Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-188-2004.pdf
PDF · 94.92 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/188/2004
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš v exekučnej veci oprávneného Silverside, a. s., so sídlom Plynárenská 7/B, Bratislava, IČO: 50 052 560, proti povinným 1./ U. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. XXX, 2./ O. Ž., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Š. XXXX/X, U. C., 3./ A. Ž., nar. XX. XX. XXXX, trvale N. U. G. XXX, 4./ F. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. XXX, povinní 2./ a 3./ zastúpení JUDr. Ivanom Vozárom, advokátom so sídlom Kukučínova 2324/20, Liptovský Mikuláš, pre vymoženie pohľadávky vo výške 851,09 eura (25.640,- Sk) s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Štefanom Šviderským, so sídlom Exekútorského úradu Hronského 1811, Vranov nad Topľou, pod spisovou značkou EX 5246/2009, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e v č a s t i vymáhania istiny 851,09 eura a úroku z omeškania vo výške 19 % ročne zo sumy 851,09 eura od 16. 03. 2005 do zaplatenia.
odôvodnenie:
1. Pred pôvodným súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie sa dňa 04. 05. 2004 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 174/2004 na vymoženie pohľadávky vo výške 25.640,- Sk (851,09 eura) s prísl. Exekučným titulom bol platobný rozkaz Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. Ro/753/1997 zo dňa 02. 07. 1997. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 000912* zo dňa 26. 08. 2004, ktoré v súlade s § 44 ods. 1 Exekučného poriadku udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 25.640,- Sk (851,09 eura) spolu s 19 % úrokom z omeškania od 26. 04. 1997 do zaplatenia s tým, že plnením jedného z povinných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných povinných, trovy predchádzajúceho konania 1.024,- Sk (33,99 eura) a trovy exekúcie.
2. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením sp. zn. 4Er/188/2004 zo dňa 23. 10. 2008, právoplatným 25. 11. 2008, vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, a následne udelil poverenie č. 5505 015576* zo dňa 24. 11. 2008 súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi Noskovičovi. Uznesením sp. zn. 4Er/188/2004 zo dňa 08. 07. 2009, právoplatným 28. 08. 2012, ktorým vyhovel súd ďalšiemu návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, poveril vykonaním exekúcie JUDr. Štefana Šviderského, a určil trovy pôvodného súdneho exekútora JUDr. Dušana Noskoviča vo výške 18,20 eura. Novému súdnemu exekútorovi JUDr. Štefanovi Šviderskému bolo udelené poverenie č. 5505 018406* zo dňa 10. 07. 2009 na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 851,09 eura spolu s 19 % úrokom z omeškania od 26. 04. 1997 do zaplatenia s tým, že plnením jedného z povinných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných povinných, trovy predchádzajúceho konania 33,99 eura a trovy exekúcie. 3. V priebehu exekúcie zomrel pôvodný povinný 2./ O. Ž., nar. XX. XX. XXXX, a súd preto konal ako s jeho právnymi nástupcami s I. Ž., manželkou poručiteľa, a s jeho synmi, O. Ž. V. A. Ž., ktorí t. č. vystupujú v konaní ako povinní 2./ a 3./. Právni nástupcovia povinného 2./ O. Ž. podali následne námietky proti exekúcii, v ktorých namietali, že na I. Ž. neprešla povinnosť z exekučného titulu, a že táto dňa 15. 03. 2005 uhradila v hotovosti na exekútorskom úrade JUDr. Petra Matejovie na predmetnú exekúciu sumu 1.726,08 eura (52.000,- Sk).
4. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením sp. zn. 4Er/188/2004 zo dňa 05. 01. 2017 námietkam vtedy povinných 2./ až 4./ I. Ž., O. Ž. V. A. Ž. nevyhovel. Súčasne vyhlásil, že exekúcia voči povinnej 2./ I. Ž. je neprípustná a zároveň exekúciu voči povinnej 2./ zastavil a napokon exekúciu zastavil aj v časti vymáhania sumy 1.384,19 eura, a to podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku vzhľadom na čiastočnú úhradu povinných. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť čo do výroku o nevyhovení námietkam dňa 16. 01. 2017, a čo do výrokov o neprípustnosti a o zastavení exekúcie voči povinnej 2./ dňa 01. 02. 2017. Proti výroku rozhodnutia o čiastočnom zastavení exekúcie podali odvolanie povinní 2./ až 4./ s tým, že došlo ešte k ďalšej čiastočnej úhrade vo výške 533,81 eura, a žiadali, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
5. Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 6CoE/53/2018 zo dňa 30. 11. 2018, právoplatným 12. 03. 2019, uznesenie okresného súdu vo výroku o zastavení exekúcie v časti vymáhania sumy 1.384,89 eura zrušil, a vo zvyšnej časti ho ponechal nedotknuté. V odôvodnení predmetného rozhodnutia vyslovil právny názor, že splnenie dlhu je dôvodom na zastavenie exekúcie len vtedy, ak došlo k plneniu mimo vykonávania exekúcie. Ak povinný plní v prospech oprávneného po začatí exekučného konania, pôjde vždy o vymoženie (resp. čiastočné vymoženie) pohľadávky, a teda exekúcia sa bez ďalšieho nekončí a žiadne rozhodnutie sa nevydáva. Podľa odvolacieho súdu iba v prípade, že by zo strany exekútora, resp. oprávneného nebola určitá platba uznaná na plnenie vymáhanej pohľadávky a hrozilo by jej duplicitné vymáhanie, môže sa povinný na exekučnom súde domáhať (čiastočného) zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku.
6. Dňa 24. 01. 2017 bol súdu doručený návrh povinných 2./ a 3./ O. Ž. V. A. Ž. na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku. Toto podanie odôvodnili tým, že I. Ž., manželka pôvodného povinného 2./ D.. O. Ž., uhradila dňa 15. 03. 2005 na predmetnú pohľadávku v hotovosti sumu 1.726,08 eura (52.000,- Sk) k rukám súdneho exekútora JUDr. Petra Matejovie. Z tejto úhrady je potrebné najprv započítať úhradu istiny 851,09 eura (25.640,- Sk), úrok z omeškania 19 % zo sumy 851,09 eura (25.640,- Sk) za čas od 04. 05. 2004 do 14. 03. 2005 vo výške 139,11 eura (4.190,83 Sk), úroky z omeškania 1.136,38 eura (34.234,70 Sk) v sume 735,88 eura (22.169,12 Sk). Zostatok dlhu vo výške 533,81 eura tak pozostával z 400,50 eura (časť úrokov zo sumy 1.136,38 eura), trov súdneho konania 50,59 eura a trov právneho zastúpenia v exekúcií 82,72 eura, ktorú sumu povinní dedičia uhradili na účet teraz konajúceho exekútora JUDr. Štefana Šviderského. Uhradenú sumu je potrebné najskôr započítať na istinu v súlade s ust. § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pretože exekúcia sa nemôže vykonávať v širšom rozsahu, než vyplýva z exekučného titulu a z povinnosti nahradiť trovy exekúcie, a v záujme ochrany povinných pred prípadnými nadmernými či neopodstatnenými zásahmi v exekučnom konaní aj s poukazom na ust. § 61b Exekučného poriadku povinní 2./ a 3./ navrhli, aby súd exekúciu zastavil. Povinní už v konaní o námietkach predložili príjmový pokladničný doklad JUDr. Petra Matejovie zo dňa 15. 03. 2005 o úhrade sumy 52.000,- Sk I. Ž.. K návrhu na zastavenie exekúcie pripojili ešte poštový poukaz na úhradu sumy 533,81 eura v prospech účtu súdneho exekútora JUDr. Štefana Šviderského.
7. JUDr. Ing. Ľubor Navračič, PhD., ktorý v konaní vystupoval ako právny zástupca v tom čase oprávnenej spoločnosti Bratislavská aukčná dražobná, s.r.o., podaním zo dňa 08. 06. 2016 oznámil súdu, že na predmetnú exekúciu eviduje platby vo výške 1.327,76 eura zo dňa 23. 03. 2005 a 56,43 eura zo dňa 16. 03. 2009, a to od JUDr. Petra Matejovie. Uvedené platby boli započítané prednostne na úrok v zmysle § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka a zostatok pohľadávky predstavoval sumu 2.698,26 eura.
8. Pôvodný súdny exekútor JUDr. Peter Matejovie dňa 03. 06. 2016 oznámil súdu, že dňa 15. 03. 2005 bola vykonaná úhrada vo výške 1.726,08 eura (52.000,- Sk). Oprávnenému bola dňa 23. 03. 2005 zaslaná suma 1.327,76 eura (40.000,- Sk) a dňa 14. 03. 2009 suma 56,43 eura, spolu 1.384,19 eura (41.700,- Sk). Zostatok uhradenej sumy ostalo na trovy exekúcie spolu vo výške 341,90 eura (10.300,- Sk).
9. Súdny exekútor JUDr. Štefan Šviderský zaslal súdu na základe výzvy vyjadrenie zo dňa 12. 07. 2019, v ktorom uviedol, že v predmetnom exekučnom konaní eviduje jednu platbu poukázanú na svoj účet, a to vo výške 533,81 eura z 04. 05. 2016, z ktorej bola na trovy exekúcie započítaná suma 152,81 eura (24 % zo sumy 533,81 eura) a suma vo výške 381,- eur bola poukázaná oprávnenému. Oprávnený na výzvu exekútora dňa 28. 03. 2019 oznámil, že na predmetnú pohľadávku eviduje platby zo dňa 23. 03.
2005 vo výške 1.327,76 eura od JUDr. Petra Matejovie, zo dňa 16. 03. 2009 vo výške 56,43 eura od JUDr. Petra Matejovie, a zo dňa 25. 05. 2018 vo výške 381,- eur od JUDr. Štefana Šviderského. Pretože dlžník neurčil, ako má veriteľ tieto platby započítať, boli prvé dve platby započítané na úroky a tretia na istinu. Zostatok pohľadávky oprávneného pozostáva z istiny 851,09 eura, úroku z omeškania vo výške 19 % od 26. 04. 1997 do 15. 06. 2019 vo výške 3.510,19 eura, trov predchádzajúceho konania 33,99 eura, súdneho poplatku 16,60 eura, a trov oprávneného v exekúcii 82,71 eura, spolu 4.494,58 eura, a po odpočítaní úhrady 1.384,19 eura od pôvodného exekútora a 381,- eur od nového exekútora predstavuje k 15. 06. 2019 sumu 2.729,39 eura. Trovy exekúcie vyčíslil JUDr. Štefan Šviderský na sumu 858,77 eura (odmena 663,50 eura, odmena za zriadenie exekučného záložného práva 33,19 eura, poštovné 18,35 eura, poplatky 0,60 eura a DPH 143,13 eura), z toho je uhradených 152,81 eura a k úhrade zostáva 705,96 eura. Celkovo tak v zmysle exekútorom predloženého vyúčtovania zostáva povinným uhradiť na predmetnú exekúciu 3.435,35 eura.
10. Súd sa oboznámil aj s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 9C/122/1997, predmetom ktorého bolo aj prejednanie odporu voči platobnému rozkazu (exekučnému titulu). Uplatnená pohľadávka právneho predchodcu oprávneného vznikla zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 14. 08. 1992. Podľa čl. 11 Zmluvy vzali „občania na vedomie, že kde sa v zmluve hovorí o pôžičke, rozumie sa tým úver podľa Obchodného zákonníka“.
11. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
12. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu. 13. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
14. Podľa ust. § 57 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.
15. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia krajského súdu exekučný súd znova rozhodoval o návrhu povinných 2./ a 3./ na zastavenie exekúcie, doručenému súdu dňa 24. 01. 2017, ktorý bol odôvodnený úhradami na exekútorskom úrade JUDr. Petra Matejovie v celkovej výške 1.726,08 eura (52.000,- Sk) a na exekútorskom úrade JUDr. Štefana Šviderského v celkovej výške 533,81 eura. Výška predmetných úhrad nebola medzi účastníkmi sporná; sporným bol spôsob započítania týchto úhrad, keď prvá úhrada bola zo strany oprávneného a exekútora započítaná na plnenie úroku z omeškania, v dôsledku čoho oprávnený a exekútor doposiaľ neevidujú istinu ako plne uhradenú.
16. Vzhľadom na vyslovený právny názor odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového priadku viazaný súd prvej inštancie, čiastočné úhrady vykonané povinným v priebehu exekučného konania, nie sú v zásade dôvodom na zastavenie exekúcie. Takéto úhrady započítava súdny exekútor na vymáhanú pohľadávku s príslušenstvom a na trovy exekúcie, v dôsledku čoho dochádza k postupnému znižovaniu dlhu povinných, a to aj bez vydania súdneho rozhodnutia. Zánik vymáhanej pohľadávky v dôsledku plnenia povinným počas exekúcie by mohol byť dôvodom pre (čiastočné) zastavenie exekúcie iba v tom prípade, ak nebola určitá platba uznaná na plnenie vymáhanej pohľadávky a hrozilo by jej duplicitné vymáhanie, ako to konštatoval aj odvolací súd.
17. V konaní bolo nesporné, že oprávnený nezapočítal platby, prijaté od pôvodného exekútora vo výške spolu 1.384,19 eura, prednostne na úhradu istiny vo výške 851,09 eura, ale na čiastočnú úhradu úrokov z omeškania. Spôsob započítania má v tomto prípade rozhodujúci význam pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie, pretože ak bolo započítanie vykonané oprávneným a exekútorom správne, návrh na zastavenie by bol v zmysle vysloveného právneho názoru krajského súdu nedôvodný. Pokiaľ však mala byť táto úhrada započítaná prednostne na istinu, táto bola uhradená v plnom rozsahu už dňa 15. 03. 2005, v dôsledku čoho sa v exekúcii vymáha istina aj úrok z omeškania plynúci od 16. 03. 2005 duplicitne, na čo oprávnený nemá nárok.
18. Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 04. 2004, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 04. 2004, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
20. Podľa § 566 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky. Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.
21. Podľa § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
22. V konaní bolo preukázané, že k úhrade sumy 1.726,08 eura (52.000,- Sk) došlo dňa 15. 03. 2005 na exekútorskom úrade JUDr. Petra Matejovie, z ktorej bola oprávnenému poukázaná spolu suma 1.384,19 eura. S účinnosťou od 01. 04. 2004 boli do Občianskeho zákonníka doplnené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.), pričom z ustanovenia § 879f ods. 3 vyplýva, že aj skôr uzavreté zmluvy sa posudzujú ako spotrebiteľské, ak spĺňajú podmienky podľa § 52 Občianskeho zákonníka. V súlade s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa zmluvné podmienky nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa, pričom preskúmaním zmluvy, uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného a právnym predchodcom povinných 2./, 3./, mal súd preukázané, že táto napĺňa pojmové znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka a zákona o ochrane spotrebiteľa (§ 23a zákona č. 634/1992 Zb.). Vyššie citované úhrady boli vykonané už za účinnosti ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto je potrebné aplikovať pre spotrebiteľa výhodnejšiu úpravu Občianskeho zákonníka, a nie ustanovenia Obchodného zákonníka, ako to urobil oprávnený a jeho právny predchodca.
23. Pokiaľ ide ust. § 46 ods. 4 až 6 Exekučného poriadku, v ktorom je upravené poradie použitia úhrad z plnenia povinného tak, že sa prednostne uhrádzajú trovy exekúcie (najviac však 24 % prijatého plnenia), následne sa uspokojí istina vymáhanej pohľadávky a na úhradu príslušenstva a trov oprávneného sa plnenie povinného použije len vtedy, keď je istina v celom rozsahu uhradená, jedná sa o právnu úpravu, účinnú až od 1. novembra 2013. V zmysle prechodného ustanovenia § 243b ods. 2 sa táto právna úprava síce použije aj na konania začaté pred 1. novembrom 2013, ale podľa názoru exekučného súdu len v prípade, ak by k úhrade došlo po 1. novembri 2013.
24. Čiastočná úhrada zo dňa 15. 03. 2005 vo výške 1.726,08 eura (52.000,- Sk), mala byť preto použitá na úhradu trov pôvodného exekútora JUDr. Petra Matejovie vo výške 341,89 eura a v zmysle § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj na úhradu celej vymáhanej istiny 851,09 eura (25.640,- Sk). V dôsledku toho oprávnenému patria priznané úroky z omeškania 19% ročne zo sumy 851,09 eura (25 640,- Sk) len za obdobie od 17. 07. 1997 do 15. 03. 2005, čo predstavuje sumu 1 280,36 eura, a ďalej sa už úroky z omeškania nenavyšovali.
25. Vychádzajúc z vyúčtovania, predloženého súdnym exekútorom JUDr. Štefanom Šviderským dňa 22. 07. 2019, celková vymáhaná pohľadávka oprávneného by tak mala predstavovať sumu 2.264,75 eura (istina 851,09 eura + úroky z omeškania 1.280,36 eura + trovy predchádzajúceho konania 33,99 eura + trovy oprávneného v exekúcii 99,31 eura). Celkom bola vymožená suma 2 259,89 eura (1 726,08 zaplatené 15. 03. 2005 a 533,81 eura dňa 04. 05. 2016), z čoho na úhradu trov pôvodného
exekútora JUDr. Petra Matejovie bolo použitých 341,89 eura (rozdiel medzi uhradenou sumou 1 726,08 eura a sumou 1 384,19 eura, poukázanou oprávnenému) a na úhradu trov exekútora JUDr. Štefana Šviderského 152,81 eura. Potom na uspokojenie pohľadávky oprávneného bolo doteraz vymožených spolu 1.765,19 eura (úhrada 1.384,19 eura poukázaná JUDr. Petrom Matejovie a úhrada 381,- eur poukázaná JUDr. Štefanom Šviderským), takže zostáva uhradiť na pohľadávku oprávneného ešte 499,56 eura (ide o zostatok úrokov z omeškania, trovy konania a trovy exekúcie oprávneného). Povinným zostáva ďalej zaplatiť trovy exekúcie pôvodného exekútora JUDr. Dušana Noskoviča vo výške 18,20 eura a zostatok trov exekúcie súčasného exekútora JUDr. Štefana Šviderského (na ktoré už bola uhradená suma 152,81 eura). JUDr. Štefan Šviderský však bude povinný svoje trovy exekúcie nanovo vyčísliť, pretože doposiaľ vychádzal pri určení odmeny aj z duplicitne vymáhanej istiny a z úroku z omeškania po 15. 03. 2005, na ktorý nemá oprávnený nárok.
26. Pretože oprávnený započítal čiastočné úhrady povinných v rozpore so zákonom a exekútor pokračuje vo vymáhaní istiny voči povinným, hoci táto je už v celom rozsahu zaplatená a naďalej účtuje povinným úroky z omeškania, hoci tieto oprávnenému patria iba za obdobie do 15. 03. 2005, exekučný súd v záujme právnej istoty účastníkov exekučného konania a v záujme ochrany povinných pred vykonávaním exekúcie v nezákonnom rozsahu, rozhodol podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku o čiastočnom zastavení exekúcie čo do vymáhania istiny a úroku z omeškania od 16. 03. 2005. Exekúcia bude naďalej pokračovať pre vymoženie zvyšnej časti príslušenstva pohľadávky oprávneného priznanej exekučným titulom a trov exekúcie oprávneného a pre vymoženie zostávajúcich trov exekúcie súdnych exekútorov.
27. Ak dôjde k úhrade celej vymáhanej pohľadávky a trov exekúcie podľa tohto rozhodnutia, a exekúcia nebude zo strany súdneho exekútora ukončená, môžu sa povinní domáhať jej úplného zastavenia novým návrhom.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v 5 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.