Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-16-2017.pdf
PDF · 87.72 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/16/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov samosudca JUDr. Martin Kurečko na hlavnom pojednávaní konanom dňa 8.10.2019 v Trebišove takto
rozhodol:
S poukazom na rozsudok Okresného súdu Trebišov zo dňa 29.3.2018 sp.zn. 3T/16/2017, ktorým bol obžalovaný E. O. , nar. X.XX.XXXX v C. R., trvale bytom Z. I., I. XX/XXX, uznaný za vinného okrem iného zo spáchania pokračovacieho zločinu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 5 písm. a) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
1/ ako štatutárny zástupca/konateľ spoločnosti N. T., s.r.o., so sídlom I. č. XX, Z. I., okr. E., T.: XXXXXXXX, uzatvoril dňa 19.3.2014 vo Z., Rámcovú kúpnu zmluvu č. XXXX/XXXX so spoločnosťou P., spol. s r.o., so sídlom O., IČO: XXXXXXXX., ktorej predmetom bolo dodanie osív, hnojív, prípravkov na ochranu rastlín a iného poľnohospodárskeho tovaru zo strany spoločnosti P. spol. s r.o., Bratislava, kde na základe dodaného tovaru spoločnosťou Q. s.r.o., Z., ktorý prevzala, boli v období od 24.2.2014 do 30.11.2014 vystavené a doručené faktúry č. XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, v celkovej sume 169.755,53 €, ktoré boli splatné v období od 20.3.2014 do 2.9.2015, pričom tieto neboli v dobe splatnosti uhradené, tak za účelom zabezpečenia svojich pohľadávok vyplývajúcich z rámcovej zmluvy bola medzi spoločnosťami N. T., s.r.o. (ako kupujúcim) a P. A., spol. s r.o. (ako predávajúcim) uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva k zálohu, ktorým sa rozumie súbor hnuteľných vecí, konkrétne semeno slnečnice, ktoré je vo vlastníctve spoločnosti N. T., s.r.o. a ku ktorému nadobudne vlastnícke právo v budúcnosti, a to aj vtedy, ak semeno vznikne v budúcnosti, kde záložné právo bolo zaregistrované ako prvé v Notárskom centrálnom registri pre spoločnosť P. A., spol. s.r.o., pričom zo strany E. O., konateľa spoločnosti N. T., s.r.o. došlo k tomu, že komoditu, na ktorú bolo zriadené záložné právo bez súhlasu záložného veriteľa spoločnosť P. A., spol. s r.o., predal tretej osobe, teda konal v rozpore so zmluvnými podmienkami a s finančnými prostriedkami, s ktorými disponoval, uspokojil záväzky voči spoločnosti P. A., s r.o., len čiastočne v sume 23.808,58 €, čím takto zmaril uspokojenie svojho veriteľa tým, že predal časť svojho majetku a spoločnosti P. A., spol. s r.o. K., O. E. č. XX spôsobil škodu vo výške 145.946,95 €,
2/ ako štatutárny zástupca/konateľ spoločnosti Q. T. A., s.r.o., so sídlom I. č. XX, Z. I., okr. E., T.: XXXXXXXX, uzatvoril dňa 21.3.2014 vo Z. I., Rámcovú kúpnu zmluvu č. XXXX/XXXX so spoločnosťou P. A., spol. s r.o., so sídlom O. E. č. XX, K., IČO: XXXXXXXX, ktorej predmetom bolo dodanie osív, hnojív, prípravkov na ochranu rastlín a iného poľnohospodárskeho tovaru zo strany spoločnosti P. A., spol. s r.o., K., kde na základe dodaného tovaru spoločnosťou Q. T. A., s.r.o., Z. I., ktorý prevzala, boli v období od 21.3.2014 do 30.7.2014 vystavené a doručené faktúry č. XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXXX, v celkovej sume 179.688,07 €, ktoré boli splatné v období od 20.4.2014 do 2.12.2014, pričom tieto neboli v dobe splatnosti uhradené, tak za účelom zabezpečenia svojich pohľadávok vyplývajúcich z rámcovej zmluvy
bola medzi spoločnosťami Q. T. A., s.r.o. (ako kupujúcim) a P. A., spol. s r.o. (ako predávajúcim) uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva k zálohu, ktorým sa rozumie súbor hnuteľných vecí, konkrétne zrno kukurice, ktoré je vo vlastníctve spoločnosti Q. T. A., s.r.o. a ku ktorému nadobudne vlastnícke právo v budúcnosti, a to aj vtedy, ak zrno vznikne v budúcnosti, kde záložné právo bolo zaregistrované ako prvé v Notárskom centrálnom registri pre spoločnosť P. A., s.r.o., pričom zo strany E. O., konateľa spoločnosti Q. A., s.r.o. došlo k tomu, že komoditu, na ktorú bolo zriadené záložné právo bez súhlasu záložného veriteľa spoločnosť P. A., spol. s r.o., predal tretej osobe, teda konal v rozpore so zmluvnými podmienkami a s finančnými prostriedkami, s ktorými disponoval, uspokojil záväzky voči spoločnosti P. A., s.r.o., len čiastočne v sume 13.500 €, čím takto zmaril uspokojenie svojho veriteľa tým, že predal časť svojho majetku a spoločnosti P. A., spol. s r.o. K., O. E. č. XX spôsobil škodu vo výške 166.128,07 €,
m u s ú d u k l a d á
Podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona, § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, § 239 ods. 5 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona (§ 36 písm. j/, l/ Tr. zákona, § 37 písm. h/ Tr. zákona) s ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona súd z r u š u j e výrok o treste zo skoršieho rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 13.6.2019 sp.zn. 3T/46/2019, ktorým bol obžalovanému pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona a pokračovací prečin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 Tr. zákona uložený spoločný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky s probačným dohľadom a povinnosťou nahradiť v skúšobnej dobe V. úradu C., pobočka E., dlh na dani z pridanej hodnoty v rozsahu spáchaných skutkov, ako aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho orgánu akejkoľvek obchodnej spoločnosti alebo družstva na dobu 6 rokov.
Podľa § 61 ods. 2, ods. 6 Tr. zákona s použitím § 42 ods. 2 Tr. zákona ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho orgánu akejkoľvek obchodnej spoločnosti alebo družstva na dobu 6 (šesť) rokov.
odôvodnenie:
Súd po zrušení predchádzajúceho odsudzujúceho rozsudku zo dňa 29.3.2018 vo výroku o treste (obžalovaný E. O. ním bol uznaný vinným zo spáchania zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona, pokračovacieho prečinu daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 Tr. zákona a pokračovacieho zločinu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 5 písm. a) Tr. zákona) vylúčil v zmysle pokynu odvolacieho súdu skutky týkajúce sa trestných činov skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona a daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 Tr. zákona na samostatné konania (trest za ne bol obžalovanému uložený v konaní vedenom pod sp.zn. 3T/46/2019) a na hlavnom pojednávaní doplnil dokazovanie vo vzťahu k trestnému činu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 5 písm. a) Tr. zákona aktuálnymi listinnými dôkazmi, týkajúcimi sa osoby obžalovaného, z ktorých vyplynuli nasledovné skutočnosti:
V odpise z registra trestov má obžalovaný dva záznamy, a to odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Trebišov zo dňa 18.11.2015 sp.zn. 7T/150/2015 pre prečin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 Tr. zákona (uložený mu bol trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky), ako aj vyššie uvedené odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo dňa 13.6.2019 sp.zn. 3T/46/2019 pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona a pokračovací prečin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 Tr., ktorým mu bol vo vzťahu k jeho predchádzajúcemu odsúdeniu uložený spoločný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky s probačným dohľadom, v rámci ktorého mu bola uložená povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe V. úradu C., pobočka E., dlh na dani z pridanej hodnoty v rozsahu spáchaných skutkov, uložený mu bol aj trest zákazu činnosti
vykonávať funkciu štatutárneho orgánu akejkoľvek obchodnej spoločnosti alebo družstva na dobu 6 rokov.
V registri priestupkov má obžalovaný evidované celkovo tri dopravné priestupky, spáchané v rokoch 2015 až 2016, ktoré boli riešené uložením pokút vo výške 20 Eur a 40 Eur, resp. napomenutím.
Zo správy V. C. je zrejmé, že daňový úrad ku dňu 1.10.2019 neeviduje žiadne platby od obžalovaného a nedisponuje informáciou, či ako fyzická osoba obžalovaný uhrádza daňové nedoplatky spoločnosti N. T. s.r.o.
Zo správy spoločnosti H. - L. - A. s.r.o, v ktorej je obžalovaný od 16.5.2019 zamestnaný ako šofér, vyplynulo, že počas doterajšieho trvania pracovného vzťahu s obžalovaným neboli problémy, svoju prácu vykonáva zodpovedne a zadané úlohy plní. Obžalovaný je hodnotený ako pracovitý, snaživý, spoľahlivý, nekonfliktný a zodpovedný pracovník, doposiaľ s ním neboli riešené žiadne problémy týkajúce sa pracovnej morálky alebo kolegiálnych vzťahov na pracovisku.
Súd u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti, a to vedenie riadneho života pred spáchaním prejednávaného trestného činu (§ 36 písm. j/ Tr. zákona) a priznanie sa k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné oľutovanie (§ 36 písm. l/ Tr. zákona). Priťažujúcou okolnosťou u obžalovaného je spáchanie viacerých trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zákona), pričom pod pojmom „viac trestných činov" je potrebné rozumieť spáchanie viac ako jedného trestného činu (uvedená priťažujúca okolnosť je obžalovaného daná z dôvodu ukladania súhrnného trestu za zbiehajúcu sa trestnú činnosť).
Pri rozhodovaní o druhu a výmere ukladaného trestu prihliadal súd najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. S poukazom na uvedené, berúc do úvahy dovtedy bezúhonný spôsob života obžalovaného, pozitívne hodnotenie jeho osoby z miesta bydliska, ako aj jeho priznanie a kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti, považoval súd za primerané a pre splnenie účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona za postačujúce uloženie trestu odňatia slobody pri dolnej zákonom stanovenej hranici. Trest bol obžalovanému ukladaný ako trest súhrnný s použitím tzv. asperačnej zásady za súbeh dvoch zločinov a prečinu (zločinov skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona, poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a/, ods. 5 písm. a/ Tr. zákona a prečinu daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 Tr. zákona), pričom pri zhodnej trestnej sadzbe prejednávaných zločinov skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona a poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 5 písm. a) Tr. zákona bol súhrnný trest ukladaný podľa ustanovenia § 239 ods. 5 Tr. zákona z dôvodu jeho prednostnejšieho zaradenia v osobitnej časti Tr. zákona, vyjadrujúceho väčšiu dôležitosť chráneného spoločenského záujmu. S uložením súhrnného trestu súd zároveň v dotknutom skoršom rozsudku obligatórne zrušil výrok o treste.
Nakoľko trest odňatia slobody uložený obžalovanému presahuje 3 roky, bolo možné ho uložiť iba ako trest nepodmienečný, pričom pre úplnosť súd dodáva, že vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu, keď bol trest obžalovanému ukladaný za dva zločiny, z nich jeden pokračovací, v ktorom obžalovaný svojim konaním spôsobil škodu v celkovej výške 312.075, 02 Eur, a jeden pokračovací prečin, nie sú podľa názoru súdu pre rozhodnutie o podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody okrem výšky ukladaného trestu splnené ani ostatné podmienky v zmysle 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona. Vzhľadom na uvedené súd prehodnotil pôvodný podmienečný trest odňatia slobody, uložený obžalovanému rozsudkom zo dňa 29.3.2018, ktorého výrok o treste bol zrušený v odvolacom konaní. Navyše s poukazom na skôr uložený spoločný trest v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 3T/46/2019 vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky, je zrejmé, že novoukladaný súhrnný trest, ktorého výkon by súd pri splnení ostatných zákonných podmienok mohol ešte podmienečne odložiť, by nesmel presahovať 3 roky. Novouložený súhrnný trest, ktorý musí byť vždy prísnejší, ako trest uložený skorším rozsudkom, by tak mohol byť uložený len v rovnakej výmere 3 roky pri navýšení skúšobnej doby maximálne na 5 rokov, čo vzhľadom na už uvedenú výšku spôsobenej škody v prejednávanej veci, právnu kvalifikáciu konania obžalovaného v najvyššom odseku ustanovenia § 239 a pokračovacom charaktere tejto trestnej činnosti, nemožno považovať za trest dostatočný ako z hľadiska individuálnej, tak aj generálnej prevencie.
Zaradenie obžalovaného pre účely výkonu trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia zodpovedá kritériám v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona, teda skutočnosti, že obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaného trestného činu nebol vo výkone trestu za úmyselný trestný čin.
Z dôvodu, že obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti v súvislosti s výkonom funkcie štatutárneho orgánu v obchodnej spoločnosti, bolo potrebné obžalovanému uložiť aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho orgánu akejkoľvek obchodnej spoločnosti alebo družstva, pričom výška tohto trestu bola vzhľadom na ustanovenie § 61 ods. 6 Tr. zákona uložená obligatórne v hornej polovici trestnej sadzby, navyše tento trest v rovnakej výmere bol obžalovanému uložený aj skorším rozsudkom, v ktorom bol výrok o treste, a teda aj výrok týkajúci sa uloženia trestu zákazu činnosti, zrušený v rámci ukladania súhrnného trestu. Čo sa týka nároku poškodenej spoločnosti P. A., spol. s.r.o. na náhradu spôsobenej škody, je pre úplnosť potrebné uviesť, že v odvolacom konaní v prejednávanej trestnej veci došlo k zrušeniu rozsudku zo dňa 29.3.2018 len vo výroku o treste, teda rozhodnutie odvolacieho súdu sa výroku o vine obžalovaného ako aj výroku, ktorým bola obžalovanému E. O. uložená povinnosť nahradiť spôsobenú škodu, nijako nedotklo, v dôsledku čoho oba výroky ostali právoplatnými v pôvodnom rozsudku. A. preto o nároku na náhradu škody opätovne nerozhodoval a na súvislosť s výrokom o vine obžalovaného, ktorý zostal v skoršom rozsudku zo dňa 29.3.2018 nedotknutý, poukázal v zmysle § 166 Tr. poriadku v rámci výroku nového rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Trebišov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť: a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.