Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Pc-12-2018.pdf
PDF · 119.03 KB
Case nature
Area
Subarea
5Pc/12/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Marekom Rebejom v právnej veci navrhovateľa - otca: P. H., Z.. XX.XX.XXXX, B. B. XXX/XX, XXX XX B., právne zastúpený: JUDr. Matúš Hrib, advokát so sídlom Na hradbách 5, 085 01 Bardejov, IČO: 42 246 237 proti odporcovi - synovi: F. H., Z.. XX.XX.XXXX, B. F.V. XXXX/XX, XXX XX B. - X., o zrušenie vyživovacej povinnosti otca na plnoleté deti, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e vyživovaciu povinnosť Z. P. H.O., Z.. XX.XX.XXXX voči svojmu synovi F. H., Z.. XX.XX.XXXX, naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 05.06.2012 č.k. 22P/338/2011-139 v období od 01.07.2017 do 31.08.2018 s tým, že od 01.09.2018 vyživovacia povinnosť navrhovateľa P. H.T. voči svojmu synovi F. H., naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 05.06.2012 č.k. 22P/338/2011-139 n a ď a l e j t r v á .
II. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa z a m i e t a .
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom, doručeným pôvodne Okresnému súdu Bratislava V. dňa 05.05.2018 a postúpeným Okresnému súdu Bardejov dňa 11.07.2018, domáhal voči synovi zrušenia vyživovacej povinnosti určenej rozsudkom Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 05.06.2012 č.k. 22P/338/2011-139 a to s účinnosťou odo dňa 01.07.2017. Svoj návrh odôvodňoval navrhovateľ tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 05.06.2012 č.k. 22P/338/2011-139 mu bola určená vyživovacia povinnosť ako otca k odporcovi ako synovi. Keďže odporca už nie je študentom vysokej školy a nie je odkázaný výživou na navrhovateľa, navrhol mu dohodu, ktorou by došlo k zrušeniu vyživovacej povinnosti, ktorú však odporca neakceptoval. V súvislosti s touto komunikáciou poukázal odporca navrhovateľovi prostriedky poskytnuté mu ako výživné za obdobie, počas ktorého mu nárok nevznikol. Navrhovateľ ako dôchodca bol nútený v dôsledku ručenia za dlh tretej osoby a ťažkej ekonomickej situácie s ohľadom aj na jeho zdravotný stav požiadať o oddlženie jeho osoby, k čomu došlo rozhodnutím konkurzného súdu (Okresný súd Prešov), kde mu boli stanovené podmienky oddlženia a to aj v podobe plnenia vyživovacej povinnosti, ktorú má okrem syna F., aj vo vzťahu k dcére. Z dôvodu, že navrhovateľ je s poukazom na vyššie uvedené v právnej neistote, nemá inú možnosť, ako iniciovať toto konanie, ktorým súd zruší jeho vyživovaciu povinnosť k odporcovi.
2. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 12.10.2018 uviedol, že so zrušením vyživovacej povinnosti nesúhlasí. Od septembra 2018 začas študovať na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Fakulta masmediálnej komunikácie, nie je zárobkovo činný a nepoberá žiaden iný príjem, okrem vreckového od matky. Uviedol, že napriek skutočnosti, že v mesiaci jún 2017 prestal študovať, otec - navrhovateľ mu až do mesiaca september 2018 prispieval na výživné sumou 130,-
Eur mesačne. Výživné za mesiac jún 2017 až marec 2018 vo výške 1.040,- Eur navrhovateľovi vrátil s upozornením, aby nepokračoval v zasielaní výživného, pričom navrhovateľ výživné zasielal aj naďalej. Výživné za mesiac marec 2018 až august 2018 vo výške 780,- Eur mesačne mu odporca opätovne vrátil poštovým poukazom, keďže v tom čase neštudoval. Keďže od septembra 2018 študuje na vysokej škole, výživné potrebuje na pokrytie časti nákladov počas štúdia a preto žiada, aby súd zaviazal navrhovateľa aj naďalej prispievať na jeho výživu sumou 130,- Eur mesačne tak, ako tomu bolo doposiaľ.
3. Navrhovateľ v podaní, doručenom súdu dňa 31.10.2018 uviedol, že nie je v jeho možnostiach platiť výživné ďalej. O svoje deti sa mieni postarať, pokiaľ sú na to odkázané. Dlhodobo však nie je informovaný o ich štúdiu a súvislostiach, ktorých informácií sa domáha. Syn začal opakovane študovať niekoľkokrát a nikdy štúdium netrvalo dlho. Má za to, že je teda potrebné zistiť pomery oboch strán a či je spravodlivé výživné za danej situácie požadovať.
4. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 04.12.2018 poukázal na svoje skoršie písomné vyjadrenie. Zároveň odporca zdôraznil, že výživné, ktoré bolo uhradené v čase, keď neštudoval vrátil poštovým poukazom. K opakovanému štúdiu uviedol, že prvýkrát zanechal štúdium na Fakulte prírodných vied UKF v Nitre z dôvodu náročnosti štúdia a cestovania. Druhýkrát zanechal štúdium na Akadémii médií v Bratislave z dôvodu zrušenia akreditácie študijného programu. V súčasnosti študuje na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave a má záujem naďalej pokračovať v štúdiu, neplánuje do dobrovoľne ukončiť.
5. Súd vo veci nariadil viaceré pojednávania.
6. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že navrhovateľ má za to, že odporca je spôsobilý sám sa živiť. Ide o ročník narodenia 1995, študuje už na tretej vysokej škole. Má za to, aby odporca niesol finančnú zodpovednosť sám za seba. Je dôležité prihliadať na možnosti, schopnosti a majetkové pomery navrhovateľa a dať ich do korelácie so schopnosťami odporcu. V danom prípade je schopnosť odporcu sám sa živiť silnejšia, ako postavenie navrhovateľa plniť si vyživovaciu povinnosť. Je treba použiť materiálny korektív, ktorý vychádza aj zo samotného prostredia a vzťahov, ktoré v danej rodine sú a je potrebné usúdiť, že 24 ročný človek študujúci na vysokej škole je aj zo spoločenského hľadiska určitým nadštandardom. Rodinné pomery navrhovateľa a ostatného prostredia odporcu nie sú také, aby mu to malo byť umožnené. Odporca by mal niesť finančnú zodpovednosť za tento životný komfort aj vzhľadom na to, že je to už tretí pokus jeho štúdia. Odporca má v možnostiach túto situáciu riešiť, či už cez študentské štipendiá, alebo študentské pôžičky.
7. Na nariadených pojednávaniach súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkyne, oboznámením listín a to rozsudku Okresného súdu Bratislava V. sp. zn. 15C/705/2015, poštových poukazov, e-mailovej komunikácie, výpisu z Obchodného vestníka, potvrdenia o návšteve školy, potvrdenia o štúdiu odporcu, výpisu výsledkov štúdia odporcu, rozsudku Okresného súdu Bratislava V. č.k. 22P/338/2011-139, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
8. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 05.06.2012 č.k. 22P/338/2011-139 okrem iného bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca (v tomto konaní navrhovateľa) k F. H. od 17.10.2011 zo sumy 2.300,- Sk na sumu 130,- Eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.07.2012. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ v tom čase býval u svojho otca, ktorému prispieval na drevo a plyn vo výške 300,00 Eur ročne, inak mal bežné výdavky. Ako príslušník PZ pracoval do 28.02.2010, kedy bol zo služobného pomeru uvoľnený a od 01.03.2010 poberá výsluhový dôchodok v aktuálnej výške 648,16 Eur mesačne. Pracuje v Súkromnom hudobnom a dramatickom konzervatóriu, od 10/2010 - 6/2011 v hlavnom pracovnom pomeru a zároveň na dohodu týkajúcu sa pedagogickej činnosti, od 07/2011 do 08/2011 pracoval v hlavnom pracovnom pomere a od 09/2011 stále pracuje na 2 dohody týkajúce sa pedagogickej činnosti a administratívy. Jeho čistá mzda za 12 mesiacov je v priemere 490,33 Eur. Odporca v tom čase bol maloletý, študentom 1. ročníka Strednej odbornej školy umeleckopriemyselnej a zároveň navštevoval základnú umeleckú školu - audio-mediálnu tvorbu s ročným poplatkom 50,00 Eur a úhradou za exkurzie. Nosil dioptrické okuliare, zubný strojček a tiež bol dispenzarizovaný v kardiologickej ambulancii.
9. Z výpisu z Obchodného vestníka zo dňa 06.02.2018 vyplýva, že Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 31.01.2018 sp. zn. 2OdK/36/2018 okrem iného vyhlásil konkurz na majetok navrhovateľa P. H., Z..
XX.XX.XXXX, ako dlžníka (I. výrok), ustanovil správcu Mgr. Bc. F. G. (II. výrok), vyzval veriteľov dlžníka, aby prihlásili svoje pohľadávky (III. výrok), oddlžil dlžníka tak, že dlžníka zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojované iba v tomto konkurze a v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia (IV. výrok), začal hlavné insolvenčné konanie (V. výrok).
10. Z potvrdenia o návšteve v akademickom roku zo dňa 16.05.2019 vyplýva, že odporca je v školskom roku 2018/2019 študentom Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, študijného programu „vzťahy s médiami - denná forma“, I. stupeň štúdia so štandardnou dĺžkou štúdia 3 roky. Do 1. roka štúdia sa zapísal 24.09.2018.
11. Z výpisu výsledkov štúdia vyhotoveného dňa 16.05.2019 Fakultou masmediálnej komunikácie UCM Trnava vyplýva, že v zimnom semestri akademického roka 2018/2019 odporca úspešne vykonal všetky skúšky a ku dňu vystavenia výpisu vykonal aj jednu skúšku v letnom semestri akademického roka 2018/2019. Vážený študijný priemer má odporca 3,09.
12. Z poštových poukazov vyplýva, že odporca dňa 09.03.2018 zaslal navrhovateľovi sumu 1.040,- Eur a dňa 10.10.2018 sumu 780,- Eur.
13. Z výsluchu navrhovateľa na pojednávaní vyplynulo, že je bývalý policajt, v súčasnosti výsluhový dôchodca s dôchodkom vo výške 690,- Eur mesačne. Zároveň pracuje na dohodu na Cirkevnej základnej umeleckej škole v Bardejove, kde má príjem v priemere 170,- Eur mesačne, maximálne 200,- Eur mesačne. Býva s otcom, sestrou a švagrom v spoločnom dome, ktorý patrí otcovi navrhovateľa a o ktorého sa spoločne starajú. So sestrou sa skladajú na stravu, elektrinu, lieky, plyn po 250,- Eur mesačne. Má vyživovaciu povinnosť voči dcére Veronike vo výške 130,- Eur mesačne a zatiaľ aj voči odporcovi. Žiadne motorové vozidlo už nevlastní. Návrh na oddlženie podával z dôvodu, že v roku 2004 išiel ručiť kamarátovi na úver. Tento prestal úver splácať a úver sa navýšil až na 30.000,- Eur. Veriteľ si uplatňoval túto pohľadávku aj voči navrhovateľovi, preto bol nútený ísť do konkurzu. To bol jediný záväzok, za ktorý ručil. S odporcom sa naposledy videli pred 6 rokmi, keď bol tento v Bardejove. Odvtedy majú len e-mailovú komunikáciu. Nevie zhodnotiť prístup odporcu k životným situáciám, keďže nie sú v kontakte. Ďalej uviedol, že bol operovaný, má bypass. Mal úraz, otras mozgu, prasknutú lebku. Má limitované príjmy, keďže vzhľadom na svoj zdravotný stav nemôže pracovať viac.
14. Z výsluchu odporcu na pojednávaní vyplynulo, že žije s matkou a sestrou V. v Bratislave. Všetky náklady hradí mama odporcu, bývajú v spoločnom byte. Odporcove príjmy sú minimálne, v zásade žiadne, občas nejaká brigáda. Nesúhlasil so zrušením výživného, keďže má značené výdavky. Napr. má veľké problémy so zubami a posledný mesiac mal v tejto súvislosti výdavky 200,- až 300,- Eur. Uviedol, že je študentom vysokej školy. Má za to, že nie je nadštandard študovať viac vysokých škôl. Prvú vysokú školu študoval Univerzitu Sv. Cyrila a Metoda cca v roku 2015, po prvom mesiaci zistil, že učitelia sú nekvalitní, nemajú záujem o študentov. Preto hneď po prvom mesiaci štúdium ukončil. Našiel si prácu na skrátený úväzok, resp. dohodu. Preto aj požiadal navrhovateľa, aby výživné neplatil. Následne nastúpil na vysokú školu - Akadémia médií v Bratislave. Po pár mesiacoch s nimi ako študentmi prestala škola komunikovať. Odporca písal na ministerstvo a odtiaľ mu prišlo oznámenie, že škola stratila akreditáciu. Stalo sa to v priebehu prvého semestra. Dokončil teda prvý ročník, lebo chcel získať nejaké kredity, ktoré chcel použiť pri štúdiu na nasledujúcej škole. Našiel si prácu v call-centre. Od septembra 2018 opätovne študuje na Univerzite Sv. Cyrila a Metoda, na inej fakulte, keďže došlo k zmene personálu a kvalita školy je podstatne vyššia. Vo vzťahu k výdavkom uviedol, že nemá žiadne výdavky na cestovné, keďže vlaky má zadarmo. Na cestovanie po Bratislave potrebuje na lístky v MHD po 14,- Eur mesačne. Má výdavky na stravovanie a knihy do školy. Musí si zháňať odborné knihy, ktoré sa vydávajú v malom počte, preto ich cena je podstatne vyššia ako pri iných komerčne vydávaných knihách. Za prvý ročník na knihy potreboval asi 170,- Eur. Počas štúdia robia rôzne projekty, reportáže, k čomu si musí platiť cestovné, sumy za zapožičanie reportážnej techniky - kamery, mikrofóny. Počas semestra robia zhruba dve reportáže, takže na rok to vychádza asi 1.000,- Eur na osobu. Tieto náklady škola neprepláca. Čo sa týka zdravotného stavu odporcu, stále nosí okuliare. Nevie uviesť presné výdavky na ne, ale boli dosť drahé. Vzťah s otcom nie je dobrý. Rodičia sa rozviedli v čase, keď boli so sestrou maličkí, nemal sa ako prehlbovať. Pri poslednom stretnutí bola ich komunikácia zvláštna. Odporca mal pocit, že je niekde na výsluchu. Navrhovateľ sa ho pýtal na informácie z jeho života. Má za to, že aj z uvedeného dôvodu, že nevyrastal s otcom, je nestály a možno aj preto mení vysoké školy. Čo sa týka školského rozvrhu, odporca uviedol, že každý semester má hodiny inak. Minulý semester mal školu trikrát do týždňa, dvakrát končil okolo
piatej večer. Jeden deň mali kratší, končili okolo druhej hodine poobede. Prax prebieha neustále, cez týždeň, aj cez víkend. Musia venovať svoj čas samoštúdiu danej problematiky, takže má prax neustále, keď napr. tvorí reportáže. Tento semester má hodiny 3x do týždňa. Konkrétnu prax u zamestnávateľa, ktorá je povinná, bude mať tento semester v RTVS, ktorá je neplatená. Dá sa vybaviť aj platená prax, ale až po vykonaní bezplatnej praxe. Pri výkone praxe si vie určiť pracovný čas tak pol na pol. Ostáva mu málo času, keďže sa musí ešte pripravovať na predmety. Ohľadne brigád v Bratislave, tých je veľa, avšak v každom voľnom čase sa stará striedavo so sestrou o babku, ktorá žije samostatne na dedine za Pezinkom. Má pohybové problémy, mala problémy aj so žalúdkom, má horšiu fyzickú zdatnosť. Zároveň vyplynulo, že v mesiacoch júl a august brigádoval, pričom príjem za jeden mesiac bol zhruba 280,- Eur. Vo vzťahu k získaniu štipendia, resp. vo vzťahu k získaniu študentskej pôžičky, odporca sa informoval, ale je odporcom pôžičiek, nesúhlasí ani s tými študentskými. Študenti nie sú schopní ich často následne splácať. Čo sa týka štipendií, má spolužiaka, ktorý získal sociálne štipendium. Ten mu však povedal, že ak by mal otca, tak by ho nedostal. Keďže odporca otca má, predpokladá, že by štipendium nezískal. Bližšie sa o to teda nezaujímal.
15. Z výsluchu svedkyne M. H., matky odporcu a bývalej manželky navrhovateľa vyplynulo, že navrhovateľ pred podaním návrhu na súd sa snažil dohodnúť mimosúdne vo vzťahu k dcére, aj k synovi. Keďže však odporca začal študovať na vysokej škole, tak s týmto návrhom nesúhlasil. Uviedla, že navrhovateľ mal aj v minulosti dlhy. To viedlo aj k rozvodu ich manželstva. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že platil výživné riadne a včas, nie je to pravda. Niektorý mesiac zaplatil, niektorý nie. Viedlo to k tomu, že v roku 2013 podala návrh na exekúciu. Išlo o výživné na všetky deti zhruba 2.200,- Eur. Dlho sa to ťahalo, ale nakoniec ho zaplatil. Navrhovateľ ako 42 ročný odišiel do výsluhového dôchodku, čím prišiel o príjem zo zamestnania. Pokiaľ ide o jeho zdravotný stav má za to, že každý sa musí o svoje zdravie starať. V minulosti bývalý manžel fajčil, pil alkohol, nedravo sa stravoval. Pokiaľ ide o odporcu v súvislosti so štúdiom na vysokej škole musí mať počítač, internet, kameru, špeciálne počítačové programy, ktoré používajú. Pokiaľ ide o cestovné do Trnavy, vlaky má zadarmo. Platí si cestovné na MHD. Má výdavky na stravu, či už doma, alebo v škole. Tiež má výdavky na hygienu, lekára. Na domácnosť neprispieva, avšak cez leto brigádoval a z toho čo zarobil si kupuje nejaké drobnejšie veci, čím odbremenil domáce výdavky, resp. ju ako matku. Od septembra nastúpil na vysokú školu a preto čas na brigády mať nebude. Uviedla, že deti nie sú zaťažované starostlivosťou o babku. Ide o to, ako budú mať rozvrh hodín, aký bude zdravotný stav babky. Na starostlivosť o babku je ich viac, svedkyňa má ešte brata a švagrinú, s nimi sa dá dohodnúť. Je to však všetko závislé od ich času, zdravotného stavu či už rodinných príslušníkov, či babky. Striedajú sa podľa toho, kto ako môže.
16. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
17. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
18. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
19. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
21. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
22. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
23. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
24. Z vyššie uvedeného vyplýva, že navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal voči svojmu synovi zrušenia povinnosti prispievať na jeho výživu sumou 130,- Eur mesačne, tak ako mu bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 05.06.2012 č.k. 22P/338/2011-139, a to s účinnosťou od 01.07.2017.
25. Súd konštatuje, že v zmysle § 62 a nasl. Zákona o rodine je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich základnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Dieťa má právo sa podieľa na životnej úrovni rodičov, pričom každý z rodičov je povinný prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Zároveň súd pri určení výživného prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, t.j. dieťaťa.
26. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca je synom navrhovateľa, pričom manželstvo navrhovateľa s matkou odporcu bolo právoplatne rozvedené a následnými súdnymi rozhodnutiami bola navrhovateľovi ako otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu odporcu, svojho syna sumou vo výške 130,- Eur mesačne (naposledy rozsudkom Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 05.06.2012 č.k. 22P/338/2011-139).
27. Navrhovateľ v podanom návrhu žiadal zrušiť vyživovaciu povinnosť k odporcovi s účinnosťou od 01.07.2017. Z vykonaného dokazovania ako aj zo zhodných skutkových tvrdení účastníkov konania vyplynulo, že v období od 01.07.2017 do 31.08.2018 bol odporca schopný sám sa živiť v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine, keďže sa nepripravoval štúdiom na vysokej škole na výkon budúceho povolania a zároveň z jeho výsluchu vyplynulo, že pracoval v call-centre. Z predložených poštových poukazov (odsek 12. odôvodnenia) vyplýva, že odporca navrhovateľovi zaslal celkovo sumu 1.820,00 Eur, čím mu vrátil ním zaplatené výživné za obdobie štrnástich mesiacov (14 x 130,00 Eur) od 01.07.2017 do 31.08.2018. Vyššie uvedené skutočnosti neboli medzi účastníkmi konania ani sporné, preto súd vzhľadom na uvedenú zmenu na strane odporcu, ktorá nastala od posledného určenia vyživovacej povinnosti navrhovateľa, zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči svojmu synovi, naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 05.06.2012 č.k. 22P/338/2011-139 za obdobie od 01.07.2017 do 31.08.2018
28. Pokiaľ ide o ďalšie obdobie od 01.09.2018, je potrebné uviesť, že podmienka stanovená pre zrušenie vyživovacej povinnosti je v zákone (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) definovaná ako schopnosť dieťaťa, aby sa živilo samo. Táto schopnosť nie je viazaná na dosiahnutie určitej vekovej hranice, konkrétne ani na dosiahnutie plnoletosti ani veku 25 rokov. Schopnosť dieťaťa, aby sa živilo samo, je závislá na tom, kedy sa dieťa stane spôsobilým hradiť svoje odôvodnené potreby. Pre stanovenie momentu, kedy vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu zaniká, je podstatné, kedy dieťa nadobudlo všetky schopnosti samo sa živiť, za ktorý sa tradične akceptuje ukončenie denného riadneho štúdia, keďže dieťa získalo všetky predpoklady na uplatnenie sa v pracovnom pomere.
29. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, odporca sa dňa 24.09.2018 zapísal do 1. ročníka štúdia na vysokej škole, Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, študijného programu „vzťahy s médiami - denná forma“, I. stupeň štúdia so štandardnou dĺžkou štúdia 3 roky. Zároveň z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ku dňu rozhodovania súdu o návrhu navrhovateľa, v tomto vysokoškolskom štúdiu riadne pokračuje. Teda oproti obdobiu júl 2017 až august 2018 kedy bol odporca schopný sám sa živiť, došlo v septembri 2018 na strane odporcu k zmene jeho pomerov, keďže začal študovať na vysokej škole a to dennou formou. Z dokazovania vyplynulo, že odporca od nástupu na predmetné vysokoškolské štúdium nemá žiadny pravidelný príjem, okrem občasných brigád počas letných prázdnin. Býva v spoločnej domácnosti so svojom matkou a sestrou V. v Bratislave, pričom všetky náklady uhrádza mama. Odporca má pravidelné výdavky na MHD v Bratislave po 14,00 Eur mesačne, ďalej výdavky na stravu, či už v škole alebo doma,
taktiež na hygienu oblečenie, lekára, okuliare. V súvislosti so štúdiom na vysokej škole má výdavky na knihy, pričom za prvý ročník na ne vynaložil približne 170,- Eur, ďalej na reportáže, ktoré robia počas štúdia, kde si musí platiť cestovné, cenu za zapožičanie reportážnej techniky (napr. kamery, mikrofóny, a pod.), ktoré vysoká škola neprepláca a čo ho stojí asi 1.000,00 Eur na rok. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že od posledného určenia vyživovacej povinnosti rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 05.06.2012 (sp.zn. 22P/338/2011) došlo na strane odporcu k zvýšeniu jeho odôvodnených potrieb v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, čo súvisí s nástupom na vysokoškolské štúdium. V čase určenia vyživovacej povinnosti v júni 2012 bol odporca žiakom 1. ročníka strednej školy, pričom s touto prípravou na výkon budúceho povolania boli spojené nižšie náklady, ako so štúdiom na vysokej škole.
30. Pokiaľ ide o schopnosti, možnosti a majetkové pomery navrhovateľa na platenie výživného odporcovi, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že u neho nedošlo k zásadnej zmene pomerov oproti času rozhodovania Okresného súdu Bratislava V. dňa 05.06.2012. Navrhovateľ je naďalej poberateľom výsluhové dôchodku v súčasnosti vo výške 690,00 Eur mesačne a zároveň pracuje na dohodu s príjmom do 200,00 Eur mesačne. Býva s otcom, sestrou a švagrom, pričom so sestrou sa skladá na chod domácnosti po 250,- Eur mesačne.
31. Z vyššie uvedených skutočností plynie záver, že odporca od septembra 2018 nie je schopný sám sa živiť podľa § 62 ods. 1 Zákona a rodine a zároveň, že je v schopnostiach navrhovateľa prispievať na odôvodnené potreby odporcu v zmysle rozsudku Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 05.06.2012 č.k. 22P/338/2011-139 a preto zamietol návrh navrhovateľa na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti od 01.09.2018.
32. Súd s poukazom na § 62 ods. 1 Zákona o rodine ďalej konštatuje, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa ako otca voči odporcovi ako synovi končí momentom, keď je syn schopný sám sa živiť, teda je schopný samostatne uspokojovať svoje potreby. Keďže odporca od septembra 2018 študuje dennou formou na vysokej škole, čím sa pripravuje na výkon budúceho povolania, nie je schopný sa sám živiť a preto vyživovacia povinnosť navrhovateľa naďalej trvá. Zároveň súd s poukazom na § 62 ods. 5 Zákona o rodine konštatuje, že výživné na deti má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Každý rodič je povinný v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo použiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. Pokiaľ ide o argumentáciu navrhovateľa, že dôvodom na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti má byť skutočnosť, že odporca študuje na tretej vysokej škole, tak s touto sa súd nestotožnil. Je potrebné v tejto súvislosti uviesť, že odporca prvé dve vysoké školy, na ktorých začal študoval neskončil. Štúdium na prvej vysokej škole (Univerzita sv. Cyrila a Metoda) ukončil po prvom mesiaci, keďže mal za to, že štúdium je nekvalitné a štúdium na druhej vysokej škole (Akadémia médií v Bratislave) po prvom ročníku z dôvodu straty akreditácie. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že v rámci výsluchu odporcu vyplynulo, že tento po ukončení štúdia na prvej vysokej škole túto skutočnosť oznámil navrhovateľovi a keďže si našiel prácu na skrátený úväzok žiadal navrhovateľa, aby mu prestal platiť výživné. Rovnako tak, po ukončení štúdia na druhej vysokej škole sa odporca zamestnal v call-centre, a preto navrhovateľovi vrátil výživné vo výške 1.820,00 Eur za obdobie 01.07.2017 do 31.08.2018. Z uvedeného dôvodu teda vyplýva, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporcovi netrvala nepretržite od narodenia k dnešnému dňu, ale bola prerušená vyššie opísanými obdobiami, keď odporca nadobudol schopnosť sám sa živiť. Keďže predmetom konania bolo zrušenie vyživovacej povinnosti až od 01.07.2017, t.j. po ukončení štúdia na druhej vysokej škole a pred nástupom na tretiu vysokú školu, súd nerozhodoval o trvaní, resp. zrušení vyživovacej povinnosti navrhovateľa pred uvedeným dátumom, t.j. medzi ukončením štúdia na prvej vysokej škole a nástupom na štúdium na druhej vysokej škole. K argumentácii navrhovateľa je potrebné ďalej zdôrazniť, že odporca ku dňu rozhodovania súdu dosiahol vek 24 rokov, t.j. aj keby po ukončení strednej školy rovno nastúpil na štúdium na vysokej škole, ktorá spravidla trvá päť rokov, vyživovacia povinnosť navrhovateľa by aj v súčasnej dobe trvala. Zároveň má súd za to, že nie je možné od odporcu vyžadovať, aby svoje vysokoškolské denné štúdium financoval pôžičkou, ak je v schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch jeho rodičov, t.j. aj navrhovateľa ako otca odporcu, prispievať na jeho výživu. V zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov trvá do doby, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, pričom uvedenú schopnosť sa samé živiť nie jej možné chápať ako schopnosť zobrať si pôžičku a takto financovať svoje odôvodnené potreby. Odporca nie je ani poberateľom sociálneho štipendia, pričom súd považuje rodičov odporcu za osoby, ktoré sú prioritne a predovšetkým povinné zabezpečovať výživu svojich detí, ktoré nie sú schopné sa samé živiť. Až v prípade, ak títo rodičia nie sú, či už z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov, schopní zabezpečiť výživu odporcu, môžu
namiesto nich nastúpiť náhradné subjekty, napr. aj štát formou rôznych sociálnych dávok, alebo aj sociálnych štipendií. Ak však je v schopnostiach navrhovateľa ako otca prispievať na výživu svojho syna, nemôže sa tejto zodpovednosti zbaviť jej prenesením na štát, resp. iné osoby. Rovnako má súd za to, že hlavnou povinnosťou odporcu ako študenta vysokej školy dennou formou, je riadne si plniť svoje študijné povinnosti, s čím je spojené jednak cestovanie z miesta bydliska do Trnavy, účasť na prednáškach a seminároch, podieľanie sa na realizácii reportáží, vykonávanie praxe, následne aj príprava a vykonanie zápočtov a skúšok a plnenie ďalších povinností spojených so štúdiom na vysokej škole. Z uvedeného dôvodu nie je správne vyžadovať od odporcu, aby počas vysokoškolského štúdia dennou formou si zabezpečil z brigád príjem v takom rozsahu, ktorý postačí na uspokojovanie jeho potrieb, čím by zanikla vyživovacia povinnosť rodičov.
33. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd o návrhu navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti voči odporcovi rozhodol tak ako je uvedené v I. a II. výroku tohto rozsudku.
34. Podľa ustanovenia § 52 C.m.p., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
35. Podľa ustanovenia § 58 C.m.p., o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. V súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením, súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže náhrada zaplatených trov konania účastníkovi konania je v mimosporových konaniach zásadne vylúčená.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Bardejov, v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Podľa ust. § 365 ods.1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 C.m.p.).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 C.m.p.)
Podľa ust. § 365 ods.2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods.3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).