Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_15Csp-54-2019.pdf
PDF · 112.75 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/54/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom spoločnosti Pribinova 25, 811 09 Bratislava, právne zastúpený JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie Majerníkova 3479/3A, 841 01 Bratislava, IČO: 42185190, proti žalovanému B. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX, XXX XX K., o zaplatenie 100,-- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 100,-- € spolu s 5% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 9.7.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II/ V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
III/ Žalovaný n e m á nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu cez portál e-žaloby 8.7.2019 žiadal žalobca zaviazať žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 100,-- €, odplaty vo výške 28,-- €, zmluvnej pokuty vo výške 33,-- €, poplatkov za upomienky vo výške 180,-- €, zmluvného úroku vo výške 40% ročne zo sumy 100,-- € od 8.7.2015 do zaplatenia a zákonného úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 128,-- € od 9.7.2016 do zaplatenia. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania.
1.1. Žalobou uplatňovaný nárok odvodzoval od zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 603800419 zo dňa 8.7.2015 uzatvorenej podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 100,-- €. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnutý úver do 8.7.2016 spolu s odplatou a úrokom spojeným so spotrebiteľským úverom vo výške 168,-- €, teda sa zaviazal vrátiť celkovú čiastku 168,-- €.
1.2. Keďže žalovaný nesplnil povinnosti dohodnuté v zmluve a záväzok voči žalobcovi neplnil riadne a včas, uplatnil si žalobca žalobou na tunajšom súde nároky v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere, kde žiadal priznať nielen istinu a odplatu, ale aj zmluvnú pokutu, poplatky za upomienky, zmluvný úrok a zákonný úrok z omeškania.
2. Žalovaný bol vyzvaný na vyjadrenie sa k žalobe a listinám doručeným spolu so žalobou. Uznesenie podľa ustanovenia § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku spolu so žalobou prevzal 15.8.2019. Na výzvu zo strany súdu nereagoval, k žalobe sa nevyjadril.
3. Podľa ustanovenia § 297, písm. b/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
4. Podľa ustanovenia § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
5. Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala zákonom stanovenú sumu 1.000,-- €, súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania. Oznámenie termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zákonným spôsobom uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu, ako aj webovej stránke okresného súdu. Strany sporu sa aj napriek tomu na verejné vyhlásenie rozhodnutia nedostavili. Súd vo veci rozhodol na základe žaloby a listín doložených k žalobe.
6. Súčasťou žaloby bola zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi stranami sporu dňa 8.7.2015, na základe ktorej žalobca ako veriteľ sa na žiadosť spotrebiteľa zaviazal bez zbytočného odkladu po podpise zmluvy dohodnutým spôsobom poskytnúť žalovanému ako spotrebiteľovi bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 100,-- €. Žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom spolu vo výške 168,-- € do 8.7.2016. Podľa bodu 2. odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov bola 28,-- € čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 28%, vypočítanú v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru. Ďalej bol dohodnutý úrok vo výške 40% ročne z poskytnutého úveru až do jeho úplného uhradenia čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavovalo 40,-- €. Spolu sa zaviazal vrátiť žalovaný sumu 168,-- € do 8.7.2016. V zmluve ďalej boli dohodnuté poplatky za každú zaslanú upomienku v sume 30,-- € a zmluvná pokuta vo výške 33,-- € v prípade ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Zmluva je dátumovaná a podpísaná. V závere zmluvy je podpísané potvrdenie o spôsobe poskytnutia úveru, kde spotrebiteľ svojim podpisom potvrdil, že úver žiada poskytnúť zmenkou, kde v prípade poskytnutia zmenkou zároveň podpisom potvrdil prevzatie zmenky.
7. K žalobe boli pripojené všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru platné od 13.3.2015.
8. Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
9. Súd nemal žiadne pochybnosti a žalobca to ani nepoprel, že spor vznikol zo zmluvy uzavretej medzi obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti a žalovaným ako spotrebiteľom jeho úverovej služby. To znamená, že v danej veci išlo o spotrebiteľskú zmluvu a vzťah súd posudzoval nielen podľa ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, ale aj ustanovení všeobecných, upravených občianskym zákonníkom, ako aj Smernicou rady 93/2013 EHS o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách.
10. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení do 30.6.2015 (ďalej len zákon č. 129/2010 Z.z.) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
11. Podľa ustanovenia § 2, písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízii, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytovaní tejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Podľa písm. i/ tohto ustanovenia ročnou percentuálnou mierou nákladov sa rozumejú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
12. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2. Podľa ods. 2 na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady, používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej spotrebiteľom. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa vychádza z predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná v dohodnutý čas a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
13. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Ak osoba v zmluve o spotrebiteľskom úvere označená ako veriteľ neoprávnene poskytne spotrebiteľský úver bez povolenia podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,18b) uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere je neplatná. Ak vznikne spotrebiteľovi povinnosť vydať poskytnuté finančné plnenie, osoba v neplatnej spotrebiteľskej zmluve označená ako veriteľ je povinná umožniť spotrebiteľovi uhradiť len skutočne poskytnuté finančné plnenie v splátkach a lehote, ktorá však nesmie byť kratšia ako lehota, v ktorej by mal spotrebiteľ vrátiť finančné plnenie, ak by neexistoval dôvod neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ak sa nedohodnú inak; tým nie je dotknuté právo spotrebiteľa vrátiť poskytnuté finančné plnenie naraz.
14. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
15. Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
16. Podľa ustanovenia § 53 ods. 6 OZ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
17. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
18. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
19. Podľa ustanovenia § 39a Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.
20. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
21. Podľa ustanovenia § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
22. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 586/2008 Z.z. účinného od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu žiadal žalobca zaviazať žalovaného k zaplateniu istiny, odplaty, zmluvného úroku, úroku z omeškania zákonom upraveného, zmluvnej pokuty a poplatkov za upomienky a to na základe zmluvy o úvere uzavretej stranami sporu dňa 8.7.2015. Po oboznámení sa s listinami doloženými žalobcom súd dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné v celom rozsahu vyhovieť. Je nepochybné, že žalovaný podpísal zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z.. Podľa zmluvy mu mal byť poskytnutý úver spôsobom dohodnutým v zmluve a to zmenkou. Aj napriek tomu, že žalobca nereagoval na výzvu súdu, nedoplnil svoje skutkové tvrdenia týkajúce
sa spôsobu poskytnutia uvedeného úveru, žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil poskytnutie finančnej čiastky. Preto mal súd za to, že suma 100,-- € bola žalovanému poskytnutá a na vrátenie tejto sumy súd žalovaného zaviazal. Pokiaľ však žalobca žiadal priznať aj ďalšie čiastky a to odplatu, zmluvnú pokutu, poplatky za upomienky, zmluvný úrok, v tejto časti súd žalobe nevyhovel a považoval ju za nedôvodnú.
25.1. Preskúmaním úverovej zmluvy súd zistil, že bol dojednaný ročný úrok z úveru 40%. V čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy boli úroky poskytované bankami v obdobných úverových vzťahoch v priemere vo výške 25% - 26% a RPMN tak činila 17%. Súd konštatuje, že dojednaný ročný úrok je takmer trojnásobný ako priemerné úrokové sadzby zverejnené Národnou bankou Slovenska. S poukazom na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR takto dojednaný ročný úrok z úveru súd považoval za neprimeraný a odporujúci dobrým mravom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 26/2011 z 26.4.2012). Hoci sa nebankové subjekty bránia porovnávaniu s poukazom na rozdiely, či už v zabezpečení pohľadávok z úveru a teda aj rozdiel v riziku splácania úverov pri nebankových subjektoch, súd do istej miery môže akceptovať vyššie náklady pri úveroch poskytovaných nebankovými subjektami, ale táto výška odplaty za poskytovanie úverov nebankovými subjektami je limitovaná najmä všeobecnými ustanoveniami vyplývajúcimi z občiansko-právnych vzťahov a to § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého výkon práv a povinností vyplývajúci z občiansko-právnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Je pravda, že Občiansky zákonník, ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú do akej výšky je možné dojednať úroky, no z tejto skutočnosti samo o sebe ešte nemožno vyvodiť, že by výška úrokov závisela výslovne len od dohody účastníkov zmluvy. Dobrými mravmi sa v občiansko-právnych vzťahoch v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania sa, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zariadenia a ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem. Bez akýchkoľvek pochybností možno vysloviť, že neprimerane vysoké úroky dojednané pri peňažných pôžičkách sú vo všeobecnosti považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania sa a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi ako mravným princípom spoločenského poriadku a teda sú v rozpore so dobrými mravmi. Je zrejmé, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke spravidla z dôvodu svojej nepriaznivej finančnej situácie. Nemôže potom zodpovedať všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Práve pod vplyvom neprimerane žiadaných vysokých úrokových sadzieb zo strany nebankových subjektov (predovšetkým žalobcu) bola uskutočnená zákonná úprava kedy do civilného práva bol zavedený pojem „úžery“ a to zákonom č. 106/2014 účinným od 1.6.2014 § 39a, ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník. S poukazom na vyššie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR neprichádza do úvahy ani moderácia neprimerane vysokých úrokov zo strany súdu, pretože s poukazom na ustanovenie § 41 Občianskeho zákonníka možno oddeliť od zmluvy dojednanie o úroku, avšak obsah tohto dojednania tvorí nedeliteľný celok, preto dohodu o úroku súd považuje za absolútne neplatný právny úkon podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko výška úroku dojednaná medzi stranami sporu je v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd žalobu v časti uplatneného zmluvného úroku, ako aj dojednanej odplate považoval za nedôvodnú a úver pri absencii dojednania úroku považoval za bezúročný a bez poplatkov.
25.2. Preskúmaním zmluvy súd ďalej konštatoval, že v zmluve bola vypočítaná RPMN vo výške 28% s použitím výlučne odplaty vyčíslenej v čiastke 28,-- €. Do RPMN nebol zahrnutý dojednaný úrok z úveru. Takýto postup žalobcu pri vyčíslení RPMN je zjavne v rozpore so zákonom a možno ho hodnotiť ako nekalý postup. Vzhľadom k tomu uvedené vyčíslenie RPMN súd vyhodnotil ako nezákonné s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka a mal za to, že takéto dojednanie je neplatné. V zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch pri výpočte RPMN sa majú použiť celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom tak, aby spotrebiteľovi celkom jasne dávali informáciu o tom, čo ho uvedený spotrebiteľský úver bude stáť. To znamená akú celkovú odplatu je povinný veriteľovi zaplatiť. Uvedený údaj sa uvádza v percentách a slúži pre účely porovnania s obdobnými produktami pre spotrebiteľa. Pokiaľ žalobca použil nesprávne údaje pre výpočet RPMN a uviedol zjavne nižšiu mieru nákladov spojenú s poskytnutím úveru, uvedený úver je vyčíslený v neprospech spotrebiteľa, je zavádzajúci, nakoľko navádza dojem, že poskytnutý úver z hľadiska odplatnosti je pre spotrebiteľa výhodný. Pokiaľ žalobca ako veriteľ nepostupoval v súlade so zákonom súd konštatuje, že v predmetnej zmluve absentuje údaj o RPMN a rovnako v súlade so zákonom spotrebiteľských úveroch sa preskúmavaná zmluva považuje za bezúročnú a bez poplatkov.
25.3. V ďalšom nároku si žalobca uplatňoval aj poplatky za upomienky v celkovej výške 180,-- €, keď tvrdil, že žalovanej doručil šesť upomienok. Odvolával sa pritom na všeobecné obchodné podmienky. Súd konštatuje, že uvedené dojednanie nebolo súčasťou všeobecných obchodných podmienok ako sa na ne odvoláva žalobca, ale bolo súčasťou samotnej úverovej zmluvy (bod 3, odsek 5). Uvedený poplatok presahuje náklady, ktoré môže mať veriteľ so zasielaním upomienok a uvedený poplatok vo vzťahu k poplatkovému úkonu súd považuje za neprimeraný, čím sú neodôvodnene zaťažovaní klienti veriteľa vysokými poplatkami za úkony, s ktorým nie sú spojené takéto náklady. Navyše uplatnenie tejto služby žiadnym spôsobom žalobca nepreukázal. Je to tvrdenie, ktoré nie je podložené žiadnymi listinnými dôkazmi a z ničoho nevyplýva, že skutočne žalovanej žalobca doručil upomienky a to v počte šesť kusov. Navyše takto stanovený poplatok z hľadiska výšky súd vyhodnotil ako poplatok, ktorý je spôsobilý privodiť nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Takúto podmienku alebo takéto dojednanie potom súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a toto dojednanie v dôsledku neprijateľnosti považoval za neplatné. Zmyslom upomienky má byť upozornenie a súčasná výzva dlžníkovi, aby si dodatočne splniť svoju povinnosť. Ak dlžník nereaguje na upomienku, je na mieste prijať iné opatrenia a nie opakovane a neúčelne vyzývať dlžníka na zaplatenie ďalšími upomienkami a tým navyšovať náklady súvisiace s vymáhaním splatnej pohľadávky.
25.4. Ďalším nárokom uplatňovaným v konaní bol nárok na vyplatenie zmluvnej pokuty, ktorý je rovnako dojednaný v zmluve o spotrebiteľskom úvere v časti 3, v odseku 5. Aj v tejto časti súd považoval nárok uplatnený žalobou za nedôvodný. Už s poukazom na vyššie uvedené súd konštatoval, že jednotlivé dojednania zmluvy sú v rozpore s ustanoveniami § 3 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu nepatrí žalobcovi ani nárok na dojednanú zmluvnú pokutu, ktoré je súčasťou takto uzavretej zmluvy. Úver poskytnutý na základe takto uzavretej zmluvy súd považoval za bezúročný a bez poplatkov pre nedodržanie zákonných náležitostí a pre neprijateľné zmluvné podmienky týkajúce sa zmluvnej pokuty a poplatkov. Žalobca si v konaní uplatňoval neprimerane vysoké úroky a zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky. Aj napriek v minulosti vysloveným záverom súdmi Slovenskej republiky žalobca ako veriteľ naďalej poskytuje spotrebiteľom úvery za úroky, ktoré možno označiť za úžernícke a to nekalým spôsobom kedy nesprávne uvádza výšku RPMN bez ohľadu zohľadnenia všetkých nákladov spojených so spotrebiteľským úverom v neprospech spotrebiteľa. Vo svojich zmluvách uvádza neprijateľné podmienky. Preto súd hodnotí konanie žalobcu ako veriteľa pri poskytovaní úverov ako konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov žalobcovi priznal len nárok na vrátenie istiny a žalovanú zaviazal k povinnosti vrátiť žalobcovi to čo podľa zmluvy dostala (žalovaný nerozporoval vyplatenie sumy 100,-- €).
26. Okrem dlžnej istiny súd priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti úverovej zmluvy. Žalobca žiadal priznať úrok z omeškania zo sumy 128,-- €. Keďže súd nepovažoval nárok v časti odplaty za dôvodný, úrok z omeškania bol priznaný len z dlžnej istiny vo výške 100,-- €. Vo zvyšku aj v tejto časti považoval žalobu za nedôvodnú a zamietol ju.
27. Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
28. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. V konaní bol úspešnejší žalovaný, preto mu prináležal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Žalovanému však v konaní žiadne trovy nevznikli, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).