Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/198/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobkyne: Y.. R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, XXX XX W. A., zastúpenej JUDr. Vladimírou Mituchovičovou, advokátkou so sídlom SNP 36, XXX 01 W. A., proti žalovaným: 1/ S. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, XXX XX, W. A., 2/ Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. 7, D. XX W. A., o určenie dedičskej nespôsobilosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu W. A. č. k. -208 zo dňa 26.XX.2XX8 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/, 2/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o určenie dedičskej nespôsobilosti žalovaných 1/, 2/ a žalovaným nepriznal nárok na náhradu trov konania. Rozsudok súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie , , účinného od 01.07.2016 (ďalej len „“), a . V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa podala žalobu dňa 25.05.2016 s tým, že žalovaný 1/ bol násilný voči nej a voči poručiteľke Y. F., ktorá bola ich matkou. Matku terorizoval, psychicky týral, fyzicky jej ubližoval, vydieral a na konci života ju v dome proti jej vôli násilím zavieral a odobral jej kľúče, obmedzoval jej slobodu a vo vnútri domu zavrel pred ňou dve izby smerom na ulicu, aby jej zabránili v styku so žalobkyňou a okolím. Žalovanú 2/ považovala za vinnú, pretože žalovaného 1/ podporovala v násilí voči nej a voči poručiteľke Y. F.. Žalovaná 2/ vedela, že žalovaný 1/ Y. F. terorizuje, že ohrozuje jej fyzické a duševné zdravie, že sa na jej dôchodku priživuje a okráda ju o celú finančnú hotovosť, ktorú zanechal ich otec. Tiež vedela, že ich matku násilím zaviera, vypína jej kúrenie, elektrinu, no nevykonala nič, aby takémuto správaniu žalovaného zabránila. Uviedla, že žalovaný bol 4 až 5 krát trestne stíhaný, z toho jedenkrát trestným rozkazom; spáchal vyše 15 priestupkov a 14 rokov bol registrovaný na psychiatrickom oddelení FNsP Nové Zámky ako násilný neurotik. Uviedla, že žalovaný 1/ je psychopat, je nevypočítateľný a nebezpečný, zabraňuje žalobkyni vstupu a užívaniu rodinného domu na Jeruzalemskej ulici v Nových Zámkoch.

2. Žalovaní 1/,2/ žiadali žalobu zamietnuť s tým, že nebola naplnená skutková podstata ich dedičskej nespôsobilosti v zmysle . Matka Y. F. spísala dňa 12.12.2000 závet a listinu o vydedení. Poukázali na duševný stav žalobkyne, ktorá podľa znaleckého posudku znalkyne MUDr. Lívie Katonovej trpí paranoidnou poruchou, čo je duševná porucha, v rámci ktorej nie je schopná správne vnímať a reprodukovať udalosti, ktoré popisuje. Porucha myslenia, ktorou trpí žalobkyňa, môže ovplyvňovať jej vnímanie, uchovanie si pamäťových stôp a následne ich reprodukciu, ak sa týkajú tých obsahov myslenia, ktoré sú typické pre ich poruchu. Vierohodnosť tvrdení žalobkyne je limitovaná

paranoidnou poruchou, ktorou ona trpí. Uviedli, že žalobkyňa bola vo februári 1996 Okresným úradom Nové Zámky uznaná vinnou z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a toto rozhodnutie potvrdil aj Krajský úrad v Nitre. Išlo o priestupok, keď vo dvore rodinného domu na ulici R. XX v W. A. vulgárne nadávala svojej matke Y. F. a fyzicky ju napadla, čím jej spôsobila drobné poranenie. Medzi žalobkyňou a rodičmi často dochádzalo ku konfliktom, preto podľa ústnej dohody s rodičmi chodila žalobkyňa do domu osobitným vchodom. Žalovaní 1/,2/, tiež uviedli, že predpokladajú, že za posledné obdobie sa psychický stav žalobkyne zhoršil, čoho následkom je podávanie žalôb a trestných oznámení s cieľom vyštvať žalovaného 1/ z obydlia.

3. Súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že žaloba nie je dôvodná; žalobkyňa neosvedčila naliehavý právny záujem na určení dedičskej nespôsobilosti žalovaných 1/, 2/, pretože neuviedla dôvody, pre ktoré podala žalobu a neuviedla ani účel podania žaloby, aké práva, resp. výhody by v prípade vyhovenia žalobe nadobudla. V priebehu celého konania nepreukázala žiadnu skutočnosť, ktorá je uvedená v a ktorá by mala za následok dedičskú nespôsobilosť žalovaných, keďže nepreukázala, že sa žalovaní dopustili úmyselného trestného činu proti poručiteľke Y. F., jej deťom alebo rodičom alebo že sa dopustili zavrhnutia hodného konania proti prejavu poslednej vôle poručiteľky Y. F.. Súdu o týchto skutočnostiach nepredložila žiadne dôkazy, navrhla vykonať dôkazy len o tom, ako sa žalovaný 1/ správal voči žalobkyni, avšak tieto dôkazy neboli skutočnosťami, ktoré by bolo možné použiť ako dôkazy dedičskej nespôsobilosti žalovaného podľa . Súd dôkazy navrhované žalobkyňou na vypočutie svedkov nevykonal, keďže tieto nesmerovali k preukázaniu jej tvrdení ohľadne dedičskej nespôsobilosti žalovaných 1/, 2/. Z výpisov trestov žalovaných zistil, že títo nemajú žiadny záznam v registri trestov. Nemajú teda ani záznam, ktorý by potvrdzoval, že by sa dopustili úmyselného trestného činu voči poručiteľke Y. F., ani žalobkyni alebo iným osobám. Žalobkyňa nepreukázala ani, že by sa žalovaní dopustili zavrhnutia hodného konania proti prejavu poslednej vôle poručiteľky Y. F.. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.

4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedla, že súd v konaní o dedičskej nespôsobilosti má sám posúdiť, či konanie dediča namierené proti uvedeným osobám (poručiteľovi, manželovi, deťom) naplnilo znaky skutkovej podstaty niektorých úmyselných trestných činov. Žalovaný 1/ bol násilný voči poručiteľke Y. F. a tiež voči nej a aj otcovi. Matku terorizoval, psychicky týral, fyzicky jej ubližoval a vydieral. Na konci života ju v dome proti jej vôli násilím zavieral (odobral jej kľúče, obmedzoval jej slobodu a vo vnútri domu zatváral pred ňou dve izby smerom na ulicu), aby jej zabránil styku s ňou (žalobkyňou) a okolím. Takto chcel dosiahnuť, aby závet poručiteľky vyzeral ako skutočný. Tieto skutočnosti vedia dokázať svedkovia. Žalovaná 2/ je vinná, pretože žalovaného 1/ aktívne a pasívne podporovala v násilí voči jej osobe a voči poručiteľke Y. F.. Závet poručiteľky nie je vyjadrením jej slobodnej vôle; ona ho spísala pod terorom žalovaného 1/ a s pomocou žalovanej 2/. Vytýkala súdu, že nevykonal navrhnuté dôkazy, nevypočul očitých svedkov, a preto nemohol ani úplne zistiť skutkový stav.

5. Žalovaní 1/, 2/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedli, že žalobkyňa opisuje rôzne udalosti a situácie, ktoré dokáže vystupňovať do extrémnych polôh, a ktoré sú výplodom jej fantázie. Jej tvrdenia o žalovanom 1/ ako násilníkovi nie sú pravdivé. Žalovaný 1/ uviedol, že svojim rodičom neubližoval, neterorizoval ich, psychicky ich netýral, nevydieral a matku v dome proti jej vôli nezavieral. Matka mala na spísanie závetu dôvod; žalobkyňa matku fyzicky napadla a udrela päsťou do tváre a matka spísala aj listinu o vydedení. Trestné stíhanie pre trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi, ktoré sa viedlo voči nemu, bolo zastavené. Rodinný dom užíva v súčasnosti len žalobkyňa, on bol z nehnuteľnosti dňa 19.12.2016 vykázaný.

6. Žalobkyňa v následnom vyjadrení zotrvala na svojich tvrdeniach, na podporu ktorých uviedla celý rad svedkov, ktorí vedia jej tvrdenia potvrdiť. Ďalej sa vo svojom vyjadrení zaoberala tým, že notárka pred spísaním závetu posielala matku na vyšetrenie k obvodnej lekárke, čo v nej vzbudilo podozrenie. Spochybňovala, že spísanie závetu matkou, bolo prejavom jej slobodnej vôle. Tiež uviedla, že žalovaný 1/ ju dňa 07.02.2015 udrel päsťou do tváre, čo potvrdil aj svedok Y. E..

7. Žalovaná 2/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že spornú nehnuteľnosť od 19.12.2016 užíva výlučne žalobkyňa. Táto poskytuje súdu neaktuálne informácie, na základe ktorých sa snaží žalovaného

1/ vykresliť v negatívnom svetle a seba ako obeť - trpiteľku. Poprela, že by žalovaný 1/ spáchal úmyselný trestný čin tak, ako má na mysli , a preto ani ona nemôže byť označovaná za komplica. Nepodložené tvrdenia a argumentácie žalobkyne nemôžu mať žiadny vplyv na rozhodnutie súdu o dedičskej nespôsobilosti jej a žalovaného 1/.

8. Žalovaný 1/ uviedol, že nevie prečo sa notárka rozhodla poslať matku pred spísaním závetu na vyšetrenie. Zrejme mala záujem na tom, aby posledná vôľa matky bola nespochybniteľná. Matka nikdy nekonala pod nátlakom, ale len podľa vlastného uváženia.

9. V ďalších vyjadreniach žalobkyňa ako aj žalovaný 1/ opakovali svoje predchádzajúce tvrdenia, pričom uvádzali aj príhody z dávnej minulosti, ktorými sa snažili poukázať na negatívne povahové a charakterové vlastnosti druhej strany.

10. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ XX ), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (, , , ) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Preto tento rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil.

11. Podľa obsahu spisu žalobkyňa podala na súd prvej inštancie proti svojim dvom súrodencom žalobu, v ktorej uviedla len toľko, že žalovaný 1/ sa mal voči ich matke Y. F. a tiež voči nej správať násilne a žalovaná 2/ mu v tom mala pomáhať. Preto sa ona žalobou domáha určenia dedičskej nespôsobilosti oboch žalovaných. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že matka strán sporu, Y. F., zanechala závet, ktorý podľa žalobkyne nebol prejavom jej slobodnej vôle. S obsahom závetu sa súd nemohol oboznámiť, pretože tento nebol žalobkyňou ako dôkaz predložený, avšak z výpovedí strán sporu vyplynulo, že nebol zriadený v prospech žalobkyne a žalobkyňa napadla žalobou aj jeho platnosť.

12. Súd prvej inštancie spochybnil danosť naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení. Vytýkal žalobkyni, že neuviedla dôvody pre ktoré podala žalobu, a ani to, aké práva by v prípade vyhovenia žalobe nadobudla. Odvolací súd tento záver súdu prvej inštancie o neexistencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení nepovažoval za správny. Inštitút dedičskej nespôsobilosti zakotvený v upravil, že ten, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle, nemôže dediť. Dediť môže len vtedy, ak mu poručiteľ tento čin odpustil. Pri existencii týchto skutočností nastáva dedičská nespôsobilosť priamo zo zákona. Súd na ňu preto musí prihliadať aj vtedy, keď ju nikto nenamieta. Ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd toho z dedičov, ktorého právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie skutočnosti uplatnil na súde ( , ). Naliehavý právny záujem sa v takomto prípade nepreukazuje, pretože je prezumovaný osobitným zákonným ustanovením. Osoba, u ktorej nastali účinky dedičskej nespôsobilosti, je vylúčená z dedenia bez ohľadu nato, či by mala dediť zo zákona alebo zo závetu.

13. V danom prípade bol zriadený poručiteľkou Y. F. závet, ktorý žalobkyňa spochybňuje a zároveň vylučuje spôsobilosť žalovaných byť subjektom dedičského práva. Žalobkyňa preto má naliehavý právny záujem na určení, či žalovaní sú alebo nie sú spôsobilí dediť, a to bez ohľadu na to, ako výsledok bude mať konanie o neplatnosť závetu. Pokiaľ by žalobkyňa bola v spore o určenie dedičskej nespôsobilosti úspešná, znamenalo by to vylúčenie žalovaných ako spôsobilých subjektov dedičského práva bez ohľadu na to, či by malo dôjsť k dedeniu zo zákona alebo zo závetu. Odvolací súd preto konštatoval, že naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení dedičskej nespôsobilosti je daný.

14. Napriek danosti naliehavého právneho záujmu je však zrejmé, že žalobkyňa v spore nepreukázala, že by boli naplnené predpoklady dedičskej nespôsobilosti žalovaných. Nepreukázala totiž, že by sa žalovaní dopustili úmyselného trestného činu proti svojej matke Y. F., ani proti jej manželovi, deťom alebo rodičom. Tiež nebolo preukázané, že by sa dopustili zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľkinej poslednej vôle. K spáchaniu úmyselného trestného činu, ktorý by spôsobil dedičskú nespôsobilosť, musí dôjsť za života poručiteľa, pričom konania proti poslednej vôli poručiteľa sa možno dopustiť ako za života poručiteľa, tak aj po jeho smrti. V prípade, že bol dedič za taký trestný čin odsúdený, je súd takým rozhodnutím viazaný. Ak však otázka trestného činu proti

poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom nemohla alebo nemôže byť v trestnom konaní riešená (napr. v dôsledku amnestie prezidenta republiky, premlčania trestného činu alebo nedostatku trestnej zodpovednosti), je potrebné, aby súd sám posúdil, či konanie dediča namierené proti uvedeným osobám naplnilo znaky skutkovej podstaty niektorého z úmyselných trestných činov. Súd však môže posúdiť takéto konanie dediča len v tom prípade, keď sa pre uvedené prekážky nemohlo viesť trestné konanie a nie aj v tom prípade, keď sa žiadne trestné konanie neviedlo, resp. bolo zastavené keďže sa skutok nestal. V danom prípade sa neviedlo žiadne trestné konanie voči žalovaným pre úmyselný trestný čin, ktorý má na mysli . Trestné stíhanie, ktoré sa viedlo voči žalovanému 1/ vo veci trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi bolo totiž zastavené (č. -238 zo dňa 29.09.2008). Čestné prehlásenia, ktorými sa žalobkyňa snažila preukázať páchanie trestnej činnosť žalovanými, sa týkajú aj obdobia po smrti poručiteľky, a to by preto nemohlo zakladať dedičskú nespôsobilosť žalovaných. Žalobkyňa namietala, že súd nevypočul svedkov ňou navrhnutých, avšak sama neuviedla, konkrétne akého trestného činu sa mali žalovaní dopustiť a spáchanie akého trestného činu by výpoveď toho ktorého svedka preukazovala. Vo vzťahu k žalobkyňou popisovaným situáciám, ku ktorým malo dochádzať, sa neviedlo žiadne trestné konanie. Ani jeden zo žalovaných nemá žiadny záznam v registri trestov. V registri priestupkov sú uvedené viaceré priestupky, pre ktoré sa voči žalovanému 1/ viedlo konanie, avšak vo všetkých prípadoch bolo konanie zastavené. Skutky mali súvisieť so žalobkyňou a vyplýva z nich, že žalovaný 1/ mal hádzať do žalobkyne kamene, zahnať sa na ňu tyčou, udrieť ju do brady, kopnúť do stehna, vykrikovať na ňu a podobne. Nešlo však o páchanie trestnej činnosti v zmysle , ako sa žalobkyňa mylne domnieva, a navyše nešlo ani o spáchanie priestupkov, pretože všetky konania boli zastavené.

15. Žalobkyňa rovnako nepreukázala, že by sa žalovaní dopustili zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Žalovaní rešpektovali zriadenie závetu a doposiaľ nebolo preukázané, že by bol závet vyhotovený proti vôli poručiteľky.

16. Poručiteľ môže odvrátiť účinky dedičskej nespôsobilosti tým, že dedičovi, ktorý sa vyššie uvedenými spôsobmi previnil, jeho konanie odpustil. Odpustením dedičská nespôsobilosť zaniká, a to bez ohľadu na dôvod, ktorý ju vyvolal. Odpustenie môže nastať písomne, ústne alebo mlčky (konkludentne). Za konkludentné odpustenie možno považovať to, že poručiteľ, ktorý vedel o trestnom čine nespôsobilého dediča, zriadil závet, v ktorom jeho páchateľa ustanovil za dediča alebo vedome zničil listinu o vydedení, ktorá sa týkala tohto dediča.

17. S ohľadom na uvedené žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno o dôvodoch, ktoré by spôsobovali dedičskú nespôsobilosť žalovaných. V prospech dedičskej spôsobilosti žalovaných naopak svedčí aj zriadenie závetu poručiteľkou ako aj vyhotovenie listiny o vydedení. So svojimi tvrdeniami sa žalobkyňa dostala do stavu dôkaznej núdze, čo v konečnom dôsledku znamenalo, že súd prvej inštancie musel žalobu zamietnuť. Odvolací súd preto z pohľadu tvrdení žalobkyne a výsledkov všetkých vykonaných dôkazov, hodnotiac ich jednotlivo a aj vo vzájomnej súvislosti, posúdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, v dôsledku čoho hodnotil odvolanie žalobkyne ako neopodstatnené. Na tom základe potom napadnutý rozsudok s uvedeným doplnením zdôvodnenia danosti naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení podľa potvrdil.

18. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní 1/, 2/, ktorým z tohto dôvodu patrí aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v súlade s . Odvolací súd preto podľa a rozhodol, že sa im voči žalobkyni priznáva náhrada týchto trov. O výške týchto trov (poštovného) v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).