Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_SK-1C-31-2022.pdf
PDF · 122.67 KB
Case nature
Area
Subarea
SK-1C/31/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov, sudkyňa JUDr. Jana Keselicová v právnej veci žalobkyne: A. B., C. D., nar.XX.XX.XXXX, bytom E. C. XX, XXX XX F., štátny občan SR, zastúpená: JUDr. Daniel Tarbaj, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Zámocká 525/28, 091 01 Stropkov proti žalovanému: G. B., C. B., nar.XX.XX.XXXX, bytom B. X, XXX XX F., štátny občan SR, zastúpený: JUDr. Michaela Vidiščáková, advokátka, Advokátska kancelária so sídlom Žriedlová 28, 040 01 Košice, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súd dňa 13.09.2022 domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Žalobu odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Svidník č. k. 4C/1096/98-28 zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, bolo rozvedené manželstvo strán tohto konania, čím v zmysle ustanovenia § 148 ods. 1 OZ zaniklo aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo. Keďže strany v lehote do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva medzi sebou neuzatvorili dohodu o jeho vyporiadaní, márne uplynutie trojročnej lehoty zakladá nevyvrátiteľnú právnu domnienku podielového spoluvlastníctva bývalých manželov k nehnuteľnostiam, s rovnosťou ich podielov. Pokiaľ ide o hnuteľné veci, žalobkyňa akceptuje nevyvrátiteľnú právnu domnienku o výlučnom vlastníctve žalovaného tak k zariadeniu rodinného domu, ako aj k iným hnuteľným veciam, ktoré ostali žalovanému a tento ich využíval pre svoju potrebu, avšak považuje za účelné vysporiadať podielové spoluvlastníctvo k rodinnému domu a priľahlému pozemku, ktorý počas trvania manželstva tvoril predmet ich bezpodielového spoluvlastníctva. Jedná sa o rodinný dom súp. č. X postavený na pozemku parcely registra “C“ č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 1314 m2, vedený v katastri nehnuteľnosti Katastrálneho odboru Okresného úradu v F. na LV č. XX, pre Okres: F., Obec: B. a Katastrálne územie: B.. Žalovanému žalobkyňa predložila návrh na uzatvorenie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetnému rodinnému domu podľa § 141 ods. 1 OZ s tým, aby dom pripadol do výlučného vlastníctva žalovaného a v rámci vzájomného vyporiadania by sa žalobkyni vyplatilo finančné vyrovnanie, čo však žalovaný neakceptoval. K rozvodu manželstva medzi žalobkyňou a žalovaným došlo z dôvodu alkoholizmu žalovaného a jeho agresívneho správania. Žalobkyňa bola nútená ich spoločný rodinný dom opustiť spolu so svojimi maloletými deťmi v zásade z noci na deň, a to najmä z obavy o zdravie a život svoj a svojich detí kvôli správaniu žalovaného. Žalovaný sa po odchode jeho rodiny nijako o deti nezaujímal, ani im neprispieval. Pokiaľ by vystala otázka, prečo žalobkyňa nepristúpila k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva skôr, tak to bolo pre neustále obavy z manžela a spomienky z minulosti. Žalovaná v súčasnosti býva u svojho syna a nemá vlastné bývanie. Po 23 rokoch od rozvodu nadobudla silu a zbavila sa strachu, preto chce vyriešiť svoju vlastnú bytovú otázku a nebyť záťažou pre svoje deti. Syn, u ktorého žalobkyňa býva plánuje svoje obydlie predať a odsťahovať sa s rodinou na iné
miesto. Žalobkyni preto existenčne hrozí, že nebude mať kde bývať. Je potrebné podotknúť, že celkom iba výnimočné prípady nezrušenia spoluvlastníctva, závislé na existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, v danom prípade jednoznačne absentujú, pretože z dôvodu viny na strane žalovaného a pre jeho násilné správanie sa žalobkyňa dostala do nezávideniahodnej životnej situácie, s ktorou zápasí až doteraz. Vzhľadom na dlhoročné užívanie rodinného domu výlučne žalovaným v zásade v prvom rade žalobkyňa navrhuje, aby po zrušení podielového spoluvlastníctva bola nehnuteľnosť prikázaná do výlučného vlastníctva žalovaného s tým, že na vyrovnanie majetkovej hodnoty bude zaviazaný žalovaný zaplatiť žalobkyni 50 % z jeho trhovej ceny, stanovenej znaleckým ocenením. Keďže žalobkyňa nemá akýkoľvek prístup k nehnuteľnosti, k oceneniu rodinného domu s pozemkom, preto z jej strany došlo k ich oceneniu prostredníctvom webového portálu nehnuteľnosti.sk, v ktorom zohľadnila jednotlivé parametre nehnuteľností a pôvodný stav rodinného domu. Odhadovaná cena bola určená v rozmedzí 136 784,- eur až 169 929,- eur, pričom pre konkrétnu nehnuteľnosť v k. ú. B. bola stanovená hodnota 153 356,- eur. Pokiaľ žalovaný nebude akceptovať uvedenú cenu nehnuteľností, tak vo veci bude nevyhnutné nariadiť znalecké dokazovanie. Preto z opatrnosti si uplatňuje žalobou finančné vyrovnanie 76 678,- eur (1/2 zo 153 356,- eur), pričom v prípade znaleckého skúmania, táto suma môže byť upravená na základe výsledkov znaleckého dokazovania.
2. Žalobkyňa v žalobe navrhla zrušiť podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam, tieto prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý bude povinný zaplatiť žalobkyni príslušný podiel všeobecnej ceny nehnuteľností, eventuálne nariadiť predaj nehnuteľností a rozdelenie výťažku z predaja nehnuteľností stranám sporu podľa veľkosti podielov na nehnuteľností, teda každému po 1. V závere konania žalobkyňa navrhla nariadiť predaj nehnuteľností a rozdelenie výťažku.
3. Predmetom konania bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav.
5. Z LV č. XX k. ú. B. súd zistil, že strany sporu sú zapísaní pod B1 ako bezpodieloví spoluvlastníci (1/1) nehnuteľností, a to parcely C KN č. XXX - zastávaná plocha a nádvorie vo výmere 1 314 m2 a rodinného domu súpisné číslo X, postaveného na uvedenej parcele.
6. Z rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 4C/1096/98-28 zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené a maloleté deti G. B., H. B., I. B. a J. B. boli na čas po rozvode zverené do výchovy a opatery matky a výživné zo strany otca súd predbežne neurčil. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku súd zistil, že v čase rozhodnutia bol žalovaný evidovaný ako uchádzač o zamestnanie bez nároku na výplatu nároku podpory v nezamestnanosti. Žalobkyňa v návrhu určila za príčinu rozvratu manželstva požívanie alkoholických nápojov žalovaným a žiarlivosť. Žalovaný sa k požívaniu alkoholických nápojov vyjadril tak, že sú predpoklady, že prestane tieto požívať. Podľa žalovaného neboli predpoklady na obnovu manželského spolužitia. K žiarlivosti uviedol, že spočiatku žiarlil, avšak posledné dva roky nežiarlil.
7. Súd v rozvodovom konaní zisťoval príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu medzi manželmi a za príčinu rozvratu manželstva považoval stratu dôvery zo strany žalobkyne voči žalovanému titulom požívania alkoholických nápojov.
8. Žalovanému bolo rozhodnutím Centra právnej pomoci, Kancelária F. priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci v predmetnej veci určením advokátky na jeho zastupovanie s finančnou účasťou 40,- eur.
9. Žalovaný sa v priebehu konania opakovane k veci písomne vyjadril a jeho vyjadrenia je možné zhrnúť nasledovne:
- žalovaný potvrdil, že do 3 rokov od zániku bezpodielového vlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu, preto platí zákonná domnienka, že nehnuteľností sú v podielovom spoluvlastníctve a podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké,
- žalovaný poukázal, že od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva ubehlo 24 rokov, žalovaný žije v predmetnej nehnuteľnosti od jej vzniku, čo predstavuje 40 rokov,
- mal záujem sa so žalobkyňou mimosúdne dohodnúť tak, že nehnuteľnosti prevedú na ich spoločné deti s tým, že jemu bude zriadené právo doživotného užívania predmetných nehnuteľností formou vecného bremena, alternatívne navrhol zotrvať v podielovom spoluvlastníctve uvedomujúc si, že jedinými dedičmi nehnuteľností búdu ich spoločné deti,
- žalobkyni nikdy nebránil v užívaní predmetných nehnuteľností,
- 24 rokov znášal sám zo svojich výlučných prostriedkov náklady na starostlivosť a údržbu predmetných nehnuteľností ako celku, platí nevyhnutné účty a dane, skromne zveľaďuje nehnuteľnosť, tak aby aj po 24 rokoch od rozvodu manželstva boli užívaniaschopné a nechátrali, žalobkyňa dlhodobo neprejavovala záujem o nehnuteľnosti a o ich vyporiadanie,
- cca 8 rokov je poberateľom starobného dôchodku a vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav už nemá predpoklad na výkon zárobkovej činnosti,
- zo starobného dôchodku si hradí všetky svoje životné náklady na bývanie, potraviny, drogériu, lieky, či iné nepredvídateľné výdavky,
- pred poberaním starobného dôchodku bol poberateľom invalidného dôchodku z dôvodu F. K. E. K. C., L. M. M. XX C., počas poberania invalidného dôchodku nevykonával žiadnu zárobkovú činnosť,
- nedisponoval a nedisponuje vyššou finančnou hotovosťou a jeho finančná a sociálna situácia je dlhodobá a vzhľadom na vek nemenná,
- žalovaný je na bývanie spornej nehnuteľnosti odkázaný a má k nej hlbokú, citovú a osobnú väzbu,
- žalovaný poprel, že žalobkyňa nemá prístup k predmetným nehnuteľnostiam, pretože o to nikdy neprejavila záujem, poukázal na to, že od zániku bezpodielového spoluvlastníctva prešlo viac ako 20 rokov, pokiaľ ide o osobný priestor, žalovaný užíva len prízemnú časť rodinného domu, avšak o nehnuteľnosť sa stará ako celok,
- na dokončenie predmetných nehnuteľností bola poskytnutá pôžička vo výške 50 000,- Sk, ktorú žalovaný aj po rozvode splácal zrážkami zo mzdy v družstve a neskôr z invalidného dôchodku,
- navrhol nezrušiť podielového spoluvlastníctvo z dôvodov hodných osobitného zreteľa, s poukazom na judikatúru súdov v obdobných veciach,
- žalovaný poukázal na svoj vek, zdravotný stav, sociálnu situáciu, bytovú odkázanosť a citovú väzbu k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré dlhé roky sám obýva a v rámci svojich možností a schopností sa o ne stará a udržiava, aby nechátrali, v roku 2020 vymenil na dome okná a vchodové dvere,
- žalovaný prežil väčšinu svojho života v predmetnej nehnuteľnosti a chce v nej dožiť.
10. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 02.12.2021 na č.l. 47 spisu súd zistil, že žalovaný bol od 01.01.2022 poberateľom starobného dôchodku vo výške 421,80 eura.
11. Žalobkyňa sa v priebehu konania písomne vyjadrila a jej vyjadrenia je možné zhrnúť nasledovne:
- poprela existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, kedy súd výnimočne podielové spoluvlastníctvo nezruší,
- poukázala na okolnosti odchodu zo spoločnej domácnosti pre agresívne správanie žalovaného a jeho alkoholizmus,
- spoločný rodinný dom bola nútená opustiť aj s maloletými deťmi a žalovaný sa o deti nezaujímal a neprispieval na ich výživu,
- poprela nepriaznivý zdravotný stav žalovaného a jeho zlú finančnú situáciu,
- žalobkyňa nerozporovala skutočnosť, že žalovaný predmetné nehnuteľností udržiaval a náklady uhrádzal zo svojich prostriedkov, avšak pripomenula, že žalovaný užíva nehnuteľnosť aj nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu,
- zopakovala, že nemá doposiaľ vyriešenú svoju bytovú otázku,
- navrhla predaj nehnuteľností a rozdelenie finančného výťažku, z ktorého by si obe sporové strany zabezpečili nehnuteľnosti pre účely bývania.
12. Na pojednávaniach žalobkyňa uviedla nasledovné:
- v roku XXXX sa zosobášili, chvíľu bývali u jej rodičov, neskôr kúpili pozemok, postavili rodinný dom a v roku XXXX sa nasťahovali do rodinného domu,
- uviedla, že majú štyri spoločné deti, s financovaním rodinného domu pomáhali rodičia z oboch strán, zobrali si nenávratnú pôžičku z družstva vo výške 40 000,- Sk, dom dokončovali postupne,
- po materskej žalobkyňa pracovala, už v tom čase žalovaný požíval alkoholické nápoje,
- poukázala na agresivitu žalovaného, následkom čoho odišla aj s deťmi bývať najskôr ku svojej sestre do F. a po troch mesiacoch našla podnájom v F.,
- žalovaný prispieval na výživu detí 500,- Sk a neskôr to bolo 16,60 eur na všetky deti,
- neskôr našla byt v obci N., ktorý bol na predaj, a keďže najstarší syn mal 18 rokov a pracoval, tak do toho išli spolu a byt kúpili, zobrali si hypotéku 300 000,- Sk, vlastníkom bytu sa stal syn,
- žalobkyňa poukázala na to, že zabezpečila výchovu a vzdelanie štyrom deťom, urobila im svadby a žalovaný nikdy neprispel,
- keďže potrebovala finančné prostriedky na štúdium pre dcéru I. rozhodla sa odísť do O., kde pracovala tri roky a peniaze posielala deťom, neskôr k nej prišli pracovať aj deti,
- v roku 2010 ochorela a vrátili sa na Slovensko, žalobkyňa nastúpila na pozíciu vedúcej predajne, kde pracovala aj predtým,
- spolu sa rozhodli, že kúpia rodinný dom, ktorého cena bola 1 790 000,- Sk,
- synovia zobrali hypotéku, predali byt za 500 000,- Sk a z uvedenej sumy vyplatili hypotéku na byte 200 000,- Sk a spolu s finančnými prostriedkami zarobenými v O. zakúpili rodinný dom,
- v dome býva žalobkyňa, jej syn a jedno dieťa z detského domova o ktoré sa stará,
- pri kúpe rodinného domu myslela aj na svoje deti, preto dom vybrala veľký, aby sa deti mali kam vrátiť, v dome bývajú 16 alebo 17 rokov, postupne ho opravovali,
- z K. F. F. si zobrala pôžičku 20 000,- eur, ktorú stále spláca a peniaze boli použité na rekonštrukciu domu,
- na začiatku bývali v dome všetci, dom bol na najstaršom synovi, potom sa preniesla hypotéka na najmladšieho syna, ktorý je doposiaľ jeho vlastníkom,
- na zakúpenie rodinného domu sa použili aj finančné prostriedky z predaja bytu,
- momentálne chce syn tento dom predať,
- žalobkyňa sa stará o dieťa z detského domova, z uvedeného dôvodu poberá príspevok 196,- eur a pracuje ako vedúca predajne 576,- eur mesačne,
- mesačne spláca pôžičku vo výške 156,- eur prvej F. F., platí inkaso v rodinnom dome 300,- eur mesačne, 70,- eur mesačne potrebuje na lieky, lieči sa na lymskú boreliózu a pred 3,5 mesiacom prekonala mozgovú príhodu.
13. Na pojednávaniach žalovaný uviedol nasledovné:
- na výstavbu rodinného domu použil vlastné peniaze, ktoré mal nasporené pred svadbou 50 000,- Sk a štátnej sporiteľni splácal 50 000,- Sk asi 15 až 20 rokov po 300,- Sk mesačne,
- poprel, že im bola poskytnutá nenávratná pôžička 40 000,- Sk z družstva,
- P. J. G. K. E. K. C., J. Q. K., došlo k tomu na cirkulárke, z uvedeného dôvodu bol poberateľom invalidného dôchodku,
- považuje za chybu, že manželka s deťmi odišla z domu, neskôr zisťoval, kde bývajú, dozvedel sa to až neskôr,
- na dome vymenil okná a dvere, v súčasnosti poberá starobný dôchodok vo výške 520,- eur, iné príjmy nemá,
- potrebuje 100,- eur mesačne na lieky, platí elektrinu a vodu cca 30,- eur, plyn v dome nie je zavedený, kupuje drevo za 1 300,- eur na rok,
- poukázal na to, že v dome žije 40 rokov,
- snažil sa hľadať prácu, avšak kvôli chýbajúcim prstom ho nikto nezamestnal,
- uviedol, že je zrastený s týmto domom a dedinou, je rodák v obci B.,
- v dome užíva prízemie, kde má kuchyňu, chodbu, wc a spálňu, ktorú nevyužíva, pretože spí v kuchyni, žalobkyňa môže užívať poschodie a prerobiť si ho,
- hore sú tri izby a sú tam stále veci, ktoré žalobkyňa nechala,
- kosí celú záhradu, ale nič nepestuje,
- posledných 15 rokov nepije vôbec, ani pivo,
- neliečil sa, sám sa rozhodol prestať piť,
- navštevuje najstaršieho syna v H. K. J., kde bol naposledy 9 dní a taktiež ho syn navštevuje v B., syn H. mu nedvíha telefón a s dcérou nemá žiadny kontakt ani s najmladším synom.
14. K bytovej otázke žalobkyne, žalovaný uviedol na č.l. 74 spisu, „že žalobkyňa vo svojej výpovedi síce uviedla, že fakticky nemá na dome, v ktorom toho času žije a obýva žiaden podiel, avšak ako sama uviedla do predmetnej nehnuteľnosti, to je domu v ktorom toho času žije a obýva, vložila nemalé vlastné finančné prostriedky, jednak zo svojich nadobudnutých finančných prostriedkov, ako aj z predaja bytu
v ktorom predtým žila, či pôžičky v K. F. F., ktorú toho času spláca. Z daného dôvodu sa skutočnosť, že nevlastní na dome žiaden podiel môže javiť ako tendenčná a zavádzajúca, nakoľko vo svojej výpovedi neodôvodnila titul, z akého dom, nepatriaci do jej vlastníctva, výrazne financuje“.
15. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
16. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
17. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
18. Podľa 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. 19. Podľa 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 20. Podľa 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. 21. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
22. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
23. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
24. Podľa § 215 ods.1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
25. Predmetom konania bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam a to rodinnému domu a pozemku. Medzi stranami nebolo sporné, že predmetný rodinný dom bol postavený za trvania manželstva strán sporu v roku XXXX spoločnou výstavbou a bol súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, čím došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov k predmetným nehnuteľnostiam. Keďže do troch rokov od zániku bezpodielového vlastníctva manželov nedošlo k vyporiadaniu dohodou a nebol podaný návrh na vyporiadanie rozhodnutím súdu, platí nevyvrátiteľná právna domnienka spočívajúca v tom, že nehnuteľné veci sú v podielovom spoluvlastníctve, a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké.
26. Strany sporu sú teda podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľnosti každý v podiele 1.
27. Z ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla
účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
28. Podielové spoluvlastníctvo predstavuje vlastnícky vzťah rôznych osôb k určitej veci, vyjadrený určenou výškou podielov, ktorý je hlavným kritériom miery účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach zo spoluvlastníckeho vzťahu. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje.
29. Súd sa v rozhodnutí o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vždy musí zaoberať výškou podielov spoluvlastníkov a účelným využitím veci. Súd, ktorý je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, nie je viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania, pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, avšak nemôže ich nechať bez povšimnutia. Primeranou náhradou pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti je príslušný podiel všeobecnej ceny veci.
30. K zamietnutiu návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môže dôjsť iba výnimočne. Je to v prípade, ak vec tvoriaca predmet spoluvlastníctva nie je reálne deliteľná a ďalším spôsobom zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva k nej (prikázanie veci za náhradu a jej predaj) bránia dôvody hodné osobitného zreteľa.
31. Pokiaľ ide o reálnu deľbu predmetného rodinného domu, súd vychádzal z postojov strán sporu a z individuálneho posúdenia tohto prípadu, pri rešpektovaní dispozičnej zásady tak, aby spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva nenavodil stranám sporu neželaný stav. 32. Žalobkyňa disponovala predmetným konaním a v rámci svojich skutkových tvrdení a návrhov riešenia neposkytla súdu tvrdenia a dôkazy, na základe ktorých by mohol súd ustáliť, že predmetná nehnuteľnosť je deliteľná bez vynaloženia finančných nákladov, resp. s finančnými nákladmi, ktoré by bola žalobkyňa ochotná vynaložiť. Žalovaný uviedol, že jeho finančná situácia mu nedovoľuje poskytnúť žiadne finančné prostriedky žalobkyni. Žalovaný síce uviedol, že žalobkyňa môže užívať poschodie rodinného domu a toto si prerobiť so samostatným vchodom, avšak pokiaľ spoluvlastník nie je ochotný pristúpiť k takémuto riešeniu a vynaložiť finančné prostriedky na vytvorenie samostatnej nehnuteľnosti, nehnuteľnosť je potrebné považovať za nedeliteľnú (napríklad rozhodnutie NS ČSSR, sp. zn. 4Cz/4/68,R61/1968, rozsudok NS ČSSR sp. zn. 3Cz/18/88,R45/1991). Naviac, vzťahy medzi stranami sporu sú doposiaľ natoľko narušené, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením vecí v danom prípade neprichádza do úvahy.
33. Žalobkyňa navrhla zrušiť podielové spoluvlastníctvo a vyporiadať ho prikázaním veci žalovanému za náhradu alebo predajom vecí a rozdelením výťažku.
34. Žalovaný navrhol nezrušiť a nevyporiadať podielové spoluvlastníctvo s poukazom na dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto súd zameral dokazovanie na existenciu týchto dôvodov.
35. Občiansky zákonník v ust. § 142 ods. 2 nevysvetľuje, čo treba rozumieť pod dôvodmi hodnými osobitného zreteľa. Keďže tieto osobitné dôvody nie sú taxatívne ani demonštratívne v zákone uvedené, je na súde, aby z výsledkov vykonaného dokazovania sám vyvodil, zhodnotil ich existenciu a závažnosť, čo by mu umožnilo rozhodnúť, či treba zamietnutím návrhu poskytnúť právnu ochranu niektorému zo spoluvlastníkov tým, že sa spoluvlastníctvo k spoločnej veci naďalej zachová a nezruší. Existencia týchto dôvodov musí byť natoľko závažná, aby bola nimi opodstatnená výnimočnosť takéhoto rozhodnutia. Logicky musí ísť o skutočnosti takého významu a intenzity, že keby ich nebolo, súd by žalobe vyhovel. Dôvody hodné osobitného zreteľa musia teda spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri nich záujem žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený, sa v porovnaní so záujmom žalobcov zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší. Pri posudzovaní veci podľa uvedeného ustanovenia je vždy vecou súdu, aby predovšetkým úplne zistil skutkový stav a zadovážil si dostatok podkladov na posúdenie situácie, ktorá by sa vytvorila zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva. Na úplnom poznaní skutkového stavu veci založené dôsledné porovnanie situácie, ktorá by pre žalovaného
vznikla vyhovením žalobe, so situáciou, ktorá by pre žalobcov vznikla v prípade jej zamietnutia, je nevyhnutným základom, bez ktorého je akýkoľvek záver o (ne)existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa predčasný a nepodložený. Z účelu ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, slúžiaceho na ochranu toho, koho spoluvlastnícke práva majú vyporiadaním zaniknúť vyplýva, že dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú okolnosti viac-menej subjektívneho charakteru, ktoré z hľadiska úspechu v spore vyznievajú buď na prospech žalovanému alebo, vzhľadom na kontradiktórnosť postavenia účastníkov tohto konania, v neprospech žalobcov. Vo všeobecnosti na prospech žalovaného sú najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možnosti uspokojovať svoje potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť, či už povahy nemateriálnej (napr. citové vyplývajúce z dĺžky času, po ktorý vec užíval, alebo dané osobou, od ktorej vec nadobudol, či s ktorou ju užíval) alebo materiálnej (napr. zárobkové, podnikateľské, ďalej dané výškou finančných prostriedkov vynaložených na jej získanie alebo zveľadenie). V neprospech žalobcov môže byť napríklad to, že si v plnom rozsahu (napr. pre právnu neznalosť, vek alebo zdravotný stav) neujasnili právne dôsledky, ktoré by nastali v prípade vyhovenia ich žalobe alebo že im ide predovšetkým o vyriešenie sporných užívacích vzťahov, takže otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre nich prioritu, alebo tiež okolnosť, že vec po jej prikázaní do ich vlastníctva majú v úmysle predať (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. novembra 2010, sp. zn. 1 Cdo 84/2009).
36. Z vykonaného dokazovania súd zistil dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalovaného, ktoré sú takej povahy, že záujem žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený v porovnaní so záujmom žalobkyne zrušiť podielové spoluvlastníctvo je významnejší a prednejší. Jediným záujmom žalobkyne bolo získať finančné prostriedky, či to už formou vyplatenia jej spoluvlastníckeho podielu žalovaným alebo predajom rodinného domu a rozdelením výťažku medzi oboch spoluvlastníkov.
37. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že finančné prostriedky potrebuje na zabezpečenie bývania pre seba, keďže túto otázku nemá doposiaľ vyriešenú.
38. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa spolu so svojimi plnoletými deťmi opakovane zakupovala nehnuteľnosti a to najskôr byt v obci N., kde so synom zobrali hypotéku 300 000,- Sk, pričom byt sa napísal na syna. Ďalej, rodinný dom za sumu 1 790 000,- Sk, na ktorý boli použité jednak finančné prostriedky z hypotéky, ktorú si zobrali synovia, z predaja bytu, z finančných prostriedkov zarobených v O. a z pôžičky v K. F. F. vo výške 20 000,- eur, ktorú spláca žalobkyňa. Súd neuveril naliehavosti riešenia bytovej otázky žalobkyne, z finančných prostriedkov získaných z vyporiadania predmetných nehnuteľností, jednak s poukazom na vyššie uvedené, a to rozhodnutie žalobkyne, že nebude vedená ako vlastníčka resp. spoluvlastníčka žiadnej nehnuteľnosti na bývanie, napriek ich spolufinancovaniu, ale aj s poukazom na časový odstup od rozvodu manželstva v roku XXXX, kedy odišla zo spoločnej domácnosti a bytovú otázku riešila žalobkyňa viac ako 24 rokov mimo predmetnú nehnuteľnosť.
39. Dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalovaného súd videl v tom, že žalovaný v predmetnom dome býva 40 rokov, teda od roku 1983, podieľal sa na výstavbe predmetného rodinného domu a jeho spolufinancovaní, prežil v ňom väčšiu časť svojho života. Rodinný dom staval preto, aby mal kde bývať. Od rozvodu manželstva, teda 24 rokov zabezpečuje jeho údržbu, ale aj zveľaďovanie v rámci svojich skromných možností, tak aby dom nechátral. Rodinný dom je v jeho rodnej obci a v tomto dome chce dožiť svoj život. S ohľadom na dĺžku času, ktorú prežil v dome má k nehnuteľnosti osobnú väzbu. Záujem žalovaného na zachovaní podielového spoluvlastníctva súd považuje za významný a prednejší, pretože uvedený rodinný dom mu zabezpečuje obydlie. Žalovaný bude mať XX rokov, v súčasnosti je starobným dôchodcom s dôchodkom na úrovni cca 500,- eur, predtým bol invalidný dôchodca N. H. O. G. K. E. K. C.. Nevie si predstaviť život inde. Na uvedenú nehnuteľnosť je odkázaný a v uvedenej nehnuteľnosti uspokojuje svoju potrebu bývania.
40. Žalobkyňa v priebehu konania poukázala na okolnosti rozvodu manželstva, alkohol, a agresivitu žalovaného (z odôvodnenia rozsudku o rozvode manželstva nevyplýva záver o agresívnom správaní žalovaného). Ďalej poukázala na zložitú životnú situáciu, kedy zo spoločnej domácnosti odišla so G. maloletými deťmi a sama sa starala o ich bývanie, výchovu, výživu, vzdelanie a s tým súvisiace zabezpečovanie finančných prostriedkov. Súd nespochybňuje rodičovské zásluhy žalobkyne v zložitých životných situáciách, avšak poukazuje na to, že Občiansky zákonník v ust. § 150 upravuje zásady vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, podľa ktorých sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o
nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia sa berie zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza z rovnosti podielov, nie je vylúčené, aby tieto podiely boli určené v inom pomere, pričom sa zohľadní, ak sa jeden z manželov nestará o rodinu, o nadobudnutie a zveľadovanie vecí a pod. Keďže žiaden z manželov nepodal návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdnym rozhodnutím, uvedené skutočnosti nemohli byť žalobkyňou v súdnom konaní ani uplatnené.
41. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tieto okolnosti už nie je možné zohľadniť.
42. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody, súd žalobu zamietol, pretože vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nezrušil a nevyporiadal spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Nie je vylúčené, že v prípade podstatnej zmeny okolností môže byť v budúcnosti vyhovené návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
43. O trovách strán, súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom na predmet sporu, ktorým je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti, tento je v záujme oboch sporových strán, súd nie je viazaný návrhmi strán sporu, preto nie je možné hovoriť o úspechu vo veci. Ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov mohol podať návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Odvolanie sa podáva lehote 15dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).