Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/16/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobkyne K. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., ul. C. XXXX/X, zastúpenej JUDr. I. I., advokátkou so sídlom v T., ul. N. XXXX/XX, proti žalovanému K.. T. D., advokátovi s pozastaveným výkonom advokácie, so sídlom v U., ul. C. 1, o zaplatenie 4.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 27. septembra 2018, č. k. -65 takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokovej časti I. a III. z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 4.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.000 eur od 17.01.2017 do 24.10.2017 a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.000 eur od 27.10.2017 do zaplatenia. Výrokom II. súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Výrokom III. žalobkyni súd priznal proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že dňa 20.11.2017 bola Okresnému súdu Trenčín doručená žaloba žalobkyne, ktorou sa proti žalovanému domáhala rozhodnutia súdu o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 4.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.000 eur od 16.01.2017 do 25.10.2017 a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.000 eur od 26.10.2017 do zaplatenia. Na základe podanej žaloby súd vydal dňa 22.11.2017 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil nasledovné: Sporové strany uzatvorili dňa 04.02.2015 dvojstrannú zmluvu, označenú ako Zmluva o vzájomných právach, na základe ktorej sa žalovaný ako advokát zaviazal poskytovať žalobkyni ako Klientovi právnu pomoc (právne služby) vo veci získania a úpravy vlastníckeho práva k pozemkom v kat. úz. T. S. v prospech klienta, ktoré sú predmetom pozemkových úprav, a to in concreto k parcelám registra „C“, ktoré pred pozemkovými úpravami mali parcelné čísla XXXX/1 a XXX. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, do 31.12.2016. Išlo o zmluvu, na základe ktorej poskytoval žalovaný ako advokát žalobkyni právne služby podľa zákona o advokácii. V článku III. bod 8 bolo dohodnuté, že v prípade, ak v lehote do 31.12.2016 nebude klient (teda žalobkyňa) výhradným a jediným vlastníkom pozemkov špecifikovaných v čl. I tejto zmluvy, je advokát klientovi povinný uhradiť sumu 5.000,- eur, splatnú do 15.01.2017, ako sankciu poukázanú na osobný účet klientky. Žalobkyňa sa do 31.12.2016, ani nikdy inokedy, nestala výhradným a jediným vlastníkom predmetných pozemkov. Žalovaný v tejto veci žalobu v mene žalobkyne na súde nepodal, pričom napísal iba dva listy zo dňa 02.11.2016, ktorým požiadal SPF a H. V. o odpredaj, resp. zámenu pozemkov. Dňa 16.10.2017 sa uskutočnilo stretnutie právnej zástupkyne žalobkyne a žalovaného, o ktorom bol spísaný Záznam o osobnom rokovaní, podpísaný uvedenými osobami. Z tohto záznamu okrem iného vyplýva, že žalovaný sa zaviazal uhradiť sumu 5.100 eur v lehote do 22.10.2017 na bankový účet žalobkyne tam uvedený, z dôvodu uznania svojho záväzku čo do výšky aj dôvodov. V dňoch 25.10.2017 a 26.10.2017 vložil žalovaný na účet žalobkyne vedený v I. a.s. spolu sumu 1.000 eur (dvakrát po 500 eur). Právne vec súd prvej inštancie posúdil podľa , , , , , , , ; Po vykonanom dokazovaní súd konštatoval, že žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení, teda preukázala najmä to, že so žalovaným platne uzatvorila zmluvu, z ktorej si žalovaný nesplnil svoj platný záväzok, a to zaplatiť jej žalovanú sumu. Súd uplatnené právo posúdil ako právo na zmluvné plnenie, avšak nie ako právo na zmluvnú pokutu, ale ako právo na iné zmluvné plnenie. O zmluvnú pokutu nejde, pretože v článku III. bod 8 zmluvy nebola dohodnutá pokuta (povinnosť na zaplatenie) pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, ale povinnosť zaplatenia sumy 5.000 eur, ak nastane určitá skutočnosť (a to že žalobkyňa nebude výhradným a jediným vlastníkom špecifikovaných pozemkov) do určitého času (do 31.12.2016). Teda išlo o podmienené zmluvné plnenie, pričom išlo o odkladaciu podmienku v zmysle . V súvislosti s existenciu nesplneného záväzku žalovaného súd poukázal na to, že žalovaný písomne uznal svoj záväzok zaplatiť žalobkyni sumu 5.100 eur v lehote do 22.10.2017 na bankový účet žalobkyne, pričom čiastočne tak aj urobil (zaplatil sumu 1.000 eur). To nasvedčuje tomu, že súčasná obrana žalovaného o neplatnosti jeho záväzku je len účelová, zrejme v snahe oddialiť vydanie exekučného titulu. Argumentácia žalovaného ohľadne neplatnosti jeho zmluvného záväzku je pomerne stručná a v zásade v nej nezazneli žiadne relevantné argumenty, ktoré by odôvodňovali absolútnu neplatnosť tejto časti zmluvy. Ak žalovaný poukazoval na špecifickosť vzťahu advokát - klient a argumentoval, že len samotná skutočnosť, že sa žalobkyňa nestala vlastníkom predmetných nehnuteľností, nemôže zakladať nároky vznesené žalobcom v tomto konaní, a že advokát objektívne nemôže zabezpečiť vlastníctvo nehnuteľností pre svojho klienta, rovnako úspech v spore, ktorého právne zastúpenie žalobcu žalovaný prevzal, tak táto obrana neobstojí. Špecifickosť vzťahu advokát - klient nemá žiadny dopad na konštatovanie neplatnosti predmetnej časti zmluvy. O uvedenom prípadnom neúspechu v spore klienta nemožno uvažovať, pretože žalovaný ako advokát žalobkyňu v žiadnom spore nezastupoval. Žiadnu žalobu v jej mene nepodal a v tejto súvislosti ju dokonca zavádzal. Takisto nie je dôvodný argument žalovaného o tom, že len samotná skutočnosť, že sa žalobkyňa nestala vlastníkom predmetných nehnuteľností, resp. že advokát objektívne nemôže zabezpečiť vlastníctvo nehnuteľností pre svojho klienta, čo následne nemôže zakladať nároky vznesené žalobkyňou. Takýto argument totiž podľa súdu prvej inštancie nezakladá žiadny zákonný dôvod neplatnosti predmetného zmluvného dojednania. Súd poukázal na to, že zmluvu vyhotovil samotný žalovaný, pričom sa navyše jedná o osobu znalú práva, advokáta. Za týchto všetkých okolností (teda písomné uznanie záväzku, čiastočné plnenie, autorstvo zmluvy žalovaného) je tak obrana žalovaného v tomto spore, nepresvedčivá, ba až zjavne nedôvodná. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný si svoju povinnosť splnil len čiastočne a to tak, že zo sumy 5.000 eur zaplatil žalobkyni sumu 4.000 eur. Dňa 25.10.2017 vložil na účet žalobkyne sumu 500 eur a dňa 26.10. 2017 vložil takisto sumu 500 eur. Preto súd žalobe, čo do istiny pohľadávky vyhovel a rozhodol o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni žalovanú sumu. Podľa , súd zaviazal žalovaného aj k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne s poukazom na nariadenia vlády č. , s prihliadnutím na dátum uzavretia zmluvy a počiatok doby omeškania. Z článku III. bod 8 zmluvy vyplýva, že suma 5.000 eur bola splatná do 15.01.2017. Nezaplatením dlžnej sumy v tejto lehote sa dostal žalovaný do omeškania. Súd však žalobu zamietol v časti uplatnených úrokov z omeškania zo sumy 500 eur aj za deň 16.01.2017 a deň 25.10.2017 a zo sumy 4.000 eur aj za deň 26.10.2017. Čo sa týka úroku z omeškania za deň 16.01.2017, súd tento úrok zamietol, pretože deň 15.01.2017 bola nedeľa a v zmysle sa splatnosť posunula na najbližší nasledujúci pracovný deň, teda deň 16.01.2017 (pondelok). Do omeškania sa tak žalovaný dostal dňa 17.01.2017. Čo sa týka úroku z omeškania za deň 25.10.2017 a 26.10.2017, súd tento úrok zamietol, pretože v týchto dňoch žalovaný vložil na účet žalobkyne spolu sumu 1.000 eur. Teda v omeškaní so zaplatením sumy 4.000 eur bol od 27.10.2017. O trovách konania súd rozhodol podľa , pretože žalobkyňa bola v konaní takmer plne úspešná. Zamietnutie žaloby v časti úrokov z omeškania za celkovo tri dni, je pre pomer úspechu sporových strán zanedbateľnou časťou (približne 1,50 eur, čo predstavuje cca 0,03 % zo žalovanej sumy). Preto súd priznal žalobkyni proti žalovanému náhradu trov konania v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že výrok I. napadnutého rozsudku je nevykonateľný, nakoľko tento neobsahuje lehotu, do ktorej má dôjsť k zaplateniu peňažného záväzku. V ďalšom žalovaný poukazoval na svoju obranu učinenú v odpore. Podľa názoru žalovaného je dojednanie o zmluvnej pokute v Zmluve o právnej pomoci neplatné, resp. že nevznikol nárok na jej úhradu, a to vzhľadom na špecifickosť vzťahu advokát - klient, kedy podľa názoru žalovaného len samotná skutočnosť, že sa žalobca nestal vlastníkom predmetných nehnuteľností, nemôže zakladať nároky vznesené žalobcom v tomto konaní. Advokát objektívne nemôže zabezpečiť vlastníctvo nehnuteľností pre svojho klienta, rovnako úspech v spore, ktorého právne zastúpenie žalobcu žalovaný prevzal. Advokát toto nemôže garantovať, a z uvedeného dôvodu je podľa žalovaného, takéto ustanovenie, od ktorého svoje nároky žalobca odvodzuje neplatné. Ďalej mal za to, že závery súdu k obrane žalovaného v zmysle toho, že „súčasná obrana žalovaného o neplatnosti jeho záväzku je len účelová, zrejme v snahe oddialiť vydanie exekučného titulu“, ako aj nadväzujúce závery, považuje žalovaný jednak za nepodložené, špekulatívne, no najmä za subjektívne, čím nemôže byť naplnená zásada objektívneho zhodnotenia dôkazov. Podľa žalovaného súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozsudok vykazuje prvky nevykonateľnosti, arbitrárnosti, svojvôle a nepreskúmateľnosti a preto navrhoval, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil vec na ďalšie konanie, prípadne aby rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne, resp. vec inak právne posúdil.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a toto žiada odvolacím súdom z tohto dôvodu v celom rozsahu potvrdiť. K námietke žalovaného ohľadom k neplatnosti dojednania zmluvnej pokuty poukázala na to, že súd prvej inštancie tento záväzok právne kvalifikoval nie ako zmluvnú pokutu, ale ako právo na iné zmluvné plnenie, navyše žalovaný svoj záväzok zo zmluvy vyplývajúci písomne uznal, čo do výšky ako aj dôvodov. Záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania bol založený na základe „Zmluvy o vzájomných právach“ zo dňa 04.02.2015. Žalovaný sám bol tou osobou, ktorá fyzicky vytvorila vyššie uvedenú písomnú zmluvu a teda žalovaný bol tou osobou, ktorá sama rozhodovala o obsahu a forme písomného záväzkového vzťahu medzi účastníkmi konania. Žalobkyňa k pripravenému obsahu zmluvy, tak ako ju sám žalovaný pripravil, nemala žiadne pripomienky a táto bola platne uzatvorená slobodným prejavom oboch zmluvných strán, t.j. podpisom zmluvy dňa 04.02.2015. Teda nezakladá sa na logickom vysvetlení a toto neozrejmil ani žalovaný vo svojom odvolaní, z akého dôvodu by sám žalovaný do písomnej zmluvy implementoval vopred neplatné dojednanie o zmluvnej pokute, ako to tvrdil v rámci odvolania. Vyjadrila názor, že ak žalovaný tvrdil v odvolaní, že dojednanie o zmluvnej pokute v Zmluve o právnej pomoci je neplatné, resp. že nevznikol nárok na jej úhradu, a to podľa žalovaného vzhľadom na špecifickosť vzťahu advokát - klient, s týmto tvrdením žalovaného sa žalobkyňa nestotožnila. Bola toho názoru, že ak by aj odvolací súd kvalifikoval na rozdiel od súdu prvej inštancie záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania ako dojednanie o zmluvnej pokute, k predmetnému uviedla, že by sa jednalo o súkromnoprávny vzťah. Žalovaný nijakým spôsobom právne ani skutkovo nepodložil vo svojom odvolaní, t.j. z čoho vychádzal pri tvrdení, že inštitút zmluvnej pokuty by pri písomno-právnom záväzkovom vzťahu advokát -klient podľa neho nemohol exitovať a byť platný, resp. z čoho žalovaný vychádzal pri tvrdení, že dojednanie zmluvnej pokuty je neplatné, pričom už neuvádzal, či by malo podľa neho ísť o absolútnu neplatnosť alebo relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , týkajúci sa zásahov súdu do zmluvnej slobody občana vyplývajúcej z princípu zmluvnej voľnosti. Ďalej uviedla, že z ústavného hľadiska požiadavky právnej istoty a preferencie platnosti právnych úkonov, súkromno-právnych záväzkových vzťahov je nevyhnutné, aby o neplatnosti právneho úkonu nerozhodovali okolnosti, ktoré zákon neuvádza ako dôvody neplatnosti. Mala za to, že v danom prípade neexistuje zákonné ustanovenie právnych predpisov SR ani iná okolnosť, ktorá by odôvodňovala neplatnosť dojednania zmluvnej pokuty medzi advokátom a klientom. Uviedla, že z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 3. júla 2008 vyplýva, že základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Žalobkyňa mala za to, že dotknuté dojednanie medzi účastníkmi bolo platné. V písomnej zmluve sú jasne stanovené podmienky, pri ktorých má dôjsť k naplneniu podmienok uhradenia finančnej sumy a súčasne povinnosti túto uhradiť zo strany žalovaného. V tomto záväzkovom vzťahu založenom na základe písomnej zmluvy bol žalovaný silnejšou zmluvnou stranou z titulu svojho vzdelania a povolania- právnik a advokát, sám bol tvorcom -autorom zmluvy a sám vedome nedodržal povinnosti, ku ktorým sa v zmluve zaviazal. Tento nepostupoval s odbornou zodpovednosťou a odbornou starostlivosťou a úmyselne vopred neplnil svoje povinnosti zo zmluvy mu vyplývajúce. Žalovanú týmto svojím konaním nielen oklamal, ale tejto spôsobil aj škodu v podobe finančných prostriedkov, ktoré mu táto dala v súvislosti s jeho údajnou činnosťou advokáta za účelom získavania nehnuteľnosti pre žalobkyňu (t.j. postupne spolu cca 500,-eur), pričom žalobkyňa poukazuje na to, že povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu nebola viazaná na vznik škody. V danej právnej veci (t.j. prevod vlastníctva nehnuteľností) nikdy žiadne súdne konanie reálne neprebiehalo, v rámci ktorého by žalobkyňa bola nejakou stranou sporu a súčasne by bola v tomto konaní zastúpená žalovaným ako advokátom. S tým tvrdením žalovaný len zavádzal a klamal žalobkyňu, že takéto súdne konanie prebieha, avšak nikdy žiadnu žalobu žalovaný nepodal za žalobkyňu a taktiež žiadne súdne konanie nikdy neprebiehalo. Žalobkyňa mala za to, že tak ako využil žalovaný inštitút odporu proti platobnému rozkazu len z dôvodu oddialenia právoplatného výsledku predmetného súdneho konania, rovnako tak využil inštitút odvolania, len s jedným a tým istým cieľom, pričom neuviedol žiadne nové alebo iné skutočnosti ako boli ním uvedené v odpore a tieto z väčšej časti len skopíroval do odvolania. Na základe vyššie uvedeného žiadala, aby súd odvolanie napadnutej časti rozsudku prvej inštancie zamietol v celom rozsahu a priznal žalobkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu (vo výrokovej časti I. a III.) podľa , (ďalej len „“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa c) zrušiť a podľa vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa 04.02.2015 zmluvu označenú ako „Zmluva o vzájomných právach“ (ďalej len „predmetná zmluva“). Touto zmluvou sa žalovaný zaviazal poskytovať žalobkyni právnu pomoc týkajúcu sa získania a úpravy vlastníckeho práva k pozemkom, ktorí sa nachádzajú v kat. úz. T. S. parcely registra „C“, ktoré mali parcelné čísla XXXX/X a XXX. V článku III. bod 8 žalobca so žalovanou v predmetnej zmluve dohodli (článok III. bod 8), že v prípade, ak v lehote do 31.12.2016 nebude žalobkyňa výhradným a jediným vlastníkom pozemkov špecifikovaných v čl. I zmluvy, je advokát klientovi povinný uhradiť sumu 5.000,- eur, splatnú do 15.01.2017, ako sankciu poukázanú na osobný účet klientky.

6. Súd prvej inštancie konštatoval, že nárok uplatnený žalobkyňou je nárokom na peňažné plnenie zo zmluvy, avšak nie ako právo na zmluvnú pokutu, ale ako právo na iné zmluvné plnenie. Podľa názoru súdu prvej inštancie išlo o podmienené zmluvné plnenie, pričom išlo o odkladaciu podmienku v zmysle § 36 ods. 2 Občianskeho zákonník.

7. Odvolací súd konštatuje, že práva a povinnosti zmluvných strán sa odvíjajú predovšetkým od samotnej zmluvy, (od zmluvného typu), ktorú účastníci zmluvného vzťahu zatvorili, pre ktoré zákon, či už Občiansky alebo vyžaduje určité formálne, či obsahové náležitosti, s tým, že zmluvná voľnosť umožňuje zmluvným strán modifikovať zákonnú úpravu zvoleného zmluvného typu, avšak iba v medziach zákona. Jednotlivé zmluvné typy v súkromnom práve upravuje tak Občiansky ako aj (tzv. dvojkoľajnosť úpravy zmluvných typov v súkromnom práve). Zákon, či už , alebo aj , umožňuje stranám uzatvoriť aj takú zmluvu, ktorá nezodpovedá zmluvnému typu podľa týchto zákonov, (tzv. nepomenovanú zmluvu), pričom v takom prípade treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak / /.

8. Pre právne posúdenie veci, pokiaľ ide o žalobu na plnenie titulom plnenia zo zmluvy (ako v danom prípade) je nevyhnutné, aby súd najskôr ustálil o aký typ zmluvy ide, to znamená, ktorým zákonom a akými jeho ustanoveniami sa budú spravovať práva a povinnosti zmluvných strán. Odlišné práva budú vyplývať pre strany v prípade zmluvy upravenej , ako v prípade zmluvy upravenej v režime . V opačnom prípade, nie je možné objektívne posúdiť nároky zo zmluvy vyplývajúce, keď nie je zrejmé, aké sú práva a povinnosti zmluvných strán, ktoré stanovuje zákon. Môže pritom ísť o tzv. kogentné ustanovenia, a teda ustanovenia právnych predpisov od ktorých sa zmluvné strany v zmluve nemôžu odchýliť. Zákony v niektorých ustanoveniach určuje konkrétne práva a povinnosti zmluvných strán, resp. náležitosti zmluvy, ktoré sú kogentného charakteru. Takéto ustanovenia obsahuje aj , ako aj . na rozdiel od kogentné ustanovenia výslovne neuvádza. V prípade sa tak vychádza z ustanovenia , t. j. kogentne budú ustanovenia v prípadoch, kde zákon odchýlenie od ustanovení výslovne zakazuje, resp. tam, kde to z povahy ustanovení vyplýva. V prípade, ak by si zmluvné strany dojednali práva a povinnosti, ktoré sú v rozpore s kogentnými normami, bola by takáto dohoda zmluvných strán neplatná.

9. Súd prvej inštancie v danej veci právne neposúdil, aká zmluva, aký typ zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzatvorená, keď právne posudzoval iba zmluvné dojednanie v článku III. bodu 8 zmluvy.

Záver súdu o tom, že zmluvné strany uzatvorili platnú zmluvu bol preto predčasný. Ako je uvedené vyššie, na platné uzatvorenie predmetnej zmluvy by zákon mohol vyžadovať náležitosti ktorých absencia by mohla mať za následok jej neplatnosť (kogentné ustanovenia), a to zvlášť odlišne v prípade zmluvy uzatvorenej v režime a v režime . Aj dojednanie v článku III. bodu 8 zmluvy nebolo možné (ako aj iné dojednania predmetnej zmluvy) posúdiť oddelene, bez toho, aby súd ustálil aké sú práva a povinnosti zmluvných strán z predmetnej zmluvy, pričom žalovaný v konaní namietal práve neplatnosť predmetného dojednania a žalobkyňa uplatňovala žalobou nároky z tohto dojednania.

10. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa , zrušil a podľa vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. V ďalšom konaní jeho úlohou bude právne posúdiť typ predmetnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným a na základe takéhoto posúdenia podľa príslušného zákona posudzovať platnosť zmluvy, jej jednotlivých dojednaní, či nároky zo zmluvy, ktoré si v konaní uplatnila žalobkyňa a či takéto právne posúdenie zmluvy bude vyžadovať aj ďalšie dokazovanie. Súd prvej inštancie sa v ďalšom konaní vyporiada aj s námietkami žalovaného, ako aj žalobkyne uplatnenými v konaní pred odvolacím súdom.

12. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie znova rozhodne o trovách prvoinštančného konania, ako aj o trovách odvolacieho konania ( ).

13. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).