Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6CoE-53-2018.pdf
PDF · 87.81 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/53/2018
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej, členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v exekučnej veci oprávneného: Silverside, a. s., so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 052 560, proti povinným: 1/ U. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S. XXX, 2/ I. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX U. G. XXX, 3/ O. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX U. G. XXX, 4/ A. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX U. G. XXX (povinní v rade 2/ až 4/ ako dedičia po pôvodnom povinnom v rade 2/ O. R., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXX XX U. G. XXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX), povinní v rade 2/ až 4/ zastúpení JUDr. Ivanom Vozárom, advokátom, so sídlom G. XXXX/XX, XXX XX U. O., 5/ F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S. XXX, o vymoženie pohľadávky 851,09 Eur s príslušenstvom, ktoré exekučné konanie je vedené na Exekútorskom úrade JUDr. Štefana Šviderského, so sídlom Exekútorského úradu C. XXXX, XXX XX S. D. H., pod sp. zn. EX 5246/2009, v konaní o odvolaní povinných v rade 2/ až 4/ proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4Er/188/2004-106 zo dňa 05. januára 2017, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4Er/188/2004-106 zo dňa 05. januára 2017 vo výroku o zastavení exekúcie v časti vymáhania sumy 1.384,19 Eur (výrok IV.) z r u š u j e .
Vo zvyšnej časti (výroky I. až III.), nenapadnutej odvolaním, z o s t á v a uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4Er/188/2004-106 zo dňa 05. januára 2017 n e d o t k n u t é .
odôvodnenie:
1. Okresný súd (exekučný súd) napadnutým uznesením nevyhovel námietkam povinných v rade 2/ až 4/ proti exekúcii (výrok I.), exekúciu voči povinnej v rade 2/ vyhlásil za neprípustnú (výrok II.), vedenú exekúciu voči povinnej v rade 2/ zastavil (výrok III.) a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. f/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31.03.2017zastavil v časti vymáhania sumy 1.384,19 Eur (výrok IV.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pred pôvodným súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie sa dňa 04.05.2004 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 174/2004 pre vymoženie pohľadávky vo výške 25.640 Sk (851,09 Eur) s príslušenstvom (19 % úrok z omeškania od 26.04.1997 do zaplatenia), priznanej exekučným titulom - rozhodnutím Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 9C/122/97 zo dňa 19.01.1999. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe vydaného poverenia č. 5505000912* zo dňa 26.08.2004. Okresný súd v rámci konania vyhovel opakovaným návrhom pôvodného oprávneného na zmenu súdneho exekútora, ako aj návrhu na zmenu oprávneného. Z exekučného spisu predloženého súdu bolo preukázané, že aktuálny súdny exekútor vydal dňa 12.04.2016 upovedomenie o začatí exekúcie, v ktorom uviedol, že zostatok pohľadávky ku dňu 03.02.2016 predstavuje sumu 2.642,26 Eur. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo všetkým trom dedičom pôvodného povinného v rade 2/ doručené do vlastných rúk, pričom povinní v rade 2/ až 4/ (dedičia pôvodného povinného v rade 2/) vzniesli v zákonnej 14-dňovej lehote proti exekúcii námietky. Pretože povinní v rade 2/ až 4/ v námietkach neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zánik vymáhaného nároku pred začatím exekučného konania (t. j. pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie pôvodnému súdnemu exekútorovi) alebo by bránili jeho vymáhateľnosti a neuviedli ani dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná, súd ich námietkam nevyhovel. Preskúmaním spisového materiálu a pripojeného dedičského spisu ďalej okresný súd zistil, že pôvodný povinný v rade 2/ zomrel dňa XX. XX. XXXX a ako dedičia v I. dedičskej skupine boli zistení I. R. (manželka), O. R. (syn) a A. R. (syn). Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 6D/478/2013, D/not. 118/2013 zo dňa 19.05.2014 súd zistil, že týmto rozhodnutím notár JUDr. Miroslav Ďuriš osvedčil dohodu dedičov, podľa ktorej majetok poručiteľa (pôvodný žalovaný v rade 2/) nadobudli len dedičia O. R., nar. XX. XX. XXXX a A. R., nar. XX. XX. XXXX, na základe čoho bolo preukázané, že manželka poručiteľa (povinná v rade 2/) žiadne dedičstvo nenadobudla, a preto na ňu neprešla povinnosť vyplývajúca z exekučného titulu. Vzhľadom na túto skutočnosť súd podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil voči povinnej v rade 2/ exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil. Vo vzťahu k výroku IV. o zastavení konania v časti vymáhania sumy 1.384,19 Eur uviedol, že povinní v rade 2/ až 4/ v exekučnom konaní namietli skutočnosť, že dňa 15.03.2005 bola manželkou pôvodného povinného v rade 2/ k rukám pôvodne povereného súdneho exekútora uhradená suma vo výške 1.726,08 Eur, čím nastal čiastočný zánik vymáhaného nároku. Na základe priloženého príjmového pokladničného dokladu ako aj z vyjadrení oprávneného a pôvodne povereného súdneho exekútora mal okresný súd preukázané, že povinná v rade 2/ uhradila celkovo sumu 1.726,08 Eur, z ktorej bola oprávnenému poukázaná časť vo výške 1.384,19 Eur, a to platbami zo dňa 23.03.2005 vo výške 1.327,76 Eur a zo dňa 16.03.2009 vo výške 56,43 Eur. Tieto platby boli prednostne započítané na úroky z omeškania a pohľadávka nebola ešte uhradená v plnej výške (zostatok ku dňu 08.06.2016 predstavoval sumu 2.698,26 Eur). Podľa právnej úvahy okresného súdu aplikácia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku prichádza do úvahy bez ohľadu na to, v ktorom štádiu exekučného konania (s výnimkou rozvrhového konania) došlo k zániku práva priznaného exekučným titulom a s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal preukázané, že v priebehu exekučného konania nastal čiastočný zánik vymáhaného nároku. Z uvedeného dôvodu v súlade s § 57 ods. 1 písm. f) v spojení s § 57 ods. 3 Exekučného poriadku zastavil exekúciu v časti vymáhania sumy, ktorá bola oprávnenému uhradená, teda vo výške 1.384,19 Eur.
3. Proti uzneseniu okresného súdu v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie povinní v rade 2/ až 4/, ktorí sa domáhali jeho zrušenia vo výroku o zastavení exekúcie v časti vymáhania sumy 1.384,19 Eur a vrátenia veci v tejto časti na ďalšie konanie prvoinštančnému súdu. Prvoinštančný súd sa podľa ich názoru nesprávne stotožnil s konaním súdnych exekútorov týkajúceho sa započítania - súd síce správne konštatoval, že v danom prípade došlo k čiastočnému zániku vymáhaného nároku, nesprávne však určil výšku, v ktorej k zániku došlo. Z uhradenej sumy je potrebné najskôr v súlade s § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako aj v súlade s exekučným titulom započítať úhradu istiny a potom úroky, ak dlžník v dobe, keď mal plniť celý dlh, splní iba jeho časť. Zostatok dlhu povinných voči oprávnenému ku dňu podania námietok predstavoval sumu 533,81 Eur, ktorú sumu spolu v s podaním námietok povinní ako dediči po pôvodnom povinnom v rade 2/ uhradili na účet súdneho exekútora, ktorú úhradu súd u konajúceho exekútora nezisťoval.
4. K podanému odvolaniu sa vyjadril právny predchodca oprávneného, ktorý zotrvával na svojich vyjadreniach uvedených v námietkam proti exekúcii zo dňa 08.06.2016 a žiadali odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil. Vo vzťahu k povinnými v rade 2/ až 4/ tvrdenej platbe vo výške 533,81 Eur na účet súdneho exekútora uviedol, že takúto platbu neeviduje.
5. Všetkým účastníkom konania boli vyššie uvedené podania doručované okresným súdom. Ďalšie podania v rámci odvolacieho konania súdu predložené neboli.
6. Uznesením č.k. 4Er/188/2004-142 zo dňa 16.07.2018, právoplatným dňa 11.09.2018, okresný súd pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný oprávnený - spoločnosť Bratislavská aukčná dražobná, s. r. o., so sídlom Mlynské Nivy 48, 821 09 Bratislava, IČO: 36 664 219, a na jeho miesto vstúpil ako nový oprávnený spoločnosť Silverside, a. s., so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 Ružinov, IČO: 50 052 560.
7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie vo výroku o zastavení konania v časti vymáhania sumy 1.384,19 Eur v zmysle § 389 ods. 1 písm. d) CSP bez ďalšieho zrušil, pretože dôvody na vydanie takéhoto rozhodnutia neexistovali. V nenapadnutej časti zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté.
8. Primárne krajský súd poukazuje na znenie ust. § 243h ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017, z ktorého vyplýva, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. V zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Okresný súd v danom prípade čiastočne zastavil exekúciu v časti o zaplatenie 1.384,19 Eur, keď na základe zisteného stavu dospel k záveru, že v danom prípade bol splnený dôvod pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku (exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané) na tom skutkovom základe, že manželka pôvodného povinného v rade 2/ dňa 15.03.2005 k rukám pôvodne povereného súdneho exekútora uhradila sumu vo výške 1.726,08 Eur.
11. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 57 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, v ktorom sú uvedené dôvody neprípustnosti vedenej exekúcie, ktoré majú za následok jej zastavenie. V zásade sa jedná o dôvody týkajúce sa exekučného titulu, pochybení pri uskutočňovaní exekúcie, dôvody súvisiace s úkonmi účastníkov, prípadne o okolnosti spojené s hmotnoprávnym zánikom záväzku po vzniku exekučného titulu. Dôvody pre zastavenie exekúcie sú teda tak hmotnoprávneho, ako aj procesnoprávneho charakteru. Spoločnou ich charakteristikou je, že súd k týmto okolnostiam prihliada z úradnej povinnosti (ex offo), v každom štádiu konania.
12. Dôvody zániku práva obsiahnutého v exekučnom titule pre potreby aplikácie § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, ku ktorým došlo po jeho vydaní, sú upravené v základných predpisoch a kódexoch súkromného práva (Občiansky zákonník, Obchodný zákonník) - splnenie, započítanie, dohoda, splynutie atď.
13. Najčastejším dôvodom zániku dlhu je jeho splnenie. Splnenie dlhu je dôvodom na zastavenie exekúcie len vtedy, ak k plneniu došlo mimo vykonávania exekúcie, t. j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. V takom prípade oprávnený podal nedôvodný návrh na vykonanie exekúcie. V opačnom prípade, ak povinný plní v prospech oprávneného po začatí exekučného konania (bez ohľadu na to, či bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie alebo upovedomenie o jej začatí), pôjde vždy o vymoženie (resp. čiastočné vymoženie) pohľadávky, a teda exekúcia bez ďalšieho končí a žiadne rozhodnutie sa nevydáva. Exekučný súd preto k platbám po začatí exekučného konania neprihliada, ich uskutočnenie sa preukazuje priamo súdnemu exekútorovi. Iba v prípade, že by zo strany exekútora, resp. oprávneného, nebola určitá platba uznaná na plnenie vymáhanej pohľadávky a hrozilo by jej duplicitné vymáhanie, môže sa povinný na exekučnom súde domáhať (čiastočného) zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku.
14. V prejednávanej exekučnej veci bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie, udelené pôvodnému súdnemu exekútorovi, dňa 26.08.2004. Bez ohľadu na situáciu, že v exekučnom konaní boli následne na návrh oprávneného udeľované poverenia na vykonanie exekúcie ďalším (zmena exekútorov) súdnym exekútorom, od doručenia poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 26.08.2004 súdnemu exekútorovi (t.j. odo dňa 31.08.2004), možno hovoriť o vykonávaní exekúcie. Nakoľko k čiastočnému splneniu pohľadávky pôvodného oprávneného voči pôvodným povinným, došlo až dňa 15.03.2005, t.j. po vydaní a doručení poverenia na vykonanie exekúcie pôvodnému súdnemu exekútorovi, nejedná sa s poukazom na právne závery vyjadrené v odseku 13. tohto uznesenia o dôvod pre zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ale jedná sa o čiastočné vymoženie pohľadávky. Exekúcia v tejto časti končí bez toho, aby súd vydával procesné rozhodnutie.
15. Odvolací súd tiež dodáva, že problematiku použitia plnení prijatých alebo vymožených z majetku povinného na úhradu pohľadávky upravuje § 46 ods. 4 Exekučného poriadku. V danom prípade teda neboli vo veci rozhodujúce ustanovenia Občianskeho zákonníka, na ktoré poukázal okresný súd (§ 599 OZ) v odôvodnení napadnutého uznesenia, a to práve z dôvodu, že v konaní nebol preukázaný dôvod na čiastočné zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, ale čiastočným plnením v rámci prebiehajúcej exekúcie došlo k čiastočnému vymoženiu pohľadávky.
16. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky na rozhodnutie o zastavení konania podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, následkom čoho uznesenie okresného súdu v odvolacím napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. d) bez ďalšieho zrušil.
17. Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním (výroky I. až III.) zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.
18. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).