teda oprávnená s vozidlom nakladať. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca bol pri nadobudnutí predmetného motorového vozidla s prihliadnutím na všetky okolnosti dobromyseľný a objektívne nebolo v jeho možnostiach zistiť akékoľvek zásahy na motorovom vozidle. Tvrdenie žalobcu, že o skutočnosti, že motorové vozidlo súvisí so spáchaním trestného činu sa dozvedel až 30.12.2014 po zadržaní motorového vozidla, nebola nijakým spôsobom spochybnená. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobca bol počas celej doby od 07.10.2009 t.j. od uzavretia kúpnej zmluvy až do 30.12.2014 t.j. do zaistenia motorového vozidla oprávneným držiteľom, ktorý nakladal s vecou ako vlastnou so zreteľom na všetky okolnosti, v dobrej viere, že mu vec patrí. Na strane žalobcu išlo o dobromyseľnosť, keď žalobca sa stal dobromyseľným nadobúdateľom a teda došlo aj k vydržaniu v súlade s § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka a žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu. 12.4. Žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 17/2016 z 24. apríla 2017, podľa ktorého „posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Z hľadiska dobromyseľnosti držby ako podmienky nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním je právne relevantnou len tá skutočnosť, ktorá má objektívne znaky titulu (prípadne aj domnelého putatívneho nadobudnutia vlastníctva). Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá stránka (vlastnosť, znak), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo.“ Zároveň poukázal tiež na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 30/2010 z 1. marca 2011, podľa ktorého „posúdenie či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny.“
13. Podľa § 262 ods. 1 Zákona č. 513/21991 Zb. Obchodný zákonníka (ďalej v texte Obchodný zákonník) strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom. Podľa § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. Podľa § 446 Obchodníka zákonníka kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja.
13.1. Podľa citovaného ustanovenia § 262 Obchodného zákonníka účastníci záväzkového vzťahu sa môžu, v prípade ak ich vzťah nemožno podriadiť režimu Obchodného zákonníka, dohodnúť, že na ich vzťah sa bude vzťahovať režim Obchodného zákonníka. Podmienkou stanovenou v ods. 2, je požiadavka písomnej formy dohody o voľbe režimu Obchodného zákonníka, pričom ustanovenie § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka je kogentné. 13.2. Kúpna zmluva uzatvorená dňa 07.10.2009 medzi žalobcom ako kupujúcim a spoločnosťou SKOMI s.r.o. ako predávajúcim, predmetom ktorej bol predaj predmetného motorového vozidla bola uzatvorená v zmysle § 409 a nasl. Obchodného zákonníka a kupujúci a predávajúci sa písomne dohodli, že ich vzťah a právne pomery sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Vzhľadom na uvedené je žalobcom požadovaná aplikácia ustanovenia § 446 Obchodného zákonníka relevantná. Ustanovenie § 446 Obchodného zákonníka poskytuje ochranu dobromyseľnému kupujúcemu a pripúšťa, aby takýto kupujúci nadobudol vlastníctvo k predmetu kúpy i v prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom. Ide o výnimku zo všeobecne platnej právnej zásady "nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet" teda, že "nikto nemôže na druhého previesť viac práva, ako má sám". U kupujúceho (v prejednávanej veci u žalobcu) sa predpokladá a teda opak je nutné preukázať. 13.3. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 549/2015 z 16. marca 2016 „Ústavný súd z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany musí tak postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv (čo platí aj pre tento prípad), treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní.“ 13.4. Súd vykonaným dokazovaním a vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré v dôsledku pasivity žalovaného v spore, neboli nijakým spôsobom popreté, mal za preukázané, že žalobca bol pri nadobúdaní vlastníctva predmetného motorového vozidla s prihliadnutím na všetky okolnosti dobromyseľný a teda je potrebné mu priznať vyššiu mieru ochrany ako nedbalému vlastníkovi, žalovanému alebo akémukoľvek inému subjektu, ktorý mal byť pôvodným vlastníkom predmetného motorového vozidla, keď v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy nevedel a ani nemohol vedieť, že vlastnícke právo predávajúceho môže byť sporné.
14. Strany sporu boli riadne poučené podľa § 153 v spojení s § 149 Civilného sporového poriadku, teda že sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky včas, pričom prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania a súd na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Žalovanému bolo poučenie podľa ustanovení Civilného sporového poriadku doručené dňa 20.10.2017. 14.1. Strany sporu znášajú zodpovednosť za skutkový stav a musia dokazovať svoje tvrdenia. V prípade, že strana sporu si nesplní povinnosť tvrdenia platí, že neuniesla bremeno tvrdenia. Strany sporu musia tiež svoje tvrdenie preukázať, keď existencia tvrdenej skutočnosti je podmienená existenciou dôkaznej povinnosti, teda povinnosti strany predložiť resp. označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nedodržanie povinnosti tvrdenia alebo dôkaznej povinnosti sa prejaví v rozhodnutí vo veci vo forme neúspechu strany v spore. Konanie je založené na kontradiktórnej zásade, podľa ktorej strana svoje tvrdenia musí preukazovať dôkazmi. Žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti ním požadovaného určenia vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, preukázal, že vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu nadobudol riadne, keďže v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy z 07.10.2009 nevedel a s prihliadnutím na objektívne okolnosti ani nemohol vedieť, že vlastnícke právo predávajúceho by mohlo byť sporné. Žalovaný neuniesol ani bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno na preukázanie, že je vlastníkom predmetného motorového vozidla a tiež neuniesol dôkazné bremeno ohľadne popretia tvrdení protistrany t.j. žalobcu vo veci.
15. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
16. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, teda podľa úspešnosti žalobcu v spore. Žalobca mal úspech v celom rozsahu a súd teda priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolacie dôvody). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.