Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12Co-23-2019.pdf
PDF · 92.7 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/23/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Világiovej v spore žalobkyne M. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. L. XXX, XXX XX Z. L., proti žalovanému O., A.., so sídlom O. XX, XXX XX K., T.: XX XXX XXX, o určenie, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov a určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.k. 8Csp/112/2017-52 zo dňa 3. októbra 2018, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.
II. Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Súd určuje, že úver poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 33,33 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 1, 2 písm. c), j), § 11 ods. 1 písm. b), 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy, § 52 ods. 1, 3, 4 písm. r), 5, § 54 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 3, § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy, § 1a ods. 1 prvá veta, 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 262 ods. 1, § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
3. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa XX.XX.XXXX úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX a v rovnaký deň uzavreli strany sporu aj dohodu o zrážkach zo mzdy a rozhodcovskú zmluvu, ktoré boli pripravené žalobcom na samostatných listinách osobitne od zmluvy o úvere. Na základe zmluvy žalovaný poskytol žalobkyni sumu vo výške 1.600,- Eur. Žalobkyňa doposiaľ neuhradila celú istinu úveru.
4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po vyhodnotení dokazovania dospel k záveru, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov. V danom prípade v zmluve absentuje údaj o adrese, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, ako aj údaj o odplate. Uviedol, že aj keď je v zmluve uvedené označenie veriteľa s uvedením údajov podľa obchodného registra, z celého obsahu zmluvy však nie je možné zistiť, na akej adrese môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Uvedený údaj jednak vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch, pričom označenie veriteľa tak, ako je to v zmluve, je podľa názoru súdu nepostačujúce, keďže žalovaný má pobočky po celom Slovensku, pričom aj v tomto prípade bola zmluva uzatváraná v regionálnej pobočke, teda spotrebiteľovi bez výslovného uvedenia adresy veriteľa nie je zrejmé, kde môže uplatňovať reklamáciu alebo sťažnosť. Pokiaľ ide o odplatu, uviedol, že táto by v zmysle citovaného nariadenia vlády mala byť určená percentuálne, pričom má zahŕňať položky uvedené v cit. § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., teda aj úroky a poplatky. Uviedol, že je zrejmé, že žalobkyňa mala podľa zmluvy o úvere uhradiť nielen úrok, ale aj poplatok, teda odplata, ktorá má zahŕňať tieto položky, nemôže byť 0,- Eur, pričom percentuálne vyjadrená vôbec nebola. Ak teda podstatný údaj je v zmluve uvedený chybne, má to podľa názoru súdu rovnaké následky, akoby v zmluve ani nebol uvedený. K absencii dátumu narodenia žalobkyne uviedol, že aj keď tento údaj v zmluve skutočne chýba, žalobkyňa je v zmluve nespochybniteľne vymedzená ostatnými údajmi, preto bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru pre absenciu tohto údaju pri uvedení rodného čísla sa súdu javilo už príliš formalistické. Pokiaľ ide o určenie neplatnosti zmlúv uvádzaných v petite žaloby, súd po ich preskúmaní nezistil, že by tieto obsahovali neprijateľné podmienky, teda tieto nemôžu byť neplatné pre ich neprijateľnosť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, žalobu v prevyšujúcej časti týkajúcej sa určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a rozhodcovskej zmluvy za neplatné zamietol.
5. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia troch právnych skutočností, úspešná bola pri určení jednej z nich, teda jej úspech vo vzťahu k celému predmetu konania bol 33,33%, pri ostatných dvoch bola neúspešná, teda v tejto časti v rozsahu 66,66% bol úspešný žalovaný. Po započítaní úspechu a neúspechu strán konania bol žalovaný úspešný v 33,33%, a v tomto rozsahu má právo na náhradu trov konania voči žalobkyni. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku.
6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to proti výrokom I. a III.. Odvolanie právne odôvodnil § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Mal za to, že v predmetnom prípade nedošlo k naplneniu dôvodov uvedených v § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, teda zmluvu o spotrebiteľskom úvere nemožno považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Uviedol, že žalobkyňa nesie dôkazné bremeno a jej úlohou je preukázať v čom spočíva nesprávne uvádzanie RPMN, nakoľko RPMN neabsentuje, a teda bol by to jediný dôvod prečo by bolo možné vyhlásiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov. K poplatku za expresné spracovanie úveru vo výške 100,- Eur uviedol, že Národná banka Slovenska na svojom webovom sídle zverejnila zoznam poplatkov, ktoré sa do výpočtu RPMN nezahŕňajú. Vzhľadom na uvedené je RPMN uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere správna, nakoľko sa poplatok za expresné spracovanie úveru do výpočtu RPMN nezahŕňa. Uviedol, že je toho názoru, že úrok nie je odplatou pri poskytovaní peňažných prostriedkov, ale je odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov a výška odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov je v súlade s nariadením a neprevýšila dvojnásobok priemerných hodnôt RPMN, ako aj uvedenie priemernej ročnej RPMN. K tvrdeniu ohľadne absencie zákonnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to adresy na podanie reklamácie poukázal na adresu sídla, ktorú uviedol v hlavičke predmetnej zmluvy. Navrhol, aby súd druhej inštancie napadnutý rozsudok vo výroku I. a III. zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal úhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.
7. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu vyjadrila tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje vo všetkých stránkach za správne. Na základe uvedených skutočností navrhla, aby krajský súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu vo výroku ako vecne správny.
8. Žalovaný sa k podanému vyjadreniu žalobkyne nevyjadril.
9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).
12. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie predmetnej sporovej veci. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383 C.s.p.. Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka nebola naplnená.
13. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Odvolací súd má za to, že nedošlo k naplneniu tejto odvolacej námietky.
14. Súd prvej inštancie posúdil predmetný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným ako vzťah spotrebiteľský, a ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že tento vzťah je vzťahom spotrebiteľským v zmysle právnych predpisov zameraných na ochranu spotrebiteľa. Úverová zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. V predmetnom prípade súd prvej inštancie vyhlásil uzatvorenú úverovú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu, že táto neobsahovala údaj o adrese na ktorej môže žalobkyňa ako spotrebiteľ uplatniť reklamáciu a údaj o percentuálnom určení odplaty, s čím však žalovaný v podanom odvolaní nesúhlasil a mal za to, že v zmluve neabsentujú žiadne náležitosti, ktoré by spôsobili jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť, pričom poukázal na RPMN, výšku odplaty a hlavičku predmetnej zmluvy, kde bola uvedená adresa jeho sídla. Odvolací súd sa preto s poukazom na odvolanie žalovaného zaoberal otázkou, či súd prvej inštancie správne dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru.
16. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy v § 9 ods. 2 presne definoval, aké ďalšie náležitosti musí obsahovať spotrebiteľská zmluva. V § 9 ods. 2 písm. j) uvedený zákon definoval, že jednou z takýchto povinných náležitostí je aj uvedenie odplaty podľa osobitných predpisov, pričom pri uvedenej povinnej náležitosti sa v zákone nachádzal odkaz, a to na ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a § 1 a § 1a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády“). V zmysle uvedených ustanovení nariadenia vlády, možno vyvodiť, že odplatu tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov, pričom zároveň v § 1 ods. 2 nariadenia vlády je uvedené, že táto odplata sa má vyjadriť v percentuálnom znení. Na základe uvedeného tak možno konštatovať, že aj poplatok za expresné spracovanie úveru vo výške 100,- Eur predstavuje údaj, ktorý možno subsumovať pod pojem odplata podľa osobitných predpisov, a ktorý mal byť tak zohľadnený pri vyjadrení percentuálnej výšky odplaty poskytnutého úveru priamo v spotrebiteľskej úverovej zmluve.
17. Odvolací súd naviac dáva do pozornosti, že z obsahu uzatvorenej zmluvy (č.l. 4 a nasl.) vyplýva, že v zmluve bol síce slovne a číselne uvedený poplatok za expresné spracovanie úveru, ktorý v zmysle vyššie uvedeného tvorí jednu zo zložiek odplaty, taktiež bola uvedená aj výška úroku 33% ročne z poskytnutého úveru, avšak v bode 2. zmluvy, ktorá uvádzala údaj o odplate pri poskytnutí peňažných prostriedkov bolo uvedené, že táto je vo výške 0,- Eur, čo však nebolo správne. Ak do odplaty za poskytnutie úveru zahrnieme len úrok vo výške 33% a poplatok vo výške 100,- Eur, nemožno dospieť k záveru, že odplata za poskytnutie úveru je 0,- Eur. Takto uvedený údaj v úverovej spotrebiteľskej zmluve bol nesprávny, naviac ako uvádza nariadenie vlády, takýto údaj mal byť uvedený v percentuálnom vyjadrení. Z uvedeného teda vyplýva, že údaj o odplate pri poskytnutí peňažných prostriedkov bol v zmluve uvedený, avšak v nesprávnej výške a nesprávnym spôsobom, čo má aj podľa názoru odvolacieho súdu za následok nesplnenie zákonom stanovenej náležitosti, a to uvedenia odplaty podľa osobitných predpisov v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy.
18. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia zmluvy upravoval v § 11 následky porušenia povinností, ktorými boli bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, pričom v § 11 ods. 1 písm. b) takéto následky spojil aj s absenciou uvedenia údaju o odplate podľa osobitných predpisov (§ 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy), z čoho vyplýva, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru.
19. Vo vzťahu k absencii uvedenia údaja o adrese, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť odvolací súd uvádza, že sa touto skutočnosťou ďalej nezaoberal, nakoľko absencia uvedenia údaja, resp. nesprávneho uvedenia údaja podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy mala za následok bezúročnsoť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, preto nie je potrebné zaoberať sa prípadnou absenciou ďalšieho údaja, ktorý by mohol mať v konečnom dôsledku rovnaké právne následky.
20. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.
21. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil.
22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p., tak že úspešnej žalobkyni v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).