Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-195-2014.pdf
PDF · 99.68 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/195/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky pred samosudcom JUDr. Miroslavom Rudinským v právnej veci žalobcu: I. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Y. XXX/XX, I., zast. AK Consilior Iuris, s.r.o., so sídlom Radlinského 51, Bratislava, IČO: 47 231 157 proti žalovanému: N.Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX/XXX, I., zast. AK JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 2, Bratislava, IČO: 35 951 087 o zaplatenie 4.657,19 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému súd p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorej výške rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 18.06.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu sumu 4.657,19 Eur s príslušenstvom. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 01.05.2004 na K. ulici v H. - F. H. ho žalovaný fyzicky napadol, v dôsledku čoho utrpel trieštivú zlomeniny pravej ramennej kosti s posunom úlomkov a zhmliaždenie vretenného nervu s prechodne trvajúcim ochromením pravej hornej končatiny, ktoré si vyžiadali operáciu, znehybnenie končatiny najskôr sadrovou a neskôr ortézovou fixáciou do 01.09.2004 a celkovú dobu liečenia spojenú s pracovnou neschopnosťou v trvaní od 01.05.2004 do 31.10.2004.
2. Za uvedený skutok uznal žalovaného vinným Okresný súd Bratislava IV. trestným rozkazom č.k. 3T/15/2010-150 zo dňa 15.02.2010 za trestný čin výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v jednočinnom súbehu s trestným činom ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 Trestného zákona. Súd vo výroku trestného rozkazu odkázal žalobcu podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 18.06.2010.
3. Žalobca ďalej uviedol, že v trestnom konaní Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave IV, úrad justičnej a kriminálnej polície, odbor všeobecnej kriminality zadal pre účely vyšetrovacích úkonov vedených v trestnej veci žalovaného N.Z., ktorý bol obvinený vypracovať znalecký posudok z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia. Znalecký posudok vypracoval znalec I.. S. D. a to znalecký posudok č. XXXXXX-XX/XX zo dňa 12.11.2009 vo veci posúdenia trvalých následkov žalobcu. Tento znalecký posudok obsahoval aj lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaný podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. v platnom znení. Ohodnotenie bolestného v znaleckom posudku znalca I.. S. D.. XXXXXX-XX/XX v prípade žalobcových diagnóz spolu počtom bodov po zvýšení 297,50.
4. Bolo ohodnotené aj sťaženie spoločenského uplatnenia znalcom v rovnakom znaleckom posudku a v tomto prípade počet bodov dosiahol 460.
5. Žalobca ďalej uviedol, že rovnakým záverom ohľadne bodového hodnotenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia dospel aj primár MUDr. Ladislav Veselý z kliniky úrazovej chirurgie FN Bratislava Kramáre v Posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 10.10.2005.
6. Celkový počet bodov za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa znaleckého posudku č. XXXXXX-XX/XX je 757,50 bodov. Výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločensého uplatnenia predstavuje potom sumu 1.508,66 Eur (757,50 x 60 Sk = 45.450 Sk).
7. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že dňa 01.05.2004, keď ho žalovaný úmyselne napadol bol zamestnancom v pracovnom pomere u zamestnávateľa Tatra banka, a.s., Hodžovo námestie 3, Bratislava. V dôsledku poškodenia zdravia žalobcu žalovaným bol žalobca práceneschopný od 03.05.2004 do 30.10.2004.
8. Žalobca poukázal na ust. § 420 Obč. zák., podľa ktorého sa uhrádza skutočná škoda, a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Keďže v dôsledku trestného činu žalovaného bol žalobca PN ušla mu časť mzdy, časť mimoriadne kvartálnej odmeny, ako aj časť mimoriadnej mzdy, 13. a 14. plat, priznávané v máji a novembri kalendárneho roka. Žalobca vyčíslil rozdiel medzi skutočne vyplatenou mzdou a mzdou, ktorá by mu patrila keby nebol PN sumou vo výške 2.070,66 Eur, ktorá predstavuje jeho ušlý zisk. Ďalej skutočne vyplatenou mimoriadnou kvartálnou odmenou a odmenou, ktorá by žalobcovi patrila keby nebol PN predstavuje suma vo výške 939,78 Eur, čo je ďalší jeho ušlý zisk. Ďalej rozdiel medzi skutočne vyplatenou mimoriadnou mzdou (13. a 14. plat) a mimoriadnou mzdou, ktorá by mu patrila keby nebol PN predstavuje ušlý zisk vo výške 138,09 Eur. Spolu tak ušlý zisk, teda to čo žalobcovi ušlo zo mzdy a odmeny predstavuje sumu 3.148,53 Eur.
9. Výška škody za bolesť, za sťaženie spoločenského uplatnenia a ušlý zisk spolu predstavujú sumu 4.657,19 Eur.
10. Žalobca napokon uviedol, že v prípade podanej žaloby sú u žalovaného splnené všetky podmienky pre priznanie náhrady škody podľa § 420 ods. 1 Obč. zák..
11. Súd v konaní vydal platobný rozkaz sp. zn. 16Ro/1092/2012 zo dňa 12.03.2013. Proti platobnému rozkazu žalovaný podal odpor.
12. V odpore žalovaný poukázal na ust. § 100 ods. 1 a § 106 ods. 1,2 Obč. zák. a vzniesol voči uplatnenému nároku námietku premlčania. Uviedol, že z dikcie ust. § 100 ods. 1 a § 106 ods. 1,2 Obč. zák. vyplýva, že ide o tzv. subjektívnu premlčaciu lehotu, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch a keď sa dozvie, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Žalovaný poukázal na konštantnú judikatúru. Poukázal na rozhodnutie NS ČR zo dňa 13.07.2001, sp. zn. 25Cdo/1169/2000, podľa ktorého „v prípade nároku na odškodnenie bolesti a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie o škode v čase, kedy možno objektívne vykonať bodové ohodnotenie bolesti a sťaženia jeho spoločenského uplatnenia, od tohto okamihu plynie subjektívna premlčacia lehota.“
13. Žalovaný poukázal na to, že žalobca si svoj nárok na náhradu škody spôsobenej mu na zdraví uplatnil na súde až dňa 18.06.2012, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty. Právo žalobcu sa premlčalo. Žalovaný preto žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania.
14. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a ich právnych zástupcov, oboznámil sa s trestným rozkazom Okresného súde Bratislava VI č.k. 3T/15/2010-150 zo dňa 15.02.2010 a s celým obsahom spisu OS Bratislava IV č.k. 3T/15/2010, s potvrdeniami o príjme žalobcu za obdobie mesiacov 10/2003
- 03/2004, 11/2004 - 05/2005 a s ďalším obsahom spisu a zistil nasledovné:
15. Dňa 15.02.2010 bol vydaný Okresným súdom Bratislava IV trestný rozkaz č. k. 3T/15/2010, ktorým bol žalovaný Juraj Čajan uznaný za vinného z trestného činu výtržníctva podľa § 202 ods. 1 tr. zák. č.
140/1961 Zb. v jednočinnom súbehu s trestným činom ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 Trestného zákona a za to bol odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov, pričom mu súd výkon uloženého trestu podmienečne odložil. Zároveň súd určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 18 mesiacov.
16. Podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku súd odkázal žalobcu Mariána Hesterényiho s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
17. Z obsahu spisu OS Bratislava IV súd zistil, že žalobca sa v trestnom konaní, pri výpovedi na polícii dňa 21.09.2005 pripojil v zmysle § 43 Trestného poriadku a žiadal náhradu spôsobenej škody, ktorú ešte upresní. Pri výsluchu na polícii dňa 19.10.2005 sa žalobca opäť pripojil k trestnému stíhaniu a žiadal náhradu škody, ktorá mu bola žalovaným spôsobená v celkovej výške 166.000 Sk, ktorá pozostávala z nároku na náhradu škody, ušlej mzdy vo výške 46.000 Sk a finančnú náhradu za bolestné vo výške 120.000 Sk.
18. V trestnej veci vedenej na OR PZ Bratislava IV, úrade justičnej a kriminálnej polície, odbore všeobecnej kriminality pod č. ČVS: ORP-679/OVK-B4-2004 bolo v konaní nariadené znalecké dokazovanie znalcom I.. S. D., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia . Znalec podal znalecký posudok dňa 12.11.2009 pod č. 913765-56/09. V znaleckom posudku znalec vypracoval aj lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia.
19. Žalobca si trestný rozkaz OS Bratislava IV sp. zn. 3T/15/2010-150 prevzal dňa 03.03.2010.
20. Žalobca podal žalobu na súd dňa 18.06.2012. Argumentoval tým, že ním uplatnené právo nie je premlčané, keďže trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava IV č. 3T/15/2010-150 nadobudol právoplatnosť dňa 18.06.2010 a teda žaloba bola podaná včas lebo až vtedy sa dozvedel, že mu nebolo priznané právo na náhradu škody.
21. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
22. Podľa § 100 ods. 2 Obč. zák., premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
23. Podľa § 101 Obč. zák., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
24. Podľa § 106 ods. 1 Obč. zák., právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
25. Podľa § 106 ods. 2 Obč. zák., najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti z ktorej škoda vznikla, to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
26. Pri práve na náhradu škody je stanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Ich začiatok je stanovený odlišne. Objektívna premlčacia doba plynie od tzv. škodovej udalosti. Subjektívna potom odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o vzniknutej škode a kto za ňu zodpovedá. Ich vzájomný vzťah je taký, že sú od seba nezávislé čo do plynutia, jeho začiatku a ak skončí uplynutie jednej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu. Subjektívna premlčacia doba však nemôže začať skôr než objektívna premlčacia doba (Ro NS ČR z. 13.12.2000, sp. zn. 25Cdo/699/1999).
27 Nárokmi na náhradu škody na zdraví sú strata na zárobku po dobu pracovnej neschopnosti, strata na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, nárok na bolestné, nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia a nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov na liečenie poškodeného. Pri každom z týchto nárokov na náhradu škody na zdraví plynie samostatná premlčacia doba.
28. V prípade nároku na odškodnenie bolesti a za sťaženie spoločenského uplatnenia čo je zrejme predmetom žaloby žalobcu sa túto skutočnosť poškodený - žalobca dozvedel v čase, kedy možno objektívne vykonať bodové ohodnotenie bolesti a sťaženia jeho spoločenského uplatnenia. Od tohto okamihu plynie subjektívna premlčacia doba. Výška bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vyplýva z lekárskeho posudku.
29. Princíp prezumpcie neviny je vlastný trestnému právu, avšak pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, je rozhodujúci okamih, kedy zistí skutkové okolnosti rozhodujúce pre vymedzenie zodpovedného subjektu. Nejde tu teda vôbec o to, či sa škodca dopustil konania, ktoré napĺňa skutkovú podstatu niektorého z trestných činov, ale len o to, či svojím (zavinením) konaním spôsobil majetkovú stratu poškodeného. Námietka, že subjektívna premlčacia lehota začína plynúť až okamihom nadobudnutia právoplatnosti trestného rozkazu, nie je teda dôvodná (Ro NS ČR z 13.11.2008, sp. zn. 21Cdo/2958/2007).
30. Dovolací súd sa stotožňuje s názorom odvolacieho súdu, že žalobkyňa sa o tom, kto za škodu zodpovedá, dozvedela už v priebehu trestného konania vedeného proti vodičovi žalovanej 3. na Okresnom súde v Hainburgu, ktorý rozhodol rozsudkom z 08.05.2002. Aj pokiaľ ide o otázku nadobudnutia vedomosti žalobkyne o škode sa dovolací súd stotožňuje s názorom odvolacieho súdu, že žalobkyňa túto vedomosť získala už z posudku o bolestnom a sťažením spoločenského uplatnenia, ktorý bol vyhotovený 06.06.2003. Dvojročná premlčacia lehota (§ 106 ods. 1 Obč. zák.) v danom prípade uplynula 06.06.2005, právo na náhradu škody voči žalovanej 3. ale žalobkyňa uplatnila až 02.11.2006 (Ro NS SR z 27.01.2011, sp. zn. 3Cdo/146/2010).
31. Trestné stíhanie voči žalovanému bolo začaté uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave IV, Úradom justičnej a kriminálnej polície, OVK, pracovisko Malacky, Zámocká 5 zo dňa 30.06.2005, ČVS: ORP-679/OVK-MA-2004Pk, keď vyšetrovateľ PZ začal trestného stíhanie pre trestný čin výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Trestného zákona a súčasne začal podľa § 163 ods. 1 Trestného poriadku stíhať Juraja Čajana - žalovaného ako obvineného z trestného činu výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Trestného zákona a ublíženie na zdraví podľa § 224 ods. 1 Trestného zákona.
32. O celom ďalšom priebehu trestného konania bol žalobca informovaný. V priebehu trestného konania bol vypracovaný znalecký posudok, ktorý určil výšku bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.
33. Žalobca si uplatnil škodu podľa § 43 ods. 2 Trestného poriadku platného v čase rozhodovania vo veci pri svojich výsluchoch dňa 21.09.2005 a 10.09.2007.
34. Z obsahu trestného spisu súd ďalej zistil, že žalobca dňa 11.11.2008 požiadal o nazretie do vyšetrovacieho spisu o čom bol spísaný vyšetrovateľom záznam. Žalobcovi bol predložený na nazretie dovtedy zadokumentovaný spisový materiál vyšetrovacieho spisu o ktorý požiadal.
35. Žalobca podal na súd žalobu dňa 18.06.2012.
36. Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
37. Podľa § 420 ods. 2 Obč. zák., škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
38. Podľa § 444 Obč. zák., pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
39. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby v prípade žalobcu je rozhodujúci deň, keď sa žalobca skutočne dozvedel o tom, že ku škode na jeho úkor došlo a kto za ňu zodpovedá.
40. Súd už vyššie uviedol, že žalobca najneskôr od 21.09.2005 vedel kto mu spôsobil škodu, bolo začaté trestné stíhanie proti žalovanému a on sa k nemu pripojil. Žalobca vedel o tom, že bol vypracovaný znalecký posudok o rozsahu poškodenia svojho zdravia, keďže takéto dokazovanie bolo vykonané v rámci trestného konania, ktorého účastníkom žalobca bol ako svedok - poškodený. Bol oboznámený s celým vykonaným dokazovaním. Žalobca si aj v priebehu trestného konanie uplatnil náhradu škody v konkrétnej výške.
41. V prejednávanej veci bolo predovšetkým povinnosťou súdu vysporiadať sa najmä s námietkou premlčania, ktorú vzniesol žalovaný už vo svojom odpore proti vydanému platobnému rozkazu.
42. Z vykonaného dokazovania vyplynulo a súd to má preukázané, že žalobca si neuplatnil uplatňované právo na náhradu škody včas. Žalobca najneskôr od 21.09.2005 vedel kto za škodu zodpovedá. Vedel v akom rozsahu bolo poškodené jeho zdravie a z toho mohol aj vyplynúť jeho nárok na odškodnenie bolesti a za sťaženie spoločenského uplatnenia, prípadne ďalšie nároky na náhradu škody. Žalobcovi bol doručený trestný rozkaz OS Bratislava IV č.k. 3T/15/2010-150 zo dňa 15.02.2010, dňa 03.03.2010, ktorým bol žalovaný uznaný za vinného, z vyššie uvedeného trestného činu. Najneskôr po doručení trestného rozkazu sa žalobca dozvedel o tom, že mu nebola priznaná náhrada škody, ktorú si uplatnil v trestnom konaní a dozvedel sa tiež, že prípadnú náhradu škody si môže uplatniť v občianskom súdnom konaní. Podľa názoru súdu je nesporné, že tieto skutočnosti sa žalobca dozvedel dňa 03.03.2010, kedy mu bol doručený trestný rozkaz. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 18.06.2010 a podľa názoru súdu dvojročná premlčacia lehota na náhradu škody voči žalovanému uplynula najneskôr dňom 03.03.2012. Žaloba na súd bola však podaná až 18.06.2012, teda po dvojročnej premlčacej lehote stanovenej vyššie cit. ustanovením § 106 ods. 1 Obč. zák.. Dátum právoplatnosti trestného rozkazu, teda deň 18.06.2010 nemôže byť podľa názoru súdu dňom kedy začal žalobcovi plynúť začiatok premlčacej lehoty pre uplatnenie jeho žalovaného nároku.
43. Žaloba bola podaná po uplynutí premlčacej doby. Žalovaný sa premlčania dovolával. Vzhľadom na vyššie cit. ust. Obč. zák. nemožno preto premlčané právo žalobcovi, ako veriteľovi, priznať. Súd preto musel žalobu zamietnuť.
44. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
45. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
46. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. Vo veci bol žalovaný úspešný v rozsahu 100% a vzniklo mu preto právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).