Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/16/2017

Potvrdené rozhodnutím 6To/8/2020
„Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého a sudcov JUDr. Anny Kohutovej a JUDr. Mareka Dudíka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. septembra 2020, v trestnej veci obžalovaného E. O., pre pokračovací zločin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 5 písm. a) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 8. 10. 2019, sp. zn. 3T/16/2017 takto rozhodol: Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného E. O.."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov samosudca JUDr. Martin Kurečko na hlavnom pojednávaní konanom dňa 8.10.2019 v Trebišove takto

rozhodol:

S poukazom na rozsudok Okresného súdu Trebišov zo dňa 29.3.2018 sp.zn. , ktorým bol obžalovaný E. O. , nar. X.XX.XXXX v C. R., trvale bytom Z. I., I. XX/XXX, uznaný za vinného okrem iného zo spáchania pokračovacieho zločinu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 5 písm. a) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

1/ ako štatutárny zástupca/konateľ spoločnosti N. T., s.r.o., so sídlom I. č. XX, Z. I., okr. E., T.: XXXXXXXX, uzatvoril dňa 19.3.2014 vo Z., Rámcovú kúpnu zmluvu č. XXXX/XXXX so spoločnosťou P., spol. s r.o., so sídlom O., IČO: XXXXXXXX., ktorej predmetom bolo dodanie osív, hnojív, prípravkov na ochranu rastlín a iného poľnohospodárskeho tovaru zo strany spoločnosti P. spol. s r.o., Bratislava, kde na základe dodaného tovaru spoločnosťou Q. s.r.o., Z., ktorý prevzala, boli v období od 24.2.2014 do 30.11.2014 vystavené a doručené faktúry č. XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, v celkovej sume 169.755,53 €, ktoré boli splatné v období od 20.3.2014 do 2.9.2015, pričom tieto neboli v dobe splatnosti uhradené, tak za účelom zabezpečenia svojich pohľadávok vyplývajúcich z rámcovej zmluvy bola medzi spoločnosťami N. T., s.r.o. (ako kupujúcim) a P. A., spol. s r.o. (ako predávajúcim) uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva k zálohu, ktorým sa rozumie súbor hnuteľných vecí, konkrétne semeno slnečnice, ktoré je vo vlastníctve spoločnosti N. T., s.r.o. a ku ktorému nadobudne vlastnícke právo v budúcnosti, a to aj vtedy, ak semeno vznikne v budúcnosti, kde záložné právo bolo zaregistrované ako prvé v Notárskom centrálnom registri pre spoločnosť P. A., spol. s.r.o., pričom zo strany E. O., konateľa spoločnosti N. T., s.r.o. došlo k tomu, že komoditu, na ktorú bolo zriadené záložné právo bez súhlasu záložného veriteľa spoločnosť P. A., spol. s r.o., predal tretej osobe, teda konal v rozpore so zmluvnými podmienkami a s finančnými prostriedkami, s ktorými disponoval, uspokojil záväzky voči spoločnosti P. A., s r.o., len čiastočne v sume 23.808,58 €, čím takto zmaril uspokojenie svojho veriteľa tým, že predal časť svojho majetku a spoločnosti P. A., spol. s r.o. K., O. E. č. XX spôsobil škodu vo výške 145.946,95 €,

2/ ako štatutárny zástupca/konateľ spoločnosti Q. T. A., s.r.o., so sídlom I. č. XX, Z. I., okr. E., T.: XXXXXXXX, uzatvoril dňa 21.3.2014 vo Z. I., Rámcovú kúpnu zmluvu č. XXXX/XXXX so spoločnosťou P. A., spol. s r.o., so sídlom O. E. č. XX, K., IČO: XXXXXXXX, ktorej predmetom bolo dodanie osív, hnojív, prípravkov na ochranu rastlín a iného poľnohospodárskeho tovaru zo strany spoločnosti P. A., spol. s r.o., K., kde na základe dodaného tovaru spoločnosťou Q. T. A., s.r.o., Z. I., ktorý prevzala, boli v období od 21.3.2014 do 30.7.2014 vystavené a doručené faktúry č. XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXXX, v celkovej sume 179.688,07 €, ktoré boli splatné v období od 20.4.2014 do 2.12.2014, pričom tieto neboli v dobe splatnosti uhradené, tak za účelom zabezpečenia svojich pohľadávok vyplývajúcich z rámcovej zmluvy

bola medzi spoločnosťami Q. T. A., s.r.o. (ako kupujúcim) a P. A., spol. s r.o. (ako predávajúcim) uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva k zálohu, ktorým sa rozumie súbor hnuteľných vecí, konkrétne zrno kukurice, ktoré je vo vlastníctve spoločnosti Q. T. A., s.r.o. a ku ktorému nadobudne vlastnícke právo v budúcnosti, a to aj vtedy, ak zrno vznikne v budúcnosti, kde záložné právo bolo zaregistrované ako prvé v Notárskom centrálnom registri pre spoločnosť P. A., s.r.o., pričom zo strany E. O., konateľa spoločnosti Q. A., s.r.o. došlo k tomu, že komoditu, na ktorú bolo zriadené záložné právo bez súhlasu záložného veriteľa spoločnosť P. A., spol. s r.o., predal tretej osobe, teda konal v rozpore so zmluvnými podmienkami a s finančnými prostriedkami, s ktorými disponoval, uspokojil záväzky voči spoločnosti P. A., s.r.o., len čiastočne v sume 13.500 €, čím takto zmaril uspokojenie svojho veriteľa tým, že predal časť svojho majetku a spoločnosti P. A., spol. s r.o. K., O. E. č. XX spôsobil škodu vo výške 166.128,07 €,

m u s ú d u k l a d á

Podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona, § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, § 239 ods. 5 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona (§ 36 písm. j/, l/ Tr. zákona, § 37 písm. h/ Tr. zákona) s ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona súd z r u š u j e výrok o treste zo skoršieho rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 13.6.2019 sp.zn. , ktorým bol obžalovanému pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona a pokračovací prečin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 Tr. zákona uložený spoločný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky s probačným dohľadom a povinnosťou nahradiť v skúšobnej dobe V. úradu C., pobočka E., dlh na dani z pridanej hodnoty v rozsahu spáchaných skutkov, ako aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho orgánu akejkoľvek obchodnej spoločnosti alebo družstva na dobu 6 rokov.

Podľa § 61 ods. 2, ods. 6 Tr. zákona s použitím § 42 ods. 2 Tr. zákona ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho orgánu akejkoľvek obchodnej spoločnosti alebo družstva na dobu 6 (šesť) rokov.

odôvodnenie:

Súd po zrušení predchádzajúceho odsudzujúceho rozsudku zo dňa 29.3.2018 vo výroku o treste (obžalovaný E. O. ním bol uznaný vinným zo spáchania zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona, pokračovacieho prečinu daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 Tr. zákona a pokračovacieho zločinu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 5 písm. a) Tr. zákona) vylúčil v zmysle pokynu odvolacieho súdu skutky týkajúce sa trestných činov skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona a daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 Tr. zákona na samostatné konania (trest za ne bol obžalovanému uložený v konaní vedenom pod sp.zn. ) a na hlavnom pojednávaní doplnil dokazovanie vo vzťahu k trestnému činu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 5 písm. a) Tr. zákona aktuálnymi listinnými dôkazmi, týkajúcimi sa osoby obžalovaného, z ktorých vyplynuli nasledovné skutočnosti:

V odpise z registra trestov má obžalovaný dva záznamy, a to odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Trebišov zo dňa 18.11.2015 sp.zn. pre prečin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 Tr. zákona (uložený mu bol trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky), ako aj vyššie uvedené odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo dňa 13.6.2019 sp.zn. pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona a pokračovací prečin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 Tr., ktorým mu bol vo vzťahu k jeho predchádzajúcemu odsúdeniu uložený spoločný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky s probačným dohľadom, v rámci ktorého mu bola uložená povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe V. úradu C., pobočka E., dlh na dani z pridanej hodnoty v rozsahu spáchaných skutkov, uložený mu bol aj trest zákazu činnosti

vykonávať funkciu štatutárneho orgánu akejkoľvek obchodnej spoločnosti alebo družstva na dobu 6 rokov.

V registri priestupkov má obžalovaný evidované celkovo tri dopravné priestupky, spáchané v rokoch 2015 až 2016, ktoré boli riešené uložením pokút vo výške 20 Eur a 40 Eur, resp. napomenutím.

Zo správy V. C. je zrejmé, že daňový úrad ku dňu 1.10.2019 neeviduje žiadne platby od obžalovaného a nedisponuje informáciou, či ako fyzická osoba obžalovaný uhrádza daňové nedoplatky spoločnosti N. T. s.r.o.

Zo správy spoločnosti H. - L. - A. s.r.o, v ktorej je obžalovaný od 16.5.2019 zamestnaný ako šofér, vyplynulo, že počas doterajšieho trvania pracovného vzťahu s obžalovaným neboli problémy, svoju prácu vykonáva zodpovedne a zadané úlohy plní. Obžalovaný je hodnotený ako pracovitý, snaživý, spoľahlivý, nekonfliktný a zodpovedný pracovník, doposiaľ s ním neboli riešené žiadne problémy týkajúce sa pracovnej morálky alebo kolegiálnych vzťahov na pracovisku.

Súd u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti, a to vedenie riadneho života pred spáchaním prejednávaného trestného činu (§ 36 písm. j/ Tr. zákona) a priznanie sa k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné oľutovanie (§ 36 písm. l/ Tr. zákona). Priťažujúcou okolnosťou u obžalovaného je spáchanie viacerých trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zákona), pričom pod pojmom „viac trestných činov" je potrebné rozumieť spáchanie viac ako jedného trestného činu (uvedená priťažujúca okolnosť je obžalovaného daná z dôvodu ukladania súhrnného trestu za zbiehajúcu sa trestnú činnosť).

Pri rozhodovaní o druhu a výmere ukladaného trestu prihliadal súd najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. S poukazom na uvedené, berúc do úvahy dovtedy bezúhonný spôsob života obžalovaného, pozitívne hodnotenie jeho osoby z miesta bydliska, ako aj jeho priznanie a kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti, považoval súd za primerané a pre splnenie účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona za postačujúce uloženie trestu odňatia slobody pri dolnej zákonom stanovenej hranici. Trest bol obžalovanému ukladaný ako trest súhrnný s použitím tzv. asperačnej zásady za súbeh dvoch zločinov a prečinu (zločinov skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona, poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a/, ods. 5 písm. a/ Tr. zákona a prečinu daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 Tr. zákona), pričom pri zhodnej trestnej sadzbe prejednávaných zločinov skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona a poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 5 písm. a) Tr. zákona bol súhrnný trest ukladaný podľa ustanovenia § 239 ods. 5 Tr. zákona z dôvodu jeho prednostnejšieho zaradenia v osobitnej časti Tr. zákona, vyjadrujúceho väčšiu dôležitosť chráneného spoločenského záujmu. S uložením súhrnného trestu súd zároveň v dotknutom skoršom rozsudku obligatórne zrušil výrok o treste.

Nakoľko trest odňatia slobody uložený obžalovanému presahuje 3 roky, bolo možné ho uložiť iba ako trest nepodmienečný, pričom pre úplnosť súd dodáva, že vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu, keď bol trest obžalovanému ukladaný za dva zločiny, z nich jeden pokračovací, v ktorom obžalovaný svojim konaním spôsobil škodu v celkovej výške 312.075, 02 Eur, a jeden pokračovací prečin, nie sú podľa názoru súdu pre rozhodnutie o podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody okrem výšky ukladaného trestu splnené ani ostatné podmienky v zmysle 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona. Vzhľadom na uvedené súd prehodnotil pôvodný podmienečný trest odňatia slobody, uložený obžalovanému rozsudkom zo dňa 29.3.2018, ktorého výrok o treste bol zrušený v odvolacom konaní. Navyše s poukazom na skôr uložený spoločný trest v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky, je zrejmé, že novoukladaný súhrnný trest, ktorého výkon by súd pri splnení ostatných zákonných podmienok mohol ešte podmienečne odložiť, by nesmel presahovať 3 roky. Novouložený súhrnný trest, ktorý musí byť vždy prísnejší, ako trest uložený skorším rozsudkom, by tak mohol byť uložený len v rovnakej výmere 3 roky pri navýšení skúšobnej doby maximálne na 5 rokov, čo vzhľadom na už uvedenú výšku spôsobenej škody v prejednávanej veci, právnu kvalifikáciu konania obžalovaného v najvyššom odseku ustanovenia § 239 a pokračovacom charaktere tejto trestnej činnosti, nemožno považovať za trest dostatočný ako z hľadiska individuálnej, tak aj generálnej prevencie.

Zaradenie obžalovaného pre účely výkonu trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia zodpovedá kritériám v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona, teda skutočnosti, že obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaného trestného činu nebol vo výkone trestu za úmyselný trestný čin.

Z dôvodu, že obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti v súvislosti s výkonom funkcie štatutárneho orgánu v obchodnej spoločnosti, bolo potrebné obžalovanému uložiť aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho orgánu akejkoľvek obchodnej spoločnosti alebo družstva, pričom výška tohto trestu bola vzhľadom na ustanovenie § 61 ods. 6 Tr. zákona uložená obligatórne v hornej polovici trestnej sadzby, navyše tento trest v rovnakej výmere bol obžalovanému uložený aj skorším rozsudkom, v ktorom bol výrok o treste, a teda aj výrok týkajúci sa uloženia trestu zákazu činnosti, zrušený v rámci ukladania súhrnného trestu. Čo sa týka nároku poškodenej spoločnosti P. A., spol. s.r.o. na náhradu spôsobenej škody, je pre úplnosť potrebné uviesť, že v odvolacom konaní v prejednávanej trestnej veci došlo k zrušeniu rozsudku zo dňa 29.3.2018 len vo výroku o treste, teda rozhodnutie odvolacieho súdu sa výroku o vine obžalovaného ako aj výroku, ktorým bola obžalovanému E. O. uložená povinnosť nahradiť spôsobenú škodu, nijako nedotklo, v dôsledku čoho oba výroky ostali právoplatnými v pôvodnom rozsudku. A. preto o nároku na náhradu škody opätovne nerozhodoval a na súvislosť s výrokom o vine obžalovaného, ktorý zostal v skoršom rozsudku zo dňa 29.3.2018 nedotknutý, poukázal v zmysle v rámci výroku nového rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Trebišov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť: a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.