Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-416-2018.pdf
PDF · 121.75 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/416/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Gizely Majerčák v spore žalobkyne Z. G., G.. X. XX. XXXX, C., I. XX, zast. JUDr. Tiborom Šafárikom, advokátom, Advokátska kancelária, Košice, Štúrova 20, proti žalovanému Mesto Košice, Košice, Tr. SNP 48/A, o zaplatenie ušlého zisku 4.000 eur istiny, o odvolaní žalovaného proti rozsudku 24C/3/2018-35 z 8. 3. 2018 Okresného súdu Košice I
rozhodol:
M e n í rozsudok tak, že žalobu z a m i e t a.
Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 57,8 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd") rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 4.000 eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobkyni priznal náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 75.54 %.
2. Žalobkyňa sa pôvodnou žalobou, doručenou súdu 3. 10. 2013 domáhala voči žalovanému uloženia povinnosti vykonať kompletnú úplnú opravu zadných stien objektov na I. Č.. XX Q. C. Č.. XX Z. C. do 10 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň sa domáhala zaplatenia 2.700 eur titulom náhrady škody, pozostávajúcej zo sumy 2.000 eur, ktorú zaplatila titulom poplatku za parkovacie karty z dôvodu, že pre stav, zavinený žalobcom, nemohla využívať parkovacie miesta na predmete svojho vlastníctva a zo sumy 700 eur titulom ušlého zisku, ktorý by mohla získať v prípade, ak by parkovacie miesta, ktoré mala k dispozícii podľa projektovej dokumentácie, mohla prenajímať iným osobám. Konanie bolo pôvodne vedené pod sp. zn. 24C/427/2013. Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom 24C/427/2013-200 z 9. 6. 2015 a zaviazal žalovaného vykonať kompletnú opravu zadných stien objektov na I. Č.. XX Q. C. Č.. XX Z. C. v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, priznal žalobkyni náhradu trov konania proti žalovanému (vo vzťahu k predmetu sporu, vymedzenému v prvom výroku), zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 1.958,34 eur (titulom náhrady skutočnej škody), v časti o zaplatenie sumy 41,66 eur (titulom náhrady skutočnej škody) žalobu zamietol, v prevyšujúcej časti uplatnenej náhrady škody 700 eur (titulom ušlého zisku) vylúčil nárok na samostatné konanie, s tým, že v tomto konaní rozhodne aj o náhrade trov konania v časti uplatnenej náhrady škody. O náhrade škody súd rozhodol vo vzťahu k skutočnej škode uplatnenej vo výške 2.000 eur tak, že žalobkyni priznal sumu 1.958,34 eur a v prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy 41,66 eur žalobu z dôvodu premlčania zamietol. Nárok v časti ušlého zisku (o zaplatenie sumy 700 eur) vylúčil na samostatné konanie, z dôvodu potreby vykonania ďalšieho dokazovania v súvislosti s otázkou trhovej hodnoty nájomného za parkovanie na súkromnom pozemku. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 9 Co/174/2016 z 18. 5. 2017 bol rozsudok v prvom výroku o povinnosti žalovaného vykonať opravu nehnuteľnosti, ako aj vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 1.266,20 eur potvrdený. V zostávajúcej vyhovujúcej časti o zaplatenie sumy
692,14 eur bol rozsudok zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplynulo, že nárok žalobkyne na náhradu škody jej vzhľadom na námietku premlčania možno priznať len za obdobie dvoch rokov spätne od 17. 2. 2015, t.j. od 17. 2. 013. Odvolací súd preto uložil súdu prvej inštancie opätovne posúdiť nárok žalobkyne v zrušenom rozsahu o zaplatenie sumy 692,14 eur, so zreteľom na námietku premlčania. Žalobkyňa, podaním z 25. 10. 2016 s poukazom na závery odvolacieho súdu, zobrala žalobu v časti o zaplatenie sumy 692,14 eur späť z dôvodu, že nárok je premlčaný. Súd konanie v tejto časti zastavil uznesením 24C/427/2013-15 zo 16. 11. 2017. Predmetom konania o vylúčenom nároku ostal nárok na náhradu škody titulom ušlého zisku 700 eur za obdobie od 17. 2. 2013 do 17. 2. 2015, ktorý po vykonanom dokazovaní, na pojednávaní konanom 8. 3. 2018 rozšírila o sumu 3.300 eur a žiadala, aby vzhľadom na trhovú hodnotu nájomného za parkovanie zaviazať žalovaného titulom ušlého zisku na zaplatenie 4.000 eur, na tom skutkovom a právnom základe, že pôvodne uplatnená suma bola len symbolickou hodnotou nájomného a, že aj po rozšírení žaloby si neuplatňuje nájomné v plnej hodnote. Súd pripustil zmenu návrhu uznesením, vyhláseným na pojednávaní 8.3.2018 v prítomnosti oboch sporových strán, mal za to, že doposiaľ vykonané dokazovanie poskytuje podklad aj pre rozhodnutie o rozšírenom nároku. Súd, poukazujúc aj na závery odvolacieho súdu, pokladal základ nároku žalobkyne na náhradu škody za dôvodný. V tomto smere poukázal na výsledky predchádzajúceho dokazovania a odôvodnenie predchádzajúceho rozsudku vo vzťahu k naplneniu všetkých predpokladov pre záver o zodpovednosti žalovaného za vznik škody (protiprávne konanie, škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody, zavinenie). Vykonaným dokazovaním mal za preukázané splnenie všetkých predpokladov pre záver o zodpovednosti žalovaného za vznik škody podľa § 420 v spojení s § 415 Obč. zák. K prvému predpokladu (protiprávne konanie), z výsledkov dokazovania vo vzťahu k prvej časti uplatneného nároku mu nesporne vyplynulo, že žalovaný porušil svoju právnu povinnosť, jednak prevenčnú v zmysle § 415 Obč. zák., podľa ktorého je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a na majetku, konkrétne, že opomenul , resp. zanedbal zabezpečenie základnej ochrany svojho vlastníctva, čím (tak ako to konštatoval Krajský pamiatkový úrad Košice) došlo k vzniku nežiaduceho stavu, k ohrozeniu pamiatkových hodnôt a k prehĺbeniu nevyhovujúceho technického stavu nehnuteľnosti. Ku vzniku škody, vykonaným dokazovaním mu bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa bola vlastníkom dvoch motorových vozidiel, že za prenosnú parkovaciu kartu zaplatila od 9/2011 do 9/2012 500 eur, od 9/2012 do 9/2013 500 eur, od 9/2013 do 9/2014 500 eur a od 9/2014 do 9/2015 500 eur, spolu 2.000 eur, že v takomto rozsahu došlo k zmenšeniu jej majetku. K príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, konštatoval, že sporové strany sú vlastníkmi bezprostredne susediacich nehnuteľností, pričom severná štítová stena budovy na C. F.. Č.. XX vo vlastníctve žalovaného tvorí hranicu medzi pozemkami vo vlastníctve účastníkov konania, konkrétne, z jednej strany po celej dĺžke ohraničuje dvor vo vlastníctve žalobkyne, že keby žalovaný neporušil svoje právne povinnosti a svoje vlastníctvo by riadne zabezpečil realizáciou opravy, resp. sanácie dotknutej steny, opadávajúca omietka by neohrozovala majetok žalobkyne, umiestnený na jej nehnuteľnosti, konkrétne na dotknutom dvore. Ako mu to vyplynulo z projektovej dokumentácie vypracovanej v januári 2006, týkajúcej sa pôdorysu prvého nadzemného podlažia a parkovania, konštatoval, že v predmetnom dvore v časti od vstupu z C. F. bol vytvorený parkovací priestor pre štyri motorové vozidlá, s tým, že pre každé auto sa počíta s parkovacím priestorom o dĺžke 6 m a šírke 2 m. Urobil záver, že vzhľadom na existujúci stav, bola žalobkyňa vylúčená z možnosti využívať jedno zo základných oprávnení vlastníka v zmysle § 123 Obč. zák. a to predmet svojho vlastníctva riadne užívať a nakladať s ním, do ktorého spadá aj právo vec prenajímať iným osobám. Dôvodil, že žalobkyňa uvedenú situáciu riešila zakúpením prenosných parkovacích kariet, ktoré ju oprávňovali na parkovanie motorového vozidla na akomkoľvek prípustnom mieste v Košiciach, že v konečnom dôsledku uvedené znamená, že keby žalovaný nebol porušil svoje povinnosti, ku škode by nebolo došlo, čím je daný bezprostredný vzťah príčiny a následku. Čo sa týka zavinenia, konštatoval, že pre záver o všeobecnej zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 ods. 1 Obč. zák. postačuje zavinenie vo forme nedbanlivosti, že v danom prípade nie je dôvod pochybovať o tom, že žalovaný zavinil vznik škody svojim správaním. Vychádzajúc aj z výsledkov správneho konania (Štátneho pamiatkového úradu Košice) poukázal na to, že žalovaný musel vedieť, že dôsledkom takéhoto správania môže byť škoda spôsobená na majetku žalobkyne, že nepochybne musel vedieť, že môže spôsobiť škodu a pre prípad, že ju spôsobí, bol s tým uzrozumený. Citujúc znenie § 442 ods. 1 Obč. zák. konštatoval, že ušlý zisk predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody; inak povedané, v dôsledku spôsobenia škody nedošlo k zväčšeniu (rozmnoženiu) majetku, hoci sa to pri predpokladanej činnosti, resp. s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať (t.j. strata očakávaného majetkového prínosu). Ušlý zisk možno nahradiť len peňažným plnením. Ako mu to vyplynulo z projektovej dokumentácie vypracovanej v januári 2006, týkajúcej sa pôdorysu prvého nadzemného
podlažia a parkovania, uviedol, že v predmetnom dvore na pozemku vo vlastníctve žalobkyne v časti od vstupu z C. F. bol vytvorený parkovací priestor označený ako časť „C“ pre štyri motorové vozidlá. V konaní zároveň nemal za sporné, že žalobkyňa ako vlastníčka budovy, do ktorej je prístup z predmetného dvora, prenajíma iným osobám byty a nebytové priestory v tejto budove. Žalobkyňa mu predloženými dôkazmi preukázala, že v rozhodnom období tri subjekty, právnické, ako aj fyzické osoby, mali záujem o prenájom parkovacieho miesta od žalobkyne na uvedenom mieste( BIG KEBAB s.r.o., BAL-INVEST s.r.o., M. M.), že teda preukázala nielen hypotetickú možnosť, že by vytvorené parkovacie miesta mohla niekomu prenajímať, ale reálnu možnosť prenajímať tieto miesta konkrétnym záujemcom. Vo vzťahu k príčinnej súvislosti dodal, že nebyť protiprávneho konania žalovaného, ktorým zasiahol do tejto reálnej možnosti, žalobkyňa mohla dosiahnuť majetkový prínos, že vzhľadom na existujúci stav bola vylúčená z možnosti využívať jedno zo základných oprávnení vlastníka v zmysle § 123 Obč. zák. a to nakladať s predmetom svojho vlastníctva, ktoré zahŕňa aj právo vec prenajímať iným osobám. Pre výšku ušlého zisku mal za rozhodujúce, o aký reálne dosiahnuteľný prospech poškodený prišiel, že vychádza sa z čiastky, ktorú by poškodený za obvyklých okolností, nebyť škodovej udalosti, zo svojej činnosti získal. Žalobkyňa mu predloženými dôkazmi preukázala, že traja konkrétni záujemcovia boli pripravení zaplatiť nájomné v konkrétnej výške, že spoločnosť BIG KEBAB s.r.o. bola pripravená zaplatiť za jedno parkovacie miesto nájomné vo výške 1.200 eur ročne; záujem prejavila o dve parkovacie miesta, čo spolu predstavuje ušlý zisk 2.400 eur ročne, že spoločnosť BAL-INVEST s.r.o. bola pripravená zaplatiť za jedno parkovacie miesto nájomné vo výške 1.200 eur ročne a M. M. bol pripravený zaplatiť za jedno parkovacie miesto nájomné vo výške 120 eur mesačne, t.j. 1.440 eur ročne. Konštatoval, že spolu mohla žalobkyňa získať za prenájom štyroch parkovacích miest 5.040 eur ročne a za obdobie dvoch rokov (od 17. 2. 2013 do 17. 2. 2015) 10.080 eur. Súd podotkol, že nájomné vo výške 1.200 eur ročne za jedno parkovacie miesto zodpovedá aj základnej ročnej sadzbe za vyhradené jedno parkovacie miesto v predmetnej zóne v zmysle Prevádzkového poriadku pre zónu plateného parkovania v meste Košice, účinného od 1. 8. 2012, vydaného spoločnosťou EEI s.r.o. so sídlom v Bratislave, Laurinská 18, ktorý je na základe zmluvy uzavretej s Mestom Košice správcom zóny plateného parkovania v meste Košice (1.100 eur). Zdôraznil, že pri rozhodovaní neopomenul, že za rozhodné obdobie od 17. 2. 2013 do 17. 2. 2015 už priznal žalobkyni náhradu škody titulom skutočnej škody, t.j. v rozsahu, v akom došlo k zmenšeniu jej majetku v dôsledku toho, že ona sama, ako vlastníčka motorového vozidla, bola vylúčená z možnosti využívať jedno zo svojich základných oprávnení vlastníka, a to predmet svojho vlastníctva riadne užívať, že skutočnú škodu predstavovali náklady na zakúpenie prenosných parkovacích kariet, ktoré ju oprávňovali na parkovanie jej motorového vozidla na iných miestach, že je zrejmé, že ak priznal žalobkyni nárok na náhradu tejto skutočnej škody za jedno parkovacie miesto, kde mala parkovať so svojim vozidlom, tak v rozhodnom období mohla mať reálne k dispozícii na prenajímanie tretím osobám len tri parkovacie miesta, inak by došlo k duplicite, t.j. za jedno parkovacie miesto by žalobkyňa dostala náhradu škody jednak titulom skutočnej škody a jednak titulom ušlého zisku, čo je vylúčené. Zhrnúc uvedené, urobil záver, že pri hodnote nájmu 1.200 eur za jedno parkovacie miesto ročne, žalobkyni ušiel zisk za tri parkovacie miesta vo výške 3.600 eur ročne, čo za dva roky predstavuje ušlý zisk vo výške 7.200 eur. Poukázal na to, že aj v prípade, že by vychádzal z nižšej hodnoty nájmu v zmysle Prevádzkového poriadku pre zónu plateného parkovania v meste Košice, tak pri hodnote nájmu 1.100 eur za jedno parkovacie miesto ročne, by žalobkyni ušiel zisk za tri parkovacie miesta vo výške 3.300 eur ročne, čo za dva roky predstavuje ušlý zisk vo výške 6.600 eur, že žalobkyňa sa domáhala priznania ušlého zisku v nižšom rozsahu, vo výške 4.000 eur a preto žalobe vyhovel. Obranu žalovaného, že žalobkyňa sa duplicitne domáha toto istého nároku na náhradu škody vo forme ušlého v iných konaniach, považoval za nedôvodnú , že na posúdenie veci nemá vplyv. Uviedol, že žalobkyňa jednak ozrejmila, že nejde o duplicitu, pretože v týchto iných konaniach sa domáha ušlého zisku síce za rovnaké parkovacie miesta, avšak za iné obdobie alebo sa síce domáha ušlého zisku za rovnaké obdobie, avšak za iné miesta, vytvorené v dvorovej časti predmetnej nehnuteľnosti (časť „B“). Konštatoval, že aj za predpokladu, že tvrdenie žalovaného je pravdivé, vzhľadom k tomu, že v týchto iných konaniach súd vo veci zatiaľ nerozhodol, že v tomto konaní nie je daná prekážka litispendencie, ani prekážka res iudicatae (rozhodnutej veci), že naopak, túto obranu si potom žalovaný môže uplatniť v týchto neskôr začatých konaniach. O nároku na náhradu trov rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. Uviedol, že žalobkyňa sa domáhala náhrady škody vo výške 6.000 eur (t.j. 2.000 eur titulom skutočnej škody a 4.000 eur titulom ušlého zisku), že mala v konaní čiastočný úspech čo do priznanej skutočnej škody vo výške 1.266,20 eur v zmysle prvého rozsudku v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu, ako aj čo do výšky 4.000 eur titulom ušlého zisku, spolu vo výške 5.266,20 eur, že úspech žalobkyne v percentuálnom vyjadrení je v rozsahu 87,77 %, že neúspech mala v zamietnutej časti žaloby vo výške 41,66 eur podľa prvého rozsudku a vo výške 692,14 eur, v
ktorej bolo konanie zastavené (premlčaný nárok, procesné zavinenie žalobkyne), spolu vo výške 733,80 eur, neúspech žalobkyne v percentuálnom vyjadrení je v rozsahu 12,23 %, pričom pomer úspechu a neúspechu je 75,54 % a žalobkyni priznal náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 75,54 %.
3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z odvolacieho dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
4. Poukázal na to, že v konaní 22C/4/2017 namietal, že žalobkyňa požaduje náhradu škody niekoľkonásobne za rovnaké časové úseky a z rovnakých dôvodov - nemožnosť prenajímať dvor, že až na pojednávaní 8. 3. 2018 vyšlo najavo, že sa jedná o 2 dvory, C. XX, kde sú plánované 4 parkovacie miesta Q. I. XX, kde je plánovaných 5 parkovacích miest, že projekt T.. M. G. - I. XX, Pôdorys 1. NP - parkovanie z 1. 5. 2008 mu nikdy nebol doručený. Poukázal na to, že uvedené informácie mu neboli známe, že to vyšlo najavo až na pojednávaní 8. 3. 2018, že z uvedeného dôvodu sa nemohol adekvátne brániť a k žalobe zaujať správny postoj. Vytýkal súdu, že sa s uvedenými skutočnosťami nijakým spôsobom nevysporiadal a ani neriešil, že mu neboli doručené všetky prílohy podanej žaloby, že tým došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., a to, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Poukázal na to, že v rozsudku je uvedené, že parkovacie miesta boli vytvorené v dvorovej časti C, že v dvore sa nachádza aj časť B, že tieto údaje mu poskytnuté neboli a nie sú uvedené ani v žalobe, že v predmetnej veci sa uskutočnila obhliadka 27. 3. 2015 za účasti sudkyne a ani tam sa tieto veci neobjasnili. Navrhol rozhodnutie zmeniť a žalobu zamietnuť.
5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu, o. i., uviedla, že predmetný spor má svoj dôvod v konaní 24C/427/2013 tohto súdu, v ktorom išlo o opravu zadnej steny objektu patriaceho žalovanému, ktorej stav znemožnil dlhý čas užívanie dvora, že už v tomto spore sa vykonala obhliadka objektu, ktorá bola možná iba z dvora žalobkyne, že už v tom čase zástupkyňa žalovaného videla, akú plochu dvor má. Nemala za zrejmé, prečo žalovaný uvádza, že namietal duplicitnú žalobu, kedy žalobkyňa „...požaduje náhradu škody niekoľko násobne za rovnaké časové úseky a z rovnakých dôvodov...“, keď na ostatnom pojednávaní vo veci priznala svoj omyl. Zdôraznila, že nie je preto pravda, že až na pojednávaní 8. 3. 2018 vyšlo najavo, že sa jedná o dva dvory, pričom ani to nie je pravda. Poukázala na to, že ide o jeden dvor s jedným vstupom - vchodom pre automobily z C. Č.. XX, že k dvom žalobám došlo iba preto, že administratívne ide o dvor patriaci k domu I. Č.. XX a druhá časť prislúcha objektu C. Č.. XX. Opätovne pripomenula, že ide o jeden súvislý dvor, že to všetko je zástupkyni žalovaného dokonale známe. Poukázala, o.i., na to, že nielen samotná výška vzniknutej škody na „parkovnom“, ale predovšetkým jej nárast bol zavinený neuveriteľne liknavým prístupom žalovaného k oprave oboch severných štítových stien na ich objekte (C. Č., XX Q. M. C. Q. I. Č.. XX P. M. C.), ku ktorej pristúpili až po cca 10 rokov, že celé toto obdobie bolo plné nervozity a jej obmedzovania v užívaní jej vlastníctva, že ujma preto nebola iba materiálna. Navrhla rozsudok potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania.
6. Žalovaný v stanovisku k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu mal, o.i., za to, že žalobkyni nevznikla žiadna škoda, že celý zámer s parkoviskom bol len predstieraný s cieľom získať od mesta Košice finančný prospech. Poukázal na to, že už od septembra 2017 mohla žalobkyňa prevádzkovať parkovisko, že napriek tomu žiadne parkovisko tam dodnes nie je (viac než rok od opravy steny budovy vo vlastníctve mesta Košice). Tvrdil, že dvor je príliš úzky na prevádzkovanie parkoviska, že v súčasnosti tam parkuje len niekoľko aut "na bartel", ako to uviedla žalobkyňa, že žiadne parkovisko v predmetnom dvore žalobkyňa neprevádzkuje, čo spochybňuje vznik škody na strane žalobkyne aj v minulosti. Uviedol, že v minulosti by to bolo tiež tak, že žiadne parkovisko by tam neprevádzkovala, čo dokazuje súčasný stav, že užívateľský komfort je podstatne nižší ako pri parkovaní na ulici, že žalobkyňa nemôže žiadať rovnakú sumu ako pri riadnom platenom parkovaní vonku (úzky dvor, rozbitý terén, šachta zakrytá provizórne doskou ... ). Tvrdil, že padajúca omietka z ich budovy nebola hlavnou príčinou, prečo žalobkyňa neprenajímala dvor na parkovanie, pretože rok po tom, ako boli požadované opravy na ich budove realizované, dvor stále nie je využívaný na zamýšľaný projekt - parkovisko. Podľa jeho názoru dvor je úzky na takýto projekt parkoviska a zaparkovať tam môže byť problém (dá sa to len zacúvaním). V prípade, že by prekážkou plánovaného prevádzkovania parkoviska bolo opadávanie omietky z ich budovy, žalobkyňa by už viac než rok prevádzkovala toto parkovisko. Tým, že parkovisko neprevádzkuje, je tvrdený vznik škody na strane žalobkyne spochybnený. Pokiaľ si žalobkyňa uplatňuje
náhradu ušlého zisku, je tento definovaný ako „ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodovej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať". Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byt' naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodovej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodovej udalosti). Dôkaz o existencii ušlého zisku musí byt' jednoznačný a nemožno ho oprieť o špekulatívnu úvahu. Je to práve poškodený, ktorý musí preukázať v akej výške ušiel zisk práve jemu. Dôkazné bremeno teda spočíva na žalobkyni. Čo sa týka výšky ušlého zisku požadovaného žalobkyňou mal za to, že žalobkyňa ničím nepreukázala odôvodnenosť výpočtu ušlého zisku (aj vzhľadom k nevyhnutnosti určitých nákladov, nielen príjmov). Rovnako v súvislosti s uvedeným a s predchádzajúcimi vyjadreniami žalobkyne, má za to, že nie je pravdepodobné, že by došlo k prenájmu všetkých parkovacích miest, že nakoľko je zrejmý predchádzajúci zámer žalobkyne parkovať v predmetnom dvore predovšetkým motorové vozidlá v jej vlastníctve a vo vlastníctve jej rodinných príslušníkov. Ako žalovaný preukazuje, minimálne jedno parkovacie miesto žalobkyňa pravidelne využíva na parkovanie motorového vozidla, z čoho je zrejmé, že jej žaloba je minimálne v rozsahu požadovaného ušlého zisku za jedno parkovacie miesto neopodstatnená. Tvrdil, že žalobkyňa nemala pôvodne v úmysle užívať predmetný dvor za účelom dosahovania zisku, a teda nie je pravdepodobné, že ak by nedošlo ku škodovej udalosti, došlo by k zväčšeniu majetku žalobkyne v ňou uvádzanom rozsahu.
7. Žalobkyňa k stanovisku žalovaného k jej vyjadreniu k odvolaniu opätovne považovala napadnutý rozsudok za vecne správny, pričom poukázala najmä na právoplatné rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach 9Co/174/2006, ktorý dáva odpoveď na právnu podstatu problémov.
8. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 C.s.p. a rozsudok podľa § 388 zmenil a žalobu zamietol, lebo zistil, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.
9. Žalovaný uplatnil v odvolaní odvolací dôvod uvedený v 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a skutočnosti v ňom uvedené sa dajú podľa obsahu podradiť aj pod odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., t. j., že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
10. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci je daný odvolací dôvod, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (365 ods. 1 písm. h) C.s.p.), ktorý dôvod predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Nezistil pritom, že by došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
11. Žalovaný namietal, že až na pojednávaní 8. 3. 2018 vyšlo najavo, že sa jedná o dva dvory C.Č. XX, kde sú plánované 4 parkovacie miesta a I. XX, kde je plánovaných 5 parkovacích miest a že projekt Projekt T.. M. G.C. - I. XX, O. X. G. - O. z 1. 5. 2008 mu nikdy nebol doručený, že tieto informácie mu neboli známe a vyšlo to najavo až na pojednávaní 8. 3. 2018, z dôvodu ktorého sa nemohol adekvátne brániť a k žalobe zaujať správny postoj.
12. K uvedeným výhradám je potrebné uviesť, že žalovanému už z vykonanej ohliadky vykonanej súdom, na ktorej bola prítomná aj zástupkyňa žalovaného, musí byť známe, akú plochu má dvor. Odvolací súd poukazuje aj na skutočnosti uvedené vo vyjadrení žalobkyne k odvolaniu, že ide o jeden dvor s jedným vstupom - vchodom pre automobily z C. Č.. XX, že k dvom žalobám došlo iba preto, že administratívne ide o dvor patriaci k domu I. Č.. XX a druhá časť prislúcha objektu C. Č.. XX. Žalobkyňa ozrejmila, že nejde o duplicitu, pretože v týchto iných konaniach sa domáhala ušlého zisku síce za rovnaké parkovacie miesta, avšak za iné obdobie, resp. sa domáhala ušlého zisku za rovnaké obdobie, avšak za iné miesta vytvorené vzorovej časti predmetnej nehnuteľnosti (časť B). K námietke, že projekt T.. M. G. ,I. XX, O.V. X. G. - O. z 1. 5. 2008 žalovanému nebol nikdy doručený, je potrebné uviesť , že tento dôkaz v prejednávanom spore a v odôvodnení rozsudku, ktorý je predmetom odvolacieho prieskumu, nebol
súdom spomenutý, z ktorého súd nevychádzal, nebol pred ním vykonaný, ani vyhodnotený, z ktorého by súdu vyplynuli akékoľvek skutkové a právne závery. Je potrebné podotknúť, že súd prvej inštancie vychádzal z projektovej dokumentácie vypracovanej v januári 2006 (body 14. a 25. odôvodnenia rozsudku) T.. P. Z., schválenej T.. L. I..
13. V prejednávanom spore sa súd dopustil právnej vady rozhodnutia, čím je daný odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., t.j., že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Je potrebné vychádzať zo zásady, že súd pozná právo a, že je aj povinný ho v sporoch správne na zistený skutkový stav aplikovať.
14. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.
15. Súd použil správny právny predpis, ale v prejednávanom spore ho na zistený skutkový stav nesprávne vyložil. Použil správny právny predpis, o. i., § 442 ods. 1 Obč. zák., ktorý upravuje spôsob a rozsah náhrady škody ( Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Súd správne konštatoval, že ušlý zisk predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody, inak povedané, že v dôsledku spôsobenia škody nedošlo k zväčšeniu (rozmnoženiu) majetku, hoci sa to pri predpokladanej činnosti, resp. s ohľadom na pravidelný beh vecí dal očakávať (t.j. strata očakávaného majetkového prínosu) a, že ušlý zisk možno nahradiť len peňažným plnením.
16. Uvedené vyplýva aj zo súdnej praxe - viď. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5Cdo/1/2011 z 29. 10. 2012, ktorý v odôvodnení rozhodnutia v súvislosti s ušlým ziskom poznamenal, že ušlý zisk ako druh majetkovej ujmy (škody) spočíva v nedosiahnutí toho, čoho by poškodený pri neexistencii škodnej udalosti za normálnych okolností pri pravidelnom behu veci dosiahol ušlý zisk, teda znamená stratu očakávaného prínosu. Pri posudzovaní ušlého zisku nepostačuje len pravdepodobnosť zvýšenia majetku poškodeného v budúcnosti, ale musí byť stanovené naisto, že pri pravidelnom behu veci, pokiaľ by nebolo protiprávneho konania škodcu, mohol poškodený dôvodne očakávať zvýšenie svojho majetku. Pri výške ušlého zisku je určujúce, akému majetkovému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu, resp. o aký reálne dosiahnuteľný (nie hypotetický) prospech poškodený prišiel. Je teda nutné vychádzať z čiastky, ktorú by v predmetnom období za obvyklých podmienok poškodený získal s prihliadnutím na náklady vynaložené na dosiahnutie tohto zisku, prípadne na náklady na dosiahnutie tohto zisku potrebnými.
17. Súd prvej inštancie reálne dosiahnuteľný zisk, nie predpokladaný, nevedno z akých dôvodov vyvodil z tej skutočnosti, že v rozhodnom období tri subjekty, právnické, ako aj fyzická osoba mali záujem o prenájom parkovacieho miesta od žalobkyne na uvedenom mieste (BIG KEBAB s.r.o., BAL-INVEST s.r.o. a M. M.) a že žalobkyňa preukázala nielen hypotetickú možnosť, že by vytvorené parkovacie miesta mohla niekomu prenajímať, ale reálnu možnosť prenajímať tieto miesta konkrétnym záujemcom.
18. S uvedenými závermi sa odvolací súd nestotožňuje, lebo záujem o prenájom parkovacích miest nemožno stotožňovať s reálne dosiahnuteľným (nie hypotetickým) prospechom, o ktorý poškodený prišiel. Ušlý zisk znamená stratu očakávaného prínosu, avšak súd pri posudzovaní nároku žalobkyne opomenul tú skutočnosť, že zvýšenie majetku poškodeného v budúcnosti musí byť stanovený naisto, že pokiaľ pri pravidelnom behu vecí by nebolo protiprávneho konania škodcu, poškodená mohla dôvodne očakávať zvýšenie svojho majetku. Z vykonaného dokazovania takáto skutočnosť (reálne dosiahnuteľný (nie hypotetický) prospech) nevyplynula. Dôkazy uvádzané súdom v bode 16. rozsudku svedčia iba o tom, že uvedené spoločnosti, resp. fyzická osoba prejavili záujem 11. 5. 2015, 1. 5. 2015 a 1. 10. 2015 o parkovacie miesta, ktorý nezodpovedá ani žalovanému obdobiu, za ktoré si žalobkyňa uplatnila nárok za ušlý zisk ( od 17. 02. 2013 až 17. 02. 2015).
19. Z dôvodu, že pre priznanie nároku na ušlý zisk nepostačovala len pravdepodobnosť zvýšenia majetku žalobkyne, že nebola splnená podmienka - reálne dosiahnuteľného (nie hypotetického)
prospechu, ktorý pri pravidelnom behu veci, pokiaľ by nebolo protiprávneho konania škodcu - žalovaného , mohla poškodená dôvodne očakávať zvýšenie svojho majetku, že zvýšenie jej majetku nebolo stanovené naisto, súd vec nesprávne právne posúdil pri aplikácii právneho predpisu na zistený skutkový stav a rozhodol nesprávne, keď žalobe vyhovel.
20. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol.
21. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p.
22. Žalobkyňa mala v konaní úspech, čo do priznanej skutočnej škody vo výške 1.266,20 eur rozsudkom 24C/427/2013-200 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 9Co/174/2016. V časti nárokov o náhradu skutočnej škody v sume 41,66 eur, v ktorej časti bola žaloba zamietnutá a o ušlý zisk 4.000 eur, bola žalobkyňa neúspešná a po čiastočnom späťvzatí žaloby o 692,14 eur, v ktorej časti bolo konanie zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby žalobkyňou, čím zavinila zastavenie konania v uvedenej časti, bola žalobkyňa neúspešná celkom čo do nároku na zaplatenie 4.733,80 eur a úspešná pri uplatnení nároku na zaplatenie 1.266,20 eur. Celkovo si pred súdom uplatnila z titulu náhrady škody a ušlého zisku sumu 6000 eur, z čoho priznaná suma 1.266,20 eur je úspech žalobkyne v rozsahu 21,10 % a neúspech 78,9 %, po odpočítaní neúspechu a úspechu 78,9 % - 21,10 % bola žalobkyňa neúspešná v rozsahu 57,80 %. Z uvedeného dôvodu súd priznal úspešnému žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 57,80 %.
23. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).