Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Csp-65-2017.pdf
PDF · 130.16 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/65/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou v právnej veci žalobcu: V. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX/X, XXX XX W. proti žalovanému: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpená JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava, IČO: 42 185 190, o určenie, že Zmluva o úvere zo dňa 22.7.2015 č. 704302639 je bezúročná a bez poplatkov s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. U r č u j e , že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22.7.2015 je bezúročná a bezpoplatková.
II. Z a s t a v u j e konanie vo výroku, že RPMN stanovené spoločnosťou Pohotovosť s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava vo výške 304,09 % je o 277,09 % vyšší ako stanovuje zákon o výške úrokového stropu a zmluvná odmena 484,- eur je o 416,16 eur vyššia, ako stanovuje zákon.
III. Z a s t a v u j e konanie v časti výroku: „navrhujem, aby okresný súd zrušil Zmluvu o úvere XXXXXXXXX v celom rozsahu, pretože je v rozpore s Nariadením vlády SR o zavedenie úrokového stropu, kde je stanovené, že pri vyššom úroku ako 27 %, môže byť úverová zmluva vyhlásená za neplatnú podľa Občianskeho zákonníka § 39 a táto zmluva sa prieči dobrým mravom“.
IV. Z a s t a v u j e konanie v časti výroku: „žiadam, aby žalovaný Pohotovosť s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava je povinný žalobcovi zaplatiť preplatok v sume 416,16 eur, ktorý si neoprávnene zaúčtoval a naplnil tak skutkovú podstatu § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka bezdôvodné obohatenie“.
V. Z a s t a v u j e konanie vo výroku: „je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom“.
VI. Trovy konania procesným stranám n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca v podanej žalobe tunajšiemu súdu dňa 16.3.2017 žiadal: „1. prvým výrokom, že RPMN stanovené spoločnosťou Pohotovosť s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava vo výške 304,09 % je o 277,09 % vyšší, ako stanovuje zákon o výške úrokového stropu a zmluvná odmena 484,- eur je o 416,16 eur vyššia, ako stanovuje zákon, 2. druhým výrokom, aby súd zrušil Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX v celom rozsahu, pretože je v rozpore s Nariadeniami Vlády SR o zavedení úrokového stropu, kde je stanovené, že pri vyššom úroku ako 27 % môže byť úverová zmluva vyhlásená za neplatnú podľa Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) § 39 sa táto zmluva prieči dobrým mravom, 3. tretím výrokom, aby súd vydal rozhodnutie, že žalovaná Pohotovosť s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova
25, 811 09 Bratislava je povinný žalobcovi zaplatiť preplatok 416,16 eur, ktorý si neoprávnene zaúčtoval a naplnil tak skutkovú podstatu § 451 ods. 1, 2 OZ bezdôvodné obohatenie.
2. Ďalším podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.5.2018 žiadal, aby súd rozhodol, aby zrušil Zmluvu v celom rozsahu a nariadil, aby každá strana vrátila vzájomné plnenie, t.j. aby žalovaný vrátil preplatok 419,64 eur, ktorý si neoprávnene zaúčtoval.
3. Ďalším podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 9.7.2018 sa domáhal označením „Petit aby súd rozhodol, že : neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Ďalším výrokom sa domáhal, aby súd zrušil úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX vo výške 500,- eur od začiatku a nariadil, že každá zmluvná strana si je povinná vrátiť si vzájomné plnenie a zmluva sa ruší od začiatku.
4. Dňa 16.9.2019 žalobca do zápisnice spísanej na súde uviedol, že žiada upraviť pôvodný petit žaloby v znení: „Súd určuje, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22.7.2015 je bezúročná a bez poplatkov“.
5. Svoje nároky odôvodnil tým, že poukazoval na nesprávne uvádzanú ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len RPMN). Pripojil listinné dôkazy - Zmluvu o úvere uzavretú medzi veriteľom Pohotovosť s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava dňa 22.7.2015, všeobecné podmienky poskytnutia úveru, splátkový kalendár predložený veriteľom. Ďalej poukazoval na to, že považuje poskytnutú pôžičku alebo úver za bezúročný a bezodplatný a to v prípade, ak hodnota RPMN prevyšuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty. Uviedol, že v jeho prípade RPMN je vyššia, ako stanovuje zákon, takže jeho úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkový. Ďalej uviedol, že Zmluva o úvere, ktorú uzatvoril dňa 22.7.2015 so žalovaným, je v celom rozsahu neplatná. Poukázal na to, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré považuje za také, ktoré sú spôsobilé založiť hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Uviedol, že ručenie zmenkou je neprijateľné. Ďalej uviedol, že v bode 4 Zmluvy právo veriteľa na okamžité splatenie úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a je neprimerane vysokou sankciou spojenou s nesplnením akýchkoľvek záväzkov dlžníka vyplývajúcich mu zo zmluvy a takéto ustanovenie spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a preto je neprijateľné. Čo sa týka odplaty, uviedol, že odplata nesmie prevyšovať najvyššiu prípustnú hranicu, ktorú stanovuje vykonávací predpis Nariadenia Vlády SR. č. 87/1995.
6. Právna zástupkyňa žalovaného vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 27.4.2018, doručenom tunajšiemu súdu dňa 30.4.2018, poukázal na to, že spornú zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch. Preto nie je namieste vzťahovať na ňu výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka. V predmetnom prípade je sporné, v súvislosti s predmetnou zmluvou o úvere prisúdiť žalobcovi právny status spotrebiteľa. Nakoľko v zmluve je výslovne určený účel uzatvorenia zmluvy - podnikania, je dlžník vyňatý zo statusu spotrebiteľa. Podľa ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Preto zmluva bola uzatvorená v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ). Žalobca vstúpil do právneho vzťahu so žalovaným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon podnikania a teda nie na svoju súkromnú potrebu. Poukázal, že žalobca prehlásenie, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania, vlastnoručne podpísal, pričom tento prejav vôle na prednej strane zmluvy o úvere a prehlásenie dlžníka je zrozumiteľný, určitý a jasne uvedený hneď vedľa podpisu dlžníka. Disponuje vlastnoručne podpísaním prehlásenia dlžníka, že finančné prostriedky sú poskytnuté na účel podnikania a teda dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalobcu a ten relevantnými dôkazmi nepreukázal spotrebiteľský charakter, ale len účelovo svojím vyjadrením tvrdí, že sa jedná o spotrebiteľa. Takéto tvrdenia považuje za účelové, nedôvodné, ktoré nenachádzajú žiadnu oporu v zákonom alebo v dôkazných prostriedkoch, pričom žalovaný predložil dostatočný dôkazný prostriedok, vlastnoručné podpísanie prehlásenia žalobcu. Teda je nesporné, že žalobca finančné prostriedky použil na výkon podnikania. Dôležité je, na aký účel bol úver poskytnutý a nie, na aký účel žalobca finančné prostriedky naozaj použil. Žalobca je povinný preukázať, na aký účel boli peňažné prostriedky použité. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.2.2017 sp. zn. 14Co/975/2015, rozsudok Okresného súdu Bratislava V. sp. zn. 10Csr/2/2016 zo dňa 16.1.2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6CoE/122/2011 a iné. Ďalej poukázal, že podľa ust. § 137 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
CSP) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Uvedené ustanovenie pripúšťa určovacie žaloby, len vo vzťahu k právam (už nie právnym vzťahom, ako to bolo za Občianskeho súdneho poriadku) a vo vzťahu k právnym skutočnostiam len v prípade, ak to predpokladá osobitný predpis. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť, či neplatnosť, sú právnymi skutočnosťami v zmysle § 2 ods. 1 OZ. Žalobca sa domáha určenia neplatnosti právnej skutočnosti a nie určenie, či tu právo je, alebo nie je. Určenie existencie/neexistencie právnej skutočnosti odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Takéto určenie právnej skutočnosti, ako to vyplýva z ust. § 137 písm. d) CSP je možné len vtedy, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu, pričom určenie neplatnosti zmluvy o úvere nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 17Csp/52/2016 zo dňa 7.6.2017, rozhodnutie NS SR sp. zn. Cdo/251/2015 zo dňa 16.3.2016. Ďalej poukázal na to, že žalobca nepreukázal, akú sumu zaplatil a ani sumu, ktorú žiada zaplatiť titulom bezdôvodného obohatenia. Poukázal na základnú zásadu CSP a tou je rovnosť účastníkov konania, ako aj prísna kontradiktórnosť sporového konania. Žiadal žalobu ako nedostatočnú a nedôvodnú zamietnuť. Ďalej poukázal na neodstrániteľnú prekážku konania, ktorú predstavuje existencia veci rozhodnutej, na ktorú je súd povinný prihliadať počas ktorejkoľvek časti konania. O platnosti jednotlivých častí Zmluvy o úvere č. 704302639 už bolo rozhodnuté dňa 22.7.2016, rozsudkom Stále rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. K neplatnosti Zmluvy o úvere ako celku uviedla, že v zmysle § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatná len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Z hľadiska výkladu právneho úkonu je v zmysle judikatúry Ústavného súdu potrebné uprednostniť výklad zachovávajúci platnosť právneho úkonu a nie výklad, ktorý platnosť právneho úkonu popiera. Úmyslom zmluvných strán každej zmluvy je totiž uzavrieť platnú zmluvu a tento úmysel je potrebné pri výklade právneho úkonu ochrániť. Žiadal žalobu zamietnuť.
7. Na pojednávaní dňa 3.10.2019 sa zúčastnil žalobca, nezúčastnil sa žalovaný a právna zástupkyňa žalovaného, ktorí ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní a žiadali, aby súd konal a rozhodol v ich neprítomnosti.
8. Žalobca uviedol, že Zmluvu o úvere uzavrel so žalovaným, ktorý mu poskytol sumu 500,- eur ako úver. Tento úver potreboval na opravu auta, ktoré bolo jeho súkromné. V tom čase podnikal. Uviedol, že trvá len na rozhodnutí súdu vo výroku, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov a v ostatných všetkých výrokoch zobral žalobu späť. Žalobu zobral späť vo výrokoch:
- RPMN stanovené spoločnosťou Pohotovosť s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava vo výške 304,09 % je o 277,09 % vyšší ako stanovuje zákon o výške úrokového stropu a zmluvná odmena 484,- eur je o 416,16 eur vyššia, ako stanovuje zákon.
- „navrhujem, aby okresný súd zrušil Zmluvu o úvere XXXXXXXXX v celom rozsahu, pretože je v rozpore s Nariadením vlády SR o zavedenie úrokového stropu, kde je stanovené, že pri vyššom úroku ako 27 %, môže byť úverová zmluva vyhlásená za neplatnú podľa Občianskeho zákonníka § 39 a táto zmluva sa prieči dobrým mravom“.
- „žiadam, aby žalovaný Pohotovosť s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava je povinný žalobcovi zaplatiť preplatok v sume 416,16 eur, ktorý si neoprávnene zaúčtoval a naplnil tak skutkovú podstatu § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka bezdôvodné obohatenie“.
- „je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom“.
Uviedol, že je nezamestnaný a poberá prídavky na deti a rodičovský príspevok.
9. Vykonaným dokazovaním a to najmä listinnými dôkazmi: vyjadreniami procesných strán, Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, splátkovým kalendárom k úveru, rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 00561/16 zo dňa 22.7.2016, listinami preukazujúcimi výšku zaplatenia v časti úveru žalovanému súd zistil nasledovný skutkový a právny stav vo veci:
10. Dňa 22.7.2015 žalobca uzavrel Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX so žalovaným. V zmluve o úvere bol žalobca označený menom, priezviskom, IČO: 47 203 722 bez uvedenia DIČ s tým, že bol
zapísaný v živnostenskom registri pod č. 740-29036. Žalobcovi bola poskytovaná predmetná zmluva ako opakovaná zmluva s číslom predchádzajúcej zmluvy XXXXXXXXX, s identifikačným číslom klienta XXXXXX. Zmluvné strany sa dohodli, že veriteľ je oprávnený poskytnúť žalobcovi ako dlžníkovi úver v sume 500,- eur a dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 484,- eur, t.j. celkovo mal teda žalobca zaplatiť sumu 984,- eur v 12 mesačných splátkach po 82,- eur od 27.8.2015 na účet veriteľa. Dlžník prehlásil, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania, za ktorým bol uvedený podpis žalobcu ako dlžníka. Ďalej bol žalobca označený rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Súčasťou zmluvy boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru. V splátkovom kalendári bola označená prvá splátka s platnosťou od 27.8.2015 a posledná dvanásta splátka dňa 27.7.2016. Dňa 22.7.2016 bolo Stálym rozhodcovským súdom pod sp. zn. SR 00561/16 rozhodnuté o predmetnej zmluve a žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.396,- eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.396,- eur od 2.12.2015 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 1.396,- eur od 6.6.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania.
11. Rozhodcovská doložka v znení, ako je formulovaná vo všeobecných obchodných podmienkach poskytnutia úveru, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, čo spôsobuje, že rozhodcovský rozsudok vydaný na jej základe je ničotný akt - paakt. Okrem iného uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 27/2011 <http://merit.slv.cz/3Cdo27/2011> poukazuje na záver, že iba platná rozhodcovská doložka alebo rozhodcovská zmluva zakladá oprávnenie rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Pri posudzovaní otázky, či v občianskom súdnom konaní predložený rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní), môže súd pristúpiť k riešeniu otázky platnosti rozhodcovskej doložky alebo zmluvy nielen v exekučnom konaní, ale aj v iných konaniach, napr. pri riešení otázky, či vydaný rozhodcovský rozsudok zakladá pre občianske súdne konanie prekážku res iudicata. Uvedené je potvrdené početnou judikatúrou vyšších súdov, poukázal napr. na uznesenie NS SR sp. zn. 4 Mcdo/6/2012 <http://merit.slv.cz/4Mcdo/6/2012>, 6Mcdo/9/2012 <http://merit.slv.cz/6Mcdo/9/2012>, 6Mcdo/14/2012 <http://merit.slv.cz/6Mcdo/14/2012>, 6Cdo 31/2013 <http://merit.slv.cz/6Cdo31/2013>, 6ECdo 199/2013. Ďalej poukázal na uznesenie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 25/2014-11, keď ústavný súd sa zaoberal aj otázkou prekážky rozsúdenej veci a stotožnil sa s argumentáciou krajského súdu, ktorý uvádza: „Žalovanému treba uznať aj tvrdenie, že právoplatný rozhodcovský rozsudok na plnenie predstavuje prekážku rozsúdenej veci v konaní o určenie. Nie však rozsudok založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke (porov. „Nulitný rozhodcovský rozsudok nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci“, uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 31. mája 2012, č. k. 10CoE/308/2011 <http://merit.slv.cz/10CoE/308/2011>-39).“. Má za to, že v tomto prípade nejde o prekážku res iudicata, nakoľko rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky.
12. Súd v tomto smere poukazuje na námietku žalovaného, že nejde o res iudicata v predmetnom konaní.
13. Podľa § 269 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, ustanovenia upravujúce v hlave II tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv. Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. Dohoda o určitej časti zmluvy sa môže nahradiť dohodou strán o spôsobe umožňujúcom dodatočné určenie obsahu záväzku, ak tento spôsob nezávisí len od vôle jednej strany. Ak má chýbajúcu časť zmluvy určiť súd alebo určitá osoba, vyžaduje sa, aby dohoda mala písomnú formu, a platí obdobne § 291.
14. Podľa § 2 písm. a, b zák. č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu 22.7.2015, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 9 ods. 1, 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok
16. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu 22.7.2015, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
17. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
18. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
19. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
20. Podľa § 296 CSP, spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.
21. Podľa § 300 CSP, na konanie podľa tohto oddielu sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.
22. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
23. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
24. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
25. Súd mal za to, že žaloba je dôvodná čo do výroku, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22.7.2015 je bezúročná a bezpoplatková.
26. Súd zastavil konanie v časti výrokov, ktoré zobral žalobca na pojednávaní dňa 3.10.2019 späť. Súd právne uzavrel, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX uzavretá dňa 22.7.2015 je platnou zmluvou z dôvodu, že spĺňala základné náležitosti zmluvy o úvere v zmysle Obchodného zákonníka. V konaní zistil z listinného dôkazu - Zmluvy o úvere a teda ako s prvou spornou otázkou sa vysporiadal súd, či ide o spotrebiteľský vzťah medzi zmluvnými stranami alebo obchodný vzťah. Ak by nebola spotrebiteľskou zmluvou, nemohol by súd na predmetný právny vzťah aplikovať kogentné ustanovenia zákonov, ktoré slúžia na ochranu spotrebiteľa. Na prvý pohľad sa javí byť zmluva uzavretá dňa 22.7.2015 nie spotrebiteľskou, ale iba Zmluvou o úvere, riadiacou sa ustanoveniami Obchodného zákonníka v zmysle § 497 a násl. ustanovení. Javí sa tak vzhľadom na skutočnosť, že žalobca je v prvom rámčeku zmluvy v časti „obchodné meno“ označený ako fyzická osoba s IČO: 47 203 722, t.j. ako podnikateľ s informáciou, že úver sa poskytuje na výkon podnikania. Podstatné preto v tomto smere bolo ozrejmenie, či pri podpise zmluvy vystupoval ako fyzická osoba - podnikateľ a či žalobca žiadal úver na účely
podnikania. Aj za použitia všeobecného interpretačného § 54 Občianskeho zákonníka, týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv, je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmlúv, výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Tým treba podľa názoru súdu dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon podnikania alebo povolania, úverovaného dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku majúcu za následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný a teda nespotrebiteľský úver, majúci sa takto riadiť výlučne úpravou zmluvy a Obchodným zákonníkom, ťaží veriteľa. Súd sa nestotožnil s názorom právneho zástupcu žalovaného, že takéto preukázanie je na žalobcovi. V predmetnom konaní veriteľ, teda žalovaný, nepreukázal, že predmetný úver bol poskytnutý žalobcovi na výkon podnikania. Samotný žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že v čase podpisu zmluvy, hoci bol podnikateľom, úver nežiadal na účely svojho podnikania, ale pre potreby opravy auta, ktoré slúžilo na osobné účely. Pokiaľ teda žalovaný tvrdil, že nakoľko dlžník nemienil použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, nie je spotrebiteľom, ale toto tvrdenie nepreukázal žiadnym dôkazom. Navyše ako nelogické potom vychádza konanie žalovaného, ktorý v samotnej zmluve označil žalobcu jednak ako podnikateľa s IČO, avšak ohľadom jeho DIČ (daňového identifikačného čísla) je prázdny. Súd v tomto smere uvádza, že zistiť IČO môže aj poverená pracovníčka žalovaného vo verejne dostupnom registri živnostenských subjektov. Keďže DIČ sa v zmluve neuvádza a žalobca ohľadom svojej živnosti nepredkladal žiadne doklady, preto DIČ v zmluve nie je uvedené. Zároveň ale žalobca je označený aj ako fyzická osoba s rodným číslom, bydliskom a číslom občianskeho preukazu. Súd poukazuje na to, že je bežnou praxou žalovaného, že pri uzatváraní obdobných úverových zmlúv označuje dlžníka ako podnikateľský subjekt a účelovo zaškrtne políčko určujúce účel použitia finančných prostriedkov označený za účelom zamestnania, resp. povolania, aby došlo k vylúčeniu aplikácie právnych predpisov určených na ochranu spotrebiteľa.
27. Súd mal za to, že od dlžníka ako spotrebiteľa nie je dobre možné pri podpisovaní takýchto úverových zmlúv vyžadovať vedomosť o tom, aké právne následky môže mať pre neho podpísanie vopred vyhotoveného formulárového vyhlásenia, týkajúceho sa údajného použitia finančných prostriedkov, ktoré sa navyše nachádza v časti, kde vyžadovaný podpis spotrebiteľa evokuje jeho súhlas s výškou poskytnutého úveru a výškou poskytnutých splátok, teda môže ísť a s najväčšou pravdepodobnosťou ide o klamlivý postup pre spotrebiteľa, ktorý podpisuje úver, ktorý mu je poskytnutý s navýšeným poplatkom, ktorý má splácať v splátkach a navyše jej uvedená informácia, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. Spotrebiteľ v takomto prípade nemôže ani predpokladať, že si svoje postavenie môže takýmto vyhlásením a teda podpisom zhoršiť, preto je nevyhnutné účel použitia poskytnutia finančných prostriedkov skúmať z objektívneho hľadiska. Samotný žalobca prehlásil na pojednávaní, že poskytnutý úver použil výlučne na súkromné účely. Súd dopĺňa, že fyzická osoba, ktorá je zároveň podnikateľom, nemá zakázané vziať si úver aj na súkromné účely a to napriek tomu, že podniká. Môže preto uzavrieť aj takú zmluvu o úvere, ktorá je zameraná na uspokojenie jeho osobných potrieb a prípadne potrieb jeho rodiny. Súd sa riadil úvahou, že pokiaľ by „bol“ vzal žalobca úver na podnikateľské účely, nebol daný žiaden dôvod uvádzať žalovaným do úverovej zmluvy jeho rodné číslo a ani číslo občianskeho preukazu. Takéto údaje sa pre identifikáciu fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a berie si úver na podnikanie, nevyžaduje. V takomto prípade by boli podstatné len tie údaje, ktoré sú uvedené v živnostenskom rozhodnutí a pri právnických osobách vo výpise z obchodného registra, príp. z iného registra. Ak teda žalovaný použil v úverovej zmluve formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne a dlžníka označil dvojakým označením, javí sa byť spravodlivým vykladať tieto v neprospech toho, kto ich do zmluvy vložil, t.j. v neprospech žalovaného. Súd opiera svoje tvrdenie aj o nález Ústavného súdu SR I.ÚS 243/2007.
28. Na základe vyššie uvedených úvah súdu a analýzy, zmluvu o úvere uzavretú dňa 22.5.2015 súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú vzhľadom na skutočnosť, že na strane žalovaného ide o dodávateľa. Vzťah založený zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi má spotrebiteľský charakter. Zmluva o úvere je formulárová spotrebiteľská zmluva podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52> Dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje viaceré obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9>. Žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobca je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetná zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#1> Z. z.
29. Za tejto situácie preto tú časť úverovej zmluvy, v ktorej mal žalobca prehlásiť, že si peniaze požičiava na podnikateľské účely, nepovažoval za smerodajnú. Napokon vo vzťahu k posúdenie pomeru fyzickej osoby - podnikateľa a úveru poskytnutého nie na podnikateľské účely poukazuje aj na nález Ústavného súdu Českej republiky I.ÚS 1930/2011 z 10.1.2012, podľa ktorého je zásahom do práva na spravodlivý proces, ak sa spotrebiteľovi odmietne poskytnúť ochrana neaplikovaním ustanovenia o ochrane spotrebiteľa len preto, že je označený ako podnikateľ.
30. Je nepochybné, že zmluva o úvere neobsahovala žiadny údaj o vypočítanom RPMN ku dňu uzavretia zmluvy ani zmluvný úrok a taktiež ani konečnú splatnosť úveru a započítanie splátok na istinu, úrok a poplatky. Absencia týchto údajov spôsobuje v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy o úvere.
31. Žalobca sa môže domáhať na súde ochrany svojich práv aj bez preukazovania naliehavého právneho záujmu, čo je vyjadrené najmä v § 298 CSP, že súd skúma takéto podmienky aj bez návrhu spotrebiteľa a preto súd mal za to, že pri takýchto podmienkach je predmetná zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov.
32. Nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalovaného o absencii naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení, že úver je bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 137 písm. c) CSP. Súd poukazuje na skutočnosť, že v takomto prípade bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu naliehavého právneho záujmu nespočíva na žalobcovi, keďže tento vyplýva priamo zo zákona.
33. Čo sa samotného úveru týka, v kontexte s uvedenými skutočnosťami súd mal za to, že za stavu, že v zmluve nie je uvedená úroková sadzba ani RPMN, taktiež priemerná RPMN a splatnosť splátok, celý úver je bezúročný a bez poplatkov, čo znamená, že žalovaný sa na žalobcovi môže domáhať iba toho, čo na základe zmluvy zo dňa 22.7.2015 mu poskytol. To však nie je predmetom tohto konania. Dôvodne podanej žalobe preto v plnom rozsahu vyhovel.
34. Slovenský právny poriadok definuje v porovnaní so smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere precíznejšie a širšie podmienky, ktoré musí spĺňať zmluva o spotrebiteľskom úvere tak, aby nebola postihnutá sankciou spočívajúcou v tom, že bude úver z nej vyplývajúci posudzovaný a kvalifikovaný ako úver poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov. Takýto výklad nie je v rozpore s komunitárnym právom a príslušnou smernicou a takýto výklad nie je ani arbitrárny, pretože slovenský zákon (zákon č. 129/2010 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/#1> Z.z.) rozširuje z dôvodov ochrany spotrebiteľa podmienky, stanovené základnou normou komunitárneho práva a poskytuje širšiu mieru ochrany spotrebiteľovi.
35. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Žalobca ako slabšia strana sporu aj v zmysle Civilného sporového poriadku v súvislosti s koncipovaním žaloby, bol v konaní úspešný a preto žalobcovi patrili trovy konania, ktoré mu však nevznikli, nevyplývali zo spisu.
38. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
39. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
40. Aj vzhľadom na skutočnosť, že žalobca ako slabšia strana sporu ,,laik,, uplatnil viacero nárokov, ktoré neskôr upravil a vzal späť žalobu v časti späť, ho možno považovať za úspešnú stranu v predmetnom spore, pretože všetky výroky smerovali k rozhodnutiu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.