Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/30/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci navrhovateľa - otca: P. H., Z.. XX.XX.XXXX, B. B. XXX/XX, XXX XX B., právne zastúpený: JUDr. Matúš Hrib, advokát so sídlom Na hradbách 5, 085 01 Bardejov, IČO: 42 246 237 proti odporcovi - synovi: F. H., Z.. XX.XX.XXXX, B. F. XXXX/XX, XXX XX B. - X., o zrušenie vyživovacej povinnosti otca na plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bardejov sp. zn. -108 zo dňa 9.10.2019, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Predmet konania.

1. Predmetom konania je návrh povinného z výživného na jeho zrušenie. Obsah napadnutého rozhodnutia 2. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol cit.: „ I. Z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa P. H.O., Z.. XX.XX.XXXX voči svojmu synovi F. H., Z.. XX.XX.XXXX, naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 05.06.2012 č.k. -139 v období od 01.07.2017 do 31.08.2018 s tým, že od 01.09.2018 vyživovacia povinnosť navrhovateľa P. H. voči svojmu synovi F. H., naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 05.06.2012 č.k. -139 n a ď a l e j t r v á . II. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa z a m i e t a . III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. “ 3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 05.06.2012 č.k. -139 okrem iného bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca (v tomto konaní navrhovateľa) k F. H. od 17.10.2011 zo sumy 2.300,- Sk na sumu 130,- Eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.07.2012. Z výpisu z Obchodného vestníka zo dňa 06.02.2018 vyplýva, že Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 31.01.2018 sp. zn. okrem iného vyhlásil konkurz na majetok navrhovateľa P. H., Z.. XX.XX.XXXX, ako dlžníka (I. výrok), ustanovil správcu F.. B.. F. G. (II. výrok), vyzval veriteľov dlžníka, aby prihlásili svoje pohľadávky (III. výrok), oddlžil dlžníka tak, že dlžníka zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojované iba v tomto konkurze a v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia (IV. výrok), začal hlavné insolvenčné konanie (V. výrok). Z potvrdenia o návšteve v akademickom roku zo dňa 16.05.2019 vyplýva, že odporca je v školskom roku 2018/2019 študentom Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, študijného programu „vzťahy s médiami - denná forma“, I. stupeň štúdia so štandardnou dĺžkou štúdia 3 roky. Do 1. roka štúdia sa zapísal 24.09.2018. Z výpisu výsledkov štúdia vyhotoveného dňa 16.05.2019 Fakultou masmediálnej komunikácie UCM

Trnava vyplýva, že v zimnom semestri akademického roka 2018/2019 odporca úspešne vykonal všetky skúšky a ku dňu vystavenia výpisu vykonal aj jednu skúšku v letnom semestri akademického roka 2018/2019. Vážený študijný priemer má odporca 3,09. Z poštových poukazov vyplýva, že odporca dňa 09.03.2018 zaslal navrhovateľovi sumu 1.040,- Eur a dňa 10.10.2018 sumu 780,- Eur. Z výsluchu navrhovateľa na pojednávaní vyplynulo, že je bývalý policajt, v súčasnosti výsluhový dôchodca s dôchodkom vo výške 690,- Eur mesačne. Zároveň pracuje na dohodu na Cirkevnej základnej umeleckej škole v Bardejove, kde má príjem v priemere 170,- Eur mesačne, maximálne 200,- Eur mesačne. Býva s otcom, sestrou a švagrom v spoločnom dome, ktorý patrí otcovi navrhovateľa a o ktorého sa spoločne starajú. So sestrou sa skladajú na stravu, elektrinu, lieky, plyn po 250,- Eur mesačne. Má vyživovaciu povinnosť voči dcére V. vo výške 130,- Eur mesačne a zatiaľ aj voči odporcovi. Žiadne motorové vozidlo už nevlastní. Návrh na oddlženie podával z dôvodu, že v roku 2004 išiel ručiť kamarátovi na úver. Tento prestal úver splácať a úver sa navýšil až na 30.000,- Eur. Veriteľ si uplatňoval túto pohľadávku aj voči navrhovateľovi, preto bol nútený ísť do konkurzu. To bol jediný záväzok, za ktorý ručil. S odporcom sa naposledy videli pred 6 rokmi, keď bol tento v B.. Odvtedy majú len e-mailovú komunikáciu. Nevie zhodnotiť prístup odporcu k životným situáciám, keďže nie sú v kontakte. Ďalej uviedol, že bol operovaný, má bypass. Mal úraz, otras mozgu, prasknutú lebku. Má limitované príjmy, keďže vzhľadom na svoj zdravotný stav nemôže pracovať viac. Z výsluchu odporcu na pojednávaní vyplynulo, že žije s matkou a sestrou V. v B.. Všetky náklady hradí mama odporcu, bývajú v spoločnom byte. Odporcove príjmy sú minimálne, v zásade žiadne, občas nejaká brigáda. Nesúhlasil so zrušením výživného, keďže má značené výdavky. Napr. má veľké problémy so zubami a posledný mesiac mal v tejto súvislosti výdavky 200,- až 300,- Eur. Uviedol, že je študentom vysokej školy. Má za to, že nie je nadštandard študovať viac vysokých škôl. Prvú vysokú školu študoval Univerzitu Sv. Cyrila a Metoda cca v roku 2015, po prvom mesiaci zistil, že učitelia sú nekvalitní, nemajú záujem o študentov. Preto hneď po prvom mesiaci štúdium ukončil. Našiel si prácu na skrátený úväzok, resp. dohodu. Preto aj požiadal navrhovateľa, aby výživné neplatil. Následne nastúpil na vysokú školu - Akadémia médií v Bratislave. Po pár mesiacoch s nimi ako študentmi prestala škola komunikovať. Odporca písal na ministerstvo a odtiaľ mu prišlo oznámenie, že škola stratila akreditáciu. Stalo sa to v priebehu prvého semestra. Dokončil teda prvý ročník, lebo chcel získať nejaké kredity, ktoré chcel použiť pri štúdiu na nasledujúcej škole. Našiel si prácu v call-centre. Od septembra 2018 opätovne študuje na Univerzite Sv. Cyrila a Metoda, na inej fakulte, keďže došlo k zmene personálu a kvalita školy je podstatne vyššia. Vo vzťahu k výdavkom uviedol, že nemá žiadne výdavky na cestovné, keďže vlaky má zadarmo. Na cestovanie po B. potrebuje na lístky v MHD po 14,- Eur mesačne. Má výdavky na stravovanie a knihy do školy. Musí si zháňať odborné knihy, ktoré sa vydávajú v malom počte, preto ich cena je podstatne vyššia ako pri iných komerčne vydávaných knihách. Za prvý ročník na knihy potreboval asi 170,- Eur. Počas štúdia robia rôzne projekty, reportáže, k čomu si musí platiť cestovné, sumy za zapožičanie reportážnej techniky - kamery, mikrofóny. Počas semestra robia zhruba dve reportáže, takže na rok to vychádza asi 1.000,- Eur na osobu. Tieto náklady škola neprepláca. Čo sa týka zdravotného stavu odporcu, stále nosí okuliare. Nevie uviesť presné výdavky na ne, ale boli dosť drahé. Vzťah s otcom nie je dobrý. Rodičia sa rozviedli v čase, keď boli so sestrou maličkí, nemal sa ako prehlbovať. Pri poslednom stretnutí bola ich komunikácia zvláštna. Odporca mal pocit, že je niekde na výsluchu. Navrhovateľ sa ho pýtal na informácie z jeho života. Má za to, že aj z uvedeného dôvodu, že nevyrastal s otcom, je nestály a možno aj preto mení vysoké školy. Čo sa týka školského rozvrhu, odporca uviedol, že každý semester má hodiny inak. Minulý semester mal školu trikrát do týždňa, dvakrát končil okolo piatej večer. Jeden deň mali kratší, končili okolo druhej hodine poobede. Prax prebieha neustále, cez týždeň, aj cez víkend. Musia venovať svoj čas samoštúdiu danej problematiky, takže má prax neustále, keď napr. tvorí reportáže. Tento semester má hodiny 3x do týždňa. Konkrétnu prax u zamestnávateľa, ktorá je povinná, bude mať tento semester v RTVS, ktorá je neplatená. Dá sa vybaviť aj platená prax, ale až po vykonaní bezplatnej praxe. Pri výkone praxe si vie určiť pracovný čas tak pol na pol. Ostáva mu málo času, keďže sa musí ešte pripravovať na predmety. Ohľadne brigád v B., tých je veľa, avšak v každom voľnom čase sa stará striedavo so sestrou o babku, ktorá žije samostatne na dedine za X.. Má pohybové problémy, mala problémy aj so žalúdkom, má horšiu fyzickú zdatnosť. Zároveň vyplynulo, že v mesiacoch júl a august brigádoval, pričom príjem za jeden mesiac bol zhruba 280,- Eur. Vo vzťahu k získaniu štipendia, resp. vo vzťahu k získaniu študentskej pôžičky, odporca sa informoval, ale je odporcom pôžičiek, nesúhlasí ani s tými študentskými. Študenti nie sú schopní ich často následne splácať. Čo sa týka štipendií, má spolužiaka, ktorý získal sociálne štipendium. Ten mu však povedal, že ak by mal otca, tak by ho nedostal. Keďže odporca otca má, predpokladá, že by štipendium nezískal. Bližšie sa o to teda nezaujímal. 4. Prijal právny názor, že z vykonaného dokazovania ako aj zo zhodných skutkových tvrdení účastníkov konania vyplynulo, že v období od 01.07.2017 do 31.08.2018 bol odporca schopný sám sa živiť v

zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine, keďže sa nepripravoval štúdiom na vysokej škole na výkon budúceho povolania a zároveň z jeho výsluchu vyplynulo, že pracoval v call-centre. Z predložených poštových poukazov (odsek 12. odôvodnenia) vyplýva, že odporca navrhovateľovi zaslal celkovo sumu 1.820,00 Eur, čím mu vrátil ním zaplatené výživné za obdobie štrnástich mesiacov (14 x 130,00 Eur) od 01.07.2017 do 31.08.2018. Vyššie uvedené skutočnosti neboli medzi účastníkmi konania ani sporné, preto súd vzhľadom na uvedenú zmenu na strane odporcu, ktorá nastala od posledného určenia vyživovacej povinnosti navrhovateľa, zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči svojmu synovi, naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 05.06.2012 č.k. -139 za obdobie od 01.07.2017 do 31.08.2018. Pokiaľ ide o ďalšie obdobie od 01.09.2018, je potrebné uviesť, že podmienka stanovená pre zrušenie vyživovacej povinnosti je v zákone (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) definovaná ako schopnosť dieťaťa, aby sa živilo samo. Táto schopnosť nie je viazaná na dosiahnutie určitej vekovej hranice, konkrétne ani na dosiahnutie plnoletosti ani veku 25 rokov. Schopnosť dieťaťa, aby sa živilo samo, je závislá na tom, kedy sa dieťa stane spôsobilým hradiť svoje odôvodnené potreby. Pre stanovenie momentu, kedy vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu zaniká, je podstatné, kedy dieťa nadobudlo všetky schopnosti samo sa živiť, za ktorý sa tradične akceptuje ukončenie denného riadneho štúdia, keďže dieťa získalo všetky predpoklady na uplatnenie sa v pracovnom pomere. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, odporca sa dňa 24.09.2018 zapísal do 1. ročníka štúdia na vysokej škole, Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, študijného programu „vzťahy s médiami - denná forma“, I. stupeň štúdia so štandardnou dĺžkou štúdia 3 roky. Zároveň z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ku dňu rozhodovania súdu o návrhu navrhovateľa, v tomto vysokoškolskom štúdiu riadne pokračuje. Teda oproti obdobiu júl 2017 až august 2018 kedy bol odporca schopný sám sa živiť, došlo v septembri 2018 na strane odporcu k zmene jeho pomerov, keďže začal študovať na vysokej škole a to dennou formou. Z dokazovania vyplynulo, že odporca od nástupu na predmetné vysokoškolské štúdium nemá žiadny pravidelný príjem, okrem občasných brigád počas letných prázdnin. Býva v spoločnej domácnosti so svojom matkou a sestrou V. v B., pričom všetky náklady uhrádza mama. Odporca má pravidelné výdavky na MHD v B. po 14,00 Eur mesačne, ďalej výdavky na stravu, či už v škole alebo doma, taktiež na hygienu oblečenie, lekára, okuliare. V súvislosti so štúdiom na vysokej škole má výdavky na knihy, pričom za prvý ročník na ne vynaložil približne 170,- Eur, ďalej na reportáže, ktoré robia počas štúdia, kde si musí platiť cestovné, cenu za zapožičanie reportážnej techniky (napr. kamery, mikrofóny, a pod.), ktoré vysoká škola neprepláca a čo ho stojí asi 1.000,00 Eur na rok. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že od posledného určenia vyživovacej povinnosti rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 05.06.2012 (sp.zn. ) došlo na strane odporcu k zvýšeniu jeho odôvodnených potrieb v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, čo súvisí s nástupom na vysokoškolské štúdium. V čase určenia vyživovacej povinnosti v júni 2012 bol odporca žiakom 1. ročníka strednej školy, pričom s touto prípravou na výkon budúceho povolania boli spojené nižšie náklady, ako so štúdiom na vysokej škole. Pokiaľ ide o schopnosti, možnosti a majetkové pomery navrhovateľa na platenie výživného odporcovi, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že u neho nedošlo k zásadnej zmene pomerov oproti času rozhodovania Okresného súdu Bratislava V. dňa 05.06.2012. Navrhovateľ je naďalej poberateľom výsluhového dôchodku v súčasnosti vo výške 690,00 Eur mesačne a zároveň pracuje na dohodu s príjmom do 200,00 Eur mesačne. Býva s otcom, sestrou a švagrom, pričom so sestrou sa skladá na chod domácnosti po 250,- Eur mesačne. Z vyššie uvedených skutočností plynie záver, že odporca od septembra 2018 nie je schopný sám sa živiť podľa § 62 ods. 1 Zákona a rodine a zároveň, že je v schopnostiach navrhovateľa prispievať na odôvodnené potreby odporcu v zmysle rozsudku Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 05.06.2012 č.k. -139 a preto zamietol návrh navrhovateľa na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti od 01.09.2018. Každý rodič je povinný v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo použiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. Pokiaľ ide o argumentáciu navrhovateľa, že dôvodom na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti má byť skutočnosť, že odporca študuje na tretej vysokej škole, tak s touto sa súd nestotožnil. Je potrebné v tejto súvislosti uviesť, že odporca prvé dve vysoké školy, na ktorých začal študoval neskončil. Štúdium na prvej vysokej škole (Univerzita sv. Cyrila a Metoda) ukončil po prvom mesiaci, keďže mal za to, že štúdium je nekvalitné a štúdium na druhej vysokej škole (Akadémia médií v Bratislave) po prvom ročníku z dôvodu straty akreditácie. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že v rámci výsluchu odporcu vyplynulo, že tento po ukončení štúdia na prvej vysokej škole túto skutočnosť oznámil navrhovateľovi a keďže si našiel prácu na skrátený úväzok žiadal navrhovateľa, aby mu prestal platiť výživné. Rovnako tak, po ukončení štúdia na druhej vysokej škole sa odporca zamestnal v call-centre, a preto navrhovateľovi vrátil výživné vo výške 1.820,00 Eur za obdobie 01.07.2017 do 31.08.2018. Z uvedeného dôvodu teda vyplýva, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporcovi netrvala nepretržite od narodenia k dnešnému dňu, ale bola prerušená vyššie

opísanými obdobiami, keď odporca nadobudol schopnosť sám sa živiť. Keďže predmetom konania bolo zrušenie vyživovacej povinnosti až od 01.07.2017, t.j. po ukončení štúdia na druhej vysokej škole a pred nástupom na tretiu vysokú školu, súd nerozhodoval o trvaní, resp. zrušení vyživovacej povinnosti navrhovateľa pred uvedeným dátumom, t.j. medzi ukončením štúdia na prvej vysokej škole a nástupom na štúdium na druhej vysokej škole. K argumentácii navrhovateľa je potrebné ďalej zdôrazniť, že odporca ku dňu rozhodovania súdu dosiahol vek 24 rokov, t.j. aj keby po ukončení strednej školy rovno nastúpil na štúdium na vysokej škole, ktorá spravidla trvá päť rokov, vyživovacia povinnosť navrhovateľa by aj v súčasnej dobe trvala. Zároveň má súd za to, že nie je možné od odporcu vyžadovať, aby svoje vysokoškolské denné štúdium financoval pôžičkou, ak je v schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch jeho rodičov, t.j. aj navrhovateľa ako otca odporcu, prispievať na jeho výživu. V zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov trvá do doby, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, pričom uvedenú schopnosť sa samé živiť nie jej možné chápať ako schopnosť zobrať si pôžičku a takto financovať svoje odôvodnené potreby. Odporca nie je ani poberateľom sociálneho štipendia, pričom súd považuje rodičov odporcu za osoby, ktoré sú prioritne a predovšetkým povinné zabezpečovať výživu svojich detí, ktoré nie sú schopné sa samé živiť. Až v prípade, ak títo rodičia nie sú, či už z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov, schopní zabezpečiť výživu odporcu, môžu namiesto nich nastúpiť náhradné subjekty, napr. aj štát formou rôznych sociálnych dávok, alebo aj sociálnych štipendií. Ak však je v schopnostiach navrhovateľa ako otca prispievať na výživu svojho syna, nemôže sa tejto zodpovednosti zbaviť jej prenesením na štát, resp. iné osoby. Rovnako má súd za to, že hlavnou povinnosťou odporcu ako študenta vysokej školy dennou formou, je riadne si plniť svoje študijné povinnosti, s čím je spojené jednak cestovanie z miesta bydliska do Trnavy, účasť na prednáškach a seminároch, podieľanie sa na realizácii reportáží, vykonávanie praxe, následne aj príprava a vykonanie zápočtov a skúšok a plnenie ďalších povinností spojených so štúdiom na vysokej škole. Z uvedeného dôvodu nie je správne vyžadovať od odporcu, aby počas vysokoškolského štúdia dennou formou si zabezpečil z brigád príjem v takom rozsahu, ktorý postačí na uspokojovanie jeho potrieb, čím by zanikla vyživovacia povinnosť rodičov. 5. Poukázal na ust. , ods. 1,2,5, , ods. 1, ,ods.1,2, , ods. 1, , ods. 1 Zákona o rodine. 6. O trovách konania rozhodol podľa a žiadnemu účastníkovi náhradu trov nepriznal. Obsah odvolania 7. Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ. Má Za to, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil a súd neúplne zistil skutočný stav veci. navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a návrhu vyhovel a zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania. V odvolaní uviedol, že z vykonaných dôkazov, najmä z výsluchu samotného odporcu ako aj z výsluchu svedkyne - matky odporcu vyplynulo, že odporca neuhrádza žiadne bežné výdavky týkajúce sa domácnosti, nakoľko býva s matkou, ktorá od neho dané nepožaduje, napriek tomu, že študuje na dennej forme štúdia, jeho rozvrh je stanovený len na tri dni v týždni, z čoho vyplýva, že vzhľadom k tomu, že odporca býva v regióne, kde je možnosť zárobkovej činnosti vo flexibilných formách (práca z domu, práca rozvrhnutá len n niektoré dni v týždni alebo víkendy), má možnosť a schopnosť si takúto prácu nájsť aj napriek tomu, že študuje. Vzhľadom k tomu, že odporca si zvolil takúto životnú cestu vo veku, kedy už aj spoločnosť považuje dieťa za sociálne zrelé a dospelé, nemôže dôsledky svojho dospelého životného rozhodnutia študovať prenášať na rodičov, ktorí v určitom veku dieťaťa majú rovnako právo považovať svoje dieťa za schopné samo sa živiť. Je potrebné túto situáciu posúdiť s ohľadom na podmienky a okolnosti konkrétneho prípadu, kedy je zrejmé, že odporca nepochádza z rodinných a ekonomických pomerov, kedy by mu bol, resp. mal byť umožnený taký životný komfort, aby ukončoval a znova začínal školy a aby využíval situáciu vyživovacej povinnosti, ak s tým nie je stotožnený samotný rodič. Preto má navrhovateľ za to, že práve v predmetnom osobitnom prípade, má byť situácia odporcu posúdená práve tak, že má niesť ekonomickú zodpovednosť za svoje rozhodnutie a spôsob života a ešte aj za daného stavu mal súd dospieť k záveru, že odporca je schopný sám sa živiť, nakoľko, má na to časový fond aj popri rozvrhu a to počas voľných dní, víkendov, prázdnin, po ukončení a do začiatku semestrov a trh práce v regióne kde býva ponúka veľa pracovných možností aj pre ľudí, ako je odporca. Musí byť nahliadané na vykonané dôkazy v celom kontexte sociálnej zodpovednosti odporcu, ktorý je schopný a má možnosť získať taký príjem, aby mu stačil na zabezpečenie jeho potrieb aj popri štúdiu. Vyživovacia povinnosť má svoju funkciu v rôznych aspektoch, ale ani tento právny inštitút nesmie byť používaný a zneužívaný tak, aby v konečnom dôsledku spôsobil sled účelových udalostí a dostal rodiča, v danom prípade už veľmi chorého do právnej neistoty, že ani vo vyššom veku sa nezbaví svojej finančnej povinnosti, ak dieťa na to zvolí vhodný spôsob. Odporca nielen že je schopný sám sa živiť, ak by si v danom veku našiel zodpovedajúcu prácu, ale dokonca je schopný sám sa živiť aj popri štúdiu, nakoľko jeho výdavky nie sú značné a možnosť, ako si zabezpečiť príjem má, hoci to

bude pre neho samozrejme menej komfortné. Nie je žiadnou spoločenskou výnimkou, že si študenti zarábajú práve preto, aby mohli študovať, či už pre svoje sociálne pomery alebo pre spôsob štúdia, aký je v zahraničí. Komfort odporcu, aby nemusel pracovať popri škole nemôže byť prednostný pred istotou a finančným bezpečím chorého a starého rodiča. Odporca ma značný časový fond vykonávať zárobkovú činnosť a vykonanými dôkazmi nebolo preukázané, že by mal nadmerné povinnosti vo vzťahu k starostlivosti o babku. Rovnako takéto rozhodnutie odporcu, ak by chcel zabezpečovať osobnú starostlivosť o iného rodinného príslušníka, nemôže byť na úkor navrhovateľa a dôvodom a argumentom pre popretie schopnosti sám sa živiť. Tiež je potrebné poukázať na to, že práve z priemeru známok odporcu vyplýva, že odporca nevenuje zostávajúci čas, ktorý netrávi v škole práve štúdiom, preto by ho mohol využiť zodpovednejšie na zabezpečenie si práce, aby ak mu záleží na zvolenom životnom rozhodnutí, nech môže štúdium dokončiť pokrytím výdavkov na jeho absolvovanie a nepoužiť ho len ako spôsob predĺženia si času bez práce, ktorý zabezpečí rodič prostredníctvom výživného. Keďže odporca sám priznal, že je nestály, minimálne jednu predchádzajúcu vysokú školu skončil čisto zo subjektívnych dôvodov, nesnažil sa využiť systém štipendií, nevyvinul snahu vôbec zistiť svoje možnosti (priklonil sa iba k názoru kamaráta), je potrebné, aby právo pôsobilo aj preventívne a výchovne a nastolilo právny stav a výklad, ktorý by prijal záver, že pri danej konkrétnej situácii je odporca povinný prevziať zodpovednosť za svoj život a to buď tak, že si nájde stabilnú prácu, alebo si bude zarábať popri štúdiu. Súd mal usúdiť, že vzhľadom na osobitosti konkrétnej situácie (vek odporcu, minulosť vo vzťahu k štúdiu a pod.) je odporca schopný sám sa živiť a má tak robiť a to buď nájdením si práce alebo zárobkom popri štúdiu, napriek zníženiu jeho komfortu. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery navrhovateľa sú v korelácii so situáciou odporcu také, že výživné už vzhľadom na celkové pomery navrhovateľa nie je v súlade s účelom tohto inštitútu. Aj rodič musí mať právnu istotu, že v určitom veku dieťaťa jeho vyživovacia povinnosť zanikne a bude môcť využiť peňažné prostriedky aj pre iné svoje potreby, najmä na tvorenie určitých úspor v starobe, či použitie pre svoje vlastné záujmy, ktoré už v určitom okamihu nemôžu byť kladené za potreby dieťaťa, ale musí dieťa prevziať zodpovednosť samo za seba, za svoj život. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ má veľké zdravotné problémy, ktoré sa v budúcnosti môžu iba zhoršiť, nie je spravodlivé dávať do úzadia jeho životnú a finančnú istotu pre spôsob života odporcu a jeho komfort. Odporca s navrhovateľom nekomunikuje, čo spôsobuje navrhovateľovi ďalšiu právnu neistotu spočívajúcu v tom, že ak by odporca opäť ukončil štúdium, navrhovateľ sa o tom nedozvie. Navrhovateľ má za to, že tvrdené výdavky odporcu, napr. 1.000 € súvisiacich s reportážami pri štúdiu nebolo nijakým spôsobom preukázaných a nemôžu byť považované za stav, ktorý je skutočný. Taktiež tvrdené výdavky za knihy, ktoré sú údajne vyššie ako na iných školách a pod., neboli náležite súdom prvej inštancie zistené. Pokiaľ ide o tvrdené výdavky v súvislosti so zubami, tieto mu boli uhradené otcom navrhovateľa, kedy boli peniaze zaslané na účet matky odporcu a navrhovateľ ich následne musel svojmu otcovi splatiť. Tiež skutočný stav veci súvisiaci s ukončením štúdia odporcom na predchádzajúcich vysokých školách bol podľa informácií navrhovateľa iný, ako odporca uviedol vo svojej výpovedi. Štúdium ukončoval kvôli komfortu s cestovaním či kvôli vlastnému rozhodnutiu. Po objektívne bezdôvodnom ukončení jedného štúdia, si zvolil odporca štúdium na Akadémii médií v Bratislave, kde podľa informácií dostupných na internete vychádza ročný poplatok za štúdium 2.000 €, čo nezodpovedá v kontexte celej situácie zodpovednému prístupu odporcu k svojmu životu a stavu. 8. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že predchádzajúce štúdium na vysokých školách ukončil z dôvodu náročnosti štúdia, cestovania a straty akreditácie školy. V súčasnej dobe študujem na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Fakulta masmediálnej komunikácie, kde mám záujem naďalej pokračovať v štúdiu. Jeho cieľom je študovať na takej vysokej škole, kde po jej ukončení vidí predpoklad uplatnenia sa v zamestnaní. A to najmä z dôvodu, aby si našiel prácu, ktorá bude schopná uživiť jeho, resp. jeho budúcu rodinu a v prípade potreby poskytnúť aj finančnú pomoc svojmu otcovi, teda navrhovateľovi. Nechce ohroziť zdravotnú a finančnú existenciu otca. Preto sa rozhodol, že aj napriek tomu, že finančná čiastka 130 eur zasielaná ako výživné, by mu pri štúdiu veľmi pomohla, bude hľadať zákonné spôsoby ako túto sumu nahradiť tak, aby navrhovateľ, teda jeho otec, mu ju nemusel zasielať, čím sa podľa jeho vyjadrenia zlepší jeho zlá finančná situácia. Hodnotenie odvolacieho súdu 9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie otca bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že rozsudok súdu je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle zákona č. 160/ 2015 Z.z. (ďalej len „“) .

Podľa zákona o rodine (ďalej len „“) pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 10. Zákon o rodine v ustanovení ods. l vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami. 11. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je daná priamo zo zákona a trvá do doby, kým deti nie sú schopné sa sami živiť. Základným hmotnoprávnym kritériom pre vznik práva na výživné oprávneného je danosť jeho potreby (tzv. stav odkázanosti na výživu), resp. neschopnosť sám sa živiť. Samotné kritérium neschopnosti sám sa živiť je potrebné definovať tak, že oprávnený nedisponuje žiadnym vlastným príjmom, alebo disponuje príjmom tak nízkym, že nepostačuje pokryť jeho potreby. Schopnosť samostatne sa živiť znamená, že dieťa je schopné samostatne uspokojovať všetky svoje potreby, a to hmotné, kultúrne a ďalšie vrátane potreby bytovej z trvalého príjmu finančných prostriedkov, z ktorých svoje potreby uhrádza. 12. Otec v odvolaní namieta správnosť záveru súdu o existencii jeho vyživovacej povinnosti voči plnoletému synovi. Má za to, že vzhľadom k tomu, že syn býva s matkou, rozvrh mu umožňuje vykonávať popri štúdiu zárobkovú činnosť. Syn má niesť ekonomickú zodpovednosť za to, že sa rozhodol ukončovať a znova začínať štúdium na vysokej škole. V prejednávanom prípade je zrejmé, že odporca je študentom dennej formy vysokoškolského štúdia a svojim štúdiom si zvyšuje kvalifikáciu a možnosti uplatniť sa v ďalšom živote. Skutočnosť, že v krátkom období po začatí štúdia toto ukončil, zamestnal sa, pričom v predmetnom. Vyživovacia povinnosť (z uhla pohľadu prípravy dieťaťa na povolanie) končí dosiahnutím prvého najvyššieho stupňa vzdelania v bežnom vzdelávacom procese (prvá ukončená vysoká škola alebo univerzita). Rozhodnutie dieťaťa po skončení jednej vysokej školy pokračovať v štúdiu na druhej vysokej škole už nezakladá povinnosť ďalšieho vyživovania. Dieťa dosiahlo vo zvolenom odbore najvyšší možný stupeň vzdelania, a je teda pripravené živiť sa ďalej samé...... Aj v prípade, že dočasne zanikne povinnosť plniť výživné, nakoľko nie sú splnené predpoklady pre jeho existenciu - napríklad dieťa je už schopné samé sa živiť - môže sa, ak dôjde k zmene týchto podmienok, vyživovacia povinnosť obnoviť. Tento charakteristický znak vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sa nazýva elasticita. Praktickým príkladom môže byť prípad, ak sa dieťaťu, ktoré sa samé živilo, zmení zdravotný stav tak, že nemôže pracovať a neexistuje iný spôsob adekvátneho zabezpečenia jeho výživy (napr. dávkami sociálneho alebo nemocenského poistenia) (PAVELKOVÁ, Bronislava. []. In: PAVELKOVÁ, Bronislava. Zákon o rodine.. 2. vydanie. Bratislava: Nakladatelství C. H. Beck, 2013, ISBN 978-80-89603-15-2.) Odvolací súd má v zhode so záverom súdu prvej inštancie za to, že je potrebné doktrínu elasticity výživného aplikovať aj v prejednávanej veci. V prejednávanej veci má odvolací súd za to, že súd správne vyhodnotil existenciu vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľovi. Navrhovateľ, ktorý síce dovŕšil plnoletosť, študuje na strednej škole a pripravuje sa na budúce povolanie. Býva v študentskom domove, má náklady na ubytovanie a stravu a výdavky so štúdiom. 13. Vo vzťahu k námietke, že navrhovateľ má možnosť mať príjem z brigádnickej činnosti odvolací súd udáva, že akceptovaním výkladu súdu, že do príjmov dieťaťa je potrebné zahrnúť finančné prostriedky získané jeho vlastným pričinením, prípadne vo forme sociálnej dávky by mohlo dochádzať až k takým absurdným situáciám, že otec by bol súdom prakticky zbavený povinnosti platiť výživné s odôvodnením, že potreby dieťaťa sú v plnom rozsahu uspokojené. ( porovnaj napr. Nález ÚS ČR z 21. 4. 2011). Je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľ sa denným štúdiom na vysokej škole pripravuje na budúce povolanie a teda nemá schopnosť sa sám živiť, je odkázaný na výživné zo strany rodičov, ktorí sa majú na jeho výžive podieľať podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. 14. Navrhovateľ namieta, že súdom určená výška výživného je neprimeraná jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. 15. Odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že v zmysle platnej zákonnej úpravy je výška výživného otázkou individuálneho posúdenia v každom prejednávanom prípade. Napriek uvedenému, vychádzajúc z rozhodovacej praxe súdov v poslednom období by sa výživné rodiča malo pohybovať v rozpätí 20 - 30% jeho priemerného čistého mesačného príjmu (samozrejme s možnosťou rôznych modifikácií najmä v závislosti na počte vyživovacích povinností či potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb). Hoci na území SR neexistuje tabuľková úprava výšky výživného, z ktorej by bolo

možné vychádzať, je možné ako pomocné kritérium vzhľadom na podobnosť právneho prostredia pri určovaní jeho výšky zobrať do úvahy materiál Ministerstva spravodlivosti ČR z roku 2010 pod názvom „Doporučená výchozí rozmezí pro stanovení výše výživného za účelem sjednocení rozhodovací praxe soudů v otázkách výživného na nezaopatřené děti“ (https://justice.cz/web/msp?clanek=opatrovnicka- agenda), podľa ktorého vekovej kategórii oprávneného dieťaťa nad 18 a viac rokov zodpovedá 19 - 25 % čistého príjmu povinného rodiča. Je stanovená spodná a horná hranica, pričom spodná hranice bude využitá najmä v prípadoch, kedy povinný má viac ako jednu vyživovaciu povinnosť. 16. V prejednávanom prípade súd ustálil príjem otca podľa , ods. 1 na sumu 890 Eur mesačne. Kritériám uvedeným v predchádzajúcom odseku podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá stanovenie výživného vo výške 130 Eur mesačne, ktoré predstavuje 14,6 % čistého príjmu otca, čo aj pri zohľadnení skutočnosti, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť zodpovedá podľa názoru odvolacieho súdu zákonným kritériám, keďže jeho výška je pod dolnou hranicou príslušnej vekovej kategórie. Navyše odvolací súd poukazuje na to, že predmetom konanie je posúdenie existencie vyživovacej povinnosti a nie prieskum jej výšky, ktorej ustálenie bolo predmetom konania c čase jeho poslednej úpravy. 17. Za daného stavu odvolací súd nevzhliadol opodstatnenosť podaných odvolacích dôvodov. Súd prvej inštancie dospel pri rozhodovaní k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil, preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. v spojení s ust. . 18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle ust. . 19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).