Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

55Ek/438/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Združenie vlastníkov lesa - pozemkové spoločenstvo Príkra, IČO: 31 305 415, so sídlom 090 05 Príkra, právne zast. JUDr. Marta Maruniaková, advokát, IČO: 35 514 906, so sídlom Sovietskych hrdinov 200/33, 089 01 Svidník proti povinnému: LESY DRANEC, s. r. o., IČO: 48 302 074, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava - Ružinov, právne zast. Advokátska kancelária Bröstl & Čentík s.r.o., IČO: 50 560 611, so sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice

- Juh o vymoženie nepeňažného nároku a trov exekúcie, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 15.07.2019 vedenej súdnym exekútorom JUDr. Zuzanou Borárosovou, so sídlom Kolískova 1, 841 05 Bratislava, IČO: 36 899 682, pod sp. zn. 348EX 96/19 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 10.03.2019, vedeného pod sp. zn. , domáhal od povinného vymoženia nepeňažného nároku na základe exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu Svidník vydaného pod sp. zn. dňa 29.12.2017.

2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Zuzanu Borárosovú vydaním poverenia pod sp. zn. s európskym spisovým identifikačným číslom: ECLI:SK:OSBB:2019:6119248269.2, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 348EX 96/19.

3. Súdny exekútor vydal na základe poverenia upovedomenie o začatí exekúcie dňa 26.06.2019, ktoré bolo dňa 02.07.2019 doručené povinnému do elektronickej schránky.

4. Povinný podaním zo dňa 15.07.2019 doručeným súdnemu exekútorovi dňa 15.07.2019 podal návrh na zastavenie exekúcie.

5. Predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami bol súdu predložený súdnym exekútorom prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy do elektronickej schránky dňa 14.08.2019 spolu s vyjadrením súdneho exekútora. Prílohou podania bolo aj vyjadrenie právneho zástupcu oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

6. V odôvodnení návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 15.07.2019 splnomocnený právny zástupca povinného uviedol, že podáva návrh na zastavenie exekúcie v celom rozsahu v súlade s ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, pretože tu sú okolnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, a to z nasledovných dôvodov. Ako prvý dôvod návrhu na zastavenie exekúcie označil nedostatok právomoci na vydanie exekučného titulu. Mal za to, že ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky, pričom takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR. A teda podľa

právneho zástupcu povinného z uvedeného vyplýva, že na podklade takéhoto ničotného rozhodnutia nemožno viesť exekúciu. Právny zástupca povinného dodal, že exekučný súd je oprávnený a povinný vyriešiť otázku, či bola daná právomoc súdu o veci konať a rozhodovať. Nedostatok právomoci súdu sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá má ten dôsledok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec postúpiť inému orgán. Pokiaľ by exekučný súd neposudzoval formálnu vykonateľnosť exekučného titulu (t.j. či bol exekučný titul vydaný orgánom vybaveným k tomu právomocou), poskytol by takému titulu bezdôvodne súdnu ochranu. Pri tomto tvrdení poukázal právny zástupca povinného na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. zo 16.10.2018. Podľa jeho názoru vydal súd exekučný titul vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov. V zmysle ust. súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Vo všeobecnosti teda platí, že spory a iné právne veci patria do právomoci súdu. Výnimočne, ak osobitný zákon určí, že tieto veci prejednávajú a rozhodnú iné orgány, sú tieto veci vyňaté z právomoci súdu (ide o tzv. zúženú právomoc civilných súdov). V prejednávanom prípade mal o danej veci rozhodovať orgán štátnej správy lesného hospodárstva, ktorého právomoc vyplýva z ust. o lesoch. Predmetné ustanovenie výslovne normuje, že do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu podľa odseku 3 môže orgán štátnej správy lesného hospodárstva rozhodnúť vo veci využívania lesnej cesty, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie povinností podľa . Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok. Z tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že ochranu poskytovanú meritórnym rozhodnutím súdu podľa zákona o lesoch dopĺňa dočasné rozhodnutie orgánu štátnej správy lesného hospodárstva neodkladného charakteru, ktoré v danom prípade bolo na návrh oprávneného vydané. Ako dôkaz právny zástupca povinného predložil rozhodnutie Okresného úradu Svidník č. G.-P.-U.- XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX. Výrok neodkladného opatrenia (exekučného titulu) ako aj rozhodnutia Okresného úradu Svidník sú obsahovo totožné a poskytujú rovnocennú právnu ochranu. Výrok neodkladného opatrenia neposkytuje inú ochranu, iba je inak formulovaný po gramatickej stránke (nie však obsahovo iným spôsobom). Z rozhodnutia Okresného úradu Svidník totiž vyplývajú pre povinného rovnaké povinnosti, ktorých cieľom je zabezpečiť využívanie lesnej cesty oprávneným. Nejde teda o iné povinnosti, ale iba o formálne inak vyjadrenú tú istú povinnosť ako v rozhodnutí Okresného úradu Svidník, pričom cieľom a obsahom oboch rozhodnutí je to isté - umožnenie oprávnenému užívať lesnú cestu. Právny zástupca povinného je toho názoru, že zo zákona o lesoch vyplýva, že súd má právomoc rozhodovať výlučne vo veci samej, pričom rozhodovanie o bezodkladnej úprave pomerov je vyhradené do právomoci orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. Tento záver pokladá za logický, pretože inak by došlo k situácii, že o tej istej otázke by sa rozhodovalo duplicitne. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal právny zástupca povinného za to, že predbežné rozhodovanie o tejto otázke (využívaní lesnej cesty) nebolo v právomoci súdu. Podľa zákona o lesoch v spojení s , súdy totiž prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci vtedy, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány - z ust. zákona o lesoch jednoznačne vyplýva, že právomoc na rozhodnutie vo veci dočasného (do právoplatnosti rozhodnutia súdu o merite veci) využívania lesnej cesty má orgán štátnej správy lesného hospodárstva, ktorým je v danom prípade okresný úrad. Za druhý dôvod návrhu na zastavenie exekúcie bola označená materiálna nevykonateľnosť exekučného titulu. Právny zástupca povinného pokladal exekučný titul za nevykonateľný z dôvodu, že ukladá objektívne a fakticky nemožné plnenie, nakoľko je neodkladným opatrením uložená povinnosť vo vzťahu k lesnej ceste, ktorej vlastníkom nie je povinný. V tejto súvislosti právny zástupca povinného podotkol, že vlastníctvo pozemku a vlastníctvo lesnej cesty (pozemnej komunikácie) ako samostatnej veci sú rozdielne veci. Pozemná komunikácia je totiž samostatnou vecou odlišnou od pozemku, na ktorom sa nachádza, t. j. právne vzťahy k nej nemusia byť totožné so vzťahmi k pozemku, na ktorom bola zriadená. Z uvedeného vyplýva, že lesná cesta ako pozemná komunikácia a pozemok, na ktorom sa táto cesta nachádza môžu mať rôznych vlastníkov. O tom, že vlastníkom predmetnej lesnej cesty je iný subjekt ako povinný predkladá dohodu o prevode lesnej cesty. V súčasnom právnom poriadku neplatí zásada superficies solo cedit, t. j. veci, ktoré sa nachádzajú na pozemku sú samostatnými vecami a nepodliehajú pozemku ako jeho súčasť. Za vlastníka lesnej cesty sa preto nepovažuje vlastník lesného pozemku, t. j. lesnú cestu je možné vlastniť nezávisle od vlastníctva lesného pozemku, na ktorého povrchu sa nachádza lesná cesta. Inak povedané, lesná cesta sa nepovažuje za súčasť lesného pozemku, pretože ide o samostatný predmet občianskoprávnych vzťahov (samostatnú vec).Uvedené vyplýva aj zo o pozemných komunikáciách (cestný zákon), ktorý hovorí o vlastníctve pozemných komunikácií, pričom v zmysle vyhlášky č. sa účelovou komunikáciou rozumie aj lesná cesta. Rovnako táto skutočnosť vyplýva aj z textácie o lesoch, ktorý rozlišuje na viacerých miestach medzi lesným pozemkom a lesnou cestou. Právny

zástupca povinného navyše tvrdil, že povinný nie je vlastníkom, resp. spoluvlastníkom ani pozemkov v katastrálnych územiach Príkra a Nižný Komárnik, na ktorých sa predmetná lesná cesta nachádza. Nevykonateľnosť exekučného titulu spočíva tiež v tom, že lesná cesta je špecifikovaná podľa CKN stavu, pričom k uvedeným parcelám č. XXX (k. ú. Nižný Komárnik) a č. XXX(k. ú. Príkra) nie je zriadený žiaden list vlastníctva, t. j. k daným parcelám nie je evidovaný žiadny právny vzťah a tieto parcely nemajú žiadneho vlastníka. Cez tieto CKN parcely prechádza viacero EKN parciel (v rámci CKN parcely č. XXX sú to EKN parcely č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX, XXX, XXX, XXX a v rámci CKN parcely č. XXX je to parcela EKN č. XXXX), ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve niekoľkých osôb, pričom povinný nie je spoluvlastníkom pri žiadnej z týchto parciel. Na základe vyššie uvedených skutočností preto právny zástupca povinného navrhol, aby príslušný exekučný súd po preskúmaní veci predmetnú exekúciu v celom rozsahu zastavil.

7. Z vyjadrenia právneho zástupcu oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyplynulo nasledovné. Ako prvé podotkol, že tvrdenie povinného týkajúce sa nedostatku právomoci na vydanie exekučného titulu pokladá za účelové a zavádzajúce, pretože týmto tvrdením povinného sa zaoberal už Krajský súd v Prešove v konaní o odvolaní proti neodkladnému opatreniu a ktorý svojím rozhodnutím uznesenie Okresného súdu Svidník potvrdil. Právny zástupca oprávneného taktiež poukázal na skutočnosť, že povinný nebol úspešný ani v konaní o správnej žalobe, ktorú podal proti rozhodnutiu Okresného úradu Svidník, a aj napriek tomu dané rozhodnutie Okresného úradu Svidník doposiaľ nerešpektuje. Oprávnený vo svojom vyjadrení mal za to, že povinný nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by bránili vykonaniu exekučného titulu. Prekážkou, ktorá bráni oprávnenému prejazdu cez lesné cesty sú závory, ktoré uzamkol povinný a vôbec mu v tom neprekážalo, že lesná cesta CKN č. XXX B.. Ú.. U. na nenachádza v jeho vlastníctve a ani lesná cesta CKN č. XXX B.. Ú.. M. B. sa nenachádza celá na pozemkoch v jeho vlastníctve. Preto ani nový prevod vlastníctva k pozemkom, na ktorých sa nachádza časť lesnej cesty CKN č. XXX B.. Ú.. M. B. nemôže byť prekážkou vykonania exekučného titulu. Na záver právny zástupca oprávneného pre ilustráciu spávania povinného uviedol, že okrem závor bola na ceste vykopaná priekopa, aby aj táto bránila prejazdu oprávneného. Oprávnený sa už dva roky nemôže dostať na svoje pozemky a povinný nerešpektuje právoplatné rozhodnutie súdu ani okresného úradu. Právny zástupca oprávneného navrhol, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, nakoľko na zastavenie exekúcie neexistujú zákonné dôvody.

8. Z predloženého vyjadrenia súdneho exekútora vyplývajú skutočnosti o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a preukázaní nedodržania zákonnej lehoty pri jeho podaní vzhľadom k prevzatiu upovedomenia o začatí exekúcie.

9. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

10. Podľa § 46 ods. 1 písmeno a) Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul podľa § 45 odsek 1 súd, ktorý vo veci rozhodoval ako súd prvého stupňa.

11. Podľa § 61k ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

12. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

13. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

14. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie

exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

15. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

16. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

17. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení, preštudovaní kompletného spisového materiálu, písomností predložených súdnym exekútorom a oboznámení sa s rozhodnutím odvolacieho konania voči predmetnému exekučnému titulu konštatuje jeho nedôvodnosť, a taktiež skutočnosti uvádzané povinným nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie. Povinný sa neopieral o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by popierali existenciu záväzku povinného voči oprávnenému. Zároveň súd dáva do pozornosti tú skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa nezaoberal všetkými tvrdeniami povinného, nakoľko súd tieto nepovažoval za rozhodné pre posudzovanie jeho návrhu na zastavenie exekúcie. Námietku povinného týkajúcu sa nedostatku právomoci na vydanie exekučného titulu konajúci súd nepokladá za podstatnú pre vedené exekučné konanie, pretože z ustanovení, o ktoré sa povinný opiera nijako nevyplýva obmedzenie právomoci súdu nariadiť neodkladné opatrenie, práve naopak z ust. 25 ods. 3 zákona o lesoch explicitne vyplýva právomoc súdov rozhodovať v týchto sporoch, teda ak má všeobecný súd právomoc rozhodovať vo veci samej, bolo by v rozpore so zásadami logického myslenia a účinnej ochrany práv strany sporu, aby nemal právomoc v rámci konania vo veci samej rozhodnúť o nariadení neodkladného opatrenia, o to viac keď ani rozhodnutie vydané orgánom štátnej správy na úseku lesného hospodárstva nebolo zo strany povinného (žalovaného) rešpektované. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že predmetné exekučné konanie je vedené na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia všeobecného súdu (exekučného titulu) - uznesenia okresného súdu. Súd mal za to, že povinným uvádzané skutočnosti týkajúce sa pôvodného konania mali byť uplatnené v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu súdu, o ktorých bol povinný riadne poučený, teda v základnom konaní a nie v exekučnom konaní. V tejto súvislosti možno konštatovať, že povinný mohol využiť aj iné zákonné prostriedky. Bolo teda v plnej kompetencii povinného zvážiť, či svoje právo na podanie opravného prostriedku využije alebo nie. Povinný túto možnosť využil, avšak v odvolacom konaní bol neúspešný, keďže uznesenie Okresného súdu Svidník vydané pod sp. zn. dňa 29.12.2017 bolo odvolacím súdom potvrdené ako vecne správne. Exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo dovolací súd, teda súd, ktorý bude preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní. Exekučný súd je v systéme súdnej moci zaradený v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. Návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako ďalší opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Exekučný súd je právoplatným a vykonateľným rozhodnutím

súdu viazaný a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie všeobecného súdu vecne posudzovať. V tejto súvislosti súd poukazuje napr. na uznesenie Ústavného súdu SR pod sp. zn. zo 07. 09. 2016. Exekučné konanie je vedené na vymoženie plnenia z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - rozhodnutia súdu, ktoré nebolo právoplatné zrušené resp. ani nebolo napadnuté návrhom na obnovu konania. Súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na rozhodnutie NS SR pod č. R 9/1996, podľa ktorého, výkon rozhodnutia možno podľa § 268 ods. 1 písm. b) (§ 57 ods. 1 písm. b) EP) zastaviť, len ak rozhodnutie, o výkon ktorého ide, bolo po nariadení výkonu zrušené. Povinný sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie. Pod zákonný dôvod uvedený v ustanovení § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku („sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu“) zastavenia exekúcie možno zaradiť také skutočnosti ako napr. exekučný titul sa po začatí exekúcie stal neúčinným, exekučný titul po začatí exekúcie stratil vykonateľnosť alebo exekúcia postihuje vec, ktorá je z exekúcie vylúčená. Podľa platného právneho poriadku je možné exekúciu vykonať na podklade exekučného titulu, t. j. vykonateľného rozhodnutia súdu. Exekučnému súdu je z priloženého exekučného titulu zrejmé, že predmetný rozsudok bol vydaný vecne a miestne príslušným súdom v zmysle platnej a účinnej právnej úpravy dodržaním zákonného postupu ustanoveného v príslušnom procesnoprávnom kódexe. Predmetný exekučný titul bol exekučnému súdu doručený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie a riadne opatrenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti pečaťou súdu, ktoré dané rozhodnutie vydal. Opatrenie rozhodnutia doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti potvrdzuje fakt, že rozhodnutie bolo účastníkom konania doručené predpísaným zákonným spôsobom a nedošlo k jeho zrušeniu ako celku na základe včas podaného vecne odôvodneného opravného prostriedku oprávnenou osobou. Exekučný súd ďalej zdôrazňuje, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR ). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia.

18. K povinným namietanému nedostatku materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu a zároveň nedostatku pasívnej vecnej legitimácie povinného (žalovaného) sa súd na podporu svojho tvrdenia o nedôvodnosti návrhu povinného na zastavenie exekúcie opiera o skutočnosti vyplývajúce z rozhodnutia Okresného úradu Svidník č. G.-P.-U.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX a taktiež poukazuje na závery odvolacieho konania voči predmetnému exekučnému titulu. Za zásadné pre posudzovanie tejto námietky zo strany povinného je vyjadrenie povinného (žalovaného) v správnom konaní č. k. G.-P.-U.- XXXX/XXXXXX-XXX, kde uviedol: „Spoločnosť LESY DRANEC, s.r.o. umožnila v súlade s o lesoch ZSVL - PS Príkra na základe dohody prechod cez lesnú cestu CKN XXX (nezaložený list vlastníctva) a to v období marec - máj 2016, čím sa preukázala dobrá vôľa vlastníka pozemkov vychádzať v ústrety ZSVL - PS U.. Zo strany ZVLS - PS U. však dochádzalo vo vyššie spomínanom období k neprimeranému zneužívaniu prechodu cez lesnú cestu (v extrémnych prípadoch 6 až 7 krát za deň). V tejto súvislosti bola voči ZVLS - PS U. uplatnená náhrada za neprimerané užívanie lesnej cesty, ktorá nebola do dnešného dňa našej spoločnosti uhradená. ... Chceli by sme upozorniť už na opakovaný podnet ZVLS - PS U. na Okresný úrad pozemkový a lesný odbor, kedy sa zástupca našej spoločnosti zúčastnil na konaní a následne došlo aj k sprístupneniu lesnej cesty.“ Povinný teda na jednej strane argumentuje tým, že v súčasnom právnom poriadku neplatí zásada superficies solo cedit, na druhej strane sa však ako vlastník lesnej cesty správal, keď umožnil prechod cez lesnú cestu, za čo si uplatnil náhradu, a sám sa za vlastníka lesnej cesty označil. Povinný si prispôsobuje svoj postoj a argumentáciu k aktuálnej situácii podľa toho, ako mu to momentálne vyhovuje. Ak sa však povinný v minulosti správal ako vlastník lesnej cesty, cez ktorú istý čas žalobcovi umožnil prechod, ktorý následne znemožnil zátarasami, nemôže sa teraz odvolávať na to, že cesta nie je súčasťou pozemku. Pokiaľ ide o vlastníctvo závory, v prejednávanej veci a na účely rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je rozhodujúce, kto je jej vlastníkom, ale kto reálne rozhodol o jej použití, nakoľko tomu môže byť uložená povinnosť závoru odstrániť. Z vyššie citovaného vyjadrenia povinného vyplýva (...následne došlo aj k sprístupneniu lesnej cesty), že o postavení či odstránení závory rozhodol práve povinný (žalovaný), a tým pádom je predmetný exekučný titul dostatočne určitý a materiálne vykonateľný, pretože z obsahu predmetného exekučného titulu sa dá presne identifikovať o aké územie ide o to viac, že ide o lesnú cestu, ktorá má svoje viditeľné hranice.

19. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.

20. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný, súd nemal preukázané zo strany povinného, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.