Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12CoP-40-2019.pdf
PDF · 107.53 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/40/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci navrhovateľa: S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, XXX XX Z., proti manželke: Z.. B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. W., W. XX Z., zastúpenej JUDr. Alexandrom Kuchárikom, advokátom so sídlom Ul. Hollého 11, 934 01 Levice, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom: E. O., nar. XX.XX.XXXX, a R. O., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, o odvolaní manželky proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 10P/273/2018-180 zo dňa 20.06.2019 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o výživnom a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo uzatvorené medzi účastníkmi dňa 05.10.2002 v Želiezovciach, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Želiezovce, vo zväzku 15, ročník 2002, na strane 184, por. č. 22. Zároveň zveril maloleté deti pochádzajúce z manželstva, mal. E., nar. XX.XX.XXXX, a mal. R., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. E. sumou 200 Eur mesačne a na výživu mal. R. sumou 150 Eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 a § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) a § 2 ods. 1 prvej vety, § 49 ods. 1, § 52, § 55 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).
2. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ podal dňa 15.11.2018 návrh na rozvod manželstva a zároveň žiadal mal. deti zveriť do osobnej starostlivosti matky a jeho zaviazať na výživné vo výške 100 eur pre mal. E. a 80 eur pre mal. R.; v záverečnom vyjadrení navrhol určiť výživné 200 eur pre E. a 150 eur mesačne pre R., teda vo výške, v akej mu bolo určené v konaní o úprave práv a povinností rodičov na čas do rozvodu. Po rozvode sa totiž dohodli, že on bude hradiť aj časť spoločného úveru a teraz to manželka využíva na to, že je schopný platiť vyššie výživné. Uviedol, že vzťahy medzi manželmi sa zhoršili pred dvomi rokmi, keď manželka začala študovať ďalšiu školu; vzájomne sa odcudzili a od októbra 2018 spolu nežijú, lebo bol „vysťahovaný.“ Potvrdil, že od marca 2017 má známosť s inou ženou. Manželka s rozvodom súhlasila a uviedla, že jej štúdium ich rodinný život nenabúralo, keďže starostlivosť
o deti a rodinu popri štúdiu riadne zabezpečovala. Žiadala určiť výživné vo výške 250 eur pre mal. E. a 200 eur pre mal. R., keďže staršia dcéra má zvýšené náklady na doučovanie a zdravotnú starostlivosť. Požadovala aj náhradu trov konania, pretože manžel zapríčinil rozvrat v manželstve tým, že nadviazal mimomanželský vzťah a odmietol pracovať na náprave vzťahov. Kolízny opatrovník pre prípad rozvodu manželstva navrhol deti zveriť do osobnej starostlivosti matky a určiť zo strany otca výživné 200 eur pre mal. E. a 100 eur pre mal. R. mesačne.
3. Na pojednávaní dňa 20.06.2019 súd vyhlásil rozsudok a následne sa účastníci konania vzdali práva na podanie odvolania proti výrokom I., II., III. rozsudku, preto rozsudok podľa § 221 a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v týchto výrokoch neobsahuje odôvodnenie. Súd v ďalšom texte odôvodnenia konštatoval, že rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 24.04.2019 č. k. 6P/274/2018-122, právoplatným dňa 31.05.2019, boli upravené práva a povinnosti rodičov k mal. deťom na čas do rozvodu tak, že deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a obaja rodičia sú oprávnení deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otec bol zaviazaný prispievať na výživu mal. E. sumou 200 eur mesačne a mal. R. sumou 150 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 05.10.2018 až do právoplatného skončenia konania o rozvode manželstva rodičov.
4. Súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že otec je v služobnom pomere (Polícia SR), pričom má priemerný čistý mesačný príjem 1.196,65 eura. V súčasnosti býva striedavo u matky a u matky svojej priateľky. Obom deťom uhrádza mesačne poistenie vo výške 22,80 eur pre E. a 23,80 eur pre R.. Uhrádza tiež povinné zákonné poistenie motorového vozidla polročne vo výške 61,99 eura, svoje životné poistenie 44 Eur, Digi TV 16,60 eura, poistenie profesnej zodpovednosti 16,60 eura, prispieva na splátky spoločného úveru sumou 200 eur mesačne. Je vlastníkom polovice rodinného domu v Želiezovciach (LV č. XXXX) a výlučným vlastníkom rodinného domu a priľahlých pozemkov, ornej pôdy v Nýrovciach (LV č. XX) ako i ornej pôdy a záhrad v Nýrovciach (LV č. XXXX). Matka dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 660,82 eura, s deťmi býva v rodinnom dome, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve rodičov. Mesačné náklady na elektrinu predstavujú 70 eur, internet 11 eur, voda 17 eur, TV + Magio 17,84 eura, úverové splátky (ohľadne nehnuteľnosti) 312,34 eura, poistenie úveru 24,67 eura, poistenie domu 54 eur (ročne), poistenie domácnosti 69 eur (ročne), komunálny odpad 18 eur (ročne) a pevné palivo okolo 1.200 eur ročne. Rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemajú a sú spoluvlastníkmi rodinného domu, v ktorom býva matka s deťmi.
5. Čo sa týka maloletých detí, súd konštatoval, že mal. E. v čase začatia konania navštevovala prvý ročník gymnázia v Nitre, bola ubytovaná na internáte, kde mesačný poplatok predstavoval 22 eur a poplatok za stravu 22 eur. Okrem toho sa stravovala v školskej jedálni, kde poplatok za obedy bol 24 eur mesačne. Cestovné mesačne predstavovalo 20 eur. Otec jej na účet posielal 50 eur mesačne vreckové a matka 20 eur. Od 24.04.2019 je však zo zdravotných dôvodov v domácej starostlivosti matky, mala individuálny študijný plán, začala sa liečiť a pravidelne užíva lieky s doplatkom 20 eur. Podľa vyjadrenia matky od mája 2019 navštevovala doučovanie, za ktoré zaplatila 60 eur týždenne, aby dcéra mohla ísť na preskúšanie. Matka však o poplatkoch za doučovanie žiadne doklady nepredložila. Podľa vyjadrenia matky dcéra od septembra 2019 začne navštevovať Strednú odbornú školu pedagogickú Levice s ďalšími predpokladanými nákladmi. Mal. R. navštevuje 7. ročník základnej školy, stravuje sa v školskej jedálni, kde mesačný poplatok predstavuje 21 eur, ročný poplatok rodičovskému združeniu 15 eur a cestovné mesačne okolo 23 eur; nosí fixný zubný aparát, je zdravá a nemá osobitné záujmy.
6. Súd pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom mal na zreteli, že zabezpečenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojená osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, prípravu na povolanie. Základnými pravidlami, pri určovaní výšky výživného sú jednak odôvodnené potreby oprávneného ako i schopnosti i možnosti a majetkové pomery povinného. Oprávnené potreby nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie - potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, či kultúrnymi. Závisia najmä od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa sám o seba a pod. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky súvisiace so zdravotným stavom oprávneného alebo s jeho rekreačnými pobytmi. Súd pri určení bežného výživného na ne musí prihliadnuť. Zároveň musí skúmať i možnosti, schopnosti a majetkové pomery oprávneného, teda, či existuje stav odkázanosti na výživu. Na strane povinného súd prihliada najmä na jeho schopnosti, teda
faktické príjmy, ktoré dosahuje v čase súdneho konania. Prihliada však aj na potenciálne príjmy, teda nielen to, čo povinný skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciou na trhu práce a pod. Skúma tiež majetkové pomery, ktoré posudzuje komplexne, okruh osôb, ktorým je povinný poskytovať výživné, zárobkové možnosti podľa príjmov z obdobia pred stratou zamestnania, ak sa preukáže, že sa povinný vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. Rovnako súd posudzuje, ak sa povinný vzdá bez vážneho dôvodu majetkového prospechu, alebo povinný na seba berie neprimerané majetkové riziká.
7. S ohľadom na uvedené zásady súd určil otcovi povinnosť prispievať na výživu mal. E. sumou 200 eur a mal. R. sumou 150 eur mesačne, ktoré je primerané možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov ako aj súčasným odôvodneným potrebám mal. detí. Takto určené výživné spolu s výživným, ktoré je i matka povinná poskytovať (keďže dosahuje zhruba polovicu príjmu otca, tak by sa na výžive mal. E. mala podieľať aspoň sumou 100 eur a na výžive mal. R. aspoň sumou 75 eur mesačne) ako i rodinnými prídavkami, ktoré poberá matka, je plne spôsobilé pokryť súčasné odôvodnené potreby detí a rešpektuje i zásadu zakotvenú v zákone o rodine, v zmysle ktorej deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol na to, že otec obom deťom pravidelne uhrádza životné poistenie.
8. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ustanovenia § 52 CMP vyjadrujúceho zásadu, že v konaniach upravených Civilným mimosporovým poriadkom, nemá zásadne žiadny z účastníkov nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkov si teda znáša svoje trovy konania sám. Zákon však z uvedenej zásady pripúšťa výnimky stanovené v § 53 až 56 CMP. Zásada úspechu v konaní sa pri rozhodnutí o trovách konania môže uplatniť len v konaní vo veciach určenia rodičovstva (§ 104 až 110 CMP) a v konaniach vo veciach notárskych úschov (§ 333 až 359). Manželka si v konaní uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené vo výške 511,08 eura. Súd však nevyhodnotil príčinu rozvratu manželstva výlučne na strane manžela, ako tvrdila manželka (jeho nevera), ale dokazovaním dospel k záveru, že manželstvo účastníkov bolo rozvrátené a nefunkčné pred neverou manžela, čo vyplýva i z vyjadrenia manželky na pojednávaní dňa 28.03.2019, pričom mimomanželský vzťah nadviazaný manželom súd vyhodnotil ako následok narušenia vzťahov, a nie prvotnú príčinu rozvratu manželstva. Z uvedeného dôvodu súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP majúc za to, že s ohľadom na okolnosti prípadu by aplikácia § 55 CMP nebola spravodlivá.
9. Proti tomuto rozsudku vo výroku o výživnom a proti výroku o trovách konania podala v zákonnej lehote odvolanie matka. V odvolaní uviedla dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP s tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Otec totiž dosahuje čistý mesačný príjem 1.196,65 eura, je vlastníkom a spoluvlastníkom niekoľkých nehnuteľností a aj ornej pôdy v Nýrovciach a záhrad a je teda nadštandardne zabezpečený. Jediný úver, ktorý má, je úver poskytnutý Slovenskou sporiteľňou, a.s., Bratislava, ktorý splácajú spoločne. Jeho najväčší mesačný výdavok je výživné vo výške 350 eur. Otec sa o deti absolútne nezaujíma a neprihliada na ich mimoriadne výdavky. Matka ďalej v odvolaní uvádzala, že najmä od apríla 2019 jej značne stúpli náklady na domácnosť, doučovanie, vozenie do Nitry na preskúšanie ako aj k detskej psychiatričke do Nových Zámkov. Od mája 2019 vrátane otec jej prispieva už len 350 eur výživné a platí 170 eur splátku úveru. Z výdavkov otca ani nie je zrejmé, ktoré sú mesačné, ktoré ročné výdavky, a aj po úhrade výživného 350 eur mu stále ostane 850 eur na jeho mesačné životné náklady. Deťom uhrádzané mesačné poistné vo výške 22,80 eur a 23,80 eur, ktoré môže aj nemusí naďalej platiť. Otec má podľa nej finančné možnosti a predpoklady uhrádzať ňou požadované výživné. Ako výlučný vlastník rodinného domu a ornej pôdy by mohol tieto nehnuteľnosti prenajímať a mať ďalší finančný prospech. Čo sa týka nepriznania jej trov, nie je jasné, ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozvrat manželstva nebol jednoznačne spôsobený neverou manžela. Manžel totiž nadviazal mimomanželskú známosť už v marci 2017 a až do začiatku októbra 2018 žili a fungovali spolu ako rodina a manželia, kedy trvale opustil spoločnú domácnosť. Ešte v septembri 2018 žili spolu aj intímne. Ona teda nevnímala v manželstve nejaké vážne problémy. Manžel si našiel známosť, kvôli ktorej sa odsťahoval a opustil rodinu, čo viedlo k psychickým problémom u maloletej E.. Manžel podal návrh na rozvod manželstva a podľa nej bola jeho nevera jednoznačne príčinou rozvratu manželstva. Podľa § 55 CMP priznanie náhrady trov konania manželke je v tomto prípade spravodlivé. Navrhla preto napadnutý rozsudok vo výroku IV. zmeniť tak, že otec bude povinný prispievať na výživu
maloletej E. 250 eur mesačne a na výživu maloletej R. sumou vo výške 200 eur mesačne, a výrok V. zmeniť tak, že jej bude priznaná náhrada trov konania vo výške 511,08 eura.
10. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nie je pravdou, že za rozvrat manželstva je zodpovedný iba on, pretože práve tým, že manželka bola neustále zaneprázdnená štúdiom, ich spolužitie nebolo optimálne. Ona bola neustále unavená, o domácnosť som sa musel starať on, či už to bolo pred alebo po skúškach; pred skúškami spolu ako manželia intímne nežili aj mesiac, pretože manželka sa potrebovala sústrediť na štúdium, čo jemu prekážalo. Uvedené spolužitie sa mu nepáčilo už dlhšiu dobu a nie je pravdou, že nadviazal kontakt s inou ženou už v roku 2017, lebo k tomu došlo až v marci roku 2018. Vo vzťahu sa pokúšal obnoviť spolužitie, avšak neúspešne, a to hlavne pre neochotu manželky riešiť uvedené problémy. On navrhol manželke, že sa na čas odsťahuje k otcovi a po určitom čase sa pokúsia k sebe nájsť cestu. Preto si dňa 03.10.2019 pobral nutné veci a odišiel k otcovi do Želiezoviec, tam bol dva dni, pričom v piatok, dňa 05.10.2018 prišiel do miesta svojho trvalého bydliska, kde zistil, že má na dvore zbalené všetky svoje veci, manželka ho z domu vyhodila, pobalila mu všetky veci, dokonca ešte aj trofej preparovaného muflóna. Veci mu balila spoločne aj s deťmi, čo bolo z pohľadu jej postavenia špeciálnej pedagogičky veľmi zlé riešenie. On teda odišiel bývať k otcovi. Deti s ním odmietali komunikovať, k čomu prispela len a len manželka, ktorá ho vykresľovala pred ich očami ako toho najhoršieho človeka. Preto sa deti s ním baviť. Nie je pravdou, že by sa o deti nezaujímal. Potom došlo k nepochopiteľnej veci u staršej dcéry, čo bolo a je pripisované iba jemu. Nie je pravdou, že manželke značne stúpli náklady na domácnosť tým, že Kristínka spravila čo spravila, lebo do školy od uvedenej udalosti nechodila a tam klesli náklady na internát, cestovanie a stravu. Nie je tiež pravdou, že nevie, aké sú náklady na dve maloleté deti, pretože žil s nimi 16 rokov. Pokiaľ manželka uvádzala, že je vlastníkom ornej pôdy a taktiež nehnuteľností a že je nadštandardne zabezpečený, pričom môže nehnuteľné majetky dať do nájmu, toto je absolútne nerealizovateľné. Má otca alebo matku dať na ulicu a dať nehnuteľnosti do nájmu? Manželka naproti tomu vlastní polovicu rodinného domu v obci Plavecký Štvrtok a môže obdobne svoju časť speňažiť. Namiesto toho, aby bola spokojná, že jej pomáhal platiť polovicu hypotéky za dom, v ktorom skoro rok nebýva, a snaží sa jej čo najskôr uhradiť zaostalé výživné, poukazuje na to, koľko jej on môže mesačne dať a aj tak vyžije. V skutočnosti si on musí peniaze požičiavať od rodičov, lebo mu nezostane mesačne na bežné životné výdavky; keďže jej ponechal všetko, čo spolu v domácnosti nadobudli, musí si znova zakúpiť bežné veci do domácnosti a zariadiť si bežné žitie. Preto musel od júla 2019 prestať na jej účet zasielať 170 eur ako splátku úveru. Aj napriek tomu, že sa momentálne s ním ich dcéry nechcú rozprávať a stretávať, on s nimi chcem tráviť čas, a to kedykoľvek, keď budú chcieť. Nesúhlasil s náhradou trov konania, pretože ich nebude mať z čoho zaplatiť.
11. Kolízny opatrovník maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že určené výživné je primerané odôvodneným a aj nadštandardným potrebám maloletých detí ich veku.
12. Matka v písomnom vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že čo sa týka konania vedeného pod sp. zn. 6P/274/2018, odvolanie nepodala. Súd konštatoval, že pri určení výšky výživného (350 eur) prihliadol aj na otcom platené mesačné platby E. vo výške 50 eur a poistky pre obe maloleté deti vo výške cca 47 eur. Domnieva sa, že ak by otec tieto platby neplatil, súd prvej inštancie by rozhodol o inej vyššej výške výživného. Ona toto rozhodnutie vtedy akceptovala. Otec hradí výlučne len výšku výživného vo výške 350 eur a na nič iné neprispieva. Nemá ani záujem s deťmi tráviť žiadny čas, aj keď vo svojich vyjadreniach opakovane píše opak. V júli 2019 absolvoval víkendový pobyt vo Východnej, v auguste 2019 bol s priateľkou na niekoľko dní v Chorvátsku na dovolenke a bol aj na niekoľkodňovej rybačke spolu s kamarátmi. On teda rozhodne finančnými prostriedkami disponuje. Narodeniny maloletej R. boli dôvodom, aby urobil prvý krok, ktorý tak vyžaduje od svojich detí, ale ani tento sviatok ho neprimäl k tomu, aby jej aby kúpil darček. Prezentoval, že sa s deťmi stretávať chce, ale vôbec nič pre to nerobí. Deti sa aj pokúšali s ním spojiť, ale on ich často krát odignoroval a neozval sa. Jeho tvrdenia o požičaní si finančných prostriedkov od jeho rodičov sú zavádzajúce, lebo ornú pôdu môže veľmi výhodne prenajímať.
13. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“, v spojení s § 2 ods. 1 CMP), bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65, § 66 CMP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom výroku o výživnom a v súvisiacom výroku o trovách konania je vecne správny. Preto tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutej časti potvrdil. Rozsudok vo výroku o rozvode manželstva a vo výroku o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky nadobudol v dôsledku absencie odvolania účastníkov právoplatnosť. Odvolací súd pritom aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Podľa obsahu spisu navrhovateľ podaným návrhom žiadal manželstvo rozviesť a rozhodnúť aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, proti ktorému v časti výroku o určení výživného podala matka odvolanie namietajúc jeho výšku, pričom namietala aj správnosť výroku o trovách konania. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie sa stotožnil so záverom o možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu detí stanovenou sumou ako aj s jeho odôvodnením, pretože v tomto smere bol prijatý správny právny záver a rozhodnutie bolo odôvodnené správne v súlade s citovanými ustanoveniami Zákona o rodine ako aj Civilného mimosporového poriadku, na ktoré odvolací súd poukazuje.
15. Ustanovenie § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine uvádza, že súčasťou rodičovských práv a povinností je najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletých detí. Obaja rodičia majú k dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť, a preto pri svojom životnom smerovaní musia robiť všetko pre to, aby v rámci zodpovednosti za všestranný vývoj svojich detí dokázali uspokojovať všetky ich základné životné potreby. Z ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby. Vo všeobecnosti možno za opodstatnené potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať nielen náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ale aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré súvisia napr. so zdravotným stavom oprávneného a podobne. Súd na ne musí pri určovaní výšky výživného prihliadať. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktorým je povinný poskytovať výživné, a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť.
16. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie po prejednaní veci dospel k záveru, že výživné v určenej výške 200 eur mesačne na maloletú E. a 150 eur mesačne na maloletú R. v súčasnosti je adekvátne ich odôvodneným potrebám v ich veku s ohľadom na možnosti a schopnosti otca, ktorý nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Námietky uvedené v odvolaní odvolací súd nepovažoval za natoľko relevantné, aby rozsudok v napadnutej časti zmenil. Podľa tvrdenia matky otec môže na výživu detí na dobu po rozvode prispievať vyššou sumou s ohľadom na jeho aktuálny príjem a aktuálne potreby detí, keď navyše ničím iným deťom neprispieva; mesačné poistenie, ktoré deťom stále platí, podľa nej platiť môže aj nemusí. Na druhej strane otec uvádzal, že stanovené výživné je primerané aj vo vzťahu k potrebám detí a aj vo vzťahu k jeho možnostiam a schopnostiam, pričom o takomto rozsahu výživného súd rozhodol aj čo do doby pred rozvodom manželstva a matka sa s tým stotožnila, lebo sa proti rozsudku neodvolala. Kolízny opatrovník maloletých detí rovnako navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Je zrejmé, že každý z rodičov podával v konaní vlastnú verziu priebehu ich manželstva a aj vlastnú verziu príčin rozvratu manželstva, ich majetkových pomerov a potrieb maloletých detí pochádzajúcich z manželstva. Odvolací súd posudzujúc dôvodnosť podaného odvolania konštatoval, že súd prvej inštancie o stanovenej výške výživného pre maloleté deti rozhodol na podklade výsledkov z vykonaných dôkazov a na tom podklade bolo správne jeho hodnotenie možností a schopností rodičov ako aj opodstatnených potrieb maloletých detí, ktoré sú odkázané na výživu svojich rodičov. Tento rozsudok nasleduje bezprostredne na obdobie povinnosti platenia výživného, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol predchádzajúcim rozsudkom č.k. 6P/274/2018-122 zo dňa 24.04.2019 na dobu do rozvodu manželstva rodičov maloletých detí. Od uvedenej doby nedošlo k takým právne významným zmenám v pomeroch rodičov a maloletých detí, aby bol daný dôvod na rozhodnutie o vyššej výške výživného, akú požadovala matka v podanom odvolaní.
17. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd po prejednaní veci konštatoval, že s ohľadom na obsah spisu, ktorý dokumentuje priebeh konania a výsledky vykonaného dokazovania, sú dané podmienky na potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom ako aj vo výroku o trovách konania. Preto o odvolaní matky rozhodol v zmysle § 387 ods. 1 CSP tak, že tento rozsudok ako vecne správny potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie. Čo sa týka návrhu matky, aby s ohľadom na príčinu rozvratu manželstva a jeho rozvodu bol navrhovateľ zaviazaný na náhradu jej trov konania, odvolací súd konštatoval, že z odôvodnenia rozsudku prvej inštancie nevyplýva jednoznačný záver o tom, že rozvrat manželstva vedúci k jeho rozvodu zapríčinil výlučne navrhovateľ. Preto aj v tomto smere odvolanie nepovažoval za opodstatnené.
18. V prípade zmeny pomerov či na strane rodičov alebo na strane maloletých detí môže v budúcnosti dôjsť k zmene výroku rozsudku v súlade s ustanovením § 26 Zákona o rodine, podľa ktorého ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom umožňuje z procesného hľadiska ustanovenie § 121 CMP, podľa ktorého rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).