Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/118/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaného Ing. O. A., nar. XX.XX.XXXX pre prečin marenia konkurzného a vyrovnacieho konania podľa , o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 4.9.2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 8.10.2019 v Trnave, takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie obžalovaného Ing. O. A., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom zo dňa 4.9.2018 Okresný súd Trnava pod sp. zn. uznal obžalovaného O. A. vinným z prečinu marenia konkurzného a vyrovnacieho konania podľa , na tom skutkovom základe, že napriek tomu, že uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k.: -210 zo dňa 07.08.2007 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Ing. O. A., nar.: XX.XX.XXXX, XXX XX B. B. č. XX, si ako úpadca doposiaľ nesplnil svoje povinnosti podľa ustanovení a , o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, keď nezostavil a neodovzdal ustanovenému správcovi konkurznej podstaty JUDr. Z. S. zoznam svojich aktív a pasív s uvedením svojich dlžníkov, veriteľov aj ich adries, neodovzdal mu svoje obchodné knihy aj všetky potrebné doklady a neposkytol mu potrebné vysvetlenia, nevyhodnotil záväzky úpadcu z hľadiska životného prostredia, hoci bol na to v období od 14.08.2007 do 07.01.2013 opakovane vyzývaný správcom konkurznej podstaty JUDr. Z. S. so sídlom Z. XX, J., pričom mu táto povinnosť bola uložená aj opatreniami Krajského súdu v Bratislave č.k.: -520 zo dňa 19.05.2010 a č.k.: -686 zo dňa 12.06.2014 s tým, že na splnenie tejto povinnosti bol Krajským súdom v Bratislave viackrát vyzývaný v dňoch 21.01.2012, 21.01.2013, 26.02.2013, 04.02.2014 a 30.09.2014 a napriek tomu, že mu uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -585 zo dňa 28.02.2011, právoplatným dňa 10.06.2011, bola uložená poriadková pokuta vo výške 500 Eur a zároveň uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -684 zo dňa 10.06.2014, právoplatným dňa 26.09.2014, bola uložená poriadková pokuta vo výške 820 Eur. Za to obžalovanému prvostupňový súd uložil podľa a rest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov, ktorého výkon mu podmienečne odložil a zároveň mu určil skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že vykonaným dokazovaním bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný si svoje povinnosti úpadcu (do 15 dní od doručenia výzvy súdu alebo správcu zostaviť a odovzdať správcovi zoznam svojich aktív a pasív s uvedením svojich dlžníkov, veriteľov aj ich adries, odovzdať správcovi svoje obchodné knihy aj všetky potrebné doklady a poskytnúť mu potrebné vysvetlenia) doposiaľ nesplnil, čím marí konkurzné konanie, ktorého cieľom je dosiahnuť pomerné uspokojenie veriteľov obžalovaného z jeho majetku. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný bol na splnenie povinnosti predložiť správcovi konkurznej podstaty súpis svojich aktív a pasív spolu s vyhodnotením záväzkov vo vzťahu k životnému prostrediu vyzývaný nielen správcom konkurznej podstaty, ale aj konkurzným súdom - Krajským súdom v Bratislave, pričom splnenie týchto

povinností mu bolo ukladané aj opatreniami Krajského súdu v Bratislave. Vykonaným dokazovaním bolo tiež preukázané, že za nesplnenie tejto povinnosti boli obžalovanému uložené v dvoch prípadoch poriadkové pokuty podľa , , a to uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -585 zo dňa 28.02.2011, právoplatným dňa 10.06.2011 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.04.2011 vo výške 500,- Eur a uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -684 zo dňa 10.06.2014, právoplatným dňa 26.09.2014 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 11.08.2014 vo výške 820,- Eur. Obžalovaný však protiprávny stav udržiaval aj po 10.06.2014 a to i napriek tomu, že bol na splnenie si povinností úpadcu opätovne vyzvaný Krajským súdom v Bratislave výzvou zo dňa 30.09.2014, keď z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný si túto povinnosť nesplnil ani do vyhlásenia napadnutého rozsudku. Pokiaľ ide o úpravu skutkovej vety v rozsudku oproti obžalobe, prvostupňový súd obdobie vyzývania obžalovaného správcom konkurznej podstaty na splnenie jeho povinností úpadcu ohraničil na obdobie do 14.08.2007 do 07.01.2013, nakoľko posledná výzva správcu na splnenie povinností obžalovaného predložiť súpis aktív a pasív je datovaná na 07.01.2013 a súčasne do skutkovej vety doplnil špecifikáciu uznesení Krajského súdu v Bratislave o uložení poriadkových pokút obžalovanému, a to vo väzbe na aplikáciu zásady „ne bis in idem“. Zhrnúc uvedené prvostupňový súd uviedol, že obžalovaného uznal vinným zo spáchania prečinu marenia konkurzného a vyrovnacieho konania podľa vo vzťahu k obdobiu od 10.06.2014 do vyhlásenia rozsudku, pričom uznanie viny za takéto obdobie nie je porušením zásady „ne bis in idem“. Vo vzťahu k výroku o treste prvostupňový súd uviedol, že vykonaným dokazovaním neboli preukázané žiadne poľahčujúce a ani žiadne priťažujúce okolnosti, a preto súd obžalovanému ukladal trest odňatia slobody v zákonom ustanovenej trestnej sadzbe, ktorej dolnú a ani hornú hranicu neupravoval. Vychádzajúc z účelu trestu, individuálnej ako aj generálnej prevencie a tiež z obdobia, pre ktoré súd obžalovaného uznal vinným (viď odôvodnenie napadnutého rozsudku k zásade „ne bis in idem“) prvostupňový súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov, ktorý považuje za dostatočný na nápravu obžalovaného a tiež dostatočný na to, aby iných odradil od páchania trestných činov. S ohľadom na osobu páchateľa ako i okolnosti prípadu výkon uloženého trestu odňatia slobody v prípade obžalovaného nie je potrebný. Prvostupňový súd preto obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu, ktorej dĺžku určil na 18 (osemnásť) mesiacov. K prokurátorkou navrhovanému uloženiu povinnosti obžalovanému splniť povinnosti úpadcu podľa a o konkurze a vyrovnaní prvostupňový súd uviedol, že splnenie týchto povinností (pozn. na výzvu správcu resp. súdu) obžalovanému ukladá citovaný zákon, a preto uloženie splnenia tejto povinnosti obžalovanému podľa v spojení s nie je možné. K možnosti aplikácie ustanovenia , podľa ktorého „Nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná“ prvostupňový súd uviedol, že aplikácia tohto materiálneho korektívu v prípade obžalovaného neprichádzala do úvahy. Poukázal pritom na skutočnosť, že obžalovaný protiprávny stav vyvolal ešte v roku 2007 potom, ako na základe prvej výzvy správcu konkurznej podstaty nesplnil povinnosť podľa o konkurze a vyrovnaní a tento protiprávny stav udržiava 11 rokov, a to i napriek tomu, že bol na splnenie povinností opakovane vyzývaný nielen správcom konkurznej podstaty, ale aj súdom a napriek tomu, že mu za nesplnenie povinností bola 2x uložená poriadková pokuta. Voči predmetného rozsudku podal obžalovaný ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní odvolanie, ktoré následne odôvodnil podaniami doručenými prvostupňovému súdu dňa 19.9.2018, dňa 6.11.2018 a odvolaciemu súdu dňa 3.10.2019. Obžalovaný v odôvodneniach odvolania poukázal na to, že ak Krajský súd v Bratislave rozhodol o konaní prieskumného pojednávania pod zn. - 277 a následne súdy konajú v konaní , ktoré je rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zrušené, tak to nie je chyba obžalovaného, ale nastupuje iný režim, t. j. nastupuje iný právny režim a konanie musí byť zastavené. Súd mu vyčítal, že neplnil výzvy, ale tieto výzvy sú z konania, ktoré bolo zrušené. Právny názor prvostupňového súdu je podľa obžalovaného nesprávny a nezákonný, ak tvrdí, že ide o to isté konanie. Okresný súd Trnava nerešpektoval, že citácia „vracia na ďalšie konanie“ znamená, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. A nové rozhodnutie je rozhodnutie - 210 zo dňa 7.8.2007 a nie rozhodnutie , ktoré bolo zrušené.

Aj keby súd konkurz nezrušil, účinky vyhlásenia konkurzu podľa obžalovaného prestanú, pretože rozhodnutie súdu - uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. - 210 zo dňa 7.8.2007, ktoré ich vyvolalo, stratilo svoju účinnosť a uplynutím desaťročnej prekluzívnej lehoty prestalo právne existovať a dochádza k zániku práva. Stratou zániku práva uvedeného uznesenia obžalovaný nie je úpadca, pretože zaniklo predmetné uznesenie v prekluzívnej lehote. Z toho dôvodu nemusí obžalovaný plniť svoju povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia a o konkurze a vyrovnaní. Obžalovaný zároveň uviedol, že najneskôr dňa 03.10.2007 začala plynúť premlčacia doba trestného stíhania pričom uplynula najneskôr dňa 3.10.2012. Uznesením Okresného riaditeľstva policajného zboru v Trnave ČVS: ORP-141/4-VYS-TT-2015 Kr zo dňa 25.01.2016 bolo podľa ods. l začaté trestné stíhanie pre prečin marenia konkurzného a vyrovnacieho konania podľa ods. l písm. a) a obvinenému bolo oznámené dňa 16.02.2016. Správcovi konkurznej podstaty nič nebránilo v tom, ak bol toho názoru, že ide o marenie konkurzného konania, aby v roku 2007 oznámil orgánom činným v trestnom konaní svoje podozrenie. S poukazom na vyššie uvedené v danom prípade je trestné stíhanie premlčané a nemalo byť vôbec začaté, avšak keď už bolo začaté nie je možno v ňom pokračovať a musí byť zastavené. Tým nastal podľa obžalovaného zánik trestnej zodpovednosti páchateľa po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil a konanie zastavil. Prokurátor sa vzdal práva podať odvolanie. Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa (podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné) alebo nezruší rozsudok podľa (súd rozhodol v nezákonnom zložení, obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky), preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným vo vyššie citovanom ustanovení zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, pričom tak urobila v lehote ustanovenej v zákone. Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 8.10.2019, na ktoré sa dostavila zástupkyňa krajskej prokuratúry a obžalovaný. Zástupkyňa krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný a vecne správny, dôvody uvedené v odvolaní obžalovaného považuje za nedôvodné a preto navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa zamietnuť. Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že svoje odvolanie dopĺňa tak, že v priebehu uplynulých dní obdržal uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.09.2019, z ktorého vyplýva, že funkcia doterajšieho správcu konkurznej podstaty JUDr. S. zaniká a za správcu bol ustanovený nový správca konkurznej podstaty, a to JUDr. A. A.. Má za to, že keď doterajší správca sám na svoju žiadosť bol zbavený funkcie, celá žaloba padá. Bolo vyhlásené prieskumné pojednávanie, ktoré sa však nekonalo, žiadni veritelia si svoje pohľadávky neprihlásili, to znamená, že nemá byť za čo súdený. Opakovane namietal premlčanie, v rozsudku je uvedené, že do 10.06.2014 je čistý, 5-ročná lehota uplynula a je chybou správcu, že tak nekonal. Pri plnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že okresný súd, po obdržaní obžaloby vykonal všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie, tieto dôkazy vyhodnotil individuálne a v ich súhrne podľa pravidiel uvedených v a následne sa dopracoval k správnemu rozhodnutiu čo do (napadnutého) výroku o vine ako i treste. Následne v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd v súlade s ustanovením správne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, preto proti nemu nemá podstatné výhrady a odôvodnenie napadnutého rozsudku si v podstatných častiach osvojuje.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obhajoby, že Krajský súd v Bratislave rozhodol o konaní prieskumného pojednávania pod zn. - 277 a následne súdy konajú v konaní , ktoré je rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zrušené, odvolací súd uvádza, že v zmysle - o spravovacom a kancelárskom poriadku pre súdy každý súdny spis dostane spisovú značku. Spisová značka sa skladá z označenia a z poradového čísla súdneho registra, do ktorého je vec zapísaná, a označenia príslušného kalendárneho roka. V predmetnom konkurznom konaní išlo o spisovú značku (sp. zn.) „1K/257/2004“. Podľa citovaného zákona sa každý list súdneho spisu čísluje od čísla 1 vzostupne až do skončenia veci. Podľa citovaného zákona spisová značka a k nej pripojené číslo listu písomnosti alebo vyhotoveného rozhodnutia tvorí číslo konania, v predmetnom konkurznom konaní malo rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave číslo konania (č. k.) - 277. Z uvedeného je zrejmé, že „1K/257/2004“ a „1K/257/2004 - 277“ označujú to isté konanie (ten istý súdny spis), pričom označením „1K/257/2004“ sa uvádza „spisová značka“ uvedeného konania a označením „1K/257/2004 - 277“ sa uvádza „číslo konania“ totožného konania (teda spisová značka spolu s konkrétnym číslom listu, na ktorom sa v spise nachádza obžalovaným uvádzané rozhodnutie v tomto konaní). V žiadnom prípade sa teda nejedná o dve rozličné konania, ale ide o označenie toho istého konania. K odvolacej námietke, že rozhodnutie súdu - uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k.

- 210 zo dňa 7.8.2007, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok obžalovaného uplynutím desaťročnej prekluzívnej lehoty prestalo právne existovať a dochádza k zániku práva, odvolací súd uvádza, že predmetným uznesením neboli priznané práva, ktoré sa v zmysle

- premlčujú za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť, ale bol vyhlásený konkurz a toto uznesenie iba samotným uplynutím desaťročnej lehoty nestráca účinky a preto je táto námietka obžalovaného nedôvodná. Rovnako nedôvodná je odvolacia námietka obžalovaného, že vzhľadom k tomu, že najneskôr dňa 03.10.2007 začala plynúť premlčacia doba trestného stíhania, táto uplynula najneskôr dňa 3.10.2012. V tomto smere odvolací súd poukazuje na už skoršie rozhodnutie Krajského súdu v Trnave v tejto trestnej veci pod č. k. - 1274 zo dňa 16.11.2017, v ktorom tunajší súd jasne uviedol právny názor, podľa ktorého sa v posudzovanom prípade jedná vo vzťahu k spáchanému skutku o trváci trestný čin, nakoľko konanie obžalovaného je nutné považovať za udržiavanie protiprávneho stavu, ktorý síce primárne spôsobil nesplnením už prvotnej výzvy, ale súvisle nadväzujúcim spôsobom protiprávny stav nemenne udržiaval. Preto podľa odvolacieho súdu doposiaľ neuplynula zákonom stanovená premlčacia doba trestného stíhania a preto nebolo možné trestné stíhanie zastaviť. Čo sa týka uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.09.2019, na ktoré poukázal obžalovaný na verejnom zasadnutí konanom na odvolacom súde, z ktorého vyplýva, že funkcia doterajšieho správcu konkurznej podstaty JUDr. S. zaniká a za správcu bol ustanovený nový správca konkurznej podstaty, odvolací súd uvádza, že táto skutočnosť nemá žiadnu relevanciu vo vzťahu k obžalovaným spáchanému skutku a na jeho trestnosť a preto i táto námietka je podľa názoru odvolacieho súdu nedôvodná. Vo vzťahu k výroku o treste má odvolací súd za to, že prvostupňový súd uložil zákonný, primeraný a spravodlivý trest, ktorý obsahuje požadovaný prvok represie (zabránenie obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle a výrok o treste prvostupňový súd aj primerane odôvodnil. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa čo do napadnutého výroku o vine ako i treste za správny a zákonný, krajský súd odvolanie obžalovaného podľa ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.