Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/50/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci navrhovateľa: Z. O., narodený XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, K. G. proti žalovanému 1/: VÚB, a. s. so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, a žalovanému 2/: Platiť sa oplatí s. r. o. so sídlom Mostová 2, Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 45 684 618, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 16. mája 2019, č. k. -37, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému 1/ p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému 1/ n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie v ktorom výrokom I. uložil žalovanému 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva formou realizácie dobrovoľnej dražby, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. K. G., obci K. G., okrese K. G., vedených na LV č. XXXX, Okresným úradom K. G., katastrálnym odborom, a to byt č. XXXL, nachádzajúci sa na 4. poschodí obytného domu s vchodom č. XX so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku parc. č. XXXX/X a parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape - pozemok parc. C KN č. XXXX/X, výmera 868 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; pozemok parc. C KN č. XXXX/X, výmera 920 m2, druh pozemku zastavené plochy a nádvoria; pozemok parc. C KN č. XXXX/XXX, výmera 315m2, druh pozemku zatavené plochy a nádvoria, spoluvlastnícky podiel k pozemkom 3506/296132, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 3506/296132. Výrokom II. uložil navrhovateľovi, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podal na príslušný súd žalobu vo veci samej o určenie neexistencie záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaných v Zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č.: XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX uzavretej dňa 24.09.2008, ktorej stranami v konaní budú navrhovateľ - Z. O., narodený XX.XX.XXXX, bytom K. G., S. XXX/XX a žalovaný - VÚB, a. s. so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155. Výrokom III. navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal vydania neodkladného opatrenia voči žalovaným 1/, 2/, a to zdržania sa výkonu záložného práva k vo výroku určeným nehnuteľnostiam. V návrhu uviedol, že medzi navrhovateľom a žalovaným 1/ bola dňa 24.09.2008 uzavretá Zmluva o financovaní bývania reg.č.:XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX. Predmetom a účelom zmluvy bolo poskytnúť navrhovateľovi hypotekárny úver vo výške 686.000,- Sk, t.j. 22.771,03 Eur

a spotrebný úver vo výške 294.000 Sk, t.j. 9.759,01 Eur. Na zabezpečenie týchto úverov bolo zriadené záložné právo na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č.: XXX/XXXXXX/ XX-XXX/XXX zo dňa 24.09.2008. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k. ú. K. G. špecifikované vo výroku rozhodnutia. Dňa 23.04.2019 bolo navrhovateľovi doručené Oznámenie žalovaného 2/ o dobrovoľnej dražbe č. DD PSO180/17, ktoré sa bude konať 23.05.2019 v N. A. na 1. poschodí A. E. na K. ul. XXXX, XXX XX Y., s najnižším podaním 28.500,- Eur, ktoré bolo určené na základe Znaleckého posudku č. 18/2019 vyhotoveného znalcom Ing. Jurajom Sedláčkom dňa 05.12.2018, v ktorom stanovil všeobecnú hodnotu dražených nehnuteľností vo výške 28.500,- Eur. Navrhovateľ ďalej uviedol, že dňa 24.09.2008 uzavrel so žalovaným 1/ Zmluvu o financovaní bývania reg.č.: XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX. Predmetnou zmluvou sa dohodlo o financovaní kúpy nehnuteľnosti formou hypotekárneho úveru a spotrebného úveru. Obidva úvery boli poskytnuté na 28 rokov, obidva úvery sú úročené rovnakou ročnou úrokovou sadzbou - 8,14 %. Predmetná zmluva je tak zložitá a tak sofistikovaná, že priemerné subjekty práva im sotva porozumejú a tak vo výsledku nasleduje, žiaľ, strata obydlia, a to za neprimeraných podmienok a bez súdneho konania. Navrhovateľ vôbec nebol informovaný zo strany žalovaného 1/, že obidva úvery boli splatné, žalovaný 1/ ako navrhovateľ a zároveň ako záložný veriteľ, neoznámil, že začína s výkonom záložného práva, nevyhlásil, že predmet dražby je možné dražiť, nevydal prehlásenie o pravosti, sume a splatnosti pohľadávky, pre ktorú navrhuje výkon záložného práva. Záložná zmluva nie je určená na výkon dobrovoľnej dražby, ale má byt' prostriedkom, aby si dlžník plnil svoje záväzky. Úverová zmluva obsahuje okrem iného množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, nezlučiteľných so zákonom. Hypotekárny a spotrebný úver v jednej zmluve so spoločnými podmienkami (spotrebný úver poskytnutý na 28 rokov) bez uvedenia výšky mesačných splátok, poplatok za vedenie a správu úverov vo výške 3.30 Eur za úver, poplatok za zmenu úverovej zmluvy vo výške 132,- Eur, poplatok za upomienku buď 6.60 Eur alebo 33,20 Eur (bod 12), rozhodcovská doložka (bod 13). dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (bod 14.12), povinnosť spotrebiteľa niesť dôkazné bremeno (ustanovenia, ktoré obsahujú vyhlásenie, že sa dlžník pred podpísaním zmluvy dostatočne oboznámil s obchodnými podmienkami a informáciami o spotrebiteľských úveroch). Navrhovateľ požiadal o úver na kúpu nehnuteľnosti, v ktorej doteraz býva. Jedná sa o dlžníka so zdravotným postihnutím, ktorého postavenie a uplatnenie v spoločnosti je náročné a častokrát i neúnosné. Stratou zamestnania sa dostal do finančných problémov, čo riešil v spolupráci s bankou, teda so žalovaným 1/. Jeho handikap mu nedovolil riešiť túto ťažkú situáciu osobne (nevedel nájsť tlmočníka a ani banka mu v tejto veci nevyšla v ústrety), preto sa snažil veriteľa kontaktovať písomne prostredníctvom e-mailu. Napriek tomu dohádzalo k nedorozumeniam (chápanie slova u hluchonemých je odlišné ako u počujúcich), ktoré banka neakceptovala. Navrhovateľ doteraz nechápe v čom je problém, keďže platby splátok platí a napriek tomu mu bolo doručené oznámenie o začatí tzv. dobrovoľnej dražby. Je znepokojený, že sa výkon záložného práva má vykonať bez sudcu na pohľadávku, ktorej časť môže predstavovať aj plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok. čo je v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Protiprávny stav vyvolaný začatím výkonu záložného práva sa týka najmä neprijateľných sankcií, ktoré sú podľa neplatné. Taktiež nie je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, aby záložca bol zbavený svojho majetku, ktorý je pre neho životne dôležitý (Stanková proti Slovenskej republike. ESĽP). Existuje vhodnejšie riešenie, ktoré je v súlade s princípom proporcionality a uspokojený by bol aj veriteľ. Súd prvej inštancie sa oboznámil s návrhom i s obsahom navrhovateľom predložených listín a zistil nasledovné. Zo Zmluvy o financovaní bývania a z jej prílohy zo dňa 24.09.2008 zistil, že túto uzatvorili navrhovateľ ako dlžník so žalovaným 1/ ako bankou, predmetom ktorej zmluvy bolo poskytnutie úveru kombináciou hypotekárneho úveru a účelového spotrebného úveru spolu vo výške 32.530,04 Eur. Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 24.09.2008 mal súd prvej inštancie za osvedčené, že túto uzatvorila F.. H. K. ako záložca (v tom čase vlastníčka založenej nehnuteľnosti) a záložný veriteľ

- žalovaný 1/. Predmet zálohu bol byt č. XXXL vo vlastníctve záložcu nachádzajúceho sa na 4. poschodí obytného domu s vchodom č. XX so súp. č. XXX, postaveného na pozemku parc. č. XXXX/X a parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape - pozemok parc. C KN č. XXXX/X, výmera 868 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; pozemok parc. C KN č. XXXX/X, výmera 920 m2, druh pozemku zastavené plochy a nádvoria; pozemok parc. C KN č. XXXX/XXX, výmera 315m2, druh pozemku zastavené plochy a nádvoria, spoluvlastnícky podiel k pozemkom 3506/296132, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 3506/296132. Z výpisu z LV č. XXXX, k. ú. K. G. zo dňa 15.06.2015 mal osvedčené, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - bytu č. XXX na X poschodí, vo vchode č. XX, bytového domu súp. č. XXX, postaveného na parcele

č. XXXX/X, k. ú. K. G., vrátane spoluvlastníckeho podielu 3506/296132 - ín na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemkoch KN-C parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XXX. V časti C: Ťarchy je zaznamenané záložné právo na zabezpečenie pohľadávky z úveru v prospech žalovaného 1/ titulom zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 24.09.2008. Z oznámenia o dobrovoľnej dražbe zo dňa 03.04.2019 mal prvoinštančný súd osvedčené, že žalovaný 2/ ako dražobník v oznámení uviedol, že vykoná dobrovoľnú dražbu, a to 23.05.2019 o 10:00 hod. za účelom vydraženia predmetu dražby - nehnuteľnosti na LV č. XXXX, a to bytu č. XXX, vchod XX, X podlažie, súp. č. XXX, ktorý je postavený na pozemku na parcele č. XXXX/X spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súpisné č. XXX a spoluvlastnícky podiel k pozemku - parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape ako: parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 868 m2, parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 920 m2, parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 315 m2. Na skutkový a právny stav aplikoval súd prvej inštancie ust. , , , , vetá prvá , pričom po oboznámení sa s obsahom spisu uzavrel nasledovné. Žalovaný 2/ oznámil listom zo dňa 03.04.2019 výkon záložného práva na nehnuteľnostiach dobrovoľnou dražbou, ktoré navrhovateľ v návrhu popísal a ktoré sú vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa. Existencia právneho vzťahu medzi navrhovateľom neodkladného opatrenia a žalovaným 1/ bola osvedčená, keďže navrhovateľovi bol zo strany žalovaného 1/ poskytnutý úver vo výške 32.530,04 Eur titulom Zmluvy o financovaní bývania č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX za účelom kúpy bytu, ktorého vlastníkom je momentálne navrhovateľ. V konaní bolo osvedčené, že navrhovateľovi hrozí ujma. Existencia tejto hrozby je pritom zrejmá z Oznámenia o dobrovoľnej dražbe zo dňa 03.04.2019, kde dražobník (žalovaný 2/) oznámil svoj zámer vydražiť predmet dražby - nehnuteľnosť, ktorej momentálnym vlastníkom je navrhovateľ. Realizáciou záložného práva formou dobrovoľnej dražby by mohlo dôjsť k vážnemu zásahu do majetkových práv navrhovateľa, ako i do jeho práva na obydlie. K takémuto zásahu by pritom došlo za situácie, že medzi navrhovateľom a žalovaným 1/ je sporné, či podmienky dojednané v zmluve o financovaní bývania sú neprijateľné. Výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby môže nastať stav, že žalovaný 1/ môže vymôcť viac, než na čo by mal nárok. Takýto stav by bol zvrátiteľný len s veľkými ťažkosťami, navyše jeho dôsledkom by bola strata obydlia navrhovateľa. Konštatoval, že dobrovoľná dražba, tak ako je definovaná v a ktorá predstavuje jeden zo spôsobov výkonu záložného práva, ktoré umožňuje vykonať civilný kódex ( Obč. zák.) je typická tým, že ju nesprevádza preventívna súdna kontrola o neprijateľnosti zmluvných podmienok. O tom, či sa dražba vykoná alebo o výške pohľadávky rozhodne súkromná osoba s tým, že dražbu vykoná ďalšia súkromná osoba, ktorá pri takejto činnosti sleduje zisk. Za takýchto okolností sa javí neodkladné opatrenie ako jediný efektívny prostriedok ochrany spotrebiteľa do času, kým súd vo veci samej nevykoná súdnu kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok a celej komplexnosti spotrebiteľskej zmluvy. Uložením povinnosti žalovanému 1/ a žalovanému 2/ zdržať sa výkonu záložného práva, nevznikne žalovaným žiadna škoda, naproti tomu, ak by súd návrh navrhovateľa zamietol, tento by stratil svoje obydlie, pričom napravenie tohto následku a návrat do pôvodného stavu by bolo následne možné len podaním žaloby o neplatnosť dražby, čo by spôsobilo ďalšie trovy a výdavky. Na druhej strane, ak by bol v tomto konaní úspešný žalovaný 1/, môže záložné právo vykonať a domáhať sa od navrhovateľa zaplatenia všetkých dlhov, vrátane úrokov. Tento stav je daný a je tu osvedčený naliehavý právny záujem a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia je jediný možný spôsob, ako sa môže navrhovateľ brániť pred predajom jeho obydlia. O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s v prospech navrhovateľa. Vzhľadom na to, že navrhovateľovi žiadne trovy nevznikli, súd mu ich ani nepriznal.

2. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný 1/ v zákonnej lehote odvolanie a odvolaciemu súdu navrhol, napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť a žalovanému 1/ priznať náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvodil, že navrhovateľ neosvedčil naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov, či akúkoľvek bezprostrednú ujmu, nebola preukázaná nutnosť úpravy pomerov, preto nie sú splnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. Výrok neodkladného opatrenia považoval za neprípustný pôsobiaci erga omnes a určený na časovo neobmedzené obdobie. Petit formulovaný navrhovateľom

predpokladá uloženie povinnosti žalovanému (ako záložnému veriteľovi), zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, teda povinnosti zdržať sa realizácie uhradzovacej funkcie záložného práva. Pohľadávka zo Zmluvy o úvere nebola riadne a včas splácaná. Za daného skutkovo-právneho vzťahu nemôže konajúci súd vo veci samej uložiť povinnosť žalovanému ako záložnému veriteľovi zdržať sa, bez akéhokoľvek časového obmedzenia, výkonu záložného práva, ktoré je podporným zdrojom uspokojenia existujúcej, dlhodobo a v značnom rozsahu nesplácanej pohľadávky. Vyhovenie žalobe v uvedenej podobe by však znamenalo závažné obmedzenie žalovaného ako záložného veriteľa pri realizácii uhradzovacej funkcie záložného práva nad rámec potrebnej a prípustnej miery. Žalovaný 1/ nesúhlasil s odôvodnením rozhodnutia prvoinštančného súdu, že v konaní bolo osvedčené, že navrhovateľovi hrozí ujma a nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie, že realizáciou záložného práva formou dobrovoľnej dražby by mohlo dôjsť k vážnemu zásahu do majetkových práv navrhovateľa, ako i do jeho práva na obydlie. Prihliadnuc k nepremlčateľnosti vlastníckeho práva a tiež existencie vyššie špecifikovaných prostriedkov právnej ochrany voči neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva vlastníka (napr. výkonom nezákonnej dražby) podľa názoru žalovaného 1/ odpadá potreba dočasnej úpravy pomerov strán neodkladným opatrením. Navrhovateľ si pri uzatváraní úverovej zmluvy bol vedomý toho, že v prípade ak bude svoje povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy porušovať (t. j. najmä ak nebude uhrádzať pohľadávku v dohodnutých mesačných splátkach riadne a včas), môže veriteľ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru (t. j. požadovať splatenie celej pohľadávky jednorazovo) a tiež sa domáhať uspokojenia svojej pohľadávky výkonom záložného práva. Navrhovateľ napriek tejto vedomosti svoje povinnosti porušoval a svoj splatný záväzok napriek viacerým výzvam neuhradil. Pohľadávka žalovaného 1/ voči navrhovateľovi tak každým dňom narastá o príslušenstvo. Tvrdenia navrhovateľa v samotnom konaní sa mu javili ako účelové, bez poukázania na relevantné skutočnosti, uvádzajú nepravdivé informácie, a to s najväčšou pravdepodobnosťou len s cieľom zavádzania súdu a odvedenia pozornosti od skutočnosti, že porušil svoje zmluvné povinnosti, v dôsledku čoho musel veriteľ pristúpiť k hraničnej možnosti - k zosplatneniu úveru a keďže ani napriek opakovaným výzvam k dobrovoľnej úhrade pohľadávky nedošlo, k jej uspokojeniu - k výkonu záložného práva a uspokojenia pohľadávky týmto zákonom predpokladaným a dovoleným inštitútom. Žalovaný 1/ zastáva názor, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je zo strany navrhovateľa účelový krok, robený s cieľom vyhnúť sa splneniu svojich záväzkov. Takémuto konaniu preto nemožno poskytnúť právnu ochranu. Súd prvej inštancie predmetným odôvodním absolútne popiera zákonné práva veriteľa a jeho rozhodnutie nemá podklad v žiadnom zákonnom ustanovení. Záložné právo predstavuje právny prostriedok zabezpečenia pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva po splnení zákonom stanovených podmienok. Ide teda o zákonom dovolený a najmä predpokladaný zabezpečovací inštitút.

3. K odvolaniu žalovaného 1/ sa písomne vyjadril navrhovateľ neodkladného opatrenia. Odvolaciemu súdu navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť a žalovanému 1/ náhradu trov konania nepriznať. Tvrdenia žalovaného1/ v odvolaní považoval za účelové s tým, že jeho procesná obrana nemôže obstáť. Navrhovateľ sa dostal do finančných problémov, čo mu neumožňovalo splácať splátky podľa predstáv žalovaného 1/. Navrhovateľ pre ťažké zdravotné postihnutie poveril právnika v snahe vyriešiť vzniknutú situáciu avšak bezúspešne. Žalovaný 1/ zanedbal povinnosti odbornej starostlivosti veriteľa v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, čo je považované za nekalú obchodnú praktiku a je zakázaná. Navrhovateľ je záložcom a zároveň vlastníkom zálohu. Nikdy nenavrhol, ani písomne nevyhlásil, že predmet dražby je možné dražiť, čím je daná naliehavosť potreby úpravy pomerov. Uviedol, že svoje záväzky voči žalovanému 1/ naďalej uhrádza, nariadeným neodkladným opatrením záloh nezaniká, ani sa neruší záložné právo a zdôraznil, že proces dražby začal protizákonne, nakoľko neboli splnené podmienky pre jeho začatie. Pokiaľ by navrhovateľ v súdom určenej lehote nepodal žalobu, neodkladné opatrenie by zaniklo zo zákona, pričom dodal, že žalobu už podal dňa 28.06.2019. Na záver zdôraznil, že o neplatnosti záložnej zmluvy môže rozhodnúť jedine súd.

4. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení zo dňa 08.08.2019 spochybnil aktívnu legitimáciu navrhovateľa na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko nie je účastníkom zmluvného vzťahu zo Záložnej zmluvy a priebehom dražby by nebol dotknutý na svojich právach viac než pripúšťa zákon o dobrovoľných dražbách.

5. Odvolací súd viazaný stavom sporu v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie podľa , rozsahom odvolania podľa a odvolacími dôvodmi podľa , vykonal preskúmanie odvolaním napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo, podľa . Vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, ku ktorým odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti, odvolací súd v konaní nezistil.

6. Preskúmaním napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného 1/ nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne voči žalovanému 1/ podľa potvrdiť. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť jeho dôvodov ( ).

7. Žalovaný 2/ vo veci odvolanie nepodal a preto voči nemu uznesenie nadobudlo právoplatnosť uplynutím odvolacej lehoty.

8. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

10. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

12. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

13. Podľa , súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.

14. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu, kedy súd rozhodne o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, okrem výnimočných a odôvodnených prípadov. Dokazovanie v zmysle a nasl. súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych pomerov. Potreba ich úpravy musí byť neodkladná, obsahujúca prvky naliehavosti a nevyhnutnosti, ktoré však bez ďalšieho neznamenajú, že ide o akútny a jednorazový stav. Táto potreba môže pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak jeho navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Tejto neodkladnej potrebe zodpovedá aj úprava náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vymedzená v , predovšetkým opísanie rozhodujúcich skutočností v rámci vecnej argumentácie, ktoré odôvodňujú túto potrebu, a tieto skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením navrhovanej povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne

účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

15. Za podstatné odvolacie námietky odvolateľa odvolací súd považuje jeho tvrdenia, že neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, výrok napadnutého uznesenia je neprípustný, neprimerane obmedzujúci výkon práva žalovaného 1/, pôsobí voči všetkým a neodkladné opatrenie bolo nariadené na neobmedzený čas. Námietku nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa odvolací súd skúmal z úradnej povinnosti. Odvolacie námietky žalovaného 1/ považuje odvolací súd za nedôvodné a plne sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie. Z obsahu spisu jednoznačne vyplynula potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, ktorú súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia dostatočne a jasne odôvodnil. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v súdenej veci bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný pred začatím konania vo veci samej, súd prvej inštancie bol povinný skúmať a správne skúmal výlučne splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia a nie hmotnoprávnu rovinu uzatvorených záväzkových vzťahov. Vo výroku II. uložil navrhovateľovi povinnosť podať v ním určenej lehote žalobu vo veci samej. V zmysle ust. ak si navrhovateľ túto povinnosť nesplní, súd aj bez návrhu napadnuté uznesenie zruší. Z uvedeného dôvodu nie je dôvodná argumentácia žalovaného 1/, že neodkladné opatrenie bolo nariadené do budúcnosti bez časového obmedzenia. Zároveň je nesporné, že sú dostatočne označené strany, ktorých sa práva a povinnosti uložené napadnutým uznesením týkajú. Odvolací súd uzavrel, že navrhovateľ je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nakoľko je vlastníkom nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom dobrovoľnej dražby.

16. Z titulu aplikácie ust. nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (, , ). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v zmysle ktorého pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

17. Odvolací súd po preskúmaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, po posúdení zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a obsahu podstatných odvolacích tvrdení odvolateľa konštatuje, že navrhovateľ neodkladného opatrenia v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie osvedčil neodkladnú potrebu úpravy pomerov v právnom vzťahu so žalovanými, čím splnil jeden zo základných predpokladov pre ním navrhované neodkladné opatrenie. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie

18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa , potvrdil, v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a skonštatuje správnosť jeho dôvodov.

19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s ust. a . Navrhovateľovi ako úspešnej strane sporu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému 1/, pretože bol v odvolacom konaní úspešný. Pretože mu však žiadne nevznikli, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).