Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/93/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobcov: 1. B. M., nar. XX.X.XXXX, bytom K. X, G., 2. Q. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, 3. M. L., nar. X.XX.XXXX, bytom O. XX, G., 4. E. M., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX, K., 5. M. U., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XX, A., 6. K. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, A., 7. A. U., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XX, A., 8. L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. G. J. XXX, 9. U. M., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX, L. G. J. XXX, 10. M. E., nar. XX.X.XXXX, bytom E. X., G., zast.: Petruška & partners s.r.o., so sídlom Kupecká 18, Nitra, proti žalovaným: 1. O. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. nad J. XXX, L. G. J., zast.: JUDr. ŠKERDA, s.r.o., so sídlom Radlinského 1727/49, Dolný Kubín, 2. B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. 5, K. XX, 3. Q. M., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXXX/XX, G., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

rozhodol:

I.Súd žalobu zamieta.

II.Súd priznáva žalovanému v 1. rade náhradu trov konania v plnej výške, ktorú sú povinní zaplatiť žalobcovia v 1.-10. rade spoločne a nerozdielne s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

III.Žalovanému v 2. rade súd náhradu trov konania voči žalobcom v 1. - 10. rade nepriznáva.

IV.Žalovanému v 3. rade súd náhradu trov konania voči žalobcom v 1. - 10. rade nepriznáva.

odôvodnenie:

1.Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 12.9.2017 prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhali určenia, že do dedičstva po nebohej M. M., rod. C., narodenej XX.X.XXXX, zomrelej X.X.XXXX patria nehnuteľnosti parc. KN C č. XXXX/X vinice o výmere XXXX m2 a KN E parc. č. XXXX orná pôda o výmere 231 m2 vedené na LV č. XXXX, kat. úz. Z. Q. J.. Žalobu odôvodnili tým, že sa sú právnymi nástupcami spolu so žalovanými 2,3 po M. M., rod. C., zomr. X.X.XXXX, ktorej boli Prídelovou listinou zo dňa 9.8.1933 pridelené nehnuteľnosti - parc.č. XXXX roľa o výmere 7855m2 a parc.č. XXXX roľa o výmere 230m2, zapísané v PKV č. XXX kat.úz. Z.. Nehnuteľnosti boli po ROEP v roku 2002 zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. Z. G. J. ako parc. registra E č.XXXX orná pôda o výmere 7855m2 a parc. registra E č. XXXX orná pôda o výmere 231m2 pre M. C., rod. W., ktorá zomrela v roku XXXX.V súčasnosti sú nehnuteľnosti zapísané vo vlastníctve žalovaného 1 ako parcela registra C č. XXXX/X vinice o výmere 7855m2 a parcela registra E č. XXXX orná pôda o výmere 231m2 na LV č. XXXX kat.úz. Z. G. J.. Nehnuteľnosti mali dediť dedičia po M. M., rod. C., chybou v konaní ROEP bola zapísaná M. C., rod. W.. Jej dcéra podala návrh na prejednanie novoobjaveného majetku, nehnuteľnosti zdedila a kúpnou zmluvou predala žalovanému 1, ktorý nadobudol nehnuteľnosti od nevlastníka.

2.Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, žalobcovia trvajú na písomne podanej žalobe, na dôvodoch, ktoré sú v nej uvedené. Žalovaný v 1. rade rok pred tým ako nadobudol nehnuteľnosti dotazoval žalobcu 1, či nehnuteľnosti nepredá, z toho vyplýva, že na základe jeho zistení si bol vedomý toho, kto je vlastníkom sporných nehnuteľností. Na základe chýb, ktoré následne nastali, nadobudol pozemky od nevlastníka. Žalobcovia žiadajú, aby súd ich žalobe vyhovel. Pre niekoho je pozemok zanedbaný, pre niekoho je ekologicky obhospodarovaný. Žalobca mal vysadené na sporných pozemkoch ovocné stromy, marhule, o stromy sa staral. Ovocie bolo pravidelne zbierané, marhuľami zásoboval celú rodinu. Nie je možné tvrdiť, že pozemok bol zarastený. Žalobca nepoužíval chemické prípravky na odstraňovanie buriny, ohradzuje sa voči tvrdeniam, že pozemok bol zanedbaný. Žalobca 1 nemôže byť považovaný za nedbalého vlastníka. To, že pozemok nemá v poriadku, je dedičstvo minulej doby. Z praxe vieme, že je nesúlad vo vlastníckych vzťahoch, že pozemky nie sú usporiadané. O žalobcovi 1 nie je možné hovoriť ako o nedbalom vlastníkovi. Pozemky užíval až pokiaľ nebol z pozemkov vyhnaný novým vlastníkom žalovaným 1, vtedy sa žalobca dozvedel, že nie je vlastníkom, následne začal zháňať dokumenty, hľadal si právneho zástupcu, domáhal sa ochrany svojho vlastníckeho práva, príprava bola náročná, komplikovaná. Čo sa týka tvrdení o ochrane dobromyseľného nadobúdateľa, o žalovanom 1 nemôžeme uvažovať o dobromyseľnom vlastníkovi, pretože nehnuteľnosti nadobudol zčista-jasna, je krátko ich vlastníkom. Ak by sme mohli uvažovať o dobromyseľnom nadobúdateľovi, vlastnícke právo by mu muselo svedčať dlhšiu dobu. Žalobca pozemky užíval, obrábal. Žalovaný 1 mu ich doslova zobral. Aj keď dodržal postup podľa zákona, nemôže hovoriť o dobromyseľnosti žalovaného 1, pretože vedel kto je užívateľom pozemku, kto ich užíva. V období REOP v r. 2002 pozemky užíval žalobca, zapísaná bola do listu vlastníctva M. C., došlo k zámene mien. V žalobe popísal komu mali nehnuteľnosti patriť. Nehnuteľnosti boli zapísané na mŕtvu osobu, táto pozemky neužívala, nemohla ich užívať, ani jej právny predchodcovia ich neužívali, stále ich užíval žalobca 1. Žalovaný 1 stromy vypílil, odstránil ich, vysadil na pozemkoch vinič, dobromyseľný nie je. O jeho dobromyseľnosti by mohli uvažovať len v prípade, ak by M. C. bola žijúca, pozemky by aj užívala a predala by ich žalovanému 1. Takýto dej však nenastal. Odvolávať sa na dobrú vieru za skutkového stavu aký je, v takom prípade žalovaný 1 dobromyseľný nemôže byť. Pozemky začal užívať až keď boli na neho katastrom prevedené, znemožnil žalobcovi prístup na pozemok, čo sa týka písomného vyjadrenia žalovaného 1, sú to jeho vyjadrenia, ktorými chcel obhájiť nadobudnutie svojho vlastníctva.

3.Žalobca v 1. rade na pojednávaní uviedol, že koncom roka 2015 mu telefonoval žalovaný 1, že chce od neho kúpiť marhuľový sad, s tým nesúhlasil, potom volal znova, chcel marhuľový sad do prenájmu, ani s tým nesúhlasil. V r. 2016 do marhuľového sadu chodil, oberali marhule, v januári 2017 znova volal žalovaný, aby odstránil búdu, že je to jeho majetok. Potom volal Z. C., zisťoval kto je majiteľom, pozeral kataster nehnuteľností a zistil, že nehnuteľnosti sú napísané na mene žalovaného 1. Začal zisťovať okolnosti okolo pozemku, zháňal doklady, ktoré boli doložené, bol v archíve. Zistil, že pri ROEP prišlo k zámene, bolo tam uvedené meno C., rod. W., ale jeho babka bola M., rod. C.. Nehnuteľnosti zdedil v r. 1997, chodieval tam odvtedy 3-4 krát do roka, nemá auto, musel si ho vždy požičať. Pred r. 1997 tam chodieval otcov brat B. M.. Nevie uviesť odkedy to on užíval, možno aj 20 rokov, od prídelu to vždy užíva ich rodina. Otcov brat B. M. tam vysadil marhule. Posledné roky bol pozemok zarastený, chceli si spraviť brigádu na jar 2017, Z. C. zabezpečil aj mechanizáciu. Lenže potom sa dozvedel, že pozemky nie sú na jeho mene a nebolo tam už čo robiť, pretože žalovaný stromy vypílil. Z. C. chodieval na pozemky častejšie, bol tam aj vtedy keď začali vypilovať stromy, povedal im nech to nechajú tak, že má k tomu doklady. Keď tam išiel znova, stromy už boli vypílené. Keď pozemky zdedil, bolo mu povedané, že všetko je v poriadku, povedala mu to otcova sestra Q. U.. Po r. 2017 začal konkrétnejšie pátrať ako to je. Do L. často nechodil, až keď to zdedil. Pozemky chodil kosiť strýko L. M.. Žiadny iný marhuľový sad nevlastní. Vedľa marhuľového sadu bola cesta, pričlenená bola k marhuľovému sadu, je to jeden pozemok, nie je to vedľajší pozemok, vpredu je marhuľový sad, zadnú časť obhospodarovalo družstvo, nič mu neplatili. Pôvodnú cestu vlastnil 1/3-inu, 1/3-inu SPF, 1/3-inu niekto z K., meno si nespomína, ale nebolo to rozdelené na cestu a marhuľový sad, bol to jeden pozemok. Vedľa má marhuľový sad len Z. C.. Dedičské rozhodnutie z r. 1997 podľa ktorého zdedil marhuľový sad je v spise. Zdedil 1/3-inu k pozemku, ktorý je v susedstve marhuľového sadu, aj tam boli marhule, jeden pás, asi 5 stromov. Číslo parcely ku ktorej 1/3-inu zdedil uviesť nevie.

4.Právny zástupca žalovaného v 1. rade na pojednávaní uviedol, že trvá na svojich stanoviskách k veci, odkazoval na písomné vyjadrenie zo dňa 17.10.2017, kde je popísaná chronológia podnikania žalovaného 1, je popísané ako postupne nadobúdal pozemky, na ktorých chcel vybudovať vinohrad. Začal v r. 2015 podnikať v oblasti vinohradníctva ako SHR. Konal precízne na základe dokumentov.

Čo sa týka žalovaných nehnuteľností, vychádzal z LV XXXX, kat. úz. Z. G. J., kde ako vlastníčka nehnuteľností parc. XXXX a XXXX bola zapísaná M. C., rod. W.. Videl tituly nadobudnutia, PKV a ROEP. Vo vyjadrení je popísané ako žalovaný 1 následne postupoval, oslovil svoju starú matku, či pozná M. W., tá pracovala ako poštová doručovateľka a poznala ju. Keďže táto už zomrela, oslovil jej dcéru L., tá potvrdila, že tam mali pozemky, že ich obrábali. Žalovaný 1 o tom nemal pochybnosti. Ďalej vo veci postupoval zákonným spôsobom, prebehlo dodatočné dedičské konanie, po jeho skončení zdedila nehnuteľnosti p. L.. Žalovaný 1 vyplatil kúpnu cenu, uzatvorená bola kúpna zmluva. Žalovaný 1 nikdy nemal žiadne pochybnosti, vychádzal z údajov v katastri nehnuteľností, pričom zápisy v katastri nehnuteľnosti sú hodnoverné, pokiaľ sa nepreukáže opak. Čo sa týka tvrdenia žalobcu 1, že ho žalovaný oslovil s tým, či by mu nepredal žalované pozemky, to nie je pravda, nemá to logiku, je to nezmysel, žalovaný predsa videl v katastri nehnuteľností, že ako vlastník týchto pozemkov nie je zapísaný žalobca 1, ale M. C., prečo by teda oslovoval žalobcu 1. Je pravdou, že žalovaný žalobcu oslovil, pýtal sa ho ale na iné pozemky na ktorých mal žalobca 1 podiel, jednalo sa o parc. XXXX/X, XXXX/X. Boli to susediace parcely. Toto aj má logiku, pretože záujem žalovaného bol pozemky rozširovať, mal záujem o väčšiu výmeru. Od toho sa odvíjajú aj dotácie, ktoré mohol dostať. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalované nehnuteľnosti užíval, tie boli zanedbané, zarastené, nikto ich neužíval celé roky, nestaral sa o ne. Aj to presvedčilo žalovaného, že M. C. bola vlastníčkou pozemkov, svedčí to v prospech dobromyseľnosti žalovaného. Vyvrátili aj tvrdenia žalobcu o ovocných stromoch, o chatke. Poukazoval na list žalovaného zo dňa 15.2.2017, je to jeho odpoveď na predžalobnú upomienku právneho zástupcu žalobcov, aj ten svedčí o dobromyseľnosti žalovaného 1, pretože v tom čase nemal advokáta, nikto mu neradil, odpoveď písal on sám ako laik. Vo svojej odpovedi vyvracia nepravdivé tvrdenia žalobcu. Ďalej žalobca 1 nepreukázal svoje tvrdenia, že platil za sporné nehnuteľnosti daň, pretože v potvrdení, že daň platí, nie sú uvedené parcely, za ktorú daň z nehnuteľnosti platí. Žalovaný 1 predložil doklady, že z týchto sporných nehnuteľností platí daň. Keď malo dôjsť k výrubu stromov, žalovaný 1 dodržal komplikovaný zákonný postup, aj to svedčí o tom, že je to dôsledný precízny človek, ktorý dodržiava predpisy. Pri výrube stromov postupoval dôsledne, prešetroval to starosta, pracovníčka Obecného úradu, nikto to nespochybňoval. Potom pílil stromy, takéto informácie sa rýchlo rozšíria, nikto sa neozval, nikto nezasahoval. Žalobca nevedel, čo sú to za pozemky, vymýšľal si tvrdenia, nesedeli ani počty ovocných stromov, jeho tvrdenia žalovaný 1 vyvrátil. Žalobcovia nepredložili žiadne dôkazy, ktoré by vyvrátili dobrú vieru žalovaného 1. Je na žalobcoch, aby preukázali, že došlo k omylu pri zápise v rámci ROEP. Poukazoval na novú judikatúru, ktorá tu nastupuje, na prelomové rozhodnutia Ústavného súdu, ktorý sa vyjadruje k dvom ústavným právam, na jednej strane je právo skutočného vlastníka a zásada, že nikto nemôže na iného previesť viac práv ako má sám. Na druhej strane je právo dobromyseľného nadobúdateľa na svoje vlastníctvo. Ústavný súd vyslovil, že vyššie riziko by mal niesť nedbalý vlastník. ROEP prebiehal v r. 2002, až 15 rokov potom bola podaná žaloba, o pozemky sa nik nestaral boli zanedbané, až keď sa o pozemky začal starať žalovaný 1, investoval do nich, potom došlo k tomuto konaniu. V písomnom vyjadrení je odkaz aj na ďalšie rozhodnutie Ústavného súdu, existujú aj ďalšie judikatúry, ktoré idú v tejto línii rozhodnutia Ústavného súdu. Navrhol žalobu zamietnuť. Žaloba nie je dôvodná. Žalobcovia doteraz nepreukázali že došlo k omylu v zápise, a ak by aj k omylu došlo, žalovaný 1 konal v dobrej viere, súdna prax v tomto smere sa už ustálila. Žalovaný 1 konal dobromyseľne, keď zistil, že na liste vlastníctva je zapísaná M. C. a zistil, že je mŕtva, bolo mu jasné, že musí byť absolvované dedičské konanie, že niekto pozemky musí zdediť, že sa bude musieť dohodnúť s dedičom. Keby bola na liste vlastníctva zapísaná právna predchodkyňa žalobcov, postupoval by rovnako. Nemal bočné úmysly, jemu bolo jedno od koho nehnuteľnosti kúpi.

5.Žalovaný v 1. rade na pojednávaní uviedol, že v lete 2015 sa zaevidoval ako samostatne hospodáriaci roľník, chcel vysadiť vinohrad. Kontaktoval ľudí, ktorí vlastnili parcely, oslovoval ich na základe toho, čo si zistil na kataster portáli. Čo sa týka sporného pozemku, má tu LV z 28.7.2015, vtedy bola ako vlastník zapísaná M. C., rod. W.. Oslovil starú mamu či ju pozná, povedala, že zomrela a že má dcéru vo Z. Q. L.. Opýtal sa, či jej mama je M. C., povedala mu, že áno. Povedal jej, že nemá prededenú parcelu po mame, že keby to prededili, tak by to od nej odkúpil, takto sa dohodli. Je pravda, že telefonoval žalobcovi 1, chcel od neho odkúpiť pozemky, v ktorých figuroval ako vlastník, resp. spoluvlastník, bola to parcela v susedstve parcely, ktorá je predmetom sporu, nebol dôvod oslovovať žalobcu 1, aby mu predával parcelu, na ktorej nefiguroval ako vlastník, ako by mu ju aj mohol predať. Čakal kým p. L. prededí pozemok, aby ho mohol odkúpiť, netajil sa tým, že pozemky skupuje za tým dôvodom, že tam chce sadiť vinohrad. Potom volal žalobcovi 1, aj Z. C., že sa budú vytyčovať hranice pozemku, že prídu aj geodeti, Z. C. je jeho sused z pravej strany, chcel aby sa dohodli o sporných stromoch, ktoré sú na hranici pozemkov. Žalobcovi 1 povedal, aby si preložil búdu, povedal, že on je vlastníkom. Žalobca 1

povedal, že má papiere, tak mu povedal nech príde, že to pozrú, ale neprišiel, odkázal po Z. C., aby stromy nevypiloval. Žalobca 1 sa nesprával ako vlastník, nehájil svoje vlastníctvo, nepriniesol žiadne podklady na preukázanie svojich tvrdení. Čo sa týka dedičského konania, neuvádza žalobca parcelu, fakt je, že pozemky sú zarastené, nie sú obhospodarované, je pravda, že sú tam marhule, ale burina, džungľa. Žalobca 1 nevedel, či je chatka drevená alebo korková. Označil ju ako drevenú chatku, pritom je plechová. Nie je pravda, že svojvoľne vyrúbal stromy, aj k tomu je v spise vyjadrenie a dôkazy. Nie je pravda, že žalobcovi zamedzil vstup na pozemok, nikdy sa nevideli, pozemok nie je ohradený. Postupoval štandardne, oslovil tých, ktorí boli zapísaní na liste vlastníctva. Žalobca 1 si nedal veci na poriadok, odkedy uplynul ROEP. Nesedí ani počet stromov a druh drevín. Chcel od žalobcu 1 kúpiť podiel na parcele č. XXXX/X a XXXX/X, ktoré sú v susedstve sporného pozemku. O tieto parcely mal záujem, tie boli predmetom telefonického rozhovoru, nemal záujem o marhuľový sad, nepestuje marhule, sad ide len do 1/3-iny pozemku, ďalej bola orná pôda. P. L. podala návrh na novoobjavený majetok, zobral ju k notárovi, pretože ťažko chodila, bol na pojednávaní u notára. Notárka sa ich pýtala, či sa priznávajú k dedičstvu, dohodli sa, že to zdedí p. L., notárka to zapísala, dedičia sa vzdali odvolania. Potom to odkúpil, vyplatil kúpnu cenu. Notárka sa dedičov pýtala, či je M. C. ich právna predchodkyňa a kde je pozemok v ktorom katastri, oni potvrdili, že je to ich právna predchodkyňa, že pozemok je v katastri Z. G. J., nemali o tom žiadne pochybnosti a pozemok prededili. Vložil do pozemku investície - náklady pri jeho nadobudnutí, za r. 2016-2017 to bola suma 9.202 eur, roky 2018-2019 doteraz nie sú zarátané. O vinicu sa stará, predpokladaná suma je 2x 9.000 eur. Na LV č.XXXX sú zapísané parc., ktoré zdedil žalobca 1, parc. č. XXXX/X o výmere 2.205m2, parc. č. XXXX/X o výmere 1.777m2, podiel žalobcu je 5/8-ín, podiel 3/8-iny je na neznámeho vlastníka Q. K., titul nadobudnutia ROEP - Z2929/2002. P. L. mu potvrdila, že je to jej mama, že tam chodili na vinicu hospodáriť, neukázal jej na mape, neoboznámil ju s tým, že odkúpil pozemok od p. N.. P. L. na miesto nezobral, ona mu ukázala konkrétne miesto, o akú parcelu ide, vyjadrila sa len tak, že chodili na Veľké vinice. Pozemky. Potom zistil, že sú v príbuzenskom pomere, povedal jej to, vedela o tom, neriešili to. Na dedičskom konaní nikto neriešil konkrétne parcely, čísla si nikto nepamätá, mapu im neukazoval. Keď im vysvetľoval o ktoré parcely sa jedná, vysvetľoval im to tak, že je to v oblasti, kde má parcely Z. C., oni potvrdili, že je to tam.

6.Svedkyňa JUDr. I. P. na pojednávaní uviedla, že čo sa týka notárskeho spisu taký si nevedie, má k veci len dedičské rozhodnutie a údaje v počítači. Návrh na prejednanie novoobjaveného dedičstva spisovala ona, nepamätá si na tento prípad, ale pozná svoj štýl spisovania návrhu. Koná tak v prípade keď príde osoba, ktorá tvrdí, že našla nejaký majetok nehnuteľnosti, donesie list vlastníctva, prípadne iné doklady. Z Katastra nehnuteľností žiadala originál listu vlastníctva, ten bol aj zaslaný. O poručiteľovi neboli žiadne pochybnosti, ten bol identifikovaný dátumom narodenia, aj bydliskom, nikto to nespochybňoval. Kúpnu zmluvu spisovala ona. K dátumu sa nevie vyjadriť, je napísaný na zmluve. V ten deň bolo právoplatné aj osvedčenie o dedičstve.

7.Svedok Z. C. na pojednávaní uviedol, že ich rodičia boli súrodenci M. C., M. C., B. C.. Majetok sa vždy delil na tretiny. Po jeho ľavej strane užívala pozemky vždy rodina M., po pravej strane rodina C., to takto bolo čo si pamätá od detstva, ako to bolo papierovo usporiadané to nevie. Pozemok bol vedený ako orná pôda, vinohrad, orná pôda. V roku 1987 vysadil B. M. marhuľový sad. On v roku 1989. Po jeho pravej strane sa o to nestarali. Na pozemok chodil B. M., po jeho smrti žalobca v 1. rade a L. M.. Myslí si, že tu musel nastať chybný zápis, pretože M. C. bola M. a M. W. bola C.. M. C. bola rodená W. a M. M., rod. C.. Na svoju nehnuteľnosť chodí pravidelne, denne podľa počasia, podľa toho ako potrebuje sad. Po pravej strane užíva Q. C. syn B. C., po ľavej strane B. M. po jeho smrti L. M. a žalobca 1.So žalobcom 1 sa stretával, chodil tam keď zreli marhule, keď sa chodilo kosiť. Vybavil aj bager, aby sa tŕnie vybagrovalo, ktoré sa ťahalo do jeho sadu, už sa to nezrealizovalo. Naposledy videl žalobcu 1 na pozemku v zime r. 2017, keď sa vypílili stromy, potom ešte raz tam bol. Žalobcovi 1 telefonoval, že sa pília stromy, viac to neriešil, nech si to riešia oni dvaja. Keď sa stromy išli píliť, žalovaný 1 tam nebol, boli tam nejakí iní dvaja ľudia, upozornil ich nech to radšej nechajú tak, nech sa vec dá do poriadku, vždy to užívali M., oni aj poslúchli, odišli, ale keď o dva týždne prišiel, stromy už boli vypílené, povedal to žalobcovi 1, pýtal sa ho či pozemok predal alebo dal do prenájmu žalovanému, on mu povedal, že to nepredal ani neprenajal, že to ide riešiť ako sa to mohlo stať. Nehnuteľnosť v r. 2016 po jeho ľavej strane užíval žalobca 1, oberali marhule, v tom roku bola veľká úroda. Že došlo k zmene vlastníctva sa dozvedel na jar 2017, v tom čase prišiel za ním žalovaný 1, či by mu dal do prenájmu svoj pozemok. Pozemok nebol zaburinený, boli tam kríky. Keď prišli geodeti, žalovaný 1 ho zavolal, prišiel, mali byť vytýčené aj hranice jeho pozemku. Čo bolo ohľadne pozemku žalobcu 1 a žalovaného 1 neriešil.

8.Svedkyňa M. Z. na pojednávaní uviedla, že žalovaný 1 rieši pozemky, všetko riešili spolu, pretože poznala tých ľudí aj rodinné vetvy. Pomáhala mu, poznala M. C., rod. W., vedela, že má dcéru, boli za ňou. Potvrdila, že je to jej mama. Súhlasila, že pozemok predá. Poznala tých ľudí, ale kto čo vlastnil to nevie, to bolo na papieri. Bola som so žalovaným 1 za p. L.. Bola ochotná vinicu žalovanému 1 predať. Vie kde je Veľká vinica, volalo sa to C. vinice. Chodila tam aj M. C., rod. W., chodili tam všetci C., aj ona. Potvrdila to aj p. L.. Ako mali podelené Kmeťoví vinice nevie. Keď sa stretli s p. L. nehnuteľnosti jej neukazovali, len to, čo mal žalovaný 1 na papieri vytlačené, bol to písaný text, nebol to obrázok. Zdravotný stav p. L. bol dobrý, veľmi dobrý, bola pri pamäti, bývala sama, už zomrela. Nevie uviesť kedy to bolo, bolo to dlhšie obdobie po uzavretí kúpnej zmluvy so žalovaným 1.

9.Svedkyňa V. N. na pojednávaní uviedla, že žalovanému 1 predávali nehnuteľnosti. Oslovil ju žalovaný 1 ohľadne role, ktorá bola zapísaná v katastri nehnuteľností na meno M. C., rod. W.. Potvrdila mu, že je to jej stará mama. Nevedela o parcele. Vie, že C. mali role ale kde to nevie. Vie kde sa v teréne nachádza parcela, ktorá je predmetom tohto sporu, zhruba áno, nevie kto ju užíval, blízko tejto role mali rolu, užíval ju otec, teda syn M. C., rod. W.. Ona sama pozemky neužívala, možno keď bola malá, ako dieťa tam bola. Otec užíval parcelu, ktorá bola vzdialená od parcely, ktorá je predmetom tohto sporu, teda bola medzi nimi ešte jedna parcela. Parcelu po otcovi zdedila. Notárka im povedala, že tu je majetok po starej mame. Q. L. povedala, že o role vie, prededilo sa to, pozemok zdedila Q. L. a následne ho predala. Potvrdila, že M. C., rod. W. je jej mama. B. C. bol jej starý otec. O dedení po ňom sa nevie vyjadriť, bolo to ešte pred jej narodením. Rodina C. mala rozdelené vinice tak, že mali pozemok, vedľa nich družstvo, z druhej strany Z. C., na koľko častí boli vinice delené nevie. p. L. jednu nehnuteľnosť už predala žalovanému 1, bolo to dedičstvo po otcovi. P. L. mala viacej rolí, aj zo strany rodiny L.. Jej otec sa volal Q. C., mal jedného brata M. C., ten zomrel mladý bez potomkov a jednu sestru Q. L..

10.Svedok A. C. na pojednávaní uviedol, že žalovaný 1 kupoval od nich pozemky, ktoré zdedili po otcovi. Potom žalovaný 1 zistil, že stará mama M. C., rod. Grežová, má nejaké pozemky, boli jej dedičia a ešte jej dcéra p. L., vyvolalo sa dedičské konanie. P. L. povedala, že sú to jej pozemky. On o týchto pozemkoch nevedel, nemá k tomu vzťah, dlhé roky žije v K.. Pozemky po M. C. zdedila jej dcéra p. L., bola to dedičská dohoda, potom pozemky predala žalovanému 1. On o pozemku nevedel, bral to ako konštatovanie človeka, ktorý vie čo hovorí, nevie sa vyjadriť či to je pravda, alebo nie, nerobil si na to žiadne dedičské nároky. Pamätá sa ako malý chlapec, že chodili do vinice, vedľa mal vinicu B. L. manžel Q. L. Pozemok tam mala aj p. N., bol to pozemok po ich otcovi.

11.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu v 1.rade, žalovaného v 1.rade, ich právnych zástupcov, svedkov, oboznámením sa s obsahom spisu a to žalobou, prídelovou listinou z 9.8.1933, Čd 1767/37, výpisom PKV XXX, LV č. XXXX, č. XXXX, č.XXXX, č.XXXX, potvrdením z Obecného úradu L. G. J. o platení dane, fotografiami, geometrickým plánom zo dňa 29.11.2016, vyjadrením žalovaných 2-3, odvolaním žalovaného 1, prílohou č. 2 - príručka pre žiadateľov o podporu na reštrukturalizáciu vinohradov, vyjadreniami žalovaného 1 s prílohami - osvedčenie o zápise, kúpna zmluva zo dňa , zmluva o uvoľnení predaja pozemkov zo dňa 4.10.2016, nájomná zmluva zo dňa 8.9.2016, mapka, kúpna zmluva zo dňa 27.1.2016, úmrtný list Q. L., fotografie, žiadosť o vydanie súhlasu na výrub dreviny, záznam z miestneho šetrenia, rozhodnutie obce, predžalobná upomienka, odpoveď na list, výpis z katastrálneho portálu, rozhodnutie o zmene práva na výsadbu, potvrdenie obce, tabuľka náklady spojené s parcelou, žiadosť o podporu, daňové priznanie, nálezy ÚS, rozhodnutím o schválení žiadosti, spisom Okresného súdu Nitra sp.zn. z neho návrh na prejednanie novoobjaveného dedičstva, LV č.XXXX, osvedčením o dedičstve, vyjadrením žalovaného 1 zo dňa 11.9.2019 spolu s prílohami, podaním žalobcov zo dňa 3.10.2019 spolu s osvedčením o dedičstve po M. M. a zistil tento skutkový a právny stav:

12.Žalobcovia v podanej žalobe tvrdili, že žalobcovia v 1. až 10. rade a žalovaní v 2. a 3. rade sú právni nástupcovia po M. M., rod. C., zomrelej dňa X.X.XXXX.

M. M., rodená C. bola pôvodnou vlastníčkou parc.č. XXXX roľa o výmere 7855m2 a parc.č. XXXX roľa o výmere 230m2. Tieto nehnuteľnosti jej boli pridelené Prídelovou listinou o drobnom prídele v kat. úz. Z. č. -332 zo dňa 9.8.1933.

Prídelová listina bola zapísaná do PKV č.XXX kat. úz. Z.

Predmetné nehnuteľnosti boli po konaní ROEP v roku 2002 zapísané na LV č. XXXX kat.úz. Z. G. J. ako parcela registra E č. XXXX orná pôda o výmere 7855 m2 a parcela registra E č. XXXX orná pôda o výmere 231 m2. Ako vlastníčka bola zapísaná M. C., rodená W.. Svedčí o tom výpis z LV č. XXXX

Žalobcovia v podanej žalobe tvrdili, že muselo dôjsť k omylu, k zámene mena a priezviska. Tvrdili, že M. C., rodená W. zomrela v roku 1996 a teda nehnuteľnosti neužívala a ani nemohla užívať. Tvrdili, že nehnuteľnosti mali zdediť jeden alebo viacerí dedičia po nebohej M. M.. Tvrdili, že chybou v konaní ROEP bola v roku 2002 zapísaná do Listu vlastníctva č. XXXX kat. úz. Z. G. J. M. C..

V súčasnosti sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX vedené ako parc. KN C č. XXXX/X vinice o výmere 7855 m2 a KN E parc. č. XXXX orná pôda o výmere 231 m2 vedené na LV č. XXXX, kat. úz. Z. Q. J. vo vlastníctve žalovaného 1.

Žalovaný 1 nadobudol nehnuteľnosti Kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod V -1035/16-44/16 od Q. L., ktorá podala návrh na prejednanie novoobjaveného majetku a následne v dedičskom konaní zdedila sporné nehnuteľnosti.

Žalobca v 1.rade platí daň z nehnuteľností za výmeru 2.318m2 - orná pôda kat. úz. Z. G. J. od roku 2000, vyplýva to z potvrdenia Obecného úradu v L. G. J., nie je však uvedené za aké konkrétne nehnuteľnosti daň platí, nehnuteľnosti nie sú bližšie špecifikované a označené parcelnými číslami.

Žalovaní v 2. a 3. rade sa k podanej žalobe vyjadrili písomne, obaja uviedli, že o pozemkov po M. M., rod. C. nemajú žiadne formácie. Viac ako 40 rokov nie sú v kontakte s nikým so žalobcov, žalovaného O. Z. nikdy nestretli, o akékoľvek prípadné dedičstvo po M. M., rod. C. nemajú záujem a zriekajú sa ho.

Žalovaný v 1.rade podniká v oblasti vinohradníctva od roku 2015 ako samostatne hospodáriaci roľník. Svedčí o tom Osvedčenie o zápise do evidencie samostatne hospodáriaceho roľníka číslo 159/1/2015 zo dňa 4.8.2015. Za účelom nadobudnutia pozemkov, na ktorých by mohol zriadiť vinohrady začal postupne oslovovať osoby zapísané v katastri nehnuteľností, takýmto spôsobom nadobudol vlastnícke, resp. užívacie právo k nasledovným nehnuteľnostiam:

- dňa 6.8.2015 uzatvoril kúpnu zmluvu s V. N., predmetom bol prevod vlastníckeho práva k pozemku parc. EKN č. XXXX

- dňa 25.1.2016 bol podaný návrh na vklad kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k pozemku pare. EKN č. XXXX

- dňa 7.3.2016 uzatvoril zámennú zmluvu, na základe ktorej nadobudol vlastnícke právo k pozemku pare. EKN č. XXXX

- dňa 4.10.2016 uzatvoril so spoločnosťou LÚČNICA, spol. s r.o. zmluvu o uvoľnení prenajatých a užívaných pozemkov

- dňa 8.10 .2016 uzatvoril s Z. C. nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol nájom časti pozemku parc. EKN č. XXXX

- dňa 24.3.2017 uzatvoril so spoločnosťou LÚČNICA spol. s r.o. podnájomné zmluvy, ktorých predmetom bol podnájom pozemkov parc. EKN č. XXXX, XXXX, XXXX a XXXX.

Žalovaný v 1. rade mal záujem aj o pozemky, ktoré sú predmetom tohto sporu. Oslovil dcéru M. C., ktorá bola zapísaná ako vlastníčka nehnuteľností, Q. L., Dedičmi po poručiteľke M. C., rod. W., boli Q. L., V. N., A. C. a N. C.. Na základe dohody dedičov, žalované nehnuteľnosti zdedila po poručiteľovi Q. L..

Po skončení dedičského konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod. sp.zn. uzatvoril s Q. L. Kúpnu zmluvu dňa 27.1.2016, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam.

Čo sa týka stavu nehnuteľností, z predlžených fotografií vidno, že boli zarastené trávou, burinou, žalovaný 1 podal dňa 20.10.2016 žiadosť o vydanie súhlasu na výrub dreviny a to 20 ks marhule, 2 ks čerešne, 1 ks jabloň a 1 ks orech. Zo záznamu z miestneho šetrenia vyplýva, že dreviny boli prestárle, divoko rastúce, neošetrované. Obec L. G. J. udelila súhlas na výrub drevín dňa 11.11.2016.

Právny zástupca žalobcov listom zo dňa 24.1.2017 vyzýval žalovaného 1 na vydanie nehnuteľností žalobcovi 1, ktorý je ich vlastníkom. Žalovaný 1 na výzvu reagoval listom zo dňa 15.2.2017, kde uviedol, že nehnuteľnosti nadobudol v dobrej viere na základe kúpnej zmluvy, potvrdil, že kontaktoval žalobcu 1, ale ohľadom odkúpenia susedných pozemkov parc.č. XXXX/X a parc.č. XXXX/X, na ktorých je uvedený ako vlastník.

13.Podľa , žalobou možno požadovať najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

V prvom rade sa súd zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu, keďže v prípade podanej žaloby sa jedná o určovaciu žalobu, kedy žalobcovia sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - že, do dedičstva po nebohej M. M., rod. C., narodenej XX.X.XXXX, zomrelej X.X.XXXX patria nehnuteľnosti parc. KN C č. XXXX/X vinice o výmere 7855 m2 a KN E parc. č. XXXX orná pôda o výmere 231 m2 vedené na LV č. XXXX, kat. úz. Z. Q. J.. Súd ako prvé skúma naliehavý právny záujem žalobcu na podanej žalobe, pretože základným predpokladom, aby súd žalobe vyhovel je právny záujem žalobcu, jeho záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke významný, aby mal zmysel. Žalobca musí naliehavý právny záujem na určení preukázať, pretože v predmetnej veci sa naliehavý právny záujem nevyplýva z osobitného predpisu, ktorými sú Exekučný poriadok, a Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, Súd dospel k záveru, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na podanej žalobe, ktorý je daný tým, že existuje aktuálny stav objektívnej neistoty medzi stranami sporu, keď žalobcovia tvrdia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich právnej predchodkyni, pričom ako vlastník sporných nehnuteľností je na liste vlastníctva zapísaný žalovaný 1, tento stav objektívnej neistoty nemožno iným právnym prostriedkom ako podanou žalobou odstrániť a právne postavenie žalobcov je tak neisté a ohrozené.

14.Ďalej sa súd v konaní zaoberal otázkou vecnej legitimácie. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť strán sporu vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten zo strán sporu, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

Podľa , nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

V konaní, ktoré sa týka určenia, že určité nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, tak ako je to v prejednávanom spore, musia byť buď ako žalobcovia alebo ako žalovaní všetci dedičia. Pre takéto sporové konanie treba všetkých účastníkov konania o dedičstve považovať za nerozlučných spoločníkov podľa ( R 49/82, R 65/2003, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Ak poručiteľ zanechal viac dedičov, a ak nebolo dedičstvo medzi nimi vyporiadané ohľadom veci, o ktorú v občianskom súdnom konaní vedenom s osobou, ktorá nie je poručiteľovým dedičom, sú až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov a z právnych úkonov týkajúcich sa tejto veci oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne. V konaní, v ktorom ide o túto vec, majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov s poukazom na ustanovenie . Konania o takejto žalobe sa musia zúčastniť všetci dedičia, inak je daný nedostatok vecnej legitimácie. Otázka vecnej legitimácie vyplýva z hmotného práva. Nesprávne určenie okruhu strán sporu v sporovom konaní nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť v zmysle . Neposkytnutím poučenia v tomto prípade nedochádza k odňatiu možnosti pred súdom konať, lebo súd je povinný poskytnúť účastníkovi iba poučenie o jeho procesných právach. Poučenie o vecnej legitimácii by bolo poučením o tom, kto má byť podľa hmotného práva účastníkom konania; také poučenie by ale presiahlo poučovaciu povinnosť súdu podľa a bolo v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Žalobcovia v žalobe uviedli, že sú právnymi nástupcami po zomrelej M. M., rod. C., zomrelej X.X.XXXX spolu so žalovanými v 2. a 3. rade. Konkrétne by sa malo jednať o nasledovné osoby: B. M., nar. XX.X.XXXX,

Q. U., nar. XX.XX.XXXX, M. L., nar. X.XX.XXXX, E. M., nar. XX.X.XXXX, M. U., nar. X.X.XXXX, K. U., nar. XX.XX.XXXX, A. U., nar. X.X.XXXX, L. M., nar. XX.XX.XXXX, U. M., nar. XX.X.XXXX, M. E., nar. XX.X.XXXX, B. M., nar. XX.XX.XXXX, Q. M. nar. XX.X.XXXX. K žalobe nepripojili k uvedeným tvrdeniam žiadne listinné dôkazy. Žalovaný v 1.rade otázku vecnej legitimácie nespochybňoval, až vo vyjadrení zo dňa 11.9.2019 namietal, že žalobcovia nepreukázali, že sú právnymi nástupcami spolu so žalovanými 2,3 po poručiteľke M. M.. Následne súd vyslovil, že je povinnosťou žalobcov preukázať, že okruh sporových strán je určený správne. Uvedené skutočnosti žalobcovia preukázali Osvedčením o dedičstve po M. M., rod. C., zomr. X.X.XXXX sp.zn. D 1780/97, zo dňa 23.2.1998 vydané notárom JUDr. M. R.. V Osvedčení o dedičstve sú ako dedičia uvedené nasledovné osoby: B. M., nar. XX.X.XXXX, Q. U., nar. XX.XX.XXXX, M. L., nar. X.XX.XXXX, E. M., nar. XX.X.XXXX, O. U., nar. XX.X.XXXX, L. M., nar. XX.XX.XXXX, U. M., nar. XX.X.XXXX, M. E., nar. XX.X.XXXX, B. M., nar. XX.XX.XXXX, Q. M., nar. XX.X.XXXX, L. M., nar. XX.X.XXXX. Následne súd konštatoval, že okruh žalobcov a žalovaných nie je totožný s okruhom právnych nástupcov po zomrelej M. M.. Tento rozpor už právny zástupca žalobcov nevysvetlil, odkázal len na článok IV. žaloby, zotrval na svojom tvrdení, že okruh strán sporu je určený správne, nenavrhol vykonať v tomto smere žiadne dokazovanie. Súd uvádza, že sa s tvrdením právneho zástupcu žalobcov nestotožňuje a je toho názoru, že nebola preukázaná vecná legitimácia na strane žalobcov, a nebolo preukázané, že všetci dedičia po zomrelej M. M. sú účastní tohto sporového konania, pretože v Osvedčení o dedičstve sú ako dedičia uvedení okrem iných O. U., nar. XX.X.XXXX a L. M., nar. XX.XXXXX a v žalobe označení nie sú, ani ako žalobcovia, ani ako žalovaní. Na druhej strane sú v žalobe na strane žalobcov označení M. U., K. U. a A. U., ktorí nie sú uvádzaní ako dedičia v osvedčení o dedičstve. S poukazom na tieto skutočnosti pre nedostatok vecnej legitimácie súd žalobu zamietol.

15.Podľa , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa , všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa , vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

16.Okrem nedostatku vecnej legitimácie súd videl aj iné dôvody na zamietnutie žaloby. Žalobcovia sa domáhali určenia, že do dedičstva po nebohej M. M., rod. C., zomr. X.X.XXXX patria nehnuteľnosti parc. KN C č. XXXX/X vinice o výmere 7855 m2 a KN E parc. č. XXXX orná pôda o výmere 231 m2 vedené na LV č. XXXX, kat. úz. Z. Q. J.. Žalobu odôvodnili tým, že jej boli Prídelovou listinou zo dňa 9.8.1933 pridelené nehnuteľnosti - parc.č. XXXX roľa o výmere 7855m2 a parc.č. XXXX roľa o výmere 230m2, zapísané v PKV č. XXX kat.úz. Z.. Nehnuteľnosti boli po ROEP v roku 2002 zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. Z. G. J. ako parc. registra E č.XXXX orná pôda o výmere 7855m2 a parc. registra E č. XXXX orná pôda o výmere 231m2 pre M. C., rod. W., nehnuteľnosti mali dediť dedičia po M. M., rod. C., chybou v konaní ROEP bola zapísaná M. C., rod. W.. Žalovaný v 1.rade tak nadobudol nehnuteľnosti od nevlastníka. Na druhej strane žalovaný v 1.rade preukazoval a argumentoval tým, že konal dobromyseľne a v dobrej viere, a v takom prípade je možné nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti aj od nevlastníka a to na základe dobrej viery nadobúdateľa. Dobromyseľnému nadobúdateľovi vlastníckeho práva musí byť v právnom štáte poskytnutá súdna ochrana aj pre pôvodným /skutočným / vlastníkom a to s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp.zn. zo dňa 16.3.2016. Dobrá viera je princíp, ktorý chráni účastníkov právnych vzťahov. Ak niekto nadobudne nehnuteľnosť v dobrej viere, znamená to, že bez akýchkoľvek pochybností bol dobromyseľný v tom, že predávajúcemu nehnuteľnosť naozaj patrí. Ak bola nehnuteľnosť zapísaná v katastri nehnuteľností a na liste vlastníctva figurovalo meno predávajúceho ako vlastníka nehnuteľnosti, takisto ak kupoval nehnuteľnosť za trhovú cenu a nie nejakú symbolickú či extrémne podhodnotenú, kupujúci nemá možnosť vedieť, že sa deje niečo nekalé, že vlastníkom pozemku je niekto iný. Z hľadiska ochrany práv by malo mať rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva na nehnuteľnosti novým, dobromyseľným nadobúdateľom. Tu sa však dostávajú do kolízie dva ústavné princípy - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Aj keď na

jednej strane platí, že nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má, na druhej strane, za určitých okolností, dobromyseľný nadobúdateľ môže nadobudnúť nehnuteľnosť aj od nevlastníka. Vždy treba zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho prípadu. Podľa najnovšej judikatúry Ústavného súdu má vyššie riziko niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere. Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný v 1. rade bol pri nadobúdaní nehnuteľností dobromyseľný a to s poukazom na nasledovné skutočnosti: Žalovaný v 1.rade postupne nadobúdal pozemky, na ktorých chcel vybudovať vinohrad, oslovoval osoby, ktoré sú ako vlastníci zapísané v katastri nehnuteľností, čo sa týka žalovaných nehnuteľností, vychádzal z výpisu z LV č.XXXX, kat. úz. Z. G. J., kde ako vlastníčka nehnuteľností parc. XXXX a XXXX bola zapísaná M. C., rod. W., ako tituly nadobudnutia boli uvedené PKV a ROEP. Oslovil svoju starú matku, či pozná M. W., tá pracovala ako poštová doručovateľka a poznala ju. Keďže M. W. už zomrela oslovil jej dcéru L., tá mu potvrdila, že tam mali pozemky, že ich obrábali. Žalovaný 1 o tom nemal pochybnosti. Po dodatočnom prejednaní dedičstva zdedila nehnuteľnosti Q. L.. Žalovaný 1 vyplatil kúpnu cenu, uzatvorená bola Kúpna zmluva. Žalovaný 1 nikdy nemal žiadne pochybnosti, vychádzal z údajov v Katastri nehnuteľností, čo sa týka tvrdenia žalobcu 1, že ho žalovaný oslovil s tým, či by mu nepredal žalované pozemky, toto tvrdenie preukázané žalobcom 1 nebolo, žalovaný 1 ho vyvrátil svojimi argumentmi tak, že videl v Katastri nehnuteľností, že ako vlastník týchto pozemkov nie je zapísaný žalobca 1, ale M. C., nemal dôvod oslovovať žalobcu 1 ako vlastníka, keď ním nebol, potvrdil, že žalobcu 1 oslovil, ale pýtal sa ho na iné pozemky parc. č. XXXX/X, XXXX/X, a vyplýva to aj z jeho písomnej odpovede na výzvu právneho zástupcu žalobcov. Nehnuteľnosti boli zanedbané, zarastené, aj to presvedčilo žalovaného, že M. C. bola vlastníčkou pozemkov, svedčí to v prospech dobromyseľnosti žalovaného. O zanedbanom stave pozemkov svedčia predložené fotografie, záznam z miestneho šetrenia, kde bolo uvedené, že dreviny boli prestárle, divoko rastúce, neošetrované, svedok Z. C. uviedol, že vybavil bager, aby sa tŕnie vybagrovalo. Žalobca 1 nepreukázal svoje tvrdenia, že platil za sporné nehnuteľnosti daň, pretože v potvrdení, že daň platí, nie sú uvedené parcely, za ktoré daň z nehnuteľnosti platí. Keď malo dôjsť k výrubu stromov, žalovaný 1 dodržal zákonný postup, dodržal právne predpisy, podal žiadosť, konala sa ohliadka, starosta obce, ani pracovníčka Obecného úradu, nikto to nespochybňoval. Žalobcovia nepredložili žiadne dôkazy, ktoré by vyvrátili dobrú vieru a dobromyseľnosť žalovaného v 1.rade, rovnako nepreukázali, že došlo k omylu pri zápise v rámci ROEP.

17.Okrem toho súd považoval žalobcov za nedbalých vlastníkov. V Slovenskej republike sa uplatňuje zásada, podľa ktorej „právo patrí len bdelým“, teda pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým. Bdelí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, svoje oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Ak si niekto svoje práva nebráni a nestará sa o ne, potom ich zanedbaním môže stratiť. Nedbalý vlastník je teda taký vlastník, ktorý sa svojou nedbanlivosťou zapríčinil napríklad o to, že prestal byť vlastníkom svojej nehnuteľnosti. Za nedbalého vlastníka možno považovať v zásade každého, kto sa k vlastníctvu stavia ľahostajne, nezaujíma sa o svoje vlastníctvo a nestará sa o nehnuteľnosti. Žalobcovia ako právni nástupcovia po zomrelej M. W., zomrelej v roku XXXX museli vedieť, že sporné nehnuteľnosti neboli predmetom dedičského konania. V konaní ani netvrdili, ani nepreukazovali, že by podnikali nejaké kroky, aby nehnuteľnosti právne usporiadali. Žalobu, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po zomrelej M. W. podali na súd v roku 2017, teda 20 rokov po jej smrti. Okrem toho v roku 2002 prebehol ROEP - register obnovenej evidencie pozemkov, čo je súpis pozemkov a ich vlastníkov, ktorí z rôznych dôvodov neboli evidovaní v katastri. Zostavením ROEPu a jeho následným zápisom do katastra sa tieto pozemky a vlastníci doplnia do katastra. ROEPom sa teda odstraňujú hluché miesta v evidencii nehnuteľností, ktoré vznikli v minulosti, keď sa vlastníci nehnuteľností dôsledne neevidovali. Tieto skutočnosti súd všeobecne známe a znova právni nástupcovia po zomrelej M. W. zostali pasívni. Súd ich teda považuje za nedbalých vlastníkov v tom zmysle, že sa po právnej stránke o svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nezaujímali, o nehnuteľnosti sa ani fyzicky nestarali, okrem žalobcu v 1. rade, ktorý sa o nehnuteľnosti staral veľmi sporadicky - chodil na pozemok oberať marhule, na pozemku bol asi 3 - 4 krát do roka, potvrdil, že pozemok bol zarastený, že zháňal mechanizáciu na jeho vyčistenie. Tvrdil, že nehnuteľnosti zdedil, ale žiadne dedičské rozhodnutie o tom nepredložil. Až v roku 2016 začal zisťovať okolnosti okolo pozemku. Svedok Z. C. potvrdil, že žalobca v 1. rade chodil na pozemok keď zreli marhule, keď sa chodilo kosiť a potvrdil aj zanedbaný stav pozemku, keď uviedol, že vybavil bager, aby sa tŕnie vybagrovalo. Všetky tieto okolnosti svedčia o tom, že súd žalobcov považuje za nedbalých vlastníkov.

18.Aj s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti uvedené v bode 16. a17. odôvodnenia rozsudku súd žalobu zamietol, nakoľko dospel k záveru, že žalovaný 1 konal v dobrej viere pri nadobúdaní

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od Q. L., nemal pochybnosti, že jej právna predchodkyňa bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, pretože bola zapísaná na liste vlastníctva, ani počas dodatočného prejednania dedičstva nevyplynuli žiadne pochybnosti, notárka JUDr. P. uviedla, že o poručiteľovi neboli žiadne pochybnosti, z katastra nehnuteľností žiadala originál listu vlastníctva, ktorý jej bol aj zaslaný. Svedkyňa Z. uviedla, že poznala M. C., rod. W., bola so žalovaným 1 za p. L., vie, kde je Veľká vinica, volalo sa to C. vinice. Chodila tam aj M. C., rod. W. Potvrdila to aj p. L.. Svedkyňa N. uviedla, že nevedela o parcele, vie, že C. mali role ale kde to nevie. Q. L. povedala, že o role vie, prededilo sa to, pozemok zdedila Q. L. a následne ho predala. Svedok C. uviedol, že sa vyvolalo dedičské konanie. P. L. povedala, že sú to jej pozemky. On o týchto pozemkoch nevedel, bral to ako konštatovanie človeka, ktorý vie čo hovorí.

19.O trovách konania súd rozhodol s poukazom na tak, že žalovanému v 1. rade súd náhradu trov konania priznal v plnej výške, nakoľko vo veci mali žalovaní úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo sú v tomto prípade žalovaní, keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, majú právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane, teda žalobcom a v konaní neboli zistené žiadne výnimočné okolnosti, ani dôvody hodné osobitného zreteľa, a to ani v okolnostiach danej veci, ani u strán sporu a to s poukazom na ustanovenie . V zmysle ustanovenia , rozhodol súd len o nároku na náhradu trov konania a o výške bude rozhodovať samostatným uznesením vyšší súdny úradník. Žalovaným v 2. a 3. rade súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadnu neuplatnili, ani im žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra ( a ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( v platnom znení) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( v platnom znení).