Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_40C-44-2019.pdf
PDF · 96.71 KB
Case nature
Area
Subarea
40C/44/2019
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľa: D. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, H., prechodne D. R. 7, U. Q., zastúpený advokátkou Mgr. Martou Magyarovou, so sídlom Janka Kráľa 4, Palárikovo, IČO: 42 338 433, proti osobe, proti ktorej smeruje návrh: G. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, U., o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia takto
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľa na vydanie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 25.09.2019 z a m i e t a .
II. Súd nepriznáva osobe, proti ktorej návrh smeroval, nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 25.09.2019 sa navrhovateľ domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia na nehnuteľnosti vo vlastníctve G. R. zriadením záložného práva na zabezpečenie zaplatenia pohľadávky. Návrh odôvodnil tým, že na Okresnom súde Nitra prebieha pod sp. zn. 17C/119/2018 spor medzi žalobcom D. I. a žalovaným G. R. o zaplatenie 5.000,-Eur titulom bezdôvodného obohatenia sa žalovaným spolu s príslušenstvom spočívajúcim v úrokoch z omeškania zo sumy 5.000,-Eur od 23.10.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania. Obsahom žaloby na Okresnom súde Nitra je vydanie plnenia, ktoré plnil navrhovateľ/žalobca za kupujúceho žalovaného, teda navrhovateľ/žalobca plnil za žalovaného to, čo mal podľa práva plniť sám, a preto sa v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne obohatil. Žalovaný kupujúci uzatvoril kúpnu zmluvu a nadobudol do vlastníctva osobné motorové vozidlo zn. G. - R., ML XXX V., evid. č. U od predávajúceho Peter Páll- AUTO - PÁLL s. r. o., so sídlom na Bratislavskej ceste 24, Nitra. V zmysle kúpnej zmluvy bolo dohodnuté, že kúpnu cenu zaplatí žalovaný ako kupujúci predávajúcemu v plnej výške do podpisu zmluvy formou hotovosti. Navrhovateľ zaplatil za kupujúceho kúpnu cenu predávajúcemu, pričom na takéto plnenie nebol povinný, nasledovne: dňa 27.12.2016 v hotovosti v sume 500,-Eur a dňa 06.01.2017 v hotovosti v sume 4.500,- Eur. Na preukázanie uhradenia kúpnej ceny navrhovateľom navrhli výsluch dvoch svedkov. Súdne konanie vedené na Okresnom súde Nitra sp. zn. 17C/119/2018 nie je právoplatne skončené. Žalovaný dňa 26.08.2019 zverejnil inzerát na www.bazos.sk, v ktorom ponúka na predaj motorové vozidlo zn. G., ML XXX V. za 2.900,-Eur. Žalovaný následne dňa 31.08.2019 zverejnil inzerát na www.bazos.sk, v ktorom ponúka na predaj nehnuteľnosti (záhrady, orná pôda, vinica) nachádzajúce sa v katastrálnom území W., zapísané na LV č. XXXX, za 2.000,-Eur. Žalovaný je tiež výlučným vlastníkom záhradnej chaty so súpisným číslom XXXX na parcele č. XXXX/X v katastrálnom území T., zapísané na LV č. XXXX. Vzhľadom na ponuky predaja nehnuteľností v k. ú. W. a motorového vozidla má navrhovateľ osvedčenú dôvodnú obavu, že exekúcia pre vymoženie peňažnej pohľadávky navrhovateľa/žalobcu uplatňovanú v konaní sp. zn. 17C/119/2018 bude ohrozená. Preto žiadal zriadiť záložné právo na nehnuteľnosti v k. ú. T., ktorej výlučným vlastníkom je žalovaný, na zabezpečenie žalobou uplatňovanej pohľadávky v súdnom konaní na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 17C/119/2018 v sume 5.000,-Eur s príslušenstvom.
2. Súd sa oboznámil s návrhom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, kópiou technického preukazu k motorovému vozidlu G.-R., G. V., evid. č. U zo dňa 05.01.2017, inzerciou žalovaného s ponukami na
predaj zo dňa 26.08.2049 a 31.08.2019, informatívnym výpisom z listov vlastníctva č. XXXX pre k. ú. T., a č. XXXX pre k. ú. W., kópiou podanej žaloby a potvrdením o prijatí žaloby na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 17C/119/2018, výsledkom lustrácie súdnych konaní v databáze súdov, a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.
3. Z kópie technického preukazu k motorovému vozidlu G.-R., G. V., evid. č. U (ďalej aj „predmetné vozidlo“) vyplýva, že dňa 05.01.2017 došlo k prvej evidencii predmetného vozidla v Slovenskej republike a za prvého vlastníka a držiteľa osvedčenia vozidla na území SR bol zapísaný G. R., nar. XX.XX.XXXX. Motorové vozidlo je zhodné s typom schváleným k prevádzke na pozemných komunikáciách rozhodnutím Okresného úradu č. k. OU-NR-O.-XXXX/XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX.
4. Z inzercie žalovaného zo dňa 26.08.2019 a 31.08.2019 vyplývajú ponuky žalovaného na predaj predmetného motorového vozidla za 2.900,-Eur a na predaj záhrady o výmere X.XXX m2 v záhradkárskej oblasti v obci W., okres M..
5. Z kópie podanej žaloby a potvrdenia o prijatí žaloby na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 17C/119/2018 má súd preukázané, že navrhovateľ ako žalobca v konaní preukazuje úhradu kúpnej ceny motorového vozidla za žalovaného dňa 27.12.2016 a dňa 06.01.2017 navrhovanými dôkaznými prostriedkami - výsluchom svedkov.
6. Z lustrácie súdnych konaní v databáze súdov vyplýva, že žalobca vedie proti žalovanému konanie na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 17C/119/2018 o zaplatenie 5.000,-Eur s príslušenstvom, na Okresnom súde Nitra konanie pod sp. zn. 7C/72/2019 o zriadenie záložného práva, na Okresnom súde M. konanie pod sp. zn. 7C/48/2019 o zriadenie záložného práva, na Okresnom súde Trnava konanie pod sp. zn. 40C/44/2019 o zriadenie záložného práva.
7. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „C.s.p.“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa odseku 2 záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
8. Podľa § 344 C.s.p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
9. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa odseku 2 na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
10. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
12. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa odseku 2 k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
13. Podľa § 327 C.s.p., ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
14. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
15. Podľa § 151a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, (ďalej len „Občiansky zákonníka“), záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
16. Podľa § 151b ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom.
17. Podmienkou pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia je v spojení s § 326 C.s.p. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku. Potreba vydania zabezpečovacieho opatrenia musí byť teda naliehavá a zároveň súd nemá mať závažnejšie pochybnosti o samotnom nároku žalobcu. Miera osvedčenia sa spravuje situáciou v konkrétnej veci, každopádne však osvedčenie akejkoľvek tvrdenej skutočnosti musí byť dostatočne presvedčivé. Z uvedeného charakteru vyplýva, že pred jeho vydaním nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako aj osvedčenie, že existuje obava z ohrozenia exekúcie, ktorej účelom je nútené uspokojenie veriteľa.
18. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra. Zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred neodkladným opatrením, ktoré súd nariadi iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva. V prípade zabezpečovacieho opatrenia slúžiacemu zamedzeniu obavy z ohrozenia exekúcie potom zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania z rozhodnutia povinnej osoby mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti z rozhodnutia oprávnenej osoby úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k uplatneniu takejto možnosti (za predpokladu, že navzdory existencii vykonateľného rozhodnutia povinný odmietne uloženú povinnosť splniť dobrovoľne). Existencia takejto obavy nie je síce prítomnou vždy, no jej prítomnosť však možno usudzovať najmä z hľadiska vyvíjania aktivít povinnou osobou týkajúcich sa jeho majetku (napr. v smere zbavenia sa majetku).
19. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy, nevyhnutnou podmienkou jeho zriadenia je existencia zákonného dôvodu, t. j. taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje takúto úpravu súdom. Súd starostlivo zváži, či je tu skutočne naliehavá potreba, keď miera osvedčenia sa riadi situáciou a najmä naliehavosťou riešenia, či právo je ohrozené do tej miery, že je potrebné takto rozhodnúť. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu, hoci len zriadením záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený.
20. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti sporových strán, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
21. Navrhovateľ domáhajúci sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia musí taktiež v návrhu osvedčiť, že obava ohrozenia je reálna, teda, že osoba, na majetok ktorej navrhuje riadiť záložné právo zabezpečovacím opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu rozhodnutia. Ohrozenie nároku žalobcu, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a žalobca ho musí osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv žalobcu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva žalobcu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie.
22. Súd môže zabezpečovacie opatrenie zriadiť len v rozsahu potrebnom na naplnenie jeho účelu a preto ho nemôže zriadiť v rozsahu, ktorý by obmedzoval žalovaného vo výkone jeho práv nad nevyhnutnú mieru, teda v rozsahu, v akom nemožno uložené obmedzenie od povinnej osoby spravodlivo požadovať. Zriadené zabezpečovacie opatrenie musí spĺňať znak primeranosti. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom resp. v prípade návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia pred podaním žaloby vo veci samej navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať požiadavku proporcionality.
23. Preto predpokladom úspešnosti návrhu je splnenie najmä nasledujúcich základných hmotnoprávnych podmienok: 1/ tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce danosť práva a obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti) tak ako boli uvedené vyššie v odseku 20 a 21, 2/ právne účinky opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality).
24. Po oboznámení sa s návrhom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva, doloženými listinami a aktuálnym stavom vyplývajúcim z elektronickej lustrácie a databázy súdov súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia, keď nie je osvedčená danosť práva a podaným návrhom nie je ani rešpektovaný princíp proporcionality.
25. Navrhovateľ v podanom návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia osvedčuje danosť svojho práva na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným navrhovaným výsluchom svedkov, a to výsluchom spoločníka D. D. predávajúcej spoločnosti Peter Páll - AUTO - PÁLL s. r. o., a výsluchom svedka G. I., nar. 08.XX.XXXX. Konanie o vydanie zabezpečovacieho opatrenia je však konaním, v ktorom súd rozhoduje v zásade bez nariadenia pojednávania a vykonávania dokazovania. Z prílohy podaného návrhu, kópie žaloby vo veci samej vyplýva, že žalobca spolu so žalobou nepredložil súdu žiaden listinný dôkaz, napr. čestné prehlásenia navrhovaných svedkov, o ním tvrdenej skutočnosti spočívajúcej v úhrade kúpnej ceny motorového vozidla zn. G.-R. za žalovaného dňa 27.12.2016 a (najmä) dňa 06.01.2017. Žalobca ako navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia nedoložil ani v návrhu na zriadenie záložného práva súdom žiadnu listinu preukazujúcu jeho úhradu kúpnej ceny motorového vozidla za žalovaného - dňa 27.12.2016 v časti 500,-Eur a dňa 06.01.2017 v časti 4.500,-Eur, napr. príjmový pokladničný doklad od predávajúceho. Z uvedeného tak súd nemá osvedčenú prvú podmienku a to danosť navrhovateľovho/žalobcovho práva. Konanie na Okresnom súde Nitra sp. zn. 17C/119/2018 o podanej žalobe je v štádiu prípravy pred pojednávaním a preto zatiaľ nedošlo k výsluchu svedkov navrhnutých žalobcom, ktorí by výpoveďami preukazovali skutočnosti tvrdené žalobcom. Taktiež z kópie Osvedčenia o vozidle (tzv. veľký technický preukaz) - časť II vyplýva, že kupujúci G. R. bol už dňa 05.01.2017 zapísaný na technickom preukaze ako vlastník vozidla ( dňa 28.12.2016 bolo vozidlo rozhodnutím Okresného úradu schválené k prevádzke na pozemných komunikáciách) a preto ak navrhovateľ tvrdí, že medzi zmluvnými stranami bolo dohodnuté, že kúpnu cenu zaplatí žalovaný
ako kupujúci predávajúcemu v plnej výške „do podpisu zmluvy“, k úhrade kúpnej ceny v takom prípade nedošlo v súlade so zmluvným dojednaním resp. došlo k podpisu kúpnej zmluvy v iný deň ako tvrdí žalobca/navrhovateľ, keďže kúpna zmluva súdu navrhovateľom taktiež nebola predložená. A nakoniec žalovaný v podanom odpore v konaní sp. zn. 17C/119/2018 doložil príjmový pokladničný doklad zo dňa 06.01.2017 vyhotovený C.. K. D. potvrdzujúcim úhradu 5.000,-Eur G. R., ul. H..
26. Je nepochybné, že všetky tieto skutkové a právne skutočnosti musia byť predmetom dokazovania a tým presahujú rámec inštitútu zabezpečovacieho opatrenia, o ktorom má byť rozhodnuté v zásade bez vyjadrenia sa protistrany a dokazovania súdu vo veci samej. Z uvedeného má súd za to, že podaný návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia je predčasne podaný, keď súd nemá z navrhovateľom predložených listín osvedčené podstatné skutočnosti tvrdené žalobcom. Nárok navrhovateľa sa tak javí ako nie dôvodný, vzbudzujúci pochybnosti o obsahu kúpnej zmluvy ( napr. splatnosť kúpnej ceny, deň uzavretia zmluvy). Súdu sa taktiež javí ako nie pravdepodobné, že by navrhovateľ platil časť kúpnej ceny - a to vo výške 90 % z dojednanej kúpnej ceny - predávajúcemu dňa 06.01.2017 za kupujúceho, t. j. deň po tom, čo došlo k zápisu motorového vozidla na kupujúceho. Taktiež deň 06. január patrí medzi sviatky, v ktorých nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (§ 94 ods. 5 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov), preto má súd pochybnosti o vykonaní úhrady časti kúpnej ceny vo výške 4.500,-Eur žalobcom/navrhovateľom spoločnosti predávajúcej motorové vozidlá v deň pracovného pokoja.
27. K posúdeniu pomeru primeranosti návrhu navrhovateľa/žalobcu súd mal za to, že podaným návrhom nie je zachovaný proporcionálny princíp, keď navrhovateľ žiada zriadiť záložné právo na nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom T., katastrálny odbor pre katastrálne územie T., obec T., okres T., druh stavby: záhradná chata so súpisným číslom XXXX nachádzajúca sa na parcele číslo XXXX/X, ktorej výlučným vlastníkom v spoluvlastníckom podiele 1/1 je G. R., nar. XX.XX.XXXX. Pri testovaní proporcionality zásahu do majetkového práva žalovaného k zabezpečovanej pohľadávke súd došiel k záveru, že tu vzniká zjavný nepomer. Navrhovateľ v podanom návrhu na zriadenie záložného práva súdom neuviedol hodnotu záhradnej chaty, a chatu bližšie nešpecifikoval. Nakoľko ide o chatu zapísanú na liste vlastníctva, t. j. stavbu postavenú na zemskom povrchu, mal súd za to, že ide o stavbu pevne spojenú so zemským povrchom (napr. murovaná chata), ktorej priemerná trhová hodnota prevyšuje pohľadávku navrhovateľa uplatňovanú v konaní na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 17C/119/2018. Nakoniec z lustrácie v databáze súdov vyplýva, že žalobca vedie voči žalovanému viaceré konania na zriadenie záložného práva iniciované v septembri 2019 na súdoch, v obvode ktorých sa nachádzajú nehnuteľnosti resp. iný majetok vo vlastníctve žalovaného, čím dochádza k zneprehľadňovaniu konania o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia a potenciálne nadmerného zaťaženia majetku žalovaného v prospech žalobcu zriadením súdnych záložných práv nad nevyhnutnú mieru potrebnú k zabezpečeniu v budúcnosti možného núteného výkonu (exekúcie) domnelej pohľadávky navrhovateľa/žalobcu.
28. Z týchto dôvodov súd návrhu navrhovateľa na zriadenie záložného práva k záhradnej chate v k. ú. T. vo vlastníctve žalovaného zamietol.
29. O trovách konania o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s článkom 4, 16, 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku tak, že úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko mu v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli a preto si nárok ani neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).