Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7To-97-2019.pdf
PDF · 82.23 KB
Case nature
Area
Subarea
7To/97/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Tomčovčíka a sudcov JUDr. Miroslava Osifa a JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 8. októbra 2019, v trestnej veci proti obžalovanému R. R., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 4.7.2019 sp.zn.0T/75/2018 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods.1 písm.e/, ods.3 Tr.por. zrušuje napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
Podľa § 322 ods.3 Tr.por. a podľa § 360 ods.2, § 38 ods.2 Tr.zák. obžalovanému R. R., nar. XX.X.XXXX v P. B., trvale bytom E. Q. XX, t.č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Košice, u k l a d á trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov.
Podľa § 48 ods.2 písm.a/ Tr.zák. pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Inak napadnutý rozsudok ostáva nezmenený.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp.zn. 0T/75/2018 zo dňa 4.7.2019 bol obžalovaný R. R.znaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 , ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:
dňa 30.05.2018 v čase okolo 17.30 hod. vo vstupnej chodbe bytového domu č. XXX/XX na ul. U. v M. nad Q., fyzicky napadol svoju bývalú družku, poškodenú H. R., a to tým spôsobom, že ju najprv oboma rukami chytil okolo krku a súčasne, ako jej oboma rukami stisol krk, ráznym a vážnym hlasom sa jej vyhrážal zabitím slovami: „zabijem ťa, aj našu dcérku, je mi to jedno“, čím u nej vzbudil dôvodnú obavu, že svoj čin uskutoční a svoje vyhrážky dokoná, pričom k zraneniu poškodenej ani ku škode na majetku nedošlo, ktorý skutok bol právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona,
Za to bol obžalovanému R. R. podľa § 360 ods. 2, § 37 písm. m/, § 38 ods. 4 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 16 /šestnásť/ mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona pre výkon trestu odňatia slobody súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku, po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku zahlásil odvolanie obžalovaný. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní sa priznal, že poškodenú objal silnejšie okolo krku a povedal jej , že si zaslúži bitku , ale nedopustil sa skutku ktorý sa mu kladie za vinu v obžalobe, t.j. aby sa dopustil prečinu nebezpečného vyhrážania. Skutok, ktorý je uvedený vo výrokovej časti rozsudku sa nezakladá na pravde.
Dňa 30.5.2018 deň po vzájomnej dohode s poškodenou navštívil ich dcéru, spolu sa prechádzali, rozprávali a pri odchode poškodenú objal, načo poškodená H. Šváchová povedala , že obžalovanému praje veľa šťastia, preto jej odpovedal, že by si zaslúžila bitku.
Vo všetkých štádiách trestného konania obžalovaného zo spáchania skutku usvedčovala iba poškodená, čo skonštatoval aj Okresný súd Trebišov vo svojom prvom svojom rozsudku. Po zahlásení odvolania zo strany prokuratúry Krajský súd v Košiciach rozsudok Okresného súdu Trebišov uznesením zo dňa 10.1.2019 zrušil v celom rozsahu a vrátil vec okresnému súdu, aby ju znova prejednal a vo veci rozhodol. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení neuložil okresnému súdu vykonať ďalšie dôkazy, takže tento žiadne dokazovanie nevykonal a bez vypočutia obžalovaného, poškodenej, bez vykonanej konfrontácie medzi nimi navzájom, následného opätovného preskúmania oboch výpovedi vo veci rozhodol.
Podľa názoru obžalovaného v danom prípade pochybili orgány činné v trestnom konaní, aj okresný súd, pretože nedostatočne zistili skutkový stav veci, neodstránili pochybnosti vo výpovediach obžalovaného aj poškodenej. V konaní mali postupovať tak, aby neexistovali žiadne pochybnosti vo výpovediach . Nevysporiadali sa dostatočne zo vzťahom medzi obžalovaným a poškodenou tesne pred incidentom, či sa predtým kontaktovali, ako sa k sebe správali, či spolu strávili nejaký čas, ako aj s ďalším správaním obžalovaného, ktoré nasledovalo v krátkej časovej súvislosti po oslobodzujúcom rozsudku. Poškodenú H. R. nekontaktoval, práve naopak, táto telefonicky kontaktovala jeho. Napriek pochybeniam, ktorých sa dopustil, neoznámil poškodenej zmenu adresy, opustil územie Slovenska, aby sa vyhol poškodenej, aby táto nemala dôvod opätovne ho obviniť.
Orgány činné v trestnom konaní a ani súd neskúmal u obžalovaného a ani u poškodenej osobnostné a charakterové vlastnosti. Za účelom posúdenia týchto vlastnosti nebol do konania pribratý znalec z odboru psychológie či psychiatrie, aby zistil u obžalovaného, ako aj u poškodenej sklony ku klamstvu, fabulácii, skresľovaniu, či zľahčovaniu udalostí, či výpovede možno považovať za vierohodné, nakoľko pri tomto incidente neboli prítomné žiadne iné osoby.
Obžalovaný je toho názoru, že konanie poškodenej bolo úmyselné s cieľom dostať ho do väzenia, keďže mala vedomosť o tom, že mu bol uložený podmienečný trest okresným súdom.
Pri prečine nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Tr. zák. je nevyhnutné posudzovať všetky okolnosti konkrétneho prípadu, spoločné správanie páchateľa, ako aj obete pred spáchaním a po spáchaní činu nevynímajúc. Okresný súd si mal všímať v intenciách vyššie uvedeného skutočnosť, či slovný prejav a konanie obžalovaného boli takej intenzity, že u poškodenej vzbudili obavu o jej a život ich dcéry a aj to, že poškodená dobrovoľne bez akéhokoľvek nátlaku sa s ním stretávala. Napríklad dva týždne pred incidentom u poškodenej prespal, na stretnutie v daný deň prišla bez nátlaku, zvítala sa s ním objatím, rozprávala, prechádzala, takže aj toto jej konanie by nemalo zostať bez povšimnutia pri hodnotení dôvodnosti danej obavy.
Bolo potrebné starostlivo hodnotiť povahu a závažnosť vyhrážania, nakoľko je potrebné rozlišovať nebezpečné vyhrážanie od prejavov, pri ktorých boli použité silné slová ale v skutočnosti o nič závažné nešlo. Pritom nie je možné obmedziť sa len na vlastný obsah slovného vyhlásenia páchateľa alebo výroky, je potrebné všetko hodnotiť v spojení s ďalším konaním páchateľa a toto okresný súd dostatočne nevyhodnotil.
V závere písomných dôvodov odvolania obžalovaný navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil v časti výroku o vine a treste a vo veci rozhodol tak, že ho spod obžaloby oslobodí, resp. rozsudok v celom rozsahu zruší a vec vráti okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.
Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods.1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného je sčasti dôvodné.
V predmetnej trestnej veci Krajský súd v Košiciach už raz rozhodol, a to uznesením sp.zn. 7To/104/2018 zo dňa 10.1.2019, kedy podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. zrušil prvý rozsudok Okresného súdu Trebišov sp.zn 0T/75/2018 zo dňa 21.6.2018, ktorým bol obžalovaný podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodený spod skutku obžaloby, právne kvalifikovaného ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák.
V písomných dôvodoch svojho uznesenia krajský súd sa zaoberal všetkými dôkazmi, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní a vyslovil svoj právny názor, pričom poukázal na ustanovenie § 327 ods. 1 Tr. por.
Z uvedených dôvodov krajský súd na tieto skutočnosti v celom rozsahu poukazuje.
Okresný súd Trebišov rešpektujúc právny názor krajského súdu rozhodol tak, že uznal obžalovaného R. R. vinným v zmysle obžaloby a uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov nepodmienečne so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Krajský súd vo vzťahu k uloženému trestu uvádza, že okresný súd pri ukladaní trestu obžalovanému nepostupoval správne, keď uznal existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. m/ Tr. zák.
- a teda dospel k záveru, že je potrebné postupovať pri ukladaní trestu podľa zásady uvedenej v § 38 ods. 4 Tr. zák., t.j. zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby pri prečine nebezpečného vyhrážania zo šiestich mesiacov na šestnásť.
Podľa § 34 ods.1 Tr.zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods.2 Tr.zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.
Podľa § 34 ods.3 Tr.zák. trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods.4 Tr.zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.
Podľa názoru krajského súdu uložený trest vo výmere 16 mesiacov nepodmienečne obžalovanému okresným súdom je neprimerane prísny a v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami Trestného zákona.
V danom prípade aj podľa názoru krajského súdu je potrebné aplikovať ustanovenie § 38 ods. 2 a nie § 38 ods. 4 Tr. zák.
Podľa § 37 písm. m) Tr. zák. priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ už bol za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.
Z odpisu registra trestov obžalovaného , že obžalovaný bol 1-krát súdne trestaný, a to trestným rozkazom Okresného súdu Humenné sp.zn 0T/21/2018 zo dňa 14.5.2018 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., a to k trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov, t.j. do 15. 5.2019.
Krajský súd pri ukladaní trestu na vyššie uvedené odsúdenie neprihliadol ako na priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák. , pretože žalovaný skutok je iného charakteru (majetkového) a obžalovaný R. R. sa dopustil trestnej činnosti iného charakteru, t.j. nebezpečného vyhrážania.
Na druhej strane pri ukladaní trestu postupoval v súlade so zásadou uvedenou v § 49 ods. 2 Tr. zák. a teda, že obžalovanému R. R. je potrebné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorá je v rozpätí 6 mesiacov až 3 roky.
Zároveň krajský súd dáva do pozornosti, že osoba obžalovaného doteraz bola 5-krát priestupkovo postihnutá, okrem jedného prípadu, pre porušenie pravidiel cestnej premávky. Z tohto dôvodu krajský súd musel zohľadniť osobu obžalovaného a z časti aj jeho postoj v prejednavanom prípade, dĺžku doteraz vykonanej väzby, a preto zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. a podľa § 360 ods. 2 , § 38 ods. 2 Tr. zák. a uložil obžalovanému R. R. trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Takto uložený trest vytvorí podmienky na výchovu obžalovaného k tomu, aby viedol riadny život a súčasne odradí iných páchateľov od páchania trestnej činnosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.