Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Co-428-2016.pdf
PDF · 93.57 KB
Case nature
Subarea
5Co/428/2016
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej vo veci žalobkyne: L. A., G.. XX.XX.XXXX, K.: A. XX, K., v zast.: JUDr. Hedviga Gallová, advokátka so sídlom: Čučmianska dlhá 45, Rožňava, proti žalovanej: A. F.T., G.. X.X.XXXX, K.: O. XX, K., v zast.: JUDr. Tibor Horváth, advokát so sídlom: Havelkova 2 Bratislava, o zaplatenie 13.901,65 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne voči rozsudku Okresného súdu Bratislava II., č.k. 12C/202/2014-183 zo dňa 28.06.2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej trovy konania vo výške 439,50 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.187,19 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 500 ods. 1, § 501, § 588, § 596, § 597 ods. 1, § 599 ods. 1, § 619 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že žalobou zo dňa 31.10.2013 podanou na súde dňa 31.10.2013 sa žalobkyňa (ďalej aj ako „navrhovateľka“) domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanej (ďalej aj ako „odporkyni“) uložil povinnosť zaplatiť jej istinu 7.328,40 eura s príslušenstvom, t.j. s úrokom z omeškania v sadzbe 10,5 % ročne zo sumy 7.328,40 eura od 1.11.2013 do zaplatenia, ako i trovami konania a trovami právneho zastúpenia z titulu kúpnej zmluvy.
3. Uznesením č.k. 12C/202/2014-117 zo dňa 22.5.2015, právoplatným dňa 5.6.2015, súd pripustil zmenu petitu návrhu na začatie konania tak, že: Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke sumu 13.901,65 eura s 8,05 % ročným úrokom z omeškania odo dňa 18.5.2015 až do zaplatenia. Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľke trovy konania.
4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu, výsluchom odporkyne, právnych zástupcov účastníkov konania, svedkyne M. A., svedkov M. E., B. E.C. Q. O. J..
5. Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 16.8.2012 kúpnu zmluvu s predmetom kúpy vymedzeným v čl. I zmluvy ako K. Č.. X nachádzajúci sa na X. O. bytového domu A.P. XX-XX Z. K., Č. Z. XX evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX a za kúpnu cenu XX.XXX,- N.. V článku II bola celková podlahová plocha bytu s príslušenstvom určená ako 80,28 m2, pričom byt pozostával z troch obytných miestností a príslušenstva, príslušenstvom bytu bola hala, predsieň, kuchyňa, WC, kúpeľňa, loggia a pivnica. V čl. VI bodu 4 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pri odovzdaní predmetu prevodu vyhotovia protokol o odovzdaní a prevzatí predmetu prevodu, v ktorom bude zároveň uvedený presný stav energií súvisiacich s užívaním predmetu prevodu. Protokol o odovzdaní potvrdia obidve strany svojim podpisom. Z navrhovateľkou predložených inzerátov ohľadom
predmetného bytu vyplývalo, že celková podlahová plocha bytu bola 84 m2 a cena bytu s províziou 80.660,- eur.
6. Navrhovateľka sa podanou žalobou domáhala zľavy z ceny predmetu kúpy v sume 13.901,65 eura s príslušenstvom pozostávajúcej z ceny opráv, ktoré bolo nevyhnutné v byte vykonať, aby bol byt obývateľný a zároveň z nesprávne určenej výmery bytu. Poukazovala na vady bytu, na ktoré nebola upozornená zo strany odporkyne ako predávajúcej a nárok na zľavu z ceny vyplývajúci z ustanovenia § 597 Občianskeho zákonníka.
7. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. Vo vzťahu k výmere bytu súd uvádza, že tá bola inzerovaná vo veľkosti 84 m2, pričom táto skutočnosť vyplývala z listinných dôkazov založených navrhovateľkou do súdneho spisu. Avšak v kúpnej zmluve bola uvedená výmera bytu s príslušenstvom vo veľkosti 80,28 m2, t.j. v prípade, ak navrhovateľka nesúhlasila s veľkosťou výmery bytu, mohla od kúpnej zmluvy odstúpiť, resp. kúpnu zmluvu neuzatvoriť, čo však neurobila. Svedok B. E. na pojednávaní konanom dňa 28.1.2016 uviedol, že nesprávnosť uvedenia výmery bytu v inzercii bola predmetom stretnutia zmluvných strán v realitnej kancelárii, ktorého stretnutia sa aj on sám zúčastnil, pričom na nesprávne uvedenú rozlohu bola navrhovateľka upozornená. Zároveň súd poukazuje na ďalšiu dôležitú skutočnosť a to, že v kúpnej zmluve, ktorou nadobudla odporkyňa byt od predchádzajúceho vlastníka, bola rozloha bytu s príslušenstvom uvedená ako 80,28 m2. Túto rozlohu prevzali účastníci konania aj do kúpnej zmluvy uzavretej medzi nimi a z tohto dôvodu nemožno dospieť k záveru, že odporkyňa uviedla navrhovateľku úmyselne do omylu. Zároveň súd uvádza, že táto rozloha bytu vo výmere 80,28 m2 zahŕňa aj príslušenstvo, t.j. nie je to rozloha len bytu, ale aj k nemu patriacemu príslušenstvu. Hoci bola v inzercii uvedená rozloha bytu 84 m2, kúpna cena bola inzerovaná v sume 80.660 eur, pričom v kúpnej zmluve bola určená kúpna cena vo výške 79.200,- eur, avšak na túto skutočnosť navrhovateľka neupozornila. Vzhľadom k uvedenému mal súd za to, že zo strany odporkyne nedošlo k uvedeniu navrhovateľky do omylu, už vôbec nie úmyselne, a zároveň navrhovateľka mohla od kúpnej zmluvy odstúpiť, resp. ju neuzavrieť, ak mala za to, že bola oklamaná vo výmere bytu, prípadne mohla pri uzavretí kúpnej zmluvy vymieniť opravu v časti určenia výmery bytu a až následne kúpnu zmluvu podpísať. Navrhovateľka podpisom kúpnej zmluvy potvrdila, že si zmluvu riadne prečítala a obsah zmluvy zodpovedal jej skutočnej vôli.
8. Čo sa týkalo rekonštrukcie bytu, súd mal z listinných dôkazov založených do súdneho spisu za preukázané, že ani v tejto časti nedošlo zo strany odporkyne ku klamaniu navrhovateľky, tak ako to navrhovateľka udávala v podanej žalobe. Z obsahu inzercie, ktorú založila navrhovateľka do súdneho spisu nevyplývalo, že predmetný byt prešiel kompletnou rekonštrukciu. Z obsahu predmetnej inzercie vyplývalo, že byt bol po rekonštrukcii, pričom v ďalšom texte bolo uvedené, čoho sa rekonštrukcia týkala. V žiadnej časti textu nebola uvedená kompletná rekonštrukcia bytu.
9. Navrhovateľka nárok na zľavu z kúpnej ceny v predmetnom konaní odvodila z ustanovení § 596 a § 597 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých ak má vec vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný kupujúceho pri dojednaní kúpnej zmluvy na ne upozorniť. Ak vyjde dodatočne vada najavo, má kupujúci právo na primeranú zľavu z ceny. Navrhovateľka v podanej žalobe a v priebehu konania namietala, že byt mal vady, na ktoré upozornená nebola a ktoré zhoršovali kvalitu bývania a ktoré vyžadovali opravy.
10. Súd z obsahu znaleckého posudku č. 153/2012 vypracovaného znalcom Ing. Mácom predloženého navrhovateľkou zistil, že vady boli zadokumentované fotografiami, pričom už pri prehliadke bytu boli viditeľné, ako napr. chýbajúca kachlička vo WC, nezakachličkovaný priestor medzi spínačmi v kuchyni, radiátor podložený hrncom, chýbajúci prah. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že je zrejmé, že byt nie je vecou, ktorá sa kupuje každý deň a preto bolo v záujme navrhovateľky si túto vec poriadne obhliadnuť a zistiť prípadné viditeľné vady. V prípade ak tak neurobila, nemožno prenášať tieto následky na predávajúcu, t.j. odporkyňu. Zo svedeckej výpovede realitných maklérov B. Q. M. E. vyplývalo, že navrhovateľke bol daný priestor, aby si byt poriadne prehliadla a to aj viackrát, pričom bolo zrejmé, že navrhovateľka túto možnosť nevyužila. Zároveň v kúpnej zmluve podpísala ustanovenie, konkrétne čl. IV bod 3, z ktorého vyplývalo, že predmet prevodu jej je známy a že ho kupuje tak ako stojí a leží. S poukazom na uvedené ustanovenie ako i ustanovenie § 501 Občianskeho zákonníka vyplýva, že uvedené vyhlásenie vylučuje zodpovednosť predávajúceho za vady. Zároveň súd svedeckými výpoveďami svedkov pána J. Q. B. E. zistil, že z ich strany bola navrhovateľka upozornená na nedostatky bytu, ktoré boli zjavné a o ktorých vedela. Pričom svedok B. E. potvrdil, že niektoré vady boli viditeľné
voľným okom, ako napr. radiátor podložený hrncom, a na ďalšie vady bola upozornená pri podpise preberacieho a odovzdávacieho protokolu, ako to, že je chybný odtok v kúpeľni.
11. Súd zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že z Potvrdenia o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 31.8.2012 nevyplývalo, že by navrhovateľka namietala akékoľvek vady bytu, ktoré boli viditeľné a o ktorých sa zmienila odporkyňa, hoci tak mohla urobiť. Z obsahu predmetného protokolu vyplývalo, že preberajúca, t.j. navrhovateľka, nemá žiadne požiadavky voči odovzdávajúcej, t.j. odporkyni, a na znak súhlasu s obsahom protokolu ho podpísala. Zároveň vyslovila súhlas s ustanovením, že byt je v danom stave užívania schopný.
12. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo zrejmé, že v byte bolo potrebné vykonať určité opravy, avšak súd sa nestotožnil s vyjadrením navrhovateľky, že sa jednalo o závažné nedostatky, ktoré neboli známe v čase odovzdania bytu. Navrhovateľka nemôže zodpovednosť za nedostatočné prehliadnutie bytu prenášať na ťarchu odporkyne a žiadať zľavu z ceny. Uvedené vyplýva aj z ustanovenia § 500 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v prípade zjavných vád nemožno uplatňovať nároky zo zodpovednosti za vady. Odporkyňa v žiadnom prípade neuvádzala, že predávaný byt je bez akýchkoľvek vád, pričom časť vád, ktoré navrhovateľka namietala boli viditeľné voľným okom a na ďalšie bola upozornená. Z uvedeného ustanovenia vyplýva aj zodpovednosť navrhovateľky za to, že predmetu kúpy nevenovala dostatočnú pozornosť a preto znáša sama nepriaznivé následky tejto skutočnosti.
13. Súd sa zaoberal námietkou odporkyne, že nárok na zľavu z ceny z titulu vád nebol uplatnený v zákonnej lehote. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva možnosť domáhať za práv zo zodpovednosti za vady na súde za predpokladu, že boli vady vytknuté u predávajúceho v lehote 24 mesiacov. Z obsahu spisu vyplýva, že k odovzdaniu predmetu kúpy došlo dňa 31.8.2012 a navrhovateľka vady namietala podaním zo dňa 5.9.2013, doručeným dňa 23.9.2013, t.j. v lehote 24 mesiacov.
14. Súd na záver uvádza, že na písomnú výpoveď navrhovateľky doloženú do súdneho spisu právnou zástupkyňou navrhovateľky na pojednávaní konanom dňa 28.6.2016 neprihliadol, nakoľko táto písomnosť nebola datovaná, zároveň nebola podpísaná navrhovateľkou a tak nebolo zrejmé, či túto písomnosť napísala samotná navrhovateľka. Súd zároveň uvádza, že navrhovateľke nebolo v priebehu konania žiadnym spôsobom bránené predložiť písomné stanovisko k prejednávanej veci a vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu, avšak tak neurobila, pričom písomné stanovisko mohla doručiť do súdneho spisu aj zo zahraničia.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol ako neopodstatnený.
16. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a náhradu trov konania priznal v plnej výške navrhovateľovi.
17. Súd priznal odmenu za zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 19.4.2016 len jedenkrát, pričom poukazuje na tú skutočnosť, že právny zástupca odporkyne vyčíslil odmenu za zastupovanie v tento deň nesprávne dvakrát. Zároveň súd nepriznal odmenu za zastupovanie dňa 10.11.2015, ako si uplatnil právny zástupca odporkyne, nakoľko v tento deň sa pojednávania nikto nezúčastnil.
18. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa, ktorá žiada odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a rozhodol v súlade so žalobným petitom žalobkyne a priznal žalobkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania. Svoje odvolanie žalobkyňa právne odôvodnila podľa §365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. Žalobkyňa namieta, že si svoj nárok na zľavu z kúpnej ceny uplatňuje s poukazom na § 596 a § 597 OZ, pričom nesúhlasí s odôvodnením súdu prvej inštancie, že nevenovala predmetu kúpy dostatočnú pozornosť a preto znáša sama nepriaznivé dôsledky tejto skutočnosti. Skutočnosť, že vytknuté nedostatky boli skrytými vadami mal podľa žalobkyne potvrdiť svedok O. J.. O tom, že žalovaná žalobkyni neoznámila vady svedčí aj to, že žalovaná práčku v kúpeľni sama nepoužívala. Odvolateľka taktiež namieta, že žalovaná sa dopustila nekalého konania v rámci inzercie pri ponuke na predaj bytu, keď v rámci charakteristiky bytu uvádza celkovú plochu 84 m2 a lodžia 3,61 m2, kupujúca bola presvedčená, že predmetný byt mal podlahovú plochu 84 m2 a naviac 3,61 m2 lodžiu. Podľa názoru odvolateľky taktiež z inzercie vyplýva, že predmetný byt je po úplnej rekonštrukcií,
pričom z výpovede žalovanej vyplynulo, že rekonštrukciu realizoval ešte predchádzajúci majiteľ v roku 2006. Žalobkyňa namieta, že nemohla pri dojednávaní kúpnej ceny bytu o akú skutočnú výmeru bytu ide.
19. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná, ktorá žiada rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť a zaviazať žalobkyňu náhradou trov odvolacieho konania. Žalovaná poukazuje na to, že žalobkyňa sa pred uzavretím kúpnej zmluvy oboznámila s predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 16.08.2012, predmet kúpy poznala z vykonanej prehliadky a bola upozornená na nedostatky predmetu kúpy. Žalovaná upozorňuje, že žalobkyňa si mohla rozlohu bytu v prípade pochybností vopred pred uzatvorením kúpnej zmluvy. Podľa názoru žalovanej, žalobkyňa jej nevytkla vady a preto právo na uplatnenie zľavy z vád bytu v súlade os zákonom zaniklo a nemôže byť toto právo ani súdom priznané.
20. K vyjadreniu žalovanej zaslala súdu repliku vyjadrenia žalobkyňa, ktorá nesúhlasí s tvrdeniami žalovanej v jej vyjadrení k odvolaniu. Žalobkyňa opakovanie je toho názoru, že pri inzercii predmetného bytu prišlo k nekalým praktikám zo strany žalovanej. Nie je pravdou, že si voči nej neuplatnila zákonne zľavu, žalobkyňa tak učinila prostredníctvom realitnej kancelárie a to už od mesiaca október 2012. K replike žalobkyne zaslala dupliku vyjadrenia žalovaná, ktorá uvádza, že vkladom kúpnej zmluvy zanikli právne vzťahy medzi žalovanou a realitnou kanceláriou a opätovne žalovaná poukazuje nato, že si voči nemu žalobkyňa zľavu z kúpnej ceny neuplatnila. Z dokladov žalovanej vyplýva, že taktiež aj ona vykonávala rekonštrukciu byt (napr. výmena okien).
21. K duplike vyjadrenia žalovanej zaslala súdu vyjadrenie žalobkyňa, ktorá zopakovala svoje predošlé tvrdenia.
22. K vyjadreniu žalobkyne zaslala vyjadrenie žalovaná, ktorá zopakovala svoje tvrdenia a žiada potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie.
23. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je opodstatnené.
24. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie má odvolací súd za preukázané, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku uvedenia žalobkyne do omylu pri stanovení rozlohy bytu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalovaná v rámci inzerovania predmetného bytu uvádza jeho rozlohu vo veľkosti 84m2, pričom v samotnej zmluve o predaji bytu je jeho rozloha uvádzaná vo veľkosti už iba 80,28 m2. Zo znaleckých posudkov predložených do konania žalobkyňou vyplýva, že rozloha bytu nie je ani 80,28 m2, ako je uvedené v kúpnej zmluve. Podľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX znalca Ing. Ladislava Máca má predmetný byt rozlohu 73,16 m2, spolu s pivničnou kobkou 75,99 m2 a lodžiou 79,11 m2. Vzhľadom na uvedené je možné konštatovať, že nie je možné presne určiť rozlohu predmetného bytu, pričom rozloha bytu, je jedným z hlavných faktorov, na základe ktorých, sa kupujúci rozhoduje pri kúpe nehnuteľnosti. Nezrovnalosti pri určení rozlohy bytu, boli zrejmé žalovanej preukázateľne najneskôr v čase podpísania zmluvy, čo však mohla prehliadnuť, vzhľadom na násobné ubezpečenia o rozlohe bytu 84 m2. Ak by sme ešte prirátali k deklarovaným 84m2 rozlohy bytu skoro 4 m2 lodžie tak ako to bolo deklarované pri predaji bytu dostaneme sa až na celkovú rozlohu 88m2, čo je naozaj veľký rozdiel proti skutočnému stavu. Ak teda aj zoberieme do úvahy ust. § 501 OZ a vylúčime zodpovednosť predávajúceho za vady viditeľné a zistiteľné ( nie vady ktoré sa zistiť nedali - teda skryté vady) zodpovednosť za deklarovanú rozlohu bytu u padávajúceho vylúčiť nemôžeme. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne označiť tie vady o ktorých mohla kupujúca vedieť a tie ktoré boli skryté, a podľa toho ako aj vzhľadom na rozdiel rozlohy bytu určiť mieru zľavy z ceny bytu. 25. Pretože tieto nedostatky sú zásadné a súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p./ a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie § 391 ods. 1 C.s.p. zachovávajúc podmienku dvojinštančnosti konania.
26. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní vykoná ďalšie dôkazy, ktoré navrhnú strany sporu a zamiera sa na zistenie skutočnej rozlohy predmetného bytu žalobkyne.
27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).