Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B1-20C-4-2022.pdf
PDF · 126.48 KB
Case nature
Area
Subarea
B1-20C/4/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudcom Mgr. Zuzanou Belanovou, v spore žalobcu: HYCOPROJEKT, akciová spoločnosť, IČO: 35 703 377, so sídlom Prešovská 55, 821 02 Bratislava, právne zastúpená JUDr. Jozef Boledovič, so sídlom Úzka 578/4, 900 41 Rovinka, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 00 603 481, so sídlom Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, o zaplatenie 13.570,18 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Bratislava I dňa 16.02.2022 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 13570,18 Eur s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania.
2. Žalobca v žalobe tvrdil, že dňa 03.03.2020 večer o 20:30 hod. riadil zamestnanec žalobcu A. B. C. osobné motorové vozidlo D. EČ E. pri jazde po F. ulici v E. - G. Pri jazde vodič s vozidlom vošiel do podjazdu na F. H.. Pred vjazdom do podjazdu nebola dopravnými značkami označená žiadna prekážka v jazde. Samotný podjazd na komunikácii bol v čase vjazdu do neho zatopený vodou, čo rovnako nebolo označené žiadnou dopravnou výstražnou značkou a vodič existenciu prekážky nemohol predvídať. Podľa zákona č. 8/2009 Z.z. je prekážkou cestnej premávky všetko čo môže ohroziť alebo obmedziť jazdu vozidiel a pohyb chodcov. Zatopenie podjazdu tvorilo prekážku cestnej premávky. Táto prekážku nebola označená spôsobom, ktorý správcovi komunikácie ukladá §43 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, teda tak, aby prekážku mohli účastníci cestnej premávky včas spozorovať. Po vojdení do podjazdu vozidlo narazilo na predmet ležiaci pod vodou na zatopenej vozovke, vodič bol nútený vozidlo zastaviť. Dodatočne sa zistilo, že na vozovke pod vodou ležalo torzo dopravnej značky, ktoré vodič nemohol vidieť. V zatopenom podjazde došlo k vniknutiu vody do priestorov vozidla a do spaľovacieho zariadenia vozidla a došlo k jeho poškodeniu. Vozidlo zostalo nepojazdné, stálo vo vode v zatopenom podjazde vodič potreboval pomoc na vytiahnutie vozidla z podjazdu. Vodič telefonicky kontaktoval manželku aby vzniklú situáciu oznámila Hasičskému záchrannému zboru a polícii. Vodič vozidla telefonicky privolal syna A. I. C., ktorý sa dostavil na miesto s druhým motorovým vozidlom a pomocou ťažného lana sa podarilo poškodené vozidlo vytiahnuť zo zatopeného miesta vozovky. Na miesto sa dostavila motorizovaná hliadka mestskej polície, ktorá sa vyjadrila, že sa nejedná o dopravnú nehodu a vec je potrebné riešiť so správcom komunikácie. Mestská polícia prehradila komunikáciu výstražnou páskou a hliadka z miesta odišla bez toho, aby udalosť akýmkoľvek spôsobom dokumentovala. Udalosť, pri ktorej došlo k poškodeniu vozidla žalobcu nie je možné kvalifikovať ako dopravnú nehodu, išlo o bežnú škodovú udalosť (§64 zák. č 8/2009 Z.z. o cestnej premávke). Žalobca vzniklú škodovú udalosť okamžite oznámil Kooperative Poisťovni, s ktorou mal uzavretú Poistnú zmluvu o poistnej zodpovednosti za škodu
spôsobeného prevádzkou motorového vozidla a po obstaraní opravy poškodeného vozidla si uplatnil nárok na náhradu nákladov vynaložených na opravu vozidla. Kooperativa poisťovňa poistné plnenie odmietla s poukazom na výluku z poistenia dojednanú v poistnej zmluve, keď sa dojednané poistenie nevzťahuje na škody spôsobené v dôsledku nasatiu vody do spaľovacieho priestoru motora. Podľa žalobcu zodpovednosť žalovaného za vzniklú škodu je nesporne daná a sú splnené všetky zákonné predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody. Žalovaný ako správca komunikácie porušil povinnosti citované vyššie v bode 5 žaloby, ktoré mu vyplývajú zo zákona. V rozhodnom čase sa na spravovanej komunikácii nachádzala prekážka v podobe zatopenej vozovky, ktorá bránila bezpečnej premávke, pričom táto nebola náležitým spôsobom označená výstražnými značkami, ktoré by vodičov varovali pred hroziacim nebezpečenstvom. Príčinná súvislosť medzi porušení povinnosti správcu a vznikom škody na zatopenej komunikácii (následok) je nesporná. Výška škody je doložená faktúrou autorizovaného servisu za práce a materiál vynaložený pri oprave poškodeného vozidla. Úhradou predmetnej faktúry došlo k zníženiu majetku žalobcu, teda k vzniku škody.
3. Ako dôkaz označil žalobca: TP vozidla, Zoznam komunikácii, 2ks foto z miesta poškodenia vozidla, Poistná zmluva, Oznámenie poistnej udalosti, Faktúra č. XXXXXXXXX za opravu vozidla, Doklad o zaplatení faktúry, Listy poisťovne z 24.04.2020 a 26.05.2020 o odmietnutí poistného plnenia, Výzva žalobcu z 16.07.2020, List žalovaného z 10.08.2020, Predžalobná výzva z 10.02.2021, Odpoveď žalovaného z 04.05.2021 (doručená náhradným spôsobom 14.06.21), List žalobcu z 15.06.2021, Odpoveď žalovaného z 04.05.2021 (doručená náhradným spôsobom 14.06.21), List žalobcu z 15.06.2021. V priebehu konania žalobca navrhol ako svedka vypočuť syna vodiča vozidla a jeho manželku a vodiča vozidla.
4. Žalovaný sa k veci vyjadril v tom zmysle, že nárok žalobcu neuznáva čo do výšky a čo do právneho dôvodu. Zo strany žalobcu nebolo jednoznačne preukázané, že ku škode na motorovom vozidla prišlo v mieste a čase, ktoré uvádza, žalobca nepredložil žiadne listinné ani obrazové dôkazy, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia. Žalovaný tiež poukazuje na skutočnosť, že žalobca pri vedení motorového vozidla nepostupoval v súlade s ustanovením § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením, že predmetná udalosť, pri ktorej mala žalobcovi vzniknúť škoda nie je v zmysle § 64 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke dopravnou nehodou. Podľa názoru žalovaného na vozidle žalobcu vznikla hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona a teda žalobca – poškodený mal zákonnú povinnosť na miesto udalosti privolať hliadka polície. Máme za to, že žalobca mohol a mal predpokladať, že škoda na vozidle je väčšieho rozsahu, s ohľadom na to, že vozidlo ostalo nepojazdné, s ohľadom aj na skutočnosť, že sa jednalo o relatívne nové vozidlo vyššej kategórie. Žalobca uvádza, že žalovaný je správcom komunikácie, na ktorej malo prísť k škode na vozidle žalobcu. Žalobca ako dôkaz preukazujúci, že žalovaný by mal byť správcom predmetnej spevnenej plochy predložil listinný dôkaz - Zoznam komunikácií na území Hlavného mesta SR Bratislavy. K tomuto listinnému dôkazu uvádzame, že tento podklad je informatívneho charakteru a nie je použiteľný na právne úkony, čo je uvedené aj na prednej strane uvedeného zoznamu. Poukazujeme tiež na skutočnosť, že podjazd – spevnená plocha na ktorej mala vzniknúť škoda žalobcovi nie je totožný s F. H., ako to uvádza žalobca s poukazom na uvedený zoznam komunikácií. Žalovaný uvádza, že predmetný úsek -spevnená plocha nachádzajúca sa v úseku od F. miestnej komunikácie II. triedy po podjazd pod J. (pozdĺž K. I.) nie je evidovaná v majetku stavieb hlavného mesta – oddelenia správy komunikácií a nie je zaradená v sieti miestnych komunikácií I. – IV. triedy na území hlavného mesta SR Bratislavy, dovoľujeme si tiež uviesť, že v zmysle § 120 ods. 2 Občianskeho zákona, stavby nie sú súčasťou pozemkov na ktorých sú postavené. V zmysle uvedeného žalovaný nie je správcom komunikácie nakoľko táto plocha nie je komunikáciou. Žalovaný uvádza, že predmetný úsek spevnenej plochy nebol nikdy riadne skolaudovaný a daný do užívania ako miestna komunikácia a to aj s ohľadom na skutočnosť, že predmetná plocha trpí častými záplavami spodnou vodou, čo je značná prekážka pre jeho užívanie .Predmetný úsek, spevnená plocha je často zatopená v dôsledku vysokej spodnej vody a bezprostrednej blízkosti Chorvátskeho ramena a preto boli v uvedenom úseku v minulosti umiestnené mechanické zábrany – betónové tvárnice, ktoré zabraňovali vjazdu vozidiel na túto spevnenú plochu. V dôsledku aktivity a svojpomoci dobrovoľníkov boli mechanické zábrany odstránené. Na predmetnom úseku bolo umiestnené dopravné značenie, ktoré upozorňuje na zaplavený úsek a tiež bolo umiestnené vodorovné dopravné značenie, ktoré zakazuje parkovanie vozidiel v predmetnom úseku. Žalovaný zastáva názor, že žalobca nepreukázal, že škoda na vozidle vznikla na mieste a čase, ako uvádza, súčasne žalobca nepreukázal, že si počínal tak, aby mu nevznikla škoda na jeho majetku pri prejazde zatopeným úsekom spevnenej plochy a následne
si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a neprivolal hliadku polície. Žalovaný tiež poukazuje na výšku uplatneného nároku s poukazom, že poškodené vozidlo žalobcu je vozidlo s vyšším podvozkom a zatopenie tohto vozidla v miere a rozsahu poškodenia, aký udáva žalobca je nepravdepodobná (pri prispôsobení jazdy stavu vozovky – spevnenej plochy). Poukazujeme tiež na fakt, že žalobca nepredložil jedinú snímku poškodeného vozidla .Žalovaný odmieta tvrdenia žalobcu, že ho zavádzal pri odpovediach na jeho žiadosti o náhradu škody. Žalovaný na predmetnom úseku spevnenej plochy nevykonáva správu a to z dôvodov uvedených v tomto vyjadrení vyššie. Žalovaný namieta skutočnosť, že žalobcovi bolo v servise menený celý motor ako aj nízkotlakové aj vysokotlakové turbo dúchadlo, pričom nie je zrejmý mechanizmus, ktorý by bol spôsobilý navodiť poškodenia vozidla tohto rozsahu. Podľa názoru žalovaného žalobca nepreukázal, že boli splnené všetky predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody. Žalobca nepreukázal bez ďalších pochybností, že sa škoda stala na mieste a čase, ktoré uvádza, žalobca nepreukázal ani skutočný rozsah poškodenia vozidla a výšku škody. Žalobca nepreukázal porušenie právnej povinnosti na strane žalovaného. Nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody.
5. Ako dôkaz označil žalovaný: fotodokumentácia (snímka č. 1, snímka č. 2, snímka č. 3): fotodokumentácia (snímka č. 4) na ( č-l- 67 až 70), článok sme auto z 24.02.2021 s názvom Zatopený podjazd v G. je pascou pre nezodpovedných vodičov( č.l. 88-92), Zápis z rokovania o zabezpečení správy „Príjazdovej komunikácie pre NSP II. L. E. – G.“ zo dňa 15.01.1998.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie uvedenými listinnými dôkazmi predloženými alebo navrhnutými stranami a výsluchom svedkov D. C. a I. C. a výsluchom vodiča vozidla pána B. C. .
7. Z vykonaného dokazovania a zo skutočností, ktoré medzi stranami sporu neboli sporné, má súd za preukázaný nasledovný skutkový stav.
8. Z výsluchu vodiča motorového vozidla p. B. C. súd zistil, že dňa 03.03.2020 večer o 20:30 hod. osobné motorové vozidlo D. EČ E. pri jazde po F. ulici v E. - G. Pri jazde a s vozidlom vošiel do podjazdu na F. ulici. Pred vjazdom do podjazdu nebola dopravnými značkami označená žiadna prekážka v jazde. Samotný podjazd na komunikácii bol v čase vjazdu do neho zatopený vodou, čo rovnako nebolo označené žiadnou dopravnou výstražnou značkou a vodič existenciu prekážky nemohol predvídať. Pán B. C. ďalej uviedol, že viditeľnosť bola slabá, pršalo a vjazdom do podjazdu narazil do neznámeho predmetu, preto zastal a otvoril dvere na aute, do ktorého sa následne začala liať voda. Auto bolo skoro nové , volal manželke , ktorá kontaktovala mestskú polícii i hasičov. Polícia na mieste uviedla , že nejde o dopravnú nehodu s tým, že má vec riešiť so správcom komunikácie. Inak mu neposkytli žiadnu pomoc, musel zavolať syna, ktorý ho následne lanami vytiahol z podjazdu. Cestu pozná , jazdí po nej prevažne keď chodil v lete na tenis, je to dobrá skratka, s tým žeby tam bola voda zatiaľ skúsenosť nemá. Auto nechal opraviť nakoľko bolo nepojazdné, viditeľné vady nemalo. Uviedol, že auto ma schopnosť sa i vo vode do istej výšky prebrodiť, ale nakoľko zastal lebo do niečoho narazil a otvoril, voda sa dostala do auta. Opravili to, čo bolo nutné.
9. Manželka p. B. C. sa vyjadrila v pozície svedka len stroho, že jej manžel volal, že zostal v G. pod podchodom, lebo keď vystúpi, začne sa mu valiť voda do auta. Volala Mestskú políciu v Petržalke, tí jej povedali, že to nie je ich problém, oni to neriešia. Povedala im, aby tam urobili nejaké opatrenia , aby sa to nestalo niekomu ďalšiemu. Potom tam prišli, lebo tam natiahli nakoniec pásku. Manžel potom volala synovi, prišiel a trápil sa s tým vlastne sám. Volala aj hasičov. Z polície som bola rozčarovaná, že čo je ich do toho. Do dnešného dňa sa s tým nič nerobí a aj dnes tam zostávajú ďalšie autá.
10. Svedok p. I. C. k veci uviedol, že otec mu v daný deň zavolal, že šiel po F. a vbehol do zatopenej časti pod mostom a že ho treba vytiahnuť. Medzitým mu volala mama, že zavolajú políciu. Dostavil sa na miesto. Bola tam tma. Ten podchod sa javí ako celý asfalt, pod tou vodou bol čierny asfalt a javil sa ako jeden celok. Nebolo tam žiadne výstražné zariadenie, či zábrana. Len ho videl, ako je v tej tme, nemohol odtiaľ vyjsť, lebo bola voda nad úrovňou prahu auta. Z domu si doniesol laná, aby ho mohol vytiahnuť, bol hlboko, musel som vyjsť do vody. Rukami ho vytiahol 10-15 metrov a potom pripevnil laná a vytiahol ho lanami na parkovisko, odkiaľ ho na druhý deň odtiahla odťahovka. Mestská polícia prišla, akurát vtedy, keď bol taký povytiahnutý. Pomoc im nepomohli, povedali, že to nie je ich starosť a v podstate odišli preč. Škoda, že tam nebol semafór s nejakým plavákom, ktorý by tam rozsvietil značku. Aj tento mesiac bolo v novinách, že sa tam zatopilo ďalšie auto. Ten podjazd a vodu v ňom zbadáte na poslednú
chvíľu, pretože je tam posunutý horizont a vodič to zbadá na poslednú chvíľu. Uviazne tam vždy jedno auto za druhým. Svedok fotku priloženú ako dôkaz ofotil tak, že sa autom otočil a predkom si podjazd nesvietil. Tá voda doslova hltá prirodzené svetlo. Zapol si svetlá a keď som sa brodil vodou, mal som ich zapnuté. Nasledujúci deň tam už nebol. Na aute nebolo vidieť zjavné mechanické poškodenie . Svedok danú lokalitu pozná a vie, že býva zatopený .Na otázku či mal skúsenosť s tým prejazdom počas toho, ako tam bola voda odpovedal, tak, že párkrát tade prešiel, ale nevie, či tam bola voda. Je to regulovaný kanál a SVE cez zimu vypína čerpadlá, tým pádom, je podjazd zatopený. Ak vedia, že to bude zatopené, prečo tam nedajú nejaké zábrany?
11. Z fotiek doložených žalobcom na č.l.13 a 14 spis je možné zistiť len to, že osvietením podjazdu sa v ňom nachádzalo dosť vody, hladina bola sčerená. Fotka na č.l.13 je vyhotovená bez osvietenia, teda v tme, v akej sa realizovala, ťažko zistiť čo na nej je.
12. Z vyrozumenia o škodovej udalosti č.l.23 súd zistil, že 26.05.2020 oznámila poisťovňa žalobcovi, že nepristúpil poistnému plneniu nakoľko pri obhliadke vozidla v servise bolo vozidlo zdokumentované, pričom servis nepreukazoval mechanické poškodenie prednej časti vozidla. Podľa poisťovne nebolo preukázané, že vozidlo narazilo prednou časťou do neznámej neoznačenej prekážky, nakoľko na vozidle neboli preukázané žiadne poškodenia, ktoré by preukazovali tieto tvrdenia žalobcu. K poškodeniu vozidla malo dôjsť nasatím vody do spaľovacieho priestoru motora , pričom zatopenie bolo spôsobené otvorením dverí v zatopenej časti pod mostom kedy voda vnikla do interiéru. Na takto vzniknutú škodu sa havarijné poistenie nevťahuje v zmysle zmluvných dojednaní.
13. Z článku sme auto z 24.02.2021 s názvom Zatopený podjazd v Petržalke je pascou pre nezodpovedných vodičov č.l.92 súd zistil, že podjazd nie je zaplavený celoročne. Deväť mesiacov v roku je suchý, dokonca v jednom pruhu bežne parkujú autá .Na konci marca totiž Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) zapne prečerpávaciu stanicu a hladina v Chorvátskom ramene klesne. Ale len do konca decembra. Potom SVP údajne kvôli zimnému režimu prečerpávaciu stanicu opäť vypne a voda z ramena sa opäť naleje do podjazdu. Netradičná situácia pri veľkej štátnej nemocnici je o to absurdnejšia, že komunikácia ani po viac ako 30 rokoch od vzniku nebola nikdy oficiálne dokončená a nepoužívali sa ani zastávky autobusov pred nemocnicou. Priestranstvá okolo nemocnice aj preto roky pustli a zatarasený podjazd sa stratil pod vrstvou bahna. Podľa dobrovoľníka Martina by bola škoda, ak aby sa podjazd nepoužíval kvôli trom mesiacom v roku kedy je v ňom voda. „Z tých troch mesiacov, kedy je podjazd zaplavený sa tam nachádza väčšinou nízka hladina vody, dá sa pomaly bezpečne prejsť. Pre mňa je nepochopiteľné, ako tam môže niekto vojsť, ak nevie výšku hladiny. Navyše s rozbehom a aj v čase kedy to tam zamŕza, je to jednoznačné pochybenie motoristu. Dokonca je tam aj prenosné značenie, ktoré si vodiči odsunú, aby si zaliali auto vodou. samotná komunikácia je stále evidovaná ako rozostavaná stavba v správe Generálneho investora Bratislavy (GIB). Ten ju nikdy neodovzdal Oddeleniu správy komunikácii, ktoré spadá pod bratislavský magistrát.
14. Zo zápisu z rokovania o zabezpečení správy „Príjazdovej komunikácie pre NSP II. L. E. – G.“ zo dňa 15.01.1998 u GIB- Generálneho investora Bratislava (č.l.130), súd zistil, že predmetný úsek spevnenej plochy, na ktorej malo prísť ku škodovej udalosti žalobcu nie je cestou, nakoľko tento úsek trpiaci častými záplavami nikdy nebol skolaudovaný ako cestná komunikácia a nikdy nebol daný do užívania žiadneho subjektu a teda do dnešného dňa predmetný úsek spevnenej plochy nebol zaradený do siete ciest na území hlavného mesta že stavba „má nefunkčné časti, ktorými sú úsek mosta pod J. ulicou zaplavený vodou K. I. v dĺžke cca 40 m a pre užívanie neumožnený úsek prebiehajúci spod mosta s pripojením na J. ul. Nefunkčné je aj verejné osvetlenie. “GIB nemá dokumenty na kolaudáciu stavby a jej následného zaradenia do kategórie mestských komunikácií a na jej odovzdanie do správy.
15. Súd prejednávanú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.
16. Podľa 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len “OZ”), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
17. Podľa 420 ods.2 OZ škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
18. Podľa 420 ods.2 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
19. Podľa § 442 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
20. Podľa § 428 OZ, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
21. Podľa § 415 OZ, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
22. Podľa § 417 ods. 1 OZ , komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia.
23. Podľa § 9a ods. 1 a 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon užívatelia diaľnic, ciest alebo miestnych ciest nemajú nárok na náhradu škody, ktorá im vznikla zo stavebného stavu alebo dopravno-technického stavu diaľnic, ciest alebo miestnych ciest. Správcovia diaľnic, ciest a miestnych ciest však zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na predpísaným spôsobom upozorniť.
24. Podľa § 9 ods.1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon)Závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych ciest sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia. Správcovia sú povinní vykonávať pravidelné kontroly bezpečnosti pozemných komunikácií, ktoré sú súčasťou transeurópskej cestnej siete, 2i) kontroly bezpečnosti pozemných komunikácií podľa osobitného predpisu2j) a prieskumy možného vplyvu prác na týchto pozemných komunikáciách na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.
25. Podľa § 43 ods. 1 a 3 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (1) Kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, je povinný ju bezodkladne odstrániť na jeho náklady správca cesty.(3) Prekážka cestnej premávky sa označí tak, aby ju účastníci cestnej premávky mohli včas spozorovať
26. Žalobca si žalobou uplatňuje voči žalovanému náhradu škody ktorá mu vnikla v dôsledku zatopenia auta, v časti motora vodou, keď prechádzal cez neoznačený podjazd, ktorý bol v tom čase zaplavený, pričom následne musel zaplatiť opravu svojho motorového vozidla, ktoré sa stalo natečením vody do motora nepojazdným. Žalobca za opravu uhradil 13570,18 Eur, čo preukazoval faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 27.03.2020 a výpisom z účtu (čl.19-22). Žalobca sa domnieva, že sa škodu zodpovedá žalovaný ako správca komunikácie, nakoľko neoznačil prekážku na ceste ( zatopený podjazd).
27. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca škodovú udalosť okamžite oznámil Kooperative Poisťovni, s ktorou mal uzavretú Poistnú zmluvu o poistnej zodpovednosti za škodu spôsobeného prevádzkou motorového vozidla a po obstaraní opravy poškodeného vozidla si uplatnil nárok na náhradu nákladov vynaložených na opravu vozidla. Kooperativa poisťovňa poistné plnenie odmietla s poukazom na výluku z poistenia dojednanú v poistnej zmluve, keď sa dojednané poistenie nevzťahuje na škody spôsobené v dôsledku nasatiu vody do spaľovacieho priestoru motora. Nebolo sporné, že žalobca odvodzoval skutočnosť , že žalovaný je správcom komunikácie v danom úseku z verejne dostupného zoznamu komunikácii, ktoré ma žalovaný spravovať s tým, že nemá byť podľa žalovaného použiteľný na právne úkony, je priebežne dopĺňaný a aktualizovaný.( č.l.11-12). Nebolo sporné, že i keď auto bolo nepojazdné nebola privolaná štátna dopravná polícia na zdokumentovanie nehody ale mestská, ktorá sa vecou odmietla zaoberať s tým, že nejde o dopravnú nehodu.
28. V konaní bolo sporné, či sú splienené podmienky pre vyvodenie zodpovednosti za tvrdenú škodu voči v žalobe označenému žalovanému, t.j. 1/ protiprávne konanie, 2/ vznik škody, 3/ existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a vznikom škody a 4/ zavinenie. Taktiež bolo sporné, či žalovaný je nositeľom právnej povinnosti, teda či je pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní.
29. Podľa ust. čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.
30. Podľa ust. čl. 15 ods. 2 CSP, žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
31. Podľa ust. § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
32. K otázke, či je žalovaný správcom komunikácie boli žalovaným predložené dôkazy o tom, že predmetný úsek -spevnená plocha nachádzajúca sa v úseku od F. miestnej komunikácie II. triedy po podjazd pod J. (pozdĺž K. I.) nie je evidovaná v majetku stavieb hlavného mesta – oddelenia správy komunikácií a nie je zaradená v sieti miestnych komunikácií I. – IV. triedy na území hlavného mesta SR Bratislavy, a teda nie je správcom komunikácie nakoľko táto plocha nie je komunikáciou. Ďalej zdokladoval, že predmetný úsek spevnenej plochy nebol nikdy riadne skolaudovaný a daný do užívania ako miestna komunikácia a to aj s ohľadom na skutočnosť, že predmetná plocha trpí častými záplavami spodnou vodou, čo je značná prekážka pre jeho užívanie .Predmetný úsek, spevnená plocha je často zatopená v dôsledku vysokej spodnej vody a bezprostrednej blízkosti K. I. a preto boli v uvedenom úseku v minulosti umiestnené mechanické zábrany – betónové tvárnice, ktoré zabraňovali vjazdu vozidiel na túto spevnenú plochu. V dôsledku aktivity a svojpomoci dobrovoľníkov boli mechanické zábrany odstránené. Na danom úseku bolo umiestnené dopravné značenie, ktoré upozorňuje na zaplavený úsek a tiež bolo umiestnené vodorovné dopravné značenie, ktoré zakazuje parkovanie vozidiel v predmetnom úseku. Uvedené mal súd za preukázané v zmysle dôkazov bod 13 a 14 rozsudku. Taktiež je potrebné uviesť, že žalobca k týmto tvrdeniam žalovaného ani žiadne svoje tvrdenia neuviedol, teda účelne nepoprel tvrdenia žalovaného , že sporný úsek nikdy nebol zaradený do siete miestnych komunikácií.
33. Generálny investor Bratislavy (ďalej ako GIB) je mestská investorská a inžinierska organizácia Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy GIB bol zriadený MsZ Hlavného mesta SR Bratislavy dňa 1.1.1991 ako nástupnícka organizácia po Výstavbe hlavného mesta Bratislavy (VHMB). Na základe Zriaďovacej listiny schválenej uznesením mestského zastupiteľstva Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava č. 800/2009 z 19.11.2009 bol GIB zriadený ako príspevková organizácia, ktorá vykonáva pre Hlavné mesto SR Bratislava funkciu investora a verejného obstarávateľa investícií a verejných prác financovaných z rozpočtových prostriedkov hlavného mesta SR Bratislava a to na základe písomných poverení vydávaných primátorom hlavného mesta SR Bratislava po schválení mestským zastupiteľstvom Hlavného mesta SR Bratislavy v rámci predmetu hlavných činností. Zároveň sa zrušila Zriaďovacia listina Generálneho investora Bratislavy zo dňa 22. mája 1990 v znení dodatku č. 1 zo dňa 13. decembra 2000 a dodatku č. 2 zo dňa 31. marca 2005. Zriaďovacia listina nadobudla účinnosť 19.11.2009.
34. Príspevkové organizácie majú právnu subjektivitu, pretože sú právnickými osobami. Spôsobilosť mať práva a povinnosti priznáva Občiansky zákonník právnickým osobám v §18 ods. 1 . Právnickými osobami podľa§ 18 ods. 2 sú: a) združenia fyzických alebo právnických osôb, b) účelové združenia majetku, c) jednotky územnej samosprávy, d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon. Príspevkové organizácie sa zaraďujeme medzi iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon. Z uvedeného vyplýva, že ak sporná časť spevnej plochy je stále stavbou, ak v zmysle § 120 ods. 2 Občianskeho zákona, stavby nie sú súčasťou pozemkov na ktorých sú postavené, nositeľom právnej povinnosti by malo byť GIB, ktorá má právnu subjektivitu a nie žalovaný.
35. V konečnom dôsledku na zamietnutie žaloby v danom prípade existovali i ďalšie dôvody.
36. Žalobca v konaní totiž nepreukázal, že škoda na vozidle vznikla a to v miere a rozsahu poškodenia aký udáva . Žalobca nepredložil jedinú snímku poškodeného vozidla ( v konaní nesporné).Udalosť nebola nijak zdokumentovaná, jediná snímka na ktorej bolo niečo vidieť je založená v spise č.l. 14, tú vyhotovil syn vodiča, tak že nesvietil svojím autom podjazd diaľkovými svetlami, pričom je jasne viditeľné , že podjazd je zaliaty veľkým množstvom vody, pričom terén sa javí ako dosť hlboko zatopený. Z takto predloženej fotodokumentácie je možné iba vyhodnotiť, že podjazd bolo možné pri dostatočnom osvetlení autom možné pri vjazde vyhodnotiť i vodičom ako rizikový pre bezpečnú jazdu.
37. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti pri škode podľa § 420 OZ sú: , porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi uvedenou udalosťou a samotným vznikom škody. Preukázanie príčinnej súvislosti medzi žalobcom označenou škodou a konaním žalovaného je imanentnou a neoddeliteľnou podmienkou pre úspešné uplatnenie nárokov na náhradu tejto škody zo strany žalovaného. Žalobca je povinný v konaní pred súdom jednotlivými dôkaznými prostriedkami preukázať splnenie zákonných predpokladov na vznik tejto zodpovednosti. Dôkazné bremeno na preukázanie existencie príčinnej súvislosti zaťažuje aj v tomto prípade žalobcu. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti účastníka konania za to, že v spore budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany sporu, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti, významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v ČI. 8 Civilného sporového poriadku alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).
38. S poukazom na vyššie uvedené, je dôkaznou povinnosťou žalobcu hodnoverne preukázať okolnosti, za ktorých došlo ku škodovej udalosti. Žalobca nedoložil žiaden dôkaz, ktorý by dostatočným spôsobom preukázal, že škoda na jeho motorovom vozidle zn. D. EČ E. v rozsahu, v akom sa domáha jej náhrady, vôbec vznikla, čím nepreukázal ani existenciu jedného zo základných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody. Žalobca v konaní nepredložil dôkaz, ktorý by preukazoval, či je vôbec technicky prijateľné deklarované poškodenie vozidla žalobcu s vykázanými poškodeniami v rozsahu realizovanej opravy. V spise nie je jediná fotografia, ktorá by čo i len naznačovalo, že interiér auto bol zatopený, resp. do akej výšky voda siahala , nebolo preukázané, či zatopenie interiéru resp. motora mala za následok škodu v rozsahu tvrdenom žalobcom .Žalovaný počas konania opakovane poukazoval na skutočnosť, že nie je preukázané, že poškodeniu predmetného vozidla prišlo v rozsahu a spôsobom ako tvrdí žalobca, pritom samotný žalobca je povinný dôvodnosť svojho nároku preukázať. Vzhľadom na doposiaľ všetky uvedené skutočnosti, žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď v konaní nepreukázal, že k poškodeniam na jeho motorovom vozidle došlo deklarovaným spôsobom a deklarovanom rozsahu.
39. O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku (rozsudok Najvyššieho súdu SR, zo dňa 28. 10. 2010, sp. zn. 3 Cdo 130/2010). Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. 6. 2010, sp. zn. 5 Cdo 126/2009).
40. Žalobca tvrdil, že škoda vznikla v dôsledku porušenia právnej povinnosti žalovaným v tomto konaním, ktorý ako správca komunikácie podľa neho neoznačil predpísaným spôsobom závadu v zjazdnosti vozovky ( zaplavený podjazd) a túto závadu bez prieťahov neodstránil. V konaní nebolo sporné, že inkriminovaný podjazd bol označený značkou, ktorá ale mala byť spadnutá vo vode, pričom vodič vozidla ju nevidel rovnako ako vodu v podjazde. Ak by aj mal byť žalovaný ( čo podľa výsledkov dokazovania nebol) správcom tejto komunikácie, svoju povinnosť si splnil. To , či malo ísť o jasnejšie označenie v danom prípade rolu nehralo, nakoľko nebolo zrejmé akou rýchlosťou šlo vozidlo, a ako prispôsobilo jazdu daným okolnostiam, a či by si vôbec nejaké značenie všimlo. Bolo nesporné, že vodič ako i žalobca danú lokalitu poznal vedel i o možnosti, že podjazd býva zaplavený ( nebolo sporné tvrdenie žalovaného, že podjazd nie je zaplavený celoročne. Deväť mesiacov v roku je suchý, dokonca v jednom pruhu bežne parkujú autá .Na konci marca totiž Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) zapne prečerpávaciu stanicu a hladina v K. I. klesne. Ale len do konca decembra. Potom SVP údajne kvôli zimnému režimu prečerpávaciu stanicu opäť vypne a voda z ramena sa opäť naleje do podjazdu Ale len do konca decembra. Potom SVP údajne kvôli zimnému režimu prečerpávaciu stanicu opäť vypne a voda z ramena sa opäť naleje do podjazdu). Z žalobcom predloženej fotodokumentácie bolo očividné, že osvieteným podjazdu svetlometmi bolo dobre viditeľné koľko vody v ňom je, ak za danej situácie zbadal žalobca , že cesta - spevnená plocha je zatopená vodou mohol a mal predpokladať, že vjazd vozidla
do vody, nešpecifikovanej hĺbky môže ohroziť funkčnosť vozidla a privodiť na ňom škodu. Žalobca teda nepostupoval v súlade s ustanovením § 415 OZ. K poškodeniu vozidla malo dôjsť nasatím vody do spaľovacieho priestoru motora , pričom zatopenie bolo spôsobené otvorením dverí v zatopenej časti pod mostom kedy voda vnikla do interiéru. K uvedenej škode teda došlo nie z dôvodu, že vodič vošiel do podjazdu, ktorý bol zatopený vodou, ale v vznik škody podmienila tá skutočnosť , že vodič vozidla otvoril na vozidle za danej situácie dvere.
41. Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. S prihliadnutím na vykonané dokazovanie mal však súd predovšetkým za to, že žalovaný nie je nositeľom právnej povinnosti, pričom v konaní nebolo preukázané, žeby došlo žalobcom k preukázaniu vzniku škody i skutočného rozsahu tvrdeného poškodenia vozidla , nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti ( taktiež nepreukázané)a vznikom škody, preto súd žalobu zamietol.
42. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva z rozhodnutia NS SR 1Cdo92/2011 str.: 8).
43. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
45. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
46. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
47. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi stranami sporu rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1. Žalobca nebol v konaní úspešný, pričom však ale úspešnej strane sporu žiadne trovy konania v konaní nevznikli, preto jej ich súd ani nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia.