Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_60Ek-1156-2019.pdf
PDF · 87.33 KB
Case nature
Subarea
60Ek/1156/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: M. D., O.: XX.XX.XXXX, M. XX/A, XXX XX Š., zast.: U.. E. Y., O. F. X, XXX XX Z., C.: XX XXX XXX proti povinnému: C. O., O.: XX.XX.XXXX, F. XXXX/XX, XXX XX Š., zast.: L.. E. L., L. XX, XXX XX O. K., o vymoženie 23235,74 eura s príslušenstvom, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Stanislav Polák so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 5, 949 01 Nitra, pod spisovou značkou 247EX 503/19, podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Oprávnený m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 406,34 eura.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 11.07.2019, domáhal od povinného vymoženia sumy 23235,74 eura s príslušenstvom na základe právoplatných a vykonateľných exekučných titulov: rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 6Pc/15/2016 zo dňa 24.10.2017, uznesenia Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 6Pc/15/2016 zo dňa 06.11.2018 a potvrdzujúceho rozsudku vydaného Krajským súdom v Nitre sp. zn. 25CoP/49/2017.
2. Dňa 19.07.2019 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: Mgr. Stanislav Polák so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 5, 949 01 Nitra, vydaním poverenia pod sp.zn.: 60Ek/1156/2019 s európskym spisovým identifikačným číslom: ECLI:SK:OSBB:2019: 6119329073.1, ktorý exekúciu vedie pod spisovou značkou 247EX 503/19.
3. Právny zástupca povinného sa návrhom na zastavenie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 01.08.2019 domáhal zastavenia exekúcie vedenej súdnym exekútorom Mgr. Stanislavom Polákom, so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 5, 949 01 Nitra, pod spisovou značkou 247EX 503/19.
4. Súdny exekútor doručil súdu dňa 29.08.2019 návrh podnet povinného na zastavenie exekúcie. Pričom podanie súdneho exekútora zo dňa 27.08.2019 neobsahovalo prílohy podnetu.
5. Následne súd požiadal povereného súdneho exekútora o súčinnosť v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor doručil dňa 24.09.2019 súdu prílohy k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor súdu doručil upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 21.07.2019, doručenka o prevzatí povinným zo dňa 29.07.2019, zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 23.09.2010, dohodu o vyporiadaní majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 23.09.2010, uznesenia vydané Okresným súdom Nové Zámky o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov a o zastavení dovolacieho konania, odvolanie proti
rozsudku a dovolanie. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej lehote (upovedomenie o začatí exekúcie si prebral 29.07.2019).
6. Povinný prostredníctvom právneho zástupcu podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu v zmysle § 61 k ods. 1 písm. d), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Právny zástupca povinného v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 01.08.2019 uvádza, že Okresný súd Nové Zámky rozsudkom č. k. 6Pc/15/2016-94 zaviazal povinného, aby oprávnenej - bez ďalšieho - zaplatil sumu 23235,74 eura, zároveň uviedol, že podľa odôvodnenia tohto rozsudku povinnosť povinného zaplatiť uvedenú sumu vyplýva z dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 23.09.2010 ( ďalej len „dohoda o BSM“). Právny zástupca povinného uviedol, že súd nebral do úvahy procesnú obranu povinného (vo vyhľadávacom konaní žalovaného), že nešlo o dohodu o BSM manželov, ale o dohodu, ktorou sa malo zmierom skončiť konanie na Okresnom súde Nové Zámky vedené pod sp. zn. 5C/40/2009 o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, zároveň súd tiež neakceptoval námietku povinného, že povinnosť zaplatiť sumu 23235,74 eura sa podľa dohody viaže na odkladaciu podmienku, schválenie zmieru v súdnom konaní pod sp. zn. 5C/40/2009 (najmä bod 16 odôvodnenia rozsudku). K splneniu tejto od- kladacej podmienky ale nikdy nedošlo a v konaní na Okresnom súde Nové Zámky, so sp. zn. 5C 40/2009, bol vydaný rozsudok, ktorým súd určil, že vlastníkom spornej nehnuteľnosti je povinný (žalobca). Žiadny súdny zmier súd v tomto konaní neschvaľoval. Obdobne vec posúdil Krajský súd v Nitre ako odvolací súd v rozsudku, č k. 25CoP/49/2017-133. Povinný podal proti rozsudkom dovolanie, dovolacie konanie ktoré Okresný súd Nové Zámky uznesením, č. k. 6Pc/15/2016-226, zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku. Povinný s ohľadom na svoje príjmové a majetkové pomery požiadal o oslobodenie od súdneho poplatku, súd ale oslobodenie od súdnych poplatkov uznesením č.k. 6Pc/15/2016-223 povinnému nepriznal. Tým povinnému znemožnil akúkoľvek ďalšiu obranu vo vyhľadávacom konaní proti zjavne nespravodlivému rozsudku. Právny zástupca povinného zároveň uviedol, že: „ v zásade exekučnému súdu neprislúcha oprávnenie meniť právoplatné rozhodnutie súdu. V prípade extrémne nespravodlivého rozhodnutia, najmä za okolností, keď po skončení konania súd zmaril akúkoľvek možnosť revízie takého rozsudku uplatnením mimoriadneho opravného prostriedku, je s ohľadom na právo účastníka exekučného konania na spravodlivý proces na mieste, aby aj exekučný súd preskúmal materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Exekučný súd by pritom mal brať na zreteľ autonómiu vôle ako základný prvok právneho štátu. Ak sa zmluvné strany v zmluve dohodli na nejakých právach a povinnostiach, porušuje súd zásadu ochrany autonómie vôle, ak na takúto dohodu neprihliada. ... zmluvné strany sa teda dohodli na niečom celkom inom, než na vyporiadaní BSM. Súdy pritom slobodnú vôľu zmluvných strán nebrali do úvahy. Naviac neumožnili povinnému brániť sa mimoriadnym opravným prostriedkom. Za týchto okolností je na mieste zásah exekučného súdu v záujme rešpektovania základných ústavných princípov právneho štátu vyjadrených v čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. S ohľadom na extrémnu arbitrárnosť exekučného titulu na to podľa nás má exekučný súd právomoc.“ Právny zástupca povinného s ohľadom na skutkový a právny stav navrhol súdu nariadenie pojednávania a zároveň formuloval petit uznesenia v znení: „Exekúciu zastavuje. Povinný a súdny exekútor majú nárok na náhradu trov exekučného konania proti oprávnenej.“
7. Oprávnený sa k návrhu na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Právny zástupca oprávneného nesúhlasí so zastavením exekúcie, návrh považuje za nedôvodný a žiada ho zamietnuť v celom rozsahu. Právny zástupca oprávneného vo svojom vyjadrení uvádza, výlučne skutočnosti, ktoré už boli predmetom právneho posúdenia všeobecných súdov v rámci základného sporového konania, v ktorom bol vydaný právoplatný a vykonateľný exekučný titul, na základe ktorého sa vedie exekúcia. Zároveň uviedol, že povinný odôvodňuje návrh na zastavenie exekúcie tým, že všeobecné súdy sa nestotožnili s jeho právnym posúdením veci. Uvedený stav však povinný nesprávne vníma ako porušenie jeho práva na spravodlivý proces. Právny zástupca oprávneného sa nestotožnil sa ani s tvrdením povinného, že po skončení konania mu súd zmaril akúkoľvek možnosť revízie rozsudku uplatnením mimoriadneho opravného prostriedku. Právny zástupca oprávneného sa vo svojom vyjadrení stručne vyjadril k tvrdeniam povinného a zároveň uviedol, že povinný sa snaží účelovo interpretovať obsah dohody o BSM v snahe profitovať na úkor oprávnenej a nezaplatiť jej sumu, ku ktorej úhrade sa zaviazal v rámci ich vyporiadania podľa predmetnej dohody o BSM. Právny zástupca oprávneného požiadal súd, aby návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol v celom rozsahu a oprávnenej priznal náhradu trov konania.
8. K návrhu na zastavenie exekúcie sa v zmysle § 61k ods. 5 Exekučného poriadku súdny exekútor nevyjadril. 9. Podľa § 61k ods. 1písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 10. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 12. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 13. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi. 14. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 01.08.2019, vyjadrenie právneho zástupcu oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku ako aj prílohy návrhu na zastavenie exekúcie predložené právnym zástupcom povinného. Súd zistil, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej lehote (upovedomenie o začatí exekúcie si prebral dňa 29.07.2019). Súd následne preskúmal predmetné exekučné tituly na podklade ktorých sa predmetná exekúcia vedie. Súd mal za preukázané, že exekučné konanie je vedené na základe právoplatných a vykonateľných exekučných titulov, ktorými sú rozhodnutia Okresného súdu Nové Zámky a potvrdzujúci rozsudok vydaný Okresným súdom v Nitre. Okresný súd Nové Zámky rozsudkom č. k. 6Pc/15/2016-94 zaviazal povinného, aby oprávnenej zaplatil sumu 23235,74 eura s príslušenstvom. Pričom rozsudok súdu prvej inštancie ( v exekučnom konaní exekučný titul) napadol odvolaním povinný pričom namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), konanie má iný nedostatok, ktorý mohol mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. / CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Krajský súd v Nitre rozhodol o odvolaní rozsudkom č k. 25CoP/49/2017-133 zo dňa 08.08.2018 pričom pochybenia, ktoré súdu prvej inštancie odvolateľ ( v exekučnom konaní povinný) vytýkal nepovažoval za dôvodné resp. také, ktoré by odvolateľovi ( v exekučnom konaní povinnému) spôsobovali odňatie možnosti strany sporu na spravodlivý súdny proces. Krajský súd v Nitre odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil a žalobkyni ( v exekučnom konaní oprávnenej) priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému ( v exekučnom konaní povinnému). Právny zástupca povinného podal voči rozsudku Krajského súdu v Nitre č k. 25CoP/49/2017-133 zo dňa 08.08.2018 dovolanie dňa 27.11.2018, v ktorom zároveň navrhol aby dovolací súd podľa § 444 ods. 1 CSP odložil vykonateľnosť dovolaním napadnutého rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 25CoP/49/2017-133. Dovolacie konanie bolo zastavené súdom prvého stupňa pre nezaplatenie súdneho poplatku v zmysle § 10 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Súd prvého stupňa pred tým ako rozhodol o zastavení dovolacieho konania rozhodol uznesením č.k. 6Pc/15/2016-223 zo dňa 04.02.2019 o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov s tým, že povinného (dovolateľa) poučil, že ak súdny poplatok nebude zaplatený, súd dovolacie konanie zastaví. Dovolacie konanie bolo zastavené z dôvodu na strane povinného (dovolateľa) a to nevyužitím práva podať opravný prostriedok, pričom podanie opravného prostriedku nie je spojené so zaplatením súdneho poplatku. Exekučný súd sa oboznámil a preskúmal obsah právoplatných a vykonateľných exekučných titulov rovnako sa oboznámil s obsahom listín, ktoré povinný k návrhu na zastavenie exekúcie súdu predložil, pričom mal za preukázané, že exekúcia je vedená voči povinnému dôvodne, nakoľko si nesplnil povinnosť, ktorá mu bola uložená exekučným titulom a zároveň návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný. Exekučný poriadok presne vymenúva dôvody, kedy je možné zastavenie exekúcie súdom.
Návrh podaný povinným sa neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali čo i len jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil skutočnosťou, že predmetné exekučné tituly sú extrémne nespravodlivé, najmä z dôvodu, že po skončení konania súd zmaril povinnému akúkoľvek možnosť revízie rozsudku uplatnením mimoriadneho opravného prostriedku a s ohľadom na právo účastníka exekučného konania na spravodlivý proces je na mieste, aby aj exekučný súd preskúmal materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu, zároveň uviedol, že voči predmetným exekučným titulom podal odvolanie resp. dovolanie a návrh na odklad vykonateľnosti. Podanie mimoriadneho opravného prostriedku proti exekučného titulu však nie je dôvodom na vyhovenie návrhu povinného na zastavenie exekúcie, nakoľko exekučné konanie je vedené na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý nebol zrušený, ani zmenený, pričom dovolacie konanie bolo zatavené súdom prvého stupňa z dôvodu na strane dovolateľa t.j. z dôvodu nevyužitia práva na podanie opravného prostriedku. Súd poukazuje na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 640/13, II. ÚS 1/09 ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn: 18CoE/129/2016, v ktorom bolo okrem iného uvedené, že „podanie dovolania, ale ani návrhu na odklad vykonateľnosti exekučného titulu, nemá totiž suspenzívny účinok“; skutočnosťou pre povolenie odkladu exekúcie (tu zastavenie exekúcie) nie je automaticky akékoľvek konanie začaté povinným, ktorým spochybňuje platnosť alebo účinky exekučného titulu“, či rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I č.k. 64Er/1599/2015-82, v ktorom bolo okrem iného uvedené, že „ nie je v kompetencii súdu v exekučnom konaní posudzovať právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu ani posudzovať prípustnosť dovolania proti exekučnému titulu, nakoľko takýmto záverom by nutne predbiehal výsledky tvrdených predbiehajúcich konaní a v podstate by (neprípustne) nahrádzal rozhodnutie súdu“, či nález III. ÚS 60/2004, ktorý sa v rovine princípu legality podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy zhodol, že nižšiemu súdu neprislúcha judikovať to, o čom koná a rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky Exekučné konanie a následná exekúcia je vedená na základe právoplatných a vykonateľných exekučných titulov t.j. meritórnych rozhodnutí súdu, ktorých výroky sú zrozumiteľné a dostatočne riadne odôvodnené. Exekučnému súdu neprislúcha oprávnenie meniť právoplatné rozhodnutie súdu, exekučný súd nedisponuje takouto právomocou. Povinný na základe uvedených skutočností a predložených dôkazov súdu nepreukázal, existenciu iných skutočností, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu. 15. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 16. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu. 17. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky , ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu. 18. Oprávnený si vo svojom vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania. 19. Súd priznal oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie v súlade s § 199d ods. 1 Exekučného poriadku vo výške 406,34 eura (2 úkony - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky + 2x režijný paušál (za rok 2019) vo výške 9,80 eura. 20. Súd po právoplatnosti tohto uznesenia vydá dodatok k povereniu v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. 21. Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61 l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.