Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/200/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci žalobcov: 1/ A. S., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX/X, U., t.č. P. XXX/XX, J. a 2/ L. S., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX/XX, J., zast. JUDr. Jánom Pekarom, advokátom, so sídlom Potočná 191/39, Skalica, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 11. apríla 2017, č.k. 7C/144/2015-70, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovia 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 886,90 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 886,90 eur od 5.12.2014 do zaplatenia a žalobkyni 2/ sumu 1.057,52 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 1.057,52 eur od 5.12.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žalobcom 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania 100%. Ďalej súd napadnutým rozsudkom žalovanému uložil zaplatiť súdny poplatok za žalobu v sume 117 eur do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 2 ods. 2, § 3 ods. 1, § 34, § 37 ods. 1, § 39, § 41, § 44 ods. 2, § 46 ods. 2, § 52 a nasl., § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), ako aj § 1 ods. 1 a 2, § 9 ods. 2 písm. k) a § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z., keď vzhľadom na preukázanú skutočnosť, že žalobcovi 1/ ako dlžníkovi bol úver poskytnutý jednorazovo, a to reálne vo výške 500 eur a nevyužil revolving, súd si predmetnú zmluvu vyhodnotil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere a nie revolvingovú zmluvu, pričom žalovaný nepreukázal, že by žalobcom reálne poskytol inú sumu ako sumu 500 eur. V rámci písomného vyjadrenia žalovaný poukázal na započítanie, ale neuniesol dôkazné bremeno, k akému započítaniu a akých súm prišlo. Súd ustálil, že právny vzťah medzi stranami založený zmluvou o splátkovom úvere je nevyhnutné posudzovať podľa zákona č. 129/2010 Z.z. Súd posudzujúc predmetnú zmluvu podriadil ju podľa obsahu hlavných záväzkov účastníkov z právneho hľadiska pod zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010Z. z. Na základe tejto zmluvy žalovaný žalobcovi prisľúbil úver 1.500 eur (podľa zmluvy č. 8500019293), reálne poskytol nižšiu výšku úveru (500 eur). Žalobca sa v zmluve zaviazal splatiť úver v 48 mesačných splátkach po 77,05 eur, vždy k 28. dňu v mesiaci. Súd sa vyporiadal ako s predbežnou otázkou s otázkou neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) zo dňa 3.1.2013 uzavretej k zmluve o revolvingovom úvere číslo 8500019293 medzi žalobcami a žalovaným z dôvodu, že žalobcovia sa domáhajú vydania sumy titulom bezdôvodného obohatenia zrealizovaného formou zrážok zo mzdy po predložení dohody o zrážkach zo mzdy ich zamestnávateľovi. Súd vychádzal z toho, že vo všeobecnosti možno za dobré mravy považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná. Svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobcov. Pri uzatváraní dohody dlžník- spotrebiteľ musí vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Suma 1.500 eur v bode I. Dohody o zrážkach zo mzdy bola uvedená len v súvislosti s označením budúceho poskytnutia úveru na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru (spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500019293 čiastku vo výške 1.500 eur). Na základe dohody o zrážkach zo mzdy si žalovaný ako veriteľ preukázateľne uplatnil svoje právo a požiadal zamestnávateľov žalobcov (INA Skalica spol. s r.o., GRAFOBAL, a.s.) o realizáciu zrážok zo mzdy. Súd mal preukázané, že zamestnávatelia oboch žalobcov reálne vykonávali zrážky zo mzdy pre žalovaného až do právoplatnosti uznesenia č.k. 2C/214/2014-31 z 22.9.2014 (t.j. do 25.9.2014), ktorým bolo nariadené žalovanému zdržať sa výkonu dohody o zrážkach a zamestnávateľom žalobcov zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy. Súd mal preukázané, že zamestnávateľ zrazil žalobcovi 1/ zo mzdy postupne celkom sumu 1.386,90 eur a žalobkyni 2/ celkovo sumu 1.057,52 eur. Z obsahu písomnej žiadosti/zmluvy z 3.1.2013 si súd ustálil, že v nej neboli v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. jasne a určite vymedzené: výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Bola uvedená len výška mesačnej splátky 70,01 eur bez konkrétneho vymedzenia, aká časť sumy pripadá na istinu, aká na úroky a iné poplatky. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z. a to § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do zaplatenia, a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá priamo do mesačnej splátky. Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda rozčlenením jednotlivých čiastok, nie len výšku splátok, súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. Žalobca 1/ (v zmluve uvádzaný ako prvý dlžník) preukázateľne reálne vyčerpal pri zmluve č. 8500019293 sumu 500 eur a uhradil pri tejto zmluve za obdobie od marca 2013 do augusta 2014 (zrážkou z jeho mzdy) sumu 1.386,90 eur. Taktiež boli realizované zrážky zo mzdy žalobkyne 2/, ktorej zamestnávateľ za obdobie do apríla 2013 do decembra 2013 zrazil a odviedol pre žalovaného sumu 1.057,52 eur. Nakoľko súd prihliadal na spotrebiteľskú zmluvu na bezúročnú a bez poplatkov, žalobcovia boli povinní zaplatiť reálne vyčerpanú sumu 500 eur, ale celkovo zaplatil žalobca 1/ sumu 1.386,90 eur, žalobkyňa 2/ zaplatila 1.057,52 eur. Žalobcovia zaplatili pri zmluve č. 8500019293 podstatne vyššiu sumu než vyčerpali, konkrétne žalobca 1/ o 886,90 eur (1.386,90 eur - 500 eur), žalobkyňa 2/ 1.057,52 eur (1.057,52 eur - 0, lebo ona neprevzala z úveru nič), ktoré sumy žiadajú v žalobe vydať titulom bezdôvodného obohatenia a súd im v tom aj vyhovel. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd kvalifikoval sumy 886,90 eur a 1.057,52 eur ako majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, ktorý je žalovaný povinný vydať žalobcom. Z týchto skutočností si súd ustálil, že žaloba je dôvodná v celej žalovanej sume z titulu bezdôvodného obohatenia. Súd priznal žalobcom i uplatnený zákonný úrok z omeškania od 5.12.2014 z dôvodu, že preukázateľne vyzvali žalovaného na vrátenie súm titulom bezdôvodného obohatenia v konkrétnej lehote a žalovaný tak neučinil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a vo veci úspešným žalobcom priznal plnú náhradu trov konania. Podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona o súdnych poplatkov je navrhovateľ ako spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu oslobodený od platenia súdnych poplatkov. Súd žalobe žalobcov vyhovel v rozsahu 100%, preto v zmysle § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 117 eur (výpočet: 6% zo žalovanej sumy (886,90 eur + 1.057,52 eur) = 116,66, zaokrúhlene 117 eur).

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, alternatívne napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie vo svojej podstate vôbec nezohľadňuje hmotno-právne postavenie žalobcu 1/ a žalobkyne 2/ zo zmluvného vzťahu podľa zmluvy o revolvingovom úvere. Žalobkyňa 2/ pristúpila k záväzkom žalobcu 1/ zo zmluvy ako spoludlžník podľa § 533 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný namieta absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne 2/ na podanie žaloby a uplatňovanie tvrdeného nároku a teda aj rozhodnutie súdu o povinnosti žalovaného čokoľvek platiť žalobkyni 2/. Táto je len spoludlžníkom ohľadne záväzkov dlžníka zo zmluvy o revolvingovom úvere, pričom povaha jej právneho pomeru a vzťahu k žalobcovi je determinovaná § 533 ods. 1 tak, že spoločne a nerozdielne je iba zaviazaným spolu s dlžníkom. Plnenie spoludlžníka nie je plnením za seba samého, ale za dlžníka z tohto záväzku, ku ktorému spoludlžník pristúpil. Uzavretá zmluva obsahuj počet splátok 48, výšku splátky 77,05 eur a splatnosť splátky 28. deň v mesiaci. Podľa jeho názoru uvedený spôsobom uvedenia údajov o splátke zodpovedá zákonu č. 129/2010 Z.z. a tiež smernici 2008/4/ES v spojení s rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15. Súd prvej inštancie podľa jeho názoru dospel k nesprávnemu záveru o náležitosti týkajúcej sa uvádzania počtu, výšky a termínov splátok a výklad podaný súdom odporuje § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva obsahu všetky náležitosti v súlade s článkom 10 ods. 2 smernice, a preto bol toho názoru, že záver o bezúročnosti úveru poskytnutého na základe zmluvy o revolvingovom úvere nie je správny.

4. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrili žalobcovia, ktorí navrhli napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Uplatnená námietka nedostatku aktívnej vecnej legitimácie predstavuje u žalovaného prostriedok procesnej obrany, ktorý mohol žalovaný uplatniť kedykoľvek pred súdom prvej inštancie. Žalovaný túto možnosť nevyužil, a preto táto jeho námietka nie je v odvolacom konaní prípustná. Zo strany žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu ako na úkor žalobcu 1/, tak i na úkor žalobkyne 2/. Ich nárok je odvodnený od § 451 a nasl. OZ, a teda vo svojej podstate ich nárok nie je odvodený od samotnej zmluvy o úvere. Z ust. § 533 podľa ich názoru vyplýva, že osoba, ktorá sa dohodne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho dlh, dostáva sa rovnako ako pôvodný dlžník do pozície dlžníka. Pokiaľ na jednej strane zmluvy o úvere existujú dvaja dlžníci v rovnakom postavení, je potom zrejmé, že každý plní dlh za seba. Opätovne však zdôraznili, že oni uplatňovali svoj nároku z titulu bezdôvodného obohatenia, ktorý vznikol v dôsledku nezákonných zrážok zo mzdy zo strany žalovaného. Tiež uviedli, že súdy majú povinnosť interpretovať právny poriadok Slovenskej republiky v súlade so smernicou Rady 2008/48/ES, pričom táto interpretácia má svoje hranice, a to v situácii, kedy by takýto výklad contra legem. Uvedená situácia podľa ich názoru nastala i v tomto prípade.

5. K vyjadreniu žalobcov zaslal písomné stanovisko žalovaný, v ktorom uviedol, že v súvislosti s tvrdeniami žalobcov o priamom a nepriamom účinku smernice, jej ustanovenia majú povahu plnej harmonizácie, čo znamená, že na ustanovenie smernice sa pozerá ako na záväzné výkladové pravidlo aj takej právnej normy, ktorá bola do vnútroštátneho poriadku prevzatá a toto výkladové pravidlo sa musí u nej uplatniť. Na základe článku 23 smernice sa nemôžu určovať ďalšie náležitosti zmluvy, narozdiel od smernice, ale len určovať právne následky toho, ak zmluva nemá náležitosti podľa článku 10 ods. 2 smernice. Súdny dvor EÚ jednoznačne deklaroval, že ak sa má presadzovať vôľa európskeho normotvorcu, ktorá mala byť zabezpečená transpozíciou smernice, pre vnútroštátneho sudcu to v tom prípade znamená povinnosť eurokonformného výkladu, t.j. výkladu v súlade s cieľom, zmyslom a účelom transponovaných smerníc.

6. K písomnému stanovisku žalovaného sa písomne vyjadrili žalobcovia, ktorí opätovne navrhli napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť. Uviedli, že ako správne uviedol žalovaný, smernica Rady 2008/48/ES je len výkladové pravidlo, teda voči jednotlivcovi nemá normatívny charakter. Vzhľadom na znenie § 9 ods. 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch nie je možné súhlasiť s tvrdením žalovaného o tom, že aplikáciou smernice by nedošlo k výkladu contra legem, pričom žalovaný toto svoje tvrdenie ani žiadnym spôsobom neodôvodnil.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 , vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 7C/144/2015 je vydanie bezdôvodného obohatenia. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 886,90 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 886,90 eur od 5.12.2014 do zaplatenia a žalobkyni 2/ sumu 1.057,52 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 1.057,52 eur od 5.12.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žalobcom 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania 100%. Ďalej súd napadnutým rozsudkom žalovanému uložil zaplatiť súdny poplatok za žalobu v sume 117 eur do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku.

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu.

10. Pretože odvolací súd vo veci samej preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcami tvrdeného nároku, ktorý vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil. Odvolací súd odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

11. K odvolacím námietkam žalobkyne, ktoré spočívali v tom, že zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, že nejde o bezúročný a bezpoplatkový úver, čím tvrdenie súdu nie je pravdivým je potrebné uviesť nasledovné:

12. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

13. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

14. Ustanovenie § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch stanovuje základné záležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splnenia, teda s rozčlenením jednotlivých čiastok, nestačí teda uviesť celkovú výšku splátok. Predložená úverová zmluva takýto konkrétny splátkový kalendár neobsahovala. Táto informácia je pritom významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť hodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný, resp. aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej za poskytnutý úver.

15. Je pravdou, že v rozhodnutí Súdneho dvora EÚ z 9.11.2016 vo veci C-42/15 o návrhu na začatie prejudiciálneho konania podľa čl. 267 ZFEÚ, ktorý podal Okresný súd Dunajská Streda, a ktorý súvisí s konaním žalovaného proti Kláre Bíróovej, Súdny dvor uviedol, že čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48/ES sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú ustanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.

16. K argumentácii žalovaného v odvolaní a k otázke potreby členenia splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov za účelom určenia, aká suma sa z tejto splátky započítava na splácanie istiny, aká na splácanie úrokov a aká na poplatky, odvolací súd s poukazom na doposiaľ ustálenú rozhodovaniu prax (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.2.2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017) a na § 393 ods. 3 uvádza nasledovné:

17. Text zákona v aktuálnom znení je odlišný od textu Smernice (čl. 10 ods. 2 písm. h/ smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice rady 87/102/EHS), podľa ktorej zmluva o úvere uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. V sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva EÚ transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne, avšak tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovne znenie zákona, v opačnom prípade by šlo o výklad contra legem (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 146/2017 z 22. februára 2018). Zámerom zákonodarcu (vyjadrenom aj v úvodnej časti dôvodovej správy) síce bolo transponovať smernicu v celom rozsahu a nepochybne nebolo aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 smernice (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 146/2017), avšak do „konfliktu“ sa zákon so smernicou dostal v dôsledku priznania vyššej ochrany spotrebiteľa stanovením požiadavky rozčlenenia splátky na istinu, úroky a iné poplatky, aby spotrebiteľ mal vedomosť v akej výške bude platiť istinu (v akej časti splátky ju veriteľ započíta na zaplatenie istiny) a v akej výške na úroky a ostatné poplatky. Až rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia proti Kláre Bíróovej bolo konštatované, že smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 smernice. Zámer zákonodarcu transponovať smernicu v celom rozsahu bol teda naplnený ale (zákonodarca) tak urobil nad rozsah smernice a až následne bol označeným rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie konštatovaný rozpor, ktorý aktuálne (zákonodarca) zosúladil zákonom (zák. č. 279/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení oznámenia o oprave chyby č. 299/2017 Z.z.), ktorým došlo i k zmene ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. s účinnosťou od 1. mája 2018 (termín „splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ sa nahrádza slovami „frekvenciu splátok“). Z porovnania prvotnej vnútroštátnej právnej úpravy tejto náležitosti zmluvy zákonom č. 258/2001 Z. z. so súčasnou právnou úpravou zákonom č. 129/2010 Z. z., vyplýva jej totožná formulácia (výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov), ktorou zákonodarca v dôvodovej správe k zákonu č. 568/2007 Z. z., ktorým sa zmenilo aj ustanovenie § 4 ods. 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z.z., vyjadril (po prvý krát) zámer zvýšiť informovanosť spotrebiteľa úpravou náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, konkrétne tak, že spotrebiteľ musí byť informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti splácať istinu, úroky a iné poplatky, vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a preto nemožno preklenúť výkladom, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) len spresňuje, čo splátka zahrňuje (porov. iný záver uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 146/2017 bod 26, 25). Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 pís. i) zákona č. 258/2001 Z. z., ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami výška, počet a termíny splátok viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež poplatkom, čo je dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa (rozsudok NS SR sp. zn. 7 Cdo 128/2016 z 29. novembra 2017). Novelou (zákonom č. 568/2007 Z.z.) bol doplnený nový odsek 2 § 566 OZ. Táto úprava určuje, v akom poradí treba započítať čiastočné plnenie. Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa započíta najprv plnenie na istinu a až potom na úroky. Toto poradie môže zmeniť len dlžník (nie veriteľ). Spotrebiteľ ako dlžník by mal byť informovaný (mať vedomosť) požadovanou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, aká časť splátky bude použitá na istinu, aká na úroky a ďalšie poplatky (príp. pravidlá tejto zmeny), aby sa mohol rozhodnúť či zmluvu uzavrie a aby veriteľ svojvoľne nepriraďoval plnenie spotrebiteľa i určoval aká časť sa použije na splácanie istiny, aká na splátky úrokov a poplatkov, prípadne podľa úpravy obchodného práva (§ 330 ods. 2 Obch.z.) Uvedené nie je spôsobilá nahradiť vyžiadaná amortizačná tabuľka (viď článok „Prečo rozsudok SD EÚ vo veci C 42/2015 nie je spôsobilý zmeniť rozhodovaciu prax všeobecných súdov“). Eurokonformným výkladom by tak nebolo možné preklenúť nutnosť legislatívnej zmeny náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

18. Za nedôvodnú bolo potrebné považovať i námietku odvolateľa spočívajúcu v nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne 2/. V zmysle § 533 OZ, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Z citovaného ustanovenia je možné vyvodiť aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne 2/, ktorá pristúpila k dlhu žalobcu 1/. Taktiež je potrebné prihliadnuť na predmet konania, ktorým je vydanie bezdôvodného obohatenia - plnenia bez právneho dôvodu, pričom z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobkyňa 2/ žalovanému plnila bez právneho dôvodu (boli jej vykonávané zrážky zo mzdy), a teda má právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia.

19. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie žalobe vyhovel, rozhodol vecne správne, preto odvolací súd po vysporiadaní sa s podstatnými námietkami odvolateľa, s použitím ust. § 387 ods. 1 a 2 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane závislého výroku o trovách konania, ako aj výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok z podanej žaloby, potvrdil, pričom v podrobnostiach odkazuje na písomné odôvodnenie napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 .

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní žalobcovia.

21. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 .

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 .

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 .

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 .

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 .

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .