Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15T/46/2016

Potvrdené rozhodnutím 6To/118/2018
„Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaného Ing. O. A., nar. XX.XX.XXXX pre prečin marenia konkurzného a vyrovnacieho konania podľa § 242 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 15T/46/2016 zo dňa 4.9.2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 8.10.2019 v Trnave, takto rozhodol: Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného Ing. O. A., nar. XX.XX.XXXX, zamieta."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Dušanom Szabó v trestnej veci proti obž. Ing. O. A., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin marenia konkurzného a vyrovnacieho konania podľa § 242 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Trnava dňa 04. septembra 2018, takto

rozhodol:

Obžalovaný: Ing. O. A., nar.: XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom B. B. XX,

sa u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

napriek tomu, že uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k.: 1K/257/2004-210 zo dňa 07.08.2007 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Ing. O. A., nar.: XX.XX.XXXX, XXX XX B. B. č. XX, si ako úpadca doposiaľ nesplnil svoje povinnosti podľa ustanovení § 17 ods. 1 a § 17a ods. 1, ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, keď nezostavil a neodovzdal ustanovenému správcovi konkurznej podstaty JUDr. Z. S. zoznam svojich aktív a pasív s uvedením svojich dlžníkov, veriteľov aj ich adries, neodovzdal mu svoje obchodné knihy aj všetky potrebné doklady a neposkytol mu potrebné vysvetlenia, nevyhodnotil záväzky úpadcu z hľadiska životného prostredia, hoci bol na to v období od 14.08.2007 do 07.01.2013 opakovane vyzývaný správcom konkurznej podstaty JUDr. Z. S. so sídlom Z. XX, J., pričom mu táto povinnosť bola uložená aj opatreniami Krajského súdu v Bratislave č.k.: 1K/257/2004-520 zo dňa 19.05.2010 a č.k.: 1K/257/2004-686 zo dňa 12.06.2014 s tým, že na splnenie tejto povinnosti bol Krajským súdom v Bratislave viackrát vyzývaný v dňoch 21.01.2012, 21.01.2013, 26.02.2013, 04.02.2014 a 30.09.2014 a napriek tomu, že mu uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 1K/257/2004-585 zo dňa 28.02.2011, právoplatným dňa 10.06.2011, bola uložená poriadková pokuta vo výške 500 Eur a zároveň uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 1K/257/2004-684 zo dňa 10.06.2014, právoplatným dňa 26.09.2014, bola uložená poriadková pokuta vo výške 820 Eur,

t e d a

maril konkurzné konanie tým, že nesplnil povinnosť uloženú mu zákonom, ktorý upravuje také konanie,

č í m s p á c h a l

prečin marenia konkurzného a vyrovnacieho konania podľa § 242 ods. 1 písm. a) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov,

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 242 ods. 1 a § 38 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa 50 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba 18 (osemnásť) mesiacov.

odôvodnenie:

Na Okresný súd Trnava bola dňa 20.06.2016 doručená na obvineného obžaloba Okresnej prokuratúry Trnava č. 1 Pv 464/15/2207 zo dňa 16.06.2016 na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.

Súd uznesením sp.zn. 15T/46/2016 zo dňa 23.01.2017 rozhodol tak, že podľa § 241 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku s použitím § 215 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku trestné stíhanie obvineného zastavil, pretože toto je neprípustné podľa § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku z dôvodu premlčania trestného stíhania.

Proti predmetnému uzneseniu prokurátor podal sťažnosť, pričom Krajský súd v Trnave svojim uznesením sp.zn. 6To/75/2017 zo dňa 16.11.2017 uznesenie okresného súdu podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil a súdu prvého stupňa uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Sťažnostný súd vo svojom zrušujúcom uznesení okrem iného uviedol, že v posudzovanom prípade sa vo vzťahu ku spáchanému skutku jedná o trváci trestný čin, nakoľko konanie obvineného je nutné považovať za udržiavanie protiprávneho stavu, ktorý síce primárne spôsobil nesplnením už prvotnej výzvy, ale súvisle nadväzujúcim spôsobom protiprávny stav nemenne udržoval. (čl. 1284)

Následne okresný súd o obžalobe rozhodol trestným rozkazom zo dňa 16.01.2018, ktorým uznal obvineného vinným podľa obžaloby, teda zo spáchania prečinu marenia konkurzného a vyrovnacieho konania podľa § 242 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, za čo mu uložil trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu a určením skúšobnej doby 18 (osemnásť) mesiacov. (čl. 1287-1288)

Proti predmetnému trestnému rozkazu obvinený podal odpor, ktorý bol súdu doručený dňa 02.02.2018. Súd preto vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom obvineného, správcu konkurznej podstaty a oboznámením listinných dôkazov.

Obvinený na hlavnom pojednávaní dňa 17.05.2018 vypovedal, že v skutočnosti bol na jeho osobu konkurz vyhlásený trikrát, pričom až na tretíkrát bolo vyhlásenie konkurzu potvrdené Najvyšším súdom SR. Obvinený ďalej uviedol, že vtedajší navrhovateľ Daňové riaditeľstvo Banská Bystrica odpredalo svoju pohľadávku banke Slovenská konsolidačná, a.s., z čoho obvinený vyvodzuje, že od januára 01/1998 navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný. Voči osobe obvineného boli podané návrhy na vyhlásenie konkurzu v prvých dvoch prípadoch ako podnikateľovi, ale v treťom prípade bol návrh na vyhlásenie konkurzu podaný proti obvinenému ako súkromnej osobe. Obvinený ďalej vypovedal, že správca konkurznej podstaty voči nemu neprihlásil žiadne pohľadávky, a preto on nemá žiadne povinnosti podľa § 17 zákona o konkurze a vyrovnaní. Obvinený tiež vypovedal, že pokiaľ bol potrestaný pokutou, nemôže byť dvakrát trestaný za ten istý skutok a súčasne doplnil, že samotné nesplnenie uloženej povinnosti nie je trestným činom. Obvinený ďalej poukazoval na spisové značky, keď konkurzné konanie správca konkurznej podstaty vedie pod sp.zn. 1K/257/2004, avšak správca konkurznej podstaty má byť aktívne legitimovaný v konaní vedenom pod sp.zn. 1K/257/2004-210. Obvinený potvrdil, že bol správcom konkurznej podstaty vyzývaný na splnenie povinnosti odovzdať správcovi konkurznej podstaty súpis aktív a pasív a potvrdil tiež, že správcovi písomne odpovedal, že

nevidí dôvod na splnenie tejto povinnosti. Pokiaľ ide o pokuty uložené Krajským súdom v Bratislave obvinený uviedol, že tieto mu boli uložené vždy bez výzvy. Obvinený sa so správcom konkurznej podstaty stretol len jedenkrát asi v roku 2008 a odvtedy so správcom konkurznej podstaty komunikoval len písomne. Ako ďalší dôvod nesplnenia povinnosti predložiť správcovi konkurznej podstaty súpis aktív a pasív obvinený uviedol, že mu zo dňa na deň zhorela firma spolu so všetkými účtovnými dokladmi, a preto nemá čo správcovi predložiť. Účtovníctvo si obvinený viedol sám, nakoľko v tom čase mu to predpisy dovoľovali. Obvinený mal firmu na Čulenovej XX v J., zamestnával 50 ľudí a vyrábal topánky, pričom podnikal na základe živnostenského oprávnenia pod obchodným menom O. A. - A.. (čl. 1296-1298)

Svedok - správca konkurznej podstaty JUDr. Z. S. na hlavnom pojednávaní dňa 17.05.2018 vypovedal, že Krajský súd v Bratislave na majetok obvineného v roku 2007 vyhlásil konkurz, pričom bol súdom ustanovený za správcu konkurznej podstaty. Svedok obvineného opakovane vyzýval na predloženie súpisu aktív a pasív, pričom obvinený si do doposiaľ túto povinnosť nesplnil, a to napriek opakovaným výzvam. Svedok sa s obvineným stretol aj osobne v jeho kancelárii správcu konkurznej podstaty, kde obvinenému vysvetlil, aké má obvinený ako úpadca povinnosti, avšak obvinený odmietol poskytnúť zoznam svojich aktív a pasív. Takéto konanie obvineného svedkovi podstatne sťažuje jeho prácu správcu konkurznej podstaty, pretože svedok nie je schopný zostaviť napr. ani zoznam hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti v Dolnom Dubovom. Veritelia na schôdzi úpadcu schválili plán speňaženia tak, aby sa majetok patriaci do konkurzu predával vo forme verejného ponukového konania, pričom v tejto súvislosti požiadal znalca o ocenenie nehnuteľnosti obvineného, avšak znalec nemohol vykonať znalecké ocenenie nehnuteľnosti, nakoľko mu to obvinený neumožnil. Svedok ďalej vypovedal, že s obvineným je ťažká komunikácia, pretože obvinený vyhlásenie konkurzu nerešpektuje a na akékoľvek požiadavky svedka ako správcu konkurznej podstaty reaguje tým, že uvádza, že vyhlásenie konkurzu je nezákonné. Svedok nevedel uviesť, či mu obvinený ako dôvod nesplnenia jeho povinnosti uviedol požiar, pri ktorom obvinenému mali zhorieť všetky doklady avšak podotkol, že obvinený svedkovi mohol spísať zoznam hnuteľných a nehnuteľných vecí nachádzajúcich sa v Dolnom Dubovom, čo však obvinený neurobil a obvinený svedkovi nepredložil ani súpis toho svojho majetku, ktorý nespadal do jeho podnikateľskej činnosti. (čl. 1298-1300)

Správca konkurznej podstaty na výzvu súdu predložil ďalšie listiny, z ktorých vyplynuli tieto skutočnosti:

Z výzvy zo dňa 12.05.2014 vyplynulo, že touto správca konkurznej podstaty vyzýval obvineného, aby sa obvinený dňa 28.05.2014 o 09.00 hod. dostavil do kancelárie správcu konkurznej podstaty za účelom prerokovania speňažovania majetku spadajúceho do konkurznej podstaty. (čl. 1306)

Z Úradného záznamu zo dňa 28.05.2014 vyplýva, že tento je spísaný správcom konkurznej podstaty dňa 28.05.2014, kde sa obvinený dostavil do kancelárie správcu konkurznej podstaty, kde o tento informoval o právoplatnom skončení konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva obvineného, ďalej ho informoval o speňažovaní nehnuteľného majetku obvineného, pričom obvinený sa na výzvu správcu, či má v označených nehnuteľnostiach tretia osoba užívacie právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu a pod. vyjadril tak, že na otázky správcu odmietol odpovedať a doslova uviedol, že „ak sa to nedá do poriadku, tu natrafíte na problém a zľahne to tu všetko popolom“. Obvinený tento úradný záznam odmietol podpísať. (čl. 1307)

Z výzvy zo dňa 24.03.2015 vyplynulo, že správca konkurznej podstaty obvineného žiadal o oznámenie, či obvinený vykonáva prácu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu a ak áno, aj o predloženie pracovnej zmluvy resp. dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti. (čl. 1308)

Z výzvy zo dňa 02.11.2016 vyplynulo, že správca obvineného vyzval, aby sa tento dostavil do kancelárie správcu konkurznej podstaty dňa 23.11.2016 o 09.00 hod. za účelom splnenia povinnosti poskytnúť správcovi súčinnosť. (čl. 1309)

Z odpovede Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.05.2018 vyplynulo, že v konkurznej veci úpadcu Ing. O. A. A. účinky vyhlásenia konkurzu ďalej trvajú a konanie sa aktuálne nachádza v štádiu prípravy dobrovoľnej dražby nehnuteľného majetku úpadcu. (čl. 1310)

Z odpovede Daňového úradu Trnava zo dňa 29.05.2018 vyplynulo, že daňový subjekt Ing. O. A., bytom XXX XX B. B., IČO: 14 100 649 podal daňové priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za posledné tri kalendárne roky 2005, 2016 a 2017. Daňové priznania za roky 2006-2015 daňový subjekt nepodal. (čl. 1311)

Z písomného vyjadrenia obvineného zo dňa 22.06.2018 vyplynulo, že tento vychádza zo skutočnosti, že pokiaľ správca konkurznej podstaty vo svojich výzvach adresovaných obvinenému uvádzal číslo konania 1K/257/04, potom nie je v konkurznom konaní aktívne legitimovaný, pretože bol za správcu konkurznej podstaty ustanovený uznesením Krajského súdu v Bratislave v konaní 1K 257/04-210. Z tohto dôvodu obvinený podal aj žalobu o preskúmanie rozhodnutí, ktorými bolo vyporiadané jeho bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Rovnako z tohto dôvodu (pozn. súdu - obvineným namietané iné spisové značky) správca konkurznej podstaty podľa názoru obvineného prihlásil do konkurzného konania, ktoré bolo zrušené. Ako dôvod, prečo obvinený správcovi nepredložil všetky doklady obvinený uvádza požiar, pri ktorom mu mali zhorieť všetky doklady. Na podporu svojich tvrdení obvinený súdu predložil uznesenie Krajského súdu v Bratislave o nariadení prieskumného pojednávania na termín 25.10.2007 so sp.zn. 1K/257/04 a uznesenie Krajského súdu v Bratislave o nariadení prieskumného pojednávania na termín 29.11.2007 so sp.zn. 1K 257/04-277. (čl. 1333-1337)

Z uznesenia Okresného úradu vyšetrovania PT Trnava ČVS: OÚV-80/O2-TT-99Bk zo dňa 22.04.1999 vyplynulo, že týmto uznesením bolo trestné stíhanie proti obvinenému M.W., nar. 28.05.1978 stíhanému pre trestný čin všeobecného ohrozenia podľa § 180 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona zastavené, pretože nebolo dokázané, že tento skutok spáchal obvinený, pričom pokiaľ ide o skutok, tento mal byť v podstate spáchaný tak, že dňa 30.07.1998 asi o 19.00 hod. v Trnave na ul. L. č. XX mal byť obvineným v úmysle ničiť hmyz založený otvorený oheň, pričom obvinený nezabezpečil dokonalé uhasenie tlejúceho materiálu a drevenej konštrukcie rámu brány, pričom požiar bol lokalizovaný 31.07.1998 o 01.17 hod. požiarnikmi, čím mala byť majiteľovi objektu Ing. O. A., nar. XX.XX.XXXX spôsobená škoda vo výške 2.238.955,20 Sk. (čl. 1338-1341)

Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 1K/257/04-210 zo dňa 07.08.2007 právoplatného dňa 02.11.2007 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Obo/182/2007 zo dňa 27.07.2007 a vykonateľného dňa 07.08.2007 vyplynulo, že Krajský súd v Bratislave dňa 07.08.2007 vyhlásil na majetok dlžníka Ing. O. Mikulčíka, nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. B. č. 62 konkurz a za správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. Z. S. so sídlom 917 XX J., Z. XX. (čl. 531-532)

Zo skráteného uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 1K/257/04-210 zo dňa 07.08.2007 vyplynulo, že uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok obžalovaného bolo na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave vyvesené dňa 07.08.2007 o 12.00 hod. a z úradnej tabule zvesené dňa 13.08.2007. (čl. 533)

Z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Obo/182/2007 zo dňa 27.07.2007 vyplynulo, že Najvyšší súd SR uznesenie Krajského súdu v Bratislave o vyhlásení konkurzu na majetok obžalovaného potvrdil. (čl. 613-616)

Z výzvy správcu konkurznej podstaty zo dňa 14.08.2007 vyplynulo, že tento obžalovaného podľa § 17 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní vyzval na predloženie súpisu aktív a pasív s uvedením jeho dlžníkov, veriteľov a ich adries ako aj na odovzdanie obchodných kníh a všetkých potrebných dokladov a na poskytnutie potrebných vysvetlení s tým, že predložený zoznam aktív a pasív musí obžalovaný podpísať a výslovne uviesť, že je úplný a správny. Správca konkurznej podstaty obžalovaného zároveň podľa § 17a cit. zákona vyzval na vypracovanie a vyhodnotenie svojich prípadných záväzkov z hľadiska životného prostredia. (čl. 62-63)

Z odpovede obžalovaného zo dňa 17.09.2007 adresovanej správcovi konkurznej podstaty vyplynulo, že obžalovaný správcovi konkurznej podstaty napriek tomu, že mu uznesenie Krajského súdu v Bratislave o vyhlásení konkurzu na jeho majetok bolo riadne doručené dňa 13.08.2007, odmietol odovzdať súpis svojich aktív a pasív s odôvodnením, že podal proti uzneseniu o vyhlásení konkurzu odvolanie, ďalej s odôvodnením, že nárok vyplývajúci z návrhu na vyhlásenie konkurzu je premlčaný a tiež s odôvodnením, že ďalší veritelia nie sú jeho veriteľmi. (čl. 64)

Z odpovede obžalovaného doručenej správcovi konkurznej podstaty dňa 19.11.2007 vyplynulo, že obžalovaný namieta aplikáciu zákona č. 328/1991 Zb. na konkurzné konanie a odkázal na svoju predchádzajúcu odpoveď adresovanú správcovi konkurznej podstaty zo dňa 17.09.2007 v časti, v ktorej odmietol odovzdať súpis svojich aktív a pasív. (čl. 68)

Z oznámenia správcu konkurznej podstaty zo dňa 26.09.2007 vyplynulo, že tento obžalovaného, ktorý správcovi odmietol odovzdať zoznam aktív a pasív upozornil, že účinky vyhlásenia konkurzu nastávajú okamihom vyvesenia uznesenia na úradnej tabuli súdu, a to bez ohľadu na to, či úpadca voči takému uzneseniu podal alebo nepodal odvolanie, upozornil ho na povinnosti stanovené v § 17 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní a opätovne ho vyzval na bezodkladné splnenie predmetných povinností tak, ako to uviedol vo svojej prvej výzve zo dňa 14.08.2007. (čl. 65)

Z opakovanej výzvy správcu zo dňa 08.11.2007, zo dňa 19.02.2008 a 07.01.2013 vyplynulo, že tento obžalovaného opakovane vyzval na splnenie povinností podľa § 17 ods. 1 a § 17a zákona o konkurze a vyrovnaní. (čl. 66-67, 74, 88)

Z opatrenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 1K/257/2004-520 zo dňa 19.05.2010 vyplynulo, že Krajský súd v Bratislave týmto opatrením uložil obžalovanému ako úpadcovi, aby do 15 dní predložil súdu zoznam aktív a pasív v zmysle § 17 zákona o konkurze a vyrovnaní a vyhodnotenie záväzkov z hľadiska životného prostredia podľa § 17a zákona o konkurze a vyrovnaní, a to pod následkom uloženia poriadkovej pokuty podľa § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Týmto opatrením bol obžalovaný zároveň upozornený na trestnoprávny postih za marenie konkurzného konania. Z odôvodnenia tohto opatrenia vyplýva, že obžalovaný správcovi konkurznej podstaty neposkytol zoznam svojich aktív a pasív a ani vyhodnotenie svojich záväzkov z hľadiska životného prostredia, a to napriek skutočnosti, že na ich predloženie bol vyzvaný dňa 14.08.2007 a opakovane dňa 08.11.2007 a nedostavil sa ani napriek písomnej výzve do kancelárie správcu a nepodal potrebné vysvetlenia. (čl. 956)

Z opatrenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 1K/257/2004-686 zo dňa 12.06.2014 vyplynulo, že Krajský súd v Bratislave týmto opatrením uložil obžalovanému ako úpadcovi, aby do 15 dní v zmysle § 17 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zákona o konkurze a vyrovnaní zostavil a odovzdal správcovi a Krajskému súdu v Bratislave zoznam svojich aktív a pasív s uvedením dlžníkov, veriteľov a ich adries, ktorý musí byť obžalovaným podpísaný a obžalovaný musí výslovne uviesť, že je správny a úplný a zároveň obžalovaného vyzval odovzdať správcovi obchodné knihy a všetky potrebné doklady a tiež ho upozornil na možnosť uloženia poriadkovej pokuty podľa § 53 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. (čl. 1197)

Z výzvy Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1K/257/2004 zo dňa 21.01.2012 vyplynulo, že Krajský súd v Bratislave vyzval obžalovaného v zmysle ustanovenia § 17 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zákona o konkurze a vyrovnaní, aby obžalovaný v lehote do 15 dní od doručenia výzvy súdu alebo správcu zostavil a odovzdal správcovi a Krajskému súdu v Bratislave zoznam svojich aktív a pasív s uvedením dlžníkov, veriteľov a ich adries, ktorý musí byť obžalovaným podpísaný a obžalovaný musí výslovne uviesť, že je správny a úplný ako aj správcovi odovzdal svoje obchodné knihy a všetky potrebné doklady, a to pod hrozbou poriadkovej pokuty v zmysle § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. V tejto výzve bol obžalovaný zároveň upozornený aj na trestnoprávne následky marenia konkurzného konania. (čl. 39)

Z výzvy Krajského súdu v Bratislava sp.zn. 1K/257/2004 zo dňa 21.01.2013 vyplynulo, že Krajský súd v Bratislave obžalovaného v zmysle ustanovenia § 17 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zákona o konkurze a vyrovnaní vyzval, aby obžalovaný v lehote do 15 dní od doručenia výzvy súdu alebo správcu zostavil a odovzdal správcovi konkurznej podstaty a Krajskému súdu v Bratislave zoznam svojich aktív a pasív s uvedením dlžníkov, veriteľov a ich adries, ktorý musí byť obžalovaným podpísaný a obžalovaný musí výslovne uviesť, že je správny a úplný ako aj správcovi odovzdal svoje obchodné knihy a všetky potrebné doklady, a to pod hrozbou poriadkovej pokuty v zmysle § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. V tejto výzve bol obžalovaný zároveň upozornený aj na trestnoprávne následky marenia konkurzného konania. (čl. 1104)

Z výzvy - urgencie Krajského súdu v Bratislava sp.zn. 1K/257/2004 zo dňa 26.02.2013 vyplynulo, že Krajský súd v Bratislave obžalovaného opakovane v zmysle ustanovenia § 17 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zákona o konkurze a vyrovnaní vyzval, aby obžalovaný v lehote do 5 dní od doručenia výzvy súdu alebo správcu zostavil a odovzdal správcovi konkurznej podstaty a Krajskému súdu v Bratislave zoznam

svojich aktív a pasív s uvedením dlžníkov, veriteľov a ich adries, ktorý musí byť obžalovaným podpísaný a obžalovaný musí výslovne uviesť, že je správny a úplný ako aj správcovi odovzdal svoje obchodné knihy a všetky potrebné doklady, a to pod hrozbou poriadkovej pokuty v zmysle § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. V tejto výzve bol obžalovaný zároveň opakovane upozornený aj na trestnoprávne následky marenia konkurzného konania. (čl. 1106)

Z výzvy Krajského súdu v Bratislava sp.zn. 1K/257/2004 zo dňa 04.02.2014 vyplynulo, že Krajský súd v Bratislave obžalovaného opakovane v zmysle ustanovenia § 17 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zákona o konkurze a vyrovnaní vyzval, aby obžalovaný v lehote do 5 dní od doručenia výzvy súdu alebo správcu zostavil a odovzdal správcovi konkurznej podstaty a Krajskému súdu v Bratislave zoznam svojich aktív a pasív s uvedením dlžníkov, veriteľov a ich adries, ktorý musí byť obžalovaným podpísaný a obžalovaný musí výslovne uviesť, že je správny a úplný ako aj správcovi odovzdal svoje obchodné knihy a všetky potrebné doklady, a to pod hrozbou poriadkovej pokuty v zmysle § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. V tejto výzve bol obžalovaný zároveň opakovane upozornený aj na trestnoprávne následky marenia konkurzného konania. (čl. 1155)

Z výzvy Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1K/257/2004-696 zo dňa 30.09.2014 vyplynulo, že Krajský súd v Bratislave opakovane vyzval obžalovaného v zmysle ustanovenia § 17 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zákona o konkurze a vyrovnaní, aby obžalovaný v lehote do 10 dní od doručenia výzvy zostavil a odovzdal správcovi konkurznej podstaty JUDr. Z. a Krajskému súdu v Bratislave zoznam svojich aktív a pasív s uvedením dlžníkov, veriteľov a ich adries, ktorý musí byť obžalovaným podpísaný a obžalovaný musí výslovne uviesť, že je správny a úplný ako aj správcovi odovzdal svoje obchodné knihy a všetky potrebné doklady, a to pod hrozbou poriadkovej pokuty v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V tejto výzve bol obžalovaný zároveň upozornený aj na trestnoprávne následky marenia konkurzného konania. (čl. 730)

Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 1K/257/2004-585 zo dňa 28.02.2011, právoplatného dňa 10.06.2011 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Obo/34/2011 zo dňa 29.04.2011 vyplynulo, že Krajský súd v Bratislave obžalovanému uložil poriadkovú pokutu vo výške 500,- Eur, pričom z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že pokuta bola obžalovanému uložená z dôvodu, že obžalovaný správcovi konkurznej podstaty neposkytol zoznam svojich aktív a pasív a ani vyhodnotenie svojich záväzkov z hľadiska životného prostredia, a to napriek skutočnosti, že na ich predloženie bol vyzvaný dňa 14.08.2007 a opakovane dňa 08.11.2007 a nedostavil sa ani napriek písomnej výzve do kancelárie správcu a nepodal potrebné vysvetlenia a tieto povinnosti si nesplnil, hoci mu boli uložené opatrením Krajského súdu v Bratislave pod následkom uloženia poriadkovej pokuty podľa ustanovenia § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. (čl. 807)

Z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Obo/34/2011 zo dňa 29.04.2011 vyplynulo, že Najvyšší súd SR uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 1K/257/2004-585 zo dňa 28.02.2011, ktorým bola obžalovanému uložená poriadková pokuta vo výške 500,- Eur potvrdil. (čl. 1064-1066)

Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 1K/257/2004-684 zo dňa 10.06.2014, právoplatného dňa 26.09.2014 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obo/38/2014 zo dňa 11.08.2014 vyplynulo, že Krajský súd v Bratislave obžalovanému uložil poriadkovú pokutu vo výške 820,- Eur, pričom z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že pokuta bola obžalovanému uložená z dôvodu, že obžalovaný správcovi konkurznej podstaty a ani Krajskému súdu v Bratislave neposkytol zoznam svojich aktív a pasív a ani vyhodnotenie svojich záväzkov z hľadiska životného prostredia, a to napriek skutočnosti, že na ich predloženie bol viacerými výzvami Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.01.2013, zo dňa 26.02.2013 a zo dňa 04.02.2014 vyzývaný a na trestnoprávne následky marenia konkurzného konania opakovane upozorňovaný. (čl. 1193)

Z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obo/38/2014 zo dňa 11.08.2014 vyplynulo, že Najvyšší súd SR uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 1K/257/2004-684 zo dňa 10.06.2014, ktorým bola obžalovanému uložená poriadková pokuta vo výške 820,- Eur potvrdil. (čl. 1207-1208)

Z výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Trnava zo dňa 11.05.2015 vyplynulo, že obžalovaný podnikal ako fyzická osoba - podnikateľ pod obchodným menom Ing. O. A. - “A.“ s miestom podnikania na adrese L. XX, XXX XX J. s prideleným IČO: 14 100 649 na základe živnostenského

listu sp.zn. ŽO-1992/06030 vydaného Obvodným úradom Trnava dňa 15.12.1992 a podnikateľskú činnosť ukončil dňa 06.12.2006, pričom živnostenské oprávnenie mal pozastavené v obdobiach od 01.02.2002 do 01.08.2002, od 01.08.2002 do 31.01.2003, od 01.08.2002 do 01.08.2003, od 08.09.2003 do 08.03.2004, od 01.04.2004 do 01.10.2004, od. 01.04.2004 do 01.05.2005, od 01.11.2005 do 30.04.2006, od 01.11.2005 do 01.10.2006 a od 01.11.2005 do 01.01.2007 (pozn. - na základe rozhodnutí o pozastavení živnostenského oprávnenia a rozhodnutí o zmene obdobia pozastavenia prevádzkovania živnosti), pričom podnikal v nasledovných predmetoch podnikania: výroba brašnárskeho, sedlárskeho tovaru a obuvi z usní a iných podobných hmôt, sprostredkovanie obchodu a veľkoobchod s obuvou a koženou galantériou a brašnárskymi výrobkami a maloobchod s ovocím, zeleninou a kvetmi. (1236-1237)

Z výpisu zo živnostenského registra zo dňa 03.09.2018 vyplynulo, že v živnostenskom registri vedenom Okresným úradom J. pod č. 207-4157 je zapísaný podnikateľský subjekt Ing. O. A. - “A.“ s miestom podnikania na adrese L. XX, XXX XX Trnava s prideleným IČO: 14 100 649, ktorý podnikal v nasledovných predmetoch podnikania: výroba brašnárskeho, sedlárskeho tovaru a obuvi z usní a iných podobných hmôt, sprostredkovanie obchodu a veľkoobchod s obuvou a koženou galantériou a brašnárskymi výrobkami a maloobchod s ovocím, zeleninou a kvetmi, pričom tento podnikateľský subjekt ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania ku dňu 06.12.2006. (čl. 1342)

Z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ 3x súdne trestaný, a to v rokoch 1996 pre trestný čin vydierania a porušovania domovej slobody, v roku 2007 pre trestný čin porušovania domovej slobody (kde mu boli ukladané podmienečné tresty odňatia slobody) a v roku 2008 pre trestný čin výtržníctva (kde mu bol uložený peňažný trest a náhradný trest odňatia slobody), pričom vo všetkých troch prípadoch ide o trestné činy podľa zákona č. 140/1961 Zb. a vo všetkých troch prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. (čl. 1343)

Z odpovede na lustráciu v registri priestupkov obžalovaného vyplynulo, že tento bol v období od 16.09.2013 do 13.10.2015 celkom 6x priestupkovo prejednávaný za priestupky na úseku cestnej premávky, kde mu boli ukladané blokové pokuty. (čl. 1344)

Z pripojeného spisu Okresného súdu Trnava sp.zn. 16C/90/2008 vyplynulo, že rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 16C/90/2008 zo dňa 15.11.2012 právoplatným dňa 25.04.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp.zn. 11Co/55/2013 zo dňa 26.03.2014 bolo na návrh JUDr. Z. S., správcu konkurznej podstaty úpadcu Ing. O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. B. XX (teda obžalovaného) bezpodielové spoluvlastníctvo obžalovaného a W. A., nar. XX.XX.XXXX - manželky obžalovaného vyporiadané tak, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. B. B., obec B. B., okres J., zapísané na Liste vlastníctva č. XXX ako parcela č. XXXX/X vo výmere 331 m2, druh pozemku Zastavané plochy a nádvoria, parcela č. 1961/6 vo výmere 269 m2, druh pozemku Záhrady a dom so súpisným číslom XX postavený na parcele č. XXXX/X sa stávajú výlučným vlastníctvom obžalovaného a pohľadávky veriteľov prihlásené v konkurznom konaní sp.zn. 1K/257/2004 vedenom na Krajskom súde v Bratislave sa stávajú výlučnými záväzkami obžalovaného.

Odôvodnenie výroku o vine

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní Účelom tohto zákona je usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorý je v úpadku.

Podľa § 2 ods. 2 cit. zákona Cieľom konkurzu alebo vyrovnania je dosiahnuť pomerné uspokojenie veriteľov z dlžníkovho majetku.

Podľa § 13 ods. 1 cit. zákona Ak súd zistí, že sú splnené podmienky vyhlásenia konkurzu, rozhodne o vyhlásení konkurzu uznesením, ktoré musí obsahovať odôvodnenie. Inak návrh na vyhlásenie konkurzu zamietne. Ak súd zamietne návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, výpis z uznesenia zverejní spôsobom ustanoveným osobitným predpisom. Ak je dlžník zapísaný v obchodnom registri, oznámi súd zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku súdu, ktorý obchodný register vedie, aby vykonal záznam o zamietnutí.

Podľa § 13 ods. 4 cit. zákona Uznesenie sa vyvesí v ten deň, keď sa vydalo, v úplnom znení alebo vo vhodnom skrátenom znení na úradnej tabuli súdu a ďalej na úradnej tabuli okresného súdu, v ktorého obvode je dlžníkov podnik alebo jeho bydlisko, ak sú mimo sídla súdu. Výpis z uznesenia súd zverejní tiež spôsobom ustanoveným osobitným predpisom. Ak je dlžník zapísaný v obchodnom alebo inom registri, oznámi súd vyhlásenie konkurzu orgánu, ktorý register vedie a ktorý toto vyhlásenie zapíše. Súčasne súd oznámi vyhlásenie konkurzu katastru nehnuteľností, ak je mu známe, že eviduje nehnuteľnosti patriace dlžníkovi.

Podľa § 13 ods. 5 cit. zákona Účinky vyhlásenia konkurzu nastanú okamihom vyvesenia uznesenia na úradnej tabuli súdu. Týmto dňom sa dlžník stáva úpadcom.

Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona Úpadca je povinný do 15 dní od doručenia výzvy súdu alebo správcu zostaviť a odovzdať správcovi zoznam svojich aktív a pasív s uvedením svojich dlžníkov, veriteľov aj ich adries, odovzdať správcovi svoje obchodné knihy aj všetky potrebné doklady a poskytnúť mu potrebné vysvetlenia. Predložený zoznam aktív a pasív musí úpadca podpísať a výslovne uviesť, že je správny a úplný. Výzva musí obsahovať poučenie o trestnoprávnych následkoch nesplnenia týchto povinností.

Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona Za obchodné knihy sa na účely tohto zákona považujú písomnosti preukazujúce nakladanie s majetkom dlžníka alebo stav jeho majetku, ktoré je dlžník povinný podľa osobitného predpisu viesť alebo uschovávať.

Podľa § 17a ods. 1 cit. zákona Súčasťou zoznamu podľa § 17 ods. 1 je vyhodnotenie záväzkov úpadcu z hľadiska životného prostredia.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že na majetok obžalovaného bol uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 1K/257/04-210 zo dňa 07.08.2007 právoplatným dňa 02.11.2007 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Obo/182/2007 zo dňa 27.07.2007 a vykonateľným dňa 07.08.2007 vyhlásený konkurz, pričom účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 07.08.2007 vyvesením tohto uznesenia na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave. Týmto dňom sa obžalovaný stal úpadcom a bol povinný plniť povinnosti, ktoré zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní ukladá úpadcovi, teda bol povinný do 15 dní od doručenia výzvy súdu alebo správcu zostaviť a odovzdať správcovi zoznam svojich aktív a pasív s uvedením svojich dlžníkov, veriteľov aj ich adries, odovzdať správcovi svoje obchodné knihy aj všetky potrebné doklady a poskytnúť mu potrebné vysvetlenia. Predložený zoznam aktív a pasív musí úpadca podpísať a výslovne uviesť, že je správny a úplný, pričom súčasťou zoznamu podľa § 17 ods. 1 je vyhodnotenie záväzkov úpadcu z hľadiska životného prostredia.

Vykonaným dokazovaním bolo tiež preukázané, že obžalovaný si túto povinnosť doposiaľ nesplnil, hoci bol na jej splnenie opakovane vyzývaný jednak správcom konkurznej podstaty JUDr. S. ako aj Krajským súdom v Bratislave a hoci mu splnenie tejto povinnosti bolo opakovane uložené aj opatreniami Krajského súdu v Bratislave a napriek tomu, že mu za nesplnenie tejto povinnosti bola 2x uložená poriadková pokuta spolu vo výške 1.320,- Eur.

Neobstojí argumentácia obžalovaného, že si povinnosti splniť objektívne nemohol, pretože mu mala celá dokumentácia zhorieť pri požiari jeho prevádzky, a to z dôvodu, že požiar vypukol ešte v roku 1998, pričom obžalovaný mal živnostenské oprávnenie pozastavené po prvýkrát až 01.02.2002, z čoho je potom zrejmé, že podnikal a teda musel aj viesť účtovníctvo a obchodné knihy minimálne ešte po dobu tri a pol roka. Navyše z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný odmietal splniť svoje povinnosti úpadcu z iných dôvodov, keď namietal aktívnu legitimáciu správcu resp. zákonnosť konkurzného konania ako takého. Takúto obranu obžalovaného - zhorenie účtovnej dokumentácie, preto súd hodnotí ako účelovú.

Prečin marenia konkurzného a vyrovnacieho konania podľa § 242 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spácha ten Kto marí konkurzné konanie, vyrovnacie konanie, konanie o reštrukturalizácii alebo konanie o oddĺžení tým, že a) nesplní povinnosť uloženú mu zákonom, ktorý upravuje také konanie, vrátane povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu.

Vykonaným dokazovaním bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný si svoje povinnosti úpadcu doposiaľ nesplnil, čím marí konkurzné konanie, ktorého cieľom je dosiahnuť pomerné uspokojenie veriteľov obžalovaného z jeho majetku. Na tomto mieste súd poznamenáva, že pre trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného nie je rozhodujúce, či v dôsledku jeho konania resp. nekonania bude konkurzné konanie zmarené, ale postačí, že nesplnením si jeho povinností uložených zákonom č. 328/1990 Zb. o konkurze a vyrovnaní k takémuto mareniu konkurzného konania dochádza.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný úmyselne povinnosti úpadcu neplnil, teda protiprávneho konania sa dopustil v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, podľa ktorého Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, čo je zrejmé jednak z jeho korešpondencie adresovanej správcovi ale aj z jeho výpovede na hlavnom pojednávaní.

Pokiaľ ide o námietku obžalovaného na porušenie zásady „ne bis in idem“ v prípade jeho trestného stíhania za nesplnenie si povinností podľa zákona o konkurze a vyrovnaní súd uvádza nasledovné:

Právo nebyť súdený alebo potrestaný dvakrát je odvodzované z čl. 4 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“, oznámenie Federálneho Ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb.), podľa bodov 1 a 2 ktorého:

1. Nikoho nemožno stíhať alebo potrestať v trestnom konaní podliehajúcom právomoci toho istého štátu za trestný čin, za ktorý už bol oslobodený alebo odsúdený konečným rozsudkom podľa zákona a trestného poriadku tohto štátu.

2. Ustanovenia predchádzajúceho odseku nie sú na prekážku obnove konania podľa zákona a trestného poriadku príslušného štátu, ak nové alebo novoodhalené skutočnosti alebo podstatná chyba v predchádzajúcom konaní mohli ovplyvniť rozhodovanie vo veci.

Vo všeobecnosti možno uviesť, že zásada „ne bis in idem“ sleduje predovšetkým záujem na zachovaní právnej istoty, a to najmä vo vzťahu k odsúdenému. Implicitne je v nej však obsiahnutá požiadavka, aby bolo raz a navždy rozhodnuté o výške trestu, ktorý si dotyčný za svoje previnenie zaslúži.

Právna kvalifikácia trestného konania vo vnútroštátnom práve nemôže byť jediným relevantným kritériom aplikovateľnosti princípu „ne bis in idem“ podľa čl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7, pretože v opačnom prípade by použitie tohto ustanovenia bolo ponechané na uvážení štátov v takej miere, ktorá by mohla viesť k dôsledkom nezlučiteľným s predmetom a cieľom Dohovoru. Pojem „trestné konanie“ preto musí byť vykladaný vo svetle všeobecných princípov týkajúcich sa korešpondujúcich spojení „trestné obvinenie“ a „trest“.

Pokiaľ ide o pojem „trestné obvinenie“, súd vychádzal z rozhodnutia Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vo veci Engel a spol. proti Holandsku (rozsudok pléna ESĽP zo dňa 08.06.1976, č. 5100/71), v ktorom bola riešená otázka, či je možné ustanovenia čl. 6 Dohovoru aplikovať aj na konania o deliktoch, ktoré nie sú vnútroštátnym poriadkom označené ako trestné činy, ale ako disciplinárne delikty. Z tohto rozhodnutia vyplývajú celkom tri kritériá pre rozlišovanie, či ide o trestný čin.

Prvým kritériom je kvalifikácia deliktu vnútroštátnym právom, z ktorého potom vyplýva, že ak ide o trestný čin, potom je čl. 6 Dohovoru v danom prípade aplikovateľný.

Druhým kritériom je povaha deliktu, pričom v tejto súvislosti je potrebné odpovedať na dve otázky, a to:

1/ či je záujem chránený trestným zákonom všeobecný či partikulárny resp. či je daná právna norma adresovaná všetkým alebo len určitej skupine ľudí so špecifickým postavením,

2/ či účel sankcie, ktorá sa za taký delikt ukladá je aspoň čiastočne preventívno-represívny alebo len reparačný

Pokiaľ ide o odpoveď na otázku 1/, za všeobecnú normu resp. normu adresovanú všetkým je teba považovať aj takú normu, kde skupina možných porušiteľov normy je síce nejakým spôsobom obmedzená, avšak nejde o jasne definovanú skupinu osôb so zvláštnym postavením, ktorá by podliehala nejakému súboru zvláštnych disciplinárnych pravidiel. (napr. všeobecná je aj norma ukladajúca povinnosť platiť daň z pridanej hodnoty, hoci platiteľom tejto dane nie je každý)

Pokiaľ ide o odpoveď na otázku 2/ v nadväznosti na všeobecnú normu (v zmysle odpovede na otázku 1/), potom všeobecná norma vedie do trestnej oblasti len za podmienky, že účel sankcie je preventívno- represívny, pretože ak by bol účel sankcie len reparačný, potom takáto povaha sankcie povedie mimo oblasť trestného práva aj napriek tomu, že pôjde o všeobecnú normu.

Tretím kritériom je skúmanie druhu a stupňa závažnosti sankcie sa spáchaný delikt, a to nie sankcie skutočne uloženej, ale sankcie, ktorú bolo možné za príslušný delikt reálne uložiť.

Pokiaľ ide o spojenie „konečný rozsudok“, toto je potrebné vykladať tak, že rozhodnutie je „konečné“, pokiaľ podľa tradičnej definície nadobudlo silu veci rozhodnutej, pričom k tomu dochádza v momente, kedy je nezmeniteľné, teda v prípade, ak nie sú k dispozícii žiadne bežné opravné prostriedky alebo ak také prostriedky strany vyčerpali alebo nechali uplynúť príslušné lehoty bez toho, aby také prostriedky využili.

Čo sa týka výkladu pojmu „trestný čin“ a jeho totožnosti, judikatúra ESĽP sa vyvíjala, pričom aktuálne ESĽP (pozn. Sergey Zolotukhin proti Rusku) vychádza z totožnosti skutku bez ohľadu na právnu kvalifikáciu tohto skutku v rôznych konaniach vedených pred vnútroštátnymi orgánmi.

V prejednávanom prípade nie je potrebné sa venovať druhému a tretiemu Engelovskému kritériu, pretože marenie konkurzného konania je v Slovenskej republike kvalifikované ako trestný čin. Vzhľadom na túto skutočnosť je potom Slovenská republika povinná poskytnúť každému, kto je z takého trestného činu obvinený, právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru.

ESĽP pripustil, že zásada „ne bis in idem“ tvorí súčasť práva spravodlivého procesu (Nikitin proti Rusku, rozsudok zo dňa 20.07.2004, č. 50178/99), avšak zároveň pripomenul, že je zakotvená len v čl. 4 protokolu č. 7 k Dohodovu a povinnosť rešpektovať ju nie je obsiahnutá v žiadnom inom ustanovení, a teda nie je súčasťou práva na spravodlivý proces (Rabus proti Nemecku, rozhodnutie zo dňa 09.02.2006, č. 43371/02).

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný bol na splnenie povinnosti predložiť správcovi konkurznej podstaty súpis svojich aktív a pasív spolu s vyhodnotením záväzkov vo vzťahu k životnému prostrediu vyzývaný nielen správcom konkurznej podstaty, ale aj konkurzným súdom - Krajským súdom v Bratislave, pričom splnenie týchto povinností mu bolo ukladané aj opatreniami Krajského súdu v Bratislave. Vykonaným dokazovaním bolo tiež preukázané, že za nesplnenie tejto povinnosti boli obžalovanému uložené v dvoch prípadoch poriadkové pokuty podľa § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, a to uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 1K/257/2004-585 zo dňa 28.02.2011, právoplatným dňa 10.06.2011 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Obo/34/2011 zo dňa 29.04.2011 vo výške 500,- Eur a uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 1K/257/2004-684 zo dňa 10.06.2014, právoplatným dňa 26.09.2014 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obo/38/2014 zo dňa 11.08.2014 vo výške 820,- Eur.

Vychádzajúc z výkladu pojmu trestný čin Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý vychádza z totožnosti skutku bez ohľadu na jeho právnu kvalifikáciu potom možno uzatvoriť, že konanie obžalovaného - vyvolanie protiprávneho stavu nesplnením si výzvy správcu konkurznej podstaty ešte v roku 2007 do 10.06.2014 (pozn. vydanie v poradí druhého uznesenia o uložení poriadkovej pokuty) je postihnuté poriadkovými pokutami, a teda za toto obdobie bol obžalovaný už potrestaný, a teda uznať ho vinným za marenie konkurzného konania do 10.06.2014 nie je možné, pretože by to bolo v rozpore s čl. 4 Protokolu č. 7 k Dohovoru.

Obžalovaný však protiprávny stav udržiaval aj po 10.06.2014 a to i napriek tomu, že bol na splnenie si povinností úpadcu opätovne vyzvaný Krajským súdom v Bratislave výzvou zo dňa 30.09.2014, keď z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný si túto povinnosť nesplnil ani do vyhlásenia tohto

rozsudku. Vo vzťahu k totožnosti konania obžalovaného súd na tomto mieste poukazuje napr. na rozhodnutie ESĽP vo veci J.B proti Švajčiarsku, kde sťažovateľ čelil podozreniam z daňových únikov a príslušnými správnymi orgánmi bol opakovane vyzývaný na predloženie niektorých dokumentov. Keďže na tieto výzvy nereagoval, bola mu uložená pokuta, ktorú zaplatil. Následne bol márne vyzývaný k predloženiu dokumentov a bola mu uložená ďalšia pokuta, pričom ESĽP vo svojom rozhodnutí uviedol, že išlo o trestné konanie odlišné v čase a vo svojej podstate, a teda napadnuté rozhodnutia správnych orgánov sa netýkali totožného konania.

Pokiaľ ide o úpravu skutkovej vety v rozsudku oproti obžalobe, súd obdobie vyzývania obžalovaného správcom konkurznej podstaty na splnenie jeho povinností úpadcu ohraničil na obdobie do 14.08.2007 do 07.01.2013, nakoľko posledná výzva správcu na splnenie povinností obžalovaného predložiť súpis aktív a pasív je datovaná na 07.01.2013 a súčasne do skutkovej vety doplnil špecifikáciu uznesení Krajského súdu v Bratislave o uložení poriadkových pokút obžalovanému, a to vo väzbe na aplikáciu zásady „ne bis in idem“.

Zhrnúc uvedené súd uvádza, že obžalovaného uznal vinným zo spáchania prečinu marenia konkurzného a vyrovnacieho konania podľa § 242 ods. 1 písm. a) Trestného zákona vo vzťahu k obdobiu od 10.06.2014 do vyhlásenia rozsudku, pričom uznanie viny za takéto obdobie nie je porušením zásady „ne bis in idem“.

Odôvodnenie výroku o treste

Páchateľ prečinu marenia konkurzného a vyrovnacieho konania podľa § 242 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa potrestá trestom odňatia slobody na šesť mesiacov až 5 rokov.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona Súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona Pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

V danom prípade vykonaným dokazovaním neboli preukázané žiadne poľahčujúce a ani žiadne priťažujúce okolnosti, a preto súd obžalovanému ukladal trest odňatia slobody v zákonom ustanovenej trestnej sadzbe, ktorej dolnú a ani hornú hranicu neupravoval. Vychádzajúc z účelu trestu, individuálnej ako aj generálnej prevencie a tiež z obdobia, pre ktoré súd obžalovaného uznal vinným (viď odôvodnenie tohto rozsudku k zásade „ne bis in idem“) súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov, ktorý považuje za dostatočný na nápravu obžalovaného a tiež dostatočný na to, aby iných odradil od páchania trestných činov.

Pokiaľ ide o podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody je súd toho názoru, že s ohľadom na osobu páchateľa ako i okolnosti prípadu výkon uloženého trestu odňatia slobody v prípade obžalovaného

nie je potrebný. Súd preto obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu, ktorej dĺžku určil na 18 (osemnásť) mesiacov.

K prokurátorkou navrhovanému uloženiu povinnosti obžalovanému splniť povinnosti úpadcu podľa § 17 ods. 1 a § 17a zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní súd uvádza, že splnenie týchto povinností (pozn. na výzvu správcu resp. súdu) obžalovanému ukladá cit. zákon, a preto uloženie splnenia tejto povinnosti obžalovanému podľa § 50 ods. 2 v spojení s § 51 ods. 4 Trestného zákona nie je možné.

K možnosti aplikácie ustanovenia § 10 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého Nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná súd uvádza, že aplikácia tohto materiálneho korektívu v prípade obžalovaného neprichádza do úvahy. Súd pritom poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný protiprávny stav vyvolal ešte v roku 2007 potom, ako na základe prvej výzvy správcu konkurznej podstaty nesplnil povinnosť podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní a tento protiprávny stav udržiava 11 rokov, a to i napriek tomu, že bol na splnenie povinností opakovane vyzývaný nielen správcom konkurznej podstaty, ale aj súdom a napriek tomu, že mu za nesplnenie povinností bola 2x uložená poriadková pokuta.

Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),

- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.