Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cb/18/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Zoltánom Borosom v spore žalobcu J., podnikajúci pod obchodným menom Július Magdeme, IČO: 46 682 899 proti žalovanému: S., podnikajúci pod obchodným menom Ivan Andráši DUAL PLUS, IČO: 41 306732 o zaplatenie 3878,41 eura s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1934,31 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,3 % ročne zo sumy 1005,- eur od 21. 8. 2018 do zaplatenia a zo sumy 929,31 eur od 19. 3. 2019 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania voči protistrane.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou dňa 1. 2. 2019 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3878,41 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,02 % denne zo sumy 3878,41 eura od 10. 4. 2018 do zaplatenia. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 10. 4. 2018 po predchádzajúcom rozhovore o podmienkach nájmu poskytol žalovanému kľúče od bufetu v rekreačnom areáli Kurinec pri meste Rimavská Sobota. Po telefonáte a dohodnutých podmienkach nájmu ho žalovaný vyzval, aby mu doniesol nájomnú zmluvu. V tejto zmluve bola len zmena sumy nájmu zo sumy 1500,- eur na sumu 1400,- eur. Nájomná zmluva bola poskytnutá žalovanému na podpis, k podpísaniu zmluvy však nedošlo. Žalobca následne vyzval žalovaného, že ak sa do 30. 6. 2018 nedohodnú a nepodpíšu nájomnú zmluvu, nech sa z bufetu vysťahuje. Dňa 11. 11. 2018 žalobca odpílil zámky na bufete a zastavil vodu, aby nevnikla škoda zmrznutím vody vo vodovodoch. Dňa 19. 11. 2018 bufet predal tretej osobe. Výška žalovaného nároku predstavovala nájomné v sume 3.330,- eur (15,- eur denne), ako aj úhradu za spotrebovanú elektrickú energiu vo výške 578,41 eur.

2. Žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú. Popieral tvrdenie žalobcu, že bufet mu mal byť poskytnutý do nájmu a tvrdil, že boli predbežne so žalobcom dohodnutí na tom, že žalovaný bufet odkúpi za sumu 2.500,-eur, pričom žalovaný do bufetu zainvestuje ďalších zhruba 1500,- eur. Prvú splátku kúpnej ceny vo výške 1.000,- eur chcel žalovaný vyplatiť žalobcovi v hotovosti dňa 1. 7. 2018, žalobca mu však povedal, že stánok už pred dvomi týždňami predal, kontakt na nového majiteľa však odmietol poskytnúť. Po obdržaní výzvy na vypratanie stánku už mal žalovaný pochybnosti, s kým má v tejto záležitosti komunikovať, zaslal však žalobcovi list zo dňa 20. 8. 2018, ktorým mu oznámil, že stánok odovzdá späť po ukončení letnej sezóny. Súčasne vyčíslil náklady na rekonštrukciu a zariadenie stánku vo výške 1580,- eur a navrhol započítanie. Alternatívne navrhoval odkúpenie stánku za 2700,- eur. Žalobca na výzvu nereagoval. Žalovaný tvrdil, že požadované nájomné je neprimerané aj vzhľadom na

to, že turistická sezóna trvá na Kurinci len od polovice júna do konca augusta. Žalovaný si odpísal aj stav elektromeru, z ktorého vyplýva spotreba 2469,2 kWh (11363,60 kWh - 8894,4 kWh), čo predstavuje 320,- eur. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie nasledovnými listinnými dôkazmi: nájomná zmluva datovaná 11. 7. 2018, uznesenie ORPZ Rimavská Sobota Z., sťažnosť na čl. 10 spisu, uznesenie Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota -4, výzva na vypratanie zo dňa 16. 8. 2018, oznámenie zo dňa 20. 8. 2018, sťažnosť z 10. 10. 2018, uznesenie Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota -6, faktúra Stredoslovenskej energetiky č. 9190058187, nájomná zmluva o užívaní pozemkov zo dňa 24. 5. 2018, listinné dôkazy - čestné vyhlásenia predložené žalobcom z čl. 66 až 72 spisu. Ďalej súd vypočul svedka R. 4. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že v priebehu roku 2018 žalovaný mal v užívaní a prevádzkoval bufet, ktorý bol v čase začatia užívania vo vlastníctve žalobcu. Tvrdenie žalobcu o tom, že bufet je hnuteľnou vecou, zo strany žalovaného nebolo výslovne spochybnené, preto si súd tento skutkový záver osvojil. Sporným ostala dĺžka užívania bufetu. Žalobca presný deň odovzdania kľúčov žalovanému nepreukázal, tvrdil však užívanie od 10. 4. 2018 do 11. 11. 2018. Žalovaný tvrdil, že stánok užíval od 15. 6. 2018 do 31. 8. 2018, v tomto čase bufet aj prevádzkoval. Nespochybňoval, že aj pred dňom 15. 6. 2018 mal v bližšie neurčenom období prístup k stánku, keďže dostal od neho kľúče od žalobcu, aby bufet mohol byť pripravený na letnú prevádzku, v tomto čase sa však vykonávali úkony smerujúce k sanácii technického stavu chaty. Vzhľadom na absenciu odovzdávacieho protokolu alebo iného dôkazu, pomocou ktorého by bolo možné jednoznačne identifikovať presný čas začatia a ukončenia užívania bufetu, súd mal za preukázané, že užívanie trvalo prinajmenšom v období od 15. 6. 2018 do 15. 9. 2018. Skorší deň odovzdania do užívania sa nepodarilo žalobcovi preukázať. Z výpovede svedka A. bolo preukázané, že vypratanie bufetu v súvislosti s ukončením jeho používania sa uskutočnilo po ukončení letnej turistickej sezóny, pravdepodobne niekedy v mesiaci september 2018. V tom čase už boli zámky na chate vymenené treťou osobou. Táto výpoveď je v súlade s informáciou nachádzajúcou sa v nájomnej zmluve, ktorú na pozemok zastavaný stánkom žalovaný uzavrel s mestom Rimavská Sobota, že nájomná zmluva sa uzatvorila na obdobie od 15. 6. 2015 do 15. 9. 2019. Z článku IV zmluvy vyplýva, že letná turistická sezóna trvá od 15. 6. do 15. 9. bežného roka s tým, že nájomca mal možnosť nahlásiť prevádzkovanie stánku mimo turistickej sezóny minimálne 3 pracovné dni vopred. Zámer ukončiť užívanie stánku ku dňu 15. 9. 2019 vyplýva aj z listu žalovaného zo dňa 20. 8. 2018.

5. Medzi stranami sporu bola spornou predovšetkým skutočnosť, že na základe akého právneho dôvodu vzal žalovaný do užívania bufet (stánok) umiestnený v rekreačnej oblasti Kurinec. Žalobca tvrdil, že úmysel strán mal smerovať k uzavretiu nájomnej zmluvy, k uzavretiu písomnej zmluvy však nedošlo. Žalovaný na druhej strane tvrdil, že dojednaný bol odpredaj stánku. Strany sporu zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie nimi tvrdenej právnej skutočnosti. Súd je nútený konštatovať, že ani jedna zo strán toto dôkazné bremeno neuniesla. Predložená nájomná zmluva vyhotovená v písomnej podobe a datovaná dňa 11. 7. 2018 nebola stranami sporu podpísaná. V konaní nebolo preukázané ani to, že k uzavretiu nájomnej zmluvy došlo v ústnej podobe. Na druhej strane žiadny dôkaz nepreukazuje ani tvrdenie žalovaného, že bola uzavretá kúpna zmluva alebo zmluva o budúcej zmluve, predmetom ktorej by bol budúci prevod vlastníctva k predmetného stánku. Z tvrdeného investovania do bufetu nemožno priamo usudzovať na charakter (právny dôvod) užívania bufetu žalovaným. Ústne rokovania medzi stranami zrejme smerovali k uzavretiu určitej zmluvy, predmetom ktorej bolo okrem iného aj užívanie a prevádzkovanie stánku žalovaným v roku 2018. Inak by žalobca neumožnil žalovanému užívať stánok tým, že mu odovzdal od neho kľúče. Keďže v prípade strán sporu išlo o dlhoročných priateľov, je ľudsky pochopiteľné, že nepovažovali za potrebné každý aspekt ich rozhovorov zachytiť v písomnej podobe. Takto sa však strany sporu obojstranne vmanévrovali do situácie, že svoje tvrdenia vedia preukázať len svojou výpoveďou, ktorá je však v príkrom rozpore s výpoveďou protistrany. Pokiaľ o obsahu ich dojednania nemožno usudzovať zo žiadneho objektívneho dôkazu, pri rozpore ich výpovedí si bol súd nútený osvojiť skutkový záver, že žalovaný bufet užíval bez právneho dôvodu, t. j. že medzi stranami sporu nebola uzavretá nájomná, kúpna, ani iná zmluva.

6. Podľa v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len "" alebo "ObZ") tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

7. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

8. Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

9. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

10. Podľa musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

11. Podľa v znení účinnom od 1. 2. 2013 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

12. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

13. Podľa v znení účinnom od 1. 2. 2013 omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa , 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

14. Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom do 31. 12. 2014 sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

15. Ako to súd uviedol vyššie, vykonané dokazovanie nedalo podklad na vyslovenie záveru o tom, že žalovaný užíval stánok žalobcu na základe platne uzavretej zmluvy. Je však zrejmé, že právny vzťah medzi stranami sporu je obchodnoprávny - obe strany sporu uvažovali s využitím stánku na podnikateľské účely, disponujú živnostenským oprávnením a predmet ich podnikania zahrňuje poskytovanie rýchleho občerstvenia.

16. Tým, že žalovaný bez právneho dôvodu užíval stánok vo vlastníctve žalobcu, bezdôvodne sa obohatil na úkor žalobcu. Prevádzkovanie bufetu s rýchlym občerstvením počas letnej turistickej sezóny v rekreačnom stredisku Kurinec nepochybne predstavuje nezanedbateľnú majetkovú hodnotu. Majetkovú hodnotu v uvedenom zmysle získa (obohatí sa) nielen ten, komu sa zvýšili aktíva alebo znížili pasíva, ale aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by sa inak - pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia - jeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu. Žalovaný sa takto bezdôvodne obohatil a nakoľko obohatenie spočívalo vo výkonoch, v zmysle citovaných ustanovení je povinný vydať náhradu bezdôvodného obohatenia v peniazoch. Výšku bezdôvodného obohatenia možno stotožniť s výškou obvyklého nájomného, ktoré v rozhodnom čase a mieste v obdobných objektoch platia nájomníci (porovnaj napr. s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Žalobca výšku bezdôvodného obohatenia určil v žalobe vo výške 15,- eur za každý deň užívania. Po predbežnom prejednaní sporu na dôkaz výšky obvyklého nájomného predložil prehlásenia majiteľov, resp. prevádzkovateľov stánkov v rekreačnej oblasti Kurinec. Súd tento dôkaz považoval za dostatočný na preukázanie obvyklej výšky nájomného. Z predložených prehlásení vyplýva výška nájomného v mesačnom vyjadrení: 2000,- eur (stánok Oceán), 3.000,- eur (Zelená žaba), 500,- eur (Inkognito), 1.500,- eur (Kaskády), 800,- eur (Tri ruže), 1.000,- eur (Burger) a 1.000,- eur (Bufet Drak). Z prehlásení ďalej

vyplýva, že ostatné náklady spojené s nájmom do týchto súm nie sú zarátané. Súd konštatuje, že v prepočte na jeden kalendárny deň je žalobcom uplatňovaná náhrada nižšia ako ktorákoľvek suma uvedená prevádzkovateľmi obdobných objektov. Výšku náhrady za jeden deň takto súd považuje za primeranú náhradu za užívanie stánku.

17. Celková výška vzniknutého nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je závislá od dĺžky užívania stánku. Nakoľko z vykonaného dokazovania nevyplynul záver o dlhšom skutočnom užívaní stánku, súd túto dobu určil v trvaní 93 dní (od 15. 6. 2018 do 15. 9. 2018, t. j. 16 dní v júni, 31 dní v júli, 31 dní v auguste a 15 dní v septembri). Výška bezdôvodného obohatenia žalovaného takto predstavuje sumu 1395,- eur. V tejto súvislosti je povšimnutiahodnou aj skutočnosť, že samotný žalobca zhodnotil cenu užívania stánku v ním skoncipovanej nájomnej zmluve na sumu 1400,- eur, a to za obdobie od 1. 5. 2018 do 31. 12. 2018. Priznaná náhrada za užívanie je teda primeraná aj ekonomickému prínosu, s ktorým uvažoval pri rokovaniach so žalovaným samotný žalobca.

18. Žalovaný počas užívania stánku bol aj poberateľom elektriny, pričom v zmluvnom vzťahu s dodávateľom elektriny bol žalobca. Odobratím elektriny takto na strane žalovaného vznikli bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu. Za rok 2018 mu bola vystavená faktúra č. 9190058187, kde bola cena dodávky a distribúcii elektriny vyčíslená na sumu 578,41 eur. Súd má za to, že výšku náhrady za odobratú elektrinu za obdobie užívania stánku žalobcom faktúra sama osebe nepreukazuje. Z vyúčtovacej faktúry vyplýva, že sa týka celého kalendárneho roku 2018. Výška fakturovanej sumy bola odvodená od celkovej spotreby 2,648 MWh. Strany si vzájomne neodsúhlasili stav elektromeru ani pri začatí, ani pri ukončení užívania stánku žalovaným. Z faktúry preto nemožno usudzovať na množstvo elektriny odobratej žalovaným v období skutočného užívania stánku, ktoré netrvalo celý kalendárny rok. Za tejto situácie súd vychádzal z toho, že žalovaný uznal spotrebu v rozsahu 2469,20 kWh, t.j. 2,469 MWh. Náhrada za spotrebovanú elektrickú energiu zahŕňa aj náklady na distribúciu elektriny, preto súd nepriznal náhradu v sadzbe 0,13 € za kWh, ako to žiadal žalovaný, ale vo výške alikvotnej časti fakturovaných nákladov. Uznaná spotreba žalovaného činí 93,24 % celkovej spotreby za rok 2018 (2,469 MWh / 2,648 MWh), čomu zodpovedajú náklady v sume 539,31 eur (93,24% zo sumy 578,41 eur). V tejto časti súd nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného odobratím elektriny považoval za dôvodný.

19. Pokiaľ žalovaný žiadal na nárok žalobcu započítať sumu 1580,- eur predstavujúcu náklady investované do užívaného stánku, v tejto časti sú obranu považoval za bezdôvodnú. Pokiaľ žalobca do bufetu umiestnil hnuteľné veci (zariadenia) používané pri prevádzkovaní bufetu ako napr. fritézy, pulty, mrazničky, stoly, smetná nádoba, bojler, tieto veci sa nestali súčasťou stánku a nezdieľali tak ani jeho právny osud. Išlo o samostatné veci, ktoré by pri riadnom priebehu vecí mohli ostať vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný tvrdil, že v priebehu užívania boli tieto veci s výnimkou bojlera odstránené. Ich odcudzením nepochybne vznikla škoda na majetku žalovaného. Nebol však predložený žiadny dôkaz, ktorý by jednoznačne preukazoval protiprávne konanie žalobcu, ktoré by malo za následok vznik tejto škody. Zodpovednosť žalobcu za spôsobenú škodu takto súd nepovažoval za preukázanú. Z uvedeného dôvodu nebolo potrebné vykonať ani ďalšie dokazovanie na preukázanie výšky škody.

20. Zo započítaných výdavkov sa zhodnotenia stánku týkali len dve položky - maľovanie stánku a oprava vody a elektriny. V tejto časti žalovaný žiadal nahradiť výdavky, ktoré na tento účel vynaložil. Z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplynul záver o uzavretí akejkoľvek dohody (zmluvy), ktorou by si upravili svoje vzájomné práva a povinnosti spojené s investíciami do užívaného stánku. Za tohto stavu si súd osvojil zistenie, že vynaloženie výdavkov zo strany navrhovateľa sa udialo bez právneho dôvodu. Náter bufetu sa stal súčasťou nehnuteľnosti a nemá charakter samostatnej veci v právnom zmysle. To isté platí o rekonštrukcii rozvodov vody a elektriny. Žalobca sa mohol zhodnotením stánku v uvedenom smere obohatiť. Pri zistení rozsahu bezdôvodného obohatenia žalobu bolo potrebné investíciu skúmať z pohľadu žalobcu a zistiť, o čo sa obohatil, t. j. o koľko sa jeho majetok zvýšil. Je druhotné, akú hodnotu stratil žalovaný. To znamená, že smerodajným v tomto smere nie je výška výdavkov vynaložených žalovaným, ale rozdiel hodnoty stánku medzi stavom po vykonaní investície a pred ňou (porovnaj s rozsudkom NS ČR zo dňa 26. 4. 2006, sp. zn. , ako aj so stanoviskom Najvyššieho súdu ČR č. , zverejnené v Zb, sr. v č. 5, ročník 1975 na strane 270, ASPI ID: JUD69041SK). Žalovaný po tom, ako bolo právne posúdenie tejto otázky prezentované na predbežnom prejednaní sporu, nepredniesol dôkazný návrh na určenie výšky zhodnotenia stánku. Z uvedeného dôvodu súd

nemohol mať za preukázané, že k zhodnoteniu stánku v akomkoľvek rozsahu došlo, preto na strane žalobcu takto nevzniklo bezdôvodné obohatenie.

21. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu bola podaná dôvodne v časti sumy 1934,31 eur, ktorá je súčtom náhrady za užívanie stánku v sume 1395,- eur a náhrady za odobratú elektrinu v sume 539,31 eur. V tejto časti súd zaviazal žalovaného na plnenie a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

22. Nesplnením peňažného záväzku sa žalovaný dostal do omeškania a žalobcovi tak zároveň vznikol nárok na úrok z omeškania. Žalobca si uplatňoval nárok na úroky z omeškania odo dňa 10. 4. 2018. Súd konštatuje, že k tomuto dňu sa žalovaný nemohol dostať do omeškania, keď v tom čase sa preukázané užívanie stánku ani nezačalo. Nárok na vydanie bezdôvodným obohatením sa stáva splatným na základe výzvy veriteľa na plnenie ( Ods. 2 ). Žalovaný bol po prvý krát preukázateľne vyzvaný na plnenie výzvou, ktorá bola žalovanému doručená dňa 20. 8. 2018 (deň doručenia potvrdzuje vo svojom liste zo dňa 20. 8. 2018 samotný žalovaný). K tomuto dňu však nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vznikol v rozsahu sumy 1005,- eur (67 dní x 15,- eur). Žalovaný sa v tejto časti mohol dostať do omeškania len dňom nasledujúcim po doručení tejto výzvy, t. j. odo dňa 21. 8. 2018. Náklady za odber elektriny neboli voči žalobcovi v tom čase vyúčtované. Z tohto dôvodu súd úroky z omeškania zo zvyšnej sumy 929,31 eur priznal žalobcovi len odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, t. j. odo dňa 19. 3. 2019. Tento úkon totiž možno ponímať ako právne relevantnú výzvu na plnenie, ktorá bola uskutočnená po vzniku samotného nároku na plnenie. Medzi stranami sporu výška úrokov z omeškania podľa výsledkov vykonaného dokazovania nebola dohodnutá. Žalobcovi takto prislúchajú úroky z omeškania v zákonnej výške, t. j. vo výške základnej sadzby ECB v čase začatia omeškania (0%) zvýšenej o 9 percentuálnych bodov, t.j. vo výške 9% ročne z priznanej sumy 1934,31 eur. Nakoľko sa žalobca zaplatenia úrokov z omeškania domáhal len v sadzbe 0,02% denne, t.j. 7,3% v ročnom vyjadrení, súd tento nárok priznal v uplatnenej výške. Nad rámec priznaného úroku z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

23. O trovách konania súd rozhodoval podľa zásady úspešnosti, porovnávajúc úspech jednotlivých strán sporu ( ). Žalobca bol úspešný v časti sumy 1934,31 eur, na zaplatenie ktorej bol žalovaný zaviazaný. V prevyšujúcej časti 1944,10 eur žalobu zamietol. Pomer úspechu strán v konaní je v podstate zhodný (49,87 % k 50,13%) Súd s ohľadom na uvedené ani jednej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov voči protistrane.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Rimavská Sobota na Krajský súd v Banskej Bystrici ( a ods. 1, ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa (Exekučný poriadok).