Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42Csp-44-2018.pdf
PDF · 96.42 KB
Case nature
Area
Subarea
42Csp/44/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ing. Andreou Škapincovou, PhD. v spore žalobcu: A. Y., E.. XX.X.XXXX, I. Š. J. X, XXX XX D., zastúpený splnomocnencom: L. T.E. E.. XX.X.XXXX, I. M. XX, XXX XX D., proti žalovanému: Profi Credit Slovakia s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, v konaní o zrušenie zmluvy, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 23.7.2018 žalobca žiadal, aby súd v súlade s ust. § 39 a § 49 Občianskeho zákonníka zrušil zmluvu od začiatku a nariadil, že každá zmluvná strana je povinná vrátiť vzájomné plnenia, keďže ide o úžernícku zmluvu, ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Ďalej navrhol, aby súd v súlade s ust. § 57 zákona č. 233/1995 Z.z. zastavil exekúciu Ex 150/15, pretože neplatná zmluva nemôže byť právnym podkladom na vykonanie exekúcie, rozhodnutie rozhodcovského súdu nemá oporu v zákone, keďže nemohol rozhodovať o právoplatnosti úverových zmlúv.
2. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 12.6.2012 uzatvoril so žalovaným zmluvu o poskytovaní revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX vo výške 1.290,- EUR. Podľa posúdenia Ministerstva spravodlivosti, odbor ochrany spotrebiteľa, zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú spôsobilé založiť hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Žalobca poukázal na bod 8.4 zmluvy a bod 5 zmluvy, kde uvádza, že neprimerane vysoké úroky dojednané pri peňažnej pôžičke sú všeobecne považované za odporujúce dobrým mravom. V zmysle ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú hranicu, ktorú stanovuje vykonávací predpis. V roku 2012 bol priemerný úrok 11,64% a žalovaný stanovil úrok vo výške 66,58%, povolený úrok prekročený o 43,3%. Ďalej žalobca uviedol, že absolútne neplatný je právny úkon a aj úver poskytnutý pri zneužití tiesne alebo ľahkovážnosti za neprimerané plnenie. Ak teda zákonu alebo dobrým mravom odporuje zmluva v časti odplaty (úroky), je neplatná zmluva o úvere ako celok.
3. Okresný súd Košice I dňa 24.8.2018 zaslal podanie žalobcu k časti týkajúcej sa návrhu na zastavenie exekúcie Okresnému súdu Košice II, ako podanie patriace do k spisu 49Er/868/2015, týkajúceho sa EX 150/15.
4. Okresný súd Košice I Uznesením č.k.: 42Csp/44/2018-14 z 25.10.2018 vyzval žalovaného na odstránenie nedostatkov žaloby.
5. V podaní zo dňa 26.11.2018 žalobca žiadal, aby súd určil, že zmluva o spotrebiteľskom revolvingovom úvere č. 8300046996 z 12.6.2012 je v zmysle § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z. bezúročná a bez poplatkov, keďže neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Pri argumentácii, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať sumu, počet a termíny splátok poukázal na Rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 11Co/256/2013 a Rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 10CoE/313/2010.
6. Žalovaný v podaní z 18.1.2019 uviedol, že nároky z revolvingovej zmluvy boli preskúmané v konaní pred rozhodcovským súdom pod sp.zn. 97/08/14, pričom žalobcom uvádzané tvrdenia mohli byť uplatnené v rozhodcovskom konaní. Na poklade rozhodcovského rozsudku je vedená exekúcia EX150/15. Žalovaný vzniesol námietku existencie prekážky právoplatne skončenej veci. Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu, že ustanovenie bodu 8.4 zmluvy o revolvingovom úvere sa odchyľuje od ust. § 581 Občianskeho zákonníka a tvrdenie o neprimeranosti výšky úrokovej sadzby, výške odplaty. Uviedol, že zákonodarca reguloval celkovú odplatu, nie iba jej jednu zložku- ročnú úrokovú sadzbu. Žalovaný ďalej argumentoval, že odplata nesmie v zmysle ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom a nie na bankovom trhu. Porovnanie s údajmi bánk preto žalovaný považuje za nesprávne. Za podstatné prevýšenie je podľa jeho názoru možné považovať prevýšenie o viac ako 25-27%. Odplata v zmysle revolvingovej zmluvy vo výške 70,01% neprevyšuje podstatným spôsobom priemernú hodnotu RPMN, ktorá podľa žalovaného bola v danom období 46,25%. K výške, počtu a termíne splátok uviedol, že v zmysle Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 3Cdo/146/2017 nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna skladba tej ktorej anuitnej splátky.
7. Žalobca v podaní z 27.2.2019 uviedol, že žiada, aby súd určil, že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 8300046996 zo dňa 12.6.2012 je neplatná ako celok. Podľa stavu ku dňu 30.9.2012 je RPMN vo výške 31,10%, dvojnásobok je 62,20%. Uviedol, že ak zákonu alebo dobrým mravom odporuje zmluva v časti odplaty, je nutné pre tento dôvod považovať za neplatnú zmluvu ako celok.
8. V podaní zo dňa 10.9.2019 zástupca žalobcu žiadal, aby súd zrušil zmluvu ako celok a nariadil žalovanému vypracovať novú zmluvu so správnou výškou RPMN 23,28%. Zaplatené splátky vo výške 69,12 EUR žiadal započítať podľa správnej splátky 31,25 EUR a pokračovať v úhrade úveru. Uviedol, že žalobca nič nedlží.
9. Podaním zo dňa 15.8.2019, doručenom žalobcovi dňa 20.8.2019, súd vyzval žalobcu na upresnenie, čoho sa v konaní domáha, teda či žiada určiť, že zmluva o úvere je neplatná, alebo je bezúročná a bez poplatkov, prípadne žiada jedno i druhé.
10. Žalobca na pojednávaní dňa 8.10.2019 na výzvu súdu uviedol, že žiada, aby súd zrušil zmluvu ako celok z dôvodu výšky RPMN.
11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
12. Zo Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 12.6.2012 (ďalej zmluvy o úvere) súd zistil, že žalovaný schválil žalobcovi úver vo výške 1.290,- EUR. Mesačná splátka bola dohodnutá v sume 69,12 EUR, počet splátok 42, ročná úroková sadzba 70,02%, priemerná RPMN za úver: 46,52%. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť: 2.903,04 EUR. Poskytnutá čiastka revolving: 680,14 EUR. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi z 12.6.2012 vyplývajú údaje o schválenom úvere.
13. Z rozhodcovskej zmluvy č. 8300046996 z 12.6.2012 (ďalej rozhodcovskej zmluvy) súd zistil, že medzi stranami bola dohodnutá rozhodcovská doložka. V zmysle bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto doložky nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný. V zmysle bodu 3 rozhodcovskej zmluvy spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. V zmysle bodu 7 rozhodcovskej zmluvy je dlžník oprávnený od zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzatvorenia tejto zmluvy.
14. Zo súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrtrok 2012, stav ku 31.3.2012 vyplýva, že RPMN pri ostatných spotrebiteľských úveroch vo výške do 1.500,- EUR je 46,52 EUR. Pokiaľ ide o tretí štvrťrok 2012, stav k 30.9.2012 pokiaľ však ide o spotrebiteľský úver so zabezpečením bola RPMN 31,10%. V prejednávanej veci však ide o spotrebiteľský úver bez zabezpečenia.
15. Z Rozhodcovského rozsudku vydaného Slovenským arbitrážnym súdom sp.zn. 97/08/14 z 21.10.2014, právoplatného dňa 6.11.2014, vykonateľného dňa 11.11.2014 vyplýva, že žalovaný (v tomto spore žalobca) je povinný zaplatiť žalobcovi (v tomto spore žalovanému) sumu v zmysle výroku rozhodcovského rozsudku. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že rozhodcovská zmluva bola vyhodnotená ako dostatočne jasná, zrozumiteľná a individuálne dojednaná. Zároveň súd v odôvodnení uviedol, že zmluva o úvere spĺňa všetky náležitosti zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy.
16. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:
17. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom k 12.6.2012, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
18. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
19. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
20. Podľa § 503 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
21. Vzhľadom na postavenie zmluvných strán súd právny vzťah strán sporu posudzoval tiež podľa ust. § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka a zákona č.129/2010 Z.z.. Žalovaný vystupoval v záväzkovom vzťahu ako podnikateľský subjekt, dodávateľ a žalobca bol v postavení spotrebiteľa.
22. Podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách , ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právny vzťah, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vtedy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
23. Podľa ust. § 1 ods. l zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných pôžičkách (účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere z 12.6.2012), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa (ďalej len zákon č. 129/2010 Z.z.).
24. Podľa ust. § 1 ods. 2 zák.č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
25. Podľa ust. § 2 zák.č. 129/2010 Z.z., sa na účely tohto zákona rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
26. Podľa ust. § 9 ods.2 písm. f),i, j), k) zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f)dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i)úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j)ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k)výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
27. Podľa § 11 ods. 1 zák.č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
28. Podľa ust. § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z. v platnom znení, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
29. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu 12.6.2012, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
30. V zmysle § 216 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Súd uvádza, že pôvodne žalobca v petite žiadal, aby súd zrušil zmluvu o úvere ako celok, následne na výzvu súdu na odstránenie nedostatkov žiadal, aby súd určil, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov. V ďalšom podaní žalobca žiadal, aby súd určil, že zmluva o úvere je neplatná. Súd vyzval žalobcu, aby uviedol, či žiada určenie neplatnosti zmluvy alebo určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti, keďže pri určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti ostáva zmluva platná, čo predstavuje rozdiel voči konaniu o určenie neplatnosti zmluvy. V nasledujúcom podaní splnomocnenec opakovane žiadal, aby súd zrušil zmluvu ako celok. Na takomto petite zotrval žalobca aj na pojednávaní. Žalobca je pán sporu, preto súd rozhodoval o petite, v zmysle ktorého žalobca žiadal zrušiť zmluvu ako celok.
31. Zo zisteného skutkového stavu a posúdením právnych predpisov súd uzavrel, že žaloba o zrušenie zmluvy nie je totožná so žalobou o určenie neplatnosti zmluvy, keďže pokiaľ je zmluva neplatná, nemožno ju zrušiť. Súd je teda názoru, že zrušiť je možné iba platnú zmluvu. Vo všeobecnosti je zrušenie zmluvy následkom jednostranných úkonov zmluvnej strany. Pokiaľ ide o petit žaloby v prejednávanej veci, súd zastáva názor, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na tejto žalobe v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP, teda na určení, že zmluva je zrušená, z tohto dôvodu súd žalobu zamietol a nezaoberal sa vecným preskúmaním žaloby. Naliehavý právny záujem je procesnou podmienkou určovacej žaloby.
Petit uvádzaný žalobcom nedáva zmysel. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca na petite žaloby zotrval. Súd žalobcu v priebehu konania poučil o možnosti obrátiť sa na zvoleného advokáta alebo Centrum právnej pomoci. Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 7Cdo/26/2010, pokiaľ súd zamietne žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu bez zaoberania sa meritom veci, nejde o rozhodnutie, ktoré by zakladalo prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre novú žalobu.
32. K námietke žalovaného o existencii prekážky právoplatne rozhodnutej veci súd uvádza, že má povinnosť preskúmavať, či bola platne uzatvorená rozhodcovská doložka a rozhodcovská zmluva. Pokiaľ by súd dospel k záveru, že došlo k jej platnému uzatvoreniu, rozhodcovský rozsudok súd nemôže z dôvodu existencie prekážky res iudicata preskúmavať. V prejednávanom prípade súd dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva nemá formu individuálne dohodnutého dojednania. Žalovaný súdu nepreukázal individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy, preto súd konanie nezastavil a zaoberal sa žalobou v zmysle jej petitu o zrušenie zmluvy, na základe ktorého súd žalobu zamietol. Súd uvádza, že v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/146/2011 (R 46/2012) rozhodcovský rozsudok ukladajúci povinnosť niečo plniť podľa spotrebiteľskej zmluvy môže predstavovať prekážku veci rozsúdenej, a to vtedy, ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy.
33. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 v spojení s § 255 ods. l CSP tak, že žalovanému súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko bol v konaní v celom rozsahu úspešný.
34. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené , alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365ods. 2 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) týkajú sa vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie )§ 366 CSP). V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.