Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Ca/14/2018

Potvrdené rozhodnutím 16Co/45/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Mojša a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a Mgr. Štefana Baláža, v spore žalobcu LITA, autorská spoločnosť, so sídlom v Bratislave, Mozartova 9, IČO: 00 420 166, zastúpeného advokátskou kanceláriou Mgr. Peter Kubovič, advokát, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Námestie Biely kríž 3, IČO: 54 167 370, proti žalovanému Slovenské liečebné kúpele Turčianske Teplice, a. s., so sídlom v Turčianskych Tepliciach, SNP 519, IČO: 31 642 322, zastúpenému advokátskou kanceláriou PETKOV & Co, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Na vŕšku 12, IČO: 50 430 742, o zaplatenie 8.487,50 EUR s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20Ca/14/2018 - 594 zo dňa 03. 10. 2019, takto rozhodol: I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % a o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Libušou Záthureckou v právnej veci žalobcu LITA, autorská spoločnosť, so sídlom Mozartova 9, Bratislava, IČO: 00 420 166, právne zastúpený Mgr. Petrom Kubovičom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Námestie Biely kríž 3, Bratislava, IČO: 51 481 561 proti žalovanému Slovenské liečebné kúpele Turčianske Teplice, a. s., so sídlom SNP 519, Turčianske Teplice, IČO: 31 642 322, právne zastúpený PETKOV & CO s.r.o. Advokátska kancelária so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 50 430 742, o zaplatenie 8 487,50 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 8.487,50 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8.487,50 eur od 12. 12. 2018 až do zaplatenia, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalobca má nárok na náhradu trov tohto konania voči žalovanému v plnom rozsahu, ktoré je žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť do 3 dní odo dňa rozhodnutia o výške samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 8.487,50 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8.487,50 eur od 12. 12. 2018 až do zaplatenia. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania. Žalobca ako organizácia kolektívnej správy v zmysle § 144 ods. 1 Autorského zákona tvrdil, že žalovaná suma predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu z dôvodu neoprávneného zásahu žalovaného do autorských práv. Žalovaný bol v roku 2017 prevádzkovateľom ubytovacích zariadení Liečebný dom B. (kategória hotel v štvorhviezdičkovej triede), v ktorého izbách bolo umiestnených 153 zvukovoobrazových zariadení, Liečebný dom W. (kategória hotel v trojhviezdičkovej triede), v ktorého izbách bolo umiestnených 108 zvukovoobrazových zariadení Liečebný dom U. (kategória hotel v dvojhviezdičkovej triede), v ktorého izbách bolo umiestnených 53 zvukovoobrazových zariadení, v ktorých ubytovacích zariadeniach realizoval verejný prenos prostredníctvom zvukovoobrazových zariadení umiestnených v izbách týchto hotelov. Žalovaný realizoval verejný prenos bez súhlasu autorov diel, ku ktorým vykonáva správu autorských práv žalobca. Povinnosťou žalovaného pri verejnom prenose autorských diel bolo disponovať súhlasom autorov formou hromadnej licenčnej zmluvy uzavretej so žalobcom. Žalovaný nemal súhlas na vykonávanie verejného prenosu autorských diel, čím sa dopúšťal neoprávneného používania autorských diel, a tým neoprávnene zasahoval do práv autorov, prípadne nositeľov týchto práv. Žalobca ako organizácia kolektívnej správy autorských práv sa vo vlastnom mene na účet autora podľa Autorského zákona sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia podľa Autorského zákona. Výšku bezdôvodného obohatenia určil podľa v spojení s od zvyčajnej licenčnej odmeny za rok 2017, za akú v tomto roku žalobca poskytoval licencie iným používateľom na základe Sadzobníka odmien za použitie literárnych, dramatických, hudobnodramatických, choreografických a audiovizuálnych diel účinného od 01. 01. 2017.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k riadne doručenej žalobe navrhol žalobu zamietnuť, zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Nárok žalobcu považuje za nedostatočne tvrdený a nepreukázaný. K bližším dôvodom uviedol, že (i) Žalobca netvrdil a nepreukázal dôvod vzniku bezdôvodného obohatenia, ani rozsah bezdôvodného obohatenia. Žalobca nepreukázal neoprávnené použitie diel zo strany žalovaného formou verejného prenosu. Zároveň žalobca nepreukázal ani rozsah bezdôvodného obohatenia a od rozsahu sa odvíjajúcu výšku bezdôvodného obohatenia vyjadrenú v peniazoch. Žalovaný spochybnil, že došlo k verejnému prenosu, keďže neboli kumulatívne preukázané jeho jednotlivé prvky: umiestnenie funkčného televízneho prijímača na izbe hotelového zariadenia; napojenie televízneho prijímača na televízny signál umožňujúci vnímať vysielanie; existencia novej verejnosti - ubytovaní hostia na izbe. Bezdôvodné obohatenia nastáva až v dôsledku skutočne neoprávneného použitia diela formou verejného prenosu, nie v dôsledku neuzavretia licenčnej zmluvy. Žalovaný namietal uplatnenie bezdôvodného obohatenia vo výške, ktorá by zodpovedala stopercentnej obsadenosti ubytovacích zariadení počas obdobia 365 dní v roku bez skutkového vymedzenia a bez predloženia dôkazov. Podľa žalovaného na izbách, na ktorých nie sú ubytovaní hostia nemôže dochádzať k verejnému prenosu diel, a teda ani k bezdôvodnému obohateniu. (ii) Žalovaný namietal aj nedostatok vecnej legitimácie žalobcu. Žalobca na základe § 79 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 Autorského zákona v spojení s § 152 ods. 4 Autorského zákona nie je oprávnený zastupovať autorov diel, ktorí nedali súhlas na výkon autorských práv žalobcom. Žalovaný poukázal na rozpor označených ustanovení Autorského zákona so smernicou 2001/29/EHS s poukazom na rozhodnutie ESD vo veci C-301/15. Následne je žalobca oprávnený domáhať sa vydania údajného bezdôvodného obohatenia vo vlastnom mene, ale výlučne v prospech tých nositeľov, ktorých na základe písomnej dohody zastupuje a iba v rozsahu, ktorý vyplýva z dohody. (iii) Žalovaný ďalej namietal obvyklú licenčnú odmenu, keďže žalobca pri určení výšky uplatňovaného bezdôvodného obohatenia vychádza zo svojho jednostranne určeného sadzobníka odmien uplatňovaného v roku 2017. Žalobca je však monopolom pri výkone kolektívnej správy práv nám zastupovaných autorov audiovizuálnych diel, niet žiadnych iných zmlúv, z ktorých by sa obvyklá odmena uplatňovaná v Slovenskej republike dala zistiť. Poukázal na licenčné platby v jednotlivých krajinách Európy na základe Analýzy KPMG z 12. 09. 2016. 3. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného zotrval na svojich tvrdeniach a doplnil, že preukázal umiestnenie televíznych prijímačov napojených na signál, ktorým zabezpečoval verejný prenos a to, záznamami z webovej stránky žalovaného, na ktorej v roku 2017 vyhlasoval, že izby v jeho ubytovacích zariadeniach sú vybavené televíznymi prijímačmi so satelitným príjmom. K preukázaniu ubytovania hostí v ubytovacích zariadeniach žalobca navrhol, aby súd podľa vyžiadal od žalovaného mesačné výkazy o činnosti ubytovacieho zariadenia za rok 2017 a knihu ubytovaných za rok 2017. Vo vzťahu k obvyklej odmene uviedol, že táto sa má posudzovať podľa toho, za akú odmenu získavajú licencie slovenskí používatelia, nie používatelia v iných štátoch. K inštitútu kolektívnej správy práv a následne k inštitútu hromadných licenčných zmlúv doplnil, že ide o reakciu na masové použitie diel, pri ktorom individuálny výkon práv jednotlivými nositeľmi je prakticky nemožný. Uvedené inštitúty predstavujú formu výkon práv autorov, ochranu práv autorov a ich odmenu. Pre výšku bezdôvodného obohatenia je potrebné preukázať, či u žalovaného bola povinnosť mať uzatvorenú hromadnú licenčnú zmluvu a preukázať, aká bola obvyklá licenčná odmena. 4. Súd o žalobe žalobcu rozhodol na pojednávaní v prítomnosti advokáta žalobcu a v neprítomnosti žalobcu, žalovaného, advokáta žalovaného, ktorí sa ospravedlnili z účasti na pojednávaní a súhlasili s konaním v ich neprítomnosti. 5. Žalobca na pojednávaní spresnil, že si uplatňuje zákonný úrok z omeškania dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty vo výzve, kedy bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie, a to v decembri 2018. 6. Oprávnením č. k.: MK-1587/2016-232/10421 z 18. 08. 2016 Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky organizácií kolektívnej správy LITA, autorská spoločnosť získala Oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv podľa Autorského na území Slovenskej republiky (č. l. 16-17 spisu). 7. Zo záznamu z webovej stránky žalovaného je zrejmý prehľad ubytovacích zariadení v kategóriách hotely v dvoj-, troj- a štvorhviezdičkovej triede, vrátane počtu a vybavenia izieb. (č. l. 18-86 spisu) 8. Zo zoznamu nositeľov práv vyplýva, že týchto zastupuje podľa , Autorského zákona LITA, autorská spoločnosť. (č.l. 95 - 140 spisu) 9. Sadzobník odmien za používanie literárnych, dramatických, hudobnodramatických, choreografických a audiovizuálnych diel v hlave IV upravuje sadzby za použitie diel verejným prenosom prostredníctvom zvukovoobrazového zariadenia v izbách **** hotela 29,50 eur za zariadenie, v izbách *** hotela 26 eur za zariadenie a izbách ** hotela 22 eur za zariadenie.

10. Výzvou vyhotovenou 03. 12. 2018 žalobca vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vyplývajúceho z používania predmetov ochrany v roku 2017 podľa v spojení s vo výške 8.487,50 eur. 11. Podľa Autorský zákon (ďalej len „“) organizácia kolektívnej správy zastupuje viacerých nositeľov práv vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a na účet nositeľov práv. 12. Podľa nárokov podľa až i) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/185/20160701.html> a ods. 2 sa môže domáhať vo svojom mene a na účet autora aj organizácia kolektívnej správy. 13. Podľa autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, sa môže domáhať najmä vydania bezdôvodného obohatenia. 14. Podľa organizácia kolektívnej správy je povinná domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo náhrady škody; to neplatí, ak nositeľ práv prejavil výslovne vôľu domáhať sa tohto nároku sám alebo ak je to nehospodárne. 15. Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 16. Podľa hromadnou licenčnou zmluvou môže udeliť organizácia kolektívnej správy nadobúdateľovi súhlas na použitie viacerých diel nositeľov práv zastupovaných podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/185/20160701.html>, ku ktorým vykonáva správu majetkových práv. 17. Podľa prvá veta organizácia kolektívnej správy je povinná zastupovať za rovnakých podmienok a bez ohľadu na členstvo v organizácií kolektívnej správy každého nositeľa práv pri výkone jeho majetkových práv v písomne dohodnutom rozsahu predmetu ochrany a v odbore kolektívnej správy práv v súlade s vydaným oprávnením, ak o to nositeľ práv požiada. 18. Podľa ak pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva nemožno určiť bezdôvodné obohatenie sa inak, na určenie peňažnej náhrady sa použije primerane ustanovenie . 19. Podľa pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva, ktoré môže byť predmetom licenčnej zmluvy, výška náhrady škody, ak ju nemožno určiť inak, určí sa najmenej vo výške odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásadu do tohto práva; to sa primerane vzťahuje aj na práva duševného vlastníctva, ktoré môžu byť predmetom prevodu. 20. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 21. Medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné, že žalovaný bol v roku 2017 prevádzkovateľom ubytovacích zariadení Liečebný dom B. (kategória hotel v štvorhviezdičkovej triede), v ktorého izbách bolo umiestnených 153 zvukovoobrazových zariadení, J. dom W. (kategória hotel v trojhviezdičkovej triede), v ktorého izbách bolo umiestnených 108 zvukovoobrazových zariadení Liečebný dom U. (kategória hotel v dvojhviezdičkovej triede), v ktorého izbách bolo umiestnených 53 zvukovoobrazových zariadení. Žalovaný nepopieral, že zvukovoobrazové zariadenia v jednotlivých izbách ubytovacích zariadení boli určené na verejný prenos. 22. Naopak medzi žalobcom a žalovaným bol sporný rozsah verejného prenosu v jednotlivých izbách ubytovacích zariadení v spojitosti s obsadenosťou žalovaným prevádzkovaných ubytovacích zariadení, a s tým spojený rozsah bezdôvodného obohatenia. Spornou medzi sporovými stranami bola aj vecná legitimácia žalobcu na podanie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, ako aj obvyklá licenčná odmena, z ktorej žalobca vypočítal výšku bezdôvodného obohatenia žalovaného. 23. Žalobca je právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorý na základe oprávnenia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky podľa , ako organizácia kolektívnej správy práv zastupuje viacerých nositeľov práv vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a na účet nositeľov práv ( ) a je oprávnená vykonávať správu výkonu majetkových práv autorov. Žalobca na základe zoznamu nositeľov práv, ako aj pripojených zmlúv o zastupovaní autorských práv, preukázal, že na zmluvnom základe zastupuje nositeľov práv, vo vzťahu ku ktorým vykonáva kolektívnu správu majetkových práv v odbore použitie predmetu ochrany (diela) jeho uvedením na verejnosti ( ), ktorým

sa rozumie aj verejný prenos diela ( ). Žalobca je oprávnený vo svojom mene na účet nositeľa práv (autora) uplatňovať aj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (, ). 24. Obrana žalovaného, že žalobca nemôže uplatňovať právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za autorov, ktorí neuzatvorili so žalobcom zmluvu o zastupovaní autorských práv, nie je dôvodná. Žalobca je jedinou organizáciou kolektívnej správy práv autorov, ktorá ako nepriamy zástupca vykonáva správu majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnych, dramatických, hudobnodramatických, choreografických a audiovizuálnych diel. Vo vzťahu k verejnému prenosu diela (použitie diela jeho uvedením na verejnosti káblovou retransmisiou) je žalobca povinný vykonávať správu výkonu týchto majetkových práv vo vzťahu ku všetkým autorom, keďže ide o povinnú kolektívnu správu správ podľa . Autori ako nositelia práv na udelenie súhlasu na použitie svojho diela verejným prenosom nie sú oprávnení individuálne vykonávať svoje majetkové práva. Povinnú kolektívnu správu práv súd uprednostňuje pred individuálnym výkonom týchto práv najmä z dôvodu vyššej účinnosti a nižších nákladov pri individuálnom výkone týchto práv autorov. 25. Žalovaný je prevádzkovateľom ubytovacích zariadení, v ktorých izbách mal v roku 2017 umiestnené zvukovoobrazové zariadenia za účelom retransmisie diela ( ) pre klientov ubytovacích zariadení. Žalovaný bol v roku 2017 používateľom autorských diel bez toho, aby hromadnou licenčnou zmluvou ( a nasl. ), mal udelený súhlas autorov na použitie diel. Na použitie zvukovoobrazových zariadení s prevádzkovateľmi ubytovacích zariadení uzatvára žalobca ako nepriamy zástupca autorov hromadné licenčné zmluvy. Žalovaný používal diela bez súhlasu autorov, za ktoré použitie autorom patrí odmena podľa . Použitím diela bez uzavretej licenčnej zmluvy, a teda bezodplatne, žalovaný neoprávnene zasiahol do práv autorov, čím došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor autorov. 26. Vo vzťahu k žalovaným namietanému rozsahu verejného prenosu a následne aj rozsahu bezdôvodného obohatenia je potrebné uviesť, že pre vznik nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia stačí preukázanie, že do autorského práva sa neoprávnene zasiahlo. Neoprávnený zásah do autorských práv verejným prenosom žalobca preukázal tým, že v ubytovacích zariadeniach žalovaného tento v rámci služieb ponúkal aj verejný prenos prostredníctvom zvukovoobrazových zariadení. Ponúkanie týchto služieb žalovaný nepoprel. Následne vo vzťahu k rozsahu verejného prenosu nie je rozhodujúce, či každý deň kalendárneho roka 2017 bola obsadenosť ubytovacích zariadení žalovaného stopercentná. Umiestnenie zvukovoobrazových zariadení v izbách ubytovacích zariadení nepredstavuje verejný prenos. Verejným prenosom podľa je verejné šírenie diela akýmikoľvek technickými prostriedkami tak, že toto môžu vnímať osoby na miestach, kde by ho bez tohto prenosu vnímať nemohli. Jedným zo spôsobov verejného prenosu káblová retransmisia, ktorou je podľa šírenie vysielaného diela, ktoré môže byť prijímané verejnosťou prostredníctvom káblového, satelitného alebo mikrovlnného systému. Žalovaný poskytoval signál v ubytovacích zariadeniach prostredníctvom zvukovoobrazových zariadení pre klientov ubytovaných v zariadení a týmto verejným prenosom umožňoval verejnosti prijímať autorské diela. Nie je pritom rozhodujúce v akom rozsahu, a či vôbec boli zvukovoobrazové zariadenia skutočne používané. Žalovaný mienil realizovať v ubytovacích zariadeniach verejný prenos prostredníctvom zvukovoobrazových zariadení, preto bolo jeho povinnosťou mať uzatvorenú hromadnú licenčnú zmluvu so žalobcom, pokiaľ nemal uzavreté licenčné zmluvy s každým jedným autorom, čo žalovaný ani netvrdil. 27. Základom na určenie licenčnej odmeny za použitie autorského diela je sadzobník žalobcu, konkrétne jeho IV. hlava, v ktorej sú upravené sadzby za zariadenie za použitie diel verejným prenosom prostredníctvom zvukovoobrazového zariadenia podľa jednotlivých kategórií a tried ubytovacích zariadení. Žalovaný prevádzkoval v roku 2017 tri ubytovacie zariadenia v troch rôznych triedach ( vyhlášky č. ), pričom v hoteli štvorhviezdičkovej triedy mal umiestnených 153 zvukovoobrazových zariadení, v hoteli trojhviezdičkovej triedy mal umiestnených 108 zvukovoobrazových zariadení a v hoteli dvojhviezdičkovej triedy bolo umiestnených 53 zvukovoobrazových zariadení. Ak by si žalovaný splnil zákonnú povinnosť uzavrieť hromadnú licenčnú zmluvu so žalobcom, licenčná odmena za rok 2017 pri predstavovala 8.487,50 eur (153 x 29,50 eur + 108 x 26 eur + 53 x 22 eur). Žalovaný porušil zákonnú povinnosť požiadať o súhlas s použitím diela formou hromadnej licenčnej zmluvy, čím došlo k neoprávnenému zásahu do autorských práv. V dôsledku neoprávneného zásahu do autorského práva, autor má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa v spojení s . Práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa môže domáhať podľa priamo žalobca ako nepriamy zástupca autorov. Keďže nedošlo k uzavretiu licenčnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, autor má podľa 458a v spojení s

právo na peňažnú náhradu najmenej vo výške odmeny, ktorá by za získanie licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do tohto práva, teda odmeny v obvyklej výške v čase uzavretia licenčnej zmluvy pri obdobných zmluvných podmienkach. 28. Žalovaný spochybňoval výšku obvyklej odmeny vo vzťahu k obvyklosti v čase zásahu a jeho mieste, na území Slovenskej republiky. Odmenu považoval za neprimeranú vo vzťahu k iným štátom a monopolnému postaveniu žalobcu ako organizácie kolektívnej správy práv. Súd v tomto spore nie je oprávnený posudzovať primeranosť odmeny vo vzťahu k ostatným štátom, ani preskúmavať mechanizmy stanovenia výšky odmeny v sadzobníku. Výška bezdôvodného obohatenia nemôže predstavovať nižšiu sumu, než je odmena dojednaná medzi používateľmi diela v licenčných zmluvách. V prípade, ak by sa žalovaný nedohodol na uzavretí hromadnej licenčnej zmluvy so žalobcom z dôvodu nesúhlasu s výškou odmeny, podľa žalovanému patrí právo domáhať sa, aby súd určil obsah zmluvy. 29. Žalovaný v období roka 2017 uskutočňoval verejný prenos bez toho, aby uzatvoril licenčnú zmluvu, čím sa neoprávnene obohatil na úkor autorov. Práva autorov vo vzťahu k verejnému prenosu kolektívne spravuje žalobca ako nepriamy zástupca autorov. Súd preto podľa v spojení s zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovi vo výške 8.487,50 eur predstavujúcej obvyklú odmenu v roku 2017, za ktorú žalobca poskytoval licencie na používanie diela verejným prenosom na základe hromadných licenčných zmlúv. 30. Pre prípad bezdôvodného obohatenia čas plnenia nemožno dohodnúť, čas plnenia nie je ani upravený právnym predpisom, preto splatnosť dlhu nastáva prvým dňom po tom, čo žalobca žalovaného požiadal o plnenie ( ). Žalobca vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na to, že žalovaný nesplnil včas, 12. 12. 2018 sa žalovaný dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia s čím je spojená zákonná sankcia v podobe úrokov z omeškania ( ). Súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8.487,50 eur od 12. 12. 2018 až do zaplatenia. 31. Súd žalovanému v uznesení sp. zn. z 19. 03. 2019 určil lehotu na vyjadrenie k vyjadreniu a prílohám žalobcu 10 dní s poučením, ak prostriedky procesnej obrany nepredloží včas, súd na ne v rámci sudcovskej koncentrácie konania nemusí prihliadať (, ). Uznesenie s podaniami žalobcu bolo žalovanému doručené 19. 03. 2019. Lehota na vyjadrenie a uplatnenie prostriedkov procesnej obrany uplynula 29. 03. 2019. Žalovaný podaním doručeným súdu 02. 10. 2019 predložil listinné dôkazy, a to rozhodnutia iných súdov. Keďže podanie žalovaného bolo súdu doručené po uplynutí desaťdňovej lehoty, súd na posledné podanie žalovaného neprihliadal. 32. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný. Úspech žalobcu zodpovedá neúspechu žalovaného. Súd podľa v spojení s priznal v celom rozsahu úspešnému žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie v zmysle zvláštneho predpisu.