Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Co-16-2024.pdf
PDF · 160.11 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/16/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v právnej veci žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. XXXX/X, XXX XX D., t. č. v ÚVV a ÚVTOS Košice, právne zastúpený advokátkou zapísanou v zozname SAK pod č. 6637: JUDr. Martina Gecáková, so sídlom A. C. XX, XXX XX D., pracovisko E. C. XX, XXX XX D., IČO: 42344051, proti žalovanej 1. F. G., H. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpená advokátkou zapísanou v zozname SAK pod č. 7455: JUDr. Jana Šepeľová, so sídlom Námestie slobody č. 13/25, 066 01 Humenné, IČO: 50495721 a žalovanej 2. I. H. J., H. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. K. C. XXXX/XXX, XXX XX I., v konaní o určenie, že závetný dedič je dedičom po poručiteľke, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 13C/5/2023-140 zo dňa 11.12.2023 takto
r o z h o d o l :
I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu I. inštancie vo výroku I.
II. P r i z n á v a žalovaným 1. a 2. nárok na úplnú náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd I. inštancie rozhodol rozsudkom č.k. 13C/5/2023-140 zo dňa 11.12.2023 tak, že:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovaným v 1. a 2. rade nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
2. Z odôvodnenia citovaného rozsudku vyplýva, že súd I. inštancie zistil tento skutkový stav:
3. Z uznesenia Okresného súdu Humenné č. k. 17D/719/2021 zo dňa 04.04.2022 vyplýva, že v dedičskom konaní po poručiteľke D. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, bol zanechaný závet poručiteľky, spísaný dňa 18.12.2018 na Notárskom úrade L. M. M., do notárskej zápisnice pod č. N., N., N., podľa ktorého ustanovila za svojho závetného dediča svojho vnuka, žalobcu, A. A., nar. XX.XX.XXXX, ktorému odkázala nehnuteľnosť - byt č. X na prvom poschodí bytového domu so súp. č. XXXX na B. J., vchod č. X, ktorý je postavený na parcelách reg. „C“ č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 319 m2, a č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 370 m2, podiel B6 v 1/1, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel na pozemku v XX/ XXXX, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. D., obec Humenné, okres Humenné (ďalej aj ako „byt“, „nehnuteľnosť“); a zároveň týmto závetom zriadila vecné bremeno - právo doživotného bývania a užívania predmetnej nehnuteľnosti pre jej dcéru, O. A., H. D., nar. XX.XX.XXXX. Na pojednávaní o dedičstve dňa 07.02.2022 boli oboznámené právoplatné odsúdenia závetného dediča, A. A., za skutky ktorých sa dopustil na poručiteľke. Dcéry poručiteľky F. G. a I. H. J., ako dedičky zo zákona v prvej
dedičskej skupine, nesúhlasili s tým, aby závetný dedič A. A. dedil z dôvodu jeho dedičskej nespôsobilosti podľa ust. § 469 ods. 1 Občianskeho zákonníka a popierali jeho dedičské právo. Právny zástupca A. A. žiadal, aby po poručiteľke dedil závetný dedič A. A. s odôvodnením, že podľa nich, závetnému dedičovi poručiteľka odpustila tieto činy a predložil záruku dôveryhodnej osoby zo dňa 30.08.2019 v konaní Okresného súdu Humenné sp. zn. 3Tp/43/2019 a záznam z výsluchu poručiteľky vo veci Okresného súdu Humenné sp. zn. 1Tp/27/2021 zo dňa 21.07.2021. Na základe toho, že dedičské právo závisí od riešenia sporu, nakoľko dcéry poručiteľky F. G. a I. H. J. tvrdia, že obsah uvedený v predložených listinách nemožno považovať za odpustenie poručiteľky závetnému dedičovi za jednotlivé prečiny, čo popiera A. A. a jeho právny zástupca a O. A., dcéra poručiteľky a vnuk poručiteľky, notárka rozhodla o prerušení konania o dedičstve a odkázala žalobcu na podanie žaloby o určenie, že je dedičom po poručiteľke v lehote 30 dní. Proti rozhodnutiu notárky sa závetný dedič - žalobca v tomto konaní odvolal. Z uznesenia Krajského súdu v Prešove č. k. 17CoD/3/2022-100 zo dňa 10.11.2022 vyplýva, že krajský súd ako súd odvolací uznesenie o prerušení konania o dedičstve č. k. 17D/719/2021 zo dňa 04.04.2022 potvrdil, pretože podľa názoru odvolacieho súdu notárka správne odkázala závetného dediča na podanie žaloby o určenie, že je dedičom po poručiteľke. V tomto konaní nepochybne existujú sporné skutkové otázky, keďže závetný dedič tvrdí, že záruka poručiteľky poskytnutá ako náhrada väzby je zároveň odpustením jeho trestných činov voči nej. Na druhej strane, ale zákonné dedičky tvrdia, že táto listina, ale aj ďalšia listina predložená v odvolacom konaní (zápisnica o výsluchu poručiteľky) neobsahujú ani zmienku o odpustení trestných činov voči poručiteľke. Je teda nepochybné, že v danom prípade sa jedná o zistenie sporných skutočností s poukazom na ust. § 194 CMP, pričom v sporovom konaní bude potrebné posúdiť sporné skutočnosti, teda jednak listiny, ktoré svedčia o úmyselných trestných činoch voči poručiteľke a hlavne listinu, ktorú závetný dedič považuje za odpustenie jeho trestných činov voči poručiteľke. Z obsahu záruky vyplýva, že táto bola poskytnutá vo vzťahu k väzbe obvineného A. A. a nie ako odpustenie úmyselných trestných činov vo vzťahu k závetu. Súd prvej inštancie teda správne vyhodnotil, že predmetné dedičské konanie závisí od zistenia sporných skutkových otázok a konanie správne prerušil. Preto odvolací súd toto rozhodnutie s poukazom na ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.
4. Z odpovede na žiadosť od Mesta Humenné zo dňa 02.05.2023 na čl. 49 vyplýva, že evidujú jeden záznam o bitke na Laboreckej ulici č. XXXX/X v Humennom dňa 22.06.2019, prípad ostal v riešení OO PZ Humenné. Dňa 21.12.2012 bola p. M. z Laboreckej ulice č. X v Humennom privolaná hliadka OOPZ Humenné, pretože žalobca rozbíjal zariadenie v predmetnom byte a poranil aj babku, žalobcu zadržali a prípad ostal v riešení OOPZ Humenné. Mestská polícia Humenné neeviduje žiadne oznámenie na svoju linku od nebohej starej matky D. D. od 01/2011 do 10/2021.
5. Z obžaloby Okresnej prokuratúry Humenné zo dňa 10.10.2019 vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 2T/101/2019 na čl. 103 a nasl. okrem iného vyplýva, že dňa 29.07.2019 v predmetnom byte na Laboreckej ulici č. X žalobca prišiel do kúpeľne k svojej starej mame, buchol po umakartovom jadre a opýtal sa jej, či už všetko povedala polícii so slovami „ty babo skurvená, ja ti takú dám, že spadneš a sa už nepostavíš, už nikdy“, čím mal spáchať prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), e) Trestného zákona.
6. Z Trestného rozkazu Okresného súdu Humenné č.k. 2T/101/2019-183 zo dňa 23.10.2019 na čl. 102 vyplýva, že žalobca bol odsúdený za skutok zo dňa 29.07.2019 v zmysle podanej obžaloby, teda za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), e) Trestného zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
7. Z obžaloby Okresnej prokuratúry Humenné zo dňa 18.02.2022 vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 1T/19/2022 na čl. 59 a nasl. okrem iného vyplýva skutok zo dňa 22.05.2021, kedy vulgárne nadával svojej starej mame a následne ju fyzicky napadol v obývačke v úmysle spôsobiť je ťažkú ujmu na zdraví, tým že ju 1-krát udrel päsťou do chrbta a opakovane ju udieral po tvári a do čelovospánkovej oblasti hlavy, nosa, vlasatej časti hlavy, v čom mu zabránila jeho matka O. A., a následne starú matku opätovne napadol na chodbe predmetného bytu a nadával jej „ty stará kurvo“, opakovane ju kopal do nôh a stehien so slovami „tu máš ty stará pičo“, oblial ju vodou, čím jej spôsobil viaceré poranenia s dobou liečenia v trvaní 21 dní, v dôsledku čoho došlo u D. D. k poraneniu životne dôležitých orgánov, čím mal spáchať
zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona.
8. Z rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 1T/19/2022-901 zo dňa 06.09.2023 na čl. 114 a nasl. okrem iného vyplýva, že žalobca bol v bode 1/ zatiaľ neprávoplatne odsúdený za skutok zo dňa 22.05.2021 v zmysle podanej obžaloby, kedy vulgárne nadával a fyzicky napadol a spôsobil ublíženie na zdraví svojej starej mame D. D., čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1, písm. c), e), f) Trestného zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
9. Z písomnej záruky dôveryhodnej osoby podľa § 80 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zo dňa 30.08.2019 v trestnom konaní tunajšieho súdu sp. zn 3Tp/43/2019 na čl. 32 pripojeného trestného spisu, vyplýva že nebohá D. D. žiadala, aby bola väzba jej vnuka - žalobcu nahradená jej zárukou dôveryhodnej osoby za jeho správanie. Navrhla prebrať záruku za jeho správanie, zabezpečenie, že sa bude dostavovať na všetky nariadené úkony OČTK, a že bude sa zdržiavať na adrese, kde býva ona s dcérou O. A., pričom každú jeho zmenu pobytu vopred oznámi. V závere uviedla, že vie, že jej vnuk to tak nemyslel, nikdy by jej neublížil a ľutujú ako rodina, že to takto dopadlo, resp. že sa to takto rieši.
10. Zo zápisnice o výsluchu obvineného zo dňa 21.07.2021 na čl. 125 a nasl. vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 1Tp/27/2021 vyplýva, že nebohá D. D. bola vypočutá pred sudcom pre prípravné konanie ako osoba ponúkajúca záruku za obvineného - žalobcu, pri ktorom uviedla, že si myslí, že jej vnuk A. je dobrý chlapec, trebalo by ho však dať preliečiť. Niekedy sa nedokáže ovládať kvôli alkoholu a drogám. Dlho s ňou býval, bol ku nej dobrý, staral sa o ňu a zrazu sa stalo to, čo sa stalo. Pripisuje to len alkoholu a drogám.
11. Na zistený skutkový stav aplikoval ust. § 35 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 460, § 461 ods. 1, 2, § 469, § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 165 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, § 192, § 194 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, § 193 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku.
12. V danej právnej veci mal súd za preukázané, že v dedičskej veci po nebohej poručiteľke, D. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, starej matke žalobcu, bol poručiteľkou dňa 18.12.2018 spísaný závet na Notárskom úrade L. M. M., a to do notárskej zápisnice pod č. N., N., N., ktorým ustanovila za svojho závetného dediča svojho vnuka, žalobcu, A. A., nar. XX.XX.XXXX, ktorému odkázala nehnuteľnosť - byt č. X na prvom poschodí bytového domu so súp. č. XXXX na B. J., vchod č. X, ktorý je postavený na parcelách reg. „C“ č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 319 m2, a č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 370 m2, podiel B6 v 1/1, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel na pozemku v XX/XXXX, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. D., obec Humenné, okres Humenné (ďalej aj ako „byt“, „nehnuteľnosť“); a zároveň týmto závetom zriadila vecné bremeno - právo doživotného bývania a užívania predmetnej nehnuteľnosti pre jej dcéru, O. A., H. D., nar. XX.XX.XXXX. Dedičské právo žalobcu bolo spochybnené podľa § 469 OZ dedičkami zo zákona - dvomi z troch dcér poručiteľky - žalovanými 1/ a 2/ F. G., H. D., nar. XX.XX.XXXX, a I. H. J., H. D., nar. XX.XX.XXXX. Žalobca v konaní o dedičstve vedenej na Okresnom súde Humenné, pod sp. zn. 17D/754/2019, prostredníctvom svojho právneho zástupcu argumentoval, že na žalobcu sa ust. § 469 Občianskeho zákonníka nevzťahuje, lebo poručiteľka - stará matka žalobcu, D. D., žalobcovi odpustila a predložil o tom listinné dôkazy, ktoré súd už uviedol vyššie. Poverený súdny komisár mal zato, že konanie o dedičstve závisí od vyriešenia sporu, nakoľko dcéry poručiteľky F. G. a I. H. J. tvrdia, že obsah uvedený v predložených listinách nemožno považovať za odpustenie poručiteľky závetnému dedičovi za jednotlivé trestné činy spáchané za života poručiteľky voči nej ako poškodenej v trestnom konaní, čo žalobca i dcéra poručiteľky O. A. popreli, a následne notárka rozhodla o prerušení konania o dedičstve a odkázala žalobcu na podanie žaloby o určenie, že je dedičom po poručiteľke v lehote 30 dní a konanie prerušila. Uznesenie Okresného súdu Humenné v konaní o dedičstve č. k. 17D/719/2021 zo dňa 04.04.2022 bolo po odvolaní žalobcu potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 17CoD/3/2022-100 zo dňa 10.11.2022. Dedičská nespôsobilosť v zmysle ust. § 469 Občianskeho zákonníka nastáva pri splnení stanovených podmienok, t. j. zo zákona. Z hľadiska aplikácie ust. § 469 Občianskeho zákonníka postačuje spáchanie akéhokoľvek úmyselného trestného činu voči osobám uvedeným v tomto zákonnom ustanovení, a v prípade, že bol dedič za trestný
čin aj odsúdený, súd je takýmto rozhodnutím viazaný v zmysle ust. § 193 CSP. Súd mal z Trestného rozkazu Okresného súdu Humenné č.k. 2T/101/2019-183 zo dňa 23.10.2019 za preukázané, že žalobca bol odsúdený za skutok zo dňa 29.07.2019 v zmysle podanej obžaloby, ktorého sa dopustil na poručiteľke ako poškodenej, a teda bol právoplatne odsúdený za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), e) Trestného zákona. Zároveň z rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 1T/19/2022-901 zo dňa 06.09.2023 okrem iného súdu vyplýva, že žalobca bol v bode 1/ zatiaľ neprávoplatne odsúdený aj za skutok zo dňa 22.05.2021 v zmysle podanej obžaloby, ktorého sa opäť dopustil na poručiteľke ako poškodenej, kedy jej vulgárne nadával a fyzicky napadol a spôsobil ublíženie na zdraví svojej starej mame D. D., a teda bol odsúdený za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1, písm. c), e), f) Trestného zákona. Rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné. Osoba, ktorej svedčí niektorý z dedičských titulov, t.j. kto by bol povolaný k dedeniu buď zo zákona alebo zo závetu, je za určitých okolností nezávisle na svojej vôli z dedenia vylúčená pre dedičskú nespôsobilosť, ktorá je v zmysle § 469 Občianskeho zákonníka nespôsobilosťou relatívnou. Dôvody relatívnej nespôsobilosti sú uvedené v § 469 Občianskeho zákonníka taxatívne, čo znamená, že žiadny iný dôvod než ten, ktorý je uvedený v tomto zákonnom ustanovení, nezakladá dedičskú nespôsobilosť. Zo zákonnej úpravy vyplýva, že jedným z dôvodov dedičskej nespôsobilosti je to, že sa osoba dopustí úmyselného trestného činu proti poručiteľovi. K tomu, aby bol dedič vylúčený z nadobudnutia dedičstva pre tento konkrétny dôvod, je nevyhnutné, aby sa dopustil trestného činu. Ktorý čin je činom trestným upravuje Trestný zákon, pričom pre dedičskú nespôsobilosť v zmysle ustanovenia § 469 Občianskeho zákonníka sa nevyhnutne vyžaduje, aby bol trestný čin spáchaný úmyselne. Dedičská nespôsobilosť nie je pritom závislá na tom, či bol dedič pre trestný čin odsúdený, podstatné je, či taký trestný čin spáchal. Platí pritom, že v prípade, že k odsúdeniu nedošlo, súd sám posúdi, či bol trestný čin spáchaný, a to ako predbežnú otázku (viď rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/46/2022 zo dňa 24.11.2022). Súd v zmysle vyššie uvedeného dospel k záveru, že žalobca sa dopustil proti poručiteľke dvoch úmyselných trestných činov po spísaní závetu dňa 18.12.2018, a preto sa stal v zmysle ust. § 469 Občianskeho zákonníka nespôsobilým dedičom po poručiteľke D. D.. Podľa § 469 Občianskeho zákonníka nededí ten, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Nespôsobilosť existujúca v dobe smrti poručiteľa vylučuje dediča z dedenia. Ak táto nespôsobilosť existovala počas života poručiteľky, avšak pred jej smrťou podľa tvrdení žalobcu zanikla odpustením - odstránením prekážky dedičskej nespôsobilosti, dedičská nespôsobilosť by tak zanikla, preto súd v tomto konaní skúmal najmä existenciu odpustenia poručiteľky. Rozhodným ohľadne dedičskej spôsobilosti je v zmysle vyššie uvedeného stav v dobe smrti poručiteľky.
13. Žalobca mal za to, že je spôsobilým dedičom, pretože mu poručiteľka za života odpustila, čo preukazoval dvoma listinnými dôkazmi, a to písomnou zárukou dôveryhodnej osoby podľa § 80 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zo dňa 30.08.2019 v trestnom konaní tunajšieho súdu sp. zn 3Tp/43/2019, a zápisnicou o výsluchu obvineného zo dňa 21.07.2021 vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 1Tp/27/2021, v rámci ktorej bola poručiteľka D. D. vypočutá pred sudcom pre prípravné konanie ako osoba ponúkajúca záruku za obvineného. Súd po vyhodnotení týchto žalobcom predložených dôkazov však dospel k záveru, že nie je možné ich považovať za odpustenie konania žalobcu, ktorého sa dopustil na poručiteľke, a ktoré je kvalifikované ako úmyselné trestné činy. Aj keď sú tieto písomnosti datované po spáchaní skutkov zo dňa 29.07.2019 a dňa 22.05.2021, po ich posúdení v zmysle interpretačných pravidiel ust. § 35 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka nie je dôvodné ich vyhodnotiť ako prejavenú vôľu poručiteľky, ako určitý a zrozumiteľný prejav jej odpustenia žalobcovi, s právnymi následkami odpustenia, ako vyplývajú z ust. § 469 Občianskeho zákonníka. V zmysle ust. § 35 Občianskeho zákonníka možno prejav vôle urobiť zásadne akýmkoľvek spôsobom, ktorý robí vôľu konajúceho poznateľnou pre iné osoby. Výslovne urobené úkony poručiteľky však nie je dôvodné vykladať v zmysle výkladových pravidiel v ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a toto nie je možné vyhodnotiť ani z iného konania poručiteľky, keďže po skutku zo dňa 22.05.2021 bol žalobca vzatý do väzby a poručiteľka následne dňa XX.XX.XXXX zomrela, čiže k žiadnemu ďalšiemu osobnému kontaktu medzi nimi nedošlo, žalobca sa z dôvodu väzobného stíhania nezúčastnil ani pohrebu poručiteľky. K námietke žalobcu, že prejav odpustenia je možné interpretovať aj z toho, že poručiteľka nezrušila závet zo dňa 18.12.2018 súd uvádza, že hoci zákon pre odpustenie konania nespôsobilého dediča nepredpisuje žiadnu právnu formu a poručiteľ tak môže urobiť písomne, ústne alebo mlčky (konkludentne), nie je možné iba z nečinnosti poručiteľky bez ďalšieho vyvodiť odpustenie. Pričom po poslednom útoku zo strany žalobcu v máji 2021, bola poručiteľka už v zlom psychickom i fyzickom stave, ako vyplýva z vykonaného dokazovania a výsluchu svedkov
i strán sporu, a teda je otázne, či si v takej situácii vôbec uvedomovala samotnú existenciu závetu s poukazom na naliehavejšie životné okolnosti týkajúceho sa zdravotného stavu, ktoré v tom čase musela riešiť.
14. K existencii údajnej nahrávky o odpustení poručiteľky žalobcovi súd uvádza, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, pričom súd mu poskytol dostatočnú lehotu na jej doloženie ako dôkazu v konaní. V civilnom sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Každá strana sporu je povinná k svojim tvrdeniam pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (nepredložil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Zároveň neexistuje žiadny ďalší svedok, ktorý by počul odpustenie zo strany poručiteľky, pričom súd na svedeckú výpoveď O. A., ktorá na pojednávaní dňa 04.10.2023 uviedla, že takéto odpustenie počula, neprihliadal vzhľadom na to, že ide o blízku osobu žalobcu - jeho matku, ktorá má rovnako záujem na určení žalobcu ako závetného dediča, keďže sporným závetom bolo zriadené vecné bremeno doživotného bývania a užívania predmetnej nehnuteľnosti v jej prospech. Zároveň výpoveď tejto svedkyne bola rozporná vo viacerých bodoch (najprv uviedla, že medzi nimi - synom a starou mamou - prebiehali len bežné rozhovory, následne uviedla že počula aj odpustenie, pričom rozpor vysvetliť nevedela).
15. Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal odpustenie jeho konania poručiteľkou v zmysle § 469 Občianskeho zákonníka, súdu nezostávalo iné, ako žalobu zamietnuť v celom rozsahu a rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
16. Proti rozsudku súdu I. inštancie podal odvolanie žalobca, a to proti jeho I. výroku, týkajúcemu sa zamietnutia žaloby. V podanom odvolaní uvádzal, že má za to, že súd I. inštancie s poukazom na vykonané dokazovanie nesprávne ustálil skutkový a právny záver ohľadom určenia dedičskej nespôsobilosti závetného dediča. Keďže odpustenie konania nespôsobilého dediča, ktoré ako prejav vôle spĺňa všetky podmienky platného právneho úkonu, a ktoré má za následok zánik dedičskej nespôsobilosti, máme naďalej za to, že žalobca je spôsobilý dediť po poručiteľke. Poukazuje aj na skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, aby bol závet spísaný formou notárskej zápisnice zo dňa 18. 12. 2018 vyhotovený proti vôli poručiteľky. Má za to, že v konaní preukázali, že poručiteľka za svojho života odpustila závetnému dedičovi skutok zakladajúci jeho dedičskú nespôsobilosť podľa § 469 Občianskeho zákonníka. V zmysle ust. § 469 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Môže však dediť, ak mu poručiteľ tento čin odpustil. Z rozsudku Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 12Co/198/2018 zo dňa 08. 10. 2019 cituje bod 16. Poručiteľ môže odvrátiť účinky dedičskej nespôsobilosti tým, že dedičovi, ktorý sa vyššie uvedenými spôsobmi previnil, jeho konanie odpustil. Odpustením dedičská nespôsobilosť zaniká, a to bez ohľadu na dôvod, ktorý ju vyvolal. Odpustenie môže nastať písomne, ústne alebo mlčky (konkludentne). Za konkludentné odpustenie možno považovať to, že poručiteľ, ktorý vedel o trestnom čine nespôsobilého dediča, zriadil závet, v ktorom jeho páchateľa ustanovil za dediča alebo vedome zničil listinu o vydedení, ktorá sa týkala tohto dediča. III. Poručiteľka svojmu vnukovi ako závetnému dedičovi preukázateľne odpustila skutok kvalifikovaný ako trestný čin nebezpečného vyhrážania, za ktorý bol A. A. odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/101/2019 zo dňa 23.10.2019, a dokonca na jeho obranu ešte aj uviedla: „môj vnuk to tak nemyslel, nikdy by mi neublížil“
a ľutujú ako rodina, že to takto dopadlo, resp. že sa to takto rieši. (Záruka dôveryhodnej osoby, t.j. poručiteľky D. D., dňa 30.08.2019.)
17. Žalobca uviedol, že rozsudok Okresného súdu Humenné, sp. zn. 3T/109/2014 zo dňa 03.12.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.01.2015, nezakladá dedičskú nespôsobilosť, keďže závet bol do notárskej zápisnice spísaný až dňa 18.12.2018, pričom skutok sa mal stať dňa 19.06.2014. Teda je zrejmé, že za konkludentné odpustenie aj tohto konania, možno považovať skutočnosť, že poručiteľka, ktorá vedela o tomto trestnom čine, zriadila závet, v ktorom (jeho páchateľa) svojho vnuka ustanovila za dediča. Proti rozsudku Okresného súdu 1T/19/2022 zo dňa 06.09.2023 bolo v zákonnej lehote podané odvolanie. Ďalej uviedol, že zákon pre odpustenie konania nespôsobilého dediča nepredpisuje žiadnu právnu formu. Poručiteľ tak môže urobiť písomne, ústne alebo mlčky (konkludentne). Z opísaného konania poručiteľky k jej vnukovi po tom, ako bol stíhaný za úmyselné trestné činy proti poručiteľke, je dôvodné aj v zmysle výkladových pravidiel podľa § 35 OZ prijať záver, že uvedeným konaním bola prejavená vôľa poručiteľky odpustiť svojmu vnukovi - žalobcovi, skutky, pre ktoré bol aj právoplatne odsúdený, prihliadajúc aj na tú skutočnosť, že naďalej žili v spoločnej domácnosti. Podľa § 35 ods. 1 OZ, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím. Vyššie opísané konanie poručiteľky, preukazuje odpustenie uvedených úmyselných trestných činov, pre ktorý sa stal žalobca nespôsobilým dedičom v zmysle § 469 OZ. Tento prejav vôle poručiteľky bol prejavený takým spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, že poručiteľka svojmu vnukovi odpustila. Nesporne poručiteľka prejavila vôľu sama, ako to vyplýva zo zápisnice dňa 21.07.2021, nepriamo potvrdila, aby sa jej vnuk radšej vrátil domov a nepriamo súhlasila, aby spolu ďalej bývali v jednom byte, aby naopak nebol vzatý do väzby. Podľa názoru žalobcu, tieto úkony, ktoré vykonala poručiteľka vo vzťahu k svojmu vnukovi, je dôvodné vyhodnotiť ako navonok prejavenú vôľu poručiteľa (§ 34 OZ) smerujúcu k odpusteniu, v zmysle interpretačných pravidiel ust. § 35 ods. 1 a 2 OZ je dôvodné vyhodnotiť takto prejavenú vôľu ako určitý a zrozumiteľný prejav odpustenia poručiteľky žalobcovi, s právnymi následkami odpustenia, ako vyplývajú z ust. § 469 OZ. Poručiteľka teda pred svojou smrťou odvrátila právne následky ust. § 469 OZ v dôsledku tr. činu žalobcu a žalobca sa opäť stal spôsobilým dedičom. Ak už raz došlo k odpusteniu, toto odpustenie nie je odvolateľné. (Môj vnuk to tak nemyslel, nikdy by mi neublížil a ľutujú ako rodina, že to takto dopadlo, resp. že sa to takto rieši, ako aj ponúknutá záruka dôveryhodnej osoby (teda poručiteľky) zo dňa 30.08.2018 a výpoveď zo dňa 21.07.2021 vo veci sp. zn. 1Tp/27/2021 taktiež ako osoby ponúkajúcej záruku za obvineného.) Žalobca má za to, že poručiteľka žalobcovi preukázateľne odpustila, keďže naďalej žili v spoločnej domácnosti, poručiteľka, babka žalobcu, odpustila svojmu vnukovi činy, za ktoré bol právoplatne odsúdený, o čom svedčia aj doložené listinné dôkazy, z ktorých je zrejmé, že poručiteľka žalobcovi odpustila. Konfliktné obdobie bolo len kvôli alkoholu, pričom následne si všetko vyriešili a vzťahy si udobrili. Výslovne urobené úkony poručiteľa je dôvodné vykladať v zmysle výkladových pravidiel v ust. § 35 ods. 2 OZ, pretože ak poručiteľka sama chcela, aby žalobca s ňou žil v spoločnej domácnosti, sama prejavila vôľu, aby nebol vzatý do väzby, bolo dôvodné prihliadnuť na túto vôľu poručiteľky prejavenú opísanými úkonmi, a teda aj logické usudzovať na úmysel poručiteľky o odpustení žalobcovi jeho činu, za ktorý bol právoplatne odsúdený, preto je vo vzťahu k týmto úkonom poručiteľky opodstatnený aj záver o určitosti právneho úkonu v zmysle § 37 OZ. V neposlednom rade poukazujeme aj na skutočnosť, že vzťahy žalovaných s ich nebohou matkou neboli dobré, žalované ju ani nenavštevovali, preto niektoré ich tvrdenia vyznievajú účelovo.
18. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti, preto žalobca navrhuje, aby Krajský súd v Prešove konajúc ako súd odvolací, rozsudok súdu I. inštancie v napadnutom rozsahu preskúmal, odvolaniu vyhovel, a v zmysle ustanovenia § 388 CSP napadnutý rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 13C/5/2023, zo dňa 11. 12. 2023 zmenil tak, že určí, že dedičom po poručiteľke D. D., H. C., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D., B. XXXX/X, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, so zanechaním závetu, je A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/X, XXX XX D., resp. vrátil vec súdu I. inštancie.
19. K podanému odvolaniu vyjadrila sa žalovaná v 1. rade listom zo dňa 23.02.2024, kde uviedla, že podľa jej názoru je napádaný rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby správny, a preto ho navrhuje ako vecne správne potvrdiť.
20. Opakuje, že v priebehu konania bolo preukázané, že žalobca sa voči poručiteľke, jej mame, dopustil úmyselného trestného činu nielen raz ale opakovane, niekoľkokrát. Tak, ako správne konštatoval prvostupňový súd, po spísaní závetu ich nebohou matkou D. D., a to 18.12.2018, došlo zo strany žalobcu
k spáchaniu dvoch úmyselných trestných činov voči nej. Za skutok, ktorý spáchal voči poručiteľke dňa 29.07.2019 bol aj právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Humenné č.k. 2T/101/2019-183 zo dňa 23.10.2019 na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, a to za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), e) Trestného zákona. Za skutok, ktorého sa žalobca voči ich mame dopustil dňa 22.05.2021, bol rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. 1T/19/2022-901 zo dňa 06.09.2023, v bode 1/,zatiaľ neprávoplatne odsúdený za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), e) f) Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. To, že toto trestné konanie nie je ešte zatiaľ právoplatné, je na rozhodnutie v tejto veci irelevantné, pretože, ako už bolo v tomto konaní konštatované, zákon nepodmieňuje uplatnenie tejto dedičskej nespôsobilosti tým, že páchateľ bol za taký trestný čin aj odsúdený alebo bolo aspoň proti nemu začaté trestné konanie. To, že žalobca sa dopustil násilného trestného činu voči ich mame v tomto prípade, a to ublíženia na zdraví, svedčí aj výpoveď suseda p. M., ktorý keď prišiel do bytu, odtiahol žalobcu od ich mamy a staršia sestra Vlasta bola vtedy v kúpeľni, pretože sa svojho syna, žalobcu, bála. Keby vtedy sused Kislan nezakročil, ktovie ako by to s ich mamou dopadlo. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaná v 1. rade mala sestru Vlastu nahovoriť k výpovedi, že videla žalobcu ako ich mamu kopol 14 až 17-krát uviedla len toľko, že to nie je pravda, ona sa so staršou sestrou vôbec nerozprávala, ani sa nerozpráva, ony spolu nekomunikujú, pretože žalovaná v 1. rade jej nikdy neschvaľovala jej správanie k ich mame, jej spôsob života a hlavne to, v akých podmienkach ich mama strávila posledné dni svojho života. Taktiež nie je pravdivé tvrdenia žalobcu v podanom odvolaní, že žalovaná v 1. rade a jej sestra, žalovaná v 2. rade I. H. J., nemali dobré vzťahy s ich nebohou mamou. Ony mali s ich mamou veľmi dobrý vzťah, len spolu s mladšou sestrou neschvaľovali to, ako ich matka pomáhala staršej sestre a žalobcovi, ako jej vnukovi. Ich mama bola veľmi dobrá žena, do svojich 87 rokov bola sebestačná, nepotrebovala, aby sa o ňu žalobca staral, práve naopak, ich mama sa celý život starala o neho a jeho matku, ich staršiu sestru Vlastu, pričom si ani jeden z nich nezaslúžil to, čo pre nich urobila, vzhľadom k tomu, ako sa k nej správali. Mladšia sestra, žalovaná v 2. rade I. H. J., mame pomáhala viacej, čo sa týka financií, ako žalovaná v 1. rade, avšak aj ona sa s mamou stretávala, hoci len sporadicky a väčšinou v meste, pretože sa nemohla pozerať, keď predtým prišla do bytu, v akých podmienkach jej mama žije a ako sa k nej staršia dcéra a jej vnuk správajú. Keď sa žalovaná v 1. rade stala onkologickou pacientkou, nemohla sa vystavovať stresu, nemohla už tieto veci riešiť, avšak mladšia sestra s mamou stále komunikovala telefonicky a osobne ju aj navštevovala. Teda tvrdenie žalobcu, že nemali dobré vzťahy žalovanú v 1. rade uráža a je to len účelové tvrdenie zo strany žalobcu.
21. Záverom žalovaná v 1. rade opätovne trvá na tom, že argumentácia žalobcu, že mu poručiteľka jeho dlhodobé a opakované protiprávne konanie voči nej odpustila, je len jeho účelová obrana. Stotožňuje sa s konštatovaním prvostupňového súdu, že písomnú záruku dôveryhodnej osoby podľa § 80 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zo dňa 30.08.2019 v trestnom konaní Okresného súdu Humenné sp. zn.: 3Tp/43/2019 a zápisnicu o výsluchu obvineného zo dňa 21.07.2021 vo veci vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn.: 1Tp/27/2021, v rámci ktorej bola poručiteľka D. D. vypočutá pred sudcom pre prípravné konanie ako osoba ponúkajúca záruku za obvineného, nemožno považovať za odpustenie konania žalobcu, ktoré sa na ich mame dopustil a to opakovane. Vzhľadom na uvedené navrhuje rozsudok Okresného súdu Humenné č.k.: 13C/5/2023-140 zo dňa 11.12.2023 ako vecne správny potvrdiť v celom rozsahu a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania.
22. K podanému odvolaniu sa vyjadrila tiež žalovaná v 2. rade listom zo dňa 22.02.2024. Žalovaná v 2. rade uviedla, rovnako v zhode so žalovanou v 1. rade, že považuje napádaný výrok rozsudku súdu I. inštancie za zákonný a správny a žiadala rozsudok súdu I. inštancie potvrdiť.
23. Dôvody, ktoré v odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Humenné, sp.zn.: 13C/5/2023, zo dňa 11.12.2023 uvádza žalobca vníma žalovaná v 2. rade len ako účelovú obranu bez racionálneho odôvodnenia. Žalobca neuvádza žiadne nové skutočnosti v tomto odvolaní. S argumentmi žalobcu sa už v predošlých konania vysporiadal Okresný súd a to tým, že tvrdenie žalobcu neprijal. K samotnému skutkovému základu odvolania, resp. odvolacích dôvodov, poukazuje na uznesenie Okresného súdu Humenné zo dňa 31.01.2023, sp.zn.13C/5/2023. Žalobca vo svojej žalobe v článku li., 4 odsek poukazuje na ustanovenie § 469 Občianskeho zákonníka - nededí, ktorý sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom, alebo zavrhnutia hodného konania proti
prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Môže však dediť, ak mu poručiteľ tento čin odpustil. Z predošlých vyjadrení poručiteľky nikdy a nikde nevyplynulo, že by mu poručiteľka odpustila. Táto skutočnosť nijakým spôsobom nevyplýva ani z prípravného konania, a ani z trestného konania, na ktoré poukazuje žalobca. Zo samotnej zápisnice vo veci vedenej pod sp.zn. 1Tp/27/2021,zo dňa 21.07.2021 vo veci výpovede poručiteľky nijako nevyplýva, že by práve žalobcovi odpustila. Už v predošlom vyjadrení (článok III., odstavec 1 žaloby) je uvedené, že žalobca sa nedopustil len jedného trestného činu proti poručiteľke ale viacerých trestných činov. V žalobe žalobca uvádza, citujem „ Pokiaľ ide o spáchanie skutkov stíhaných v rámci trestného konania, vedeného Okresnou prokuratúrou Humenné, pod sp.zn.: P. (zločin vydierania a prečin krádeže), bolo argumentované, že poručiteľka, D. D., ani nevystupovala ako poškodená.“ V tomto konaní bola poškodená poručiteľka, avšak to, že si neuplatňovala škodu ešte neznamená, že na jej osobe sa žalobca nedopustil trestného činu, za čo bol aj právoplatne v trestnom konaní odsúdený. Zároveň súdu dáva žalovaná v 2. rade do pozornosti, že žalovaný sa dopustil niekoľkých trestných činov na poručiteľke v čase, keď' poručiteľka už bola v kategórii chránenej osoby. V článku III., odstavec 2,3,4 žaloby je zrejmé, že žalobca sa dopustil niekoľkých trestných činov voči osobe poručiteľky, za čo bol právoplatne odsúdený Trestným rozkazom Okresného súdu Humenné, sp.zn.: 2T/101/2019, zo dňa 23.10.2019 (právoplatný a vykonateľný dňa 20.11.2019), ako aj Rozsudkom Okresného súdu Humenné, sp.zn.: 3T/109/2014, zo dňa 03.12.2014 ( právoplatný a vykonateľný dňa 29.01.2015). V závere článku III., posledný odstavec žaloby - žalobca poukazuje na konkludentné odpustenie aj tohto konania, za ktorý bol žalobca právoplatne odsúdený. Z pohľadu právnej istoty nie je možné konkludentné odpustenie zo strany poručiteľa. Odpustenie spáchaného skutku je možné uskutočniť len písomnou formou, a to presným uvedením okolností s týmto činom súvisiacich. Takýto úkon poručiteľka neuskutočnila a tvrdenie žalobcu o odpustení sú len účelovo vyprodukované tvrdenia zo strany žalobcu s cieľom získať majetok po poručiteľke. Paradoxne po poručiteľke, ktorej v posledných rokoch robil zo života peklo a teraz sa domáha dedičstva po poručiteľke.
24. Žalovaná v 2. rade uviedla, že žalobca, v ďalšej časti odvolania sa odvoláva. na odpustenie konkludentným spôsobom, avšak toto odpustenie musí mať jasnú, ničím nezameniteľnú a hlavne konkrétnu formuláciu, ktorá nemôže vyvolávať dohady, čo v tomto prípade nie je. V závere by chcela uviesť, že samotná spoločenská záruka, ktorou tu argumentuje žalobca, nemôže navádzať dojem, že žalobcovi bolo odpustené. Spoločenská záruka má zo zákona jasne stanovené pravidlá a musí mať písomnú formu. Prekrývať tieto dva právne inštitúty (odpustenie zo strany poškodeného a spoločenská záruka) by vyvolávalo právnu neistotu, a to aj s poukazom na formálne stránky jednotlivých právnych úkonov (napr. spoločenská záruka sa konkludentne uskutočniť nedá a konkludentné odpustenie. resp. opomenutie, tak ako argumentuje žalobca je z právneho hľadiska pri odpustení neprijateľné, nakoľko je z právneho hľadiska nejasné). S dôvodmi uvedenými v odvolaní pána A. A.. nar. XX.XX.XXXX, nesúhlasí a vníma to len ako účelovú obranu, bez reálneho základu s cieľom získať' majetok po poručiteľke. Žalobca dlhodobo užíva majetok (byt a zariadenie bytu) poručiteľky, v ktorom býva, respektíve jeho matka O. A., avšak neplatí za užívanie tohto bytu, čím vytvára nedoplatky spojené s týmto bytom, čo v konečnom dôsledku bude na ťarchu všetkých dedičov. Žalovaná v 2. rade dáva súdu do pozornosti, že v predošlom období žalobca sa poručiteľke vyhrážal, dopúšťal sa násilnej trestnej činnosti vo vzťahu k poručiteľke, okrádal ju o finančné prostriedky, ktoré následne míňal na svoje vlastné potreby. Namiesto toho, aby sa za jej starostlivosť o neho, príkladne o poručiteľku staral a nebral všetko, čo preňho urobila za samozrejmosť. Ona s poručiteľkou (D. D.) bola stále v kontakte (hlavne telefonicky každú nedeľu), 2 krát ročne ju navštevovala a finančne podporovala (podľa potreby vyplatila podlžnosti za ňu). Uhradila aj pohreb a všetko s tým spojené z jej vlastných prostriedkov. Žalovaná v 2. rade navrhuje konajúcemu Krajskému súdu v Prešove, ako odvolaciemu súdu, aby odvolanie žalobcu zamietol, ako nedôvodné a rozsudok Okresného súdu Humenné sp.zn. 13C/5/2023 zo dňa 11.12.2023 potvrdil. Zároveň žiada, aby jej súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
25. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil v napádanom výroku I. ako vecne správny.
26. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu I. inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy, vyvodil
z nich správne skutkové zistenia, dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach a takto zistený skutkový stav aj náležite posúdil podľa relevantných právny noriem vzťahujúcich sa na danú vec. Súd dal odpoveď na všetky podstatné otázky, ktoré sa vzťahujú k posúdeniu uplatneného nároku žalobcu.
27. Po oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj napadnutým rozhodnutím okresného súdu odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, rozhodnutie je nielen dostatočne podrobné a presvedčivé, ale je jasné a zrozumiteľné a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými otázkami a aspektami, teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP a je aj v súlade s relevantnou rozhodovacou praxou súdov Slovenskej republiky, ako aj príslušnou judikatúrou. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd neporušil právo na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť, alebo okolnosť, tak ako to namieta žalobca vo svojom odvolaní. Naopak, okresný súd ich správnym spôsobom posúdil a v celom rozsahu aj náležite vyhodnotil rešpektujúc formálnu logiku. Okresný súd sa zaoberal všetkými podstatnými námietkami strán sporu a vo veci rozhodol spravodlivo a zákonne.
28. Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu, iba skutočnosť, že sa odvolateľ s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006 sp.zn. I ÚS 188/06).
29. Na doplnenie rozsudku súdu I. inštancie k podstatnej odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa zániku dedičskej nespôsobilosti odvolací súd uvádza následovné:
30. Podľa § 469 Občianskeho zákonníka nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Môže však dediť, ak mu poručiteľ tento čin odpustí.
31. Podľa ustanovenia § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Táto zásada však neplatí absolútne. Na to, aby dedič mohol dediť, musia byť splnené a preukázané nasledovné skutočnosti - musí existovať dedičský titul a musí existovať dedičská spôsobilosť. Dedičskú spôsobilosť má každý subjekt, ktorý má spôsobilosť mať práva a povinnosti. Z uvedeného vyplýva, že na nadobudnutie dedičstva sa u fyzickej osoby nevyžaduje jej spôsobilosť na právne úkony, pretože k prechodu majetku na dedičov dochádza zo zákona. 16. To znamená, že dedičom môže byť aj maloleté dieťa, osoba s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony alebo osoba zbavená spôsobilosti na právne úkony. V dedičskom konaní za takúto osobu koná jej zákonný zástupca alebo opatrovník stanovený súdom.
32. Na to, aby došlo k dedeniu sa vyžaduje okrem smrti fyzickej osoby, existencie majetkových práv, ktoré smrťou nezanikajú ani neprechádzajú na iné právne subjekty inak než dedením a dedičského titulu aj spôsobilý subjekt dedičského práva.
33. Zo všeobecného pravidla, ohľadom toho, že každý subjekt má dedičskú spôsobilosť, Občiansky zákonník pozná dve výnimky, v zmysle ktorých môže aj fyzická osoba s dedičským titulom, ktorá má v deň poručiteľovej smrti spôsobilosť mať práva a povinnosti, byť nevhodná na nadobudnutie dedičstva. Každý, kto má právny záujem na tom, aby bol takýto nespôsobilý dedič z dedičského okruhu vylúčený, môže v dedičskom konaní uplatniť predmetné zákonné výnimky. Pre dedičskú nespôsobilosť môže byť z dedičstva vylúčený tak dedič zo zákona, ako aj dedič zo závetu.
34. Nespôsobilým dedičom v zmysle § 469 Občianskeho zákonníka môže byť výlučne fyzická osoba. Nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo sa dopustil zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle.
35. Dedičská spôsobilosť nastáva zo zákona a prihliada sa k nej z úradnej povinnosti. Nespôsobilý dedič nededí, hľadí sa na neho, ako by sa smrti poručiteľa nedožil.
36. Dedičskú nespôsobilosť zakladá úmyselný trestný čin. Trestným činom je podľa § 9 TZ prečin a zločin. Prečin je trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo úmyselný trestný čin, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov (§ 10 TZ). Pre dedičskú nespôsobilosť je právne relevantný iba prečin, ktorý je úmyselným trestným činom. Zločin je úmyselný trestný čin, za ktorý trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov (§ 11 TZ). Dedičská nespôsobilosť vzniká, ak dedič spácha úmyselný prečin alebo zločin ako organizátor, návodca, pomocník a objednávateľ (§ 21 TZ). Dedičská nespôsobilosť nastáva aj v prípade, že trestný čin nebol dokonaný, ak napĺňa konanie páchateľa znaky prípravy alebo pokusu trestného činu. Dedičskú nespôsobilosť naproti tomu nezakladá konanie napĺňajúce znaky trestného činu (uvedeného v § 469), ak ho spácha osoba pre svoj vek trestne nezodpovedná (t. j. mladšia ako štrnásť rokov – § 22 TZ); osoba, ktorá pre duševnú poruchu v dobe spáchania činu nemohla rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie (t. j. osoba nepríčetná – § 23 TZ); osoba, ktorá konala v nutnej obrane (§ 25 TZ) alebo v krajnej núdzi (§ 24 TZ).
37. Úmyselný trestný čin spáchaný proti poručiteľovi, rovnako ako úmyselný trestný čin spáchaný proti ďalším osobám uvedeným v § 469, má za následok dedičskú nespôsobilosť páchateľa iba v prípade, ak k spáchaniu tohto trestného činu došlo ešte za života poručiteľa.
38. Zákon poručiteľovi umožňuje, aby zabránil právnym účinkom dedičskej nespôsobilosti. Dedič, ktorého by inak postihli účinky dedičskej nespôsobilosti, môže dediť, ak mu poručiteľ odpustil.
39. K odpusteniu ako jednostrannému právnemu úkonu môže dôjsť akýmkoľvek zákonom dovoleným spôsobom, predovšetkým takým, ktorým poručiteľ nepochybne (výslovne alebo mlčky, konkludentne) prejavuje vôľu nevyvodzovať zo spáchaného úmyselného prečinu alebo zločinu alebo zavrhnutiahodného konania voči prejavu jeho poslednej vôle žiadne účinky pri nadobúdaní dedičstva. Odpustenie poručiteľa musí spĺňať podmienky platného právneho úkonu, predovšetkým poručiteľ musí byť schopný prejaviť svoju vôľu v súlade s § 38 ods. 2 OZ.
40. Z prejavu vôle poručiteľa musí byť však zjavné, že si bol vedomý toho, že odpúšťa a čo odpúšťa. Poručiteľ musí vedieť o všetkých rozhodujúcich okolnostiach, ktoré sú významné na posúdene závažnosti konania dediča. Nie je vylúčené priznať relevanciu aj takému prejavu poručiteľa, ktorým odpúšťa dedičovi všetko, čoho sa dopustil. Pôjde však o celkom výnimočný prípad a jeho posúdenie bude závisieť od okolností konkrétneho prípadu. Vylúčené je však, aby poručiteľ odpustil dedičovi aj skutky, ktorých sa dopustí v budúcnosti.
41. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR publikovanej pod R 99/2011: Podľa ustanovenia § 469 OZ nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Môže však dediť, ak mu poručiteľ tento čin odpustil.
42. Základnými predpokladmi dedenia sú smrť poručiteľa, existencia majetku tvoriaceho dedičstvo po poručiteľovi, dôvod dedenia patriaci určitej osobe (t. j. dedičský titul), skutočnosť, že táto osoba poručiteľa prežila, že má záujem byť poručiteľovým dedičom (t. j. dedičstvo neodmietla), že nie je dedičsky nespôsobilá v zmysle § 469 OZ a že ani nebola poručiteľom platne vydedená podľa § 469a OZ.
43. Dedičská nespôsobilosť nastáva zo zákona (ex lege). Súd (súdny komisár) na ňu prihliada z úradnej povinnosti. Je vylúčené, aby sa dedičia „dohodli“, že dedičská nespôsobilosť u niektorého z nich nenastala. Nespôsobilý dedič nededí, hľadí sa na neho, ako by sa smrti poručiteľa nedožil.
44. Pre záver o dedičskej nespôsobilosti nie je rozhodujúce, či páchateľ bol za úmyselný trestný čin proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom odsúdený alebo nie, prípadne, či zanikla možnosť trestného postihu v dôsledku smrti páchateľa, premlčania, amnestie, udelenia milosti. Právoplatným rozsudkom trestného súdu o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto tento čin spáchal je súd v konaní o dedičstve viazaný (§ 135 OSP).
45. V zmysle rozsudku Najvyšší súd ČR, sp. zn. 35Co 949/2005: Pre posúdenie dedičskej nespôsobilosti podľa § 469 OZ nie je rozhodujúce, či dotyčná osoba bola za trestný čin proti poručiteľovi alebo osobám
uvedeným v tomto zákonnom ustanovení právoplatne odsúdená. Ak bolo trestné konanie ukončené odložením veci podľa § 172 ods. 2 písm. a) TP [na Slovensku zastavenie trestného stíhania podľa § 215 ods. 2 písm. a) TP - pozn. autora] posúdi dôvod dedičskej nespôsobilosti podľa § 469 OZ sám súd činný v konaní o dedičstve a rozhodne o tom podľa § 175k ods. 1 OSP.
46. V prejednávanej veci po zriadení závetu 18.12.2018 sa žalobca dopustil voči žalovanej trestného činu, za ktorý bol právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Humenné č. 2T/101/2019-183 zo dňa 23.10.2019. Týmto odsúdením je súd v zmysle ust. § 193 Civilného sporového poriadku viazaný. O ďalšom neprávoplatnom odsúdení páchateľa, ktoré vyplýva z rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 1T/19/2022-901, ktorý doposiaľ nenadobudol právoplatnosť, si súd I. inštancie urobil vlastný úsudok v podobe tej, že je pravdepodobné, že došlo k ďalšiemu násilnému konaniu žalobcu voči poručiteľke po spísaní závetu.
47. Pokiaľ žalobca preukazoval odpustenie zo strany nebohej starej matky tým, že za neho prevzala spoločenskú záruku pri rozhodovaní o jeho väzbe v trestnom konaní, odvolací súd uvádza, že túto skutočnosť nie je možné hodnotiť ako odpustenie vnukovi s poukazom na odlišný cieľ aj účel poskytnutej záruky. Cieľom poskytnutej záruky dôveryhodnej osoby v trestnom konaní je osobe trestne stíhanej uľahčiť procesnú situáciu a umožniť, aby súd pri rozhodovaní o väzbe nahradil väzbu (za súčasného skonštatovania existencie väzobných dôvodov) poskytnutou zárukou dôveryhodnej osoby a aby sa úkony trestného konania voči nej realizovali na slobode, bez jej väzobného stíhania v Ústave na výkon väzby. Účel poskytnutej záruky nemá nijaký vplyv na hodnotenie viny resp. neviny trestne stíhanej osoby a nijako ani neovplyvňuje výpoveď svedka- poškodeného, ktorý by prípadne takúto záruku poskytol, ako tomu bolo v tomto prípade. Navyše je potrebné poukázať na zaužívanú prax, keď samotný text záruky „predformulujú“ pre dôveryhodnú osobu samotní obhajcovia trestne stíhanej osoby, otázne preto je, či a v akom rozsahu osoba staršieho veku chápala význam poskytnutej záruky. Ak takú záruku nebohá stará matka v prospech vnuka poskytla, je to možné hodnotiť ako veľkorysé gesto starej matky pre účely trestného stíhania jej vnuka, nijakým spôsobom však z toho nemožno vyvodiť podľa názoru odvolacieho súdu, žeby sa s takouto zárukou spájal aj akt „ odpustenia“.
48. Ako bolo už vyššie konštatované, odpustenie nemusí byť výslovné, mohlo k nemu dôjsť aj konkludentným spôsobom , nepriamo. Postačovalo napríklad, žeby sa nebohá stará matka vyjadrila ústne pred príbuznými, že žalobcovi odpustila, už sa na neho nehnevá a pod. Túto skutočnosť však mal žalobca v konaní preukázať, jemu svedčilo dôkazné bremeno a žiaden takýto dôkaz produkovaný v konaní nebol.
49. Povinnosťou žalobcu pre úspech podanej žaloby bolo uniesť dôkazné bremeno na aplikáciu § 469 alinea druhá Občianskeho zákonníka, že mu poručiteľka úmyselnú trestnú činnosť proti jej osobe neskôr odpustila. Toto dôkazné bremeno však žalobca v konaní neuniesol.
50. Na základe uvedeného možno konštatoval a právne uzavrieť, že žalobca si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť ohľadne preukázania zániku dedičskej nespôsobilosti, ním uplatneného nároku uvedením relevantných skutočností v podanej žalobe doložených príslušnými listinnými dokladmi, ktoré tvrdenia v kontexte s listinnými dokladmi predloženými zo strany žalovaných nedokázal relevantným spôsobom vyvrátiť resp. predložiť sám dôkazy nevyhnutné na to, aby bol v konaní úspešný.
51. V tejto súvislosti žalobca navrhol vykonať dôkaz nahrávkou, ktorý však nezabezpečil na pojednávanie; vykonanie dôkazu aj bez návrhu zo strany súdu v prejednávanom prípade je pritom vylúčené podľa ustanovenia § 185 CSP, na základe čoho súd prvej inštancie o predmetnej žalobe rozhodol v kontexte s ustanovením § 215 ods. 1 a ods. 2 CSP, teda na základe procesným postupom zisteného skutkového stavu tak, že nárok žalobcu posúdil ako neodôvodnený v celom rozsahu.
52. Podľa ust. § 191 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
53. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
54. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti. Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku.
55. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu.
56. Z vyššie uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu I. inštancie vo výroku I. vecne správne, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
57. Žalované boli v odvolacom konaní úspešné a z tohto dôvodu im patrí proti žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 355 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP). Odvolací súd preto priznal žalovaným nárok na úplnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi. O jej výške rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.
58. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).