Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1CbZm-35-2015.pdf
PDF · 114.73 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-1CbZm/35/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V pred sudkyňou Mgr. Inou Šingliarovou v sporovej veci žalobcu: UniCredit Leasing Slovakia, a.s., IČO: 35 730 978, Šancová 1/A, Bratislava, zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, Twin City Tower, Mlynské nivy 10, Bratislava, proti žalovaným: 1/ H. T., nar. XX.XX.XXXX, N. XXXX/X, U., 2/ Z.. P. J., nar. XX.XX.XXXX, T. XXXX/X, U., o zaplatenie 270.598,67 € s príslušenstvom a odmenou zo zmenky, takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 270.598,67 Eur spolu so 6% ročným úrokom zo sumy 270.598,67 € od 21.08.2014 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 901,99 Eur a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
I.
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.01.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal zmenkovým platobným rozkazom žalovaných 1/, 2/ spoločne a nerozdielne na zaplatenie zmenkovej sumy 270.598,67 € spolu so 6 % úrokom zo sumy 270.598,67 € od 21.08.2014 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 901,99 € a na náhradu trov konania.
2. Súd o žalobe do 23.12.2015 nerozhodol, a keďže týmto dňom bolo zo zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) vypustené ustanovenie § 175, nebolo už možné o zmenkovom nároku žalobcu rozhodnúť v skrátenom konaní formou zmenkového platobného rozkazu.
3. Počnúc od 1. júla 2016 upravuje postup súdu a strán sporu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Keďže v zmysle § 471 ods. 2 CSP sa podľa doterajších predpisov dokončia len konania o zmenkovom platobnom rozkaze (t. j. konania v rozsahu vyplývajúcom z § 175 v spojení s ustanovením prvej vety § 372y ods. 2 O.s.p.), použije sa na toto konanie už Civilný sporový poriadok.
4. Žalobu odôvodnil tým, že je majiteľom zmenky znejúcej na zaplatenie 270.598,57 €, ktorá sa stala splatnou dňa 20.08.2014, na ktorej sú žalovaní 1/, 2/ uvedení ako avalisti. Majiteľ zmenky môže od tých, ktorí sa za zaplatenie zmenky zaručili žiadať okrem zmenkovej sumy, 6% úroky odo dňa zročnosti, trovy protestu a zmenkovú odmenu. Zároveň predložil zmluvu o úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a spoločnosťou ISTROS, spol. s r.o. Z Dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke (ďalej len „Dohoda“) vyplýva, že zmenka bola vystavená v súvislosti so záväzkami
vzniknutými zo zmluvy o úvere. Keďže zmluva o úvere bola uzatvorená s právnickou osobou, nie je naplnená legálna definícia spotrebiteľa, a preto je uplatnenie práva zo zmenky prípustné.
II.
5. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k žalobe uviedol, že dňa 17.01.2005 bola medzi spoločnosťou ISTROS, spol. s r.o. a právnym predchodcom žalobcu uzavretá zmluva o úvere. Z čl. V. ods. 1 zmluvy o úvere vyplýva, že na zabezpečenie pohľadávky veriteľa na vrátenie úveru poskytnutého veriteľom, dlžník vystaví a odovzdá veriteľovi vlastnú blankozmenku na rad veriteľa a uzatvorí s veriteľom dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke, ktorá je prílohou tejto zmluvy, ktorou udelí veriteľovi k tejto blankozmenke vyplňovacie právo. Dohoda bola uzatvorená dňa 31.12.2006 medzi spoločnosťou ISTROS, spol. s r.o. a právnym predchodcom žalobcu, pričom v jej texte sa spomína súvislosť so zmluvou o úvere (aj keď zmluva o úvere znie na sumu 4.000.000,- Sk a v Dohode sa uvádza, že by malo ísť o sumu 8.000.000,- €). Ďalej poukázal na čl. 1 ods. 2 Dohody. Na blankozmenke neboli doplnené údaje o výške a mene zmenkovej sumy a o dátume splatnosti. Žalovaný 1/ vyplnenú zmenku s údajom o zmenkovej sume 270.598,67 € a dátumom splatnosti 20.08.2014 nepodpísal a tieto boli doplnené následne. Vystaviteľom zmenky bola spoločnosť ISTROS, spol. s r.o. a len táto spoločnosť uzavrela s právnym predchodcom žalobco zmluvu o úvere a Dohodu. Medzi sporovými stranami nebola uzavretá žiadna zmluva, ktorá by oprávňovala žalobcu vo vzťahu k žalovanému 1/ na vyplnenie blankozmenky. Žalobca preto vo vzťahu k žalovanému 1/ nebol oprávnený doplniť žiadny údaj do blankozmenky. Z tohto dôvodu nedošlo oprávnene k doplneniu jej textu vo vzťahu k žalovanému 1/ a takéto doplnenie nemôže mať voči žalovanému 1/ žiadne právne účinky.
6. Existencia dohody o vyplňovacom oprávnení je podmienkou platnosti zmenečného záväzku avalistu, pretože taký jeho záväzok by mohol vzniknúť len vtedy, ak by žalobcovi udelil vyplňovacie oprávnenie. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 29Cdo/4204/2010 zo dňa 31.07.2012.
7. Neexistenciu vyplňovacieho práva ako takého spochybňuje aj to, že samotná Dohoda nie je riadne uzavretá. Za žalobcu je Dohoda podpísaná Z.. D. X., členom predstavenstva a H.. T. T., na základe plnej moci. Podľa zápisu o spôsobe konania za právneho predchodcu žalobcu ku dňu 31.12.2016 platilo, že za spoločnosť koná a voči tretím osobám ju zastupuje predstavenstvo, a to buď všetci členovia predstavenstva alebo dvaja ľubovoľní členovia predstavenstva. Prokurista spoločnosti zapísaný v obchodnom registri koná v mene spoločnosti a podpisuje za spoločnosť vždy spolu s jedným členom predstavenstva. Za spoločnosť v prípade Dohody nekonali ani všetci členovia predstavenstva ani dvaja ľubovoľní členovia predstavenstva a ani prokurista s jedným členom predstavenstva. Kombinácia, aká sa označuje v Dohode nezodpovedá zápisu o spôsobe konania v mene žalobcu. Zároveň nie je z takéhoto spôsobu konania ani zrejmé a už vôbec nesporné, či zástupca na základe plnej moci bol oprávnený na konanie a uzavretie Dohody.
8. Žalovaný 1/ poukázal na to, že žalobca v konaní nepreukázal oprávnenie zmenku vyplniť, teda že boli splnené predpoklady pre vyplnenie zmenky v zmysle Dohody. Zmluva o úvere bola uzavretá v roku 2005 a pohľadávka mala byť podľa nej uhradená do 31.12.2005. Ak bola ako zmenková suma doplnená pohľadávka aktuálna v čase dátumu splatnosti zmenky (čl. 2 ods. 3 Dohody) potom by išlo o vyplnenie premlčanej pohľadávky. Vyplnenie premlčanej pohľadávky ako zmenkovej sumy do blankozmenky je konaním remitenta s hrubou nedbanlivosťou, resp. v zlej viere, pretože účelom takéhoto postupu je obchádzanie zákonných ustanovení o premlčaní a snaha o vylúčenie možnosti namietať uvedenú skutočnosť.
9. Na záver žalovaný 1/ namietol nepredloženie zmenky na platenie. Nie je mu známe, že by zmenka bola predložená na platenie v mieste, kde sa má platiť podľa zmenky. Doložka bez protestu zbavuje len povinnosti dať vyhotoviť protest, nezbavuje však majiteľa od povinnosti predložiť zmenku na platenie v dohodnutom mieste. Ak sa tak nestane, nie je prípustné ani uplatňovanie postihových práv.
10. Vyjadrenie žalovaného 2/ je totožné s vyjadrením žalovaného 1/.
III.
11. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniam žalovaných 1/, 2/ uviedol, že zmenka je vysoko formálny, dokonalý, abstraktný záväzok, a preto žalobca nie je povinný preukazovať kauzu zmenky. V čase podpisu Dohody boli žalovaní konateľmi spoločnosti ISTROS, spol. s r.o., za ktorú sa na túto zmenku podpísali. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 29Cdo/2861/2014 zo dňa 27.05.2015, pričom podľa názoru žalobcu žalovaní udelili súhlas s vyplnením blankozmenky konkludentne.
12. K námietke týkajúcej sa podpisu Dohody v súlade so zápisom v Obchodnom registri žalobca uviedol, že ak by aj existovali akékoľvek vady Dohody, tie by boli konvalidované najneskôr momentom doplnenia zmenkovej sumy.
13. K námietke o nepredložení zmenky na platenie žalobca uviedol, že zmenka je opatrená doložkou „bez protestu“, v dôsledku ktorej žalobca nemusí vykonať protest pre neplatenie, navyše podanie žaloby sa považuje za predloženie zmenky na platenie.
14. Žalobca bol v zmysle Dohody oprávnený vyplniť dátum splatnosti zmenky, a preto nárok žalobcu nemôže byť premlčaný. Spoločnosť ISTROS, spol. s r.o. a žalobca podpísali Dodatok č. 15 k zmluve, v zmysle ktorého sa splatnosť záväzku zmenila na dátum 31.08.2013.
15. Na záver žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 29Odo/1379/2006 zo dňa 24.04.2007, v zmysle ktorého zmenkový ručiteľ nie je oprávnený vznášať kauzálne námietky, ktorými námietky týkajúce sa splatnosti úverovej zmluvy nepochybne sú.
IV.
16. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu, keďže odporujú uzavretej Dohode. Nie je sporné, že obsah Dohody pripravil žalobca. Z textu Dohody, čl. I, ods. 2 vyplýva, že vyplňovacie právo udeľuje vystaviteľ zmenky (spoločnosť ISTROS, spol. s r.o.) a žiadny zo žalovaných nie je účastníkom tejto Dohody. Existencia vyplňovacieho oprávnenia by podľa tvrdenia žalobcu mala vyplývať z toho, že žalovaný 1/ udelil súhlas s vyplnením blankozmenky. Žalobca však neoznačil žiadny dôkaz v tomto smere a neuviedol v akej forme. Ak by malo ísť o udelenie vyplňovacieho práva dohodou s rovnakým obsahom, potom musia platiť všeobecné pravidlá pre vznik dohody, teda musí byť návrh na jej uzavretie a adresnosť návrhu, prijatie návrhu v zmysle § 43a, § 43c, § 44 Občianskeho zákonníka. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Z tvrdení žalobcu nevyplýva, na základe čoho by bolo možné mať za preukázané splnenie podmienok pre vznik čo i len neformálnej dohody o vyplňovacom práve. Dohoda bola medzi žalobcom a spoločnosťou ISTROS, spol. s r.o. uzavretá v písomnej podobe. Všetky jej zmeny bolo možné vykonať len v písomnej podobe. Uvedené tvrdenia žalobcu sú tak porušením samotnej Dohody, pretože smerujú jednoznačne k jej zmene vo forme, akú jej strany nepripustili. Zmena Dohody spočívajúca v rozšírení počtu jej účastníkov má byť v písomnej forme, a teda jej nedodržanie má za následok neplatnosť takejto zmeny. V tejto súvislosti opätovne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 29Cdo/4204/2010 zo dňa 31.07.2012
17. Žalovaný 1/ ďalej uviedol, že z Dohody vyplýva, že za žalobcu je podpísaný Z.. D. X. ako člen predstavenstva a H.. T. T. na základe plnej moci. Nekonali teda žiadni členovia ani pracovníci, ale člen štatutárneho orgánu a tretia osoba podľa plnej moci. Pre posúdenie ich konania je preto nutné vychádzať z iných ustanovení, ako z § 20 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). V Dohode uvedené konajúce osoby sú označené funkciou, resp. ich postavením ako „člen predstavenstva“ a „na základe plnej moci“. Z takého označenia nie je zrejmé, či Dohodu podpisuje zástupca na základe plnej moci (ktorý by k tomu mal byť oprávneným) a potom je účasť člena predstavenstva nezdôvodniteľná, alebo či malo ísť o konanie štatutárneho orgánu. Spôsob konania vyznačený na Dohode nezodpovedá spôsobu konania štatutárneho orgánu a zároveň spochybňuje, či H.. T. T. je oprávneným na konanie a uzavretie Dohody. Oprávnenie splnomocnenia nie je žiadnym spôsobom preukázané. Odkaz žalobcu na § 20 OZ je tak neopodstatnený. Ak v mene právnickej osoby koná štatutárny orgán, potom má konať tak, ako je to určené a zverejnené. Bolo povinnosťou žalobcu preukázať riadne uzavretie Dohody a to aj v kontexte skutočností, na ktoré sa vo svojom vyjadrení odvolával. Je povinnosťou žalobcu preukázať vlastné oprávnenie vôbec blankozmenku vyplniť.
18. Zmluva o úvere bola uzavretá v roku 2005 a pohľadávka podľa nej mala byť uhradená do 31.12.2005. Ak bola ako zmenková suma do blankozmenky doplnená pohľadávka aktuálna v čase dátumu splatnosti zmenky, potom by jednoznačne išlo o vyplnenie premlčanej pohľadávky. Vyplnenie premlčanej pohľadávky ako zmenkovej sumy do blankozmenky je konaním remitenta s hrubou nedbanlivosťou (resp. v zlej viere), pretože účelom takéhoto postupu je obchádzanie zákonných ustanovení o premlčaní a snaha o vylúčenie možnosti namietať uvedenú skutočnosť. Zákaz zneužitia práva je pritom silnejší než dovolenie dané právom a pokiaľ právna norma určité správanie aprobuje a iná za predpokladu, že je zneužívané, ho zakazuje, takéto konanie v skutočnosti nie je výkonom práva, ale protiprávnym úkonom. Výkonu práva, ktoré je jeho zneužitím súdy nesmú poskytnúť ochranu, keďže takýto postup by bol v rozpore s ústavou chránenými právami. Žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil, že by bol voči žalovanému oprávnený vyplniť blankozmenku a ak sa dovoláva na obsah Dohody, že by táto mala platiť aj pre žalovaného 1/, mal súdu preukázať to, že boli splnené podmienky pre jeho výkon.
19. Žalovaný 1/ na záver uviedol, že nenamieta nevykonanie protestu, ale to, že nepredloženie zmenky na platenie priamemu dlžníkovi zo zmenky ovplyvňuje rozsah postihových práv, napr. v tom, že postihový úrok nie je možné odvodzovať odo dňa splatnosti zmenky, ale až odvtedy, kedy je zmenka predložená na platenie.
20. Vyjadrenie žalovaného 2/ je totožné s vyjadrením žalovaného 1/.
21. Na pojednávaní dňa 19.02.2018 žalovaný 2/ uviedol, že spoločnosť Istros, spol. s r.o. bola od roku 1994 koncesionárom značky Renault, ktorej predávala a servisovala osobné a úžitkové autá značky Renault a Dacia. V roku 2004 sa spoločnosť Renault dohodla s CAC leasingom, že koncesionári Renault a Dacia budú predávať výhradne cez leasingovú spoločnosť CAC. Aby sa podporil obchod, tak CAC leasing poskytla koncesionárom finančné prostriedky, tzv. predfinancovanie na urýchlenie obratu. Množstvo poskytnutých finančných prostriedkov od spoločnosti CAC leasing sa odvíjali od obratu a koncesie. Spoločnosť Istros, spol. s r.o. dostala od CAC leasing 4 mil. korún a následne bola táto suma navýšená na 8 mil. korún, čo je v prepočte 265.551 €. O dva roky na to prišla spoločnosť CAC leasing s požiadavkou na zabezpečenie týchto finančných prostriedkov a následne na to bola podpísaná zmluva o úvere a blankozmenka. Spoločnosť Istros, spol. s r.o. nemala na výber, a preto musela spolupracovať so spoločnosťou CAC leasing, v opačnom prípade by jej bola odobratá koncesia a prestala by spolupracovať s Renaultom. Do roku 2013 bola spolupráca bezproblémová, v roku 2013 Renault ukončil spoluprácu so spoločnosťou Istros, spol. s r.o. zo subjektívnych dôvodov, a následne na to aj žalobca ukončil spoluprácu so spoločnosťou Istros, spol. s r.o. Istros, spol. s r.o. prestal byť koncesionárom Renault. Majoritný akcionár Istrosu previedol všetok majetok na seba a následne na inú schránkovú spoločnosť. Istros, spol. s r.o. obsadila SBS-ka a zamestnanci, ako aj konatelia, nemohli vstúpiť do budovy a zostali na ulici. Je pravdou, že spoločnosť Istros, spol. s r.o. po tejto udalosti nebola schopná splniť svoje záväzky voči daňovému úradu, sociálnej poisťovni, ako aj odberateľom. Konatelia prišli o svoj majetok a čelia exekúciám vo výške 2.036.000 eur. Žalovaní nedostali finančné prostriedky od spoločnosti CAC leasing a ani svojim správaním nezapríčinili finančnú neschopnosť spoločnosti Istros, spol. s r.o.
22. Na pojednávaní dňa 04.10.2019 žalovaní uviedli, že doloženie plnomocestva pre JUDr. T. trvalo neúmerne dlho, pričom predložená plná moc nebola ani overená. Podľa názoru žalovaných predložená plná moc nesplnomocňuje H.. T. k podpisovaniu Dohody o zmenkovom vyplňovacom práve a je neurčitá. Na záver tiež uviedli, že žalobca si predmetnú zmenkovú sumu uplatňuje aj od spoločnosti ISTROS, spol. s r.o.
V.
23. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a to: zmenka (č.l. 9), ktorej originál je založený v trezore súdu, zmluva o úvere (č.l. 32), dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke (č.l. 36, 223), dodatky č. 1 - 15 k zmluve o úvere (č.l. 124), plnomocenstvo pre JUDr. Vladislava Šrojta (č.l. 221).
24. Z prvopisu zmenky, súd zistil, že ju vystavila spoločnosť ISTROS, spol. s r.o., IČO: 00603830, so Vajnorská 127, Bratislava v Bratislave dňa 31.12.2006 a zaviazala sa zaplatiť na rad žalobcu dňa 20.08.2014 v Bratislave zmenkovú sumu 270.598,67 €, bez protestu. Žalovaní 1/, 2/ ako fyzické osoby
nepodnikatelia sa avalovaním zmenky zaručili za zaplatenie zmenky za vystaviteľa. Zmenka obsahuje ich osobné údaje s podpismi.
25. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zmenkový zákon“) pre vlastnú zmenku. Jej prvopisom žalobca preukázal, že je riadny majiteľ a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky od dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona).
26. Súd z úradnej povinnosti skúma, či vo veci nejde o spotrebiteľský právny vzťah, preto sa v prvom rade zaoberal otázkou, či zaviazanosť žalovaných 1/, 2/ zmenkou vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
27. Žalovaných 1/, 2/ v tomto zmenkovo-právnom vzťahu nie je možné považovať za spotrebiteľov, keďže sa za zaplatenie zmenky nezaručili za účelom uspokojenia svojich súkromných, osobných potrieb, ale aby umožnili vystaviteľovi zmenky, ktorého boli v tom čase konateľmi a spoločníkmi vykonávať jeho podnikateľskú činnosť (Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-419/11 zo dňa 14.3.2013). Kauzálnym vzťahom zmenky bola Zmluva o úvere, ktorú uzavreli žalobca so spoločnosťou ISTROS, spol. s r.o. Účelom zmluvy bolo podľa čl. I, bod 1 poskytnutie úveru na obstaranie motorových vozidiel, ktoré sa na základe kúpnych zmlúv medzi dlžníkom ako predávajúcim a veriteľom ako kupujúcim, stanú vlastníctvom veriteľa a zároveň predmetom finančného leasingu, alebo splátkového predaja, resp. úverového financovania CarCredit CAC.
28. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí R 18/2017 (sp.zn. 5Ndc/10/2016 zo dňa 09.11.2016) uviedol, že fyzická osoba, ktorá ako konateľ a spoločník má úzke väzby k obchodnej spoločnosti sa nepovažuje za spotrebiteľa v ručiteľskom vzťahu, v ktorom zabezpečuje záväzok tejto obchodnej spoločnosti. Z uvedených dôvodov sa predmetný kauzálny vzťah zmenky nepovažuje za spotrebiteľský.
29. Žalovaní namietali, že Dohoda bola uzatvorená dňa 31.12.2006 medzi žalobcom a spoločnosťou ISTROS, spol. s r.o., pričom v jej texte sa spomína súvislosť so zmluvou o úvere. Zmluva o úvere znela na sumu 4.000.000,- Sk, pričom v Dohode je uvedená suma 8.000.000,- Sk. K tejto námietke súd uvádza, že predmetné nezrovnalosti boli odstránené predložením dodatkov k zmluve o úvere, konkrétne z dodatku č. 5 zo dňa 01.05.2006 vyplýva zmena úveru na sumu 8.000.000,- Sk, Dohoda o vyplňovacom práve bola uzavretá dňa 31.12.2006, teda dňa, keď bol uzavretý Dodatok č. 6 k Zmluve o úvere, ktorý znie tiež na sumu 8.000.000,- Sk.
30. Žalovaní ďalej namietali, že len vystaviteľ spoločnosť ISTROS, spol. s r.o. uzavrela so žalobcom Dohodu o vyplňovacom práve, pričom medzi žalovanými 1/, 2/ a žalobcom nebola uzatvorená žiadna zmluva, ktorá by voči nim žalobcu oprávňovala doplniť zmenku chýbajúcimi údajmi. K uvedenej námietke súd uvádza, že dohoda o vyplňovacom práve je neformálny kontrakt, pretože zmenkový zákon a ani žiadny iný predpis nepredpisuje jej formu. Keďže ide o neformálny kontrakt, môže byť uzatvorená písomne, ústne aj konkludentne. Len taký dlžník, u ktorého nemožno dovodiť ani len neformálnu dohodu o vyplňovacom práve je zaviazaný podľa pôvodného textu blankozmenky. Žalovaní 1/, 2/ dňa 31.12.2006 podpísali za vystaviteľa - spoločnosť ISTROS, spol. s r.o. ako konatelia Dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke, a preto nemožno predpokladať, že o tejto Dohode nemali vedomosť, prípadne s ňou nesúhlasili. Žalovaní 1/, 2/ namietali, že mlčanie alebo nečinnosť samy o sene neznamenajú prijatie návrhu. Súd uvádza, že podpisy žalovaných 1/, 2/ na predmetnej Dohode ako konateľov spoločnosti ISTORS, spol. s r.o. nemožno vyhodnotiť ako mlčanie, resp. nečinnosť, keďže za danú spoločnosť konali a mali tak vedomosť o obsahu Dohody a na zmenku sa podpísali ako avalisti. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 29Cdo/3727/2007 zo dňa 30.06.2009 (uverejnený pod č. 39/2010 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek) z ktorého vyplýva: „Podepsal- li směnečný rukojmí smlouvu, jejíž součástí byla směnečná dohoda mezi remitentem a výstavkyní směnky vlastní, jako jednatel výstavkyně, vztahuje se směnečná dohoda i na vztah mezi remitentem a směnečným rukojmím, nedošlo-li mezi nimi k jiné dohodě.“ Ani tejto námietke žalovaných 1/, 2/ tak súd nemohol priznať úspech. Žalovaní 1/, 2 poukazovali na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 29Cdo/4204/2010 v zmysle ktorého je existencia vyplňovacej zmluvy medzi tretím subjektom a žalobcom ako remitentom podmienkou platnosti zmenečného záväzku tohto tretieho subjektu ako avalistu. K predmetnému rozsudku súd uvádza, že v danom konaní išlo o žalovaného 3/, ktorý nebol konateľom
vystaviteľa (spoločnosť SPORT-s. CYKLO, S.R.O.) Konateľom tam žalovanej spoločnosti bol len žalovaný 2/, pričom jeho sa rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 29Cdo/4204/2010 zo dňa 31.07.2012 netýkal. Z uvedených dôvodov nie je rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 29Cdo/4204/2010 na prípad prejednávaný tunajším súdom aplikovateľný, keďže tak žalovaný 1/, ako aj žalovaný 2/ boli konateľmi a spoločníkmi vystaviteľa zmenky, spoločnosti ISTROS, spol. s r.o. v čase vystavenia zmenky a podpisu Dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke.
31. Žalovaní ďalej namietali platnosť Dohody o vyplňovacom práve, keďže za žalobcu ju podpísal jeden člen predstavenstva spolu s treťou osobou na základe plnej moci. Súd uvádza, že pokiaľ z výpisu z obchodného registra vyplýva určitý spôsob konania štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti, treba ho dodržať. Nie je však vylúčená možnosť, aby niektorý z členov štatutárneho orgánu splnomocnil tretiu osobu na vymedzené úkony. Člen štatutárneho orgánu by nemohol tretej osobe udeliť generálne splnomocnenie, keďže by sa tým poprel samotný účel štatutárneho orgánu a takého splnomocnenie nemôže byť udelené ani ďalšiemu členovi štatutárneho orgánu, keďže by sa tým poprel spôsob konania viacerých osôb (platilo by pre prípad, ak by mali za právnickú osobu konať dvaja členovia štatutárneho orgánu, ale jeden by splnomocnil druhého, pričom by de facto konala len jedna osoba namiesto dvoch). O uvedené prípady však v prejednávanom prípade nejde, keďže bola splnomocnená tretia osoba - H.. T. T. plnomocenstvom, ktoré nadobudlo platnosť dňa 16.01.2006. Právne predpisy nevyžadujú, aby boli podpisy na takýchto plnomocenstvách overené. Žalovaní namietali aj neurčitosť tohto plnomocenstva. JUDr. T. T. bol okrem iného splnomocnený k schvaľovaniu a podpisovaniu leasingových zmlúv a kúpnych zmlúv - osobné a úžitkové automobily s nosnosťou do 3,5 tony podľa uzatvorených Rámcových zmlúv v obstarávacej hodnote 5.000.000,- Sk bez DPH na jednu leasingovú zmluvu a kúpnych zmlúv a k nim prináležiacich zabezpečovacích dokumentov (predovšetkým Zmluvu o zriadení záložného práva k motorovému vozidlu) - osobné a úžitkové automobily s nosnosťou do 3,5 tony podľa Zmluvy o spolupráci pri predaji motorových vozidiel na splátky, zmluvných podmienok pre kúpne zmluvy a podmienok úschovy zálohu. V predmetnom plnomocesntve je uvedený spôsob podpisovania H.. T., a to okrem iného spoločne s členom predstavenstva na druhom mieste. Dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve spadá do takto vymedzeného okruhu zmlúv, ktoré bol H.. T. oprávnený podpisovať. Jednoznačne ide o zmluvu, ktorá súvisí s leasingovými zmluvami a ich zabezpečením.
32. Žalovaní tiež namietali, že pohľadávka zo zmluvy o úvere mala byť uhradená do 31.12.2005, a preto ide o vyplnenie premlčanej pohľadávky. Súd uvádza, že v zmysle Dodatku č. 15 k Zmluve o úvere zo dňa 31.08.2012 bola splatnosť úveru stanovená na deň 31.08.2013. Z uvedeného dôvodu nemožno prisvedčiť argumentu žalovaných 1/, 2/, že žalobca vyplnil do blankozmenky už premlčanú pohľadávku. Nad rámec súd uvádza, že zmenka má abstraktný charakter a je nezávislá od príčinného vzťahu, z tohto dôvodu nemôže byť námietka premlčania kauzálnej pohľadávky úspešná. Premlčaním pohľadávka nezaniká, a preto ani prípadné uplynutie premlčacej doby nebráni majiteľovi zmenky doplniť do zmenky kauzálnu pohľadávku. Námietka premlčania je právne významná len v konaní, v ktorom by sa žalobca domáhal zaplatenia kauzálnej pohľadávky. Právo na vyplnenie blankozmenky sa nepremlčuje, je právom akcesorickým k blankozmenke a pokiaľ blankozmenka existuje, trvá aj právo veriteľa na jej vyplnenie.
33. Pre úplnosť súd uvádza, že dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že majiteľ zmenky zmenku vyplnil v rozpore s dohodu o vyplňovacom práve, je na dlžníkovi alebo osobe zaviazanej zo zmenky, ktorá uvedené tvrdenie v konaní vzniesla. Na to, aby bola námietka o nesprávnom vyplnení blankozmenky úspešne uplatnená, je nevyhnutné preukázať, že zmenka bola vystavená ako neúplná, že dohoda o vyplňovacom práve existovala a z jej obsahu vyplýva, že chýbajúce údaje na zmenke boli nesprávne a v rozpore s touto dohodou vyplnené. (z nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 603/2017 z 27.03.2018).
34. Podľa čl. I § 46 ods. 2 zmenkového zákona doložka neoslobodzuje majiteľa od povinnosti zmenku včas predložiť a dať potrebné správy. Preukázať, že lehoty neboli dodržané, má ten, kto sa toho proti majiteľovi dovoláva.
35. K námietke týkajúcej sa predloženia zmenky na platenie súd uvádza, že ručiteľovi sa zmenka nepredkladá na platenie. Samotná žaloba naplňuje všetky práva zo zmenky. Bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno o tom, že zmenka nebola prezentovaná je v zmysle čl. I § 46 ods. 2 zmenkového zákona na žalovanom. Toto dôkazné bremeno žalovaní 1/, 2/ neuniesli.
36. Podľa čl. I § 47 ods. 1 zmenkového zákona všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou.
37. Podľa čl. I § 47 ods. 2 zmenkového zákona majiteľ môže žiadať plnenie od každého z nich alebo od niekoľkých z nich alebo od všetkých dohromady a nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazali.
38. Žalovaní tiež namietali, že žalobca si uplatňuje zmenkovú sumu aj od vystaviteľa zmenky. V tejto súvislosti súd poukazuje na čl. I § 47 ods. 1, 2 zmenkového zákona a uvádza, že zmenková pohľadávka žalobcu zanikne až splnením a na prípadné ďalšie uspokojenie pohľadávky z majetku vystaviteľa (spoločnosti ISTROS, spol. s r.o.) bude možné prihliadať len v exekučnom konaní, vedenom na vymoženie splnenia povinnosti uloženej žalovaným právoplatným rozsudkom.
39. Súd vzal na vedomie skutočnosť, že žalovaní nedostali finančné prostriedky od spoločnosti CAC leasing a ani svojím správaním nezapríčinili finančnú neschopnosť spoločnosti ISTROS, spol. s r.o., avšak tieto skutočnosti nie sú spôsobilé oslobodiť žalovaných 1/, 2/ od povinnosti platiť zmenkovú sumu, za zaplatenie ktorej sa svojím podpisom zaručili. Zmenečné ručenie je ručením sui generis, predpoklady, úprava a účinky ktorého sa riadia jedine ustanoveniami zmenkového zákona a pre ktoré ani podporne neplatia Občiansky zákonník a Obchodný zákonník. Avalista ručí za vyplatenie zmenky. Zaplatenie zmenky je zabezpečené zmenkovým ručením vo vzťahu k tomu, kto je v danom čase zmenkovým veriteľom, to znamená voči majiteľovi zmenky. Avalista je samostatným dlžníkom, nie je dlžníkom akcesorickým ako bežný ručiteľ, ale je dlžníkom samostatným, pri postihu solidárnym so všetkými ostatnými dlžníkmi. Majiteľ zmenky by však mohol žiadať plnenie hoci len od avalistu bez toho, aby súčasne alebo vopred plnenie žiadal od iných zmenkovo zaviazaných osôb.
40. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41. Žalobca mal v spore plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/, 2/ v celom rozsahu.
42. V zmysle § 262 ods. 1, 2 CSP súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania a o výške bude rozhodovať samostatným uznesením vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava V. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané a datované.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z.