Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_67Ek-800-2018.pdf
PDF · 100.2 KB
Case nature
Subarea
67Ek/800/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava - Staré Mesto, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, konajúca konateľom JUDr. Andreou Cvikovou, advokátkou, proti povinnej D. A., nar. X.X.XXXX, bytom I. XXXX/ X, XXX XX Z., zast. Inštitút spotrebiteľa, o.z., IČO: 42 415 012, so sídlom Mišíkova 1109/5, 811 06 Bratislava, o vymoženie 19.878,40,-EUR s prísl., vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Cirbesom, so sídlom exekútorského úradu Letná 47, 040 01 Košice, pod sp. zn. 293EX 167/18, rozhodujúc o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 67Ek/800/2018 zo dňa 17. apríla 2019, takto
rozhodol:
I. Sudca sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 67Ek/800/2018 zo dňa 17. apríla 2019 z a m i e t a.
II. Súd oprávnenému p r i z n á v a náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 67Ek/800/2018 zo dňa 17. apríla 2019, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 233,88,-EUR.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdu dňa 10.5.2018 sa začalo proti povinnej exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je Zmenkový 24.8.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.10.2015 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 67Ek/800/2018 dňa 24.5.2018 súdneho exekútora JUDr. Petra Cirbesa, so sídlom exekútorského úradu Letná 47, 040 01 Košice. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 24.5.2018 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinnej.
3. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 67Ek/800/2018 zo dňa 17.4.2019, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (výrok I.) a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov konania predstavujúce výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie, za jeden úkon právnej služby, vyjadrenie k návrhu povinnej, vo výške 446,34,- EUR (výrok II.).
4. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil skutočnosťou, že po preskúmaní návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, vyjadrenia povinného, príloh týchto podaní a všetkých dokumentov nachádzajúcich sa v súdnom spise, mal preukázané, že zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinnou je vzťahom obchodnoprávnym. Z uvedeného dôvodu nevidel dôvod aplikovať na obchodnoprávny vzťah zákon č. 250/2017 o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa,
tak ako na to poukazuje povinná v predloženom návrhu. Po preskúmaní exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, preto vyšší súdny úradník dospel k záveru, že tento nárok nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
5. Vyšší súdny úradník tvrdenia povinnej o spotrebiteľskom charaktere zmluvného vzťahu s oprávneným, zaslanie finančných prostriedkov na osobný účet jej brata, údaje na zmenke, úžeru a obchádzanie zákona zo strany oprávneného, považoval za nepreukázané, pričom zdôraznil, že práve povinná nesie v exekučnom konaní dôkazné bremeno k svojim tvrdeniam. Poukázal aj na to, že pre exekučný súd sú relevantné iba tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu. Tvrdenia povinnej uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie, z predložených dokumentov nijako nevyplývali. Naopak, vyplývalo z nich, že na základe žiadosti povinnej o poskytnutie PROFI úveru zo dňa 9.11.2014 uzavrela povinná s oprávneným dňa 13.11.2014 zmluvu o revolvingovom úvere č. 205915 - 73585 (ďalej iba „zmluva o úvere") podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Z obsahu žiadosti a zmluvy o úvere je zrejmé, že niektoré údaje vypĺňajú výlučne podnikatelia fyzické osoby a právnické osoby ako aj to, že nie je určená pre fyzické osoby - spotrebiteľov. Povinná v žiadosti o poskytnutie PROFI úveru sama uviedla ako účel čerpania úveru, investičný. Povinná je v žiadosti o úver a v zmluve o úvere označená rodným číslom a identifikačným číslom pod ktorým je registrovaná na podnikanie v zahraničí (Gewerberegisterauszug, registernummer: 70210857, 2.0-8909/2, Imst Rakúska Republika). K žiadosti okrem osobných dokumentov predložila aj oprávnenie na podnikanie, vydané príslušným orgánom v zahraničí a daňové priznanie pre daň z príjmov fyzických osôb typu B za rok 2013. V ustanovení 1, čl. 1.1 predmetu zmluvy je uvedené, že veriteľ (oprávnený) poskytne dlžníkovi (povinnej) na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky v dohodnutej výške t. j. 13.248,-EUR. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že povinná sa zaviazala zaplatiť oprávnenému zmluvnú odmenu vo výške 9.248,- EUR splatnú ku dňu poskytnutia úveru, pričom sa zmluvné strany dohodli na uhradení tejto odmeny započítaním vzájomných pohľadávok. Zo záverečných ustanovení zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že právne vzťahy touto zmluvou výslovne neupravené sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Povinná v zmluve o úvere vyhlásila, že túto zmluvu prečítala, jej obsahu porozumela, uzatvorila ju na základe slobodnej a vážnej vôle nie pod nátlakom, v tiesni ani za inak nevýhodných podmienok a na dôkaz súhlasu so všetkými ustanoveniami tejto zmluvy ju vlastnoručne podpísala. V rovnaký deň (13.11.2014) povinná vystavila vlastnú zmenku, v ktorej je označená rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a identifikačným číslom, pod ktorým je registrovaná na podnikanie v zahraničí (Gewerberegisterauszug, registernummer: 70210857, 2.0-8909/2, Imst Rakúska Republika). K uvedenému vyšší súdny úradník poznamenal, že povinná pred podpisom mala možnosť voľby zmluvu neprijať a nepodpísať. Vyšší súdny úradník poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Johan Gruber proti Bay Wa AG (ESD C - 464/01), podľa ktorého „nie je potrebné zohľadňovať okolnosti alebo skutočnosti, o ktorých mohol druhý účastník zmluvy vedieť pri uzatváraní zmluvy, s výnimkou prípadu, ak sa osoba, ktorá sa dovoláva postavenia spotrebiteľa správala tak, že u druhého účastníka zmluvy mohla oprávnene vzbudiť dojem, že koná na podnikateľské účely". Oprávnený vo svojom vyjadrení k tvrdeniam povinnej poukázal okrem obchodnoprávnej povahy ich zmluvného vzťahu aj na to, že na posúdenie zmluvného vzťahu ako spotrebiteľského resp. obchodnoprávneho nemá vplyv účet na ktorý boli finančné prostriedky poukázané (či je tento osobný, podnikateľský alebo akej osobe patrí). Rovnako nie je rozhodujúce, podľa akého právneho poriadku má povinná udelené oprávnenie na podnikanie, ale či uzatvára zmluvu o úvere v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej činnosti. Po preskúmaní exekučného titulu - rozhodnutia všeobecného súdu SR, ktoré bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a tvrdení povinnej a oprávneného, vyšší súdny úradník dospel k záveru, že tento nárok nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. K návrhu povinnej na odklad exekúcie vyšší súdny úradník uviedol, že o ňom rozhoduje súdny exekútor formou upovedomenia o odklade exekúcie, z taxatívne uvedených dôvodov odkladu exekúcie v ustanovení § 61h Exekučného poriadku. Preto o odklade exekúcie nerozhodoval. O trovách exekúcie rozhodol tak, že v súlade s ustanovením § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, náhradu trov, ktoré oprávnený platil v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie, priznal oprávnenému.
6. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo zástupcovi povinnej doručené dňa 13.5.2019, podala povinná prostredníctvom zástupcu elektronicky dňa 28.5.2019 (s doplnením v listinnej podobe dňa 6.6.2019), teda v zákonom stanovenej lehote sťažnosť.
7. Podanú sťažnosť odôvodnila poukázaním na to, že napadnuté uznesenie sp. zn. 67Ek/800/2018 je nepreskúmateľné, nezákonné, trpiace vadami a nie je dostatočne odôvodnené. V celom uznesení je
opísané vyjadrenie oprávneného spolu s citovanými paragrafmi Exekučného poriadku a nezaoberá sa vôbec dôvodmi, ktoré vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedla povinná. Exekučný súd si vôbec nepripojil spis zmenkového súdu, v ktorom bol vydaný zmenkový platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom. Zo zmenkového platobného rozkazu č.k. CbZm 383/2015-12 zo dňa 24.08.2015 pritom vyplýva, že je vydaný voči fyzickej osobe. Pani Michaela Olexová. rodená Chocholová je v ňom označená dátumom svojho narodenia a bydliskom, nie IČO-om ani miestom podnikania. V návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu je uvedené, že IČO nie je pridelené a je uvedené rodné číslo pani Michaely Olexovej. Tento návrh povinná súdu v prílohe pripojila. Ďalej povinná uviedla, že zmenkový súd Bratislava vydal zmenkový platobný rozkaz iba na základe predloženej zmenky a že oprávnený k návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu nepredložil súdu zmluvu o pôžičke ani žiadny iný listinný dôkaz. Exekučný súd by sa mal preto zaoberať, exekučným titulom, na základe ktorého vydal poverenie súdnemu exekútorovi. V ostatnom povinná zotrvala v celosti na tvrdeniach uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie. K výroku II. napadnutého uznesenia, povinná poukázala na to, že oprávnený má svoje právne oddelenie, kde zamestnáva ľudí s právnickým vzdelaním a preto v zmysle platnej judikatúry nemá nárok na priznanie náhrady trov právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia v tomto exekučnom konaní sú už zahrnuté v poverení ktoré vydal Okresný súd Banská Bystrica. Prevzatie a prípravu právneho zastúpenia je možné účtovať si v zmysle platného zákona iba jeden krát. Na základe uvedených skutočností žiada, aby súd napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka zrušil, sťažnosti vyhovel v plnom rozsahu a priznal povinnej náhradu trov právneho zastúpenia.
8. Súd dňa 5.8.2019 zaslal sťažnosť povinnej na vyjadrenie oprávnenému, ktorý sa prostredníctvom právneho zástupcu k sťažnosti vyjadril podaním doručeným súdu dňa 19.8.2019. Oprávnený k sťažnosti povinnej uviedol v zásade rovnaké tvrdenia ako vo vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie. Zdôraznil, že exekučný súd nie je odvolacím ani dovolacím súdom, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu, resp. vecnú správnosť exekučného titulu, keďže právo nenachádza, iba vykonáva. Exekučný súd je obsahom predloženého exekučného titulu viazaný, musí z neho vychádzať, pričom ani vady základného konania (aj vtedy ak by existovali), sa do exekučného konania neprenášajú. Nerešpektovanie exekučného titulu exekučným súdom, by znamenalo neprípustnú nápravu vykonávaného rozhodnutia. Oprávnený trval na tom, že vzťah medzi ním a povinnou je obchodnoprávnym vzťahom. Preto námietky povinnej týkajúce sa záväzkového vzťahu, zmluvných podmienok, zmenky a priebehu základného konania sú bezpredmetné a nemôžu byť dôvodom na zastavenie exekúcie. Tvrdenie povinnej o tom, že má právne oddelenie a preto nemá nárok na priznanie trov právneho zastúpenia, považuje oprávnený za nepravdivé a nedôvodné. V súlade s § 89 ods. 1 CSP má právo nechať sa v konaní zastupovať a zvoliť si právneho zástupcu. Jeho právny zástupca prevzal právne zastúpenie až po podaní návrhu povinnej na zastavenie exekúcie a uplatnil si náhradu trov právneho zastúpenia v súlade s § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., za dva úkony právnej služby. Vzhľadom na uvedené skutočnosti oprávnený navrhuje, aby súd sťažnosť povinnej ako nedôvodnú zamietol a napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka ako vecne správne potvrdil. Uplatnil si náhradu trov konania vo výške 223,88,-EUR za jeden úkon právnej služby, vyjadrenie k sťažnosti, a to zo sumy 19.878,40,-EUR, vo výške 176,77,-EUR + 9,80,-EUR rež. paušál, všetko zvýšené o DPH.
9. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
10. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
11. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
12. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
13. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
14. V zmysle § 48 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu a musí obsahovať opis rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným, ak má byť exekúcia vedená na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou; to platí aj v prípade, ak sa preukazuje oprávnenie podať návrh na vykonanie exekúcie nepretržitým radom indosamentov.
15. K povahe právneho vzťahu medzi oprávneným a povinnou, súd zo súdneho spisu zistil, že oprávnený žiadal vykonať exekúciu na základe exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz. Sudca ďalej zistil, že medzi oprávneným a povinným bola 13.11.2014 uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere č. 205915 - 73585, podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, v ktorej bol oprávnený označený ako podnikateľ zapísaný v obchodnom registri a povinná ako osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia. Zo žiadosti o úver spísanej dňa 9.11.2014, súd zistil, že samotná povinná predložila oprávnenému pri podaní žiadosti o poskytnutie úveru ako prílohy živnostenský list a daňové priznanie za rok 2013, typu B, ktoré je určené pre podnikajúce fyzické osoby. Žiadosť o poskytnutie úveru vyplnila ako fyzická osoba podnikateľ a uviedla účel úveru ako „investičný“. Za daných okolností, sudca konštatuje, že vyšší súdny úradník vo veci postupoval správne keď z dokumentov nachádzajúcich sa v súdnom spise nemal pochybnosti o tom, že vzťah medzi oprávneným a povinnou je vzťahom obchodnoprávnym. Na základe uvedených skutočností, preto vyšší súdny úradník dospel k správnemu záveru o tom, že nebolo dôvodné poskytnúť povinnej ako podnikateľskému subjektu ochranu spotrebiteľa a aplikovať na obchodnoprávny vzťah zákon č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, Smernicu Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. Skutočnosť, že oprávnenie na podnikanie povinnej bolo vydané v Rakúskej republike, s predmetom činnosti „Personenbetreuung“ (opatrovanie osôb), nemá vplyv na rozhodnutie súdu vo veci samej, nakoľko možnosť vydania oprávnení na podnikanie s rôznymi predmetmi činnosti, v rôznych členských štátoch Európskej únie nie je pre občanov Európskej únie v zásade obmedzovaná. Voľný pohyb služieb je jednou zo štyroch základných slobôd garantovaných Zmluvou o fungovaní EÚ. Sloboda voľného pohybu služieb garantuje občanom členských štátov EÚ právo vstupovať do záväzkových vzťahov na území iných členských štátov. Cezhraničné poskytovanie služieb je regulované smernicou EP a Rady o službách na vnútornom trhu 2006/123/ES z 12. decembra 2006, ktorej úlohou je predovšetkým zabezpečiť poskytovateľom služieb usadeným v členských štátoch EÚ právo na voľný pohyb služieb, a to odstránením právnych a administratívnych prekážok, ktoré často zbytočne obmedzujú možnosť poskytovania služieb. Vyšší súdny úradník preto vzťah medzi oprávneným a povinnou aj z tohto hľadiska správne právne posúdil ako obchodnoprávny, keď povinnú považoval za osobu podnikajúcu na základe živnostenského oprávnenia a nie za spotrebiteľa.
16. K ďalším tvrdeniam povinnej, ktoré sa týkali okolností, ktoré boli dané už pred vydaním exekučného titulu a za ktorých bol vydaný exekučný titul (t.j. podklady z ktorých súd vychádzal pri vydaní zmenkového platobného rozkazu, tvrdená nevýhodnosť zmluvy o úvere, či neúmerný nárast dlžnej sumy a pod.) súd považuje za potrebné zdôrazniť, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, teda preskúmavat' vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Exekučný súd nie je ďalšou odvolacou inštanciou. Obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať. Pre exekučný súd sú v zásade relevantné len tie právne skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré exekučný súd skúma z predložených dokumentov povinnou a oprávnenou osobou. Keďže ide o skutočnosti, ktoré nastali, resp. mali nastať, po vzniku exekučného titulu (objektívne sa nemôžu nachádzať v súdnom spise z konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný). Odhliadnuc od uvedených skutočností, exekučný súd je oprávnený ex offo skúmať otázku vykonateľnosti exekučného titulu. Za týmto účelom si vyšší súdny úradník pripojil súdny spis Okresného súdu Bratislava V., sp. zn. 3CbZm/383/2015, z konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul. Súd zistil, že zmenkový platobný rozkaz bol doručovaný povinnej riadne, a to na adresu jej trvalého bydliska vedenú v registri obyvateľov a bol jej doručený fikciou doručenia, nakoľko si poštovú zásielku neprevzala v odbernej lehote na pošte. Súd tak nemal pochybnosti o formálnej ani o materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Pokiaľ povinná nesúhlasila s vydaným rozhodnutím súdu a považovala nárok oprávneného za nedôvodný, mala možnosť v zmysle poučenia v ňom uvedeného, podať proti nemu v stanovenej lehote
opravný prostriedok, kde by mohla uplatniť všetky svoje námietky a výhrady k exekučnému titulu. Vo vykonávacom konaní už súd vychádza z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní v jeho rozhodovacej činnosti.
17. V tejto súvislosti sudca považuje za potrebné poukázať aj na to, že právny poriadok Slovenskej republiky vychádza zo zásady „vigilantibus iura scripta sunt", ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011).
18. Teda, vychádzajúc zo skutočnosti, že povinná neuviedla a nepreukázala v podanom návrhu na vykonanie exekúcie žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.
19. V zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
20. V zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
21. V zmysle § 199e vety prvej a druhej po bodkočiarku Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby.
22. Súd považoval za nedôvodné a bez opory v právnej úprave tvrdenia povinnej o tom, že z dôvodu, že oprávnený má svoje právne oddelenie a zamestnáva ľudí s právnickým vzdelaním, nemá v zmysle platnej judikatúry nárok na priznanie náhrady trov právneho zastúpenia. Rovnako ani tvrdenie, že trovy právneho zastúpenia oprávneného v tomto exekučnom konaní, sú už zahrnuté v poverení vydanom súdom a prevzatie a prípravu právneho zastúpenia je možné účtovať si iba jedenkrát. Súd uvedeným tvrdeniam povinnej neprisvedčil, nakoľko po preskúmaní súdneho spisu zistil, že oprávnený je v exekučnom konaní zastúpený zástupcom, ktorý je advokátom a ktorý správne a v súlade s ustanoveniami vyhlášky MS SR č- 655/2004 Z.z. vyčíslil trovy právneho zastúpenia.
23. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekúcie, súd priznal oprávnenému trovy právneho zastúpenia. Súd konštatuje, že oprávnený má, v konaní o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 67Ek/800/2018 zo dňa 17.4.2019, nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súlade s § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, 13a ods. 2 písm. c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení, za tri úkony právnej služby, ktorými sú prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a vyjadrenie sa k sťažnosti povinného, vo výške á 176,77,-EUR a režijný paušál 2x 9,21,-EUR v roku 2018 a 1x 9,80,-EUR v roku 2019, zvýšené o DPH. Keďže náhradu trov za úkony právnej služby, za prevzatie a prípravu zastúpenia a vyjadrenie sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, oprávnenému priznal v napadnutom uznesení vyšší súdny úradník, sudca rozhodoval iba o trovách oprávneného súvisiacich
s podanou sťažnosťou povinného. Sudca, vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci ako ju vyčíslil oprávnený, t.j. vo výške 19.878,40,-EUR, priznal oprávnenému trovy právneho zastúpenia vo výške 176,77,-EUR za jeden úkon právnej služby, za vyjadrenie sa k sťažnosti povinného, spolu s režijným paušálom pre rok 2019, vo výške 9,80,-EUR, čo je spolu suma 186,57,-EUR, zvýšené o DPH (37,31,-EUR), spolu 223,88,-EUR.
24. Keďže povinná nebola pri podaní návrhu na zastavenie exekúcie úspešná, pričom ani nepreukázala, že by jej nejaké trovy exekúcie vznikli a pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia ani to, že by bola právne zastúpená, s poukazom na § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, jej nevznikol nárok na náhradu trov exekúcie.
25. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).