Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-10Csp/110/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Dušanom Miškovčíkom v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D., zastúpený advokátom JUDr. Mariánom Gelenekym, so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, o zaplatenie 27. 237,21 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 07.12.2020 domáhal, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny vo výške 27.237,21 Eur, úroku vo výške 9.581,73 Eur, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 27.237,21 Eur od 23.01.2020 do zaplatenia, kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 112,19 Eur, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 18 Eur spolu s náhradou trov konania.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tvrdeniami, že dňa 13.11.2017 uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu o úvere č. 1743286862. Na základe úverovej zmluvy poskytol žalobca žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 30.000 Eur, pričom žalovaný tento úver čerpal dňa 13.11.2017. Podľa úverovej zmluvy je v prípade nesplácania úveru žalobca oprávnený vyhlásiť úver za predčasne splatný. Žalovaný poskytnutý úver riadne nesplácal a to aj napriek tomu, že ho žalobca upozornil na omeškanie so splácaním úveru a možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Keďže žalovaný úver naďalej nesplácal, žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 23.12.2019 a požiadal žalovaného o okamžité splatenie celého zostatku úveru. Do zosplatnenia úveru žalovaný uhradil žalobcovi celkovo sumu 7.793,34 Eur. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaný svoj záväzok čiastočne plnil a to dňa 22.01.2020 uhradil žalobcovi sumu 62,91 Eur. Celkové úroky, ktoré mal na úver žalovaný zaplatiť, predstavujú sumu 14.621,19 Eur. Vzhľadom na žalovaným zaplatené úroky v sume 5.039,46 Eur dlžné úroky sú v sume 9.581,73 Eur. Žalobca si zároveň uplatnil aj neuhradené poplatky vo výške 18 Eur, ktoré predstavujú reálne náklady spojené s vymáhaním úveru (zasielané upomienky a zosplatňujúce výzvy žalovanej strane). Zo sumy nesplatenej istiny úveru si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne. Vzhľadom na čiastočnú úhradu dlžnej sumy po zosplatnení pohľadávky žalobca si vyčíslil kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 27.300,12 Eur od 24.12.2019 do 22.01.2020, teda v sume 112,19 Eur.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil súdu zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1743286862 zo dňa 13.11.2017, Všeobecné obchodné podmienky, Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery,

oznámenie žalobcu o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru s potvrdením o odoslaní, upozornenie žalobcu na vznik práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru s potvrdením o odoslaní, predžalobnú výzvu spolu s potvrdením o odoslaní, aktuálny stav úveru a výstupy z registrov pre účely skúmania schopnosti spotrebiteľa splácať poskytnutý úver.

4. Dňa 30.12.2020 Okresný súd Banská Bystrica ako upomínací súd vo veci rozhodol platobným rozkazom, sp. zn. , ktorým v celom rozsahu vyhovel žalobe žalobcu. 5. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor, kde namietal, že spotrebiteľský úver uzatvorený medzi žalobcom a žalovaným neobsahuje podľa ust. § 9 ods. 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje. V čl. 2 bod2.2 zmluvy o úvere je uvedený druh úveru „Účelový úver určený na refinancovanie“. Nie je však konkretizované aké úvery mali byť týmto úverom refinancované. V č.l. 2 bod 2.3 sa nachádza iba tabuľka s nešpecifikovanými úvermi, ktoré mali byť zrejme predmetným úverom refinancované. Tento nedostatok je potrebné považovať za taký, ktorý spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Žalovaný ďalej namietal, že zmluva o úvere neobsahuje ďalšiu podstatnú náležitosť a to podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch v zmluve nie sú uvedené predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Zo zmluvy o úvere nie je zrejmé z akých údajov veriteľ vychádzal pri výpočte RPMN. Zmluva o úvere síce obsahuje údaje, na základe ktorých sa vypočítava RPMN, avšak neobsahuje vzorec pre výpočet RPMN, ktorý naviac musí obsahovať aj konkrétne údaje vzťahujúce sa na konkrétny spotrebiteľský úver, resp. zmluvy ani neodkazuje na zákonné ustanovenie, v ktorom sa vzorec na výpočet RPMN uvádza. Okrem uvedeného žalovaný namietal aj skutočnosť, že veriteľ pri uzatváraní úverovej zmluvy nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri skúmaní bonity spotrebiteľa. Poukázal pritom, že zo žaloby nie je zrejmé ako žalobca skúmal schopnosť žalovaného splácať úver vo výške 30.000 Eur v mesačných splátkach po 464,81 Eur. Z predložených listín vyplýva, že sa jedná o úver na refinancovanie, pričom v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 13.11.2017 je uvedený ako dlžník 1. E. B., nar. XX.XX.XXXX, pričom žalovaný je vedený ako spoludlžník. Voči dlžníkovi 1. bol dňa 02.09.2019 vyhlásený konkurz na základe rozhodnutia Okresného súdu Prešov, sp. zn. . V čase poskytnutia úveru dlžník 1. pracoval v spoločnosti Prima s.r.o. Poprad – Matejovce s príjmom cca. 700 Eur mesačne. Následne sa stal onkologickým pacientom. Už v čase poskytnutia úveru bol dlžník 1. ženatý s manželkou E. a mal dve maloleté deti. Splátka úveru vo výške 464,81 Eur už v čase poskytnutia úveru bola neprimeraná a nezodpovedajúca príjmom a výdavkom dlžníka 1. Žalovaný ako spoludlžník v čase poskytnutia úveru poberal starobný dôchodok vo výške okolo 300 Eur. 6. K odporu sa vyjadril žalobca, ktorý odpor žalovaného považoval za nedôvodný, pričom mal za to, že žalovaný v odpore neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by bolo možné hodnotiť ako relevantné, pričom mal za to, že procesná obrana je postavená len na všeobecných tvrdeniach o postavení spotrebiteľa. Uviedol, že v zmluve o úvere je špecifikovaná výška , počet a platobný deň jednotlivých splátok, rovnako ako spôsob výpočtu celkových nákladov zmluvy o úvere, teda všetky predpoklady na výpočet RPMN. Možno tak konštatovať, že zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti potrebné pre výpočet RPMN požadované právnou úpravou, ktorá bola platná a účinná v čase jej uzavretia a to dokonca nad rámec vyžadovaný zákonom. K otázke skúmania bonity úverových dlžníkov žalobca uviedol, že príjem žiadateľa – dlžníka 1. banka overila z externého nezávislého zdroja a akceptovala príjem vo výške 440 Eur. Deklarovaný druh a výšku dôchodku žalovaného banka overila z externého nezávislého zdroja a akceptovala dôchodok vo výške 273 Eur. V rámci posudzovania mala banka k dispozícií kompletné informácie o úverových záväzkoch klientov (výdavky) zo spoločného úverového registra informácií. Podľa dát z EOS KSI nemal žiadateľ v čase posudzovania žiadosti evidované žiadne spisy, žalovaný mal evidovaný 1 uzatvorený spis. Žiadateľ uvádzal rodinný stav ženatý a 1 vyživované dieťa, žalovaný uvádzal rodinný stav vydatá a žiadne vyživované deti. Finančná analýza, platná v čase, bola vyhovujúca pre poskytnutie úveru vo výške 30.000 Eur na 8 rokov s mesačnou splátkou 464,81 Eur. Zistený príjem žalovaného a druhého úverového dlžníka bol podľa interného bankového systému dostačujúci na poskytnutie úveru vzhľadom na výšku splátky úveru, vrátane dostatočnej rezervy peňažných prostriedkov aj na ďalšie životné náklady.

7. V duplike žalovaný zotrval na tom, že žalobu je potrebné v celom rozsahu zamietnuť. V otázke uvedenia údajov pre výpočet RPMN žalovaný uviedol, že v úverovej zmluve je uvedená iba strohá všeobecná informácia, ktorá nespĺňa požiadavku predpokladov, ktoré boli požité pre výpočet RPMN. Nie je uvedené na základe akých predpokladov veriteľ vypočítal príslušnú RPMN. Nestačí aby bol uvedený akýkoľvek údaj na to, aby bola požiadavka zákona formálne splnená, ale je potrebné uviesť všetky konkrétne, zrozumiteľné, určité a pravdivé údaje, z ktorých je spotrebiteľovi zrejmé na základe čoho

dospel veriteľ k uvedenému vyčísleniu RPMN, čo sa však v danom prípade nestalo. Žalovaný rovnako zotrval na svojom vyjadrení, že zo strany žalobcu došlo k hrubému zanedbaniu odbornej starostlivosti pri braní zreteľa na existenčnú situáciu úverových dlžníkov a ich schopnosť splácať predmetný úver. Ako uvádza vo svojom vyjadrení žalobca, žiadateľ – dlžník 1 mal v čase poskytnutia spotrebiteľského úveru príjem vo výške 440 Eur. V tom čase bol ženatý a mal nie jedno ale dve nezaopatrené deti. Sumy životného minima od 01.07.2017 boli stanovené Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. na sumu 199,48 Eur mesačne ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu, sumu 139,16 Eur mesačne ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu a sumu 91,06 Eur mesačne ak ide o nezaopatrené dieťa alebo nezaopatrené neplnoleté dieťa. V prípade dlžníka 1 a jeho rodiny (manželka + 2 nezaopatrené deti) je suma životného minima v súlade s opatrením stanovená vo výške 520,76 Eur. Táto suma prevyšuje akceptovaný príjem úverového dlžníka 1 vo výške 440 Eur. V prípade žalovaného bol pri posudzovaní žiadosti o poskytnutie úveru akceptovaný dôchodok vo výške 273 Eur. Žalovaný uviedol rodinný stav „vydatá“ a žiadne vyživované dieťa. Podľa uvedeného opatrenia životné minimum žalovaného v čase posudzovania žiadosti bolo v sume 336,64 Eur, ktoré tak isto prevyšuje akceptovaný dôchodok žalovaného. Preto sa nemožno stotožniť s tvrdením žalobcu, že zistený príjem žalovaného a druhého úverového dlžníka bol podľa interného bankového systému dostačujúci na poskytnutie úveru vzhľadom na výšku splátky úveru vrátane dostatočnej rezervy peňažných prostriedkov aj na ďalšie životné náklady. Žalovaný ďalej namietal nezákonnosť samotného predčasného zosplatnenia úveru. Uviedol, že žalobca podaním zo dňa 25.11.2019 „ Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ upozornil žalovaného, že ku dňu 25.11.2019 je pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 1.825,79 Eur, pozostávajúce z omeškanej splátky vo výške 1.816,79 Eur, poplatkov vo výške 9 Eur a poistné 0 Eur. Vzhľadom k tomu, že žalobca vyzval žalovaného, aby predmetnú čiastku uhradil v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia predmetnej výzvy, pretože v opačnom prípade je banka oprávnená vyhlásiť úver predčasne splatným a žiadať od žalovaného úhradu celej úverovej pohľadávky. Zo žaloby vyplýva, že žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 23.12.2019 a požiadal žalovanú o okamžité splatenie celého zostatku úveru. Predmetná skutočnosť o okamžitom splatení celého zostatku úveru však žalovanému nebola nijakým spôsobom oznámená a takéto oznámenie nevyplýva ani z listinných dôkazov predložených žalobcom. Možnosť okamžitého zosplatnenia celého zostatku úveru vyplýva z Upozornenia - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 25.11.2019 a z predžalobnej upomienky zo dňa 27.10.2020. Ani jedna z týchto listín však nie je oznámením o okamžitom zosplatnení úveru. Ani jedno z uvedených podaní ďalej nespĺňa znaky jasnosti, určitosti a zrozumiteľnosti, pretože v nich nie je uvedené, ktorá z nezaplatených splátok je tou splátkou, ktorá spôsobila, resp. by mohla spôsobiť mimoriadnu splatnosť úveru a preto sú neurčité, nejasné a nezrozumiteľné a tým pádom aj neplatné. Okamžité zosplatnenie úveru je neplatným právnym úkonom. Žalovaný namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu.

8. Uznesením zo dňa 12.10.2023 súd na návrh žalobcu pripustil, aby z konania na strane žalobcu vystúpila spoločnosť 365.bank, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 a na jej miesto do konania vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.11.2023. 9. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 30.01.2024 o 10.30 hod., na ktoré sa právny zástupca žalobcu nedostavil, preto súd konal v jeho neprítomnosti.

10. Dňa 30.01.2024 pred pojednávaním žalobca doručil súdu ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní, pričom obsahom tohto podania žalobcu boli aj ďalšie prostriedky procesného útoku žalobcu ako sú ďalšie skutkové tvrdenia či listinné dôkazy týkajúce sa sporu. Žalobca neuviedol žiadnu prekážku, ktorá by mu bránila rozhodné skutočnosti tvrdiť už skôr. Strana sporu má pritom povinnosť uvádzať skutkové tvrdenia úplne a prostriedky procesného útoku či obrany v spore uplatňovať včas. Nakoľko žalobca prostriedky procesného útoku doručil súdu v deň pojednávania pričom s poukazom na obsah podania žalobcu by bolo potrebné vykonať ďalšie úkony zo strany súdu a oboznámiť s nimi žalovaného, súd s poukazom na neexistenciu žiadnej prekážky prečo žalobca tieto prostriedky neuplatnil už skôr, postupom podľa na prostriedky procesného útoku doručené súdu dňa 30.01.2024 neprihliadol. Pre úplnosť súd uvádza, že obsahom podania žalobcu hoci v prevažnej miere sumarizoval svoju doterajšiu argumentáciu, boli aj ďalšie skutkové tvrdenia či dôkazy, ktoré však v kontexte už prednesených tvrdení a dôkazov by nemali vplyv na rozhodnutie súdu vo veci.

11. Na pojednávaní sa súd oboznámil s obsahom žaloby a jednotlivých vyjadrení strán sporu a vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov predložených žalobcom a zistil tento skutkový stav:

12. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1743286862 zo dňa 13.11.2017 uzavretej medzi dlžníkom 1, žalovaným a právnym predchodcom žalobcu bol dlžníkovi 1 a žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 30.000 Eur, ktorého účelom bolo refinancovanie už skôr poskytnutých úverov. Žalovaný mal žalobcovi uhradiť sumu poskytnutého úveru v celkovej sume 44.621,19 Eur v 96 mesačných splátkach vo výške 464,81 Eur. V zmluve bola dohodnutá výška úrokovej sadzby 10,50%, RPMN 11,10%, splatnosť každej mesačnej splátky vždy k 25. dňu v mesiaci a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá dňa 25.11.2025. Istinu úveru tvorí rozdiel medzi poskytnutou sumou 30.000 Eur a úhradami žalovaného započítanými na istinu. Nebolo sporné, že žalovaný celkovo na úverovú zmluvu zaplatil sumu 7.793,34 Eur. Dňa 23.12.2019 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa dlh žalovaného stal splatným v celom rozsahu.

13. V otázke skúmania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nebolo sporné, že u dlžníka 1 právny predchodca žalobcu akceptoval príjem vo výške 440 Eur, u žalovaného príjem vo výške dôchodku v sume 273 Eur. Žalobca preukázal, že pred poskytnutím úveru dopytoval Sociálnu poisťovňu, register SRBI a rovnako bonitu preveroval aj prostredníctvom spoločnosti EOS KSI.

14. Podľa zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

15. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

16. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia ani osobitných predpisov (napr. o ochrane spotrebiteľa).

17. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

19. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

20. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa a neobsahuje náležitosti podľa až k), a a , je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

21. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

22. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa , nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

23. Podľa spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

24. Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

25. Podľa za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

26. Podľa , ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

27. Podľa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.

28. Podľa príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

29. Predložená zmluva medzi žalobcom a žalovaným je zmluvou typovou. Nakoľko dlžník nepoužil predmet plnenia na podnikanie, žalobca bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a dlžník v postavení spotrebiteľa. Predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ( a nasl. ). Táto zmluva medzi stranami bola uzavretá ako formulárová zmluva, obsah ktorej spotrebiteľ ovplyvniť nemohol. Právny vzťah medzi stranami sporu je založený spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou, a to ustanoveniami o spotrebiteľských úveroch.

30. Prvoradou povinnosťou súdu bolo preskúmať, či veriteľ pohľadávky s odbornou starostlivosťou posúdil schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver, keďže články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23 (Rozhodnutie SD EÚ C – 679 / 18).

31. Nedostatky v skúmaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver namietol žalovaný v rámci svojej procesnej obrany. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní úverovej zmluvy porušil svoju povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, uloženú mu v o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

32. Podľa čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.

33. Podľa bodu 26. preambuly vyššie citovanej Smernice členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch.

34. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (1), veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli

veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.

35. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12, EU:C:2014:190), posudzoval dodržanie takýchto hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol stanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v zásade celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti, upravenej v článku , preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa.

36. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku na úroky oslabila alebo úplne znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne odrádzajúcu povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais, C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53) (bod 64., 65. Rozsudku SD vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej).

37. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu, v ktorej v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t. j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama osebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

38. Dostatočnými informáciami dokladujúcimi schopnosť spotrebiteľa splácať úver nie sú považované informácie získané výlučne od spotrebiteľa. Odborná starostlivosť predpokladá údaje, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, overiť, resp. objektívne preukázať minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka zdroj jeho príjmu (v danom prípade žalobca v konaní nepredložil ani len tvrdenie o takejto skutočnosti). Kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie akými sú napríklad štátom publikované údaje o životnom a existenčnom minime, priemerných výdavkoch obyvateľstva a pod. a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie len tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (pozri Rozsudok NS ČR z 25.07.2018, sp. zn. / 2018).

39. Žalobca v otázke skúmania bonity žalovaného tvrdil, že banka akceptovala príjem dlžníka 1 zo zamestnania v sume 440 Eur, u žalovaného dôchodok vo výške 273 Eur. Výšku príjmov dlžníkov overoval žalobca dopytom do Sociálnej poisťovne, úverové záväzky preveril dopytom do spoločného registra bankových informácií.

40. Žalobca tvrdil, že dlžník 1 v žiadosti uviedol, že je ženatý a má 1 vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Žalovaný toto tvrdenie poprel, pričom uviedol, že dlžník 1 nemal v čase poskytnutia úveru len 1 vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, ale takéto povinnosti mal vo vzťahu k dvom deťom. Žalobca v procese dokazovania žiadosť o poskytnutie úveru, z ktorej by bolo zrejmé aké údaje dlžník 1 žalobcovi v kontraktačnom procese poskytol, nepredložil a ani nenavrhol vykonať ako dôkaz. Preto má súd zato, že vzhľadom na neúplné zistenia ohľadom okruhu spoločne posudzovaných osôb pre účely stanovenia hranice potrebného životného minima spotrebiteľa, veriteľ nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri skúmaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver.

41. Z predloženého výpisu z registra SRBI vyplynulo, že žalovaný v mesiaci september 2017, teda v období ktoré bezprostredne predchádzalo obdobiu, v ktorom právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver, boli žalovanému odmietnuté dve žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru, jedna na sumu 2.000 Eur a druhá na sumu 3.000 Eur s lehotou splatnosti 96 mesiacov. Nie je potom zrejmé akým spôsobom sa zmenili pomery žalovanej, keď jej bolo možné na základe úverovej zmluvy zo dňa 13.11.2017 poskytnúť na úver desaťnásobne vyššiu sumu, teda sumu 30.000 Eur rovnako s lehotou splatnosti 8 rokov (96 splátok).

42. V neposlednom rade súd poukazuje na skutočnosť, že zistený príjem dlžníka 1 a žalovaného spoločne tvoria príjem vo výške 713 Eur (440 Eur + 273 Eur). Po odpočítaní sumy dohodnutej splátky

vo výške 464,81 Eur, obom úverovým dlžníkom ostávala spoločne disponibilná suma finančných prostriedkov vo výške 248,76 Eur, čo nedosahuje ani sumu životného minima na dve plnoleté fyzické osoby, či už by sa posudzovali spoločne alebo samostatne.

43. Vzhľadom na uvedené možno hodnotiť, že žalobca svojim postupom porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 7 ZoSÚ náležitým spôsobom preveriť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a to podstatným spôsobom. Postup veriteľa s odbornou starostlivosťou pritom znamená nielen formálne zistenie predpísaných údajov, aby sa tieto stali obsahom zmluvy, ale ich náležité posúdenie v rámci svojich odborných kapacít, ktoré sa u veriteľa ako osoby ktorá koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti, predpokladajú.

44. Jedným z právnych následkov postupu veriteľa pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy, kedy veriteľ vo vzťahu k schopnosti spotrebiteľa splácať úver nepostupoval s odbornou starostlivosťou je, že veriteľ v takýchto prípadoch nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Uvedená situácia nastala aj v tomto prípade. Žalobca tak nebol oprávnený dňa 23.11.2019 úver predčasne zosplatniť. Vyhlásenie o predčasnej splatnosti tak bolo pre rozpor so zákonom neplatným právnym úkonom, a úver bol aj naďalej platný, pričom konečná splatnosť doposiaľ nenastala, keďže podľa zmluvy je dohodnutá až na deň 25.11.2025. Pôvodný žalobca, 365.bank a.s., postúpila pohľadávku na aktuálneho žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky dňa 03.10.2022, teda v čase kedy úver ešte nebol splatný a pohľadávka, ktorá bola predmetom postúpenia bola nezrelou pohľadávkou.

45. Zásadnou otázkou, ktorú bolo potrebné v predmetnom spore vyriešiť, je otázka, či boli splnené zákonné podmienky na postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru a teda, či žalobca má aktívnu legitimáciu vystupovať v tomto spore ako žalobca.

46. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp. zn. ).

47. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o bankách) ako osobitná úprava (lex specialis) pred všeobecnou úpravou (lex generalis) o postupovaní pohľadávok v až . Zákonné predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky upravuje (od 01.01.2009) zák. o bankách (do 31.12.2008 to bol tohto zákona). Podľa tohto zákonného ustanovenia ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

48. Okrem toho je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že zákon o bankách vo svojich ustanoveniach § 2 ods. 1 a 2 v spojení s § 3 ods. 1 a 2 a § 5 písm. b) a k) umožňuje bankám, teda držiteľom bankového povolenia poskytovať úvery aj z peňažných prostriedkov

získaných od iných osôb vo forme vkladov od verejnosti, čo je zákonom zakázané pre každý subjekt bez bankového povolenia, pričom nepochybne aj v záujme znemožnenia obchádzania tejto zákonnej regulácie zároveň zákon o bankách v § 92 ods. 8 (pôvodne § 92 ods. 7) striktne reguluje možnosť postupovania pohľadávok z bankových úverov tak, aby nedochádzalo k postupovaniu ešte nesplatných pohľadávok z bankových úverov (teda z tzv. živých bankových úverov), ale banky a pobočky zahraničných bánk môžu postupovať svoje pohľadávky zodpovedajúce peňažnému záväzku či časti peňažného záväzku bankového klienta s ktorým je bankový klient v omeškaní nepretržite dlhšia ako 90 kalendárnych dní aj napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky. Teda banky a pobočky zahraničných bánk môžu postupovať výlučne svoje splatné pohľadávky alebo splatné časti svojich pohľadávok.

49. V súvislosti s tým, že zákonné podmienky v § 92 ods. 8 zákona o bankách sú nevyhnutnými kumulatívnymi podmienkami pre platné postúpenie bankovej pohľadávky súd dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 03. 2018 sp. zn. . V zmysle uvedeného rozhodnutia totiž podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom ( ). 50. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. Zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy banky a skutočnosti, že klient banky je napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie.

51. Právny predchodca žalobcu – banka listom zo dňa 25.11.2019 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej pohľadávky v sume 1.825,79 Eur, pričom z uvedenej výzvy nevyplýva skutočnosť, kedy došlo k vzniku omeškania s úhradou splátok úveru zo strany žalovaného. Rovnako žalobca nepreukázal, že táto výzva banky bola žalovanej aj doručená.

52. Súd v spore nemal preukázané splnenie podmienok pre postúpenie bankovej pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Žalobca nepreukázal, že jeho právny predchodca riadne písomne vyzval žalovaného na úhradu dlžných splátok úveru a žalovaný bol aj napriek tejto výzve nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní s úhradou tohto dlhu. V konaní žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ohľadom doručenia tejto výzvy žalovanému. Rovnako tak s poukazom na nesplnenie povinnosti veriteľa postupovať s odbornou starostlivosťou pri skúmaní bonity žalovaného, právnym následkom ktorého je neplatnosť právneho úkonu - vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, pretože v zmysle tento úkon odporuje zákonu, súd zastáva názor, že postúpenie tejto bankovej pohľadávky je postúpením neplatným. Ustanovenie 92 ods. 8 Zákona o bankách stanovuje kumulatívne podmienky pre platné postúpenie bankovej pohľadávky, alebo jej časti. Čo sa týka možnosti postúpiť len časť bankovej pohľadávky, tak tu je potrebné uviesť, že postúpenie splatnej časti bankovej pohľadávky samozrejme vylúčené nie je, avšak aj v tomto prípade musia byť naplnené všetky podmienky postúpenia podľa Zákona o bankách, pričom aj zo samotnej zmluvy o postúpení musí vyplývať skutočnosť, že ide o splatnú časť pohľadávky banky. 53. Navyše Zákon o spotrebiteľských úveroch nad rámec pravidiel cesie v , resp. pravidiel obsiahnutým v osobitnom predpise ( Zákona o bankách) sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z úverov na iné subjekty. Tieto osobitné podmienky sú obsiahnuté v 54. Podľa uvedeného ustanovenia je postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru v zásade neprípustné. Výnimku tvoria iba také pohľadávky, ktoré prechádzajú z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na veriteľa, ktorý nemá obmedzený rozsah poskytovania spotrebiteľských úverov. Takouto osobou je aj žalobca ako nadobúdateľ pohľadávky. Kumulatívne s tým pre platné postúpenie musí byť splnená aj ďalšia podmienka, a to že sa jedná o pohľadávku, ktorá je po konečnom termíne splatnosti alebo sa stala splatnou ešte pred termínom konečnej splatnosti tým, že došlo k jej predčasnému zosplatneniu.

55. S poukazom na skutočnosť, že zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k uplatneniu práva na predčasné zosplatnenie úveru v rozpore so zákonom, a teda išlo o úkon neplatný, konečná splatnosť úveru doposiaľ nenastala. Nakoľko na žalobcu bola postúpená pohľadávka zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, bez splnenia zákonných podmienok obsiahnutých v zákona o spotrebiteľských úveroch, možno toto postúpenie, ktoré priamo odporuje zákonu hodnotiť ako neplatné podľa .

56. Súd z dôvodov, ktoré vyššie uviedol, nakoľko nemal preukázané, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, keďže v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení, pohľadávka nebola splatná a jednalo sa o tzv. nezrelú pohľadávku, žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, lebo nebola preukázaná aktívna vecná legitimáciu žalobcu na súdne uplatnenie tvrdenej pohľadávky.

57. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

58. Podľa a súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

59. Podľa ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto zákona alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

60. O trovách konania súd rozhodol podľa a a tak, že vzhľadom na úspech žalovaného v konaní v celom rozsahu, súd žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške týchto trov rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Poprad.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.