Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/222/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Miriam Oswaldovou v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zast.: JUDr. Pavol Pospecha, advokát so sídlom Lichnerova 23, 903 01 Senec, proti žalovanej: O. G., D.. XX.XX.XXXX, H. N. A. XXXX/XX, XXX XX N., o zaplatenie 273,80 Eur s príslušenstvom, t a k t o

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 134,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,55 % ročne zo sumy 134,84 Eur od 30.10.2015 do zaplatenia, na účet žalobcu, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

III. Súd žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 05.10.2018 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 273,80 Eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04% denne a úrokom z omeškania vo výške 0,55% ročne zo sumy 273,80 Eur od 29.10.2015 do zaplatenia tak, že tento úrok a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 330,- Eur a odo dňa do dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 330,- Eur len 5,05% ročný úrok z omeškania zo sumy 273,80 Eur do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril so žalovanou dňa 04.03.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500105332, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 330,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť spolu s úrokom v 42 mesačných splátkach vo výške 10,38 Eur v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou splátky č. 4 o viac ako tri mesiace, a to aj napriek predchádzajúcemu upozorneniu na uplatnenie práva veriteľa podľa . V súlade s došlo k uplatneniu tzv. sankcie straty výhody splátok dňa 29.10.2015, kedy bola žalovaná povinná uhradiť doposiaľ neuhradené splátky úveru. Žalovaná suma vo výške 273,80 Eur predstavuje súčet neuhradených splátok, ktoré boli zosplatnené po odpočítaní žalovanou uhradenej sumy 162,16 Eur. 2. Žalovanej bola žaloba doručovaná na adresu trvalého pobytu, zásielka sa súdu vrátila s označením „adresát neznámy“. Následne súd doručil žalovanej žalobu prostredníctvom zamestnávateľa dňa 03.04.2019, pričom táto sa k podanej žalobe nevyjadrila, uplatnený nárok žalobcu nerozporovala. 3. Súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len ), nakoľko ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený

minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu dňa 26.09.2019 a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 08.10.2019 ( v spojení s ). 4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi: žiadosťou o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluvou o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu zo dňa 04.03.2015, zmluvnými dojednaniami zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 04.03.2015, oznámením o zosplatnení zo dňa 17.09.2015, zistil nasledovný skutkový stav:

5. Žalobca uzatvoril dňa 04.03.2015 so žalovanou zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500105332, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 330,- Eur. Poskytnutý úver sa žalovaná zaviazala splatiť spolu s úrokom v 42 mesačných splátkach vo výške 10,38 Eur, s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 17,7 %, pri priemernej RPMN 34,42% a predpokladanej RPMN vo výške 25,61 % s tým, že žalovaný mal celkovo zaplatiť 1.918,32 Eur. Poplatok za poskytnutie úveru predstavoval sumu 33,- Eur. Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru ako aj zmluva o revolvingovom úvere boli vyhotovené vo forme formulárovej zmluvy. Súčasťou formulárovej zmluvy bolo poučenie dlžníka o tom, že v prípade uzavretia dohody o poskytovaní služieb veriteľ bude informovať dlžníka aj o celkovej sume zahrňujúcej mesačnú splátku a mesačnú platbu podľa dohody o poskytovaní služieb. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť, predstavovala sumu 468,96 Eur. Žalovaná sa dostala do omeškania už s úhradou splátky č. 4. Vzhľadom k tomu, že žalovaná bola v omeškaní s úhradou splátky č. 4 o viac ako o tri mesiace, žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru dňa 29.10.2015. Do dňa podania žaloby žalovaná z poskytnutého úveru uhradila sumu 162,16 Eur.

6. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

7. Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

8. Podľa spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9. Podľa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

10. Podľa dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

13. Podľa ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

14. Podľa zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

15. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľova o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „") spotrebiteľským úverom na účely

tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

16. Podľa na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

17. Podľa na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

19. Podľa na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

20. Podľa zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

21. Podľa (účinného v čase uzavretia zmluvy) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

22. Podľa , , poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa , neobsahuje náležitosti podľa až k), a a v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

23. Podľa na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.

24. Podľa vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „"), odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty

sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.

25. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Podľa č. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Podľa vlády SR č. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

28. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 04.03.2015 vznikol záväzkovo právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou, a to uzavretím zmluvy č. 8500105332, na základe ktorej mal žalobca poskytnúť žalovanej finančné prostriedky vo výške 330,- Eur, ktoré mala žalovaná splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 10,38 Eur. Ku dňu podania žaloby žalovaná uhradila z poskytnutého úveru 162,16 Eur. Nakoľko si žalovaná riadne a včas neplnila záväzky vyplývajúce zo zmluvy, žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru ku dňu 29.10.2015.

29. V danom prípade súd dospel k záveru, že bola dodržaná písomná forma zmluvy v zmysle , keďže zmluva bola uzavretá na základe návrhu žalovanej v podobe žiadosti žalovanej ako dlžníka o poskytnutie úveru zo dňa 04.03.2015 vyjadreného v bode 5 a prijatím návrhu dlžníka zo strany žalobcu dňa vyjadrené v bode 6 zmluvy. Medzi návrhom a prijatím návrhu nie je žiaden podstatný rozdiel, v dôsledku ktorého by bolo možné toto prijatie návrhu považovať za nový návrh, s ktorým by žalovaná ako navrhovateľka zmluvy nesúhlasila. Pokiaľ však ide o oznámenie veriteľa o schválení revolvingového úveru dlžníkovi zo dňa 04.03.2015, toto súd považoval za jednostranný právny úkon zo strany žalobcu.

30. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že strany sporu uzatvorili zmluvu o úvere, ktorá spĺňa všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle v spojení s , , keďže žalobca poskytol žalovanej úver v rámci svojho podnikania a žalovaná pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci podnikateľskej činnosti. Vzhľadom k tomu, že išlo o spotrebiteľský úver uzatvorená zmluva musí okrem všeobecných náležitostí spĺňať aj osobitné náležitosti ustanovené (). Po preskúmaní uzatvorenej zmluvy však súd zistil, že táto neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy, termíne končenej splatnosti úveru; ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia tak, ako to vyžaduje ustanovenie , , účinného v čase uzavretia zmluvy.

31. V zmluve je uvedená iba výška mesačnej splátky 10,38 Eur. Takéto určenie nemožno považovať za súladné s , nakoľko významom tohto ustanovenia bolo, aby spotrebiteľ pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, koľko z ktorej splátky, pripadá na istinu, úroky a iné poplatky poskytnutého úveru a mal tak možnosť vykonať výber medzi viacerými ponúknutými úverovými produktmi od viacerých dodávateľov. Zmyslom právnej úpravy bolo, aby spotrebiteľ pri rozhodovaní medzi viacerými úverovými produktmi mal možnosť zohľadniť aj tú skutočnosť, koľko z tej ktorej splátky pripadne na istinu, na úroky a iné poplatky. Nakoľko žalobca neuviedol spotrebiteľovi pri podpise zmluvy, koľko z každej mesačnej splátky bude použité na úhradu jednotlivých nárokov, nemožno takýto postup žalobcu považovať za súladný so .

32. Na uvedenom nič nemení ani rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C 42/2015. V tejto súvislosti súd konštatuje, že Súdny dvor Európskej únie vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho, teda aj v danom prípade Súdny dvor poskytol výlučne výklad Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES č. 2008/48 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS a nevyjadroval sa k výkladu Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či môžu zákon vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice, a teda eurokonformný výklad zákona však nie je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, pretože by sa jednalo o výklad contra legem. Na viac súd poukazuje aj na samotné znenie rozsudku Súdneho dvora vo veci C 42/15, podľa ktorého čl. 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Článok 23 Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto Smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Zákonnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úver je preto potrebné vyhodnotiť tiež v súlade s rozsudkom Súdneho dvora C 42/15 v tom zmysle, že jej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, a to bez pochybností. Len zo samotného uvedenia výšky splátky 10,38 Eur spotrebiteľovi nie je zrejmé, koľko má uhradiť na istinu úveru a koľko na odplatu veriteľa titulom úrokov z úveru a poplatkov za úver, a teda nemá ani možnosť skontrolovať, či veriteľ pri započítavaní splátky na istinu úveru, na úroky a poplatky nepostupuje svojvoľne. Neuvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, v danom prípade jednoznačne môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, preto aj v zmysle výkladu k článku , sa táto zmluva považuje za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov.

33. V tomto smere súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. , ktorý uviedol, že „v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 (Klára Bíróová) zo dňa 09.11.2015 v ods. 17 súd vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto Smernice, daný záver je však vzhľadom na napadnuté ustanovenie neaplikovateľný, nakoľko v tomto konkrétnom prípade ide o vnútroštátne právo - zákon, ktorý nad rámec smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o úvere, na splnenie ktorých je viazané posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Požiadavka je teda od požiadavky Smernice iná. uvádza, že zmluvy musia obsahovať „výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“. Slovenský ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie ako splátok istiny, tak aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov SR, v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa. Taktiež ust. v znení k 31.12.2012 bolo do súdnej praxe aplikované tak, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v prípade, ak zmluva nemala písomnú formu alebo síce písomnú formu mala, ale neobsahovala náležitosti podľa až k), a a . Tento výklad bol následne prevzatý do zákona novelou vykonanou účinnou od 01.01.2013, čo potvrdzuje správnosť výkladu (v zhode s vôľou zákonodarcu) aj pred 01.01.2013. V danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a . To však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica. V taktom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ

na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa zákona, resp. Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ, je rozsah a medze nepriameho účinku smerníc vyjadrený jednak právom EÚ, jednak právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možné uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho zákona. V takomto prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa Smernice, musí ísť o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady. Okrem uvedeného výklad zákona nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty. Vzhľadom na explicitné znenie v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok, jednalo by sa o výklad vnútroštátneho zákona contra legem.“

34. K otázke potreby členenia splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 05.09.2018, sp. zn. , podľa ktorého „text zákona v aktuálnom znení je odlišný od textu Smernice (čl. 10 ods. 2 písm. h/ smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice rady 87/102/EHS), podľa ktorej zmluva o úvere uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. V sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva EÚ transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne, avšak tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovne znenie zákona, v opačnom prípade by šlo o výklad contra legem (uznesenie NS SR sp. zn. z 22. februára 2018). Zámerom zákonodarcu (vyjadrenom aj v úvodnej časti dôvodovej správy) síce bolo transponovať smernicu v celom rozsahu a nepochybne nebolo aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ bolo v rozpore s článkom 10 ods.2 smernice (uznesenie NS SR sp. zn. ), avšak do „konfliktu“ sa zákon so smernicou dostal v dôsledku priznania vyššej ochrany spotrebiteľa stanovením požiadavky rozčlenenia splátky na istinu, úroky a iné poplatky, aby spotrebiteľ mal vedomosť v akej výške bude platiť istinu (v akej časti splátky ju veriteľ započíta na zaplatenie istiny) a v akej výške na úroky a ostatné poplatky. Až rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia proti Kláre Bíróovej bolo konštatované, že smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 smernice. Zámer zákonodarcu transponovať smernicu v celom rozsahu bol teda naplnený ale(zákonodarca) tak urobil nad rozsah smernice a až následne bol označeným rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie konštatovaný rozpor, ktorý aktuálne (zákonodarca) zosúladil zákonom (, ktorým sa mení a dopĺňa o bankách a o zmene a doplnení niektorých ), ktorým došlo i k zmene ustanovenia s účinnosťou od 1. mája 2018 (termín „splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ sa nahrádza slovami „frekvenciu splátok“). Z porovnania prvotnej vnútroštátnej právnej úpravy tejto náležitosti zmluvy so súčasnou právnou úpravou , vyplýva jej totožná formulácia (výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov), ktorou , ktorým sa zmenilo aj ustanovenie a , vyjadril (po prvý krát) zámer zvýšiť informovanosť spotrebiteľa úpravou náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, konkrétne tak, že spotrebiteľ musí byť informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti splácať istinu, úroky a iné poplatky, vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a preto nemožno preklenúť výkladom, že ustanovenie len spresňuje, čo splátka zahrňuje (porov. iný záver uznesenie NSSR sp. zn. bod 26, ). Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva zodpovedá len taký výklad ustanovenia , ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami výška, počet a termíny splátok viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež poplatkom, čo je dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej

ochrane spotrebiteľa (rozsudok NS SR sp. zn. z 29. novembra 2017). Novelou () bol doplnený nový odsek 2 . Táto úprava určuje, v akom poradí treba započítať čiastočné plnenie. Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa započíta najprv plnenie na istinu a až potom na úroky. Toto poradie môže zmeniť len dlžník (nie veriteľ). Spotrebiteľ ako dlžník by mal byť informovaný (mať vedomosť) požadovanou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, aká časť splátky bude použitá na istinu, aká na úroky a ďalšie poplatky (príp. pravidlá tejto zmeny), aby sa mohol rozhodnúť či zmluvu uzavrie a aby veriteľ svojvoľne nepriraďoval plnenie spotrebiteľa i určoval aká časť sa použije na splácanie istiny, aká na splátky úrokov a poplatkov, prípadne podľa úpravy obchodného práva ( Obch. z.) Uvedené nie je spôsobilá nahradiť vyžiadaná amortizačná tabuľka (viď článok „Prečo rozsudok SD EÚ vo veci C 42/2015 nie je spôsobilý zmeniť rozhodovaciu prax všeobecných súdov“). Eurokonformným výkladom by tak nebolo možné preklenúť nutnosť legislatívnej zmeny náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.“

35. Rovnako z úverovej zmluvy nie je možné zistiť ani údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru ( ), ktorú náležitosť nemožno stotožňovať s počtom splátok uvedených v zmluve. Význam uvedeného ustanovenia spočíva vo vedomosti spotrebiteľa o hraničnom termíne dokedy musí úver uhradiť už pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere a tak posúdiť, či je vôbec spôsobilý v takom časovom horizonte úver splatiť. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k tomuto záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“.

36. V tomto smere súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. zo dňa 29.01.2016, podľa ktorého údaj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nie je možné odvodzovať od termínov jednotlivých splátok, od počtu dní od uzavretia zmluvy a počtu splátok, spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy, ktorým dňom dôjde ku konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Obdobne podľa rozsudku Krajského súdu v Trnave, sp. zn. zo dňa 08.09.2014, pokiaľ ide o konečnú splatnosť úveru, tá musí byť presne určená, teda konkrétnym dátumom splatnosti (napr. 15.03.2010).

37. Súd v tomto smere neprihliadol ani na špecifikáciu doby trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti uvedenú v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, nakoľko toto oznámenie žalobcu o schválení úveru nemožno považovať za zmluvu a nie je ani jej súčasťou, ale ide o jednostranný právny úkon zo strany žalobcu (ako súd už vyššie uvádzal).

38. Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že z pôvodne dojednanej výšky úveru 330,- Eur bola žalovanej reálne poskytnutá iba suma 297,- Eur, čo vyplýva z prehľadu splátok (č.l. 12), kedy žalobca poskytol žalovanej úver krátený o dojednaný poplatok za poskytnutie úveru v sume 33,- Eur. Uvedená skutočnosť však mala v konečnom dôsledku vplyv na výšku RPMN. Súd poukazuje na skutočnosť, že v žiadosti o poskytnutie úveru bola uvedená iba predpokladaná výška RPMN 25,61 %, pričom tieto údaje o RPMN, ktoré sú jednak v žiadosti o poskytnutí úveru pôsobia zmätočne, ktorá skutočnosť už sama o sebe nezodpovedá zákonnej úprave o ochrane spotrebiteľa. Zmyslom právnej úpravy ochrany spotrebiteľa bolo, aby spotrebiteľ pri rozhodovaní medzi viacerými úverovými produktmi mal možnosť zohľadniť výhodnosť jednotlivých poskytovaných produktov, pre ktorú skutočnosť má rozhodujúci význam aj údaj o RPMN. Nakoľko žalobca uviedol spotrebiteľovi pri podpise žiadosti o schválení úveru a následne v oznámení o schválení úveru rozdielne údaje o RPMN, nemožno takýto postup žalobcu považovať za súladný so .

39. Na viac žalobca pri výpočte RPMN nezohľadnil skutočnosť, že žalovanému bol poskytnutý úver v skutočnosti len vo výške 297,- Eur, kedy RPMN bola vypočítaná zo sumy 330,- Eur, čím žalobca znemožnil dosiahnuť žalovanej reálnu predstavu o poskytovanom úvere zodpovedajúci skutočnosti. Z výpočtu RPMN pre spotrebiteľský úver vyplýva, že pri výške úveru 330,- Eur s pravidelnou splátkou 10,38 Eur, dobe splácania 42 mesiacov, pri dodatočnom náklade 33,- Eur titulom poplatku za poskytnutie úveru, pri splatení celkovej sumy 468,96 Eur skutočná RPMN predstavuje iné %. Skutočnosť, že žalobca výšku RPMN vypočítal nie z reálne poskytnutej sumy 297,- Eur, ale zo sumy 330,- Eur, spôsobila, že v úverovej zmluvy je uvedená nesprávna výška RPMN v neprospech spotrebiteľa, v dôsledku čoho sa úver v zmysle považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Napokon aj skutočnosť, že výška RPMN pri poskytnutí spotrebiteľského úveru nebola uvedená v samotnej žiadosti/zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru (kde bola uvedená len predpokladaná výška), ale až následne v oznámení veriteľa o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ako jednostranného právneho úkonu) spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru.

40. Napokon súd poukazuje na to, že jednou z ďalších podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (vrátane ročnej percentuálnej miery nákladov), vypočítaný na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov ( ). V zmluve uvedená RPMN 25,61 % nekorešponduje so skutočnou RPMN, nakoľko v rozpore s ust. vlády SR predmetná zmluva v časti RMPN nezohľadňuje aj poplatky, resp. splátky na základe „Dohody o poskytovaní služieb - ak bude dohodnutá“. Žalobca preto do celkových nákladov spotrebiteľa v zmysle mal zarátať aj výšku splátok na základe uvedenej dohody. V zmluve absentuje (správny) údaj o celkovej čiastke v zmysle s poukazom na citovaného zákona. Z uvedeného je zrejmé, že pri výpočte RPMN neboli s poukazom na použité celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom v zmysle citovaného zákona, ale nižšie náklady (bez výšky splátky na základe dohody o poskytovaní služby). Potom žalobca v úverovej zmluve uviedol RPMN v nižšej výške, teda v neprospech spotrebiteľa, ktorého tým uviedol do omylu.

41. Vzhľadom k tomu, že uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, keď absentuje údaj o dobre trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti; ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o výške mesačnej splátky istiny, úrokov a iných poplatkov a údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, podľa , v spojení s , , , sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovi vzniklo právo na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru, bez úrokov, poplatkov, zmluvných pokút, upomienok. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 297,- Eur, pričom žalovaná z uvedenej sumy uhradila splátky vo výške 162,16 Eur. Na istine teda ostala nesplatená suma 134,84 Eur, v ktorej časti považoval súd žalobu za dôvodnú a žalovaného zaviazal na zaplatenie tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol (vo zvyšku uplatnenej istiny).

42. Žalobca si popri úroku z omeškania uplatnil aj zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne zo sumy 273,8 Eur s poukazom na časť 8 bod 8.1. žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, podľa ktorého, ak sa v prípade omeškania dlžníka s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace stali podľa článku 8. ods. 8.1. písm. a/ zmluvných dojednaní okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka podľa zmluvy alebo dohody o poskytovaní služieb, je dlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 14,6 % p. a.).

43. Súd zmluvnú pokutu uplatnenú žalobcom považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vzhľadom k tomu, že v tomto prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah, vzťahuje sa na konanie osobitná ochrana spotrebiteľa podľa a nasl. , ktorými bola do slovenského právneho poriadku implementovaná smernica Rady 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ má vnútroštátny súd posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Ak ide o neprimeranú doložku, má súd právomoc vyvodiť všetky dôsledky, ktoré vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Ustanovenie obsahuje len demonštratívny, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet neprijateľných podmienok teda možno rozšíriť výkladom, keď z obsahu záväzku vyplynie značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

44. Pri posudzovaní zmluvnej pokuty ako neprijateľnej podmienky vychádzal súd z posúdenia dojednanej zmluvnej pokuty, či táto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva aj jej vzťah k úrokom z omeškania, teda že zmluvná pokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch

z omeškania. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a osobitosti právneho úkonu, ako i na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, najmä z hľadiska sankcionovania nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy, ktoré by malo byť vyvážené.

45. V danom prípade mal súd za to, že žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, keďže ide formulárový typ zmluvy. Na viac v posudzovanom spore podľa názoru súdu dojednanie o zmluvnej pokute požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, čo predstavuje neprijateľnú a tým neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle , .

46. Nakoľko sa žalovaná dostala s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ju zaviazal aj k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 0,55 % ročne zo sumy 134,84 Eur od 30.10.2015 do zaplatenia. Žalobca žiadal priznať zmluvnú pokutu vo výške 0,04% denne a úrok z omeškania vo výške 0,55 % ročne zo sumy 273,8 Eur od 29.10.2015 do zaplatenia tak, že tento úrok a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 330,- Eur. Žalobca však žiadal priznať úroky z omeškania len v rozsahu 0,55 % ročne a úroky vo výške 5,05 % ročne žiadal priznať až po tom, keď by zmluvná pokuta a úroky z omeškania dosiahli sumu 330,- Eur. Uplatnenú zmluvnú pokutu však súd žalobcovi nepriznal a pokiaľ ide o úroky z omeškania, súd bol v zmysle viazaný návrhom. Ku dňu vyhlásenia rozsudku ( ) požadované úroky z omeškania predstavujú 44,52 Eur (0,55 % zo sumy 273,80 Eur), takže nie je možné, aby v reálnom čase dosiahli úroky z omeškania sumu 330,- Eur, od ktorého okamihu žalobca žiadal priznať úroky z omeškania 5,05 % ročne. Súd preto zaviazal žalovanú na zaplatenie požadovaných úrokov z omeškania tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku a vo zvyšnej časti uplatnených úrokov žalobu zamietol. Pokiaľ žalobca žiadal priznať úroky z omeškania odo dňa 29.10.2015, súd takémuto návrhu nemohol vyhovieť, nakoľko týmto dňom žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru. Žalovaná sa preto s plnením celého peňažného dlhu voči žalobcovi mohla dostať do omeškania až dňom nasledujúcim po zosplatnení úveru, t.j. 30.10.2015.

47. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle v spojení s , podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo. Žalobca žiadal uložiť povinnosť žalovanej zaplatiť mu sumu 273,80 Eur spolu s príslušenstvom. Súd priznal žalobcovi sumu 134,84 Eur s príslušenstvom. Čistý úspech žalobcu predstavuje sumu -1,50% a úspech žalovanej je 50,75 %. Nakoľko však žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli a úspech žalobcu je -1,50%, súd im nárok na náhradu trov konania nepriznal. Opačný postup, t. j. priznanie nároku na náhradu trov konania úspešnej strane, hoc jej žiadne nevznikli. t.j. nevynaložila pri bránení práva žiadne výdavky, by bolo vo svojej podstate popretím , kedy za trovy konania sú považované len výdavky vynaložené v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.