Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6To-8-2020.pdf
PDF · 88.58 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/8/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého a sudcov JUDr. Anny Kohutovej a JUDr. Mareka Dudíka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. septembra 2020, v trestnej veci obžalovaného E. O., pre pokračovací zločin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 5 písm. a) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 8. 10. 2019, sp. zn. 3T/16/2017 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného E. O..
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súdu Trebišov (ďalej len ako „okresný súd“) s poukazom na rozsudok Okresného súdu Trebišov zo dňa 29. 3. 2018, sp. zn. 3T/16/2017, ktorým bol obžalovaný E. O., nar. X. XX. XXXX v C. R., trvale bytom Z. I., I. XX/XXX (ďalej len ako „obžalovaný“), uznaný za vinného okrem iného zo spáchania pokračovacieho zločinu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 5 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
1/ ako štatutárny zástupca/konateľ spoločnosti N. T., s.r.o., so sídlom I. č. XX, Z. I., okr. E., IČO: XXXXXXXX, uzatvoril dňa 19. 3. 2014 vo Z. I., Rámcovú kúpnu zmluvu č. XXXX/XXXX so spoločnosťou P. A., spol. s r.o., so sídlom O. E. č. XX, K., IČO: XXXXXXXX, ktorej predmetom bolo dodanie osív, hnojív, prípravkov na ochranu rastlín a iného poľnohospodárskeho tovaru zo strany spoločnosti P. A., spol. s r.o., K., kde na základe dodaného tovaru spoločnosťou Q. T. A., s.r.o., Z.C. I., ktorý prevzala, boli v období od 24. 2. 2014 do 30. 11. 2014 vystavené a doručené faktúry č. XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, v celkovej sume 169.755,53 Eur, ktoré boli splatné v období od 20. 3. 2014 do 2. 9. 2015, pričom tieto neboli v dobe splatnosti uhradené, tak za účelom zabezpečenia svojich pohľadávok vyplývajúcich z rámcovej zmluvy bola medzi spoločnosťami N. T., s.r.o. (ako kupujúcim) a P. A., spol. s r.o. (ako predávajúcim) uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva k zálohu, ktorým sa rozumie súbor hnuteľných vecí, konkrétne semeno slnečnice, ktoré je vo vlastníctve spoločnosti N. T., s.r.o., a ku ktorému nadobudne vlastnícke právo v budúcnosti, a to aj vtedy, ak semeno vznikne v budúcnosti, kde záložné právo bolo zaregistrované ako prvé v Notárskom centrálnom registri pre spoločnosť P. A., spol. s.r.o., pričom zo strany E.Š. O., konateľa spoločnosti N. T., s.r.o. došlo k tomu, že komoditu, na ktorú bolo zriadené záložné právo bez súhlasu záložného veriteľa spoločnosť P. A., spol. s r.o., predal tretej osobe, teda konal v rozpore so zmluvnými podmienkami a s finančnými prostriedkami, s ktorými disponoval, uspokojil záväzky voči spoločnosti P. A., s r.o., len čiastočne v sume 23.808,58 Eur, čím takto zmaril uspokojenie svojho veriteľa tým, že predal časť svojho majetku a spoločnosti P. A., spol. s r.o. K., O. E. č. XX spôsobil škodu vo výške 145.946,95 Eur,
2/ ako štatutárny zástupca/konateľ spoločnosti Q. T. A., s.r.o., so sídlom I. č. XX, Z. I., okr. E., IČO: XXXXXXXX, uzatvoril dňa 21. 3. 2014 vo Z. I., Rámcovú kúpnu zmluvu č. XXXX/XXXX so
spoločnosťou P. A., spol. s r.o., so sídlom O. E. č. XX, K., IČO: XXXXXXXX, ktorej predmetom bolo dodanie osív, hnojív, prípravkov na ochranu rastlín a iného poľnohospodárskeho tovaru zo strany spoločnosti P. A., spol. s r.o., K., kde na základe dodaného tovaru spoločnosťou Q. T. A., s.r.o., Z.C. I., ktorý prevzala, boli v období od 21. 3. 2014 do 30. 7. 2014 vystavené a doručené faktúry č. XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXXX, v celkovej sume 179.688,07 Eur, ktoré boli splatné v období od 20. 4. 2014 do 2. 12. 2014, pričom tieto neboli v dobe splatnosti uhradené, tak za účelom zabezpečenia svojich pohľadávok vyplývajúcich z rámcovej zmluvy bola medzi spoločnosťami Q. T. A., s.r.o. (ako kupujúcim) a P. A., spol. s r.o. (ako predávajúcim) uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva k zálohu, ktorým sa rozumie súbor hnuteľných vecí, konkrétne zrno kukurice, ktoré je vo vlastníctve spoločnosti Q. T. A., s.r.o., a ku ktorému nadobudne vlastnícke právo v budúcnosti, a to aj vtedy, ak zrno vznikne v budúcnosti, kde záložné právo bolo zaregistrované ako prvé v Notárskom centrálnom registri pre spoločnosť P. A., s.r.o., pričom zo strany E.Q. O., konateľa spoločnosti Q. A., s.r.o. došlo k tomu, že komoditu, na ktorú bolo zriadené záložné právo bez súhlasu záložného veriteľa spoločnosť P. A., spol. s r.o., predal tretej osobe, teda konal v rozpore so zmluvnými podmienkami a s finančnými prostriedkami, s ktorými disponoval, uspokojil záväzky voči spoločnosti P. A., s.r.o., len čiastočne v sume 13.500 Eur, čím takto zmaril uspokojenie svojho veriteľa tým, že predal časť svojho majetku a spoločnosti P. A., spol. s r.o. K., O. E. č. XX spôsobil škodu vo výške 166.128,07 Eur,
uložil obžalovanému za túto trestnú činnosť podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 239 ods. 5 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. (§ 36 písm. j), písm. l) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák.) súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov a obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 13. 6. 2019, sp. zn. 3T/46/2019, ktorým bol obžalovanému pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. a pokračovací prečin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 Tr. zák. uložený spoločný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky s probačným dohľadom a povinnosťou nahradiť v skúšobnej dobe V. Ú. C., pobočka E., dlh na dani z pridanej hodnoty v rozsahu spáchaných skutkov, ako aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho orgánu akejkoľvek obchodnej spoločnosti alebo družstva na dobu 6 rokov.
Podľa § 61 ods. 2, ods. 6 Tr. zák. s použitím § 42 ods. 2 Tr. zák. bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho orgánu akejkoľvek obchodnej spoločnosti alebo družstva na dobu 6 (šesť) rokov.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 21. 10. 2019. Dňa 27. 12. 2019 doručil obhajca obžalovaného písomné odôvodnenie tohto odvolania, z obsahu ktorého vyplýva, že nesúhlasí s názorom súdu, podľa ktorého bolo potrebné pri ukladaní trestu postupovať v zmysle asperačnej zásady, nakoľko uvedená zásada bola do Trestného zákona zapracovaná novelou Trestného zákona č. 171/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu príčinou zavedenia predmetnej novely bol vysoký stav násilnej kriminality a zároveň nemožnosť dostatočne dlhodobej izolácie páchateľov tejto násilnej kriminality.
V danej prejednávanej trestnej veci sa jedná o ekonomickú trestnú činnosť, a teda vhodnejšia sa javí aplikácia tzv. absorbčnej zásady, ktorá by umožňovala uložiť trest odňatia slobody s podmienečným odkladom. Preto má obhajoba za to, že obžalovanému mal byť uložený trest, ktorý bol najprísnejšie trestný, ktorého dolná hranica trestu predstavuje 3 roky.
Obžalovaný sa nestotožňuje s argumentáciou súdu o nesplnení podmienok v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) Tr. zák. V tejto súvislosti obžalovaný poukázal na skutočnosť, že ku všetkým prejednávaným skutkom malo dôjsť koncom roku 2013 a začiatkom roka 2014, pričom nikdy predtým obvinený nespáchal žiaden trestný čin, a takisto od uvedeného času, t.j. 5,5 roka nebol obvinený zo žiadneho iného trestného činu. Stíhanej trestnej činnosti sa obžalovaný dopustil vo veku 26 rokov, kedy podnikal v oblasti poľnohospodárskej výroby, a predmetných skutkov sa dopustil v súvislosti so snahou o záchranu svojho
v tom čase neúspešného podnikania. V súčasnej dobe je obvinený ženatý, vychováva maloleté dieťa a vedie riadny nielen rodinný, ale aj pracovný život, o čom svedčí hodnotenie od zamestnávateľa nachádzajúce sa v spise. S ohľadom na osobu obžalovaného a jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije, nie je potrebná jeho izolácia od spoločnosti a je mu možné udeliť trest odňatia slobody s podmienečným odkladom.
Vzhľadom k uvedenému navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý výrok o treste a postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol.
Dňa 5. 2. 2020 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie okresného prokurátora k odvolaniu obžalovaného, podľa ktorého sa okresný prokurátor s napadnutým výrokom o treste v plnom rozsahu stotožňuje a nepodmienečný súhrnný trest v trvaní 4 rokov považuje za zákonný a primeraný, najmä s prihliadnutím na spôsob a následok spáchaného skutku.
Vzhľadom k uvedenému navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného zamietol ako nedôvodné.
Krajský súd na základe takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne súd len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Z predloženého trestného spisu vyplýva, že v predmetnej trestnej veci už raz odvolací súd rozhodol, a to uznesením sp. zn. 6To/62/2018 zo dňa 13. 12. 2018, ktorým na základe odvolania okresného prokurátora proti rozsudku okresného súdu zo dňa 29. 3. 2018 zrušil napadnutý rozsudok, ale len vo výroku o treste z dôvodu § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Z odôvodnenia citovaného zrušujúceho uznesenia krajského súdu vyplýva, že z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že okresný súd po tom, čo prijal vyhlásenie o vine obžalovaného rozhodol, že dokazovanie v rozsahu prijatého vyhlásenia o vine vykonávať nebude, a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.
Prvostupňový súd následne vykonal dokazovanie súvisiace iba s výrokom o treste a výrokom o náhrade škody.
Pri ukladaní trestu okresný súd podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. zrušil výrok o vine, ako aj celý výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Trebišov zo dňa 18. 11. 2015, sp. zn. 7T/150/2015, ktorým bol obžalovanému pre prečin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 roka, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov. Uvedený postup okresného súdu vyhodnotil krajský súd ako správny a zákonný, avšak znenie, v akom bol formulovaný výrok o uložení spoločného súhrnného trestu, vyhodnotil krajský súd ako zmätočný a v rozpore s príslušnými ustanoveniami Trestného zákona. Odvolací súd vyslovil názor, že obžalovanému mal byť uložený za celú jeho trestnú činnosť jeden súhrnný trest za súčasného zrušenia spoločného trestu, čo však mohlo byť zrealizované až po právoplatnosti rozsudku, ktorým by bol obžalovanému uložený spoločný trest za pokračovací trestný čin. Z tohto dôvodu uložil okresnému súdu, aby podľa § 21 ods. 1 Tr. por. vylúčil konanie o trestných činoch skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. a pokračovacom prečine daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 Tr. zák. na samostatné konanie, v ktorom mal súd rozhodnúť o uložení spoločného trestu a po právoplatnosti tohto rozhodnutia v ďalšom konaní rozhodnúť o uložení súhrnného trestu aj za pokračovací zločin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 5 písm. a) Tr. zák.
Po vrátení veci okresnému súdu tento ďalej postupoval v súlade s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu a potom, čo došlo k právoplatnému uloženiu spoločného trestu za pokračovací prečin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 Tr. zák. a skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. v rozsudku okresného súdu sp. zn. 3T/46/2019 zo dňa 13. 6. 2019, ktorý nadobudol právoplatnosť toho istého dňa, rozhodol okresný súd v predmetnom konaní napadnutým výrokom o
treste o uložení súhrnného trestu za pokračovací zločin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 5 písm. a) Tr. zák. za súčasného zrušenia výroku o treste v rozsudku Okresného súdu Trebišov sp. zn. 3T/46/2019 zo dňa 13. 6. 2019.
Uvedený postup uloženia súhrnného trestu hodnotí odvolací súd, v zmysle svojho právneho názoru vysloveného v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí, ako zákonný a správny, na základe ktorého došlo k správnemu a formulačne zrozumiteľnému uloženiu súhrnného trestu.
Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaného krajský súd konštatuje, že okresný súd ukladal trest na základe náležite vykonaného dokazovania, ktorým boli objasnené všetky skutočnosti podstatné pre uloženie trestu, pričom okresný súd sa v dostatočnej miere vysporiadal so zistenými skutočnosťami a v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne poukázal, na ktoré skutočnosti bral ohľad pri určení druhu a výmery trestu. Okresný súd ukladal trest podľa správneho zákonného ustanovenia v zmysle zásad pre ukladanie úhrnného a súhrnného trestu podľa § 41 a § 42 Tr. zák. Správne ustálil jednotlivé poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, a na základe správne zisteného pomeru týchto poľahčujúcich a priťažujúcich okolností došlo aj k zákonnej úprave trestnej sadzby trestu odňatia slobody v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. Okresný súd výstižne odôvodnil, prečo ukladal trest odňatia slobody podľa § 239 ods. 5 Tr. zák. pri rovnakej trestnej sadzbe v § 276 ods. 2 Tr. zák..
Krajský súd sa v plnej miere stotožňuje s úvahami okresného súdu, ktorými sa okresný súd riadil pri hodnotení spôsobu spáchania predmetných trestných činov a ich následkov, pohnútky, osoby páchateľa a možností jeho nápravy. Vzhľadom na výšku spôsobenej škody, ktorá bola najpodstatnejšia pri posudzovaní závažnosti danej trestnej činnosti, dospel aj odvolací súd k záveru, že uloženie podmienečného trestu odňatia slobody by bolo neprimerane mierne a nezodpovedajúce závažnosti celej zbiehajúcej sa trestnej činnosti, čím skutočne nie sú splnené podmienky na podmienečné odloženie výkonu trestu odňatia slobody v zmysle § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
Okresný súd vymeraním trestu odňatia slobody vo výmere 4 rokov prakticky zohľadnil všetky zásady ukladania úhrnného trestu, teda tak asperačnú, ako aj absorpčnú a kumulatívnu zásadu.
S právnym názorom obhajoby, podľa ktorého použitie tzv. asperačnej zásady pri ukladaní úhrnného trestu je možné len pri násilnej trestnej činnosti, sa nemožno stotožniť. Odhliadnuc od samotnej dôvodovej správy, vyjadrujúcej zámer a dôvody, ktoré viedli zákonodarcu k prijatiu danej právnej normy, má krajský súd za to, že zákonné znenie ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. neobmedzuje uplatňovanie asperačnej zásady v závislosti od druhu postihovanej trestnej činnosti, a preto takýto právny výklad nemá jednoducho oporu v zákonnom texte.
Vedenie riadneho života pred spáchaním inkriminovanej trestnej činnosti a rovnako tak aj vedenie riadneho života obžalovaným po jej dokončení našlo, podľa názoru odvolacieho súdu, svoje vyjadrenie v samotnej výmere trestu odňatia slobody, a teda uvedené výhrady nie sú dostatočne relevantné na to, aby spochybnili správnosť úvah okresného súdu, podľa ktorých uložil napadnutý trest. Uvedené rovnako platí aj vo vzťahu k ďalším odvolacím dôvodom obžalovaného ako je vek obžalovaného v čase páchania danej trestnej činnosti, jeho motív konania a aktuálne osobné a rodinné pomery, či pozitívne pracovné hodnotenie.
Správne bolo aj zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko, ako bolo preukázané v konaní pred súdom prvého stupňa, obžalovaný pred spáchaním daných skutkov nebol vo výkone trestu za úmyselný trestný čin.
Za vecne správne a zákonné v zmysle § 42 ods. 2 Tr. zák. považuje krajský súd aj uloženie trestu zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho orgánu akejkoľvek obchodnej spoločnosti alebo družstva, ktoré v tomto prípade bolo obligatórne vzhľadom na ukladanie súhrnného trestu, ktorým sa rušil výrok o treste v inom súdnom rozhodnutí, v ktorom takýto druh trestu bol ukladaný. Pokiaľ ide o výmeru tohto trestu, krajský súd ju vníma ako primeranú a spravodlivú.
Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom krajský súd považuje uložený trest, s ohľadom na § 34 a nasl. Tr. zák. za spravodlivý, primeraný, zohľadňujúci všetky okolnosti daného prípadu, pričom s odvolacími námietkami obžalovaného sa krajský súd nemohol stotožniť a považuje ich za neopodstatnené. Aj podľa
názoru krajského súdu uložený trest je nielen spravodlivý a primeraný, ale aj nevyhnutne potrebný na dosiahnutie ochrany spoločnosti, individuálnej a generálnej prevencie.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.