Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
3de/385948.824e6d.pdf
PDF · 229.37 KB
No categories available
6Sžo/42/2011
Najvyšší súd 6Sžo/42/2011 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Jozefa
Hargaša a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej, v právnej
veci ţalobcu: B. d. „C.“ v B., so sídlom Z. X., B., IČO: X., v zastúpení JUDr. D. J.,
advokátom, so sídlom D. č. X., B., proti ţalovanému: Úrad pre normalizáciu,
metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, Štefanovičova 3, Bratislava, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 2009/300/003816/01124 zo dňa
8. júna 2009, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave,
č. k. 4S 112/2009 - 40 zo dňa 8. júla 2011, jednomyseľne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave,
č. k. 4S 112/2009 - 40 zo dňa 8. júla 2011, m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného
č. 2009/300/003816/01124 zo dňa 8. júna 2009 v spojení s rozhodnutím Slovenského
metrologického inšpektorátu č. 1083/600/2008/R zo dňa 20. februára 2009 v časti výroku
o výške uloţenej pokuty 6.000 €, slovom šesťtisíc eur, za porušenie ust. § 33 ods. 7 zákona
č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, m e n í tak, ţe
ţalobcovi ukladá pokutu vo výške 3.000 €, slovom tritisíc eur.
Vo zvyšnej časti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu
v Bratislave, č. k. 4S 112/2009 - 40 zo dňa 8. júla 2011 p o t v r d z u j e .
Ţalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 4S 112/2009 - 40 zo dňa 8.7.2011, podľa
ust. § 250j ods. 1 Občianskeho právneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), zamietol ţalobu,
ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného
č. 2009/300/003816/01124 zo dňa 8.6.2009, ktorým ţalovaný podľa ust. § 31 ods. 2 písm. i)
zák. č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o metrológii“) a podľa ust. § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny
poriadok“), zamietol odvolanie ţalobcu proti rozhodnutiu Slovenského metrologického
inšpektorátu č. 1083/600/2008/R zo dňa 20.2.2009, ktorým mu bola podľa ust. § 36 ods. 1
písm. f) zákona o metrológii, uloţená peňaţná pokuta vo výške 6.000 € za porušenie ust. § 33
ods. 7 citovaného zákona tým, ţe kontrolovaná osoba (žalobca) v čase od 24.6.2008
do 11.8.2008, aj napriek uloženému nápravnému opatreniu z kontroly zo dňa 24.6.2008,
Protokol č. 1083/08 (zaslanie evidencie používaných určených meradiel – meračov
pretečeného množstva vody na studenú a teplú vodu v spravovaných bytoch s uvedením
dátumov ich overenia) odmietla opakovane poskytnúť potrebné dokumenty, informácie
a vysvetlenia pri následnej kontrole zo dňa 14.7.2008 Protokol č. 1092/08, na výzvy
na predloženie dokumentov a poskytnutie informácií, posledná zo dňa 8.8.2008, čím sťažovala
a marila výkon metrologického dozoru. Pokutu uloţil ţalobcovi zaplatiť inšpektorátu
do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na jeho účet, ktorý označil
s tým, ţe inak sa prikročí k výkonu rozhodnutia podľa § 71 a nasl. správneho poriadku
a zároveň vo výroku rozhodnutia uviedol, ţe ak kontrolovaná osoba pokutu nezaplatí
v určenej lehote, je povinná zaplatiť aj úroky z omeškania z dlţnej sumy aţ do zaplatenia,
pričom podľa § 36 ods. 8 zákona o metrológii výška úrokov z omeškania je dvojnásobok
základnej úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu
omeškania s plnením peňaţného dlhu.
O trovách konania rozhodol krajský súd poukazom na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe
v konaní neúspešnému ţalobcovi ich náhradu nepriznal.
Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, ţe skutkový stav ako aj konanie
ţalobcu bolo podľa jeho názoru kontrolnými orgánmi zaznamenané v predmetných
protokoloch, výzvach, vyjadreniach, pričom odôvodnenie rozhodnutí správnych orgánov
povaţoval za dostatočné, obsahujúce opis protiprávneho konania, spôsob akým
k protiprávnemu konaniu došlo a rovnako obsahuje aj zdôvodnenie závaţnosti konania, ako aj
odôvodnenie výšky pokuty. Na základe uvedeného nemal krajský súd pochybnosť o tom, ţe
ţalobca nepredloţením dokladov poţadovaných inšpektorátom naplnil skutkovú podstatu
správneho deliktu podľa ust. § 36 ods. 1 písm. f) zákona o metrológii. Krajský súd sa
nestotoţnil s námietkou ţalobcu ohľadne nesprávneho postupu ţalovaného, keď tento
od začiatku nepostupoval v zmysle ustanovení správneho poriadku, pretoţe ţalovanému
takáto povinnosť zo ţiadnych ustanovení zákona o metrológii nevyplýva. Uviedol, ţe práva
a povinnosti určené správnym poriadkom začali plynúť účastníkom tohto správneho konania
odo dňa, kedy správny orgán doručil ţalovanému oznámenie listom o začatí správneho
konania za sťaţovanie a marenie výkonu metrologického dozoru, a okrem toho ţalovaný
následne postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami. Ţalobca bol od počiatku
so zameraním kontroly oboznámený, pričom krajský súd poukázal na fakt, ţe činnosť
druţstva organizuje a riadi predstavenstvo a z tohto titulu má právo rozhodovať o všetkých
záleţitostiach druţstva, ktoré podľa zákona alebo stanov nie sú vyhradené inému orgánu
napr. členskej schôdzi. Z uvedeného dôvodu vyhodnotil námietku ohľadne zaujatého postupu
ţalovaného voči ţalobcovi, keď napr. neakceptoval dovolenku pracovníčky, ako nedôvodnú,
pretoţe tieto okolnosti nemajú vplyv na postup ţalovaného v zmysle zákona o metrológii.
Krajský súd vyhodnotil aj ďalšiu námietku ţalobcu ako účelovú, keď súhlasil s názorom
ţalovaného, ţe ţalobca mal predloţiť poţadované údaje o uţívateľoch predmetných meračov
po vykonaní opatrení na ochranu ich osobných údajov v zmysle zákona o ochrane osobných
údajov, pričom v konečnom dôsledku v predmetnom prípade vykonával dozor aj pre ochranu
práv spotrebiteľov, ktorí platia za odobraté mnoţstvo vody. Poukazom na zásadu materiálnej
pravdy vyjadrenú v ust. § 3 ods. 4 správneho poriadku, z ktorej vyplýva povinnosť správnych
orgánov zistiť všetky skutočnosti dôleţité pre rozhodnutie, krajský súd konštatoval, ţe
pochybenie ţalobcu, keď nepredloţil poţadovanú evidenciu, a to ani následne, nepovaţoval
za pochybenie správneho orgánu, ktoré by viedlo k nespoľahlivo zistenému stavu veci. Práve
naopak uvedenú skutočnosť povaţoval za potrebné posúdiť tak, ţe pokiaľ ţalobca
poţadovanú evidenciu správnemu orgánu nepredloţil, rovnako nepredloţil ďalšie návrhy
na vykonanie dokazovania, neuniesol tak dôkazné bremeno, čo nemoţno vyhodnotiť
spôsobom navrhovaným ţalobcom, ţe správne orgány vychádzali z neúplného zistenia
skutkového stavu veci. Krajský súd v súvislosti s výškou uloţenej sankcie, ktorá bola uloţená
na hornej hranici zákonom povolenej sadzby, poukázal na zdôvodnenie uvedené v ţalobou
napadnutom rozhodnutí, kde je správna úvaha správneho orgánu riadne a podľa názoru súdu
dostatočne zrozumiteľne prezentovaná. Za dostatočne jasné povaţoval krajský súd
zdôvodnenie nezákonného postupu kontrolovanej osoby, kde marenie a sťaţenie dozoru bolo
jednoznačne preukázané, ako aj skutočnosť, ţe v danom prípade ide o 1500 bytov, kedy
prípadné porušenie povinností ustanovených zákonom o metrológii, by sa mohlo týkať
veľkého počtu meradiel a dôsledkov súvisiacich s konečným spotrebiteľom. Vzhľadom
na vyššie uvedené krajský súd ţalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote ţalobca odvolanie. Ako dôvod
uviedol, ţe krajský súd nesprávne vec právne posúdil, pričom odvolacie dôvody sú totoţné
s dôvodmi ţalobnými, kde ţalobca namietal zmätočnosť napadnutého rozhodnutia
ţalovaného, jeho nedostatočné odôvodnenie, keď neobsahuje popis skutkového a právneho
stavu, čím je podľa jeho názoru nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Poukázal na zaujatý
postoj správneho orgánu, kedy v rozpore so zákonom o metrológii a správnym poriadkom
ţalovaný nerešpektoval ţiadosť ţalobcu o predĺţenie lehoty resp. prítomnosť poverenej osoby
p. B.. Ďalej uviedol, ţe bytové vodomery nemoţno v ţiadnom prípade povaţovať
za meradlá určené a tým pádom ani vykonať kontrolu, pretoţe neslúţia na priame účtovanie
a rozhodujúci je stav centrálneho meradla - na tzv. päte bytového domu. Zastal názor, ţe
osobné údaje nemohol poskytnúť bez súhlasu druhej strany, čo by bolo v rozpore so zákonom
o ochrane osobných údajov. Skonštatoval tieţ, ţe dňa 24.7.2008 zaslal inšpektorátu evidenciu
určených meradiel. Namietal i výšku pokuty, ktorú povaţuje vzhľadom na popis skutkového
stavu za neprimeranú. Tým, ţe sa správny orgán nevysporiadal s otázkou klasifikácie
meračov, nezistil dostatočne skutkový stav. Vzhľadom na uvedené ţiadal ţalobca odvolaním
napadnuté rozhodnutie krajského súdu zmeniť tak, ţe ţalobou napadnuté rozhodnutie
ţalovaného zruší a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie. Zároveň ţiadal uloţiť
ţalovanému povinnosť nahradiť mu trovy konania, vrátane trov právneho zastúpenia.
Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu, vzhľadom na to, ţe odvolanie
je identické so ţalobnými námietkami, uviedol, ţe sa pridrţiava svojho vyjadrenia, ktoré
podal k samotnej ţalobe, a i naďalej zotrval na svojich doterajších tvrdeniach. Nestotoţnil sa
s dôvodmi odvolania ţalobcu a ţalobou napadnuté rozhodnutie povaţoval za zákonné, a preto
ţiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu potvrdil
a ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach
podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. s pouţitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.)
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.
v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe
odvolanie ţalobcu je čiastočne opodstatnené.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu
Podľa ust. § 1 písm. a) aţ h) zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, tento zákon na zabezpečenie jednotnosti
a správnosti merania upravuje
a) zákonné meracie jednotky,
b) poţiadavky na určené meradlá a ich metrologickú kontrolu,
c) podmienky úradného merania,
d) poţiadavky na spotrebiteľsky balené výrobky,
e) podmienky autorizácie a registrácie,
f) pôsobnosť orgánov štátnej správy pre oblasť metrológie,
g) metrologický dozor,
h) ukladanie pokút.
Podľa ust. § 5 písm. a) aţ c) zák. č. 142/2000 Z. z., meradlá sa členia na skupiny:
a) národné etalóny a ostatné etalóny,
b) certifikované referenčné materiály a ostatné referenčné materiály,
c) určené meradlá.
Podľa ust. § 8 ods. 2 písm. a) aţ e) zák. č. 142/2000 Z. z., o zaradení meradla
do skupiny určených meradiel rozhoduje účel jeho pouţitia a pouţívanie
a) pri meraniach súvisiacich s platbami,
b) pri ochrane zdravia, bezpečnosti, majetku a ţivotného prostredia,
c) pri príprave spotrebiteľsky balených výrobkov,
d) v iných oblastiach verejného ţivota, kde môţu vzniknúť konfliktné záujmy na výsledku
merania alebo kde nesprávne výsledky merania môţu poškodiť záujmy fyzických osôb,
právnických osôb alebo spoločnosti,
e) pri meraniach, ak tak ustanovuje osobitný predpis. 4)
Podľa ust. § 3 vyhlášky Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo
Slovenskej republiky o meradlách a metrologickej kontrole druhy určených meradiel, oblasti
ich pouţitia, podrobnosti o spôsobe ich metrologickej kontroly alebo posúdenia zhody 1)
a čas platnosti overenia jednotlivých druhov určených meradiel sú uvedené v prílohe č. 1.
Podľa prílohy č. 1 citovanej vyhlášky DRUHY URČENÝCH MERADIEL, 1.3.15
Merače pretečeného mnoţstva vody 2)
a) na studenú vodu (schválenie typu) áno 11) (prvotné overenie) áno 6 rokov 8 (čas
platnosti overenia)
b) na teplú vodu áno 12) áno 4 roky 9
Podľa ust. § 33 ods. 2 zák. č. 142/2000 Z. z., metrologický inšpektorát je orgánom
metrologického dozoru.
Podľa ust. § 33 ods. 3 písm. a) aţ h) zák. č. 142/2000 Z. z., metrologický inšpektorát
kontroluje, ako orgány štátnej správy, podnikatelia a iné právnické osoby (ďalej len
"kontrolované osoby") plnia povinnosti ustanovené týmto zákonom. Metrologický inšpektorát
kontroluje u kontrolovaných osôb najmä dodrţiavanie,
a) pouţívania jednotiek a ich symbolov,
b) povinností pouţívateľmi určených meradiel,
c) povinností výrobcami a dovozcami určených meradiel pred ich uvedením na trh,
d) podmienok, rozsahu a úrovne metrologických činností vykonávaných ústavom, určenou
organizáciou alebo autorizovanými osobami,
e) technických, priestorových a personálnych podmienok, ako aj rozsahu a úrovne činností
vykonávaných registrovanými osobami v rámci predmetu ich registrácie,
f) parametrov vyrábaných určených meradiel v súlade so schváleným typom,
g) povinností prevádzkovateľmi baliarní a dovozcami označených spotrebiteľských balení,
h) zhody skutočného obsahu s menovitým mnoţstvom v spotrebiteľskom balení.
Podľa ust. § 33 ods. 6 zák. č. 142/2000 Z. z., ak metrologický inšpektorát zistí
porušenie povinností podľa odseku 3, uloţí kontrolovanej osobe, aby v určenej lehote zistené
nedostatky odstránila.
Podľa ust. § 33 ods. 7 zák. č. 142/2000 Z. z., kontrolovaná osoba je povinná umoţniť
zamestnancom metrologického inšpektorátu vykonávajúcim metrologický dozor (ďalej len
"inšpektor") a prizvaným osobám vstup do priestorov, umoţniť nahliadať do metrologickej
dokumentácie a je povinná poskytnúť potrebné dokumenty, informácie a vysvetlenia.
Podľa ust. § 36 ods. 1 písm. f) zák. č. 142/2000 Z. z., metrologický inšpektorát uloţí
pokutu do 200.000,--Sk (6.638.78 €) tomu, kto poruší ustanovenia tohto zákona tým, ţe
sťaţuje alebo marí výkon metrologického dozoru.
Podľa ust. § 36 ods. 3 zák. č. 142/2000 Z. z., pri určení výšky pokuty sa prihliadne
na závaţnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania.
Podľa ust. § 39 ods. 1 zák. č. 142/2000 Z. z., na konanie podľa tohto zákona sa
vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 3 ods. 1, 5 veta prvá zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb
a právnických osôb a dôsledne vyţadovať plnenie ich povinností.
Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona o správnom konaní, účastníci konania (§ 14) spolupracujú
so správnymi orgánmi v priebehu celého konania.
Podľa ust. § 18 ods. 1 zákona o správnom konaní, konanie sa začína na návrh
účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu.
Podľa ust. § 18 ods. 2 druhá veta správneho poriadku, pokiaľ sa konanie začína
na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi
konania prvý úkon.
Podľa ust. § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne
a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.
Podľa ust. § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi
a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať
zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti.
Podľa ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán
uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený
pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe
ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich
vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, ţe dňa 24.6.2008 vykonali inšpektori
Slovenského metrologického inšpektorátu v sídle ţalobcu kontrolu za účelom preverenia
povinností pouţívateľa určených meradiel v b. d. „C.“ a prenajímaných nebytových
priestorov. Z uvedenej kontroly bol spísaný Protokol č. 1083/08, na základe ktorého sú zrejmé
kontrolné zistenia, ţe ţalobca v čase kontroly nepredloţil evidenciu pouţívaných určených
meradiel – meračov pretečeného mnoţstva teplej a studenej vody v spravovaných bytoch
s uvedením dátumov ich overenia, čím porušil ust. § 19 ods. 2 písm. e) zákona
o metrológii. Následne mu boli uloţené nápravné opatrenia zaviesť evidenciu určených
meradiel – meračov pretečeného mnoţstva teplej a studenej vody v spravovaných bytoch,
zaslať zmluvu o prenájme a faktúry za prenájom nebytových priestorov a zaslať kompletnú
evidenciu pouţívaných určených meradiel – meračov pretečeného mnoţstva teplej a studenej
vody v spravovaných bytoch s uvedením dátumov ich overenia Slovenskému metrologickému
inšpektorátu, do 4.7.2008. Ţalobca zobral uvedené na vedomie bez výhrad s tým, ţe po zistení
stavu bude termín uloţený v nápravných opatreniach dodrţaný. Následne ţalobca poţiadal
listom zo dňa 26.6.2008 o poskytnutie primeranej 30 dňovej lehoty za účelom
poskytnutia kvalifikovanej súčinnosti pri výkone kontroly, ktorej ţalovaný nevyhovel.
Následne bolo ţalobcovi listom zo dňa 11.7.2008 oznámené, ţe sa 14.7.2008 vykoná následná
kontrola k Protokolu č. 1083/08. Dňa 14.7.2008 sa konala ďalšia, uţ
avizovaná kontrola, ktorej predmetom bola kontrola určených meradiel – meračov
pretečeného mnoţstva studenej a teplej vody, ktorej evidenciu ţalobca na poţiadanie
inšpektorov nepredloţil, čím sťaţoval a maril výkon metrologického dozoru, za čo mu mohla
byť uloţená v zmysle ust. § 36 ods. 1 písm. f) zákona o metrológii pokuta. Z predmetnej
kontroly bol spísaný Protokol č. 1092/08 a bolo uloţené nápravné opatrenie, a to okamţitá
povinnosť predloţiť poţadovanú evidenciu určených meradiel. Ţalobca sa vyjadril
k protokolu, pričom konštatoval okrem iného, ţe on ako správca nepouţíva určené meradlá
(určené meradlá pouţívajú vlastníci bytov) evidencia je vedená, nebola však v dobe kontroly
predloţená. Ţalobca bol opätovne vyzvaný listom zo dňa 15.7.2008 na predloţenie
dokumentov a upozornený na okolnosti odôvodňujúce uloţenie pokuty podľa ust. § 36 ods. 1
písm. f) zákona o metrológii.
Ţalovaný listom zo dňa 15.7.2008, č. 1083/08/ZK začal správne konanie voči
ţalobcovi za zistené porušenia zákona o metrológii tým, ţe v čase kontroly dňa 14.7.2008
sťaţoval a maril výkon metrologického dozoru nepredloţením poţadovaných dokumentov
v zmysle ust. § 33 ods. 7 citovaného zákona, čo odôvodňuje uloţenie pokuty v zmysle
ust. § 36 ods. 1 písm. f) citovaného zákona. Dňa 25.7.2008 bola ţalovanému predloţená
evidencia pouţívaných určených meradiel s uvedeným dátumom overenia v spravovaných
bytoch. Následne bolo ţalovanému doručené vyjadrenie ţalobcu k začatému správnemu
konaniu s tým, ţe keďţe ţalobca nepouţíva meradlá ani jedným zákonne definovaným
spôsobom, mal za to, ţe meradlá vlastníkov bytov (bytové vodomery) nemoţno v ţiadnom
prípade povaţovať za meradlá určené, a tým pádom vykonávať ich kontrolu. Ţalovaný
rozhodnutím zo dňa 20.2.2009 č. 1083/600/2008/R uloţil ţalobcovi pokutu vo výške 6.000 €
za porušenie ust. § 33 ods. 7 zákona o metrológii tým, ţe ţalobca ako kontrolovaná osoba
v čase od 24.6.2008, aj napriek uloţenému nápravnému opatreniu - Protokol č. 1083/08,
odmietol opakovane poskytnúť potrebné dokumenty, informácie a vysvetlenia pri následnej
kontrole zo dňa 14.7.2008, Protokol č. 1092/08, na výzvy na predloţenie dokumentov
a poskytnutie informácií, posledná zo dňa 8.8.2008, čím sťaţoval a maril výkon
metrologického dozoru. Ţalovaný odvolanie ţalobcu zamietol a napadnuté prvostupňové
rozhodnutie rozhodnutím zo dňa 8.6.2009, č. 2009/300/003816/01124, potvrdil.
Úlohou krajského súdu v posudzovanej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej
hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku - upravujúcej rozhodovanie o ţalobách proti
rozhodnutiam a postupom správnych orgánov – preskúmať zákonnosť uvedeného rozhodnutia
ţalovaného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu,
vrátane administratívneho spisu ţalovaného správneho orgánu, dospel k záveru o vecnej
správnosti ţalobou napadnutého rozhodnutia, a to tak v rovine skutkovej, ako i v rovine
právnej. Nemoţno sa preto stotoţniť so ţalobcovou odvolacou námietkou ohľadne
nesprávneho právneho posúdenia. Z tohto pohľadu je nutné uviesť, ţe krajský súd
pri preskúmavaní ţalobou napadnutého rozhodnutia vec správne právne posúdil a na zistený
skutkový stav správnym orgánom, ktorý povaţoval za dostatočný a jasný, s čím sa stotoţňuje
aj súd odvolací, aplikoval správny právny predpis. Okrem iného je potrebné uviesť, ţe krajský
súd sa v dostatočnom rozsahu vysporiadal i so ţalobnými námietkami, ktoré vyhodnotil ako
nedôvodné a ţalobou napadnuté rozhodnutie z toho pohľadu za zákonné. Odvolací súd sa
v rovine skutkovej stotoţnil s jeho závermi. Odvolacie námietky sú úplne totoţné
so vznesenými v ţalobe, s ktorými sa podľa názoru odvolacieho súdu krajský súd dostatočne
vysporiadal. Pre zdôraznenie správnosti jeho záverov, najmä ohľadne námietky týkajúcej sa
nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia ţalovaného, a tým aj jeho nepreskúmateľnosti
pre nezrozumiteľnosť – z dôvodu, ţe neobsahuje popis skutkového a právneho stavu tým, ţe
sa nevysporiadal s otázkou klasifikácie meradiel a tým aj oprávnenosti kontroly ako takej –
odvolací súd podotýka, ţe z rozhodnutia ţalovaného vyplývajú skutkové zistenia, ktoré
sú v súlade so zápismi zachytenými v protokoloch o kontrole spísaných pri vykonaní kontroly
v sídle ţalobcu. Uvedené sa zhoduje aj s obsahom administratívneho spisu a je zrejmé, ţe
ţalobcovi tým, ţe nepredloţil pri kontrole evidenciu pouţívaných určených meradiel meračov
pretečeného mnoţstva teplej a studenej vody v spravovaných bytoch s uvedením dátumov ich
overenia, boli uloţené nápravné opatrenia, ktorých plnenie sa následnou kontrolou nepodarilo
preukázať. Zo zisteného skutkového stavu mal ţalovaný za to, ţe k naplneniu skutkovej
podstaty správneho deliktu podľa ust. § 36 ods. 1 písm. f) zákona o metrológii, došlo, keď si
žalobca neplnil zákonné povinnosti, a to konkrétne povinnosť upravenú v ust. § 33 ods. 7
zákona o metrológii - poskytnúť potrebné dokumenty, informácie a vysvetlenia (a to
opakovane) a nerešpektovaním tejto povinnosti sťažoval a maril výkon metrologického
dozoru. Krajský súd sa s uvedeným stotoţnil pričom zdôraznil, ţe správne orgány podľa jeho
názoru vychádzali zo stavu veci, ktorý v konaní zistili v rozsahu oprávnení, ktoré im správny
poriadok ukladá a ţalobca nepredloţením poţadovaných dokladov nepreukázal, aké určené
meradlá pri svojej činnosti pouţíva, čím nebolo potvrdené alebo vyvrátené tvrdenie ţalobcu,
ţe ţalovaným uvádzané meradlá nepouţíva. Z vyššie uvedeného je dostatočne zrejmé, ţe
skutkový stav bol preukázateľné zistený, napĺňajúci skutkovú podstatu správneho deliktu
podľa ust. § 36 ods. 1 písm. f) zákona o metrológii.
Z takto zisteného a posúdeného skutkového stavu nemoţno vyvodiť záver o povinnosti
správneho orgánu zodpovedať, resp. sa vysporiadať aj s otázkou klasifikácie meračov ako
takých a z toho potom odvodzovať oprávnenosť kontroly. Kontrolná právomoc správneho
orgánu, ako aj jednotlivé povinnosti kontrolovanej osoby vyplývajú priamo zo zákona
o metrológii. Kontrolná právomoc správneho orgánu je vymedzená príkladmo v ust. § 33
ods. 3 zákona o metrológii, kedy Metrologický inšpektorát kontroluje, ako orgány štátnej
správy, podnikatelia a iné právnické osoby plnia povinnosti ustanovené týmto zákonom.
Jednou z povinností je aj povinnosť viesť evidenciu pouţívaných určených meradiel
s uvedením dátumov ich overenia (ust. § 19 ods. 2 písm. e/). Na preukázanie plnenia
povinností ţalobcu vyplývajúcich mu zo zákona o metrológii sú inšpektori oprávnení
poţadovať príslušné informácie, doklady a údaje, ktoré keď kontrolovaná osoba
preukázateľne neplní (čo vyplýva z obsahu spisu), dopúšťa sa sťaţovania resp. marenia
výkonu metrologického dozoru, pretoţe objektívne znemoţní resp. v danom prípade
v určitom časovom horizonte znemoţnila výkon kontroly dodrţiavania povinnosti
vyplývajúcej kontrolovanej osobe z ust. § 19 ods. 2 písm. e) zákona o metrológii. Z tohto
pohľadu sa zistenie skutkového stavu, ako i jeho právne posúdenie, či uţ správnym orgánom
alebo krajským súdom javí ako dostatočné a správne. V konaní bolo preukázané, ţe ţalobca
porušil ustanovenie § 33 ods. 7 zákona o metrológii, čím naplnil skutkovú podstatu správneho
deliktu, za čo mu bola podľa ust. § 36 ods. 1 písm. f) zákona o metrológii uloţená pokuta
vo výške 6.000 €.
V súvislosti s výškou uloženej pokuty sa krajský súd stotoţnil s odôvodnením
rozhodnutia správneho orgánu a správnu úvahu správneho orgánu povaţoval za dostatočne
a zrozumiteľne prezentovanú. Odvolací súd však na tomto mieste povaţuje za potrebné
uviesť, ţe s uvedeným záverom sa nestotoţňuje a odvolanie ţalobcu v časti výšky uloţenej
pokuty – ktorá je podľa ţalobcu neprimeraná vo vzťahu k popísanému skutkovému stavu –
povaţuje za dôvodné. Z podkladov spisu je zrejmé, ţe správny orgán povaţoval pokutu,
uloţenú ţalobcovi na hornej hranici zákonom ustanoveného rozpätia, za odôvodnenú. Bolo
tomu tak preto, ţe podľa jeho názoru kontrolovaná osoba jednak opakovane odmietla
poskytnúť inšpektorátom poţadované doklady, a to napriek opätovným upozorneniam
zo strany inšpektorátu a tieţ z dôvodu, ţe kontrolovaná osoba svojím konaním výkon
metrologického dozoru v rozhodujúcom období aj skutočne zmarila. Na výšku uloţenej
pokuty mala vplyv aj tá skutočnosť, ţe kontrolovaná osoba spravuje veľké mnoţstvo bytov
(1500), v ktorých minimálne pri dodávkach tepla v teplej úţitkovej vode musia byť podľa
ust. § 17 ods. 3 písm. d) zák. č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších
predpisov, na meranie mnoţstva teplej úţitkovej vody spotrebovanej konečným spotrebiteľom
pouţívané určené meradlá, čiţe prípadné porušenie povinností ustanovených zákonom
o metrológii, by sa mohlo týkať veľkého počtu meradiel, a teda mohlo by mať veľký rozsah
a s tým súvisiacu vysokú závaţnosť.
Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu
(diskrečná právomoc), kedy správny orgán v zákonom stanovených limitoch uplatňuje svoju
právomoc a určí výšku sankcie. Pouţitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami
logického uvaţovania a rozhodnutie musí byť náleţite odôvodnené. Je síce pravdou, ţe
pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy
(správne uváţenie), preskúmava správny súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí
a hľadísk ustanovených zákonom (ust. § 245 ods. 2 O.s.p.), ale v prípade, ţe správna úvaha
je z pohľadu zákonných aspektov ukladania pokút riadne odôvodnená, táto nesmie byť
v rozpore so zásadami logického myslenia. V predmetnej veci sa dá konštatovať, ţe správny
orgán pri ukladaní pokuty a odôvodňovaní jej výšky síce prihliadal na zákonné aspekty
uvedené v ust. § 36 ods. 3 zákona o metrológii – kedy musí pri určení výšky pokuty
prihliadnuť na závaţnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania – avšak
vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu, aj podľa názoru senátu Najvyššieho súdu SR uloţil
neprimerane vysokú pokutu. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces,
v rámci ktorého má príslušný orgán zvaţovať závaţnosť porušenia predpisov vo vzťahu
ku kaţdému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uloţená pokuta spĺňala nielen
poţiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania
dotknutej osoby. Samo rozpätie sadzby pokuty pritom nemôţe zvádzať k uloţeniu pokuty
neprimeranej charakteru a výsledkom činnosti pokutovanej osoby, pretoţe bezdôvodne
uloţená vysoká pokuta nemôţe plniť preventívnu funkciu. Z pohľadu zákonných atribútov
správny orgán podľa názoru odvolacieho súdu nesprávne vyhodnotil závaţnosť protiprávneho
konania ţalobcu v spojení s následkom takéhoto konania, pretoţe následkom bolo, ţe ţalobca
ako kontrolovaná osoba znemoţnil v určitom čase výkon kontroly a z toho plynúca závažnosť
konania však nemôže byť posudzovaná v rovine hypotetickej v tom zmysle, že čo by sa
teoreticky kontrolou mohlo zistiť, a to v prípade zistenia porušenia povinností ţalobcu ako
kontrolovanej osoby (čo ani nebolo predmetom konania) z pohľadu mnoţstva spravovaných
bytov, by mohlo dôjsť k zvýšeniu miery závaţnosti. Z uvedeného dôvodu sa uvedená úvaha
vymyká zásadám logického myslenia a nemoţno nechať bez povšimnutia aj tú skutočnosť, ţe
ţalobca zoznam pouţívaných meradiel v správnom konaní napokon predloţil. Pri ukladaní
sankcie je potrebné okrem uvedeného prihliadať aj na charakter sankcie ako takej, ktorou
je jej preventívna a represívna funkcia. Na to, aby sankcia plnila svoju preventívnu funkciu,
musí byť jej výška stanovená tak, aby sa sankcionovaná osoba do budúcna vyvarovala
porušení zákonných povinností, ale zasa pri splnení jej represívnej funkcie nie aţ tak, aby
bola neprimeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti s ohľadom na okolnosti prípadu.
Vzhľadom na uvedené preto nezostávalo odvolaciemu súdu iné, ako vyuţiť jeho diskrečné
oprávnenie (moderačné právo) vyplývajúce mu z ust. § 250i ods. 2 O.s.p., ktoré je faktickou
transpozíciou poţiadavky tzv. „plnej jurisdikcie“, ako atribútu práva na spravodlivý proces
a výšku pokuty upraviť tak, aby bola vzhľadom na zistený skutkový stav a okolnosti prípadu
primeraná. Podklady pre prijatie takéhoto názoru boli dostatočné a je v záujme náleţitej
ochrany fyzických a právnických osôb, aby mal správny súd moţnosť podľa okolností
prípadu, aj vo veci sám rozhodnúť a nahradiť pôvodné rozhodnutie správneho orgánu
vlastným rozhodnutím o výške uloţenej pokuty. Vzhľadom na vyššie uvedené má odvolací
súd za to, ţe pokuta uloţená vo výške 3.000 €, je vzhľadom na okolnosti prípadu, ako
i na funkcie sankcie ako takej primeraná a dôvodná.
S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok
krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta prvá O.s.p. zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného
v spojení s prvostupňovým rozhodnutím v časti výroku o výške uloţenej pokuty zmenil
a vo zvyšnej časti rozhodnutie krajského súdu, stotoţniac sa s jeho dôvodmi, potvrdil (§ 250ja
ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1 O.s.p.).
O trovách konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 246c veta prvá O.s.p. a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. tak, ţe ţalobcovi, ktorý bol
v konaní len čiastočne úspešný, náhradu trov konania nepriznal. V posudzovanej veci bolo
porušenie horeuvedenej zákonnej povinnosti zo strany ţalobcu nesporne preukázané,
skutočnosť ktorú odvolací súd v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania,
vyhodnotil ako dôvod hodný osobitného zreteľa.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, dňa 26. septembra 2012
JUDr. Jozef Hargaš, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth