Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/44/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v sporovej veci žalobcu: G.. P. H., bytom W. XX, XXX XX W. proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava so sídlom Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava o zaplatenie 2 535,68 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.535,68 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.535,68 eur odo dňa 02.09.2017 do zaplatenia, všetko spolu do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšku zamieta.

III. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 07.09.2017, doplnenou podaním doručeným súdu dňa 21.02.2018, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 2.535,68 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.267,84 eur od 09.09.2015 do 08.09.2016, vo výške 5% ročne zo sumy 1.267,84 eur od 09.09.2016 do zaplatenia, vo výške 5% ročne zo sumy 1.267,84 eur od 09.09.2016 do 08.09.2017, vo výške 5% ročne zo sumy 1.267,84 eur od 09.09.2017 do zaplatenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia vo výške nájomného za obdobie od 09.09.2015 do 08.09.2017. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je spoluvlastníkom nehnuteľností parcela č. XXXX/X a parcela č. XXXX/X nachádzajúce sa v katastrálnom území Q. vo výmere 4427 m2, zapísané na liste vlastníctva XXXX. Na predmetných nehnuteľnostiach (pozemkoch) bola bez jeho súhlasu vybudovaná cesta č. XXX, pričom za zabratý pozemok žalobcovi náhrada poskytnutá nebola. Žalobca spolu s ostatnými spoluvlastníkmi požiadal žalovaného o náhradný pozemok za pozemky parcela č. XXXX/X a č. XXXX/X. V roku 2007 žalobca s ostatnými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností uzatvoril so žalovaným nájomnú zmluvu na dobu určitú od 01.08.2004 do 31.12.2007, na základe ktorej žalovaný žalobcovi aj dohodnutý nájom zaplatil, čím nárok žalobcu aj uznal. Žalovaný žalobcovi po 01.01.2008 náhradný pozemok neposkytol a nájomnú zmluvu neuzatvoril a nájomné za užívanie pozemku neplatil. K dohode o výške nájmu nedošlo, pričom si žalovaný nechal vypracovať znalecký posudok na určenie výšky nájomného, ktorý však sám nerešpektoval. V rámci výkupu pozemkov zo strany štátu pod pripravovanou výstavbou diaľnice D4 zasahujúcou aj pod pozemky žalobcu bol vypracovaný znalecký posudok č. 54/2015 znaleckou organizáciou ÚEOS - Komercia, a.s., v ktorom bol určený nájom vo výške 5,155 eur za 1 m2 za rok, čo pri ploche 4427 m2 a podielu žalobcu 1/18 vo výmere 245,944 m2 činí 1.267,84 eur/rok. Žalobca žiadal nájom za predmetné pozemky za obdobie od 09.09.2015 do 08.09.2017, čo predstavuje spolu sumu 2.535,68 eur. V prípade vyčísleného nájomného nejde o nadhodnotenú sumu, nárok je oprávnený, čo potvrdzuje skutočnosť, že žalovaný uzatvoril Zmluvu o nájme pozemku a o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena č. 08-83-0598-16-00, ktorú podpísal

na základe Uznesenia 589/2016 zo dňa 29.09.2016 s rovnakou výškou nájmu 5,155 eur/1m2 za iné pozemky v katastrálnom území Q., pozemky orná pôda, ktoré žalovaný prenajal Národnej diaľničnej spoločnosti a.s. a ktoré sú svojou funkciou a aj polohou umiestnené na menej lukratívnom mieste, ako pozemky žalobcu. Žalobca opakovane žalovaného žiadal o zaplatenie nájmu a listom zo dňa 30.01.2010, zo dňa 11.10.2010, zo dňa 10.04.2011, zo dňa 18.11.2013, zo dňa 02.09.2015, zo dňa 12.04.2016, zo dňa 22.07.2017 a zo dňa 02.08.2017. Žalovaný na výzvy žalobcu nereagoval, nájom nezaplatil a ani neponúkol náhradný pozemok.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne a žalobu žiadal zamietnuť. Uviedol, že na pozemkoch, ktoré sú predmetom žaloby, pozemky registra „C“ parcela č. XXXX/X a č. XXXX/X v k.ú. Q. sa nachádza komunikácia I. triedy č. XXX. Vlastnícke právo ku komunikáciám prešlo na žalovaného zo o majetku obcí, pričom žalovaný pri prechode vlastníctva nedostal zo štátneho rozpočtu finančné prostriedky na majetkovoprávne vysporiadania pozemkov pod komunikáciami. Takéto komunikácie využíva široká verejnosť a žalovaný z nej nemá žiadne výnosy, naopak má náklady spojené s jej prevádzkou, údržbou a opravami a nevzniká mu žiaden majetkový prospech. V predmetnej veci má žalovaný upravený právny vzťah k sporným pozemkom ex lege t.j. zo o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli do vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, ktorý sa stal platný a účinný dňom 01.07.2009. K predmetným pozemkom vzniklo dňom 01.07.2009 zákonné vecné bremeno, ktoré je vlastník pozemkov povinný strpieť do realizácie majetkovoprávneho usporiadania formou zámeny pozemkov prípadne do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. Žalovaný poukázal na ustanovenia a a uviedol, že v súčasnosti zámeny nerealizuje. Žalovaný tiež uviedol, že neuvádza, že by išlo o bezodplatné zriadenie tohto práva ale namieta spôsob a formu uplatnenia náhrady, ktorá má podľa žaloby znaky opakovaných plnení. Podľa žalovaného o opakované plnenie nejde a to z dôvodu, že k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu došlo na základe jednej skutočnosti a to postavenie stavby na pozemku žalobcu. Obmedzenie stále trvá ale nemá charakter opakujúceho plnenia. Ide o jednorázové plnenie, ktoré má charakter majetkového práva podliehajúceho premlčacím lehotám podľa príslušných ustanovení , ktoré bolo možné uplatniť po prvý krát po nadobudnutí účinnosti Podľa premlčacia lehota je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Žalovaný namietol premlčanie uplatneného nároku. Žalovaný ďalej uviedol, že v danom prípade ide o vecné bremeno zriadené zákonom a teda nie je potrebný súhlas dotknutej osoby vecným bremenom. Vlastník je povinný rešpektovať zákonom zriadené vecné bremeno v nevyhnutnej miere a rozsahu a za obmedzenie svojho vlastníckeho práva má právo žiadať náhradu. V prípade vecného bremena, za ktoré úhradu žiada žalobca, ide v podstate o určitý druh verejnoprávneho obmedzenia vlastníka nehnuteľnosti a vzhľadom k tomu nie je možné požadovať opakované plnenia. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 14.04.2016 a rozsudok sp. zn. , ktoré riešia zriadenie vecného bremena k pozemkom pod bytovými domami, pričom ide o situáciu obdobnú, nakoľko ide o zákonné vecné bremeno, kde odplata bola riešená lex specialis zo a z toho dôvodu je ich možné použiť na danú situáciu analogicky.

3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril a uviedol, že žalovaný užívaním pozemkov parcela č. XXXX/X a parcela č. XXXX/X, oba v katastrálnom území Q., bez súhlasu žalobcu ako podielového spoluvlastníka resp. bez existencie akéhokoľvek zmluvného titulu zakladajúceho nárok na užívanie pozemkov sa dopustil bezdôvodného obohatenia. V prípade ak by sa súd nestotožnil s nárokom žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatňuje si alternatívne nárok za špecifikované obdobie titulom náhrady za vecné bremeno. Žalobca predložil znalecký posudok č. 22/2018 vypracovaný znalcom Ing. Alenou Mikócziovou vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty vecného bremena na pozemkoch v W. k.ú. Q., parc. KNC č. XXXX/X a XXXX/X evidované na liste vlastníctva č. XXXX. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný užíva predmetné pozemky a žalobca je ako podielový spoluvlastník predmetných pozemkov obmedzený vo svojom vlastníckom práve domáha sa uplatneného nároku a žiada, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu žalovanú sumu 2.535,68 eur s príslušenstvom titulom náhrady za vecné bremeno.

4. Žalovaný v rámci vyjadrenia k vyjadreniu žalobcu uviedol, že v celom rozsahu sa pridržiava písomného vyjadrenia k žalobe.

5. Súd vykonal stranami všetky označené dôkazy oboznámením sa s predloženými listinnými dokladmi

- výpis z listu vlastníctva č. XXXX okres Bratislava G., obec W.-m.č. Q., katastrálne územie Q., výzva žalobcu zo dňa 24.07.2017 a zo dňa 02.08.2017, znalecký posudok číslo 54/2015 zo dňa 28.02.2015 na stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov vypracovaný ÚEOS - Komercia a.s., Nájomná zmluva a zmluva o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena č. 30703/NZaZoVB-197/2015/Q./1947/HudEm zo dňa 10.06.2015, Zmluva o nájme pozemku a o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena č. 08-83-0598-16-00 bez podpisu zmluvných strán, odpis uznesenie Mestského zastupiteľstva Hlavného mesta SR Bratislavy č. 589/2016 zo dňa 29.09.2016, znalecký posudok č. 22/2018 vypracovaný znalcom Ing. Alenou Mikócziovou vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty vecného bremena na pozemkoch v W. k.ú. Q..

6. Súd mal v konaní po oboznámení sa s obsahom listinných dokladov a na základe zhodných tvrdení strán sporu a tvrdení, ktoré protistrana nesporovala za preukázané, že 6.1. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre okres Bratislava G., obec W.-m.č. Q., katastrálne územie Q. vyplýva, že parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape - parcela č. XXXX/X vo výmere 4035 m2 - ostatné plochy a parcela č. XXXX/X vo výmere 392 m2 - ostatné plochy sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcu v podiele 1/18. 6.2. Na pozemkoch parcela č. XXXX/X a parcela č. XXXX/X v katastrálnom území Q. sa nachádza komunikácia I. triedy č. XXX, ku ktorej vlastnícke právo prešlo na žalovaného na základe o majetku obcí. 6.3. V znaleckom posudku číslo 54/2015 zo dňa 28.02.2015 vypracovaného znalcom ÚEOS - Komercia, a.s. vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov - dielov podľa GP k.ú. Q., obec W. - m.č. Q., okres Bratislava G. pre účely majetkovo-právneho vysporiadania dočasného a ročného záberu stavby „Diaľnica D4 Bratislava, Ivanka sever - Rača“ bola stanovená všeobecná hodnota ročného nájmu pozemkov za 1 m2 aj v súvislosti s parcelou č. XXXX/X a č. XXXX/X a to vo výške 5,155 eur/rok. 6.4. Žalobca ako prenajímateľ uzatvoril dňa 10.06.2015 s Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. ako nájomcom Nájomnú zmluvu a zmluvu o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena č. 30703/ NZaZoVB-197/2015/Q./1947/HudEm predmetom, ktorej bol prenájom nehnuteľností parcela KNC XXXX/X, č. XXXX/XX, č. XXXX/X zapísaných na liste vlastníctva XXXX pre účel realizácie stavby diaľnice D4 Bratislava, Ivanka sever - Rača, pričom rozsah nájmu na pozemkoch je zameraný geometrickým plánom na uzatváranie nájomných zmlúv pre dočasný záber a záber do jedného roka vypracovaný spoločnosťou Dopravoprojekt a.s. zo dňa 08.01.2014, autorizačne overený 12.01.2014. 6.5. Podľa uznesenia Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy č. 589/2016 zo dňa 29.09.2016 prijatého k bodu Návrh na schválenie prípadu hodného osobitného zreteľa týkajúceho sa nájmu časti pozemkov a budúceho zriadenia vecného bremena k častiam pozemkov v W., k.ú. U., H., A., Q., F. W., Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. Mestské zastupiteľstvo po prerokovaní materiálu schválilo v bode 2 k.ú. Q. podľa návrhu žiadateľa nájom a budúce zriadenie vecného bremena k častiam pozemkov v uznesení uvedených za nájomné 5,155 eur/m2/rok. 6.6. Žalobca v podaním zo dňa 24.07.2017 označeným ako urgencia odpovede na list zo dňa 12.04.2016

- ďalší pokus o zmier, doručený žalovanému dňa 25.07.2017 uviedol, že žalovanému dňa 17.12.2015 a dňa 12.04.2016 poslal návrh na zámenu pozemkov a odpoveď od žalovaného nedostal. Uviedol, že pozemky v danej lokalite sa prenajímajú v cene 5,155 eur/m2/rok stanovenej č. 54/2015 a predávajú sa v cene 70,25 eur/1m2 stanovenej č. 4/2015, ktoré vypracovala znalecká spoločnosť Komercia a.s. 6.7. Žalobca v podaním zo dňa 02.08.2017 označeným ako Žiadosť o zaplatenie nájmu za obdobie od 09.09.2015 do 08.09.2017 - pokus o zmier, doručený žalovanému dňa 02.08.2017 žiadal žalovaného o zaplatenie nájmu za pozemky parcela č. XXXX/X a č. XXXX/X v katastrálnom území Q., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, na ktorých bola bez súhlasu vlastníkov vybudovaná cesta č. XXX. Žalobca uviedol, že je spoluvlastníkom predmetných pozemkov v spoluvlastníckom podiele 1/18 za obdobie od 09.09.2015 do 08.09.2017 žiada do 30 dní zaplatiť spolu sumu 2.534,68 eur, keď nájom za 1 rok predstavuje sumu 1.267,84 eur. 6.8. Zo žalobcom predloženého znaleckého posudku číslo 22/2018 zo dňa 5. júna 2018 vypracovanom na základe zadania žalobcu znalcom Ing. Alena Mikócziová, znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty vecného bremena na pozemkoch v W., k.ú. Q., parc. KNC č. XXXX/X a XXXX/X, evidované na LV č. XXXX, ktoré sú zastavané cestou I/502, za účelom majetkovo-právneho usporiadania pozemku v prospech zadávateľa , vyplýva, že znalec stanovil všeobecnú hodnotu ročnej odplaty za zriadenie vecného bremena v sume 6,14 eur/m2 a všeobecnú hodnotu jednorázovej odplaty za zriadenie vecného bremena 120,58 eur/m2.

7. Súd základ uplatneného nároku žalobcu posúdil podľa ustanovení o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

8. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že žaloba žalobcu na zaplatenie sumy 2.535,68 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.535,68 eur odo dňa 02.09.2017 do zaplatenia je dôvodná a preto žalobe v tejto časti uplatneného nároku vyhovel a vo zvyšku žalobu zamietol.

9. Súd mal za preukázané, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemkov parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape - parcela č. XXXX/X vo výmere 4035 m2 - ostatné plochy a parcela č. XXXX/X vo výmere 392 m2 - ostatné plochy, evidované na liste vlastníctva č. XXXX pre okres Bratislava G., obec W.-m.č. Q., katastrálne územie Q., v podiele 1/18. Na predmetných pozemkoch parcela č. XXXX/X a parcela č. XXXX/X v katastrálnom území Q. sa nachádza komunikácia I. triedy č. XXX, ku ktorej vlastnícke právo prešlo na žalovaného na základe o majetku obcí. Žalovaný je teda nositeľom povinnosti v súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu. Táto skutočnosť medzi stranami ani nebola sporná.

10. Žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia žalovanej sumy 2.535,68 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia vo výške nájomného za obdobie od 09.09.2015 do 08.09.2017 alternatívne titulom náhrady za vecné bremeno, nakoľko žalovaný nepristúpil, napriek viacerým výzvam žalobcu, k úprave právneho vzťahu so žalobcom ako spoluvlastníkom predmetných pozemkov. 10.1. Žalovaný nárok žalobcu čo do uplatneného právneho dôvodu sporoval, uviedol, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je neopodstatnený. Poukázal na ustanovenia , ktoré sa vzťahujú aj na pozemky v podielovom spoluvlastníctve žalobcu. Žalovaný má k pozemku žalobcu právny vzťah, keď pozemok žalobcu užíva na základe práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu podľa 10.2. Súd sa s tvrdením žalovaného, že v prejednávanej veci ide o nárok na odplatu za vecné bremeno zriadené o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov stotožnil. 10.3. Podľa vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Podľa ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Podľa vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. 10.4. V zmysle vzniklo odo dňa 01.07.2009 t.j. odo dňa nadobudnutia účinnosti žalovanému k predmetnému pozemku v podielovom spoluvlastníctve žalobcu právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie predmetných pozemkov ( ). Žalobcovi vznikol v zmysle nárok na to, aby mu žalovaný zámennou zmluvou poskytol náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu, ktorým je ( ). žiadnym spôsobom neupravuje stav do doby, než je vlastníkovi pozemku pridelený náhradný pozemok, resp. než sa usporiadajú vlastnícke vzťahy k pozemku pod stavbou v konaní o pozemkových úpravách. Vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav ( ods.

2 ). V zmysle vzniklo dňom účinnosti zákona t.j. dňom 01.07.2009 v prospech žalovaného ako obci právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku vo vlastníctve žalobcu a žalobcovi nárok na odplatu za vecné bremeno, ktoré vzniklo zo zákona. 10.5. Skutočnosť, že žalobca uplatnený nárok na zaplatenie žalovanej sumy 2.535,68 eur právne kvalifikoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov žalovaným je irelevantná. Strany sporu nie sú povinné uplatnený nárok a ani obranu proti nemu právne kvalifikovať, nakoľko právna kvalifikácia je vecou súdu. Strany sporu musia uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré súdu umožnia, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Ak strana sporu uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdený nárok, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom strany sporu a je povinný posúdiť vec podľa právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. Súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou, ale len skutkovým vymedzením v žalobe a musí si vyriešiť aj prípadnú konkurenciu (súbehu) právnych nárokov a spomedzi viacerých vybrať správnu právnu normu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.11.2018). Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia a preto ani právna kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou žaloby.

11. Vo vzťahu k výške uplatneného nároku na náhradu za zákonné vecné bremeno súd uvádza, že žalovaný výšku uplatneného nároku žalobcu nijakým spôsobom nesporoval a spôsob výpočtu uplatnenej náhrady nenamietal. 11.1. Žalobca sa domáhal zaplatenia ním uplatnenej sumy vychádzajúc zo znaleckého posudku číslo č. 54/2015 vypracovaného na základe zadania znaleckou organizáciou ÚEOS - Komercia, a.s. vypracovanom na základe zadania Národnej diaľničnej spoločnosti a.s. pre účely majetkovoprávneho vysporiadania dočasného a ročného záberu stavby „Diaľnica D4 Bratislava, Ivanka sever - Rača“. Znalec stanovil všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov v katastrálnom území Q. v sume 5,155 eur/rok/ m2. Podľa stanoviska Ministerstva spravodlivosti SR vo veci usmernenia znalcov ohľadne postupu pri stanovení náhrady za užívanie pozemkov zaťažených vecným bremenom - stanovuje sa náhrada podľa prílohy č. 3 písmeno G vyhlášky č. a to vo výške obvyklého nájmu do času poskytnutia náhradného pozemku. Pri hodnote nájmu 5,155 eur/m2/rok predstavuje finančná náhrada za zákonné vecné bremeno za predmetné pozemky vo výmere spolu 4427m2 za rok sumu 22.821,185 eur. Žalobca sa domáhal náhrady vo výške 2.535,68 eur za obdobie od 09.09.2015 do 08.09.2017 t.j. za dva roky. Vychádzajúc zo znalcom stanovenej odplaty 5,155 eur/rok/m2 má žalobca nárok na zaplatenia sumy 2.535,68 eur, keď 4.427 m2 x 5,155 eur/rok/m2 = 22.821,185 eur, čo za dva roky predstavuje sumu 45.642,37 eur (22.821,185 x 2). Žalobca je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/18 a teda jeho podiel predstavuje za uvedené obdobie sumu 2.535,68 eur (45.642,37 eur : 18). 11.2. Súd poukazuje na žalobcom predložený znalecký posudok č. 22/2018 vypracovaný znalcom Ing. Alenou Mikócziovou, znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, na základe zadania žalobcu vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty vecného bremena na pozemkoch v W. k.ú. Q., v ktorom znalec stanovil všeobecnú hodnotu ročnej odplaty za zriadenie vecného bremena v sume 6,14 eur/m2, teda v sume vyššej ako si uplatnil žalobca za m2/rok. 11.3. V zmysle vzniklo odo dňa 01.07.2009 žalovanému za užívanie pozemkov vo vlastníctve žalobcu právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie predmetného pozemku ( ). Vlastník pozemku je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav ( ), pričom však nie je možné vykladať citované ustanovenie tak, že vlastníkovi pozemku do pridelenia náhradného pozemku, resp. do vykonania pozemkových úprav nevzniká právo na poskytnutie náhrady za vecné bremeno, ktorým je jeho pozemok zo zákona zaťažený. Bolo by v rozpore so zásadou ochrany vlastníckeho práva, ak by vlastníkovi pozemku neprislúchala náhrada za neustanovuje obci resp. vyššiemu územnému celku žiadnu lehotu, v ktorej obec či územný celok môže vlastníkovi pozemku poskytnúť náhradný pozemok a ani lehotu, v ktorej musí dôjsť k pozemkovým úpravám v zmysle čo znamená, že v prípade neposkytnutia náhradného pozemku, či v prípade, že konanie o pozemkových úpravách by trvalo po dlhú dobu, by bol vlastník pozemku nútený po vopred neurčenú dobu trpieť užívanie pozemku v jeho vlastníctve zo strany obce z titulu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu bez nároku na akúkoľvek náhradu. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že vecné bremeno vzniká bezodplatne a z toho dôvodu je potrebné vychádzať zo všeobecnej úpravy. Zriadenie

vecného bremena k pozemkom je núteným obmedzením vlastníckeho práva a takéto obmedzenie nemôže byť bezodplatné ako to vyplýva i z konkrétne z Článku 20 ods. 4.

12. Žalovaný v priebehu konania tvrdil, že žalobca ako vlastník pozemku má voči žalovanému nárok na jednorázovú náhradu za zákonom zriadené vecné bremeno teda, že odplata náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku zriadeného je jednorázová. Žalovaný uviedol, že ak formu náhrady za zákonom zriadené vecné bremeno nedefinoval, platí, že ide o jednorázovú náhradu. Inštitút jednorázového vecného bremena sa uplatňuje vždy pri trvalo zaťažených nehnuteľnostiach. 12.1. Súd sa s tvrdením žalovaného ohľadne nároku na jednorázovú odplatu náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku zriadeného nestotožnil. Žalovaný ako už súd uviedol, užíva pozemok na základe práva vecného bremena zriadeného a to až do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. nedáva vlastníkovi pozemku možnosť domáhať sa usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku zaťaženým zákonným vecným bremenom a ponecháva usporiadanie výlučne na vôli užívateľa pozemku (obce). Vlastník pozemku má právo na náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva na dobu vopred neurčiteľnú, keď zákon stanovuje dobu platnosti vecného bremena na dobu do vykonania pozemkových úprav, teda na dobu neurčitú. Nie je možné v súlade s dobrými mravmi rozhodnúť, že výška odplaty v takomto prípade je jednorázová a konečná. 12.2. Podľa každý má právo vlastniť majetok Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. Podľa vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Podľa vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak. Podľa vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu. Podľa vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. 12.3. Žalovanému dňom 01.07.2009 vzniklo k predmetným pozemkom v jeho prospech právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie predmetných pozemkov a žalobcovi ako spoluvlastníkovi pozemkov vznikol v zmysle uvedeného zákona nárok na to, aby žalovaný mu zámennou zmluvou poskytol náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve prípadne neuplatnenia takéhoto postupu usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu. neupravuje stav do doby pokiaľ je vlastníkovi pozemku pridelený náhradný pozemok resp. sa usporiadajú vlastnícke vzťahy k pozemku v konaní o pozemkových úpravách. V zmysle uvedeného je zrejmé, že vlastník takto dotknutého pozemku má právo na poskytnutie náhrady za vecné bremeno, ktorým je pozemok zo zákona zaťažený na vopred neurčiteľnú dobu. Keďže vlastník pozemku je nútený po vopred neurčiteľnú dobu trpieť užívanie pozemku v jeho vlastníctve zo strany obce z titulu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, má bezpochybne nárok za celú dobu na náhradu/odplatu. Zákon stanovuje dobu platnosti vecného bremena na dobu neurčiteľnú, keď ju stanovuje na dobu do vykonania pozemkových úprav a teda nie je ani možné túto dobu vopred, do budúcna stanoviť. Sumarizáciou uvedeného má súd teda za to, že výška odplaty za zo nemá formu jednorázovej náhrady a žalobca ako spoluvlastník pozemkov má nárok na opakujúce sa finančné plnenie po celú dobu obmedzenia jeho vlastníckeho práva.

13. Žalovaný v priebehu konania vzniesol námietku premlčania a uviedol, že finančná náhrada za zákonné vecné bremeno je majetkové právo a podlieha premlčaniu podľa t.j. k

01.07.2009 a preto právo na náhradu si vlastník pozemku mohol uplatniť v trojročnej premlčacej dobe t.j. ku dňu 01.07.2012. Žalobca si nárok na náhradu za zriadené vecné bremeno uplatnil žalobou doručenou súdu dňa 07.09.2017 teda po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby. 13.1. Súd sa so žalovaným vznesenou námietkou premlčania nestotožnil a mal za to, že uplatnený nárok žalobcu na náhradu za zákonné vecné bremeno za obdobie od 09.09.2015 do 08.09.2017 nie je premlčaný. 13.2. Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 13.3. Ako už súd uviedol uplatnený nárok žalobcu na náhradu za zriadenie vecného bremena podľa nie je nárokom vo forme jednorázovej náhrady ale ide o opakujúce sa finančné plnenie za pretrvávajúce obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu za zriadenie vecného bremena zo zákona za obdobie od 09.09.2015 do 08.09.2017. Žalobu žalobcu podal na súde dňa 07.09.2017. Finančná náhrada za zákonné vecné bremeno je majetkové právo a podlieha premlčaniu podľa s trojročnou premlčacou dobou. Pokiaľ si žalobca uplatnil nárok na náhradu za vecné bremeno od 09.09.2015 a žalobu podal dňa 07.09.2017, nárok žalobcu nie je premlčaný.

14. Žalobca sa voči žalovanému domáhal i zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.267,84 eur od 09.09.2015 do 08.09.2016, vo výške 5% ročne zo sumy 1.267,84 eur od 09.09.2016 do zaplatenia, vo výške 5% ročne zo sumy 1.267,84 eur od 09.09.2016 do 08.09.2017, vo výške 5% ročne zo sumy 1.267,84 eur od 09.09.2017 do zaplatenia 14.1. Podľa veta prvá dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 14.2. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.535,68 eur odo dňa 02.09.2017, keď žalobca relevantne vyzval žalovaného na zaplatenie náhrady za vecné bremeno žiadosťou o zaplatenie nájmu od 09.09.2015 do 08.09.2017 a to do 30 od doručenia žiadosti. Žiadosť žalobcu bola žalovanému doručená dňa 02.08.2017. Vo vzťahu k písomnosti žalobcu označenej ako urgencia - pokus o zmier, ktorá bola žalovanému doručená dňa 25.07.2017 súd uvádza, že táto neobsahovala žalobcom požadovanú sumu od žalovaného a ani dátum, do ktorého žiada náhradu zaplatiť. Súd mal teda za to, že žalovaný bol so zaplatením uplatnenej náhrady v omeškaní odo dňa 02.09.2017 t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí žalobcom stanovených 30 dní na zaplatenie žalovanej sumy, uvedenej v žiadosti o úhradu zo dňa 02.08.2017. 14.3. Súd nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania vo zvyšnej časti zamietol.

15. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a preto žalobe vyhovel. Strany sporu znášajú zodpovednosť za skutkový stav a musia dokazovať svoje tvrdenia. Strany sporu musia tiež svoje tvrdenie preukázať, keď existencia tvrdenej skutočnosti je podmienená existenciou dôkaznej povinnosti, teda povinnosti strany predložiť resp. označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nedodržanie povinnosti tvrdenia alebo dôkaznej povinnosti sa prejaví v rozhodnutí vo veci vo forme neúspechu strany v spore. Konanie je založené na kontradiktórnej zásade, podľa ktorej strana svoje tvrdenia musí preukazovať dôkazmi. Žalobca v konaní preukázal dôvodnosť uplatneného nároku na zaplatenia žalovanej sumy 2.535,68 eur titulom náhrady za Žalovaný v konaní neuniesol ani bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že nárok žalobcovi na uplatnenú náhradu nevznikol. Žalovaný tiež neuniesol dôkazné bremeno ohľadne popretia tvrdení protistrany t.j. žalobcu vo veci.

16. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu v konaní Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 16.1. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa , teda podľa úspechu žalobcu v spore. Žalobca mal úspech v celom rozsahu a teda priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolacie dôvody). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.