Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/202/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Sobolovskou, v sporovej veci žalobcu: L. A., G.. XX.XX.XXXX, K. A. XX, K., zastúpenej advokátkou JUDr. Hedvigou Gallovou, so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava, proti žalovanej: A. F., G.. XX.XX.XXXX, K. P. XX, K., zastúpenej advokátom JUDr. Tiborom Horváthom, so sídlom Havelkova 2 Bratislava, o zaplatenie 13.901,65 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 31.10.2013 sa žalobkyňa voči žalovanej domáhala zaplatenia sumy 7.328,40 € s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnila tým, že so žalovanou uzatvorila dňa 16.08.2012 kúpnu zmluvu, ktorou jej žalovaná predala 3-izbovy byt č. X, zapísaný na LV č. XXXX a č. XXXX v kat. území Z.Ň., obec K.-M..Č.. Z., okres K. T., nachádzajúci sa na X. podlaží na A. F. Č.. XX za kúpnu cenu 79.200 €. Žalobkyňa byt kupovala v dobrej viere s presvedčením, že byt má rozlohu 84 m2. Inzerát na byt uvádzal, že byt prešiel rekonštrukciou. Na hodnotu bytu a jeho stav bol vypracovaný znalecký posudok T.. T. M..

Pred kúpou bytu bola žalobkyňa na obhliadke len raz. V čase obhliadky ani v čase prevzatia nebola žalovanou upozornená na žiadne vady. Krátko po nasťahovaní zistila závažné nedostatky, ktoré výrazne zhoršovali kvalitu bývania a vyžadovali opravy. Ide najmä o nedostatky kuchyne, dvoch izieb, wc, kúpeľne a predsiene. Kanalizačný odtok pre umývadlo je osadený v nevhodnej výške, čo spôsobuje upchávanie umývadla a voľný odtok odpadovej vody do práčky. Po odstránení polystyrénovej kachličky z vane žalobkyňa zistila hrubú vrstvu plesne, navyše bolo zistené klamlivé uvádzanie rozlohy bytu 84 m2, pričom byt má rozlohu 75,99m2, čo vyplýva aj zo znaleckého posudku T.. M.. Z charakteru vád a nedostatkov je možné usúdiť, že žalovaná o nich musela a mala vedieť a žalobkyňu na ne neupozornila. Z uvedeného dôvodu sa žalobkyňa domáha zľavy z kúpnej ceny vo výške 7.328,40 € spolu s úrokom z omeškania od 01.11.2013.

2. Uznesením č.k. -117, zo dňa 22.5.2015, právoplatným dňa 5.6.2015, súd pripustil zmenu petitu žalobného návrhu žalobkyne podľa jej návrhu tak, že žalovaná mala byť povinná zaplatiť žalobkyni sumu 13.901,65 € s 8,05 % ročným úrokom z omeškania odo dňa 18.5.2015 až do zaplatenia a nahradiť žalobkyni trovy konania.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že žalobkyňa od nej kúpila byt na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.08.2012, no žalovanej neuhradila všetky finančné prostriedky zodpovedajúce celkovej kúpnej

cene, preto sa dohodli, že zvyšnú sumu 1.460 € uhradí neskôr. Aby dlh nemusela uhradiť vykonštruovala problém z údajných nedostatkov pri stave bytu, ktorý riadnym spôsobom prevzala a podpísala aj protokol o odovzdaní a prevzatí bytu. Okrem bytu žalovaná žalobkyni ponechala aj hnuteľné veci, ktoré neboli zahrnuté v kúpnej cene. Žalovaná žalobkyňu viackrát pozývala na prehliadku bytu o čo nemala žalobkyňa záujem. Žalobkyňa vedela, že v stene budú diery po demontáži rolldoru aj že inštalácia elektriky je pôvodná. Žalobkyňa nežiadala zistenie technického stavu bytu znaleckým posudkom s uvedením opráv, ktoré treba nevyhnutne vykonať. So stavom bytu bola dôkladne oboznámená, byt kupovala v stave ako stál a ležal v čase podpisu kúpnej zmluvy.

4. Rozsudkom zo dňa 28.06.2016, č.k.: -183, tunajší súd žalobu žalobkyne zamietol, pričom žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania žalovanej.

5. Voči uvedenému rozsudku doručila súdu dňa 22.08.2016 odvolanie žalobkyňa. Namietala nesprávne právne posúdenie veci. Uviedla, že nutnosť nevyhnutných stavebných opráv bytu bola v konaní preukázaná. Išlo o také vady, ktoré znižujú funkčnosť, hodnotu aj celkovú možnosť riadneho využitia bytu a išlo o skryté vady, ktoré neboli pri obhliadke bytu viditeľné. Skutočnosť, že išlo o skryté vady potvrdil aj svedok p. Zelina a zistili sa až pri užívaní bytu. Žalovaná uvádzala nepravdivé údaje v rámci inzercie o ponuke na predaj tohto bytu a dopustila sa konania, ktoré sa prieči dobrým mravom. Žalovaná uviedla žalobkyňu do omylu pri údajoch o výmere bytu keď namiesto inzerovaných 84 m2 má rozlohu 75,99m2.

6. Na podklade odvolania žalobkyne, Krajský súd v Bratislave, uznesením č.k.: -217, zo dňa 15.06.2017, právoplatným dňa 14.08.2017, rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k.: -183, zo dňa 28.06.2016 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku uvedenia žalobkyne do omylu pri stanovení rozlohy bytu. Nezrovnalosti pri určení rozlohy bytu boli žalobkyni preukázané pri podpísaní zmluvy, čo však mohla prehliadnuť. Ak by sa aj vylúčila zodpovednosť predávajúceho za viditeľné a zistiteľné vady (nie vady, ktoré sa zistiť nedali), zodpovednosť za deklarovanú rozlohu bytu u predávajúceho vylúčiť nemožno. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne označiť vady, o ktorých mohla kupujúca vedieť a tie ktoré boli skryté a podľa toho, aj vzhľadom na rozdiel rozlohy bytu, určiť mieru zľavy z ceny bytu.

7. Na pojednávaní dňa 13.09.2018 na tunajšom súde predstúpila žalobkyňa. Uviedla, že pri kúpe bytu hľadala rekonštruovaný a veľký. Našla inzerát cez spoločnosť Q-Real. V byte videli rolldory, záchod bez dverí. V kuchyni sa oprela o linku a tá sa hýbala, skoro spadlo. Drevo na linke spolu s dresom bolo len položené. V ďalšej miestnosti za manželskou posteľou bol radiátor, pod ktorým bol hrniec, čo si nevšimli. Napriek tomu sa rozhodla, že byt kúpi. Prvé problémy s bytom nastali po nasťahovaní. Radiátor tiekol, umývadlo v kúpeľni nefungovalo, z batérie netiekla voda. Voda z práčky sa vracala naspäť do nej, pod vaňou bola pleseň. Žalobkyňa odišla v decembri 2012 do Austrálie a všetky vady súvisiace s bytom riešila jej matka. Matka dala následne spraviť znalecký posudok kde sa zistilo, že byt je menší ako bolo tvrdené a má veľa vád. Vady v byte zistili až keď sa v ňom zabývali. Nemala dôvod neveriť realitke o výmere bytu.

8. Dňa 18.02.2019 doručila súdu svoje vyjadrenie žalovaná. Uviedla, že znalec bytu určil rozlohu bytu vo výmere 75,99 m2, pripustil však odchýlku jeden meter štvorcový. Znalec však nameral plochu bytu vrátane všetkých nosných a nenosných konštrukcii vo vnútri bytu. Potom výmera môže byť rozdielna až o 4,44 m2. Udávaná celková plocha výmery s príslušenstvom bytu uvedená v kúpnej zmluve je tak správna. Žalovaná ďalej uvádza, že pri odovzdávaní bytu neexistovali žiadne skryté vady. K výsluchu žalobkyne zo dňa 13.09.2018 uvádza, že žalobkyňa uviedla, že sa ona osobne k vadám nevie vyjadriť. Dokonca napriek vadám bytu sa rozhodla, že predmetný byt kúpi, čo sa aj stalo. Zo zmluvy o zložení zálohy zo dňa 01.08.2012 nevyplýva, že by si žalobkyňa vymienila, že len za podmienok veľkosti podlahovej plochy bytu uvedenej v inzeráte, resp. v kúpnej zmluve uzavrie kúpnu zmluvu. Žalobkyňa voči žalovanej neuplatnila zľavu z kúpnej ceny ani nereklamovala vady bytu. Žalovaná odpredala nehnuteľnosť žalobkyni v stave tak ako stojí a leží ako to vyplýva z kúpnej zmluvy. V potvrdení o odovzdaní a prevzatí bytu je uvedené, že preberajúca nemá žiadne požiadavky voči odovzdávajúcej. Aj svedkovia p. M.. E., B.. E. Q. O.. J. potvrdili, že žalobkyňa sa vyjadrila, že vady na byte si opraví sama na svoj náklad.

9. Vo svojom vyjadrení zo dňa 21.05.2019 žalobkyňa poukazuje na to, že bola uvedená do omylu pri stanovení rozlohy bytu, pretože v rámci inzerovania žalovaná uvádzala rozlohu 84 m2, v kúpnej zmluve 80,28 m2. Vzhľadom na to, žalobkyňa nezrovnalosti pri určení výmery nevenovala dostatočnú pozornosť, pretože bola opakovane ubezpečená o rozlohe 84 m2 a k tomu ešte loggie o rozlohe 4 m2. Tvrdenie žalovanej, že žalobkyňa mala možnosť si vypočítať skutočnú výmeru bytu z údajov na liste vlastníctva, bolo vyvrátené výpoveďou znalca. K otázke vád uvádza, že pokiaľ by predmetný byt bol ponúkaný ako byt po rekonštrukcii a pokiaľ by pri obhliadke bola upozornená na vady stavebného charakteru, tak ako to nepravdivo uviedli žalovaná a jej priateľ - J., nikdy by na kúpu takéhoto bytu nepristúpila. Z dokazovania bolo preukázané, že byt nebol po rekonštrukcii, teda že žalovaná žiadnu rekonštrukciu nevykonala, pretože ju neodborne vykonal ešte pôvodný vlastník p. C..

10. Dňa 22.07.2019 doručila súdu svoje vyjadrenie žalovaná. K skutočnostiam už skôr uvedeným uviedla, že žalobkyňa svojou výpoveďou nepresvedčila súd, že výmera bytu bola pre ňu prioritná a dôležitá pre rozhodnutie, aby predmetný byt kúpila. Ďalším dôvodom návrhu žalobkyne boli vady bytu a to, že byt nebol po rekonštrukcii. Znalec vo svojom posudku uviedol, že byt spĺňa kritéria bytu 1. kategórie, uvádza tiež skutočnosti, že ktoré preukazujú, že byt bol po rekonštrukcii a pôvodné vybavenie a zariadenia boli vymenené. Podľa zákona o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní je podlahová plocha bytu súčtom plochy jeho obytných miestností, plochy príslušenstva bytu a plochy lodžií, balkónov a terás. Žalovaná sa vždy vyjadrovala, že byt má niektoré vady, ktoré nie sú skryté a bola ochotná a schopná ich aj odstrániť. Žalobkyňa sa však chcela do bytu ihneď nasťahovať a na opravy čas nemala, uviedla, že si ich nechá sama odstrániť.

11. Na pojednávaní dňa 08.10.2019 sa žalovaná pridržala všetkých svojich skorších prednesov a vyjadrení. Žalobkyňa uviedla, že pri prvom zápise pôvodného vlastníka do katastra nehnuteľností bola zapísaná výmera v katastri 80,28 m2, ako rozloha bytu podľa skutočného pasportu. Takto sú zapísané aj iné byty tejto rozlohy v tom istom vchode na A. F.. V tej výmere nebola zahrnutá výmera na lodžiu, ktorá sa neuvádzala. Realitná kancelária uviedla pri ponuke bytu aj veľkosť loggie spolu, za čo žalovaná nemohla. Aj v pôvodnej kúpnej zmluve od p. C. je uvedená výmera 80,28 m2. Žalobkyňa pri preberaní bytu podpísala preberací protokol a tým pádom prevzala na seba všetky možné následky toho, že byt mohol byť aj v horšom stave. Z judikatúry je jednoznačné, že sa vychádza z konkrétneho bytu a nie z výmery podlahovej plochy. Stanovenie ceny pri podlahovej ploche býva len pri novostavbách. Tento byt mal vyše 30 rokov a mal charakter použitého bytu.

12. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledovný skutkový stav veci:

Žalobkyňa a žalovaná uzavreli dňa 16.8.2012 kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalovaná ako predávajúca predala žalobkyni ako kupujúcej byt č. X nachádzajúci sa na X.O.. bytového domu A. XX- XX Z. K., zapísaný na LV č. XXXX Q. Č.. XXXX v katastrálnom území Z.. Na základe kúpnej zmluvy žalobkyňa kúpila 3-izbový byt za kúpnu cenu 79.200 €, ktorá bola dohodnutá účastníkmi zmluvy v ustanovení čl. V bodu 1. V čl. II bodu 3 bola určená celková podlahová plocha bytu s príslušenstvom 80,28 m?.

Inzerát ohľadom bytu predložený žalobkyňou uvádzal: veľmi pekný, priestranný 3 izbový byt o rozlohe 84 m?, byt prešiel rekonštrukciou. Na ďalšej strane inzerátu je uvedená rekonštrukcia ako čiastočná, bez špecifikácie jej rozsahu.

Po jednej vykonanej obhliadke žalobkyňa byt od žalovanej kúpila. Rodina žalobkyne po nasťahovaní do bytu zistila nedostatky, ktoré zhoršili kvalitu bývania. Nedostatky sa týkali najmä kuchyne, dvoch izieb, WC, kúpeľne a predsiene. Kanalizačný odtok určený pre umývadlo bol osadený v nevhodnej výške, čo malo za následok upchávanie umývadla a voľný odtok odpadovej vody do práčky napojenej na k tomu určený sifón umývadla. Po odstránení polystyrénovej kachličky z vane bola zistená hrubá vrstva plesne a dlhodobý smrad.

Zo znaleckého posudku T.. T. M. pod č. XXX/XXXX vyplýva, že pri obhliadke bytu nezistil s výnimkou nameraných hodnôt podlahovej plochy pri porovnaní technickej dokumentácie a údajov katastra so skutkovým stavom žiadne nezrovnalosti. Celková podlahová plocha bytu s príslušenstvom bola zistená vo výmere 75,19 m2. Plocha loggie do podlahovej plochy nebola započítaná. Znalec konštatoval neodborne nainštalovanú kuchynskú linku, nedokončené detaily ako ukončenie pracovnej dosky,

nefunkčná zásuvka, nefunkčné žalúzie, odrezané pánty do izby č. 3, neodborné zásahy do vnútorných inštalácii, v kuchyni odtok drezu je zredukovaný do polovičného profilu, čo má za následok upchávanie drezu, združená zásuvka a vypínač nad pracovnou doskou kuchynskej linky sú taktiež neodborne nainštalované - je medzi nimi voľne prístupná medzera, v kuchyni neodborne a neesteticky zrealizovaný laminátový obklad, v izbe č. X je vytrhnutý kus betónu, v kúpeľni kanalizačný odtok určený pre umývadlo osadený v nevhodnej výške, čo má za následok upchávanie umývadla a voľný odtok odpadovej vody do práčky, na WC nie je ukončený prístup do inštalačného jadra, dvierka sú nahradené kusom polystyrénovej dosky, v izbe č. 1 je vykurovací panel položený na smaltovanom hrnci. Všeobecná hodnota bytu stanovená metódou polohovej diferenciácie bola po zaokrúhlení vo výške 75.900 €.

Spoločnosť HomePro.sk vo svojej cenovej ponuke ocenila množstvo prác, ktoré je potrebné vykonať v predmetnom byte za účelom opravy na sumu 6.107 €, s DPH 7.328,40 €.

Listom zo dňa 05.09.2013 žalobkyňa vyzvala žalovanú na zľavu z kúpnej ceny predaného bytu vo výške ceny nevyhnutných opráv 7.328,40 €.

Z potvrdenia o odovzdaní a prevzatí bytu predloženej žalovanou zo dňa 31.08.2012 vyplýva, že predmetom odovzdania je byt č. X na Xp. bytového domu A. XX-XX Z. K.. Žalovaná vyhlásila, že všetky zariadenia sú funkčné (vodovodný systém, plynové vedenie, elektrické vedenie). Vybavenie, ktoré ostáva v byte je v stave primeranom veku bytu. Žalobkyňa vyhlásila, že nemá žiadne požiadavky voči odovzdávajúcej. Byt je v tomto stave užívania schopný. Svoje vyhlásenia potvrdili vlastnoručnými podpismi.

Podaním doručeným súdu dňa 21.05.2015 žalobkyňa rozšírila svoj žalobný návrh o rozdiel z vyčíslenej hodnoty m2 bytu podľa znaleckého posudku T.. M. o sumu 6.573,25 €.

13. Súd vykonal výsluch svedkov:

Svedkyňa M. A. súdu uviedla, že inzerát bytu našli na stránke Reality.sk. Kupujúca je jej dcéra. Obhliadku vykonali spolu. Byt sa im pozdával. Bol zariadený, bolo im popísané ako sa rekonštruoval. Žalovaná oznámila ako zastavala stenu medzi toaletou a kúpeľnou búrala umakartové jadro, pričom neskôr sa dozvedeli, že to robil pôvodný majiteľ. Žiadne závady na prvý pohľad neboli badateľné. Hľadali prerobený byt, keďže má zdravotné problémy. Byt vyzeral úplne ináč po vyprázdnení a odsťahovaní žalovanej. Všetko je popísané v znaleckom posudku T.. M.. Následne zavolala pánovi E., konateľovi realitnej kancelárie. Spolu prešli všetky nedostatky a odporučil mi aby som sa skontaktovala so žalovanou a skúsila sa dohodnúť. Žalovaná mi povedala, že nemá čo so mnou riešiť pretože byt som kúpila, že nevidí do stien aká tam je inštalácia a umývadlo v kúpeľni sa 7 rokov nepoužívalo. Odovzdávací protokol podpísala žalobkyňa a vykonal sa tak, že žalobkyňa a ja sme prešli miestnosti. Závady, ktoré na byte sú zistili až po nasťahovaní.

Svedok M. E. súdu uviedol, že k predaju bytu došlo tak, že nás (realitnú kanceláriu - pozn. súdu) oslovila žalovaná, že chce predať nehnuteľnosť. Prostredníctvom internetu sme ponuku pridali na realitný portál, žalobkyňa sa ozvala, že má záujem o kúpu bytu. Osobne som nehnuteľnosť navštívil a urobil fotodokumentáciu a popis bytu. Na obhliadke sa prešiel celý byt, poukazovali sa všetky izby. Záujemci mali priestor aby si v kľude popozerali nehnuteľnosť aj detaily nehnuteľnosti. Mali priestor na položenie otázok ohľadne nehnuteľnosti. Vždy upozorňujem na možnosť v prípade vážneho záujmu o nehnuteľnosť prísť sa pozrieť ešte raz. Po prvej obhliadke sa žalobkyňa ozvala, že o byt má záujem. Odvtedy dokumentácie prevzal kolega B. E.. Na otázku, či mu boli viditeľné nedostatky v kúpeľni odpovedal, že nie.

Svedok B. E. súdu uviedol, že žalovaná ich oslovila, že chce predať predmetnú nehnuteľnosť. Uviedol som jej, že dohodnem kolegu, ktorý príde nehnuteľnosť nafotiť a dajú ju do ponuky. Žalobkyňa prejavila záujem o kúpu bytu. Dohodli sme s ňou stretnutie v našej realitnej kancelárii. Pri jednaní sme prišli na to, že v inzercii uvedená podlahová plocha 84 m2 nezodpovedala skutočnosti. Bavili sme sa o tom. Dňa 24.09.2012 po podpise zmlúv a odovzdaní bytu som sa do bytu dostavil, kde som odovzdal list vlastníctva. Prítomné boli žalobkyňa aj jej matka. Vtedy mi prvýkrát povedali, že našli nejaké závady na byte. Jednalo sa o odtok v kúpeľni, o odtok v kuchynskej linke, podstavec pod radiátor a krivú podlahu v obývačke. Pri odovzdávaní bytu bolo vidieť, že konzola na radiátore nedrží, pri odovzdaní bytu bolo vidieť

že chývali dvere na WC, žalobkyňa bola pri odovzdaní tiež upozornená, že odtok z práčky nefunguje. Pravdepodobne chýbala aj kachlička na WC na stene. Na otázku, či boli v byte prechodové lišty uvádza, že má dojem že žalovaná hovorila, že nejaké sú v pivnici.

Svedok O. J. súdu uviedol, že žalovanú pozná. V byte bol niekoľkokrát, aj vtedy, keď tam bola žalobkyňa na obhliadke. Byt bol v normálnom stave, akurát nebol vymaľovaný, na čo žalobkyňa uviedla, že si ho vymaľujú sami. Osobne ju na niektoré menšie závady upozornil. Keď odpojili práčku tak kvapkal kohútil, ktorý kúpil s tým, že ho vymení. Žalobkyňa povedala, že to netreba pretože má známeho, ktorý bude byt prerábať a bol prítomný aj pri odovzdaní bytu. V kúpeľni nebol napojený sifón pod umývadlom, čo žalobkyňa videla a bola na to upozornená. Vyjadrila sa, že to nie je problém. Po podpise odovzdávacieho protokolu zostal v byte box na TV a router, tak ho na žiadosť žalovanej išiel do bytu odpojiť. Žalobkyňa ani pri tejto príležitosti nereklamovala, ani so mnou nehovorila o vadách bytu. Pri odovzdávaní bytu sme žalobkyňu upozornili, že na jednom radiátore chýba spodná konzola a bol podložený hrncom. Aj to som povedal, že to žalobkyni opravím, no nemala záujem. Tieto vady neboli v protokole, keďže žalobkyňa o nich bola slovne informovaná a ani sama to nepožadovala. O problémovej elektroinštalácii vedomosť nemal.

Svedok T.. L. M. uviedol, že znalecký posudok vypracoval na základe objednávky žalobkyne. Pred vykonaním vykonal obhliadku predmetného bytu. Výmeru bytu zistil na základe laserového diaľkomeru v rozlohe 75,99m2. V kúpnej zmluve v článku II bod 3 je uvedená celková plocha bytu 80,28m2. Pokiaľ ide o vybavenie bytu, kuchynská linka bola neodborne nainštalovaná, pracovná doska je neúmerne široká, resp. v hĺbke zásuviek a odkladacieho priestoru. Podľa jeho názoru sa nejednalo o skrytú vadu. Nefunkčná zásuvka nad kuchynskou linkou bola z dôvodu neodborného namontovania vypínačov, jednalo sa o zjavnú aj skrytú vadu. V kuchyni je odtok z drezu zredukovaný do polovičného profilu, čo malo za následok upchávanie drezu. Jednalo sa o skrytú vadu. Obklad v kuchyni pod linkou bol laminátový a neodborne osadený, v tom prípade sa jednalo o zjavnú vadu. Odtok v kúpelni pre umývadlo bol osadený v nevhodnej výške, čo malo za následok upchávanie umývadlo. Toto sa zistilo až keď sa začalo prať. Išlo teda o skrytú vadu. Nie je ukončený prístup do inštalačného jadra, dvierka boli nahradené polystyrénovou doskou, jednalo sa o zjavnú vadu. Pri inštalácii laminátového obkladu v kuchyni došlo k prevŕtaniu konštrukcie do izby, čo malo za následok vytrhnutie kusu betónu, čo bolo vidieť, čiže nešlo o skrytú vadu. Žalúzie v oknách boli nefunkčné. V miestnosti č. 3 boli dvere vyvesené a opreté o stenu, z dôvodu, že boli odpílené pánty. Túto skutočnosť musel kupujúci vidieť. Radiátor v izbe č. 1 bol podložený nejakým smaltovaným hrncom, to musel kupujúci vedieť. Pri kúpe to však vraj nevideli, údajne bol zakrytý nábytkom. O plesni v kúpeľni pri vyhotovovaní znaleckého posudku nevedel, je neobvyklé aby niekto skúmal čo je pod vaňou. V danej lokalite neexistuje byt o rozlohe 84m2, také sú pri 4 izbových bytoch a pri 3 izbových v starom meste. Podľa názoru p. M. sa jedná o priemerný byt a v znaleckom posudku určil cenu 75.900 €, oproti cene v kúpnej zmluve 80.600 €.

14. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:

Podľa , vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa , ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa , kto prenechá inému vec za odplatu, zodpovedá za to, že vec v čase plnenia má vlastnosti výslovne vymienené alebo obvyklé, že ju možno použiť podľa povahy a účelu zmluvy alebo podľa toho, čo účastníci dojednali, a že vec nemá právne vady.

Podľa , ak ide o zjavné vady alebo o vady, ktoré možno zistiť z príslušnej evidencie nehnuteľností, nemožno uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady, ibaže scudziteľ výslovne ubezpečil, že vec je bez akýchkoľvek vád.

Podľa , ak sa vec prenechá ako stojí a leží, nezodpovedá scudziteľ za jej vady, ibaže vec nemá vlastnosť, o ktorej scudziteľ vyhlásil, že ju má, alebo ktorú si nadobúdateľ výslovne vymienil.

Podľa , nadobúdateľ môže uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady na súde len vtedy, ak vytkol vady bez zbytočného odkladu po tom, čo mal možnosť vec prezrieť. Nadobúdateľ môže vadu vytknúť najneskôr do šiestich mesiacov, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Ak v tejto lehote nevytkne vadu, právo zanikne.

Podľa , ak nemožno vadu odstrániť a ak nemožno pre ňu vec užívať dohodnutým spôsobom alebo riadne, je nadobúdateľ oprávnený domáhať sa zrušenia zmluvy. Inak sa môže nadobúdateľ domáhať buď primeranej zľavy z ceny, výmeny, alebo opravy alebo doplnenia toho, čo chýba.

Podľa , nárok zo zodpovednosti za vady je potrebné uplatniť na súde vo všeobecnej premlčacej dobe (), ktorá začína plynúť odo dňa, keď nadobúdateľ vytkol vady u scudziteľa.

Podľa , z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

Podľa , ak vec má vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný kupujúceho pri dojednávaní kúpnej zmluvy na ne upozorniť.

Podľa , ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť.

Podľa , vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez zbytočného odkladu. Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady vytkol najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci.

Podľa , o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastníctvo k bytu alebo nebytového priestoru v dome sa nadobúda, na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome s vlastníkom domu alebo s právnickou osobou, ktorá má právo hospodárenia k domu, s vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru.

Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o prevode vlastníctva bytu a zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome musí byť písomná a okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať : a) popis bytu alebo nebytového priestoru v dome a príslušenstva bytu, vymedzenie polohy bytu alebo nebytového priestoru v dome označením čísla bytu, čísla vchodu a opisom nebytového priestoru, určenie rozsahu podlahovej plochy a vybavenia bytu a nebytového priestoru v dome, b) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve, na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená podielom podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome, ak sa pri priľahlom pozemku nepostupuje podľa písmena e), c) určenie a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku a prípadné určenie, ktoré spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, časti príslušenstva a priľahlého pozemku užívajú len niektorí vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytových priestorov, d) úpravu práv k pozemku zastavanému domom a k priľahlému pozemku, e) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu na priľahlom pozemku dohodou nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru s vlastníkom domu, f) vyhlásenie nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru v dome o pristúpení k zmluve o spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy, g) úpravu práv k zariadeniam civilnej ochrany, ak sú také objekty v dome, po predchádzajúcom súhlase príslušných orgánov.

Podľa § 5 ods. 4 citovaného zákona, vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach domu, na spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku sa nadobúdajú vkladom do katastra nehnuteľností.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, cena bytu, nebytového priestoru alebo ateliéru v dome, cena príslušenstva, cena pozemku zastavaného domom a cena priľahlého pozemku (ďalej len "cena") sa dojednáva dohodou predávajúceho a kupujúceho.

15. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná, preto ju v celom rozsahu zamietol.

16. V spore bolo preukázané, že medzi žalobkyňou kupujúcou a žalovanou ako predávajúcou bola v písomnej forme uzavretá dňa 16.8.2012 kúpna zmluva, na základe ktorej žalovaná ako predávajúca predala žalobkyni ako kupujúcej byt č. X nachádzajúci sa na X.O.. bytového domu A. XX-XX Z. K., zapísaný na LV č. XXXX Q. Č.. XXXX v katastrálnom území Z.. Na základe kúpnej zmluvy žalobkyňa kúpila 3-izbový byt za kúpnu cenu 79.200 €. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná.

17. Spornou medzi stranami bola skutočnosť, či žalovaná zodpovedá za uvedenie žalobkyne do omylu pri stanovení rozlohy bytu, keďže v inzercii deklarovaná rozloha bytu 84 m2 ako ani rozloha 80,28 m2 uvedená v kúpnej zmluve nezodpovedala realite. Rovnako spornou bola skutočnosť, či žalovaná ako predávajúca žalobkyni zatajila, resp. či vedela pred predajom bytu žalobkyni o vadách, ktoré žalobkyňa so svojou rodinou v byte zistila po nasťahovaní sa do bytu a či žalobkyňa má vzhľadom na tieto skutočnosti nárok voči žalovanej na zľavu z kúpnej ceny.

18. Krajský súd v Bratislave vo svojom uznesení, ktorým zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne označiť tie vady, o ktorých mohla kupujúca vedieť a tie, ktoré boli skryté a podľa toho aj vzhľadom na rozdiel rozlohy bytu určiť mieru zľavy z ceny bytu.

19. Strany sporu uzatvorili dňa 16.08.2012 kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalovaná predala žalobkyni trojizbový byt. Pokiaľ ide o dodržanie všetkých podstatných náležitostí zmluvy o prevode vlastníctva bytu, súd porovnal predmetnú zmluvu so všeobecnými ustanoveniami ako aj s ustanovením zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a dospel k záveru, že predmetná zmluva obsahuje všetky náležitosti v zmysle požiadaviek zákona.

20. Žalobkyňa sa v konaní domáhala zľavy z kúpnej ceny z dôvodu, že bola uvedená do omylu ohľadne nesprávne uvedenej rozlohy bytu. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie čl. I kúpnej zmluvy. Predmetom prevodu v zmysle uvedeného článku sa stal byt č. X nachádzajúci sa na Xp. bytového domu A. XX-XX Z. K., podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a spoluvlastnícky podiel k pozemkom, parcely registra "C". Z uvedeného jasne vyplýva, že predmetom predaja bol byt ako jednotka, ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností na základe prehlásenia vlastníka a označený v súlade so zápisom v katastri nehnuteľností. V danom prípade nebola rozhodujúca prevádzaná podlahová plocha a žalobkyňa v konaní súdu nepreukázala, že pre daný byt sa rozhodla na základe rozlohy podlahovej plochy. Pokiaľ má byt menšiu podlahovú plochu, než je v zmluve deklarovaná a navyše pokiaľ sa cena dohodnutá medzi stranami neodvíja od rozlohy podlahovej plochy, nemožno to považovať za vadu, ktorá by zakladala zodpovednosť žalovanej za vady.

Súd k uvedenému navyše dodáva, že žalovaná v konaní kúpnou zmluvou s pôvodným vlastníkom predmetného bytu preukázala, že nadobudla do vlastníctva byt, ktorý mal rozlohu 80,28 m2. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná do ďalšej kúpnej zmluvy so žalobkyňou len prebrala informácie od pôvodného vlastníka, pričom ich žiadnym spôsobom neupravovala. Podľa názoru súdu nie je spravodlivé požadovať od predávajúceho vlastníka bytu, aby bezdôvodne spochybňoval údaje, ktoré mu boli od predchádzajúceho vlastníka oznámené a pri predaji bytu z vlastnej iniciatívy premeriaval predávajúcu nehnuteľnosť, obzvlášť, ak rozloha bytu nebola rozhodujúcim faktorom pri jeho predaji. Uvedená rozloha bytu bola v kúpnej zmluve medzi žalobkyňou a žalovanou uvedená v čl. II bod 3 kúpnej zmluvy, ako celková podlahová plocha bytu s príslušenstvom. V zmysle bodu 2 uvedeného článku je príslušenstvom

bytu hala, predieň, kuchyňa, WC, kúpeľňa, loggia a pivnica. Žalobkyňa poukázala ne nezrovnalosť s kúpnou zmluvou kde je rozloha uvádzaná ako 80,28 m2 a znaleckým posudkom vypracovaným T.. M., ktorý zistil podlahovú plochu 75,19 m2. Preštudovaním znaleckého posudku ako aj z výpovede T.. M. v konaní pred súdom súd zistil, že znalec pri svojom znaleckom posudku do podlahovej plochy nezapočítal loggiu, navyše pripustil možnú odchýlku 1 m2 pri meraní. Pokiaľ by sme teda do podlahovej plochy určenej znalcom ako 75,19 m2 pripočítali rozlohu loggie 3,12 m2 (takto bola zistená znaleckým posudkom) a pripočítali aj odchýlku 1m2, dostaneme podlahovú plochu o rozmere 79,31 m2, čo je podľa názoru súdu zanedbateľná odchýlka oproti údajom uvádzaných v kúpnej zmluve a môže mať pôvod v spôsobe znaleckého merania ako aj v stavebných úpravách, ktoré boli vo viac ako 30 ročnom byte v priebehu rokov vykonané.

21. Pokiaľ ide o nezrovnalosť rozlohy bytu uvádzanej v inzercii realitnej kancelárie so skutočným stavom, v tejto súvislosti súd poukazuje jednak na výpoveď svedka B. E. ako aj na zmluvu o zložení zálohy zo dňa 01.08.2012. Z výpovede svedka ako konateľa realitnej kancelárie vyplýva, že žalobkyňa bola upozornená na nezrovnalosť v rozlohe bytu uvádzanej v inzercii so skutočným stavom a to pred podpisom kúpnej zmluvy no vzhľadom na reakciu žalobkyne (teda, že uvedenú zistenú skutočnosť viac nerozoberala a zmluvu o prevode aj podpísala) jasne vyplýva, že uvedené pre ňu nehralo pri rozhodovaní o kúpe bytu dôležitú úlohu. Uvedené závery súdu podporuje aj zmluva o zložení zálohy, kde z dohody o predmete bytu nevyplýva veľkosť podlahovej plochy bytu a predmetom predaja a kúpy je byt špecifikovaný bez výmery. Výmera bytu začala hrať dôležitú rolu pre žalobkyňu ako kupujúcu až po vypracovaní znaleckého posudku T.. M. a až keď sa od neho dozvedela, že je menšia než bolo žalobkyňou a realitnou kanceláriou tvrdené a začala požadovať zľavu z kúpnej ceny. Takýto postup žalobkyne možno považovať za špekulatívny.

22. Pokiaľ ide o požiadavku žalobkyne o zľavu z kúpnej ceny z dôvodu nižšej výmery podlahovej plochy než bola uvedená v kúpnej zmluve a v inzercii realitnej kancelárie, poukazujúc pritom na všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti určenú znaleckým posudkom, súd poukazuje na to, že v znaleckom posudku znalec určil všeobecnú hodnotu na základe metódy polohovej diferenciácie. Žalobkyňa však opomína fakt, že kúpna cena medzi stranami nebola určená metódou polohovej diferenciácie ako v znaleckom posudku ale dohodou zmluvných strán. Takto určená cena nie je nijakým zákonným ustanovením limitovaná čo vyplýva aj zo zákonného ustanovenia § 17 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Cena medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá v súlade s princípom zmluvnej voľnosti, ktorý je typický pre súkromnoprávne záväzkové vzťahy. Princíp zmluvnej voľnosti priznáva zmluvným stranám značnú voľnosť pri určovaní ich vzájomných práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy, čo je základnou charakteristickou črtou súkromných záväzkových vzťahov. Uvedené platí aj pre cenu dohodnutú za poskytnuté plnenie (v danom prípade cenu dohodnutú za predaj bytu). Výška dohodnutej odplaty za poskytnuté plnenie je daná výlučne na úvahu a dohodu zmluvným stranám, pričom by bolo nad rámec oprávnení súdu daných zákonom, aby akýmkoľvek spôsobom zasahoval do dohôd rovnocenných zmluvných strán a korigoval stranami dohodnuté podmienky. Argumentácia žalobkyne o neprimeranej cene vzhľadom na stav bytu a znalecký posudok tak nemôže obstáť. Právny poriadok Slovenskej republiky upravuje v o cenách, pravidlá dohodovania, regulácie a kontroly cien v oblasti cien tovaru pre trh na území Slovenskej republiky, teda len pre špecifický okruh záväzkových vzťahov, medzi ktoré v žiadnom prípade nemožno zaradiť zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na akejkoľvek cene za poskytnuté protiplnenie, pričom otázka primeranosti a adekvátnosti takejto dohody je v súkromnom záväzkovom práve výslovne ponechaná na dohode zmluvných strán. Teda platí, že ak subjekty raz uzavrú podľa svojho uváženia a slobodného rozhodnutia určitú zmluvu, sú túto zmluvu povinní plniť (pacta sunt servanda) a to aj v takom prípade, kedy by plnenie bolo pre niektorú zo zmluvných strán nevýhodné. Vychádzajúc z uvedeného súd žalobu žalobkyne, v časti zľavy z kúpnej ceny vo výške 6.573,25 €, uplatňovanú z dôvodu nesprávnej výmery bytu uvedenej v kúpnej zmluve, zamietol.

23. Okrem uvedeného sa žalobkyňa v konaní domáhala zľavy z kúpnej ceny v sume 7.328,40 € z dôvodu zistených vád na predmetnej nehnuteľnosti, na ktoré žalovaná žalobkyňu neupozornila, pričom výšku zľavy žalobkyňa určila na základe cenovej ponuky spoločnosti HomePro.sk, ktorá vo svojej cenovej ponuke ocenila množstvo prác, ktoré je potrebné vykonať v predmetnom byte za účelom odstránenia všetkých vzniknutých vád.

24. V prvom rade sa v tejto súvislosti súd musel zaoberať s námietkou žalovanej, že nárok na zľavu z ceny z titulu vád nebol žalobkyňou uplatnený v zákonnej lehote. V tejto súvislosti súd poukazuje na vyššie citované ustanovenie , z ktorého vyplýva možnosť domáhať sa práv zo zodpovednosti za vady na súde za predpokladu, že boli vady vytknuté u predávajúceho v lehote 24 mesiacov. Z obsahu spisu vyplýva, že k odovzdaniu predmetu kúpy došlo dňa 31.8.2012 a žalobkyňa vady u žalovanej namietala kvalifikovaným pokusom o zmier zo dňa 14.11.2012, na ktorý žalovaná reagovala dňa 05.09.2013, súd mal teda preukázané, že žalobkyňa vady u žalovanej uplatnila v lehote 24 mesiacov.

25. Pokiaľ ide o posúdenie, či žalovanú možno zaviazať zodpovednosťou za vady na predmetnom byte, na ktoré nebola žalobkyňa žalovanou upozornená a s tým súvisiacu zľavu z kúpnej ceny, súd pri posudzovaní tejto otázky vychádzal z tvrdení strán sporu v konaní ako aj z vykonaných výsluchov svedkov a dospel k záveru, že ani v tejto časti žaloby nedošlo zo strany žalovanej ku klamaniu či zavádzaniu žalobkyne. Z obsahu inzercie, ktorú založila žalobkyňa do súdneho spisu nevyplývalo, že predmetný byt prešiel kompletnou rekonštrukciou. Z obsahu predmetnej inzercie vyplýva, že byt bol po rekonštrukcii, pričom v ďalšom texte bolo uvedené, že rekonštrukcia je čiastočná. Žalobkyňa nárok na zľavu z kúpnej ceny v predmetnom konaní odvodzovala z ustanovení a . V priebehu konania namietala, že byt mal vady, na ktoré upozornená nebola, pričom zhoršovali kvalitu bývania, vyžadovali opravy a ktoré sú všetky popísané v žalobkyňou predloženom znaleckom posudku. Na pojednávaní v konaní pred súdom dňa 13.09. 2018 žalobkyňa súdu uviedla, že už pri obhliadke bytu boli viditeľné vady a nedostatky ako záchod bez dverí, kuchynská linka ktorá skoro spadla či smrad v kúpeľni. Pokiaľ ide o všetky viditeľné vady na byte, znalec v konaní pred súdom vypovedal, že kuchynská linka bola neodborne nainštalovaná a nejednalo sa o skrytú vadu, rovnako pokiaľ ide o neodborne namontované vypínače nad linkou. Zjavnou vadou bol tiež neodborne osadený laminátový obklad v kuchyni, neukončený prístup do inštalačného jadra, vytrhnutý kus betónu v izbe č. 3, odpílené pánty na dvere v miestnosti č. 3 ako aj v tejto izbe radiátor položený na smaltovanom hrnci. Vzhľadom na uvedené zjavné vady, ktoré museli byť žalobkyni viditeľné už pri obhliadke bytu má súd za to, že žalobkyňa pri kúpe bytu nedodržala aspoň priemernú mieru opatrnosti, ktorú možno spravodlivo požadovať od každého subjektu vstupujúceho do zmluvného vzťahu. O to väčšia by táto miera mala byť pri tak významnej investícii ako je kúpa nehnuteľnosti. Žalobkyňa nemôže zodpovednosť za nedostatočné prehliadnutie bytu prenášať na ťarchu žalovanej a žiadať zľavu z ceny. Pokiaľ ide o v inzercii uvedenú čiastočnú rekonštrukciu, z výpovede svedkov ani z listinných dôkazov nevyplýva, že by sa žalobkyňa pred kúpou nehnuteľnosti zaujímala, čo všetko bolo v byte predmetom rekonštrukcie, pričom takéto nezodpovedné konanie žalobkyne nemožno pripisovať na zodpovednosť žalovanej. Znalec ako aj žalobkyňa v konaní uviedli značné množstvo zjavných vád, ktoré sa na byte v čase predaja nachádzali. Nedodržanie aspoň priemernej mieri opatrnosti zo strany žalobkyne možno badať aj v tom, že napriek všetkým viditeľným nedostatkom byt bez akýchkoľvek výhrad či pripomienok kúpila a to už po prvej vykonanej ohliadke.

Pokiaľ ide o skryté vady, znalec konštatoval, že to boli konkrétne nefunkčná zásuvka nad kuchynskou linkou, odtok drezu v kuchyni zredukovaný do polovičného profilu a nevhodne osadený kanalizačný odtok v kúpeľni. Žalobkyňa uviedla tiež ako skrytú vadu čiernu pleseň pod vaňou, ktorú zistili po odmontovaní vane. Zo svedeckej výpovede realitných maklérov B. Q. M. E. vyplývalo, že žalobkyni bol daný priestor, aby si byt poriadne prehliadla a to aj viac krát, pričom bolo zrejmé, že žalobkyňa túto možnosť nevyužila. Svedeckými výpoveďami svedkov pána J. Q. B. E. súd zistil, že z ich strany bola žalobkyňa upozornená na nedostatky bytu, ktoré boli zjavné a o ktorých žalovaná vedela. Svedok B. E. potvrdil, že niektoré vady boli viditeľné voľným okom, ako napr. radiátor podložený hrncom, a na ďalšie vady bola žalobkyňa upozornená pri podpise preberacieho a odovzdávacieho protokolu, ako aj to, že je chybný odtok v kúpeľni. Z výpovede svedkov ako aj samotných strán sporu dospel súd k záveru, že žalobkyňa v konaní nepreukázala existenciu takej skrytej vady na byte, o ktorej by bola žalovaná vedela a na ktorú by žalobkyňu nebola pred predajom bytu upozornila alebo takej skrytej vady, ktorú by bolo možné od žalovanej spravodlivo požadovať aby o nej pred predajom bytu vedela. Za skrytú vadu bola v konaní označená chybná zásuvka nad kuchynskou linkou, znalec však zároveň dodal, že sa jednalo aj o zjavnú vadu, keďže súvisela s neodborným namontovaním vypínačov v bezprostrednej blízkosti. Pokiaľ ide o chybnú vodoinštaláciu v kuchyni ako aj v kúpeľni, v konaní bolo výsluchom svedkov preukázané, že na túto vadu bola žalobkyňa upozornená. Navyše žalobkyňa sama v konaní konštatovala, že z kúpeľne bolo cítiť silný zápach. Súdu tak nie je zrejmé, prečo sa na túto skutočnosť pred kúpou nehnuteľnosti žalovanej nedotazovala a nezaujímala sa o príčinu smradu v kúpeľni obzvlášť ak sa jedná o tak

významnú investíciu akou je kúpa bytu. Namiesto toho, žalobkyňa neuviedla žiadne výhrady a hneď po jedinej obhliadke nehnuteľnosti pristúpila k jej kúpe. Pokiaľ ide o čiernu pleseň nachádzajúcou sa pod vaňou, v tejto súvislosti sám znalec pred súdom uviedol, že nie je obvyklé aby niekto skúmal čo je pod vaňou. Takúto vadu nemožno pripisovať na zodpovednosť žalovanej a požadovať od nej aby pred predajom bytu hľadala prípadné nedostatky na nehnuteľnosti takými neobvyklými úkonmi akou by bola demontáž vane.

Súd dáva do pozornosti najmä čl. IV bod. 3 kúpnej zmluvy, v ktorom je uvedené, že kupujúca (žalobkyňa) vyhlasuje, že predmet prevodu je jej známy z ohliadky na mieste samom a predmet prevodu kupuje tak ako stojí a leží. Podľa ustanovenia , uvedené vyhlásenie vylučuje zodpovednosť predávajúceho (žalovanej) za vady. Taktiež z Potvrdenia o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 31.08.2012 vyplývalo, že preberajúca, t.j. žalobkyňa, nemá žiadne požiadavky voči odovzdávajúcej, t.j. žalovanej, a na znak súhlasu s obsahom protokolu ho podpísala. Zároveň vyslovila súhlas s ustanovením, že byt je v danom stave užívania schopný. Pokiaľ teda zmluvné strany v kúpnej zmluve upravili zodpovednosť za vady podľa , súd nemá oprávnenie do zmluvných práv a povinností zmluvných strán autoritatívnym spôsobom zasahovať a posudzovať zodpovednosť za vady v širšom rozsahu, než to medzi sebou upravili samotné zmluvné strany. Pokiaľ zmluvné strany upravili zodpovednosť za vady v zmysle , súd môže posudzovať zodpovednosť za škodu len v medziach predmetného ustanovenia, teda môže posudzovať či scudziteľ (žalovaná) vyhlásila, že vec má vlastnosti, ktoré v skutočnosti nemá, alebo vec nemá také vlastnosti, ktoré si nadobúdateľ (žalobkyňa) výslovne vymienila. V konkrétnom prípade by sa jednalo o vyhlásenie žalovanej, že predávaná nehnuteľnosť, teda byt je bez akýchkoľvek vád. V konaní však bolo preukázané, že toto žalovaná nikdy netvrdila a preto jej nemožno pripisovať zodpovednosť za vady, ktoré sa nachádzajú na predmetnom byte.

26. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a znenie citovaných zákonných ustanovení, súd kvalifikoval žalobkyňou uplatnený nárok ako skutkovo i právne nedôvodný a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

27. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mala žalovaná v konaní plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania proti neúspešnej žalobkyni v plnom rozsahu.

28. O výške trov konania súd rozhodne v zmysle samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).