Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TN-11S/75/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov senátu JUDr. Lukáša Kolibába (sudca spravodajca) a JUDr. Michaely Kútikovej, v právnej veci žalobcu: AUTOŠKOLA EKO UNIVERS, s.r.o., so sídlom Športová 27, Prievidza, IČO: 47 596 520, právne zastúpený: Advokátska kancelária Olšovský, spol. s r.o., so sídlom G. Švéniho 6, Prievidza, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Hviezdoslavova 3, Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OOP2-2022/018712-004 zo dňa 28.6.2022, takto

rozhodol:

Rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Trenčín, odboru opravných prostriedkov č. OU-TN- OOP2-2022/018712-004 zo dňa 28.6.2022 sa zrušuje a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Okresný úrad Trenčín, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej len ,,orgán verejnej správy prvého stupňa”) ako orgán príslušný podľa o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ust. o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov (ďalej len ,,”) a podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ,k”), na základe štátneho odborného dozoru, vykonaného dňa 28.10.2021 v čase od 11:20 hod. do 11:58 hod. nad žalobcom ako prevádzkovateľom školiaceho strediska, v prevádzkových priestoroch školiaceho strediska na adrese: Ulica stavbárov 1311/3A, 971 01 Prievidza, počas teoretickej výučby a na základe výsledného dokumentu – Protokol z vykonania štátneho odborného dozoru na mieste 7/2021/TV č. 48644/2021/OKŠDD/124005 zo dňa 24.11.2021 vydal rozhodnutie č. OU-TN-OCDPK-2022/004559-004 zo dňa 11.3.2022, ktorým žalobcovi uložil pokutu vo výške 11 000 eur podľa za to, že sa dopustil viacerých správnych deliktov tým, že porušil povinnosti prevádzkovateľa školiaceho strediska:

- podľa tým, že dňa 28.10.2021 zabezpečil zaznamenanie začiatku výučby v čase o 07:57:41 hod. a zaznamenanie konca výučby v čase o 11:24:16 hod. účastníka kurzu pravidelného výcviku č. 12/156/PV/D/2021 A. B. (matričné č. 83-12/156/PV/D/2021) na identifikačnom zariadení učebne č. 2 (identifikačné č. zariadenia 78453cbc-3bda-3722-8a3b- caf170a1e9c5) napriek tomu, že v zistenom čase od 11:20:00 hod. do 11:24:16 hod., nebol účastník kurzu fyzicky prítomný na výučbe a nezúčastnil sa na celej zaznamenanej výučbe, pričom bez fyzickej prítomnosti účastníka kurzu nie je možné zaznamenať ani časť výučby,

- podľa tým, že nezabezpečil, aby identifikačné zariadenie učebne č. 2 (identifikačné č. zariadenia 78453cbc-3bda-3722-8a3b-caf170a1e9c5) nebolo premiestnené na iné miesto, ktoré nezodpovedá miestu jeho schválenia a to do kancelárie školiaceho strediska na adrese: Ulica stavbárov 1311/3A, 971 01 Prievidza,

- podľa tým, že v čase výkonu štátneho odborného dozoru zabezpečil zaznamenanie konca výučby v čase o 11:24:16 hod. účastníka kurzu A. B. (matričné č. 83-12/156/PV/D/2021) na identifikačnom zariadení učebne (identifikačné č. zariadenia 78453cbc-3bda-3722-8a3b-caf170a1e9c5), ktoré bolo umiestnené v neschválených priestoroch v kancelárii školiaceho strediska na adrese: Ulica stavbárov 1311/3A, 971 01 Prievidza,

- podľa tým, že počas celej doby platnosti registrácie nedodržiaval požiadavky podľa rozsahu registrácie, neplnil podmienky uvedené v rozhodnutí o registrácii a nezabezpečil činnosť školiaceho strediska prostredníctvom schválených priestorov tak, že výučba kurzu pravidelného výcviku č. 12/156/PV/D/2021 v čase výkonu štátneho odborného dozoru prebiehala v priestoroch školiaceho strediska v neschválenom priestore (učebňa č. 1), ktorý nebol registrovaný a schválený na vykonávanie kurzov základnej kvalifikácie a kurzov pravidelného výcviku na adrese: Ulica stavbárov 1311/3A, 971 01, Prievidza. 2. Vydaniu vyššie uvedeného rozhodnutia orgánu verejnej správy predchádzalo vykonanie štátneho odborného dozoru, uskutočneného Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky, odboru kontroly, štátneho dozoru a dohľadu (na základe oprávnenia na vykonávanie hlavného štátneho odborného dozoru nad povinnou základnou kvalifikáciou a pravidelným výcvikom vodičov, ktorým bol podľa preukaz kontrolóra povereného vykonávať predmetný štátny odborný dozor, vydaný Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky) a to dňa 28.10.2021 v čase od 11:20 hod. do 11:58 hod. nad prevádzkovateľom školiaceho strediska- žalobcom v prevádzkových priestoroch školiaceho strediska na adrese: Ulica stavbárov 1311/3A, 971 01, Prievidza, počas teoretickej výučby, v zastúpení poverených zamestnancov: A. C. D. a A. E. F..

3. Predmetom štátneho odborného dozoru bolo preverenie plnenia vybraných podmienok ustanovených pre prevádzkovanie školiaceho strediska v súlade so , vyhláškou č. Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,), Smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/59/ES o základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku vodičov určitých cestných vozidiel nákladnej a osobnej dopravy (ďalej len ,,Smernica EÚ č. 2003/59/ES“), ale i súvisiacimi predpismi, štatútmi, poriadkami a pravidlami. Kontrolovaným obdobím bolo obdobie od 1.1.2021 do ukončenia štátneho odborného dozoru.

4. Orgán štátneho odborného dozoru vypracoval dňa 24.11.2021 protokol v zmysle , ktorý bol zaslaný účastníkovi konania – žalobcovi ako kontrolovanej osobe. V protokole orgán štátneho odborného dozoru zadokumentoval viaceré porušenia a vyhlášky č. . Orgán štátneho odborného dozoru v protokole uviedol, že dňa 28.10.2021 bola v priestoroch učebne školiaceho strediska skontrolovaná prítomnosť lektora a účastníkov kurzu č. 12/156/PV/D/2021, ktorí boli v čase prebiehajúceho štátneho odborného dozoru identifikovaní na identifikačnom zariadení učebne č. 2 (Príloha č. 2 k protokolu). V čase výkonu štátneho odborného dozoru nebol v učebni č. 2 nikto prítomný a v učebni č. 1 sa nachádzali len trinásti účastníci kurzu z celkového počtu štrnástich účastníkov kurzu identifikovaných na identifikačnom zariadení učebne. Účastník kurzu A. B. bol taktiež identifikovaný na identifikačnom zariadení učebne č. 2, avšak v čase výkonu štátneho odborného dozoru nebol v učebni školiaceho strediska prítomný. Identifikáciu uvedeného účastníka kurzu na identifikačnom zariadení prostredníctvom identifikačného prvku prideleného účastníkovi kurzu, zabezpečila zamestnankyňa školiaceho strediska p. G. v čase o 07:57:41 hod. a následne po príchode orgánu štátneho odborného dozoru v čase o 11:20 hod., odhlásila uvedeného účastníka kurzu z výučby v čase o 11:24:16 hod. s odôvodnením, že účastník kurzu odišiel z výučby k lekárovi bez toho, aby to nikomu oznámil. Týmto sa mala kontrolovaná osoba dopustiť porušenia ust. .

5. Orgán štátneho odborného dozoru taktiež pri výkone štátneho odborného dozoru zistil, že v učebni č. 2 školiaceho strediska nebolo identifikačné zariadenie učebne pevne namontované v učebni školiaceho

strediska v zmysle Identifikačné zariadenie učebne bolo v čase výkonu štátneho odborného dozoru umiestnené mimo učebne, v kancelárii školiaceho strediska a identifikáciu jednotlivých účastníkov kurzu zaznamenávala prostredníctvom identifikačných prvkov pridelených jednotlivým účastníkom kurzu zamestnankyňa školiaceho strediska p. G.. (Príloha č. 3 k protokolu).

6. Účastník konania – kontrolovaná osoba ako prevádzkovateľ školiaceho strediska požiadal dňa 30.9.2020 orgán verejnej správy prvého stupňa o zmenu registrácie školiaceho strediska, kde okrem iného žiadal aj o zmenu učebných priestorov školiaceho strediska (Príloha č. 4 k protokolu). Orgán verejnej správy prvého stupňa vydal dňa 29.10.2020 rozhodnutie č. OU-TN-OCDPK-2020/033223 (Príloha č. 5 k protokolu), ktorým rozhodol o zmene registrácie školiaceho strediska, t.j. týmto rozhodnutím bola schválená len jedna učebňa č. 2, v ktorej bolo dňa 1.7.2020 pevne namontované identifikačné zariadenie učebne (identifikačné č. zariadenia 78453cbc-3bda-3722-8a3b-caf170a1e9c5) (Príloha č. 6 k protokolu). Ďalším preverovaním orgán štátneho odborného dozoru zistil, že identifikačné zariadenie učebne č. 2, ktoré malo byť pevne namontované v učebni bolo v mesiaci október 2021 odpojené z elektrickej siete vo viacerých dňoch. Predmetným konaním sa mala kontrolovaná osoba dopustiť porušenia ust. a .

7. Okrem vyššie uvedeného orgán štátneho odborného dozoru zistil, že teoretická výučba jednotlivých účastníkov kurzu č. 12/156/PV/D/2021 prebiehala v školiacom stredisku v neregistrovanej učebni. Účastník konania ako prevádzkovateľ školiaceho strediska požiadal dňa 30.9.2020 orgán verejnej správy prvého stupňa o zmenu registrácie školiaceho strediska, konkrétne o odstránenie učebne č. 1 s kapacitou 28 účastníkov na adrese: Ulica stavbárov 1311/3A, 971 01 Prievidza, z registrácie a pridanie učebne č. 2 o výmere 23,02 m2 s kapacitou 15 účastníkov na adrese Ulica stavbárov1311/3A, 971 01 Prievidza. Orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutím č. OU-TN-OCDPK-2020/033223 zo dňa 29.10.2020, právoplatným dňa 18.12.2020 (Príloha č. 5 k protokolu) rozhodol o zmene registrácie školiaceho strediska. Z uvedených zistení malo vyplynúť, že jediná registrovaná učebňa na vykonávanie kurzov základnej kvalifikácie a kurzov pravidelného výcviku v zmysle vyššie zmieneného rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa zo dňa 29.10.2020 bola učebňa č. 2 s registrovaným identifikačným zariadením (identifikačné č. zariadenia 78453cbc-3bda-3722-8a3b-caf170a1e9c5), pre 15 účastníkov kurzov na adrese: Ulica stavbárov 1311/3A, 971 01 Prievidza (Príloha č. 6 k protokolu). Týmto sa mala kontrolovaná osoba dopustiť porušenia ust. tým, že počas celej doby platnosti registrácie nedodržiaval požiadavky podľa rozsahu registrácie, neplnil podmienky uvedené v rozhodnutí o registrácii a nezabezpečil činnosť školiaceho strediska prostredníctvom schválených priestorov.

8. Na základe výsledkov štátneho odborného dozoru, orgán tohto dozoru uložil kontrolovanej osobe odstrániť zistené nedostatky v určenej lehote a predložiť mu v určenej lehote správu o odstránení zistených nedostatkov. Listom zo dňa 24.11.2021 bol protokol zaslaný kontrolovanej osobe na oboznámenie sa s protokolom a doručený jej bol dňa 29.11.2021. Dňa 2.12.2021 bola orgánu štátneho odborného dozoru doručená správa o odstránení zistených nedostatkov kontrolovanou osobou. Prílohou tejto správy bolo aj vyjadrenie kontrolovanej osoby k jednotlivým zisteniam vyplývajúcim z vykonaného štátneho odborného dozoru.

9. Orgán štátneho odborného dozoru s poukazom na vyššie uvedené zistenia zaslal listom č. 48644/2021/OKŠDD/135482 zo dňa 6.12.2021 v zmysle 11d ods. 17 výsledné materiály z vykonaného štátneho odborného dozoru a podnet na uloženie pokuty kontrolovanej osobe ako prevádzkovateľovi školiaceho strediska vo výške 11 000 eur, za porušenie , , , .

10. V nadväznosti na uvedené zaslal orgán verejnej správy prvého stupňa kontrolovanej osobe – oznámenie o začatí konania vo veci uloženia pokuty č. OU-TN-OCDPK-2021/038814-001 zo dňa 29.12.2021 a zároveň mu umožnil oboznámiť sa s obsahom protokolu a vyjadriť sa k začatiu správneho konania, ako aj navrhnúť dôkazy v lehote do 7 dní od doručenia oznámenia. Predmetné oznámenie bolo kontrolovanej osobe doručené dňa 14.1.2022. Dňa 18.1.2022 bolo orgánu verejnej správy prvého stupňa doručené vyjadrenie kontrolovanej osoby k začatiu správneho konania, ktoré bolo rovnaké ako vyjadrenie kontrolovanej osoby k štátnemu odbornému dozoru doručené mu dňa 2.12.2021. Na základe uvedeného orgán verejnej správy prvého stupňa vydal rozhodnutie č. OU-TN-OCDPK-2022/004559-004

zo dňa 11.3.2022, ktorým žalobcovi uložil pokutu vo výške 11 000 eur podľa za to, že sa dopustil viacerých správnych deliktov - porušenie ust. , , , .

11. Žalovaný ako orgán príslušný podľa Správneho poriadku s poukazom na a o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na odvolanie kontrolovanej osoby – žalobcu proti vyššie označenému rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa o uložení pokuty rozhodol postupom podľa Správneho poriadku rozhodnutím č. OU-TN-OOP2-2022/018712-004 zo dňa 28.6.2022 tak, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol.

12. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný reagujúc na námietky odvolateľa – kontrolovanej osoby v prvom rade poukázal na účel právnej úpravy- , vyhlášky č. , Smernice EÚ č. 2003/59/ES, ako aj zmysel a ciele výkonu štátneho odborného dozoru v oblasti povinnej základnej kvalifikácie a pravidelného výcviku niektorých vodičov. Uviedol, že orgán štátneho odborného dozoru je kontrolný orgán, ktorého činnosť a procesný výkon nie je žalovaný ako odvolací orgán oprávnený skúmať. Orgán štátneho odborného dozoru pri výkone tohto dozoru postupoval v súlade so a teda nešlo o konanie v rámci Správneho poriadku ako namietala kontrolovaná osoba – odvolateľ. Výkon štátneho odborného dozoru bol vykonaný ešte pred začatím správneho konania a to doručením oznámenia o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty. Žalovaný citujúc príslušné ustanovenia mal za to, že orgán štátneho odborného dozoru je oprávnený vykonávať kontrolu dodržiavania zákona, vykonávacích predpisov a rozhodnutí, vstupovať na pozemky, do budov, do priestorov, kde sa vykonáva výučba a výcvik, do prevádzkových priestorov kontrolovanej osoby, zúčastniť sa na výučbe, overovať totožnosť osôb vykonávaných činnosti v rozsahu kontrolovanej osoby, ako aj totožnosť účastníkov kurzov a skúšky, vykonávať potrebné zistenia a úkony nevyhnutne súvisiace s výkonom kontroly aj pred preukázaním sa preukazom kontrolóra, vyžadovať súčinnosť kontrolovanej osoby a jej zamestnancov. V súvislosti s ohrozením verejného zdravia z dôvodu pandémie Covid – 19 žalovaný poukázal na to, že zákonodarca na uvedenú situáciu reagoval, keď dňa 23.5.2020 nadobudol účinnosť , ktorým sa mení a dopĺňa o autoškolách a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré . Poukazujúc na znenie tejto právnej úpravy, konkrétne uviedol, že odvolateľ požiadal v nadväznosti na toto zákonné ustanovenie ako prevádzkovateľ školiaceho strediska o zmenu registrácie školiaceho strediska, s tým, že v jeho žiadosti zo dňa 28.9.2020 identifikoval ako učebňu na vykonávanie kurzov učebňu č. 2 s maximálnou kapacitou 15 účastníkov kurzu na adrese Stavbárov 1311/3A, 971 01, Prievidza. Následne dňa 29.10.2020 vydal orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutie o zmene registrácie školiaceho strediska, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.12.2020. Uvedeným rozhodnutím bola registrovaná a schválená iba jedna učebňa na vykonávanie kurzov označená ako učebňa č. 2 s maximálnou kapacitou 15 účastníkov kurzu na adrese Stavbárov 1311/3A, 971 01 Prievidza, ako žiadal odvolateľ. Poukazujúc na zistenia štátneho odborného dozoru v tejto súvislosti žalovaný uviedol, že výučba nebola realizovaná v schválenej a registrovanej učebni č. 2, ale bola realizovaná v neschválených priestoroch, učebni č. 1, v ktorej nebolo namontované schválené identifikačné zariadenie učebne na zabezpečenie odosielania záznamu priebehu výučby teórie, preto v tomto neschválenom priestore nemohla prebiehať výučba. Taktiež žalovaný poukázal na to, že odvolateľ žiadal o zmenu registrácie školiaceho strediska v období, keď už platili protipandemické opatrenia a bolo by logické opätovne žiadať o registráciu učebne č. 1, ktorá by zodpovedala požiadavkám a opatreniam z dôvodu pandémie. Žalovaný tiež uviedol, že odvolateľ nemohol požiadať o opätovnú registráciu učebne č. 1, nakoľko predmetnú učebňu mal schválenú a registrovanú na výučbu iný subjekt – Autoškola Ing. Katarína Vatajová. Ďalej poukázal na to, že vyhlášky č. jednoznačne definuje, že identifikačné zariadenie učebne musí byť pevne namontované v príslušnej schválenej učebni a teda ho nie je možné svojvoľne premiestniť mimo schválenej učebne. Výkonom štátneho odborného dozoru však bolo preukázané, že v čase výkonu tohto dozoru nebolo identifikačné zariadenie učebne pevne namontované v učebni č. 2, ale bolo umiestnené v kancelárii školiaceho strediska. V tejto súvislosti poukázal aj na ust. . Odvolateľ na jednej strane tvrdil, že k žiadnej zmene, premiestneniu výučby nedošlo a na druhej strane mal za to, že nakoľko ešte neuplynula lehota 10 dní, neporušil povinnosť oznámiť zmenu učebne podľa predmetného ustanovenia, ktorú napokon ani neoznámil.

13. Žalovaný ďalej zdôraznil, že odvolateľ porušil svoje povinnosti aj tým, že zabezpečil identifikáciu účastníkov kurzu na identifikačnom zariadení učebne, ktoré nebolo umiestnené v schválenom priestore na výučbu kurzov t.j. v učebni č. 2, ale bolo neoprávnene umiestnené v priestore, ktorý nebol schválený na výučbu. Odvolateľ rovnako zabezpečil na identifikačnom zariadení učebne, ktoré nebolo umiestnené v schválenom priestore aj identifikáciu účastníka kurzu A. B., pričom k identifikácii ukončenia výučby menovaného došlo v priebehu výkonu štátneho odborného dozoru, kedy sa už identifikačné zariadenie učebne č. 2 preukázateľne nachádzalo v kancelárii školiaceho strediska a nebolo pevne namontované v učebni č. 2. V tejto spojitosti aj s poukazom na zápis zo štátneho odborného dozoru a tvrdenia zamestnankyne odvolateľa o odchode menovaného účastníka z kurzu žalovaný uviedol, že účastník spomenul aj čas svojho odchodu a pokiaľ bol účastník kurzu prítomný na výučbe, jeho odchod musel spozorovať predovšetkým lektor, ktorý mal možnosť upovedomiť zamestnankyňu školiaceho strediska o odchode účastníka kurzu v reálnom čase, kedy mal byť identifikovaný koniec výučby.

14. Okrem uvedeného žalovaný poukázal na to, že aj napriek tomu, že učebňa č. 1 a učebňa č. 2 sa nachádzajú na identickej adrese, rozhodnutím zo dňa 29.10.2020 o zmene registrácie školiaceho strediska, resp. aj s poukazom na Zmluvu o nájme nebytových priestorov pre účely autoškoly zo dňa 24.6.2020 bola schválená ako učebňa na vykonávanie kurzov učebňa č. 2. V súvislosti s námietkou odvolateľa o technických problémoch identifikačného zariadenia uviedol, že ani nedostatočné pokrytie wifi signálom ho neoprávňuje na demontáž a premiestnenie tohto zariadenia do neschváleného priestoru. Poukázal aj na komunikáciu so spoločnosťou TSS Group, a.s., z ktorej vyplynulo, že tvrdenia odvolateľa sa nezakladajú na pravde, nakoľko išlo o problémy s batériou, ktorá bola v predmetnom období vymenená, pričom tieto problémy bol povinný vyriešiť ešte pred začatím výučby.

15. Žalovaný taktiež uviedol, že orgán verejnej správy prvého stupňa sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s jednotlivými námietkami účastníka a toto rozhodnutie bolo vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Mal za to, že odvolateľ svoje tvrdenia nijako nepreukázal a nepodporil dôkazmi o tom, že k porušeniu jednotlivých zákonných ustanovení nedošlo. V súvislosti s uložením sankcie – pokuty za jednotlivé správne delikty odvolateľa žalovaný poukázal na ust. a , ktoré stanovujú výšku pokuty v rozsahu od 10 000 eur do 15 000 eur, resp. upravujú spôsob uloženia pokuty v prípade ak sa páchateľ dopustí viacerých správnych deliktov. Výšku uloženej pokuty vyhodnotil žalovaný tak s poukazom na jej represívnu a preventívnu funkciu ako aj vzhľadom na viaceré správne delikty a ich závažnosť za primeranú a odôvodnenú a preto námietku odvolateľa o neprimeranej výške pokuty považoval za nedôvodnú.

16. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca na Krajskom súde v Trenčíne správnu žalobu. Namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného a z dôvodov uvedených v ust. , , , (ďalej len ,,.“) navrhol toto rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok. Poukázal na to, že žalovaný potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, podľa ktorého tým, že žalobca nezabezpečil zmenu premiestnenia miesta výučby a jej schválenia tak, aby sa identifikačné zariadenie nachádzalo na mieste, ktoré bolo schválené ako miesto výučby, čím mal porušiť . Uvedenú aplikáciu právnej normy na zistený skutkový stav považoval žalobca za nesprávne právne posúdenie veci. Mal za to, že odhliadnuc od skutočnosti, že kontrolný orgán doslova vtrhol do priestorov spoločnosti žalobcu, nepredstavil sa, nepredložil žiaden doklad, ktorým by preukazoval svoje oprávnenia zistil, že jeden účastník kurzu zo štrnástich sa v momente kontroly nenachádzal v školiacej miestnosti. Ako sám uvádzal kontrolný orgán pracovníčka p. G. ho 4 min. po jeho odchode odhlásila z evidencie. Z tohto skutkového zistenia robí správny orgán skutkový záver, na ktorý následne aplikuje právnu normu a robí právny záver, že tým došlo k porušeniu tohto ustanovenia zákona. Nesprávna aplikácia správneho uváženia podľa žalobcu spočíva v tom, že predmetné zákonné ustanovenie nestanovuje žiadnu lehotu, v ktorej je povinný prihlásiť alebo odhlásiť účastníka výcvikového kurzu. Inak povedané je povinný evidovať len začiatok a koniec účasti v prípade fyzickej prítomnosti účastníka kurzu a len v prípade, že sa zúčastňuje na celej výučbe a celom zaznamenanom výcviku. Poukázal na to, že z vykonanej kontroly bolo preukázané, že účastník bol riadne zaznamenaný a bezprostredne po tom, ako bolo zistené, že sa nenachádza v školiacej miestnosti bol z evidencie účasti odhlásený. Preto nedošlo k žiadnemu porušeniu uvedeného ustanovenia zákona. Naopak, ak v právnej norme nie je uvedená žiadna konkrétna prekluzívna lehota, bol povinný toto urobiť bezprostredne, pričom časový odstup 4 min. je možné subsumovať pod takúto zákonodarcom predpokladanú dobu. Argumentácia žalovaného je bez právneho

významu, že tým, že tak urobil žalobca počas výkonu kontroly, porušil zákon. Okrem toho správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav, resp. predmetné skutkové zistenia na riadne posúdenie veci aj z dôvodu, že neaplikoval ust. . Uvedené ustanovenie zákona upravuje pojem bezodkladné vedenie dokumentácie, pričom pod takéto riadne vedenie dokumentácie je potrebné subsumovať i postup žalobcu. V lehote 4 min. od odchodu účastníka z priebehu kurzu bola táto skutočnosť zaznamenaná do identifikačného zariadenia. Zo všetkých známych výkladov právnej normy pritom jednoznačne vyplýva, že v prípade žalobcu bolo postupované správne a zákonne. Tým, že došlo k vyhodnoteniu jeho konania ako porušenie zákona sa žalovaný dopustil podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, čo mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

17. Pokiaľ sa týka porušenia zákona, konkrétne a , uviedol, že týmto došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Mal za to, že predmetná právna úprava neupravuje v žiadnom prípade, že identifikačné zariadenie musí byť pevne namontované v učebni školiaceho strediska. Žiadna takáto povinnosť z tohto ustanovenia zákona nevyplýva. Poukázal na to, že identifikačné zariadenie vykazovalo častú poruchovosť z dôvodov, ktoré neboli na strane žalobcu a preto sa v okamihu kontroly nenachádzalo v učebni. Túto skutočnosť a okolnosť vysvetlila a preukázala pracovníčka žalobcu. Z toho ale nie je možno odvodiť, že došlo k porušeniu , pretože tam nebolo pevne namontované. Je zrejmé, že ako každé technické zariadenie sa na ňom môžu prejaviť poruchy a v takom prípade je oprávnené a dokonca prípustné toto zariadenie testovať, alebo ho dať na údržbu. Zákon s takýmto úkonom nespája možnosť alebo povinnosť prerušiť výučbu alebo ju dokonca nevykonávať. Z vyjadrení zamestnanca spoločnosti, ale i konateľa spoločnosti žalobcu nevyplynulo, že by identifikačné zariadenie bolo premiestnené na iné miesto ako bolo jeho schválené miesto prevádzky, ale krátkodobo pre poruchy bolo sledované v miestnosti, kde sa nachádzali zamestnanci školiaceho strediska. Ihneď ako sa podarilo poruchu odstrániť, bolo umiestnené v mieste jeho schválenia. V žiadnom prípade podľa žalobcu nedošlo k porušeniu uvedeného zákonného ustanovenia a to preto, že zaznamenanie vykonávania kurzov prebehlo na schválenom identifikačnom zariadení, ktoré v čase zaznamenávania bolo umiestnené v učebni, ktorá bola schválená do momentu, kedy nedošlo k jeho technickej poruche. Na tomto nič nemení ani skutočnosť, že žalobca mal úmysel z dôvodu pandemických opatrení opakovane meniť miesto výučby a premiestnenia technického zariadenia s tým, že od tohto kroku bolo neskôr upustené. Poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.11S/138/2020, z ktorého vyplýva, že aj keď správny orgán vykoná dôsledne odôvodnenie svojich skutkových záverov, nemusí byť jeho právny záver správny.

18. V súvislosti s porušením ešte dodal, že toto ustanovenie zákona upravuje len zaznamenanie začiatku a konca výučby v prípade, že účastník kurzu je fyzicky prítomný. Ako vyplynulo aj z kontrolných zistení tomuto účastníkovi kurzu bol zaznamenaný začiatok aj koniec výučby s tým, že bolo zrejmé, že v tomto čase sa výučby zúčastnil. Povinnosť zúčastniť sa celej zaznamenanej výučby je povinnosť samotného účastníka, pričom táto bola presne v čase, kedy sa na nej nezúčastnil zaznamenaná. Ďalej poukázal na to, že správne konanie, t.j. aj konanie o uložení pokuty za správny delikt je sui generis konaním, ktoré je ovládané základnými zásadami správneho práva, resp. správneho konania. Do pozornosti dal v tejto súvislosti ust. , , , Správneho poriadku. K porušeniu princípu v zmysle Správneho poriadku došlo tým, že osoby vykonávajúce štátny odborný dohľad neprizvali na výkon tohto dohľadu konateľa žalobcu, prípadne jeho právneho zástupcu. To napokon vyplýva aj z predmetného protokolu. Zároveň došlo aj k porušeniu smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/59/ES. Taktiež poukazoval na neprimeranosť výšky uloženej pokuty a vyslovil, že v prípade, že by správny súd bol názoru, že žalobca nesie istú zodpovednosť za správny delikt, patrí do jeho právomoci moderovať výšku správnej pokuty. V tejto spojitosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.8Sžo/236/2015 a .

19. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe primárne aj s odkazom na ust. uviedol, že za porušenie niektorej z povinnosti ustanovenej v zadefinovaných ustanoveniach uloží správny orgán pokutu v rozmedzí od 10 000 eur do 15 000 eur, z čoho je zrejmé, že aj napriek tomu, že žalobca neporušil len niektorú z ustanovených povinností, ale naopak porušil viacero z daných povinností, prvostupňový orgán mu uložil pokutu pri dolnej hranici zákonom stanoveného rozsahu. Taktiež uviedol, že si je vedomý vážnej situácie v súvislosti s prijatými opatreniami počas pandémie a že táto situácia nebola pre nikoho priaznivá. Žalobca však svoje tvrdenie o tom, že v období po corona kríze nemal takmer žiadne príjmy nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi. Napokon na

webovom portáli Finstat zistil, že aj napriek nepriaznivej situácii z dôvodu pandémie žalobca vykázal v roku 2020 zisk vo výške 12 852 eur, ktorý v roku 2021 síce klesol na sumu 1274 eur, avšak tržby v roku 2020 vykázal v sume 49 143 eur a v roku 2021 v sume 42 751 eur. Zdôraznil, že všetky porušenia povinnosti, ktorých sa žalobca dopustil zaradil zákonodarca do skupiny, v ktorej výšku pokuty stanovil v rozsahu od 10 000 eur do 15 000 eur, pričom tieto pokuty patria medzi najvyššie, ktoré možno podľa uložiť. Žalobca vo svojej žalobe opätovne uvádzal také námietky, ktoré už použil vo svojom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, avšak neuviedol a nepreukázal žiadne dôkazy a skutočnosti, ktoré by preukázali, že k porušeniu zákona nedošlo. Ďalej poukázal na výstupy zo štátneho odborného dozoru, z ktorých vyplýva porušenie jednotlivých ustanovení . Taktiež mal za to, že orgán štátneho odborného dozoru nikde neuvádzal, že účastníka kurzu A. B. odhlásila zamestnankyňa školiaceho strediska 4 minúty po jeho odchode Naopak, menovaného účastníka kurzu táto zamestnankyňa odhlásila o 11:24 hod. t.j. až po príchode orgánu štátneho odborného dozoru v čase o 11:20 hod. do školiaceho strediska a po zistení orgánu štátneho odborného dozoru, že menovaný účastník kurzu nie je prítomný na výučbe aj napriek tomu, že je stále identifikovaný na identifikačnom zariadení učebne č. 2. V tejto súvislosti uviedol aj to že začiatok a koniec účasti účastníka kurzu je možné evidovať len počas jeho fyzickej prítomnosti t.j. nie pred jeho príchodom, bez jeho fyzickej neprítomnosti a taktiež nie až po jeho odchode a bez jeho fyzickej prítomnosti, ako tomu došlo k danom prípade. Časový odstup, na ktorý poukazoval žalobca t.j. 4 minúty preto nie je absolútne relevantný, nakoľko k odhláseniu účastníka kurzu nemôže dôjsť bezprostredne po tom ako bolo zistené, že sa nenachádza v školiacej miestnosti, ale účastník kurzu musí a mal byť odhlásený ešte počas jeho fyzickej prítomnosti. Ďalej s poukazom na písm.. f) uviedol, že toto ustanovenie jednoznačne stanovuje povinnosť prevádzkovateľa školiaceho strediska zabezpečiť, aby identifikačné zariadenie nebolo premiestnené na iné, neschválené miesto, pričom splnenie tejto povinnosti zabezpečuje aj jeho pevná montáž. Poukázal na to, že má informácie od spoločnosti TSS Group a.s., že žalobca žiadne problémy s identifikačným zariadením nehlásil, keď bol iba nahlásený problém s batériou zariadenia. Ďalej aj s poukazom na argumentáciu už uvedenú v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobca realizoval výučbu v učebni č. 1, ktorá nebola na výučbu schválená.

20. Podľa o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.

21. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd”) preskúmal na základe žaloby v režime § 194 a nasl. S.s.p. zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu. Dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné pre nezákonnosť zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd rozhodol vo veci s nariadením pojednávania podľa § 107 ods. 1 písm. a) S.s.p.

22. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. OU-TN-OOP2-2022/018712-004 zo dňa 28.6.2022, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č. OU-TN-OCDPK-2022/004559-004 zo dňa 11.3.2022, ktorým žalobcovi uložil pokutu vo výške 11 000 eur podľa za to, že sa dopustil viacerých správnych deliktov tým, že porušil povinnosti prevádzkovateľa školiaceho strediska vymedzených v bode 1. tohto rozsudku.

23. Podľa , prevádzkovateľ školiaceho strediska je ďalej povinný zabezpečiť zaznamenanie začiatku a konca výučby a výcviku kurzov základnej kvalifikácie a kurzov pravidelného výcviku na identifikačnom zariadení výcvikového vozidla a učebne a len počas fyzickej prítomnosti účastníka kurzu, ktorý je povinný zúčastniť sa na celej zaznamenanej výučbe a celom zaznamenanom výcviku; bez fyzickej prítomnosti účastníka kurzu nie je možné zaznamenať ani časť výučby a výcviku.

24. Podľa , prevádzkovateľ školiaceho strediska je ďalej povinný zabezpečiť aby identifikačné zariadenie nebolo premiestnené do iného vozidla alebo na iné miesto, ktoré nezodpovedá vozidlu alebo miestu jeho schválenia či prevádzky školiaceho strediska.

25. Podľa , prevádzkovateľ školiaceho strediska je ďalej povinný zabezpečiť zaznamenanie vykonávania kurzov základnej kvalifikácie a kurzov pravidelného výcviku na identifikačnom zariadení výcvikového vozidla a učebne umiestneného len v zodpovedajúcom vozidle, učebni alebo na mieste jeho schválenia či prevádzky školiaceho strediska.

26. Podľa , prevádzkovateľ školiaceho strediska je povinný počas celej doby platnosti registrácie dodržiavať požiadavky podľa , rozsah registrácie, plniť podmienky uvedené v rozhodnutí o registrácii a zabezpečiť činnosť školiaceho strediska prostredníctvom schválených priestorov, vozidiel a lektorov.

27. Podľa , okresný úrad v sídle kraja uloží prevádzkovateľovi školiaceho strediska pokutu od 10 000 eur do 15 000 eur, ak poruší niektorú z povinností ustanovených v , a alebo , , až k).

28. Podľa , ak sa páchateľ dopustil viacerých správnych deliktov, ktorý je príslušný prejednať ten istý správny orgán, prejednajú sa tieto správne delikty v spoločnom konaní. Za viac správnych deliktov toho istého páchateľa prejednávaných v spoločnom konaní sa uloží pokuta podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Začaté správne konanie o správnom delikte nie je možné spojiť s konaním o inom správnom delikte.

29. Podľa , štátnym odborným dozorom sa kontroluje, ako fyzické osoby, fyzické osoby – podnikatelia a právnické osoby (ďalej len „“) dodržiavajú tento zákon, vykonávacie predpisy, rozhodnutia vydané na základe tohto zákona a ďalšie súvisiace predpisy, štatúty, plány, poriadky a pravidlá. Orgány štátneho odborného dozoru vykonávajú štátny odborný dozor v rozsahu podľa odsekov 3 až 7.

30. Podľa , Ministerstvo dopravy v rámci hlavného štátneho odborného dozoru s pôsobnosťou na území Slovenskej republiky kontroluje prevádzkovateľov školiaceho strediska, lektorov školiaceho strediska, osoby, ktoré majú vydané osvedčenie o technickej spôsobilosti typu identifikačného zariadenia, kurzy základnej kvalifikácie, kurzy pravidelného výcviku a skúšku po skončení kurzov základnej kvalifikácie.

31. Podľa , orgán štátneho odborného dozoru získava potrebné údaje a) kontrolou na mieste, b) súčinnosťou so štátnymi orgánmi, s orgánmi územnej samosprávy a osobami podľa odsekov 14 a 15, c) vyžiadaním informácií a stanovísk od kontrolovanej osoby, d) z informačných systémov, e) z aplikácie na kontrolovanie výcviku a výučby školiaceho strediska.

32. Podľa , okrem oprávnení a povinností podľa základných pravidiel kontrolnej činnosti sú kontrolóri oprávnení vstupovať na pozemky, do budov, do priestorov, kde sa vykonáva výučba a výcvik, do prevádzkových priestorov kontrolovanej osoby a do kontrolovaných vozidiel, premeriavať ich rozmery a vybavenie a kontrolovať funkčnosť zariadení a vozidiel.

33. Podľa , okrem oprávnení a povinností podľa základných pravidiel kontrolnej činnosti sú kontrolóri oprávnení zisťovať, či má inštruktorské oprávnenie, vodičské oprávnenie, ako aj ďalšie doklady súvisiace s vykonávaním činnosti v školiacom stredisku alebo s prevádzkovaním školiaceho strediska.

34. Podľa , okrem oprávnení a povinností podľa základných pravidiel kontrolnej činnosti sú kontrolóri oprávnení zúčastniť sa na výučbe a výcviku účastníkov kurzov a skúške.

35. Podľa , okrem oprávnení a povinností podľa základných pravidiel kontrolnej činnosti sú kontrolóri oprávnení overovať totožnosť osôb vykonávaných činnosti v rozsahu kontrolovanej osoby, ako aj totožnosť účastníkov kurzov a skúšky.

36. Podľa , okrem oprávnení a povinností podľa základných pravidiel kontrolnej činnosti sú kontrolóri oprávnení vyžadovať od kontrolovanej osoby pristavenie výcvikových vozidiel v určenej lehote a na určené miesto.

37. Podľa , okrem oprávnení a povinností podľa základných pravidiel kontrolnej činnosti sú kontrolóri oprávnení nahliadať do dokladov a evidencií kontrolovanej osoby v jej prevádzkových priestoroch a vo vozidlách, prevziať a odniesť v odôvodnených prípadoch aj mimo priestorov kontrolovanej osoby prvopisy dokladov a iné písomnosti.

38. Podľa , okrem oprávnení a povinností podľa základných pravidiel kontrolnej činnosti sú kontrolóri oprávnení zisťovať označenie prevádzkových priestorov a kontrolovaných vozidiel.

39. Podľa , okrem oprávnení a povinností podľa základných pravidiel kontrolnej činnosti sú kontrolóri oprávnení vykonávať potrebné zistenia a úkony nevyhnutne súvisiace s výkonom kontroly aj pred preukázaním sa preukazom kontrolóra.

40. Podľa , okrem oprávnení a povinností podľa základných pravidiel kontrolnej činnosti sú kontrolóri oprávnení vyžadovať súčinnosť kontrolovanej osoby a jej zamestnancov a požadovať potrebné sprevádzanie.

41. Podľa , je povinná umožniť výkon štátneho odborného dozoru, poskytnúť kontrolórom súčinnosť zodpovedajúcu ich oprávneniam, v určenej lehote prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a predložiť orgánu štátneho odborného dozoru správu o ich odstránení. je povinná pre prípad svojej neprítomnosti alebo práceneschopnosti poveriť inú osobu na zastupovanie pred orgánom štátneho odborného dozoru počas výkonu štátneho odborného dozoru. Takto poverená osoba má povinnosti kontrolovanej osoby.

42. Podľa , na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

43. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

44. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

45. Správny súd primárne poukazuje na to, že v právnej úprave vzťahujúcej sa na prejednávanú vec – predovšetkým je obsiahnuté okrem iného aj vymedzenie jednotlivých povinností prevádzkovateľov školiacich stredísk, ktorých porušenie/nerešpektovanie je sprítomnené aj v zadefinovaní skutkových podstát správnych deliktov, resp. stanovení okruhu sankcií. Ich prejednanie a rozhodnutie o uložení sankcie pritom označená právna úprava, konkrétne v ust. zveruje Okresnému úradu v sídle kraja a to na podklade výstupov/materiálov vyplývajúcich zo štátneho odborného dozoru, vykonávaného oprávnenými osobami – poverenými zamestnancami ministerstva dopravy, okresného úradu v sídle kraja, či okresného úradu disponujúcich preukazom kontrolóra a oprávňujúcim ich na výkon štátneho odborného dozoru v zmysle .

46. V posudzovanej veci bol u žalobcu, resp. v priestoroch jeho školiaceho strediska dňa 28.10.2021 v čase od 11:20 hod. do 11:58 hod. uskutočnený výkon štátneho odborného dozoru a to zamestnancami poverenými orgánom štátneho odborného dozoru – Ministerstvom dopravy a výstavby SR, odboru kontroly, štátneho dozoru a dohľadu. Z uvedeného štátneho odborného dozoru vyplynulo viacero zistení a to, že:

- počas výkonu štátneho odborného dozoru bolo prostredníctvom identifikačného zariadenia učebne č. 2 prihlásených 14 účastníkov kurzu,

- v učebni č. 1 sa nachádzali 13 účastníci kurzu zo 14 identifikovaných,

- v učebni č. 2 sa žiadny zo 14 identifikovaných účastníkov kurzu ani lektor nenachádzal,

- účastník kurzu – A. B., ktorý bol identifikovaný prostredníctvom identifikačného zariadenia učebne č. 2, nebol prítomný ani v učebni č. 1, kde sa v tom čase nachádzali 13 účastníci kurzu,

- prítomnosť A. B., ako účastníka kurzu zaevidovala zamestnankyňa školiaceho strediska p. G. o 07:57:41 hod. prostredníctvom identifikačného prvku prideleného tomuto účastníkovi kurzu,

- neprítomného účastníka kurzu – A. B. odhlásila zamestnankyňa školiaceho strediska p. G. až o 11:24:16 hod., t.j. až po príchode orgánu štátneho odborného dozoru do priestorov školiaceho strediska v čase o 11:20 hod.,

- identifikačné zariadenie učebne č. 2 nebolo pevne namontované v učebni školiaceho strediska,

- identifikačné zariadenie učebne č. 2 sa v čase výkonu štátneho odborného dozoru nachádzalo mimo učebne č. 2 a to v kancelárii školiaceho strediska, kde zamestnankyňa p. G. priamo identifikovala účastníkov kurzu prostredníctvom im pridelených identifikačných prvkov,

- rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa zo dňa 29.10.2020 bolo rozhodnuté o zmene registrácie školiaceho strediska, ktorým bola školiacemu stredisku schválená len jedna učebňa a to učebňa č. 2, s maximálnou kapacitou 15 účastníkov kurzu a s pevne namontovaným identifikačným zariadením,

- a napokon teoretická výučba účastníkov kurzu č. 12/156/PV/D/2021, ktorá bola vykonávaná v učebni č. 1 tak prebiehala v učebni neregistrovanej a neschválenej. 47. Opierajúc sa o vyššie uvedené zistenia vyplývajúce z vykonaného štátneho odborného dozoru orgán verejnej správy prvého stupňa a napokon aj žalovaný konštatovali, že k porušeniu jednotlivých ustanovení došlo a preto bolo nutné pristúpiť k uloženiu sankcie - pokuty žalobcovi.

48. Žalobca vo svojej žalobe namietal, že ani k jednému z vyššie popísaných porušení , ktoré mali zakladať jeho deliktuálnu zodpovednosť za jednotlivé správne delikty a odôvodňovať tak uloženie sankcie – pokuty za ne nedošlo. V prvom rade namietal nesprávne právne posúdenie veci a to v súvislosti so zistením majúcim základ vo vykonanom štátnom odbornom dozore a následne konštatovaným aj v rozhodnutí o uložení pokuty a to vo vzťahu k aplikácii ust. . V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že zo skutkových zistení prejednávanej veci, zachytených v protokole zo štátneho odborného dozoru vykonaného dňa 28.10.2021 vyplynulo, že v čase vykonávania štátneho odborného dozoru boli prostredníctvom identifikačného zariadenia učebne č. 2 prihlásení účastníci kurzu v počte 14 s tým, že v učebni č. 2 sa nenachádzal žiaden z týchto účastníkov kurzu a v učebni č. 1 sa nachádzali 13 účastníci kurzu. Účastník kurzu A. B., ktorý bol identifikovaný prostredníctvom identifikačného zariadenia učebne č. 2 pritom nebol prítomný ani v učebni č. 1, kde sa fyzicky na výučbe zúčastnili 13 účastníci kurzu. Prítomnosť menovaného účastníka kurzu bola zaevidovaná zamestnankyňou školiaceho strediska p. G. prostredníctvom jemu prideleného identifikačného prvku, a to v čase o 07:57:41 hod. K odhláseniu menovaného účastníka kurzu došlo po príchode kontrolórov do školiaceho strediska žalobcu (11:20 hod.) uvedenou zamestnankyňou a to v čase o 11:24:16 hod.

49. V tejto súvislosti musel správny súd vyhodnotiť ako nepodloženú a neopodstatnenú argumentáciu žalobcu o tom, že zamestnankyňa školiaceho strediska žalobcu odhlásila menovaného účastníka kurzu 4 minúty po jeho odchode. Z protokolu zachytávajúceho priebeh výkonu štátneho odborného dozoru vyplýva, že k odhláseniu uvedeného účastníka kurzu došlo 4 minúty po príchode kontrolórov (11:20 hod.) a to v čase o 11:24.16 hod. po tom, čo bola zistená jeho fyzická neprítomnosť na výučbe. Z výstupov vykonaného štátneho odborného dozoru tak ani podľa názoru správneho súdu nemožno vyvodiť, že

neprítomnosť menovaného účastníka kurzu bola zaevidovaná zamestnankyňou školiaceho strediska 4 minúty po jeho odchode. Z vyjadrenia zamestnankyne školiaceho strediska, ktorá zaevidovala odchod účastníka kurzu – A. B. vyplynulo len to, že menovaný účastník kurzu nedal na vedomie odchod k lekárovi, čo mal spomenúť v tento deň ráno. Nevyplýva tak z neho to, že by k jeho odhláseniu malo dôjsť po 4 minútach od jeho fyzického odchodu z výučby. Skutočnosť, že k odhláseniu menovaného účastníka kurzu došlo práve 4 minúty po jeho odchode tak nevyplývala zo zistení štátneho odborného dozoru a nebola podporená ani žiadnymi dôkazmi zo strany kontrolovanej osoby – žalobcu. Menovaný účastník kurzu tak napriek tomu, že bol stále identifikovaný prostredníctvom identifikačného prvku na identifikačnom zariadení učebne č. 2 fyzicky na výučbe nebol prítomný. Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že ust. nestanovuje žiadnu lehotu, v ktorej je povinný prihlásiť, či odhlásiť účastníka kurzu, uvedenú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Žalobca bol sankčne postihnutý za správny delikt podľa ust. a nie ust. tohto zákona, ako to uvádzal v žalobe. Z dikcie samotného znenia ustanovenia vyplýva, že povinnosť zaevidovania účasti účastníka kurzu na výučbe t.j. jeho začiatku a konca je naviazaná na jeho fyzickú prítomnosť. Inými slovami zaevidovať začiatok a koniec účasti účastníka kurzu na výučbe nie je možné a teda ani zákonom prípustné pred jeho fyzickým príchodom, či po jeho fyzickom odchode. V danej veci pritom bola zaznamenaná výučba menovaného účastníka kurzu už v čase jeho fyzickej neprítomnosti. Pokiaľ teda menovaný účastník kurzu už preukázateľne nebol prítomný na výučbe v čase jeho odhlásenia z evidencie, došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu v zmysle V tomto smere ako nedôvodnú a rozpornú navyše vyhodnotil správny súd i argumentáciu žalobcu o tom, že právna úprava nestanovuje žiadnu konkrétnu prekluzívnu lehotu, v ktorej by malo dôjsť k odhláseniu účasti účastníka kurzu výučby, keď žalobca zároveň považoval časový odstup v trvaní 4 minút za taký, ktorý je možné podriadiť pod takúto zákonodarcom predpokladanú lehotu. Správny súd aj s ohľadom na vyššie uvedené zdôrazňuje, že zákonom stanovená požiadavka zaznamenania prítomnosti účastníka kurzu na výučbe, jej začiatku, ale i konca je podmienená jeho fyzickou prítomnosťou na výučbe. Právna úprava tak neumožňuje ani zaznamenanie konca výučby účastníka kurzu bezprostredne po tom, čo už nie je fyzicky na výučbe prítomný. Pripustenie výkladu prezentovaného žalobcom by podľa názoru správneho súdu mohlo viesť k tomu, že by porušenie povinnosti zaznamenania fyzickej prítomnosti účastníka kurzu na výučbe stanovenej ust. nebolo možné postihnúť, resp. by ho bolo možné obchádzať iba poukazom na tvrdenie o predčasnom, neoznámenom odchode účastníka kurzu z výučby a odvolávaním sa na následné/bezprostredné zaznamenanie jeho odchodu, čo by bolo nepochybne v rozpore so zmyslom a účelom právnej úpravy. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že správny orgán neaplikoval ust. , ktoré ustanovenie zákona upravuje pojem bezodkladné vedenie dokumentácie, pričom pod takéto riadne vedenie dokumentácie je potrebné subsumovať i postup žalobcu, správny súd uvádza, že ide o zákonom stanovené plnenie odlišnej povinnosti prevádzkovateľa školiaceho strediska - vedenie dokumentácie zaznamenávajúcej priebeh kurzov (nie zaznamenanie začiatku a konca výučby), ktorej nesplnenie zakladá deliktuálnu zodpovednosť za iný správny delikt, pričom z výkonu, resp. výstupov štátneho odborného dozoru a napokon ani z rozhodnutí orgánov verejnej správy nevyplýva, že by bol žalobca sankcionovaný za porušenie tejto – inej zákonom stanovenej povinnosti.

50. Pokiaľ sa týka porušenia ust. , ktoré malo zakladať deliktuálnu zodpovednosť žalobcu za ďalší správny delikt spočívajúci v tom, že nezabezpečil, aby nedošlo k premiestneniu identifikačného zariadenia na iné miesto, ktoré nezodpovedá miestu jeho schválenia, správny súd poukazuje na to, že predmetné zákonné ustanovenie, či ust. vyhlášky č. síce výslovne nestanovuje, že predpokladom splnenia požiadavky nepremiestnenia identifikačného zariadenia je jeho zabezpečenie pevnou montážou, nepochybne však túto požiadavku možno zabezpečiť práve pevným umiestnením/montážou identifikačného zariadenia v učebni školiaceho strediska. V posudzovanej veci však žalobcovi ako prevádzkovateľovi školiaceho strediska nebola pričítaná zodpovednosť v súvislosti so spôsobom montáže identifikačného zariadenia v učebni školiaceho strediska ako takého, keď z hľadiska naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu v zmysle bolo podstatným to, že žalobca ako prevádzkovateľ školiaceho strediska nezabezpečil, resp. toto identifikačné zariadenie premiestnil na iné miesto – kancelária školiaceho strediska, ktoré nebolo miestom schváleným. Uvedené vyplynulo zo zistení štátneho odborného dozoru vykonaného dňa 28.10.2021, pričom ani žalobca túto skutočnosť nespochybnil. Argumentácia žalobcu, ktorou odôvodňoval premiestnenie identifikačného zariadenia sa opierala o ním nezavinenú poruchovosť identifikačného zariadenia, ktorá však jednak z ním uvádzaných

skutočností nevyplynula, resp. bola správnymi orgánmi aj po doplnení dokazovania v odvolacom konaní spochybnená. Správny súd pritom nepopiera, že z rôznych aj žalobcom nezavinených, t.j. objektívnych dôvodov môže dôjsť k obmedzeniu, či úplnému znefunkčneniu identifikačného zariadenia. Na strane druhej však nemožno pripustiť taký výklad, že by napriek takýmto okolnostiam, majúc o nich vedomosť mohol žalobca ako prevádzkovateľ školiaceho strediska identifikačné zariadenie (i krátkodobo) premiestniť do neschváleného priestoru a aj prostredníctvom takto premiestneného identifikačného zariadenia výučbu uskutočňovať. Pokiaľ sa teda žalobca odvolával na technické problémy - strata wifi signálu, pre ktoré malo dôjsť k premiestneniu identifikačného zariadenia na neschválené miesto, bolo jeho povinnosťou zabezpečiť odstránenie ním označených technických problémov ešte pred samotnou výučbou. Napokon zo zistení žalovaného, resp. jeho komunikácie so spoločnosťou TSS Group, a.s. zabezpečujúcou všetky činnosti spojené s identifikačným zariadením vplynulo, že žalobcom tvrdená porucha identifikačného zariadenia, spočívajúca v strate signálu wifi nebola nahlásená, nakoľko podľa servisných záznamov zo dňa 30.9.2021, či dňa 3.2.2022 išlo nahlásenie problémov s batériou, resp. dobíjaním tohto zariadenia. Riešenie technickej závady akejkoľvek povahy na identifikačnom zariadení (napr. aj výpadku wifi signálu) jeho premiestnením do iného neschváleného priestoru navyše za súčasného uskutočňovania výučby preto podľa názoru správneho súdu odporuje . Ako neopodstatnené preto správny súd vyhodnotil i tvrdenia žalobcu o sledovaní, či testovaní identifikačného zariadenia jeho zamestnancami mimo schválených priestorov. Akceptovanie argumentácie žalobcu by podľa názoru správneho súdu mohlo viesť k sťaženiu, resp. až k znemožneniu uplatnenia sankčného postihu, keď by premiestnenie identifikačného zariadenia na neschválené miesto s poukazom na technické problémy tohto zariadenia (v danom prípade navyše riadne nepreukázané) nebolo možné podriadiť pod ust. .

51. Na uvedené porušenie povinnosti žalobcu ako prevádzkovateľa školiaceho strediska následne nadväzovalo i porušenie , keď zo skutočností zistených v rámci štátneho odborného dozoru vykonaného dňa 28.10.2021 vyplynulo, že žalobca zabezpečil zaznamenanie konca výučby u účastníka kurzu – A. B. na identifikačnom zariadení učebne, ktoré bolo v tom čase umiestnené v neschválených priestoroch – kancelária školiaceho strediska. Žalobca tak identifikačné zariadenie používal v súvislosti s identifikáciou výučby prebiehajúcej v neschválenom a identifikačnému zariadeniu nepriradenom priestore. Správny súd v tejto spojitosti ako nedôvodnú vyhodnotil aj argumentáciu žalobcu, že zaznamenávanie vykonávania kurzov prebehlo na schválenom identifikačnom zariadení, ktoré v čase zaznamenávania bolo umiestnené v učebni, ktorá bola schválená do momentu, kedy nedošlo k technickej poruche, keď táto skutočnosť ho nezbavovala povinnosti zabezpečiť, aby k jeho premiestneniu do neschváleného priestoru nedošlo a to navyše za stavu, ak toto zariadenie na identifikáciu výučby riadne používal.

52. Pokiaľ sa týka orgánom štátneho odborného dozoru, resp. orgánmi verejnej správy rozhodujúcim vo veci zisteného a konštatovaného porušenia , správny súd poukazuje na to, že žalobca uvedené zistenie t.j., že ako prevádzkovateľ školiaceho strediska uskutočňoval dňa 28.10.2021 výučbu v učebni č. 1 (bez príslušného identifikačného zariadenia), ktorá učebňa nebola schválená na výučbu kurzov základnej kvalifikácie a kurzov pravidelného výcviku a navyše bez existencie vlastníckeho, či nájomného vzťahu k nej (odo dňa 4.8.2020 registrovaná pre iný subjekt - Autoškola A. H. I.) nespochybňoval. V tomto smere musel i správny súd a to aj s poukazom na rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa o registrácii školiaceho strediska zo dňa 29.10.2020, ktorým bola ako schválená uvedená učebňa č. 2 konštatovať, že už táto skutočnosť sama o sebe odôvodňovala záver o vyvodení deliktuálnej zodpovednosti voči žalobcovi, keď nedodržal podmienky v rozsahu registrácie, resp. neplnil podmienky uvedené v rozhodnutí o registrácii a nezabezpečil činnosť školiaceho strediska prostredníctvom schválených priestorov.

53. Žalobca poukazoval aj na spôsob, akým došlo k výkonu štátneho odborného dozoru, keď orgán tohto dozoru vstúpil do priestorov spoločnosti žalobcu bez toho, aby sa predstavil a predložil doklad preukazujúci jeho oprávnenia. K tomuto správny súd uvádza, že zákonodarca zveril kontrolórom v súvislosti s výkonom štátneho odborného dozoru viacero oprávnení - upravených v ust. , sledujúc dosiahnutie jeho účelu, vymedzeného v ust. , ktorým je najmä kontrola dodržiavania príslušných právnych predpisov, či rozhodnutí vydaných podľa tohto zákona a to s ohľadom na pôsobnosť vymedzenú v ust. tohto zákona. Medzi tieto oprávnenia patrí aj vstup na pozemky, či do priestorov, kde sa vykonáva výcvik a výučba, ako i vstup do prevádzkových priestorov školiaceho strediska, vrátane oprávnenia

zúčastniť sa výučbe a kontrole, overovania totožnosti osôb vykonávaných činností, účastníkov kurzu, vyžadovania si súčinnosti kontrolovanej osoby, vykonávanie potrebných zistení a to aj pred preukázaním sa preukazom kontrolóra. Žalobca okrem uvedeného odvolávajúc sa na potrebu aplikácie základných princípov správneho konania (predovšetkým v zmysle § 3 ods. 2 Správneho poriadku - povinnosť správnych orgánov postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dať im príležitosť svoje práva a záujmy účinne obhajovať) poukazoval na to, že uvedený princíp poskytnutia súčinnosti bol porušený tým, že osoby vykonávajúce štátny odborný dozor neprizvali konateľa žalobcu, prípadne jeho právneho zástupcu na výkon tohto dozoru. K tomuto správny súd uvádza, že podľa sa na konanie podľa tohto zákona vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní – , ak tento zákon neustanovuje inak. Z uvedeného ustanovenia tak vyplýva, že ustanovenia Správneho poriadku sa na konanie podľa použijú, ak tento zákon neobsahuje odchýlnu právnu úpravu, pričom sa aplikujú v konaní, t.j. po tom, čo došlo k začatiu administratívneho konania - doručením oznámenia o začatí správneho konania vo veci uloženia sankcie – pokuty. K žalobcom namietaným pochybeniam malo dôjsť ešte v rámci výkonu štátneho odborného dozoru, t.j. vo fáze pred začatím administratívneho konania, na ktoré sa ustanovenia Správneho poriadku v zmysle uvedeného nevzťahujú. Napriek tomu však správny súd poukazuje na to, že obsahuje osobitnú úpravu naviazanú na poskytnutie súčinnosti v ust. , a to zo strany kontrolovanej osoby a so zreteľom na to, aby bol riadne umožnený výkon štátneho odborného dozoru. Z predmetného zákonného ustanovenia vyplýva, že kontrolóri sú v rámci výkonu štátneho odborného dozoru oprávnení požadovať súčinnosť kontrolovanej osoby, jej zamestnancov a požadovať sprevádzanie. Zároveň je v ust. tohto zákona okrem iného stanovená i povinnosť kontrolovanej osoby pre prípad svojej neprítomnosti poveriť inú osobu na zastupovanie pred orgánom štátneho odborného dozoru. Právna úprava pritom nestanovuje, kto konkrétne má byť za kontrolovanú osobu prítomný pri výkone štátneho odborného dozoru a preto je na kontrolovanej osobe, aby na tento účel zabezpečila osobu. O skutočnosti, kedy sa uskutoční štátny odborný dohľad pritom rozhoduje orgán oprávnený tento dohľad vykonať a nie . Z uvedeného podľa názoru správneho súdu vyplýva, že právna úprava nestanovuje povinnosť, resp. nepodmieňuje výkon štátneho odborného dozoru prizvaním konateľa kontrolovanej osoby, či jej právneho zástupcu na výkon štátneho odborného dozoru tak, ako to naznačoval žalobca. Ani uvedená skutočnosť tak podľa názoru správneho súdu nemohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Správny súd preto s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že tak zistenie skutkového stavu veci, ako i právne posúdenie veci vykonané orgánmi verejnej správy vo vzťahu k vyvodeniu deliktuálnej zodpovednosti žalobcu za jednotlivé správne delikty bolo dostatočné a správne.

54. Vo svojej žalobe ako žalobný dôvod okrem iných žalobca označil aj ust. § 191 ods. 1 písm. d) S.s.p. t.j, že napadnuté rozhodnutie žalovaného i orgánu verejnej správy prvého stupňa je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Žalobca osobitne nekonkretizoval, v ktorej časti napadnutých rozhodnutí tento nedostatok vzhliadol, no z obsahu žaloby bolo zrejmé, že sa nestotožnil nielen so závermi orgánov verejnej správy o nutnosti vyvodenia deliktuálnej zodpovednosti voči nemu za jednotlivé porušenia , ale nespokojnosť vyjadril aj s uložením sankcie – pokuty, resp. jej výškou (11 000 eur). Správny súd v tejto súvislosti aj s poukazom na ust. S.s.p. skúmal, či uložený druh sankcie, resp. jej výška nevybočili z rozsahu správneho uváženia aj keď to žalobca vo svojej žalobe výslovne nenamietal. Z odôvodnení rozhodnutí orgánov verejnej správy vyplynulo, že k uloženiu pokuty žalobcovi ako prevádzkovateľovi školiaceho strediska vo výške 11 000 eur za porušenie povinnosti uvedených v ust. a , , pristúpili za aplikácie , resp. ust. , podľa ktorého za viac správnych deliktov toho istého páchateľa prejednávaných v spoločnom konaní sa uloží pokuta podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Orgán verejnej správy prvého stupňa pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia, v časti určenia výšky pokuty uviedol, že posúdil závažnosť správnych deliktov, spôsob spáchania deliktov, následky protiprávneho konania, mieru zavinenia a úmyselnosť konania, pričom dbal na preventívnu a represívnu funkciu sankcie a na základe podnetu orgánu štátneho odborného dozoru na uloženie pokuty sa stotožnil s navrhovanou výškou pokuty, ktorú považoval za primeranú rozsahu skutku, ktorého sa žalobca ako prevádzkovateľ školiaceho strediska dopustil. Vyhodnotenie uvedených skutočností a ich dopad na výšku sankcie - pokuty pritom žalobca ako odvolateľ namietal už v odvolacom – administratívnom konaní. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na význam preventívnej a represívnej funkcie uloženej pokuty. Mal za to, že s dôrazom na dôležitosť dodržiavania povinnosti prevádzkovateľa školiaceho strediska v súvislosti s bezpečnosťou cestnej premávky a skutkovú podstatu

spáchaného správneho deliktu sa s uloženou výškou pokuty stotožnil a považoval ju vzhľadom na viaceré správne delikty a ich závažnosť za primeranú a odôvodnenú. Závažnosť porušenia povinností žalobcu, vyplývajúcich zo pritom vyvodzoval z toho, že ide o pokuty najvyššie, keď zákonodarca pre ne stanovil rozpätie sadzby od 10 000 eur do 15 000 eur.

55. Správny súd zastáva názor, že odôvodnenie výšky uloženej pokuty žalovaným nebolo možné vyhodnotiť ako dostačujúce. Žalovaný stotožňujúc sa s ustálením a vyhodnotením jednotlivých kritérií vymenovaných orgánom verejnej správy prvého stupňa v odôvodnení jeho rozhodnutia neuviedol, na základe akej právnej úpravy boli tieto kritéria (závažnosť správnych deliktov, spôsob spáchania deliktov, následky protiprávneho konania, mieru zavinenia a úmyselnosť konania) stanovené, resp. vzaté za základ pre určenie výšky pokuty ani to, ako boli v nadväznosti na konkrétne porušenie zákona vyhodnotené. Uchýlil sa najmä k poukazu na počet správnych deliktov, ktorých sa dopustil žalobca svojim protiprávnym konaním a závažnosť porušení , ktorú závažnosť napokon zúžene vyvodzoval zo zákonom stanoveného rozpätia trestnej sadzby (od 10 000 eur do 15 000 eur), resp., že s ohľadom na zákonodarcom stanovený rozsah trestného postihu možno dospieť k tomu, že protiprávne konanie žalobcu bolo nutné vyhodnotiť ako závažného charakteru. Správny súd pritom nepopiera, že stanovenie rozsahu trestnej sadzby za porušenie ustanovení zákona je odrazom trestnej (administratívnej) politiky štátu, v ktorom sa nepochybne prejavuje aj náhľad na to, aká závažnosť je pripisovaná jednotlivým správnym deliktom z hľadiska ochrany práv a právom chránených záujmov. Je však nutné uviesť, že v prípade každého porušenia zákona spojeného s uložením sankcie zaň je nutné zdôvodniť a náležité vyhodnotiť, na základe akej právnej normy, akých v nej vymedzených/ predpokladaných skutočností a následných úvah orgán verejnej správy pristúpil k ustáleniu výšky pokuty a to v rámci zákonom stanovenej sadzby. Z rozhodnutí orgánov verejnej správy tak nevyplýva, na základe čoho sa realizovala, resp. mala byť naplnená požiadavka individualizácie sankcie, keď jednotlivé kritéria označené orgánmi verejnej správy ostali v rovine všeobecných konštatovaní. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného tak potrebným spôsobom nereflektovalo na žalobcom vznášané námietky týkajúce sa nedostatočného odôvodnenia kritérií vzatých do úvahy, pri určení výšky uloženej pokuty. Správny súd pritom zastáva názor, že ani skutočnosť, že došlo k uloženiu pokuty vo výške 11 000 eur, t.j. bližšie k dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby neznamená, že by na odôvodnenie tohto rozhodnutia (sankčnej povahy s dopadom na majetkovú sféru žalobcu) v časti výšky uloženej pokuty boli z tohto dôvodu kladené nižšie nároky. Uloženie sankcie v administratívnom konaní vyžaduje, aby orgán verejnej správy svoje rozhodnutie podrobne zdôvodnil s uvedením konkrétnych skutočností, ktoré odôvodňujú uloženie sankcie v určitej výške. Všeobecné konštatovanie protiprávnosti konania (ktoré je definované znakmi skutkovej podstaty správneho deliktu) a ďalších skutočností bez ich bližšej špecifikácie a vyhodnotenia nie je podľa názoru správneho súdu dostatočným pre uloženie pokuty. Určenie výšky pokuty v rámci ustanoveného rozpätia (od 10 000 eur do 15 000 eur) je síce vecou voľného uváženia, to však neznamená, že môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Na uvedenom závere taktiež nič nemení ani skutočnosť, že v prípade zistených porušení zákona príslušný orgán pristupuje k uloženiu pokuty obligatórne t.j. pokutu uložiť musí. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán postupovať tak, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj prevenčný účel. V časti uloženia sankcie bolo preto napadnuté rozhodnutie žalovaného arbitrárne.

56. Žalobca pritom vo svojej žalobe poukazoval aj na existenciu úpravy, umožňujúcej správnym súdom pristúpiť k zníženiu výšky uloženej pokuty - moderačné oprávnenie. Uvedené však vo svojej žalobe neformuloval ako návrh na sankčnú moderáciu, t.j. tak, ako to predpokladá ust. § 198 ods. 1 S.s.p.. Správny súd však aj s poukazom na vyššie uvedené nedostatky odôvodnenia rozhodnutia žalovaného preto pristúpil k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a vráteniu veci žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) S.s.p.. Úlohou žalovaného bude v ďalšom konaní postupovať v súlade s vyššie uvedeným právnym názorom a vytýkané nedostatky odôvodnenia rozhodnutia v časti výšky uloženej pokuty odstrániť.

57. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % podľa § 167 ods. 1 S.s.p.. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 S.s.p.

58. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici jednohlasne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1, 2 S.s.p.). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon nestanovuje inak (§ 443 S.s.p.). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 S.s.p.). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 ods. 2 S.s.p.). Náležitosti kasačnej sťažnosti sú vymedzené v ust. § 445 S.s.p. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1 S.s.p. Dôvody kasačnej sťažnosti sa vymedzia spôsobom uvedeným v ust. § 440 ods. 2 S.s.p. Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Podľa § 449 ods. 1, 2 S.s.p. sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatila ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), a ak je žalovaným centrum právnej pomoci.