Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_1C-25-2017.pdf
PDF · 123.03 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/25/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Katarínou Krochtovou v spore žalobkyne: E.. R. G., S.. H., F.. XX.XX.XXXX, T. J.. D. XXX/XX, XXX XX T., zast. JUDr. Ľubomír Hudák, advokát so sídlom Mierová 87, 066 01 Humenné, Žižkova 19, 040 01 Košice, proti žalovanému: O.. E. G., F.. XX.XX.XXXX, T. G. XX, XXX XX T., o zaplatenie sumy 2.738,01 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 2.575,53 Eur spolu s 8,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.575,53 Eur od 09.10.2019 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 88,14 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.07.2017 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 1.760,25 Eur s príslušenstvom titulom úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu č. 1 nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu - obytný blok I. - X, vchod XX, ul. J.. D., T., postaveného na parcele č. CKN XXXX/XX, zapísaného na LV č. XXXX, okres Bardejov, obec Bardejov, k. ú. Bardejov.
2. Žalobkyňa v žalobe dôvodila tým, že ich manželstvo so žalovaným súd rozviedol rozsudkom sp. zn. 4P/60/2015 zo dňa 22.10.2015, právoplatným dňa 22.10.2015, čím zaniklo aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“). Manželia tak ostali bezpodielovými spoluvlastníkmi označeného bytu, ktorý obývala žalobkyňa spolu s postihnutou dcérou a žalovaným, ktorý odmietal platiť 1 úhrad spojených s užívaním bytu. Zároveň uviedla, že od 10/2015 do 06/2016 jej žalovaný platil sumu 100,00 Eur mesačne, čo ale nezodpovedá 1 mesačných nákladov. Od 07/2016 jej prestal úplne prispievať na úhrady. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukázala na § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa ktorého vlastníci bytov a nebytových priestorov sú povinní uhrádzať finančné prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu. Žalobkyňa ďalej dôvodila tým, že mesačný zálohový predpis na byt znie na sumu 173,62 Eur mesačne, platby za médiá predstavujú 53,10 mesačne a televízia a internet predstavujú mesačnú platbu v sume 30,30 Eur. Žalobkyňa za obdobie od 01.10.2015 do 30.06.2017, t. j. za 21 mesiacov zaplatila sumu 5.320,50 Eur, z toho polovica pripadajúca na žalovaného predstavuje sumu 2.660,25 Eur, ktorá po odpočítaní prijatých platieb žalovaného za obdobie od 10/2015 do 06/2016 v celkovej sume 900,00 Eur činí sumu 1.760,25 Eur, ktorú si žalobkyňa pôvodne uplatnila. Žalobkyňa si uplatnila aj úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne z dlžnej sumy a nárok na náhradu trov konania.
3. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 12.09.2017, v ktorom uviedol, že nároky žalobkyne neuznáva, nie je jej nič dlžný a v rozhodnom období jej prispieval na platby sumou 100,00 Eur mesačne a to z dôvodu, že sa domnieva, že na úhradách za byt sa mali podieľať aj ďalší členovia ich domácnosti. Okrem toho žalovaný vyslovil názor, že mal iné výdavky (napr. komunálny odpad, daň z nehnuteľností, elektr. prípojku na chate, poistenie domácnosti, poistenie chaty, a pod.), ktoré je potrebné započítať oproti nároku žalobkyne.
4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podaní doručenom súdu dňa 09.02.2018. Uviedla, že vyjadrenia žalovaného považuje za účelové a nedôvodné a taktiež dodala, že neakceptuje žiadne započítanie pohľadávok tak, ako tvrdil žalovaný. Opätovne zdôraznila ustanovenie § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. a dodala, že za obdobie od 01.10.2015 do 31.01.2018 jej žalovaný dlhuje na platbách za byt sumu 2.702,48 Eur. Na základe toho žiadala, aby súd pripustil zmenu žaloby tak, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 2.702,48 Eur s 8,00 % ročným úrokom z omeškania.
5. Na vyjadrenie žalobkyne reagoval žalovaný podaním doručeným súdu dňa 10.10.2018. Žalovaný uviedol, že žiada, aby žalobkyňa predložila listinné dôkazy týkajúce sa konečného vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za roky 2016 a 2017. Tiež uviedol, že okrem spoluvlastníctva bytu, sú spoluvlastníkmi aj záhrady o výmere 2987 m2, zapísanej na LV č. XXX, pričom všetky náklady, ktoré sa týkajú obhospodarovania a udržiavania tejto nehnuteľnosti, platí on. Zároveň uviedol, že po rozvode manželstva bol nútený nájsť si vlastné bývanie, v roku 2017 si zakúpil 2-izbový byt a k 01.02.2018 sa z bytu na ul. J.. D. XX v Bardejove odsťahoval. Vo vzťahu k rozšíreniu žaloby uviedol, že voči žalobkyni si uplatňuje ďalšie zápočty, k čomu predložil vlastné výpočty, ako aj listinné dôkazy, ktoré podľa neho majú preukazovať jeho výdavky spôsobilé na zápočet (výdavky na prípojku, doklady o platbe za elektrinu, doklady o platbe poistenia domácnosti a chaty, platby za komunálny odpad a daň z nehnuteľností). Z uvedených dôkazov podľa názoru žalovaného vyplýva, že voči žalobkyni nemá žiadne nedoplatky, dokonca je v preplatku so sumou 632,00 Eur.
6. V podaní doručenom súdu dňa 13.12.2018 žalovaný súdu oznámil, že ich dcéra dňa 15.10.2018 zomrela, o čom predložil úmrtný list. Tiež uviedol, že od smrti dcéry žalobkyňa obýva predmetný byt na ul. J.. D. XX v Bardejove sama a z tohto dôvodu by mu mala platiť nájom za užívanie jeho polovice bytu, pričom bežný nájom za 1-izbový byt sa pohybuje na úrovni 250,00 Eur mesačne. V ďalšom podaní doručenom súdu dňa 07.05.2019 žalovaný poukázal na to, že v byte bývali istý čas aj ich už dospelí synovia, pričom Q. by sa mal podieľať na týchto platbách, keďže v období od 16.09.2014 do 25.01.2017 pracoval v Košiciach a chodieval domov do Bardejova a v období od 26.01.2017 do 30.07.2017 bol evidovaný na ÚPSVaR Bardejov. Žalovaný bol toho názoru, že od 10/2015 byt užívali tri dospelé osoby s vlastným príjmom (on, žalobkyňa, ich dcéra R.) a v istom období aj syn Q.. Pre krátkodobosť pobytu syna E. (žijúceho v Kanade) na Slovensku, jeho do povinnosti uhrádzať platby za byt nezapočítal. Žalovaný k vyjadreniu opäť predložil vlastné výpočty.
7. K podaniam žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podaní doručenom súdu dňa 16.05.2019, v ktorom okrem iného uviedla, že nesúhlasí s požiadavkou žalovaného, aby mu platila nájom za užívanie jeho časti bytu, nakoľko žalovaný dobrovoľne opustil byt a nikto mu nebráni a nebránil užívať predmetný byt, resp. žalovaný nepredložil žiaden dôkaz o tomto tvrdení. Ak teda žalovaný navrhuje, aby mu žalobkyňa zaplatila nájom za užívanie jeho časti bytu, v tomto smere navrhujú vykonať znalecké dokazovanie, resp. vyžiadať odborné vyjadrenie na preukázanie reálnej ceny nájmu. Žalobkyňa opätovne nesúhlasila so započítaním pohľadávok, uviedla, že v žiadnom prípade nemožno započítať výživné na ich dcéru a podľa žalobkyne nemožno započítať ani ďalšie pohľadávky žalovaného, ktoré podľa nej nesúvisia s predmetom tohto konania. K tvrdeniam žalovaného navrhla vypočuť ako svedkov oboch ich synov E. I. Q.. Opätovne zdôraznila, že platby spojené s užívaním bytu majú povinnosť uhrádzať jeho vlastníci, ktorými sú ona a žalovaný.
8. V podaní doručenom súdu dňa 31.05.2019 žalobkyňa zotrvala na doterajších vyjadreniach a navrhla pripustenie zmeny žaloby, čo odôvodnila tým, že hoci sa žalovaný z bytu odsťahoval, stále je jeho spoluvlastníkom a musí sa podieľať na platbách do fondu prevádzky, údržby a opráv. Podľa mesačného zálohového predpisu tieto platby mesačne predstavujú výšku 67,91 Eur, z toho 1 pripadá na žalovaného v sume 33,95 Eur, čo za 17 mesiacov, teda od 01.02.2018 do 30.06.2018 predstavuje sumu 577,23 Eur.
Po zohľadnení preplatkov za byt za roky 2016 a 2017 si žalobkyňa voči žalovanému uplatnila nárok na zaplatenie sumy 2.864,26 Eur spolu s 8,00 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy a v zmysle uvedeného navrhla pripustiť zmenu žaloby.
9. Dňa 10.09.2019 žalovaný doručil súdu podanie, v ktorom uviedol, že pokiaľ ide o mesačné platby za internet, neakceptuje mesačné úhrady v sume 30,30 Eur, ale akceptuje len základnú ponuku v sume 10,00 Eur mesačne. Okrem toho žalovaný tvrdil, že voči žalobkyni nemá žiadne nedoplatky, pričom podľa vlastných výpočtov a zápočtov dlhuje ona jemu, on si však žiaden nárok voči nej neuplatňuje, žiada len, aby súd žalobu zamietol.
10. Súd vo veci nariadil pojednávania, ktoré sa uskutočnili v dňoch 15.04.2019, 07.06.2019, 03.09.2019 a 09.10.2019. Na pojednávaniach sa zúčastnili strany sporu, resp. na strane žalobkyne jej právny zástupca a v čase trvania plnej moci aj právny zástupca žalovaného. Na pojednávaní dňa 09.10.2019 súd pripustil zmenu žaloby, ktorou si žalobkyňa voči žalovanému uplatnila nárok na zaplatenie sumy 2.738,01 Eur spolu s 8,00 % ročným úrokom z omeškania od 09.10.2019 do zaplatenia a trovy konania v rozsahu 100 %. Na tomto pojednávaní súd vyhlásil rozsudok vo veci samej.
11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, listom vlastníctva č. XXXX a č. XXX, mesačným zálohovým predpisom platieb a úhrad za plnenia súvisiace s výkonom správy, konečnými vyúčtovaniami nákladov spojených s užívaním a správou bytu za roky 2015, 2016 a 2017, s výpismi z účtu preukazujúcimi platby za internet, byt a SIPO, listinnými dôkazmi predloženými žalovaným o vlastných výpočtoch a zápočtoch, listinnými dôkazmi o prijatí platieb za byt od žalovaného v celkovej sume 900,00 Eur, písomnými vyjadreniami strán sporu, listinnými dôkazmi predloženými žalovaným o jeho výdavkoch, ktoré žiadal započítať oproti nároku žalobkyne (poistenie domácnosti, poistenie chaty, úhrady za komunálny odpad, úhrady za daň z nehnuteľností, za prípojku na chatu), úmrtným listom nebohej dcéry strán sporu, prednesmi strán sporu, resp. ich právnych zástupcov na pojednávaní, ako aj ďalšími s vecou súvisiacimi listinnými dôkazmi.
12. Na pojednávaniach žalobkyňa trvala na podanej žalobe, pričom nároky žalovaného týkajúce sa zápočtu pohľadávok popierala s tým, že nesúvisia s uplatneným nárokom. Zároveň navrhla pripustenie zmeny žaloby na sumu 2.738,01 Eur spolu s 8,00 % ročným úrokom z omeškania z uplatnenej sumy od 09.10.2019 do zaplatenia. Tiež popierala tvrdenia žalovaného, ktorý prejavil snahu podieľať sa na platbách za internet len v sume 10,00 Eur mesačne, zatiaľ čo mesačná úhrada predstavovala sumu 30,30 Eur. V tejto súvislosti dodala, že žalovaný riadne užíval internet. Tiež popierala tvrdenia žalovaného, aby mu bránila v prístupe do bytu po jeho odchode od 01.02.2018. Uviedla, že zámky na byte vymenila z dôvodu, že ju o to požiadala asistentka ich dcéry, aby žalovaný niečo z bytu neodniesol. Žalovaný ju však o vymenené kľúče od bytu nikdy nežiadal. Pokiaľ ide o pripustenie zmeny žaloby, v tejto súvislosti žalobkyňa argumentovala tým, že nárok predstavuje okrem polovice úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu do 31.01.2018 aj nárok na polovicu úhrad do fondu prevádzky, údržby a opráv od 01.02.2018 do 30.09.2019 (t. j. 20 x 33,95 Eur), pričom v listinnom dôkaze predloženom na pojednávaní žiadala priznať uvedený nárok do 09.10.2019, čo celkovo tvorilo sumu v návrhu na pripustenie zmeny žaloby vo výške 2.738,01 Eur. Zároveň z uplatneného nároku odpočítala preplatky za byt za roky 2015, 2016 a 2017, zohľadnila platby žalovaného za poistenie domácnosti za roky 2015, 2016 a 2017 (na ňu pripadá 8,46 Eur, t. j. 5,64 x 3/2). Taktiež nárok ponížila o platby za odpad za roky 2015, 2016 a 2017 (t. j. sumy 54,02 Eur, 47,32 Eur a 62,50 Eur). Tak jej vyšla suma 2.738,01 Eur.
13. Na pojednávaniach žalovaný trval na započítaní pohľadávok vo vzťahu k nároku žalobkyne, trval na tom, že je potrebné započítať úhrady, ktoré za užívanie bytu žalobkyni uhradil v celkovej sume 900,00 Eur, že je tiež potrebné započítať výživné na ich dcéru a ďalej aj výdavky, ktoré vynaložil na obhospodarovanie ich ďalšej spoločnej nehnuteľnosti (záhrady, chaty a pod.). Tiež navrhoval, aby súd zohľadnil skutočnosť, že po 15.10.2018, teda po smrti ich dcéry, byt obývala žalobkyňa sama, užívala aj jeho časť bytu, a preto žiadal započítať za toto nadužívanie bytu sumu 125,00 Eur mesačne, na inom mieste až sumu 150,00 Eur mesačne. Uviedol, že potom, čo opustil byt vo februári 2018, do bytu nemal prístup, keďže žalobkyňa vymenila zámky a on navštevoval dcéru len v jej prítomnosti. Okrem toho žiadal, aby žalobkyňa predložila preplatky za elektrinu za rozhodné obdobie, na čo ho však súd poučil, že lehota na prostriedky procesného útoku a obrany uplynula dňa 30.06.2019. Žalovaný vyslovil názor, že všetko, čo žiadal započítať, preukázal, že podľa týchto jeho výpočtov je v pluse, žalobkyni nič nedlží, nič od nej nežiada, len žiada, aby súd žalobu zamietol.
14. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
15. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
16. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
17. Podľa § 148 ods. 1 OZ Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
18. Podľa § 7b ods. 1 prvej vety zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom k 22.10.2015 (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“) vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní uhrádzať finančné prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia.
19. Podľa § 10 ods. 1 prvej vety zákona č. 182/1993 Z. z. vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
20. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
21. Podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka Započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.
22. Podľa § 76 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
23. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
25. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.01.2013) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
26. Podľa zistení súdu sú žalobkyňa a žalovaný bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. 1 nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu - obytný blok I. - X, R. XX, K.. J.. D., T., postaveného na parcele č. CKN XXXX/XX, zapísaného na R. Č.. XXXX, k. ú. Bardejov, obec Bardejov, okres Bardejov, v podiele 1/1.
27. Podľa mesačného zálohového predpisu sú úhrady za plnenia spojené s užívaním tohto bytu celkovo 173,62 Eur mesačne. Z toho platby do fondu prevádzky, údržby a opráv predstavujú sumu 67,91 Eur mesačne.
28. Podľa dokladov SIPO predstavujú platby za elektrinu a plyn v tomto byte celkovo sumu 53,10 Eur mesačne.
29. Podľa výpisov z účtu predložených žalobkyňou (vedený vo VÚB č. 3331766258) je mesačná platba za služby dodané Slovak Telekom vo výške 31,70 Eur (žalobkyňa tvrdila sumu 30,30 Eur).
30. Podľa konečného vyúčtovania nákladov spojených s užívaním a správou bytu bol preplatok za rok 2015 v sume 358,69, preplatok za rok 2016 v sume 354,64 Eur a preplatok za rok 2017 v sume 476,26 Eur.
31. Za obdobie od 10/2015 do 06/2017 žalovaný k rukám žalobkyne uhradil na platbách spojených s užívaním bytu celkovo sumu 900,00 Eur, čo vyplýva z predložených potvrdení. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná.
32. Podľa LV č. XXX, k. ú. Bardejov, okres Bardejov, obec Bardejov, sú žalobkyňa a žalovaný bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, parcela č. XXXX/X, Z. R. XXXX E. - Q. Q. H., v podiele 1/1.
33. Žalovaný predložil faktúru č. 160 426 016, ktorou mu dodávateľ P. I. - L.. L.. B.., I.. J. XXXX/X, T. fakturoval dňa 26.04.2016 sumu 240,00 eur za: „vypracovanie projektovej dokumentácie a revíziu EZ pre tri odberné miesta: 1. O.. G. E., X. U. D. I. X. G. R.. Túto sumu uhradil žalovaný dodávateľovi príkazom na úhradu prostredníctvom účtu v UniCredit Bank dňa 02.05.2016 v sume 240,00 Eur (č. l. 86 - 87 spisu). Žalovaný žiadal sumu pripadajúcu na žalobkyňu vo výške 80,00 Eur (t. j. 240,00 Eur delené 3 osoby) započítať voči pohľadávke žalobkyne.
34. Žalovaný predložil listinné dôkazy, ktorými bol vyrubený miestny poplatok za komunálny odpad k 23.10.2017 v sume 93,76 Eur + príjmový pokladničný doklad na sumu 93,76 Eur (č. l. 98 -99 spisu), miestny poplatok za komunálny odpad za obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2016 v sume 81,03 Eur + príjmový pokladničný doklad na sumu 81,03 Eur (č. l. 104 - 105 spisu), miestny poplatok za komunálny odpad za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015 v sume 81,03 Eur bez pokladničného dokladu (č. l. 106 spisu), rozhodnutie o vyrubení dane z nehnuteľností za rok 2017 na sumu 27,43 Eur + príjmový pokladničný doklad (č. l. 100 - 101 spisu), rozhodnutie o vyrubení dane z nehnuteľností za rok 2016 na sumu 26,95 Eur + príjmový pokladničný doklad (č. l. 102 - 103 spisu) a rozhodnutie o vyrubení dane z nehnuteľností za rok 2015 na sumu 25,86 Eur bez pokladničného dokladu.
35. Súd mal za dostatočne preukázané, že žalobkyňa ako bezpodielová spoluvlastníčka bytu na ul. J.. D. XX R. T. platila za obdobie od 22.10.2015 do 31.01.2018 plnenia spojené s užívaním bytu a platby do fondu prevádzky, údržby a opráv sumou 173,62 Eur mesačne, platby SIPO v sume 53,10 Eur mesačne a platby za internet a televíziu v sume 30,30 Eur mesačne (takúto sumu žalobkyňa tvrdila, hoci z predložených listinných dôkazov vyplýva suma 30,70 Eur). O tom súdu predložila listinné dôkazy v podobe výpisov z účtu. Tvrdenie žalobkyne, že tieto platby uhradila, nebolo medzi stranami sporné. Súd mal z predloženého LV č. XXXX za preukázané, že žalovaný bol v rozhodnom období bezpodielovým spoluvlastníkom bytu, a preto bol v zmysle § 7b ods. 1 a § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. povinný platiť popri žalobkyni polovicu uvedených úhrad. Keďže k 01.02.2018 sa žalovaný z predmetného bytu odsťahoval, žalobkyňa už od neho nepožadovala polovicu úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu, ale požadovala už len polovicu úhrad za platby do fondu prevádzky, údržby a opráv, ktoré plnenie je v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. viazané na vlastníka bytu, ktorým žalovaný v rozhodnom období a v čase vyhlásenia rozsudku nepochybne bol.
36. Na základe toho súd žalobkyni priznal nárok na zaplatenie sumy 2.575,53 Eur. Táto suma pozostáva z: platieb za byt za obdobie od 10/2015 do 01/2018, t. j. 28 mesiacov x 173,62 Eur (mesačný zálohový predpis) plus 28 mesiacov x 53,10 Eur (doklad SIPO) plus 28 mesiacov x 31,30 Eur (platby za internet Slovak Telekom), t. j. 7.196,56 Eur, pričom na jedného spoluvlastníka pripadá suma 3.598,28 Eur. Od toho súd odrátal platby prijaté žalobkyňou od žalovaného v celkovej sume 900,00 Eur, ako aj preplatky
v súvislosti s konečným vyúčtovaním za byt za roky 2015, 2016 a 2017, v celkovej sume 594,80 Eur (celková suma preplatkov predstavuje 1.189,59 Eur, a to delené 2). K tomu bolo potrebné pripočítať nárok žalobkyne v súvislosti s rozšírením žaloby o sumu platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv za obdobie, keď sa žalovaný vysťahoval z bytu, ktorého bol stále spoluvlastníkom, teda od 02/2018 do 10/2019, čo predstavuje 21 mesiacov x 33,95 Eur (polovica zo sumy 67,91 Eur), t. j. sumu 712,95 Eur. Od toho je potom potrebné odpočítať sumy, ktoré žalobkyňa voči žalovanému uznala, a teda sumu 8,46 Eur (poistenie domácnosti za 3 roky, t. j. 5,64 Eur x 3 delené 2), výdavky žalovaného za komunálny odpad za roky 2015, 2016 a 2017 v celkovej sume 163,84 Eur (81,03 Eur + 70,98 Eur + 93,76 Eur, pričom uznala jeho nárok na 2/3 z celkového súčtu, nakoľko komunálny odpad pripadajúci na jej vrub rátala aj na ešte žijúcu dcéru Vieru). Napokon od sumy súd odpočítal ešte sumu 80,00 Eur v zmysle navrhovaného zápočtu žalovaného tak, ako vyplýva z bodu 33. odôvodnenia tohto rozsudku a taktiež ako spôsobilé na zápočet súd uznal aj pohľadávky žalovaného za daň z nehnuteľností za roky 2016 a 2017, čo na žalobkyňu pripadá 27,19 Eur. Na základe toho žalobkyňa má nárok na zaplatenie sumy 2.575,53 Eur s 8,00 % úrokom z omeškania od 09.10.2019 do zaplatenia. Keďže povinnosť žalovaného ako bezpodielového spoluvlastníka prispievať na plnenia spojené s užívaním bytu a úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv preukázateľne vznikol pred 01.02.2013, súd priznal žalobkyni nárok na úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne z dlžnej sumy, a to s poukazom na § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka za použitia § 3 ods. 1 a § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.
37. Súd konštatuje, že ostatné listinné dôkazy, ktoré žalovaný predložil a žiadal sumy tam uvedené započítať oproti nároku žalobkyne buď neobsahovali doklad o zaplatení konkrétnej sumy, čo znamená, že žalovaný nepreukázal, že o danú sumu sa mu zmenšil majetok, hodnoverne nepreukázal takýto výdaj (napr. rozhodnutie o vyrubení dane z nehnuteľnosti za rok 2015 na sumu 25,86 Eur bez pokladničného dokladu, č. l. 107 spisu), nedalo sa z nich určiť akým spôsobom doklad súvisí so žalobkyňou (napr. doklad o zaplatení sumy 30,01 Eur za benzín, č. l. 152 spisu), respektíve šlo o vlastné, ničím nepodložené výpočty žalovaného.
38. Pokiaľ ide o pohľadávku spôsobilú na zápočet, za takú súd vyhodnotil aj preplatok za byt za rok 2015 vo výške 1, a nie len za 3 mesiace, ako navrhovala žalobkyňa v listinnom dôkaze (č. l. 173) predloženom na pojednávaní dňa 09.10.2019. Súd totiž nepovažuje za spravodlivé, aby sa žalovaný podieľal na preplatkoch len za 3 mesiace roka 2015, ale na polovici, keďže so žalobkyňou v danom čase byt obaja riadne ako bezpodieloví spoluvlastníci užívali. Na tomto nemení nič ani zistenie, že manželstvo strán sporu bolo právoplatne rozvedené dňa 22.10.2015.
39. Pokiaľ žalovaný argumentoval tým, že úhrady spojené s užívaním bytu je potrebné rozpočítať na všetky plnoleté osoby žijúce v domácnosti s vlastným príjmom (žalobkyňa, žalovaný, isté obdobie syn Tomáš a nebohá dcéra Viera), súd tomuto argumentu neprisvedčil, a to s poukazom na § 7b ods. 1 a § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., z ktorých ustanovení vyplýva, že táto povinnosť uhrádzať plnenia a platby do fondu prevádzky, údržby a opráv svedčí vlastníkom bytu, ktorými v rozhodnom období a v čase vyhlásenia rozsudku boli žalobkyňa a žalovaný v podiele 1/1.
40. Okrem toho žalovaný navrhol voči nároku žalobkyne započítať aj polovicu prípadných preplatkov titulom platieb za elektrinu, čo predniesol až na pojednávaní dňa 09.10.2019. Súd však navrhovaný dôkaz nevykonal z dôvodu, že strany sporu boli poučené o tom, že prostriedky procesného útoku a obrany môžu uplatniť najneskôr do 30.06.2019. Uvedený návrh teda žalovaný predniesol po lehote, a preto mu súd nevyhovel s poukazom na zásadu sudcovskej koncentrácie konania (§ 153 CSP).
41. Pokiaľ žalovaný navrhol voči nároku žalobkyne započítať aj platby titulom výživného pre ich dcéru, zápočet týchto pohľadávok vzhľadom na popieranie takéhoto zápočtu zo strany žalobkyne, ako aj s poukazom na § 76 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. rodine, súd nemohol vykonať.
42. Žalovaný tiež navrhol, aby titulom platieb za internet súd priznal žalobkyni len nárok na zaplatenie sumy 10,00 Eur mesačne s odôvodnením, že on sa nemieni podieľať na platbách za internet za rozšírenú ponuku programov, keďže on tieto služby nevyužíval. V tejto súvislosti súd konštatuje, že prezentované tvrdenia žalovaný účinne nevyužil na svoju obranu, keďže súdu nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by svedčil o pravdivosti a hodnovernosti jeho tvrdení.
43. Súd taktiež neprisvedčil argumentu žalovaného o zápočet sumy 125,00 Eur, resp. 150,00 Eur mesačne titulom nadužívania bytu žalobkyňou za obdobie, keď po smrti dcéry (t. j. po 15.10.2018) užívala byt sama. Žalovaný v tejto súvislosti svoj nárok nijako nezdôvodnil a nepredložil k tomu relevantný dôkaz (napr. vyjadrenie kompetentného subjektu o reálnej výške nájomného v daných podmienkach). Opäť išlo len o subjektívne tvrdenie žalovaného, ktoré sa pohybovalo len v rovine dohadov bez reálneho základu.
44. V súvislosti s rozsiahlou a obsažnou argumentáciou žalovaného, súd poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), v ktorej sa zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303A, s. 12, bod 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303B; Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).
45. Pridržiavajúc sa uvedeného je súd toho názoru, že prihliadol a vysporiadal sa so všetkými argumentmi strán sporu, ktoré súviseli s predmetom sporu a ktorých povaha a charakter si to vyžadovali.
46. V naznačených súvislostiach súd poukazuje aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v ktorej súd vyslovil, že integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (napr. II. ÚS 449/2015).
47. O trovách konania vo veci samej súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V konečnom dôsledku bola v spore úspešnejšia žalobkyňa, ktorej patrí náhrada trov konania po odpočítaní neúspechu v konaní (5,93 %), od jej úspechu v konaní (94,07 %), a to v rozsahu 88,14 % z celkových trov konania, na ktoré by mala nárok pri plnom úspechu.
48. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.