Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_21Csp-29-2019.pdf
PDF · 92.35 KB
No categories available
21Csp/29/2019
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v spore žalobcu S.. V. Y., narodeného XX.XX.XXXX, bývajúceho v Y., K. I. XXXX/X, proti žalovanému: Poštová banka, a. s. so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 4, IČO 31 340 890, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e nasledovné neodkladné opatrenie:
"Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa uplatňovania a výkonu práv z Dohody o zrážkach zo mzdy, uzavretej so žalobcom 18.09.2019, a to nad rámec zrážok po 415,12 eur mesačne, pričom zrážky zo mzdy môže žalovaný realizovať iba na úhradu istiny 26.000,00 eur, poskytnutej na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka zo dňa 18.09.2019, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej."
II. V zostávajúcej časti sa návrh z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobca uviedol, že 18.09.2017 uzavrel so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX. Súčasne so zmluvou o úvere mu bola predložená na podpis Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá podľa § 551 zákona č. XX/XXXX Z. z.. Krajskému súdu v Trenčíne ako zamestnávateľovi žalobcu bola 23.7.2018 doručená žiadosť žalovaného o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy. Zamestnávateľ začal vykonávať žalobcovi zrážky zo mzdy v prospech žalovaného od augusta 2018. Žalobca sa teda domáhal určenia, že predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná z dôvodu, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zároveň sa domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým žalovanému súd uloží povinnosť zdržať sa výkonu práv veriteľa z Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú uzatvoril so žalobcom dňa 18.9.2017, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
2. Žalobca mal za to, že vzťah medzi stranami, založený uvedenou Zmluvou o úvere má spotrebiteľský charakter, keďže úverovú zmluvu a tiež aj Dohodu o zrážkach zo mzdy možno považovať za spotrebiteľské zmluvy v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, výnimkou je prípad, ak v spotrebiteľskej zmluve boli takéto neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými síce spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Uzatvorenú Dohodu o zrážkach zo mzdy považoval žalobca ako spotrebiteľ za typický úkon, ktorý do právneho vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom vnáša nerovnováhu, nakoľko veriteľ môže na základe takejto dohody vykonávať zrážky, pričom spotrebiteľ ako dlžník disponuje len minimálnymi možnosťami obrany proti takémuto výkonu. Uzatvorená Dohoda o zrážkach zo mzdy vnucuje žalobcovi určité správanie, zvýhodňuje dodávateľa ako príjemcu plnenia, a tým je spôsobená nerovnováha zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je založená na objektívnom vyhodnotení výšky
dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva, umožňuje obísť ex- offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok úverovej zmluvy, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
3. Neprijateľnosť predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy videl žalobca v tom, že umožňuje nekontrolovane postihnúť majetok (mzdu) žalobcu, pričom výška pohľadávky je určená len na základe vôle a vyhodnotenia žalovaného, pričom k zrážkam zo mzdy dochádza okamžite bez toho, aby oprávnenosť nároku žalovaného preskúmal nezávislý arbiter. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje žalovanému dosiahnuť plnenie bez rozhodnutia súdu a vyhnúť sa súdnemu prieskumu zmluvy o úvere z hľadiska neprijateľných zmluvných podmienok. Žalovaný je tým, kto rozhodne o tom, či pohľadávka bola splatená. Uzatvorená Dohoda o zrážkach zo mzdy má charakter formulárovej zmluvy, ktorú žalovaný v danom období predkladal spotrebiteľom pri podpise zmluvy o úvere. Dohoda bola vyhotovená na osobitnom liste, jej obsah bol totožný pre každého klienta. Žalovaný vypĺňal v dohode údaje o dlžníkovi, výšku poskytnutého úveru a výšku mesačnej splátky úveru. Inštitút zabezpečenia úveru si zvolil žalovaný a žalobca nemohol ovplyvniť obsah dohody o zrážkach zo mzdy. Dohoda bola žalobcovi predložená na podpis bez toho, aby jej ustanovenia boli so žalobcom individuálne dojednané, resp. aby žalobca mal možnosť niektoré z ustanovení dohody pozmeniť. Z ustanovení dohody o zrážkach zo mzdy pre spotrebiteľa vyplývajú výlučne povinnosti a pre dodávateľa výlučne práva. Žalobca ako spotrebiteľ nemá právo od dohody odstúpiť, nemá právo namietať výšku a dôvod pohľadávky, ktorú si žalovaný uplatní, stanovenie výšky pohľadávky je výlučne v rukách žalovaného ako dodávateľa.
4. Žalobca poukázal v tejto súvislosti na ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. V danom prípade žalobca o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy poučený nebol, dohoda takéto poučenie neobsahuje a neobsahuje ani ustanovenie, z ktorého by pre žalobcu vyplývalo, že dohodu nemusí podpísať a má možnosť dohodu odmietnuť. Žalobca poukazuje na bod 4.6 zmluvy o úvere, z ktorého vyplýva, že v prípade riadneho nesplácania úveru je žalovaný oprávnený (1) vyhlásiť úver za predčasne splatný, (2) úročiť úver zmluvným úrokom, (3) úročiť dlh úrokom z omeškania, (4) uplatniť si úhradu skutočných nákladov spojených s vymáhaním, (5) uplatniť si dohodu o zrážkach zo mzdy, (6) uplatniť si pohľadávku žalobou. Žalovaný je podľa poslednej vety uvedeného zmluvného ustanovenia oprávnený uplatniť si tieto oprávnenia aj kumulatívne. Predmetným zmluvným ustanovením si teda žalovaný vymedzil právo v prípade riadneho nesplácania úveru zosplatniť úver, súčasne ho úročiť zmluvným úrokom, súčasne ho úročiť úrokom z omeškania a súčasne takto ním určenú pohľadávku vymôcť prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy. Z judikatúry Ústavného súdu SR a všeobecných súdov pritom vyplýva, že v spotrebiteľských vzťahoch má veriteľ nárok na zmluvný úrok iba do momentu zosplatnenia úveru. Po zosplatnení úveru veriteľovi prináleží právo na vrátenie istiny úveru úročenej úrokom z omeškania. Po zosplatnení úveru nemá veriteľ voči spotrebiteľovi nárok na zmluvný úrok. Zmluvné ustanovenie v bode 4.6, ktoré umožňuje žalovanému uplatniť si všetky uvedené oprávnenia kumulatívne, považuje žalobca za zmluvnú podmienku, ktorá umožňuje žalovanému bez súdneho rozhodnutia iba prostredníctvom Dohody o zrážkach zo mzdy vymôcť od žalobcu pohľadávku v takej výške, v ktorej by mu v súdnom konaní nebola priznaná. Ak dohodou o zrážkach zo mzdy je hoci len potenciálne možné vymôcť nečestné plnenie, tak táto dohoda je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
5. Podľa žalobcu žalovaný predmetnú Dohodu o zrážkach zo mzdy už využil na uplatnenie nečestného plnenia. Z výpisu aktuálneho stavu úveru k 30.9.2019, ktorý žalovaný na vyžiadanie poskytol žalobcovi, vyplýva, že žalovaný niektoré uhradené splátky úveru prednostne započítal na poplatky, ktoré nemajú oporu v zmluve o úvere. Konkrétne ide o poplatky 9.5.2018 (9 eur), 6.7.2018 (18 eur), 3.10.2018 (9 eur) 6.11.2018 (9 eur). V zmluve o úvere sú poplatky definované v bode 3, v ktorom je uvedené, že s poskytnutým úverom Lepšia splátka súvisia poplatky za zmenu zmluvných podmienok na žiadosť klienta vo výške 40,00 eur a za vystavenie potvrdenia súvisiaceho s úverom na žiadosť dlžníka vo výške 40,00 eur. Poplatky vo výške 9,00 eur resp. 18,00 eur nie sú uvedené ani v sadzobníku poplatkov, ktorý žalovaný v deň uzatvorenia zmluvy o úvere poslal do e-mailovej schránky žalobcu.
6. Dôvody na dočasnú úpravu pomerov medzi stranami nariadením neodkladného opatrenia žalobca videl v konaní žalovaného, ktorý si voči nemu svojvoľne uplatnil poplatky, ktoré nemajú oporu v zmluve
o úvere. Vykonávaním zrážok zo mzdy žalobcu za situácie, keď je spochybnená platnosť dohody o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej sú zrážky vykonávané, hrozí teda žalobcovi bezprostredná majetková ujma.
7. Listinné dôkazy, predložené žalobcom, potvrdzujú jeho vyššie uvedené tvrdenia. Medzi stranami bola uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver 26 000,00 eur s fixnou úrokovou sadzbou 11,50 % ročne. Žalobca sa zaviazal splatiť tento úver v 96 mesačných splátkach po 415,12 eur do 15.9.2025, celková čiastka, ktorú mal zaplatiť bola 39 850,01 eur, RPMN úveru bola 12,20 %, priemerná RPMN bola 9,08 %. Ako poplatky, súvisiace s poskytnutým úverom, boli uvedené poplatky 40,00 eur za zmenu zmluvných podmienok na žiadosť klienta a za vystavenie potvrdenia súvisiaceho s úverom na žiadosť dlžníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola vyhotovená na osobitnej listine v rovnaký deň ako úverová zmluva, z jej obsahu je zrejmé, že jej účelom bolo zabezpečiť pohľadávku žalovaného ako veriteľa, ktorá mu z tejto úverovej zmluvy vznikla. Z bodu 2.3 tejto dohody vyplýva, že veriteľ má právo na výplatu zrážok zo mzdy v mesačnej periodicite vo výške dohodnutej mesačnej splátky 415,12 eur, pre prípad výkonu rozhodnutia má právo na výplatu mesačnej čiastky, ktorá sa zo mzdy môže zraziť. V bode 3.3 dohody je uvedené, že veriteľ i dlžník si dohodu prečítali, porozumeli jej obsahu, dohoda vyjadruje ich slobodnú a vážnu vôľu, nebola uzavretá v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok, v bode 3.4 žalobca ako dlžník vyhlásil, že podpísaním dohody zároveň vyhlasuje, že porozumel všetkým dôsledkom, vyplývajúcim z jej uzatvorenia. Žalovaný písomne dňa 6.7.2018 požiadal zamestnávateľa žalobcu o realizáciu zrážok zo mzdy vo výške 415,12 eur mesačne do úplného vysporiadania záväzku zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX.. Z aktuálneho stavu úveru ku dňu 30.9.2019 bolo zistené, že žalobca čerpal úver v celom poskytnutom rozsahu a z istiny zaplatil 3 555,46 eur. Boli mu účtované poplatky bez bližšieho spresnenia trikrát po 9,00 eur a jedenkrát 18,00 eur.
8. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
11. Podľa § 328 ods. 1 CSP súd nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
13. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať právny záujem na jeho nariadení, t. j. musí osvedčiť potrebu dočasnej úpravy pomerov strán. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má navrhovateľ uviesť, z akých skutočností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia. Tento procesný nárok na nariadenie neodkladného opatrenia sa opiera o spravdepodobnenie nároku vo veci samej, o jeho osvedčenie, ktoré znamená, že podľa tvrdení navrhovateľa jeho nárok vo veci samej obstojí. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení sa teda nedokazuje, ale vychádza len z osvedčenia práva a z osvedčenia ohrozenia práva. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami, tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, táto dočasná úprava je potrebná, v právnych vzťahoch medzi stranami nevytvorí nenávratný stav a neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení musí súd brať do úvahy aj právnu úpravu nároku, ktorého sa má neodkladné opatrenie týkať. Z dočasného charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Potreba úpravy neodkladným opatrením musí byť naliehavá, čo v sebe zahŕňa najmä
časové hľadisko potreby neodkladnej úpravy, ktorá musí prísť v správnom čase (v zásade bezodkladne). Ďalej musí ísť o potrebu nevyhnutnú, ktorá je určovaná samotnou podstatou hroziacej ujmy na právach dotknutej osoby, ktorá sa ich dovoláva, alebo v prospech ktorej sa posudzujú. A napokon nariadené neodkladné opatrenie sa vyžaduje upraviť primerane tak, aby prostriedky a spôsoby jeho realizácie nevybočili z prijateľného, proporcionálneho rámca pomeru ohrozeného práva a následkov, ktoré hrozia po úprave neodkladným opatrením. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda musí mať súd na zreteli tiež princíp proporcionality, neodkladným opatrením nesmie dôjsť k zásahu do práv dotknutého subjektu nad nevyhnutnú mieru.
14. Súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol dôvodný iba sčasti, vychádzajúc z toho, že žalobca ako dlžník nezaplatil ani len poskytnutú istinu a realizované zrážky zo mzdy sú totožné s dohodnutými splátkami úveru. Vychádzal pritom z názoru vysloveného v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne v konaní sp. zn. 17Co/84/2019.
15. Podstatným zásahom do majetkových práv žalobcu nemôžu byť zrážky z jeho mzdy, pokiaľ doposiaľ nevrátil ani poskytnutú istinu, ktorej existencia, výška a nesplatený zostatok nie je medzi stranami sporná. Na istine dlžil žalobca k 30. 9. 2019 22 444,54 eur, čo predstavuje pri dohodnutej výške splátky 54 splátok, teda dobu splácania cca 4,5 roka. Za tejto situácie je vylúčená potreba neodkladnej úpravy pomerov na strane žalobcu, žalobca si zjavne neplní svoju zmluvnú povinnosť splácať dohodnuté splátky ani vo výške poskytnutého úveru. Pokiaľ žalobca vo veci samej namieta platnosť Dohody o zrážkach zo mzdy, súd v zásade považuje takúto dohodu za legitímny inštitút zabezpečenia pohľadávky, ktorý vyplýva z ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka a samotná existencia takejto dohody, bez preukázania ďalších pre vec významných skutočností, nemôže spôsobiť neplatnosť, resp. nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou a nemôže spôsobovať nerovnováhu pre dlžníka ako spotrebiteľa v jeho právach a povinnostiach. Pokiaľ zákon výslovne predpokladá, že uvedená dohoda o zrážkach zo mzdy môže byť uzatvorená i v spotrebiteľských vzťahoch, nemôže byť ako taká sama osebe bez ďalšieho v rozpore so zákonom (rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne v konaní sp. zn. 19Co/3/2019). Napokon, pokiaľ by žalobca svoje povinnosti, vyplývajúce mu zo zmluvného vzťahu so žalovaným plnil, takáto dohoda by zostala obsolentná, nedošlo by k jej uplatneniu.
16. Podľa § 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z. z. neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.
17. Podľa § 9 ods. 13 veta druhá zák. č. 129/2010 Z. z. získanie spotrebiteľského úveru nemožno podmieniť uzavretím vzájomnej závislej zmluvy, s výnimkou poistnej zmluvy alebo zmluvy o zabezpečení záväzku spotrebiteľa ručením, zrážkami zo mzdy a z iných príjmov alebo záložným právom dojednaných za podmienok ustanovených zákonom, ak je to primerané vzhľadom na spotrebiteľský úver a okolnosti jeho poskytnutia; ustanovenia tohto zákona alebo osobitného predpisu o zákaze alebo neprijateľnosti zabezpečenia záväzku spotrebiteľa týmto nie sú dotknuté.
18. Z citovaných ustanovení vyplýva prípustnosť dohody o zrážkach zo mzdy aj v spotrebiteľskom vzťahu, pokiaľ sú splnené podmienky tam stanovené. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia netvrdí porušenie žiadneho z citovaných ustanovení, pripúšťajúcich dohodu o zrážkach zo mzdy aj v spotrebiteľskom vzťahu, poukazuje len na formulárový charakter dohody a vopred pripravený obsah bez možnosti ovplyvniť celkovú výšku vymáhanej pohľadávky. Súd mal osvedčené, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá na osobitnej listine, o dôsledkoch jej uzavretia bol žalobca oboznámený a z predložených listinných dôkazov a tvrdení žalobcu v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia nevyplynulo, že by žalovaný poskytnutie úveru podmienil podpísaním uvedenej dohody.
19. Osvedčený súlad uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy so zákonom je dostatočným dôvodom pre zamietnutie požadovaného zákazu uplatnenia práv žalovaného ako veriteľa z dohody o zrážkach zo mzdy. To však za predpokladu, že nie sú pochybnosti o oprávnenosti práva, ktoré je namietanou dohodou o zrážkach zo mzdy vymáhané.
20. Súd akceptoval námietku žalobcu, smerujúcu k tomu, že zo svojej pozície nemôže ovplyvniť celkovú sumu, ktorú chce žalovaný ako veriteľ zrážkami zo mzdy vymôcť. Ohľadom práva, ktoré je namietanou
Dohodou o zrážkach zo mzdy vymáhané, nie je sporné, že žalobca doposiaľ neuhradil ani poskytnutú istinu, dôvodnosť zrážaných splátok na istinu žalobca konkrétne nenamietal, k tomu, v akom rozsahu zaplatil aspoň istinu, nič neuviedol. Ani prípadné vyhovenie žalobe vo veci samej by nezbavovalo žalobcu povinnosti vrátiť poskytnutú istinu. Za týchto okolností, pri nespochybnenom nároku na vrátenie poskytnutej istiny, nemožno uvažovať, že by splácanie nevrátenej časti istiny, či už dobrovoľne alebo formou zrážok zo mzdy mohlo predstavovať ohrozenie práv žalobcu, pokiaľ súčasne výška zrážok zo mzdy bude totožná ako pôvodne dohodnutá splátka úveru 415,12 eur. Zrážky zo mzdy vo výške dohodnutej splátky úveru svojou výškou nemajú na žalobcu o nič závažnejší dopad, ako mesačná splátka úveru, ku ktorej bol ochotný sa zmluvne zaviazať. Vzhľadom na uvedené nie je dôvodné uložiť žalovanému, aby sa úplne zdržal zrážok zo mzdy a nie je dôvodné nijako obmedzovať vymáhanie práva na vrátenie poskytnutej istiny úveru splátkami vo výške pôvodne dohodnutej mesačnej splátky úveru formou zrážok zo mzdy. Spochybnenie nároku žalovaného na úrok a poplatky z úveru však opodstatňuje rozhodnúť tak, aby žalovaný nevymáhal tieto spochybnené nároky formou zrážok zo mzdy, pretože by tým obišiel možnosť súdnej kontroly ich opodstatnenosti. Dôvodnosťou žaloby o neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy aj s prihliadnutím na vznesené námietky sa však súd bude zaoberať až pri rozhodovaní vo veci samej.
21. Súd preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel len čiastočne, povinnosť zdržať sa zrážok zo mzdy uložil žalovanému neodkladným opatrením len vo vzťahu k plneniu nad rámec poskytnutej istiny a vo vyššej mesačnej čiastke, než bola pôvodne dohodnutá mesačná splátka úveru a v zostávajúcej časti návrh zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. O prípadnom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.