Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Sa/3/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, v právnej veci žalobkyne: Z.. T. K., nar. XX. XX. XXXX, D. XX, Nitra, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. CIMRÁK, s.r.o, Štefánikova 7, Nitra, IČO: 36 868 876, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o správnej žalobe zo dňa 18. 12. 2018 proti rozhodnutiu žalovanej č. 22119-3/2018-BA zo dňa 05. 10. 2018, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č.: 22119-3/2018-BA zo dňa 5. októbra 2018 ako i rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra č. 700-1110423817-GC04/17 zo dňa 17. februára 2017 a vec vracia na ďalšie konanie Sociálnej poisťovni, pobočka Nitra.

Súd p r i z n á v a žalobkyni právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z administratívneho spisu žalovanej, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového správneho orgánu súd zistil, že Krajský úrad v Nitre povolil žalobkyni rozhodnutím č. Zdrav. 97/03920 zo dňa 08. 09. 1997 poskytovať zdravotnú starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení, v odbore všeobecné lekárstvo, pretože žalobkyňa splnila všetky stanovené podmienky, a to počnúc dňom 01. 10. 1997. Slovenská lekárska komora dňa 10. 01. 2006 vydala žalobkyni licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, v odbore všeobecné lekárstvo č. L1A/NR/0768/05. Licencia žalobkyne na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/NR/0768/05 zo dňa 10. 01. 2006 bola následne na základe žiadosti žalobkyne zrušená rozhodnutím Slovenskej lekárskej komory č. LZA/NR/0768/05 zo dňa 08. 12. 2015 a to ku dňu 18. 01. 2016, avšak najskôr ku dňu nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Súčasťou administratívneho spisu je registračný list FO - odhláška, podľa ktorého oznámila žalobkyňa dátum zániku poistenia dňom 30. 04. 2008, pričom podľa prezentačnej pečiatky je zrejmé, že odhláška bola doručená Sociálnej poisťovni, pobočka Nitra dňa 28. 05. 2008.

3. Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra podaním zo dňa 01. 02. 2016 žiadala žalobkyňu o predloženie dokladu o vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti - oprávnenie, licenciu, na základe ktorej vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. Zároveň žiadala o predloženie všetkých rozhodnutí o vzniku a zániku oprávnení, na základe ktorých mohla žalobkyňa vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť.

4. Následne, dňa 23. mája 2016 Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra vydala rozhodnutie č. 14819-4/2016- NR, ktorým podľa , prvý bod o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe - žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. 04. 2008. Proti rozhodnutiu orgánu

prvého stupňa podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná rozhodnutím č. 47126-3/2016- BA zo dňa 16. 11. 2016 tak, že odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra zo dňa 23. 05. 2016 zamietla v celom rozsahu a napadnuté rozhodnutie potvrdila.

5. Proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná rozhodnutím č. 47126-3/2016-BA zo dňa 16. 11. 2016 tak, že odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra zo dňa 23. 05. 2016 zamietla v celom rozsahu a napadnuté rozhodnutie potvrdila. Rozhodnutie žalovaná odôvodnila tým, že žalobkyňa aj po 30. apríli 2008 (ku ktorému dňu bola podaná odhláška) bola povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, pretože splnila zákonom ustanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t.j. mala právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby (licencia č. L1A/NR0768/05) a zároveň dosiahla potrebnú zákonom ustanovenú hranicu príjmu za rok 2006. V tejto súvislosti nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia účastníčka konania príjem za uvedený rok dosiahla, ale skutočnosť, že príjem dosiahla ako samostatne zárobkovo činná osoba. Z dôvodu nesprávne podaného registračného listu fyzickej osoby - odhlášky s dátumom zániku poistenia 30. apríla 2008, Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra rozhodnutím zo dňa 23. mája 2016 rozhodla, že účastníčke konania ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. apríla 2008.

6. Žalobkyňa podala proti uvedenému rozhodnutiu (bod 5) návrh na obnovu konania, ktorý bol rozhodnutím žalovanej č. 21862-5/2017-BA zo dňa 14. septembra 2017 zamietnutý. Rozhodnutie o zamietnutí návrhu na obnovu konania bolo potvrdené rozhodnutím Generálny riaditeľa Sociálnej poisťovne, a to rozhodnutím č. 21862-7/2017-BA/OK/GR zo dňa 14. decembra 2017.

7. Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra ďalším rozhodnutím č. 9744-1/2017-NR zo dňa 17. 02. 2017 rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe, Z.. T. K., zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. 09. 2011. Proti predmetnému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie. Z dôvodu prebiehajúceho konania o návrhu žalobkyne na obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím žalovanej č. 47126-3/2016-BA zo dňa 16. 11. 2016, ktorého predmet súvisel s daným konaním, žalovaná rozhodnutím č. 36587-2/2017-BA zo dňa 14. 09. 2017 prerušila konanie o odvolaní žalobkyne podanom proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra, č. 9744-1/2017-NR. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25. 09. 2017.

8. Následne potom, ako odpadol dôvod prerušenia konania, žalovaná ako odvolací orgán pokračovala v konaní, napadnuté rozhodnutie č. 9744-1/2017-NR preskúmala v celom rozsahu a dospela k záveru, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade s právnymi predpismi, preto odvolanie zamietla a napadnuté rozhodnutie potvrdila rozhodnutím č. 22117-3/2018-BA zo dňa 05. októbra 2018. Rozhodnutie žalovanej nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 10. 2018.

9. Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra, dňa 17. februára 2017 vydala rozhodnutie č. 700-1110423817- GC04/17, ktorým predpísala žalobkyni za obdobie január 2009, február 2009, marec 2009, apríl 2009, máj 2009, jún 2009, júl 2009, august 2009, september 2009, október 2009, november 2009, december 2009, január 2010, február 2010, marec 2010, apríl 2010, máj 2010, jún 2010, júl 2010, august 2010, september 2010, október 2010, november 2010, december 2010, január 2011, február 2011, marec 2011, apríl 2011, máj 2011, jún 2011, júl 2011, august 2011, september 2011 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity, spolu v sume 3.245,13 eur. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia je príloha. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že na základe kontroly odvodu poistného a príspevkov bolo zistené, že poistné a príspevky neodviedla vôbec za mesiac január 2009- december 2009, január 2010 - december 2010 a január 2011 - september 2011, čím porušila ust. , , zákona, , a prvá veta zákona a , , a v znení účinnom do 31. 12. 2012.

10. V danej veci, všetky námietky žalobkyne uvedené v správnej žalobe, sa týkajú právoplatného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra č. 14819-4/2016-NR, zo dňa 23. 05. 2016 (ktorým rozhodla, že žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa

30. apríla 2008) a s ním súvisiaceho rozhodnutia žalovanej č. 47126-3/2016-BA zo dňa 16. novembra 2016 (ktorým žalovaná potvrdila rozhodnutie zo dňa 23. 05. 2016).

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovanej

11. Preskúmavaným rozhodnutím Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, ako príslušný odvolací orgán, v súlade so o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, dňa 05. 10. 2018 pod č. 22119-3/2018-BA, rozhodla podľa zákona o sociálnom poistení tak, že odvolanie žalobkyne, podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra č. 700-1110423817-GC04/17 zo dňa 17. 02. 2017 vo veci predpísania poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity, zamietla v celom rozsahu a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra, potvrdila.

12. Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) vydala rozhodnutie č. 700-1110423817-GC04/17 zo dňa 17. 02. 2017, ktorým rozhodla, vo veci predpísania poistného na nemocenské poistenie v sume 453,23 eura, poistného na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 1 860,27 eura, poistného na invalidné poistenie v sume 619,26 eura a poistného do rezervného fondu solidarity v sume 311,37 eura za obdobie január 2009 až september 2011, spolu v sume 3 245,13 eura.

13. Žalobkyňa podala proti vyššie uvedenému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom uviedla, že napadnuté rozhodnutie je priamo závislé na platnosti a správnosti rozhodnutí č. 14819-4/2016-NR a č. 47126-3/2016-BA. V tomto konaní bola podaný návrh na obnovu konania. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. 14819-4/2016-NR zo dňa 23. 05. 2016 rozhodol, že žalobkyni, ako SZČO, nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. 04. 2008.

14. Žalovaná preskúmala odvolaním napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu a dospela k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a v súlade so zákonom v znení neskorších predpisov.

15. Podľa výpisu zo Živnostenského registra Okresného úradu Nitra, číslo živnostenského registra: 403-18278, žalobkyňa bola oprávnená na výkon samostatnej zárobkovej činnosti na základe živnostenského listu č. ŽO-1999/43908-00002, s dátumom vzniku oprávnenia 01. 11. 1999. Žalobkyňa mala pozastavené prevádzkovanie živnosti v období od 01. 05. 2008 do 31. 12. 2012. Žalobkyňa ukončila podnikateľskú činnosť k 31. 12. 2012.

16. Uviedla, že Slovenská lekárska komora vydala dňa 10. 01. 2006 žalobkyni licenciu č. L1A/ na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, v odbore všeobecné lekárstvo. Slovenská lekárska komora rozhodnutím č. LZA/NR/0768/05 zo dňa 08. 12. 2015 zrušila rozhodnutie L1A/NR/0768/05 zo dňa 10. 01. 2006 ku dňu 18. 01. 2016, avšak najskôr ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia LZA/NR/0768/05.

17. Žalobkyňa bola od 01. 03. 2005 sporiteľkou podľa o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

18. Podľa údajov z Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, žalobkyňa mala príjem zo živnosti za rok 2007, 2008 a 2009 vyšší, ako zákonom ustanovená suma pre rok 2007, 2008 a 2009.

19. Podľa názoru žalovanej, v prípadoch ak SZČO - lekár, má platnú licenciu L1A a v rozhodujúcom období má príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší, ako je zákonom stanovená hranica, SZČO - lekárovi, povinné sociálne poistenie vzniká, resp. pokračuje. Uviedla, že SZČO je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku.

20. V prípade žalobkyne bol podaný registračný list fyzickej osoby - odhláška, s dátumom zániku poistenia 30. 04. 2008, na základ ktorého bola žalobkyňa registrovaná v Registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia žalovanej ako SZČO v období do 30. 04. 2008, pretože o existencii

licencie typu L1A žalobkyne nemala žiadnu vedomosť, keďže žalobkyňa licenciu typu L1A žalovanej nepredložila.

21. Žalobkyňa však bola aj po 30. 04. 2008 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou SZČO. V tejto súvislosti nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia žalobkyňa príjem za uvedené roky dosiahla, ale skutočnosť, že príjem dosiahla ako SZČO.

22. Z dôvodu nesprávne podaného registračného listu fyzickej osoby - odhlášky, s dátumom zániku poistenia 30. 04. 2008, bol správny orgán prvého stupňa oprávnený dňa 23. 05. 2016 vydať rozhodnutie č. 14819-4/2016-NR, ktorým rozhodol vo veci zániku sociálneho poistenia žalobkyne tak, že jej nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. 04. 2008. Zvýraznila, že žalobkyni ako SZČO vyplývala priamo zo zákona povinnosť odvádzať poistné a príspevky v lehote splatnosti, v správnej výške a spôsobom ustanoveným zákonom v znení neskorších predpisov.

23. Záverom žalovaná uviedla, že zákon v znení neskorších predpisov umožňuje súbeh právneho postavenia zamestnanca s právnym postavením povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO. Ak je fyzická osoba súčasne zamestnancom aj povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou SZČO, poistné a príspevky za ňu ako zamestnanca odvádza zamestnávateľ a poistné a príspevky ako SZČO je povinná si odvádzať sama za seba. Zákon v znení neskorších predpisov však upravuje „úhrn vymeriavacích základov“, t. j. tzv. „maximálny mesačný vymeriavací základ“. Ak by „úhrn vymeriavacích základov“ za niektorý mesiac, resp. mesiace, bol vyšší ako suma ustanovená zákonom v znení neskorších predpisov, zo súm, ktoré by presiahli tzv. „maximálny mesačný vymeriavací základ“, by sa poistné a príspevky neodvádzali. Žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by zakladali pochybnosti o správnosti napadnutého rozhodnutia.

24. K námietke premlčania práva predpísať poistné za obdobie január 2009 až september 2011 uviedla, že nie je možné ju uznať s ohľadom na neuplynutie desaťročnej premlčacej lehoty plynúcej odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa vydania napadnutého rozhodnutia. Poistné a príspevky za mesiac január 2009 boli splatné dňa 09. 02. 2009, napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 17. 02. 2017, t. j. pred uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty za mesiac január 2009.

25. Žalovaná mala za to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom v znení neskorších predpisov.

III. Argumenty žalobkyne v podanej žalobe

26. Predmetné rozhodnutie žalovanej napadla žalobkyňa včas podanou žalobou zo dňa 18. 12. 2018 a žiadala o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia č. 22119-3/2018-BA zo dňa 05. 10. 2018, ktoré zároveň žiadala zrušiť aj spolu s prvostupňovým rozhodnutím. Okrem uvedeného napadnutého rozhodnutia podanou žalobou žalobkyňa žiadala aj o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovanej č. 22117-3/2018-BA zo dňa 05. 10. 2018, č. 22118-3/2018-BA zo dňa 05. 10. 2018, č. 22120-3/2018-BA zo dňa 05. 10. 2018 a č. 22121-3/2018-BA zo dňa 05. 10. 2018, ktoré taktiež žiadala zrušiť spolu s prvostupňovými rozhodnutiami správneho orgánu prvého stupňa.

27. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že uvedené rozhodnutia sa odvíjajú od rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. 14819-4/2016-NR zo dňa 23. 05. 2016, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové postenie dňa 30. 04. 2008. Ako bolo uvedené v tomto rozhodnutí, správny orgán prvého stupňa pri kontrole registrácie na základe podkladov poskytnutých zo Slovenskej lekárskej komory zistil, že žalobkyňa je v registri Slovenskej lekárskej komory registrovaná od 18. 01. 2006 a žalobkyňa si podala odhlášku z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňa 28. 05. 2008 s nesprávnym dátumom zániku k 30. 04. 2008.

28. Proti rozhodnutiu č. 14819-4/2016-NR žalobkyňa podala odvolanie. Žalovaná rozhodnutím č. 47126-3/2016 BA zo dňa 16. 11. 2016 rozhodla tak, že odvolanie podané voči rozhodnutiu č. 14819-4/2016-NR zamietla v celom rozsahu a napadnuté rozhodnutie potvrdila. Žalobkyňa podala

návrh na obnovu konania zo dňa 13. 03. 2017, ktorým sa domáhala obnovy konania vedeného pod č. 14819-4/2016-NR. Žalovaná rozhodnutím č. 21862-5/2017 zo dňa 23. 10. 2017 zamietla podanie žalobkyne zo dňa 13. 03. 2017 a nepovolila obnovu konania č. 14819-4/2016-NR. Žalobkyňa podala voči tomuto rozhodnutiu návrh na obnovu konania zo dňa 23. 10. 2017. Dňa 14. 12. 2017 vydala žalovaná rozhodnutie č. 21862-7/2017-BA/OK/GR, ktorým zamietla odvolanie žalobkyne zo dňa 23. 10. 2017 a potvrdila rozhodnutie č. 21862-5/2017.

29. Správny orgán prvého stupňa vydal dňa 17. 02. 2017 rozhodnutie č. 700-1110423817-GC04/17 vo veci predpísania poistného na nemocenské poistenie v sume 94,81 eura, poistného na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodcovské sporenie v sume 387,16 eura, poistného na invalidné poistenie v sume 129,05 eura a poistného do rezervného fondu solidarity v sume 102,25 eura za obdobie máj až december 2008, spolu v sume 713,27 eura. Žalobkyňa sa voči tomuto rozhodnutiu odvolala, nakoľko napadnuté rozhodnutie je priamo závislé na platnosti a správnosti rozhodnutí č. 14819-4/2016- NR a č. 47126-3/2016 BA, ktorých správnosť a platnosť žalobkyňa od začiatku spochybňuje. Dňa 05. 10. 2018 vydala žalovaná rozhodnutie č. 22119-3/2018-BA, ktorým podané odvolanie zamietla v celom rozsahu a napadnuté rozhodnutie č. 700-1110423817-GC04/17 potvrdila.

30. Správny orgán prvého stupňa vydal dňa 17. 02. 2017 rozhodnutie č. 700-1110423917-GC04/17, vo veci predpísania penále za obdobie január 2009 - september 2011, v sume 3.242,29 eura, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity, vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti uvedeného poistenia a príspevkov do dňa začatia kontroly. Žalobkyňa podala voči uvedenému rozhodnutiu odvolanie zo dňa 13. 03. 2017. Žalovaná dňa 05. 10. 2018 vydala rozhodnutie č. 22120-3/2018-BA, ktorým podané odvolanie zamietla v celom rozsahu a potvrdila napadnuté rozhodnutie.

31. Správny orgán prvého stupňa vydal dňa 20. 02. 2017 rozhodnutie č. 700-1110435617-GC04/17, ktorým žalobkyni predpísal penále v sume 833,84 eura za obdobie jún 2004, august 2004, december 2004, júl 2005, jún - november 2006, február 2007, apríl 2007 - december 2008. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa dňa 13. 03. 2017 odvolanie. Žalovaná vydala dňa 05. 10. 2018 rozhodnutie č. 22121-3/2018-BA, ktorým uznala námietku premlčania práva predpísať penále za obdobie jún 2004, august 2004, december 2004, júl 2005, jún - november 2006 a ktorým zmenila rozhodnutie č. 700-1110435617-GC04/17 tak, že penále predpisuje za obdobie február 2007, apríl 2007 až december 2008, spolu v sume 825,66 eura a v ostatnom rozhodnutie č. 700-1110435617-GC04/17 potvrdila.

32. Správny orgán prvého stupňa vydal dňa 17. 02. 2017 rozhodnutie č. 9744-1/2017-NR, ktorým rozhodol, že žalobkyni ako SZČO zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. 09. 2011. Žalobkyňa podala proti tomuto rozhodnutiu dňa 17. 03. 2017 odvolanie. Žalovaná vydala dňa 05. 10. 2018 rozhodnutie č. 22117-3/2018-BA, ktorým odvolanie žalobkyne zamietla v celom rozsahu a napadnuté rozhodnutie potvrdila.

33. Správny orgán prvého stupňa vydal dňa 17. 02. 2017 rozhodnutie č. 700-1110423817-GC04/17, vo veci predpísania poistného na nemocenské poistenie v sume 454,23 eura, poistného na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 1.860,27 eura, poistného na invalidné poistenie v sume 619,26 eura a poistného do rezervného fondu solidarity v sume 311,37 eura za obdobie január 2009 - september 2011, spolu v sume 3.245,13 eura. Žalobkyňa podala voči uvedenému rozhodnutiu dňa 13. 03. 2017 odvolanie. Žalovaná dňa 05. 10. 2018 rozhodnutím č. 22119-3/2018-BA rozhodla o podanom odvolaní tak, že ho zamietla v celom rozsahu a potvrdila napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.

34. Nakoľko žalobkyňa s uvedenými rozhodnutiami žalovanej nesúhlasila, podala proti nim žalobu z nasledovných dôvodov.

35. Výkon povolania žalobkyne na základe licencie typu L1A č. (tzv. L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore: všeobecné lekárstvo) je viazaný na splnenie rôznych podmienok a to najmä pridelenie kódu od Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou SR a vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie vydaného príslušným vyšším územným celkom.

Bez splnenia týchto podmienok by žalobkyňa nemohla vykonávať svoje povolanie vo vlastnom mene a na vlastný účet.

36. Žalobkyni bola licencia vydaná Slovenskou lekárskou komorou dňa 10. 01. 2006, pričom žalobkyňa výkon zdravotníckeho povolania v povolaní lekár ukončila ku dňu 31. 08. 2006. Žalobkyňa po tomto dátume nikdy nevykonávala lekársku prax ako SZČO, resp. v súvislosti s licenciou na výkon samostatnej praxe v povolaní lekár a nemala príjmy ani zo živnosti. Odo dňa 01. 09. 2006 žalobkyňa pôsobí ako zamestnanec v ambulancii všeobecného lekára spoločnosti MEDISIS s.r.o., so sídlom Hanulova 40/973, 949 01 Nitra, IČO: 35 970 634. V roku 2008 žalobkyňa prerušila živnosť prevádzkovanú v súbehu s pracovnoprávnym vzťahom, pričom rozhodnutie Obvodného úradu v Nitre nadobudlo právoplatnosť dňa 25. 04. 2008. Odhlášku z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia podala žalobkyňa dňa 28. 05. 2008. V roku 2009 bolo prerušenie živnosti predĺžené a v roku 2012 bola živnosť definitívne ukončená. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa reálne činnosť, na ktorú sa licencia vzťahovala ukončila ku dňu 31. 08. 2006, nakoľko od 01. 09. 2006 pôsobí ako zamestnanec. Uviedla, že existencia licencie na výkon zdravotníckeho povolania, resp. jej „držanie“ automaticky neznamená, že dochádza aj k jej reálnemu výkonu držiteľom licencie.

37. Žalobkyňa namietala (rovnako ako namietala aj v podaných odvolaniach voči rozhodnutiam správneho orgánu prvého stupňa), že rozhodnutie č. 14819-4/016-NR, ktorým správny orgán prvého stupňa rozhodol, že jej nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. 04. 2008 sa odvoláva na ustanovenia o sociálnom poistení, ktoré neboli platné v posudzovanom období. V zmysle ustanovenia zákona o sociálnom poistení (platný od 01. 01. 2008 do 12. 06. 2008) je „SZČO podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá a) vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu, b) má oprávnenie prevádzkovať živnosť, c) má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, d) je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti, e) vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere, f) vykonáva činnosť obchodného zástupcu.“ Považovala za zrejmé, že v rozhodnom časovom období zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nespadala pod zákonnú definíciu SZČO.

38. Naproti tomu, zo znenia ustanovenia § 5 zákona o sociálnom poistení platného od 05. 03. 2016 do 30. 06. 2016 „SZČO podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.“

39. Mala za to, že správny orgán prvého stupňa pri posudzovaní statusu SZČO vychádzal z nesprávneho zákonného ustanovenia a ďalej, že aplikoval nesprávnu právnu úpravu na rozhodnutie o okamihu zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne. Tiež poukázala na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. zo dňa 02. 10. 2017, v zmysle ktorého je „rozhodujúca právna úprava účinná od 01. 01. 2014, ktorá nanovo definovala status SZČO. ... Od 01. 07. 2014 postavenie SZČO nie je závislé od daňovej registrácie, ale status SZČO v sociálnom poistení je založený iba na dosahovaní príjmov z podnikania alebo z výkonu inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov v kalendárnom roku rozhodujúcom pre vznik alebo trvanie povinného sociálneho poistenia SZČO.“

40. Žalobkyňa ďalej poukázala na ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b) o sociálnom poistení (v znení platnom od 01. 08. 2006) a uviedla, že zo zákonného ustanovenia je zrejmé, že jej zaniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie dňom naplnenia formálnej podmienky uvedenej vo vyššie uvedenom zákonnom ustanovení a to vznikom pracovného pomeru dňa 01. 09. 2016, kedy začala vykonávať zdravotnícke povolanie v pracovnoprávnom vzťahu v zmysle ustanovenia § 3 ods. 4 písm. a) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.

41. Žalobkyňa zastala názor, že je potrebné zamerať sa na podstatu pojmu SZČO. Z gramatického výkladu tohto slovného spojenia je zjavné, že má ísť o činnosť a nie o nečinnosť tak, ako to bolo v

jej prípade odo dňa 31. 08. 2006, t. j. v rozhodnom období. Inak povedané, nebol naplnený účel a podstata uvedenej definície, bez ohľadu na formalistický výklad prezentovaný žalovanou. Podľa názoru žalobkyne, žalovaná a správny orgán prvého stupňa dostatočne neposúdili, či mala status SZČO aj po 01. 09. 2006, odkedy pôsobí ako zamestnankyňa spoločnosti MEDISIS, s.r.o.; či od uvedeného času vykonávala činnosť ako SZČO a na základe akých skutočností žalobkyňa v predmetnom období dosiahla príjem. Mala za to, že v konaní bude preukázané, že po období 01. 09. 2006 nevykonávala činnosť ako SZČO a teda, že nespadala pod režim poistenia podľa ustanovenia § 5 písm. c) v spojení s ustanovením § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Podľa ustanovenia § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je možné postupovať len v tom prípade, ak zostáva zachovaný status SZČO, čo nie je jej prípad.

42. Považovala za potrebné zdôrazniť povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna istota. S princípom právnej istoty logicky korešponduje aj zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako, pričom poukázala aj na príslušnú judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. zo dňa 13. 09. 2011, ako aj rozhodnutie zo dňa 28. 04. 2010). Považovala za nesporné, že podala odhlášku z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňa 28. 05. 2008, pričom správny orgán prvého stupňa bez náležitého upozornenia, resp. odôvodnenia v roku 2016 (viac ako po 8 rokoch od podania odhlášky) vydal rozhodnutie, ktorým túto odhlášku neakceptoval. Žalobkyňa konala v dobrej viere a dobromyseľnosti, keď sa spoliehala na to, že správny orgán prvého stupňa jej odhlášku k dátumu v nej uvedenému plne akceptoval. Vydaním tohto rozhodnutia došlo podľa názoru žalobkyne k porušeniu princípu právnej istoty. Záverom poukázala na nález ÚS SR -39 zo dňa 23. 09. 2009 a tiež na rozsudok Krajského súdu v Nitre, sp. zn. zo dňa 29. 01. 2018.

43. Taktiež namietala nezákonnosť v tom smere, že z rozhodnutí žalovanej a ani z rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa nevyplývalo, aký skutočný príjem dosiahla, teda aký príjem v relevantnom období tieto orgány považovali za smerodajný, resp. za preukázaný.

IV. Vyjadrenie žalovanej k podanej žalobe

44. Žalovaná vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 14. 03. 2019, k námietkam žalobkyne uviedla, že rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo, že žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. 04. 2008, nadobudlo právoplatnosť, čo znamená, že konečným a záväzným spôsobom upravilo právne pomery účastníkov konania.

45. Žalovaná vo vyjadrení namietala, že žalobkyňa nepožiadala na to príslušný súd o preskúmanie zákonnosti ani rozhodnutia žalovanej č. 47126-3/2016-BA zo dňa 16. 11. 2016, ani rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 21862-7/2017-BA/OK/GR zo dňa 14. 12. 2017, teda skutočnosť, že žalobkyni, ako SZČO, nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. 04. 2008 bola na úrovni správneho orgánu právoplatne vyriešená. Keďže už uplynula lehota na podanie správnej žaloby mala za to, že správny súd nemôže tieto rozhodnutia v rámci svojej pôsobnosti preskúmať. Predmetom tohto súdneho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. 22119-3/2018-BA zo dňa 05. 10. 2018, ktorým bola žalobkyni predpísaná dlžná suma poistného a príspevkov za obdobie január 2009 až september 2011.

46. Žalovaná s poukazom na § 5 zákona o sociálnom poistení oponovala názoru žalobkyne, že už od 01. 09. 2006 nemala právne postavenie SZČO. Žalobkyňa bola držiteľkou živnostenského listu sp. č. ŽO-1999/43908-00002, s dátumom vzniku oprávnenia dňa 01. 11. 1999. V zmysle živnostenského listu mala žalobkyňa právne postavenie SZČO podľa § 5 písm. b/ zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. 12. 2010 a na jeho základe bol oprávnená vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť (žalobkyňa na podklade tohto oprávnenia činnosť po 31. 08. 2006 aj musela vykonávať, keďže z daňových priznaní je zrejmé, že príjem zo živnosti dosahovala). Podľa výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Nitra, číslo živnostenského registra: 403-18278, mala žalobkyňa v období od 01. 05. 2008 do 31. 12. 2012 pozastavené prevádzkovanie živnosti. Podnikateľskú činnosť vykonávanú na základe živnostenského listu sp. č. ŽO-1999/43908-00002 žalobkyňa ukončila ku dňu 31. 12. 2012.

47. Žalovaná uviedla, že žalobkyňa mala po 31. 08. 2006 právne postavenie SZČO na účely sociálneho poistenia aj na základe § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. 12. 2010, pretože bola držiteľkou ďalšieho oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Týmto oprávnením bola licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, číslo: L1A/NR/0768/05, ktorú žalobkyni na jej žiadosť dňa 10. 01. 2006 vydala Slovenská lekárska komora a ktorej existenciu nespochybnila ani samotná žalobkyňa. Predmetná licencia L1A bola rozhodnutím Slovenskej lekárskej komory číslo: L1A/NR/0768/05, zo dňa 08. 12. 2015 zrušená až ku dňu 12. 01. 2016.

48. Podľa právneho názoru žalovanej, licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá jej držiteľovi na účely sociálneho poistenia právne postavenie SZČO v zmysle § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. 12. 2010.

49. Z ust. je zrejmé, že tento zákon upravuje rôzne alternatívy, ako možno vykonávať zdravotnícke povolanie. Na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, označovanej ako licencia L1A, môžu samostatnú zdravotnícku prax vykonávať zdravotnícki pracovníci, napr. v povolaní lekár, logopéd, psychológ. Tento typ licencie sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status SZČO na účely sociálneho poistenia.

50. Povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia po splnení všetkých zákonom ustanovených podmienok vydáva Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky alebo v rámci preneseného výkonu štátnej správy samosprávny kraj, pričom uvedené orgány príslušné na vydanie povolenia môžu toto povolenie za určitých podmienok zrušiť. Povolenie má formu rozhodnutia.

51. S poukazom na ust. , považovala žalovaná vyjadrenie žalobkyne, že na to, aby držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe mohol vykonávať činnosť potrebuje povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, za nesprávne. Na vykonávanie činnosti na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vyžaduje len existenciu predmetnej licencie L1A. Naproti tomu na udelenie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia zákon vyžaduje existenciu iného typu licencie.

52. Rovnako podľa jej názoru nie je dôvodné ani konštatovanie žalobkyne, že vykonávanie činnosti na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je podmienené pridelením kódu poskytovateľa. S účinnosťou do 30. 04. 2015 kládol túto povinnosť len poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý je držiteľom povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia.

53. S účinnosťou od 01. 01. 2011 do 30. 06. 2014 sú pre nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby rozhodujúce dve podmienky, a to podmienka veku (dosiahnutie 18 rokov veku) a registrácia podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Z okruhu samostatne zárobkovo činných osôb sú vyňaté fyzické osoby, ktoré majú podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

54. Žalobkyňa splnila podmienku veku a zároveň podľa údajov, ktoré žalovanej poskytlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, bola v súvislosti so zárobkovou činnosťou registrovaná na príslušnom daňovom úrade v období od 29. 06. 1993 do 13. 03. 1995 a následne od 17. 09. 1997 do 04. 03. 2013. Z dôvodu, že žalobkyňa naplnila obe podmienky rozhodujúce pre nadobudnutie právneho postavenia SZČO podľa , bola na účely sociálneho poistenia považovaná za SZČO aj od 01. 01. 2011.

55. Samotné nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia však automaticky nezakladá SZČO povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Podľa platnej právnej úpravy vznik nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Až pri dosiahnutí príjmu relevantného na vznik povinného nemocenského poistenia a

povinného dôchodkového poistenia SZČO ustanoveného zákonom o sociálnom poistení vzniká SZČO povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie.

56. Vznik, resp. zánik povinného nemocenské poistenie a povinného dôchodkového poistenia SZČO sa posudzuje vždy k 1. júlu kalendárneho roka, resp. k 1. októbru kalendárneho roka (ak bola SZČO predĺžená lehota na podanie daňového priznania), pričom sa vychádza z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý SZČO dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie.

57. Ak SZČO dosiahne v predchádzajúcom kalendárnom roku príjem vyšší ako ustanovuje zákon o sociálnom poistení, vzniká jej od 01. júla kalendárneho roka, resp. od 01. októbra kalendárneho roka povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, resp. do 30. septembra kalendárneho roka.

58. Z údajov, ktoré žalovanej poskytlo Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky (od 01. 01. 2012 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky), vyplýva, že príjmy žalobkyne z podnikania za rok 2005, 2006, 2007, 2008 a 2009 boli vyššie ako zákonom stanovená suma.

59. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobkyni, ako SZČO, zaniklo v zmysle § 21 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov dňa 30. 09. 2011 z dôvodu, že v rozhodujúcom období, t. j. v roku 2010 nedosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. V zmysle daňového priznania za rok 2010, ktoré bolo správcovi dane predložené dňa 30. 06. 2011, žalobkyňa dosiahla za rok 2010 príjmy zo živnosti v sume 2 200 eur (zákonom stanovená hranica príjmu bola vo výške 3 948,72 eura).

60. Na tomto mieste žalovaná dodala, že jednak správny orgán prvého stupňa, ako aj žalovaná, vo svojich rozhodnutiach jednoznačne uviedli, z akého príjmu žalobkyne pri vydaní rozhodnutí vychádzali.

61. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa bola aj po 31. 08. 2006 držiteľkou jednak živnostenského listu a rovnako tak aj licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A), ktoré ju oprávňovali na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedených v § 53 písm. a/ bod dva zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. 12. 2010, žalobkyni dňom 31. 08. 2006 nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 4 písm. b/ zákona o sociálnom poistení.

62. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobkyni v zmysle § 21 ods. 4 písm. b/ zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. 12. 2010 nezaniklo ani ku dňu 30. 04. 2008, kedy jej bolo pozastavené prevádzkovanie živnosti, pretože aj po tomto dni bola žalobkyňa naďalej držiteľkou oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu (licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe).

63. K zániku povinného poistenia dochádza len v tom prípade, ak SZČO má zrušené všetky oprávnenia, na základe ktorých môže dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa a v znení neskorších predpisov. V prípade fyzickej osoby, ktorá má status SZČO na základe oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, zákon o sociálnom poistení upravuje okrem vyššie uvedeného aj iný spôsob zániku povinného poistenia, a to taký, keď SZČO, ktorá je síce naďalej držiteľom oprávnenia podľa osobitného predpisu (t. j. nedošlo k zániku všetkých oprávnení), avšak toto oprávnenie potrebuje len pre výkon činnosti v právnom vzťahu zakladajúcom právo na príjem zo závislej činnosti podľa až h/ v znení neskorších predpisov. Uvedené však nemožno aplikovať v prípade žalobkyne, pretože ako už bolo vyššie spomínané, v zmysle licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, teda oprávnenie na výkon činnosti podľa osobitného predpisu, na základe ktorého sa žalobkyňa považovala za SZČO podľa zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. 12. 2010 aj v období po 31. 08. 2006, resp. po 30. 04. 2008, nepotrebovala pre výkon činnosti v pracovnom pomere. Pre výkon zdravotníckej činnosti v pracovnom pomere ustanovuje povinnosť byť držiteľom licencie na výkon zdravotníckeho povolania (licencia L1B) alebo licencie na výkon odborného zástupcu (licencie L1C), teda nie licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencie L1A).

64. V danom prípade je smerodajné, že žalobkyňa bola v spornom období držiteľkou oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu (t. j. licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) a zároveň, že v rozhodujúcom období dosiahla zákonom o sociálnom poistení ustanovenú hranicu príjmu.

65. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27. júna 2017.

66. V tejto súvislosti doplnila, že zákon o sociálnom poistení upravuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO ako „jedno poistenie“ a nie ako niekoľko od seba z nezávislých sociálnych poistení. Pri posudzovaní príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, nie je rozhodujúce, či SZČO dosiahla tento príjem na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, na základe živnostenského oprávnenia alebo na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, resp. na základe iného právneho vzťahu, ktorý tejto osobe zakladá status SZČO. Rozhodujúca je len skutočnosť, že SZČO dosiahla tento príjem.

67. Žalovaná ešte raz dala do pozornosti súdu, že pri posudzovaní príjmu relevantného pre vznik, resp. trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne ako SZČO žalovaná vychádzala len z príjmu, ktorý žalobkyňa dosiahla v rozhodujúcom období, t. j. príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, nie z príjmu, ktorý žalobkyňa dosiahla z činnosti zamestnanca.

68. Uviedla, že nie je na mieste ani námietka žalobkyne, že žalovaná bez predošlého náležitého upovedomenia vydala rozhodnutie, ktorým zmenila dátum zániku jej povinného poistenia, čím neakceptovala ňou podaný registračný list fyzickej osoby - odhláška. Pred samotným vydaním rozhodnutia číslo: 14819-4/2016-NR, zo dňa 23. 05. 2016 (ktorým bolo rozhodnuté, že žalobkyni nezaniklo povinné poistenie dňa 30. 04. 2008), správny orgán prvého stupňa listom č. 7395-2/2016- NR, zo dňa 01. 02. 2016, vyzval žalobkyňu na predloženie podkladov potrebných pre rozhodnutie. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobkyňa mala vedomosť o prebiehajúcom konaní vo veci zániku jej povinného poistenia ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia číslo: 14819-4/2016-NR. Na základe predmetnej výzvy žalobkyňa dňa 17. 02. 2016 predložila Sociálnej poisťovni licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. 69. Ak by žalobkyňa v čase pozastavenie prevádzkovania živnosti a podania registračného listu fyzickej osoby - odhláška (s dátumom zániku povinného poistenia dňa 30. 04. 2008) uviedla, že disponuje aj ďalším oprávnením na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti, pobočka by ju informovala, že k zániku jej povinného poistenia nemohlo v deň 30. 04. 2008 dôjsť. V zmysle § 227 ods. 2 písm. a/ zákona o sociálnom poistení bola práve žalobkyňa povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia, avšak pri predložení daného registračného listu fyzickej osoby tak neurobila, a teda porušila svoju povinnosť, ktorú jej ukladá zákon o sociálnom poistení.

70. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla, aby Krajský súd v Nitre správnu žalobu voči rozhodnutiu žalovanej zamietol.

V. Vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalovanej

71. Následne sa k vyjadreniu žalovanej vyjadrila žalobkyňa replikou zo dňa 08. 04. 2019 a k námietkam žalovanej týkajúcim sa dodržania lehoty na podanie správnej žaloby v sociálnych veciach uviedla, že v predmetnom konaní sa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovanej, ktoré jej bolo doručené dňa 22. 10. 2018. S poukazom na uvedený dátum doručenia mala za to, že v predmetnej veci bola zachovaná lehota na podanie správnej žaloby.

72. Poprela tvrdenie žalovanej o tom, že žalobkyňa sa v tomto konaní domáhala preskúmania právoplatného rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, č. 14819-4/2016-NR zo dňa 23. 05. 2016. Zdôraznila, že predmetom tohto súdneho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej, ktorým žalovaná rozhodla o odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa č. 700-1110423817-GC04/17 zo dňa 17. 02. 2017, vo veci predpísania poistného na nemocenské

poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity za obdobie od januára 2009 až do septembra 2011.

73. Poukázala na to, že všetky rozhodnutia žalovanej vydané v súvislosti so zánikom povinného poistenia žalobkyne, resp. rozhodnutia ktorými boli žalobkyni predpísané poistné a príspevky, vydala žalovaná bez toho, aby žalobkyňu upovedomila o začatí správneho konania. Týmto došlo k porušeniu zásady úzkej súčinnosti správnych orgánov s účastníkmi konania, vyplývajúcej z ustanovenia § 3 ods. 2 Správneho poriadku. Podľa jej názoru, je povinnosťou správnych orgánov upovedomiť účastníka správneho konania o jeho začatí. Žalovaná vo vyjadrení namietala, že prvostupňový správny orgán listom č. 7395-2/2016-NR zo dňa 01. 02. 2016 vyzval žalobkyňu na predloženie podkladov potrebných pre rozhodnutie, čím bolo zabezpečené, že žalovaná mala vedomosť o prebiehajúcom konaní ešte pred vydaním rozhodnutia, ktorým žalovaná zmenila dátum zániku povinného poistenia žalobkyne.

74. Uviedla, že predmetné konanie je špecifické, nakoľko v ňom ide o sporný zánik sociálneho poistenia z dôvodu, že k vydaniu rozhodnutí došlo po uplynutí viac ako 9 rokov a naviac za situácie, kedy žalobkyňa dôvodne verila v to, že jej status SZČO zanikol ku dňu 30. 04. 2008.

75. Mala za to, že postupom správneho orgánu prvého stupňa bola porušená uvedená zásada uplatňovaná vo všetkých administratívnych konaniach a došlo k ukráteniu žalobkyne na jej procesných právach tým, že bolo porušené jej právo na obhajobu a boli porušené jej práva a právom chránené záujmy. Rovnako mala za to, že na správne konanie sa vzťahuje aj právo na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka ako základného práva vyplývajúceho z článku 48 ods. 2 nielen pre konanie súdne (nález Ústavného súdu SR sp. zn. ), ako aj právo na dostatočné, zrozumiteľné a logické odôvodnenie rozhodnutia, ako aj princípu predvídateľnosti rozhodnutia (rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 27. 02. 2018, sp. zn. ). Mala za to, že žiaden z týchto princípov nebol v priebehu správneho konania zachovaný.

76. Čo sa týka postavenia žalobkyne ako SZČO, žalobkyňa nepovažovala za spornú tú skutočnosť, že jej dňa 10. 01. 2006 bola vydaná licencia č. L1A/NR/0768/05 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore: všeobecné lekárstvo („licencia“). Rovnako žalobkyňa nepovažovala za sporné, že výkon zdravotníckeho povolania podľa licencie ukončila dňa 31. 08. 2006 a že odo dňa 01. 09. 2006 pôsobila ako zamestnanec v ambulancii všeobecného lekára spoločnosti MEDISIS, s.r.o. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa reálny výkon činnosti, na ktorú sa vzťahuje licencia nevykonávala odo dňa 31. 08. 2006 a teda nemohla mať z licencie ani žiadne príjmy.

77. Uviedla, že v prejednávanej veci mala žalovaná v prvom rade posúdiť, či žalobkyňa mala status SZČO aj po 30. 04. 2008, teda mala sa zaoberať výkladom ustanovenia § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení. Žalovaná sa nezaoberala podstatnou námietkou žalobkyne a to, že žalobkyňa v čase od 31. 08. 2006 nevykonávala činnosť podľa licencie. Zastala názor, že rozhodnutie žalovanej, ktoré je predmetnom súdneho prieskumu v tomto konaní bolo vydané v rozpore so zákonom na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

78. Ďalej uviedla, že z vyjadrenia žalovanej bolo zrejmé, že sa nestotožnila s tým, že povinné poistenie žalobkyne zaniklo dňa 30. 04. 2008. V zmysle tvrdenia žalovanej došlo k zániku poistenia žalobkyne dňa 30. 09. 2011. Mala za to, že žalovaná nesprávne a v rozpore so zákonom zhodnotila skutočnosť, že žalobkyňa bola držiteľkou licencie, ako dôvod, ktorý zakladá postavenie žalobkyne ako SZČO, pričom žalovaná neskúmala túto licenciu a neposudzovala ju v potrebných súvislostiach.

79. Žalovaná postupovala v predmetnom prípade bez prieskumu relevantných skutočností, pričom týmto postupom bol dosiahnutý neprimerane prísny dôsledok pre žalobkyňu, ktorý bude musieť znášať (jedná sa najmä o zaplatenie sumy rovnajúcej sa predpísanému dlžnému poisteniu ako aj penále). Tieto negatívne dôsledky bude musieť žalobkyňa znášať aj napriek tomu, že v relevantnom období nemala žiadne relevantné príjmy z výkonu povolanie na základe licencie; vykonala úkony, z ktorých vyplýva, že nemala záujem ďalej vykonávať činnosť SZČO a k vydaniu rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. 700-1110423817-GC04/17 zo dňa 17. 02. 2017 došlo až po 9 rokoch od odhlásenia žalobkyne z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO.

80. K vyššie uvedenému uviedla, že považovala za preukázané, že žalobkyňa ukončila výkon zdravotníckeho povolania lekár na základe licencie ku dňu 31. 08. 2006 a ďalej nikdy na základe licencie nevykonávala toto povolanie. Odvodové povinnosti si naďalej plnila z titulu zamestnaneckého pomeru. Podľa jej názoru bolo povinnosťou už prvostupňového správneho orgánu zistiť, z čoho vlastne jej príjmy pozostávali. Pokiaľ sa správnym orgánom nepodarilo dostatočným spôsobom preukázať, že žalobkyňa dosahovala tento príjem v období, keď vykonávala činnosť ako SZČO a keď vykonávala úkony v rámci lekárskej praxe na základe licencie podľa ustanovenia § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení (účinného do 31. 12. 2010), nemôže obstáť záver žalovanej o tom, že povinné poistenie u žalobkyne neskončilo dňa 30. 04. 2008, resp. pokračovalo aj po tomto dátume na základe „existencie“ licencie.

81. Rovnako poukázala na to, že zánik jej povinného poistenia žalovaná odvodila od ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Toto ustanovenie predpokladá zánik povinného poistenia SZČO, ktorej je predĺžená lehota na podanie daňového priznania ak v rozhodujúcom období takáto SZČO nedosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti relevantný na vznik povinného poistenia. Uviedla, že toto ustanovenie je možné aplikovať len za predpokladu, že k zániku poistenia došlo u SZČO. Naproti tomu ustanovenie § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení je ustanovením špeciálnym, v zmysle ktorého je pre zánik sociálneho poistenia relevantný zánik statusu samostatne zárobkovo činnej osoby a na príjem sa neprihliada. V takomto prípade poistenie zaniká dňom právnych skutočností vymenovaných v § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení a teda zaniká odo dňa, od ktorého nie je osoba oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti.

82. V nadväznosti na vyššie uvedené uviedla, že vykonala úkony, z ktorých vyplývalo, že nemala záujem ďalej vykonávať činnosť SZČO (napr. opakovane žiadala, aby správny orgán prvého stupňa akceptoval odhlášku z roku 2008 z povinného poistenia, opakovane informovala správny orgán prvého stupňa o tom, že ukončila výkon povolania ako SZČO na základe licencie a že odo dňa 01. 09. 2006 pôsobí ako zamestnanec spoločnosti MEDISIS, s.r.o.).

83. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že „ak by žalobkyňa v čase pozastavenie prevádzkovania živnosti a podania registračného listu fyzickej osoby - odhláška (s dátumom zániku povinného poistenia dňa 30. 04. 2008) uviedla, že disponuje aj ďalším oprávnením na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti, pobočka by ju informovala, že k zániku jej povinného poistenia nemohlo v deň 30. 04. 2008 dôjsť. V zmysle § 227 ods. 2 písm. a/ zákona o sociálnom poistení bola práve žalobkyňa povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia.“ Toto tvrdenie žalovanej považovala za nezmyselné, až šikanózne najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že citované zákonné ustanovenie vôbec nevysvetľuje, ako je potrebné tieto skutočnosti preukázať. Žalobkyňa (v tom čase nezastúpená advokátom), ako účastník konania neznalý právnych predpisov, nemôže bez adekvátneho poučenia zo strany správneho orgánu, resp. bez odpovede na svoje podanie, v zmysle ktorej sú predložené dôkazy nedostatočné, vedieť, či je jej odpoveď na takúto výzvu dostatočná. Uvedené tvrdenie žalovanej je v úplnom rozpore so základnými princípmi správneho konania podľa ustanovenia § 3 Správneho poriadku, v zmysle ktorého sú správne orgány povinné chrániť práva a záujmy fyzických osôb a musia poskytovať pomoc a poučenia účastníkom konania, aby títo pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

84. Zastávala tiež názor, že vydanie rozhodnutia po viac ako 9 rokoch predstavuje porušenie zásady právnej istoty a práva na rozhodnutie veci v primeranej lehote. Zdôraznila, že takéto rozhodnutie považuje za nezákonné, nemajúce žiadnu oporu vo všeobecne záväzných predpisoch. Zároveň poukázala na základné princípy konania upravené v ustanovení , ako aj na čl. 2 ods. 2 základných princípov v zmysle .

85. S poukazom na uvedené mala za to, že v správnom konaní nebola bezpochyby zodpovedaná základná otázka, či žalobkyňa od ukončenia výkonu povolania „lekár“ ako SZČO vykonávala činnosť ako SZČO. Správne orgány sa v priebehu konania vôbec nezaoberali uvedenou skutočnosťou, ani posúdením príjmov žalobkyne s dôrazom na to, z akých úkonov a na základe akého výkonu práce dosiahla uvedené príjmy. Mala za to, že správne orgány nesprávne posúdili otázku výkladu ustanovenia zákona o sociálnom poistení. V nadväznosti na uvedené mala za to, že existuje dôvod na zrušenie týchto rozhodnutí v zmysle ustanovenia , teda z dôvodu, že rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné pre ich nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

86. Na základe vyššie uvedených skutočností považovala svoje tvrdenie o tom, že ako lekár v období od 31. 08. 2006 nespadá pod režim povinného poistenia podľa § 21 ods. 2 zákona o sociálnom poistení (v spojení s ustanovením § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení) za dôvodné a navrhla, aby Krajský súd v Nitre napadnuté rozhodnutie žalovanej spolu s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zrušil.

VI. Ďalší priebeh súdneho konania

87. Následne žalobkyňa v podaní zo dňa 10. 06. 2019 poukázala na skutočnosť, že reálny výkon činnosti, na ktorú sa vzťahuje licencia L1A (konkrétne licencia č. L1A/NR/0768/05) ukončila dňa 31. 08. 2006. Od tohto dňa nevykonávala reálny výkon činnosti, na ktorú sa vzťahuje licencia a teda na základe licencie nemohla dosahovať žiadne príjmy. Odhlášku z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia podala dňa 28. 05. 2008. Zastala názor, že uvedené skutočnosti v konaní nie sú sporné a aj napriek uvedenému žalovaná tento argument žalobkyne neakceptovala. Žalovaná v podstate svoju argumentáciu v tomto prípade postavila na tom, že ak žalobkyňa disponovala licenciou a zároveň v konkrétnom roku dosiahla stanovenú hranicu príjmu, musí odviesť povinné poistenie (a to bez ohľadu na skutočnosť, či dosiahnuté príjmy súviseli s výkonom povolania v zmysle licencie).

88. Upozornila na uznesenie sp. zn. zo dňa 30. 04. 2019, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veľkom senáte správneho kolégia rozhodol o prijatí odpovedí na otázky nastolené uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 18. 02. 2019. Uznesenie veľkého senátu bolo vydané v skutkovo ako aj v právne obdobnom prípade, ako prejednávaný prípad, v ktorom žalovaná predostrela rovnaké argumenty ako v konaní vedenom pod sp. zn. .

89. V zmysle uznesenia veľkého senátu (v časti odpovede na 1. otázku) „... Licencia L1A nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, keď sama o sebe nezakladá jej držiteľovi aj možnosť vykonávať licencovanú činnosť, ktorú môže vykonávať až na základe dohody/zmluvy/ s iným poskytovateľom. Pojem samostatná zdravotnícka prax v zmysle vykonávaná na základe licencie L1A nie je možné bez ďalšieho stotožniť s pojmom samostatná zárobková činnosť v zmysle a pojem licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe s pojmom oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu pre účely sociálneho poistenia“. Na 2. otázku prijal veľký senát správneho kolégia Najvyššieho súdu odpoveď v zmysle ktorej „Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára, v zmysle bod prvý v spojení s o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je posudzovať príjmy poistenca - lekára osobitne vo vzťahu k licencii L1A a skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú aj príjmami lekára považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) v zmysle “

90. Záverom uviedla, že uznesenie veľkého senátu vyjadruje právny názor, ktorý je záväzný pre ostatné senáty Najvyššieho súdu s poukazom na ustanovenie a preto s poukazom na uvedené rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu a s poukazom na ďalšie skutočnosti, ktoré boli predmetom žaloby ako aj repliky zo dňa 08. 04. 2019 navrhla, aby príslušný súd zrušil rozhodnutie žalovanej č. 22119-3/2018-BA zo dňa 05. 10. 2018, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 700-1110423817- GC04/17 zo dňa 17. 02. 2017.

91. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 18. 12. 2018, doručenou tunajšiemu súdu dňa 19. 12. 2018, domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovanej č. 22117-3/2018-BA zo dňa 05. 10. 2018, č. 22118-3/2018-BA zo dňa 05. 10. 2018, č. 22119-3/2018-BA zo dňa 05. 10. 2018, č. 22120-3/2018-BA zo dňa 05. 10. 2018 a č. 22121-3/2018-BA zo dňa 05. 10. 2018. Tieto rozhodnutia sa týkajú zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne, iných poistných období, predpísaných penále za iné obdobie a taktiež aj iných súm predpísaného poistného a iných súm penále.

92. Súd uznesením č. k. -93, zo dňa 09. 01. 2019, vylúčil žalobu zo dňa 18. 12. 2018 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 22118-3/2018-BA zo dňa 05. 10. 2018, žalobu zo dňa 18. 12. 2018 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 22119-3/2018-BA zo dňa 05. 10. 2018, žalobu zo dňa 18. 12. 2018 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 22120-3/2018- BA zo dňa 05. 10. 2018 a žalobu zo dňa 18. 12. 2018 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 22121-3/2018-BA zo dňa 05. 10. 2018, každú na samostatné konanie, pričom predmetom konania vedeného pod sp. zn. zostalo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 22117-3/2018-BA zo dňa 05. 10. 2018.

VIII. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

93. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný v čase začatia predmetného konania (ust. , ust. , ďalej len „SSP“), vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal na pojednávaní konanom dňa 08. 10. 2019 žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej zo dňa 5. októbra 2018, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná, a preto rozhodnutie žalovanej, ako i správneho orgánu prvého stupňa podľa ust. zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodnutie žalovanej vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

94. Podľa (ďalej len ), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa , konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.

Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa , , rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

95. Podľa , <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb. %2523%25C8l.2'&ucin-k-dni='30.12.9999'> štátne orgány môžu konať iba na základe <aspi:// module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb. %2523%25C8l.152'&ucin-k-dni='30.12.9999'> výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto .

96. Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov do 30. októbra 2011), samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu 8) v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v a a , okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. Podľa vyššie citovaného zákona, povinne nemocensky poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 6) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v .

Podľa § 15 ods. 1 písm. b) vyššie citovaného zákona, povinne dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.

Podľa § 21 ods. 1, 4 vyššie citovaného zákona, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 6) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 6) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak.

Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe zaniká vždy dňom, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nemá oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká dňom zrušenia registrácie podľa osobitného predpisu. 8)

Podľa § 178 ods. 1, písm. a/ bod 1 vyššie citovaného zákona, účinného do 28. 02. 2017, teda i v čase rozhodovania správneho orgánu prvého stupňa, do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.

Podľa § 195 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

Podľa § 209 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.

97. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523%25C8l.1'&ucin-k- dni='30.12.9999'> vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti.

98. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu, ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd upriamuje pozornosť tiež na to, že súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný

právny predpis. Zákonnosť postupu správny súd skúma na základe rovnakých kritérií, ako zákonnosť rozhodnutia.

99. Ústavný súd Slovenskej republiky princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: ,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523%25C8l.1'&ucin- k-dni='30.12.9999'>, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (napr. nález Ústavného súdu SR č. <aspi:// module='JUD'&link='JUD34288SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'/>). Judikatúra ústavného súdu tiež kladie dôraz na to, že v súlade s <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb. %2523%25C8l.1'&ucin-k-dni='30.12.9999'> s uplatňovaním princípu právnej istoty v právom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem; medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti štátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti, resp. proporcionality.

100. Z uvedeného vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s . Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523%25C8l.2'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie ( <aspi:// module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>).

101. Súd preskúmaval zákonnosť rozhodnutia žalovanej zo dňa 05. októbra 2018, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra zo dňa 17. februára 2017 č. 700-1110423817-GC04/17, ktorým správny orgán prvého stupňa predpísal žalobkyni za obdobie január 2009 - september 2011 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenia, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity. V ten istý deň správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie, že žalobkyni nemocenské a dôchodkové poistenie zaniklo dňa 30. septembra 2011 na základe zistenia, že hoci žalobkyňa podala registračný list FO - odhlášku ku dňu 30. 04. 2008, bola držiteľkou licencie typu L1A a za roky 2006 až 2009 dosiahla potrebnú, zákonom ustanovenú hranicu príjmov.

102. Skutkové okolnosti prípadu týkajúce sa najmä vydania povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a jeho zrušenia, licencie žalobkyne na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) a podanie odhlášky z poistenia ku dňu 30. 04. 2006 neboli v konaní medzi účastníkmi spornými.

103. Sporné zostalo právne posúdenie otázky, či žalobkyňa ukončením výkonu zdravotníckeho povolania v povolení lekár, ktorú ukončila ku dňu 31. 08. 2006 a od 01. 09. 2006 pôsobí ako zamestnanec v ambulancii všeobecného lekára spoločnosti MEDISIS s.r.o., stratila postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, alebo či jej toto postavenie zostalo zachované ako držiteľke licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (s prihliadnutím na príjem dosiahnutý v období rozhodujúcom pre posudzovanie jej statusu).

104. Tunajší súd sa už zaoberal vyššie uvedeným právnym posúdením, od ktorého závisí i zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia v tomto konaní, pričom rozhodnutie o tom, že žalobkyni zaniklo nemocenské a dôchodkové poistenie 30. 09. 2011 súd zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Pretože v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. išlo o totožných účastníkov konania, o totožné žalobné dôvody i vyjadrenie žalovaného a preskúmavané

rozhodnutia spolu súvisia, súd poukazuje na rozhodnutie tunajšieho súdu vedené pod sp. zn. zo dňa 08. 10. 2019, ktoré bolo tunajším súdom ako prvé preskúmavané a v zmysle sa s ním v plnej miere stotožňuje a odkazuje naň (body 92-105 uvedeného rozsudku). Zároveň uvedené rozhodnutie pripája do spisu.

105. Pretože správnym súdom bolo v konaní vedenom pod sp. zn. zrušené rozhodnutie, ktorým správne orgány rozhodli, že žalobkyni zaniklo nemocenské a dôchodkové poistenie dňom 30. 09. 2011, bolo potrebné z rovnakých dôvodov zrušiť i uvedené rozhodnutie podľa ust. , , , .

106. V ďalšom konaní sa bude správny orgán prvého stupňa zaoberať tým, či žalobkyňa mala status samostatnej zárobkovo činnej osoby v období do 30. septembra 2011, nakoľko z obsahu administratívneho spisu nebola táto skutočnosť jednoznačne preukázané, že žalobkyňa naplnila status samostatne zárobkovo činnej osoby, nakoľko bola len držiteľkou licencie L1A vydanej podľa . Správny orgán prvého stupňa vyhodnotí a posúdi, či príjmy žalobkyne, osobitne vo vzťahu k licencii L1A vykázané v jej daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období, sú aj príjmami lekára považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) v zmysle <aspi://module='ASPI'&link='461/2003%20Z.z.'&ucin-k- dni='30.12.9999'>. Svoje rozhodnutie i náležite odôvodní tak, aby z neho bolo zrejmé, aké príjmy a z akej činnosti dosahovala žalobkyňa v rozhodnom období. Zároveň sa vysporiada so všetkými podstatnými námietkami žalobkyne, ktoré uviedla v správnej žalobe.

107. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobkyni, ktorá mala v konaní úspech (súd žalobe vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. . O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.