Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16Cb-54-2018.pdf
PDF · 145.65 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cb/54/2018
Uznesenie
Okresný súd Levice v spore žalobcu: ERA trans s.r.o., so sídlom Saratovská 51, Levice, IČO: 47 368 403, proti žalovanej: H. A., s miestom podnikania W.. Y. XXX, U. I., IČO: 47 881 810, zast.: Mgr. Pavel Procházka, advokát, so sídlom Lidická 2006/26, Brno, IČO: 71 467 751, o zaplatenie 8.215 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca, návrhom na vydanie európskeho platobného rozkazu, doručeným súdu dňa 25. 05. 2018, sa domáhal zaplatenia sumy 8.215 eur s príslušenstvom.
2. Okresný súd Levice (ďalej len súd) dňa 01. 08. 2018 vydal európsky platobný rozkaz pod č.k. 16Cb/54/2018-80, ktorým zaviazal žalovanú, aby žalobcovi zaplatila 8.215 eur s príslušenstvom, paušálnu náhradu nákladov vo výške 40 eur, ako aj trovy konania na zaplatenom súdnom poplatku a trovy právneho zastúpenia, do 30 dní od doručenia európskeho platobného rozkazu.
3. Žalovaná dňa 07. 09. 2018 podala odpor proti predmetnému európskemu platobnému rozkazu v zákonnej 30 dňovej lehote, v ktorom uviedla, že nároky žalobcu sa týkajú uzavretých prepravných zmlúv medzi ňou a žalobcom v medzinárodnej diaľničnej nákladnej doprave, ktorá sa riadi Dohovorom o prepravnej zmluve v medzinárodnej diaľničnej nákladnej doprave (CMR) (ďalej len Dohovor). Konkrétne poukázala na čl. 31 ods. 1 Dohovoru a mala za to, že ani v jednom prípade nemôže byť daná právomoc súdov v Slovenskej republike. Mala preto za to, že by malo byť konanie o uplatnenom nároku žalobcu zastavené, pretože nebola daná právomoc súdov Slovenskej republiky pre rozhodnutie tejto veci. Záverom dodala, že nároky žalobcu popiera i z ďalších dôvodov.
4. Súd uznesením zo dňa 20. 09. 2018 č.k. 16Cb/54/2018-91 zrušil európsky platobný rozkaz Okresného súdu Levice zo dňa 01. 08. 2018 č.k. 16Cb/54/2018-80, konanie zastavil, o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania a tiež žalobcovi vrátil súdny poplatok.
5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ako aj sa vyjadrila žalovaná, v dôsledku čoho Krajský súd v Nitre ako odvolací súd uznesením zo dňa 30. 11. 2018 č.k. 26Cob/74/2018-142 II., III. a IV. výrok uznesenia Okresného súdu Levice č.k. 16Cb/54/2018-91 z 20. septembra 2018 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že súd zašle odpor žalobcovi a umožní mu vyjadriť sa k skutkovým tvrdeniam, ako aj právnym argumentom žalovaného obsiahnutým v odpore a predložiť k nim dôkazy, pričom mu určí primeranú lehotu na podanie tohto vyjadrenia a ak bude pretrvávať spornosť v otázke právomoci súdu v dôsledku spornosti v posúdení
zmluvného typu uzatvorených zmlúv medzi žalobcom a žalovaný, súd prvej inštancie vo veci podľa § 271 ods. 1 CSP výklad argumentum a maiori ad minus (ak žalobca nepožiada o ukončenie konania) nariadi predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie (pričom ako vhodnejším procesným úkonom sa vzhľadom na účel predbežného prejednania sporu stanovený v § 170 ods. 1 CSP, ktorým je zisťovanie splnenia procesných podmienok, javí práve predbežné prejednanie sporu).
6. V zmysle pokynu odvolacieho súdu súd zaslal odpor žalovanej žalobcovi na vyjadrenie, ktorý poukázal na skutkové okolnosti a v rámci vlastnej argumentácie zdôraznil, že žalovaná vo svojom vyjadrení poprela zasielateľský charakter vzťahov so žalobcom, čo však považoval iba za tvrdenie, ktoré nepodložila žiadnym dôkazom. Naproti tomu žalobca predložil súdu list - Odpoveď žalovanej na reklamáciu adresovaný spoločnosti Y. Y., L..C..I.., v ktorom žalovaná priamo priznala svoje postavenie zasielateľa, ako aj zasielateľské postavenie žalobcu. Z toho následne vyvodil, že u predchádzajúcich obchodných vzťahov mala žalovaná vedomosť o zasielateľskom charaktere vzájomných vzťahov. Bolo nepopierateľné, že žalovaná vedela o tom, že pre ňu žalobca vykonáva zasielateľstvo, a to najmenej od vykonania prvej služby, nakoľko po vykonaní služby obdržala kópiu nákladného CMR listu, kde bol identifikovaný dopravca, ktorý prepravu vykonal. Ďalej uviedol, že po prijatí objednávky žalobcom došlo následne so subjektom konajúcim za objednávateľa k telefonickému alebo písomnému - mailovému kontaktu, pričom pri tomto kontakte bola žalovaná oboznámená s tým, že žalobca nevykoná prepravu sám, ale prostredníctvom konkrétneho dopravcu. Rovnako tak poukázal na to, že aj žalovaná sa pri kontakte s klientmi označovala za dopravcu, uvedené podľa neho svedčilo o tom, že zasielateľ síce ponúka prepravné služby, avšak v priamom kontakte následne objednávateľovi ozrejmí, že bude vykonávať službu v postavení dopravcu alebo zasielateľa, cena za službu sa pritom uvádza súhrne. Taktiež poukázal na to, že čo sa týka vozidiel, ktoré sprostredkoval na vykonanie prepráv, a ktorých ŠPZ oznámil žalovanej, ako vozidla určené na prepravu, tak tieto vozidlá žalobca niky nevlastnil a ani vlastniť nemohol, nakoľko všetky dotknuté vozidlá boli registrované v Poľsku s poľskými ŠPZ. Pripustil však, že v čase obchodných vzťahov disponoval vlastnými nákladnými vozidlami registrovanými na Slovensku, avšak medzinárodnú prepravu s nimi vôbec nerealizoval. Z právneho hľadiska vzťah medzi žalobcom a žalovanou vyhodnotil tak, že sa jednalo o návrh zmluvy zo strany žalovanej a následné prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, ktoré sa považujú za nový návrh v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka a podľa všeobecne zaužívanej praxe sa však nové znenie návrhu medzi zasielateľmi nevyhotovuje. Ako dôvod toho, že žalovaná sa snaží využiť uvedenú obchodnú prax, videl v tom, že podľa Dohovoru CMR by nárok žalobcu bol v súčasnej dobe premlčaný. Vyjadril preto presvedčenie o tom, že žalovaná účelovo zneužíva právo na to, aby sa odbremenila od povinnosti zaplatiť žalovanému za ním vykonané služby. Takéto konanie považoval v rozpore nielen s ustanovením čl. 5 CSP, ale aj v rozpore so samotným zmyslom a cieľom akejkoľvek právnej úpravy demokratického a právneho štátu. Podotkol, že služby, ktorých zaplatenie v tomto spore nárokuje, boli vykonané podľa objednávok, konkrétnym dopravcom, žalobca vyplatil dohodnuté ceny za dopravu, pričom sám odmenu neobdržal, ako ani mu nebolo uhradené prepravné. Rovnako tak nesúhlasil s tvrdením žalovanej, že nákladný list nie je prepravná zmluva, pretože čl. 4 Dohovoru CMR jednoznačne ustanovil, že dokladom o uzatvorení prepravnej zmluvy je nákladný list, a preto by žalovaná mala disponovať nákladnými listami CMR, v ktorých ako dopravca bude uvedený žalobca. Navyše priamo bod 11 Prepravných podmienok žalovanej jednoznačne a nad všetku pochybnosť preukazuje, že dotknuté Objednávky - zmluvy nie sú zmluvou o preprave, keď pod hrozbou vysokej pokuty žalovaná zakazuje zverejnenie objednávky, najmä jej prezentáciu pri nakládke alebo vykládke. Zo znenia Prepravným podmienok bolo pritom jasné, že predmetná zmluva nemôže byť zmluvou o preprave, nakoľko ak by išlo o prepravnú zmluvu, riadne dohodnutú v zmysle vnútroštátneho práva a v zmysle CMR, práve táto zmluva by bola pre dopravcu relevantným dokladom, na základe ktorého by mu mal byť tovar naložený a na základe ktorého by mal byť vyplnený nákladný CMR list.
7. Žalovaná v podaní zo dňa 01. 08. 2019 k vyjadreniu žalobcu zotrvala na svojom stanovisku a skutočnosti, že vo všetkých prípadoch uzavrela zmluvu o preprave a nie zmluvu zasielateľskú. Ohradila sa voči účelovosti obrany v časti premlčania nároku a poukázala na to, že si uplatnila u žalobcu nárok na náhradu škody za odcudzený tovar z realizovanej prepravy, pričom z toho bolo jasné, že zmluvný vzťah hodnotila ako zmluvu o preprave. Okrem toho poukázala na to, že spoločnosť Y. Y., L..C..I.. ju urobila zodpovednou za odcudzenie nákladu a jej poisťovňa si uplatnila voči jej osobe nárok z toho titulu, že plnila z titulu poisteného tovaru spoločnosti Y. Y., L..C..I.., preto si aj ona uplatnila nárok na náhradu škody u žalobcu a ten sa začal stavať do pozície zasielateľa, o čom sa snažil presvedčiť aj ju, a preto uvedené predostrela aj spoločnosti Y. Y., L..C..I.. Čo sa týkalo toho, že nedoložila žiadny dôkaz,
poukázala na to, že bola uzatvorená písomná zmluva o preprave, ktorej obsahom bolo jednoznačne prevedenie prepravy tovaru. Čo sa týkalo listu zo dňa 03. 03. 2017, uvedené sa týkalo iného sporu so žalobcom, avšak následne poukázala na jej iný list a to zo dňa 27. 02. 2017, kde žalobcu jednoznačne vnímala ako dopravcu. Až neskôr, keď si zvolila právneho zástupcu, bolo jej vysvetlené, ako sa veci po právnej stránke majú a že nezáleží na žalobcovi, že sa dodatočne označil za zasielateľa, nakoľko dopravu nevykonal sám. Zároveň poukázala na trestné oznámenie z 24. 02. 2017 a skutočnosť, že list z 03. 03. 2017 je len opakovaním skutočností v ňom uvedených. Výslovne však uviedla, že vždy mala záujem u žalobcu objednať prepravu a fakticky tak urobila, teda objednávala si prepravu tovaru. Následne poukázala tiež na to, že v trestnom oznámení pani Fabiánová uviedla, že ich spoločnosť sa zaoberá i prepravnou činnosťou a tiež uviedla, že ich firma nemala na prepravu vhodný kamión, preto sa dohodla na preprave s poľským dopravcom. Z toho vyvodzovala, že keby mali vhodný kamión, prepravu by asi previedli sami, čo neznamená, že by automaticky predpokladali uzavretie zasielateľskej zmluvy. Následne dodala, že vždy si objednávala prepravu tovaru, čo vyplýva z jej objednávok a poprela, že by ju žalobca akýmkoľvek spôsobom upozornil, že by mal poskytovať iba zasielateľské služby. Skutočnosť, že nereklamovala, že v CMR je uvedený iný dopravca, vysvetlila tak, že je právom zmluvnej prepravnej firmy poveriť prepravou tovaru ďalšieho dopravcu a takto to aj brala a toto oprávnenie žalobcovi nerozporovala, pretože vychádzala z toho, že žalobca spolupracuje s preverenými dopravcami a že nevyberá náhodne kohokoľvek, kto ponúkne najnižšiu cenu a že rovnako zodpovedá tak, akoby prepravu vykonal sám.
8. Následne súd nariadil vo veci predbežné prejednanie sporu, na ktorom za účasti strán sporu vykonal dokazovanie za účelom odstránenia spornosti v otázke právomoci súdu.
9. V rámci posúdenia toho, či súd má právomoc vo veci konať, súd v prvom rade musel ustáliť otázku, či medzi žalobcom a žalovaným bol uzatvorený zmluvný vzťah zo zasielateľskej zmluvy, t.j. či sa má právomoc posúdiť podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, alebo či išlo medzi stranami sporu o zmluvný vzťah o preprave veci, t.j. či zmluvný vzťah spadá do pôsobnosti Dohovoru CMR.
10. Na základe vykonaného dokazovania, v rámci ktorého súd nebol viazaný len návrhmi sporových strán sporu, zistil tento skutkový a právny stav:
11. Žalovaná ako dopravca uzatvorila viaceré objednávky o preprave so spoločnosťou Y. Y., L..C..I.., v rámci ktorých absentovala SPZ vozidla, bol tam dátum nakládky, dátum vykládky, miesto nakládky, miesto vykládky, druh auta, množstvo, dohodnutá cena, pričom objednávky boli vystavené Y. Y., L..C..I.. a potvrdené podpisom a odtlačkom pečiatky žalovanej (č.l. 225- 238 spisu).
12. Následne žalovaná zadala viaceré objednávky nazvané „objednávka - smlouva o přepravě“ žalobcovi, v rámci ktorých žalobcu označila za dopravcu, seba za špedíciu a taktiež tam bol uvedený dátum vystavenia, popis súpravy bez ŠPZ (vybodkované miesto), miesto a termín nakládky, miesto a termín vykládky, cena, splatnosť, pričom na niektorých súdu predložených zmluvách sa nachádzala vypísaná ŠPZ (perom), ako aj okrem podpisu a odtlačku pečiatky žalovanej, bol pripojený podpis a odtlačok pečiatky žalobcu.
13. Žalobca v zmysle objednávok - zmlúv o preprave, jednotlivé prepravy vykonal a žalovanej sumu dopravy fakturoval, pričom medzi stranami sporu zostali neuhradené tieto faktúry:
- faktúra č. VF20161667, ktorou žalobca fakturoval žalovanej za služby pri preprave na základe objednávky zo dňa 08. 12. 2016, pričom ako názov položky uviedol cena za dopravu a doložil objednávku
- smlouvu o přepravě č. 423/2016, v rámci ktorej bol dopravca označený žalobca, za spedici žalovaná, dátum vystavenia 09. 12. 2016, ŠPZ absentovala, popis súpravy, nakládka Y. Y., L..C..I.., termín, vykládka J. T. L.. A..I..I.., termín, cena, splatnosť od dodania faktúry - 60 dní po dodaní fa + CMR, podpis a odtlačok pečiatky žalovanej a tiež bola pripojená objednávka 20161769, v rámci ktorej bol žalobca označený ako objednávateľ a dopravca bola T. O.- M. Y. M.,
- faktúra č. VF20170054, ktorou žalobca fakturoval žalovanej za služby pri preprave na základe objednávky zo dňa 08. 12. 2016, pričom ako názov položky uviedol cena za dopravu a doložil objednávku
- smlouvu o přepravě č. 428/2016, v rámci ktorej bol dopravca označený žalobca, za spedici žalovaná,
dátum vystavenia 09. 12. 2016, ŠPZ absentovala, popis súpravy, nakládka Y. Y., L..C..I.., termín, vykládka J. T. L.. A..I..I.., termín, cena, splatnosť od dodania faktúry - 60 dní po dodaní fa + CMR, podpis a odtlačok pečiatky žalovanej a tiež bol pripojený CMR,
- faktúra č. VF20170081, ktorou žalobca fakturoval žalovanej za služby pri preprave na základe objednávky zo dňa 04. 01. 2017, pričom ako názov položky uviedol cena za dopravu a doložil objednávku
- smlouvu o přepravě č. 5/2017, v rámci ktorej bol dopravca označený žalobca, za spedici žalovaná, dátum vystavenia 04. 01. 2017, ŠPZ absentovala, popis súpravy, nakládka Y. Y., L..C..I.., termín, vykládka J. T. L.. A..I..I.., termín, cena, splatnosť od dodania faktúry - 60 dní po dodaní fa + CMR, podpis a odtlačok pečiatky žalovanej a tiež bol pripojený CMR,
- faktúra č. VF20170126, ktorou žalobca fakturoval žalovanej za služby pri preprave na základe objednávky zo dňa 10. 01. 2017, pričom ako názov položky uviedol cena za dopravu a doložil objednávku 20170047 s dopravcom T. K. K. K.,
- faktúra č. VF20170127, ktorou žalobca fakturoval žalovanej za služby pri preprave na základe objednávky zo dňa 10. 01. 2017, pričom ako názov položky uviedol cena za dopravu a doložil objednávku
- smlouvu o přepravě č. 9/2017, v rámci ktorej bol dopravca označený žalobca, za spedici žalovaná, dátum vystavenia 09. 01. 2017, ŠPZ absentovala, popis súpravy, nakládka Y. Y., L..C..I.., termín, vykládka J. T. L.. A..I..I.., termín, cena, splatnosť od dodania faktúry - 60 dní po dodaní fa + CMR, podpis a odtlačok pečiatky žalovanej a tiež bol pripojený CMR.
- faktúra č. VF20170163, ktorou žalobca fakturoval žalovanej za služby pri preprave na základe objednávky zo dňa 17. 01. 2017, pričom ako názov položky uviedol cena za dopravu a doložil objednávku
- smlouvu o přepravě č. 14/2017, v rámci ktorej bol dopravca označený žalobca, za spedici žalovaná, dátum vystavenia 13. 01. 2017, ŠPZ absentovala, popis súpravy, nakládka Y. Y., L..C..I.., termín, vykládka J. T. L.. A..I..I.., termín, cena, splatnosť od dodania faktúry - 60 dní po dodaní fa + CMR, podpis a odtlačok pečiatky žalovanej a tiež bol pripojený CMR,
- faktúra č. VF20170235, ktorou žalobca fakturoval žalovanej za služby pri preprave na základe objednávky zo dňa 25. 01. 2017, pričom ako názov položky uviedol cena za dopravu a doložil objednávku
- smlouvu o přepravě č. 232017, v rámci ktorej bol dopravca označený žalobca, za spedici žalovaná, dátum vystavenia 25. 01. 2017, ŠPZ absentovala, popis súpravy, nakládka Y. Y., L..C..I.., termín, vykládka J. T. L.. A..I..I.., termín, cena, splatnosť od dodania faktúry - 60 dní po dodaní fa + CMR, podpis a odtlačok pečiatky žalovanej a tiež bola pripojená objednávka 20170164 s dopravcom T. K. K. K.. Okrem toho žalovaná predložila predmetnú objednávku - zmluvu o preprave s dopísaným SPZ a tiež druhú stranu objednávky, v rámci ktorej uviedla prepravné podmienky (č.l. 126 spisu),
- faktúra č. VF20170245, ktorou žalobca fakturoval žalovanej za služby pri preprave na základe objednávky zo dňa 19. 01. 2017, pričom ako názov položky uviedol cena za dopravu a doložil objednávku
- smlouvu o přepravě č. 15/2017, v rámci ktorej bol dopravca označený žalobca, za spedici žalovaná, dátum vystavenia 13. 01. 2017, ŠPZ absentovala, popis súpravy, nakládka Y. Y., L..C..I.., termín, vykládka J. T. L.. A..I..I.., termín, cena, splatnosť od dodania faktúry - 60 dní po dodaní fa + CMR, podpis a odtlačok pečiatky žalovanej a tiež bol pripojený CMR,
- faktúra č. VF20170324, ktorou žalobca fakturoval žalovanej za služby pri preprave na základe objednávky zo dňa 03. 02. 2017, pričom ako názov položky uviedol cena za dopravu a doložil objednávku
- smlouvu o přepravě č. 33/2017, v rámci ktorej bol dopravca označený žalobca, za spedici žalovaná, dátum vystavenia 06. 02. 2017, ŠPZ vypísaná ručne, popis súpravy, nakládka Y. Y., L..C..I.., termín, vykládka J. T. L.. A..I..I.., termín, cena, splatnosť od dodania faktúry - 60 dní po dodaní fa + CMR, podpis a odtlačok pečiatky žalovanej, ako aj odtlačok pečiatky a podpis žalobcu a tiež bol pripojený CMR,
- faktúra č. VF20170348, ktorou žalobca fakturoval žalovanej za služby pri preprave na základe objednávky zo dňa 08. 02. 2017, pričom ako názov položky uviedol cena za dopravu a doložil objednávku
- smlouvu o přepravě č. 36/2017, v rámci ktorej bol dopravca označený žalobca, za spedici žalovaná, dátum vystavenia 07. 02. 2017, ŠPZ absentovala, popis súpravy, nakládka Y. Y., L..C..I.., termín, vykládka J. T. L.. A..I..I.., termín, cena, splatnosť od dodania faktúry - 60 dní po dodaní fa + CMR, podpis a odtlačok pečiatky žalovanej a tiež bol pripojený CMR,
- faktúra č. VF20170417, ktorou žalobca fakturoval žalovanej za služby pri preprave na základe objednávky zo dňa 08. 02. 2017, pričom ako názov položky uviedol cena za dopravu a doložil objednávku
- smlouvu o přepravě č. 38/2017, v rámci ktorej bol dopravca označený žalobca, za spedici žalovaná, dátum vystavenia 08. 02. 2017, ŠPZ ručne vypísaná, popis súpravy, nakládka Y. Y., L..C..I.., termín, vykládka J. T. L.. A..I..I.., termín, cena, splatnosť od dodania faktúry - 60 dní po dodaní fa + CMR, podpis a odtlačok pečiatky žalovanej, podpis a odtlačok pečiatky žalobcu a tiež bol pripojený CMR,
- faktúra č. VF20170431, ktorou žalobca fakturoval žalovanej za služby pri preprave na základe objednávky zo dňa 15. 02. 2017, pričom ako názov položky uviedol cena za dopravu a doložil objednávku
- smlouvu o přepravě č. 47/2017, v rámci ktorej bol dopravca označený žalobca, za spedici žalovaná, dátum vystavenia 15. 02. 2017, ŠPZ absentovala, popis súpravy, nakládka Y. Y., L..C..I.., termín, vykládka J. T. L.. A..I..I.., termín, cena, splatnosť od dodania faktúry - 60 dní po dodaní fa + CMR, podpis a odtlačok pečiatky žalovanej (nečitateľný) a tiež bol pripojený CMR,
- faktúra č. VF20170447, ktorou žalobca fakturoval žalovanej za služby pri preprave na základe objednávky zo dňa 15. 02. 2017, pričom ako názov položky uviedol cena za dopravu a doložil objednávku
- smlouvu o přepravě č. 46/2017, v rámci ktorej bol dopravca označený žalobca, za spedici žalovaná, dátum vystavenia 15. 02. 2017, ŠPZ ručne vypísaná, popis súpravy, nakládka Y. Y., L..C..I.., termín, vykládka J. T. L.. A..I..I.., termín, cena, splatnosť od dodania faktúry - 60 dní po dodaní fa + CMR, podpis a odtlačok pečiatky žalovanej, podpis a odtlačok pečiatky žalobcu a tiež bol pripojený CMR,
- faktúra č. VF20170496, ktorou žalobca fakturoval žalovanej za služby pri preprave na základe objednávky zo dňa 21. 02. 2017, pričom ako názov položky uviedol cena za dopravu a doložil objednávku
- smlouvu o přepravě č. 51/2017, v rámci ktorej bol dopravca označený žalobca, za spedici žalovaná, dátum vystavenia 20. 02. 2017, ŠPZ absentovala, popis súpravy, nakládka Y. Y., L..C..I.., termín, vykládka J. T. L.. A..I..I.., termín, cena, splatnosť od dodania faktúry - 60 dní po dodaní fa + CMR, podpis a odtlačok pečiatky žalovanej a tiež bola pripojená objednávka 20170446 s dopravcom E. L..A..I.. XX. Z webovej stránky http://eratrasns.sk/index.php?file=doprava cestna <http://eratrasns.sk/ index.php?file=doprava_cestna> vyplývalo, že spoločnosť (žalobca) sa venuje vnútroštátnej a medzinárodnej preprave. Ponúka bohaté skúsenosti v oblasti nákladnej kamiónovej dopravy, nákladnej dopravy, prepravy tovaru a zasielateľstva. Poskytuje kvalitné služby, o čom svedčí množstvo spokojných zákazníkov. Jazdia v rámci celej Európy, zameriavajú sa najmä na Poľsko, Holandsko, Rumunsko, Slovensko, Česko, Maďarsko, Rakúsko, Nemecko, Slovinsko, Taliansko, ale nie je problém zabezpečiť prepravu aj do krajín 3. Sveta. Možnosti kamiónovej prepravy a) klasická, b) chladiarenské vozidlá, c) preprava nebezpečných vecí.
15. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Nitra, oddiel Sro, vložka číslo 34923/N, týkajúceho sa žalobcu vyplývalo, že žalobca v rámci predmetu činnosti má zaevidované: kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb, sprostredkovateľská činnosť v oblasti výroby, nákladná cestná doprava vykonávaná vozidlami s celkovou hmotnosťou do 3,5t vrátane prípojného vozidla, kuriérske služby, predaj leteckých prepravných služieb, počítačové služby, služby súvisiace s počítačovým spracovaním údajov, finančný leasing, poskytovanie úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt, faktoring a forfaiting, administratívne služby, zasielateľstvo (od 12. 03. 2014), medzinárodná preprava tovaru po ceste v prenájme alebo za úhradu (od 14. 03. 2015), podnikanie v oblasti nakladania s iným ako nebezpečným odpadom, prevádzkovanie taxislužby s počtom vozidiel 1 (jedno).
16. Z verejnej časti živnostenského registra žalovanej vyplýva, že obory činnosti má zaevidované: sprostredkovanie obchodu a služieb, veľkoobchod a maloobchod, zasielateľstvo a zastupovanie v colnom konaní, pranie pre domácnosť, žehlenie, opravy a údržba odevov, bytového textilu a osobného tovaru, poskytovanie technických služieb. Vznik oprávnenia 01. 07. 1993.
17. Okrem vyššie uvedených objednávok - zmlúv o preprave bola uskutočnená aj objednávka - zmluva o preprave č. 24/2017, v rámci ktorej nastala strata tovaru.
18. Z vyšetrovacieho spisu číslo ORPZ-LV-OKP-123/2017-TČ vyplývalo, že dňa 24. 02. 2017 podala trestné oznámenie F.. Y. S., ktorá okrem iného uviedla, že dňa 25. 01. 2017 obdržala ich firma elektronickou poštou objednávku č. 24/2017 od žalovanej. Súčasťou tejto objednávky bola aj zmluvne dohodnutá odmena (tzv. špedičný zisk) za sprostredkovanie prepravy pre ich firmu vo výške 50 eur. Nakoľko ich firma nemala na požadovanú prepravu vhodný kamión, tak ich zamestnankyňa p. M. F. prostredníctvom internetových databáz medzinárodných prepravcov, konkrétne cez program TRANS.EU našla poľskú prepravnú spoločnosť s voľným kamiónom požadovaných parametrov v tej oblasti a dohodla sa s nimi na konkrétnej preprave, tzn. sprostredkovala prepravu zadanú od žalovanej. Záverom uviedla, že situácia je zatiaľ taká, že momentálne je poškodená spol. Y. Y., L..C..I.., nakoľko jej tovar zmizol. Avšak podľa ich skúseností si táto bude vymáhať vniknutú škodu od svojho zmluvného partnera
- žalovanej a táto si bude s najväčšou pravdepodobnosťou škodu vymáhať od ich firmy a oni by si ju následne mali vymáhať od tej poľskej prepravnej firmy, pokiaľ teda bude vôbec existovať. Záverom tiež vyhlásila, že obsah zápisnice je v súlade s jej výpoveďou a preto nežiadala jej opravu ani doplnenie a na znak súhlasu ju podpísala. P. M. F. vypovedala dňa 21. 03. 2017 a uviedla, že do jej náplne práce patrí o.i. najmä zadávanie objednaných prepráv tovaru konkrétnym prepravným spoločnostiam a s tým súvisiaci servis.
19. Podaním zo dňa 27. 01. 2017 (zrejmá nesprávnosť v dátume, správne malo byť 27. 02. 2017) žalovaná žalobcovi uviedla, že z dôvodu, že do dnešného dňa nebol dodaný tovar na miesto určenia, ktorý nakladali podľa objednávky - zmluvy o preprave č. 24/2017 zo dňa 26. 01. 2017 na vozidlo SPZ J. XHLX/GDA U., urobila ich zodpovednými za tovar a nárokovala si škodu vo výške 41.446,40 eura a to v zmysle faktúry č. 2017041. Reklamácia zaslaná 27. 02. 2017 elektronicky viď. č.l. 124 spisu.
20. Podaním zo dňa 03. 03. 2017 žalovaná uviedla spoločnosti Y. Y., L..C..I.., že dňa 25. 01. 2017 došlo na základe objednávky k uzatvoreniu zasielateľskej zmluvy, pričom následne využila k obstaraniu prepravy ďalšieho zasielateľa, ktorý je zároveň i dopravcom v medzinárodnej cestnej doprave nákladov a mohol teda prepravu obstarať i sám, a to žalobcu. Následne poukázala na to, že z výpovede riaditeľky žalobcu, ktorú urobila dňa 24. 02. 2017 pred orgánmi Okresného riaditeľstva Policajného zboru je zrejmé, že uvedená spoločnosť obdržala a akceptovala jej objednávku zaslanú elektronickou poštou, ktorá sa týkala sprostredkovania alebo prevedenia prepravy. Podľa uvedenia riaditeľky nemala jej firma v tej dobe na prepravu vhodný kamión, a preto prostredníctvom internetových databáz medzinárodných prepravcov vyhľadala ako medzi zasielateľa poľskú spoločnosť, následne s poukazom na CMR a tam uvedeného dopravcu odmietla reklamáciu.
21. Následne žalovaná podaním zo dňa 31. 05. 2017 uviedla žalobcovi, že s ním uzatvorila zmluvu o preprave ako s dopravcom. Doručenie preukázala podacím lístkom.
22. Podaním zo dňa 03. 07. 2017 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie faktúr, pričom odoslanie preukázal podacím lístkom s dátumom 04. 07. 2017.
23. Okrem toho súd zistil, že na Okresnom súde v Blansku pod sp. zn. 3C/29/2018 prebieha konanie medzi sporovými stranami v opačnom sporovom postavení, pričom žaloba bola podaná dňa 10. 02. 2018, v rámci čoho žalobca v postavení žalovaného, podaním zo dňa 23. 03. 2018, vzniesol námietku nedostatku právomoci, ako aj vecnej legitimácie a žiadal konanie zastaviť. Predmetom sporu je pritom zaplatenie sumy 41.446,40 eura s príslušenstvom na základe faktúry vystavenej žalovanou žalobcovi č. 2017041. Súd v rámci uznesenia zo dňa 21. 02. 2018 č.k. 3C/29/2018-26, potvrdeného uznesením Krajského súdu v Brne zo dňa 31. 08. 2018 č.k. 28Co/110/2018-90 vyslovil svoju miestnu nepríslušnosť a v odôvodnení uviedol, že je daná právomoc českých súdov podľa čl. 31 ods. 1 CMR. Najvyšší súd ČR rozhodol uznesením zo dňa 27. 03. 2019 č.k. 30Nd 359/2018-95 tak, že vec vedenú na Okresnom súde v Blansku pod sp. zn. 3C/29/2018 prejedná a rozhodne Okresný súd v Blansku. Posledné pojednávanie sa uskutočnilo dňa 09. 09. 2019 a bolo odročené na 14. 11. 2019 za účelom pokusu o zmierne vyriešenie sporu.
24. Naviac, žalovaná preukázala, že spoločnosť E. X. L..E.. ju žaluje o zaplatenie sumy 1.119.881,73 Kč s príslušenstvom, pričom konanie je prerušené.
25. Z vyjadrenia žalobcu na pojednávaní vyplynulo, že podľa neho nie je rozhodujúce, čo je uvedené na dokladoch, ale podstatné je to, ako objednávka prebiehala. Poprel, že by žalovaná nevedela o tom,
že sú zasielatelia, pretože pri začatí zmluvného vzťahu mala od nich predložené poistenie zasielateľa a nie poistenie CMR. Zároveň poukázal na totožnosť zmluvy uzatvorenej žalovanou so žalobcom a spoločnosťou Y. Y., L..C..I.., majúc pritom za to, že ak zmluva s Y. Y., L..C..I.. je posudzovaná ako zasielateľská, tak aj ich má byť tak posudzovaná. Dodal, že sa našiel skutočný dopravca a teda z jeho poistenia by mala byť škoda hradená, preto nesúhlasil s tým, že si žalovaná ponecháva ich peniaze. Okrem toho namietal, že škoda bola zaplatená poisťovňou.
26. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že zadala prepravu cez medzinárodný dopravný server a následne jej zavolala pani F., ktorá uviedla, že má záujem vykonať túto prepravu, dohodli sa na cene, pričom provízia sa nerozlišuje, ona si overila žalobcu a bola jej nahlásená ŠPZ. Čo sa týkalo poistenia, poprela, že by ho obdržala pri začatí zmluvného vzťahu, ale až po strate tovaru. Ohľadom listu zaslaného spoločnosti Y. Y., L..C..I.., uviedla, že bola zneistená zo strany žalobcu, preto tam uviedla, že je zasielateľ, avšak ona ho považovala za dopravcu.
27. Svedkyňa M. F., bývalá zamestnankyňa žalobcu, ktorá komunikovala so žalovanou, potvrdila, že so žalovanou komunikovala a vyhľadala prepravu žalovanej, ktorú zadala na portáli s tým, že má záujem o vykonanie prepravy, dohodli podmienky a potom vyhľadala dopravcu. Na prvú otázku, či zasielala žalovanej doklad o poistení, uviedla, že nevie to určite, avšak dodala, že sa to posielalo automaticky, resp. si to pýtali, nezvyklo sa stať, že by si to niekto nevypýtal. Oznámenie, že vykonávajú zasielateľstvo, považovala za preukázané tým, že každému je jasné, že keď mu pošle údaje o poľskom dopravcovi, vie, že sa vykonáva len činnosť sprostredkovateľa.
28. Svedkyňa F.. Y. S.Á., zamestnaná u žalobcu, pričom vo vzťahu k žalovanej dodala, že pre žalovanú vykonávali prepravu, k veci uviedla, že pre žalovanú robili prepravu, resp. sprostredkovali službu prepravy a to tak, že dodali kamión. Rovnako tak vyvodzovala, že tým, že dohlásili poľskú ŠPZ, nemohla si žalovaná myslieť, že sú dopravcovia. Okrem toho potvrdila, že vypovedala na polícii, kde vysvetlila, že tovar síce prepravovali, ale nie vlastným kamiónom. Následne zdôraznila, že oni prepravujú tovar a tiež dodala, že poskytujú službu na prepravu tovaru.
29. Podľa čl. 1 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len Nariadenia o právomoci) toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci ani na zodpovednosť štátu za úkony a opomenutia pri výkone štátnej moci (acta iure imperii).
30. Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia o právomoci ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
31. Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia o právomoci osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.
32. Podľa čl. 71 ods. 1 a ods. 2 Nariadenia o právomoci toto nariadenie nemá vplyv na dohovory, ktorých sú členské štáty zmluvnými stranami a ktoré upravujú právomoc alebo uznávanie a výkon rozsudkov v špecifických veciach. Na účely jednotného výkladu sa odsek 1 bude uplatňovať takto: toto nariadenie nebráni súdu členského štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohovoru týkajúceho sa špecifickej veci, aby si založil právomoc podľa tohto dohovoru, aj keď žalovaný má bydlisko v inom členskom štáte, ktorý nie je zmluvnou stranou tohto dohovoru. Súd konajúci o žalobe však musí vždy uplatniť článok 28 tohto nariadenia; rozsudok vydaný súdom členského štátu na základe právomoci založenej podľa dohovoru v špecifickej veci sa uznáva a vykonáva v inom členskom štáte podľa tohto nariadenia. Ak dohovor v špecifickej veci, ktorého zmluvnými stranami sú členský štát pôvodu, ako aj dožiadaný členský štát, upravuje podmienky uznania a výkonu rozsudkov, uplatnia sa tieto podmienky. Vždy sa však môžu uplatniť ustanovenia tohto nariadenia o uznaní a výkone rozsudkov.
33. Podľa čl. 1 ods. 1 Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej diaľničnej nákladnej doprave (CMR) vyhlásený vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 11/1975 Zb. (ďalej len Dohovor CMR) tento Dohovor sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia
zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádza v zmluve, ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto Dohovoru. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán.
34. Podľa čl. 1 ods. 4 Dohovor CMR dohovor sa nevzťahuje a) na prepravy uskutočňované v rámci medzinárodných poštových dohovorov, b) na prepravy mŕtvol, c) na prepravy sťahovaných zvrškov.
35. Podľa čl. 4 Dohovor CMR dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list. Ak nákladný list chýba, ak má nedostatky alebo ak sa stratil, nie je tým existencia alebo platnosť prepravnej zmluvy dotknutá a vzťahujú sa na ňu aj naďalej ustanovenia tohto Dohovoru.
36. Podľa čl. 31 ods. 1 Dohovor CMR spory vzniknuvšie z prepráv podliehajúcich tomuto Dohovoru môže žalobca viesť, pokiaľ ich nevedie na súdoch zmluvných štátov určených dohodou strán, na súdoch toho štátu, na území ktorého a) má žalovaný trvalé bydlisko, hlavné sídlo podniku alebo pobočku alebo zastupiteľstvo, ktorých prostredníctvom bola prepravná zmluva uzavretá, alebo b) leží miesto, kde sa zásielka prevzala na prepravu alebo miestu určené na jej vydanie; na iných súdoch nemôže žalobca spor viesť.
37. Riadiac sa pokynmi odvolacieho súdu, vyjadrenými v uznesení zo dňa 30. 11. 2018 č.k. 26Cob/74/2018-144, konkrétne v bode 40, 41, 42 a 43, súd mal za to, že žalovanou namietaná aplikácia Dohovoru CMR otázku, čo sa vlastne zmluvou o preprave rozumie, neupravuje. V zmysle výkladu odvolacieho súdu však zmluvu o preprave bolo možné definovať ako zmluvu, ktorej hlavným predmetom bolo vykonanie prepravy. Problém však vyvstal v tom, že žalobca namietal, že ide medzi sporovými stranami o zasielateľskú zmluvu, pričom ich odlíšenie je problematické, keďže predmetom zmluvy o preprave veci je vykonanie prepravy a predmetom zasielateľskej zmluvy je obstaranie vhodnej prepravy, pričom obstaraním prepravy sa pritom rozumie predovšetkým uzatvorenie zmlúv o preprave veci do dohodnutého miesta určenia. Naviac, situáciu komplikuje aj tá skutočnosť, že Dohovor CMR nevyžaduje, aby dopravca prepravu vykonal osobne a prijíma možnosť, že dopravca zverí celú prepravu alebo jej časť niekomu inému, dokonca s tým výslovne počíta, čo bol aj daný prípad, kedy ani žalobca, ako ani žalovaná prepravu nevykonali sami, ale prepravu vykonal tretí subjekt. Na druhej strane však netreba zabúdať ani na tú skutočnosť, že zasielateľ má tiež možnosť prepravu aj sám uskutočniť. Na odlíšenie oboch typov zmlúv je preto potrebné vykonať dokazovanie a posúdiť celú radu kritérií, aj keď prvotným kritériom je preskúmanie samotnej zmluvy a jej obsahu, z ktorej vyplývalo, že žalovaná sa označila ako špeditérka a so žalobcom ako dopravcom uzatvorila objednávky - smlouvy o přepravě, v rámci ktorých vybodkovala miesto na dopísanie ŠPZ, určila rozmery dopravného prostriedku, vymedzila miesto a termín nakládky, miesto a termín vykládky, cenu a tiež splatnosť. Následne objednávku - zmluvu o preprave podpísala tak, že k odtlačku pečiatky pripojila svoj podpis. V tomto ohľade pozornosti súdu neušlo, že pri niektorých objednávkach, založených v spise, bola ručne vypísaná ŠPZ a tiež bol na týchto objednávkach pripojený podpis a odtlačok pečiatky žalobcu, avšak žiadne iné zmeny, návrhy, či modifikácie zmluvy zo strany žalobcu vykonané neboli, a preto neobstál argument žalobcu, že došlo k návrhu nového zmluvného vzťahu zo strany žalobcu, ktorý sa aj vykonal, teda konkludentne, prípadne telefonicky, či na základe mailového oznámenia o zmene zmluvného vzťahu, žalovaná súhlasila so zasielateľskou zmluvou a to tým, že bola uvedená ŠPZ, ktorá nepatrila motorovému vozidlu vo vlastníctve žalobcu. Práve naopak z uvedeného tvrdenia jednoznačne vyplývalo to, že žalovaná pôvodne aj podľa žalobcu zadala zmluvu o preprave a následne žalovaný konkludentným spôsobom, resp. telefonicky, či mailom (o uvedenom nepredložil však žiaden dôkaz), čo mu podľa neho umožňovala prax, zmenil zmluvný vzťah na zasielateľský, nakoľko mal za to, že sa on sám mohol rozhodnúť, či tovar prepraví alebo obstará prepravu a podľa toho modifikovať jednostranne zmluvný vzťah. Uvedené pritom dal na vedomie žalovanej len tou skutočnosťou, že uviedol ŠPZ motorového vozidla, ktorá mu evidentne nepatrila, pretože išlo o ŠPZ poľského dopravcu. V tomto ohľade však opomenul skutočnosť, že dopravca dopravu vykonať nemusí osobne, a preto takáto modifikácia zmluvného vzťahu je neprípustná, naviac absentovala pri nej písomná forma, ako ani z nej nebolo jednoznačne zrejmé, že došlo k zmene zmluvného vzťahu a že o tejto skutočnosti bola vyslovene žalovaná informovaná, ako aj s ňou vyjadrila súhlas. Naviac, ani z vyjadrenia p. S., ktorá pred orgánmi činnými v trestnom konaní uviedla, že nemali v tom čase vhodný kamión, preto sa rozhodli dopravu obstarať, nevyplývala tá skutočnosť, že by zo strany žalovanej nebola zadaná požiadavka na vykonanie prepravy, teda mala záujem práve o vykonanie prepravy a nie o obstaranie prepravy, s ktorou súhlas nedala. Uvedené potvrdila aj svedkyňa p. F., ktorá uviedla, že žalovaná zadala
na portáli, že má záujem o vykonanie prepravy. S poukazom na uvedené bolo potrebné ustáliť, že zámerom na strane žalovanej pri uzatváraní zmluvného vzťahu bolo vykonanie prepravy, a preto aj samotné označenie zmluvného vzťahu ako zmluva o preprave, vyjadruje obsah predmetného zmluvného vzťahu. Rovnako tak nemožno súhlasiť so žalobcom, ako aj svedkami, že samotná skutočnosť, že žalovanej boli nahlásené poľské ŠPZ, znamenala tú skutočnosť, že žalovanou zadaný zmluvný vzťah sa zmenil na zasielateľský a len z týchto ŠPZ jej malo byť zrejmé, že žalobca pre ňu dopravu obstaral a nie vykonal. Uvedenému nemožno poskytnúť ochranu a to najmä z toho hľadiska, že prepravná zmluva nevylučuje tú možnosť, že dopravca prepravu nemusí vykonať sám, ako ani nevylučuje, aby použil na vykonanie prepravy iného dopravcu, preto samotné nahlásenie ŠPZ neznamenalo hneď tú skutočnosť, že žalobca vykonal pre žalovanú zasielateľskú zmluvu. Iným spôsobom žalobca neosvedčil skutočnosť, že by dal jasne žalovanej na vedomie skutočnosť, že bude pre ňu vykonávať obstaranie prepravy. Uvedené nevyplývalo ani z fakturácie pripojenej v spise, kde sa žalobca označil ako dodávateľ a žalovanú označil ako odberateľa, pričom uviedol, že fakturuje za služby pri preprave a následne uviedol názov položky cenu za dopravu. Z takto vymedzených položiek na fakturácii vôbec nevyplýva, že by žalobca vykonával pre žalovanú obstaranie prepravy, práve naopak ako názov položky uviedol cenu za dopravu. Čo sa týkalo vymedzenia pojmu za služby pri preprave, uvedené je veľmi nepresné vyjadrenie, pretože nespadá ani do zmluvy o preprave ( t.j. vykonanie prepravy), ako ani do zasielateľskej zmluvy (t.j. obstaranie prepravy) a vychádza tiež z tej skutočnosti, že žalobca, ako aj ním zabezpečení svedkovia si počas vyjadrení mýlili pojmy, v rámci ktorých nerozlišovali spojenie vykonali prepravu, resp. sprostredkovali prepravu a uvedené považovali len za dodatočnú možnosť ako zabezpečiť splnenie objednávky s tým, že ak majú voľný kamión vykonajú prepravu, ak nemajú, zabezpečia iný kamión, pričom oni sami sa pasovali potom do pozície zasielateľa, avšak bez toho, aby o tom oboznámili aj druhú zmluvnú stranu, čo bol aj daný prípad. Rovnako tak v konaní nebolo preukázané, že by bolo žalovanej v začiatku zmluvného vzťahu zaslané poistenie, ktoré by preukazovalo, že žalobca je len zasielateľ a nie aj dopravca. Uvedené sa síce žalobca snažil preukázať svedeckou výpoveďou p. F., avšak tá v sumáre uviedla len tú skutočnosť, že v začiatku zmluvnej spolupráce zvykla zasielať dokumenty, ktoré mala v položke na ploche a tieto si vždy každý spolupracovník žiadal, avšak zneistela pri otázke, či táto situácia nastala aj pri žalovanej, až následne dodala, že určite, avšak následne potvrdila, že jej toto poistenie posielala až pri strate tovaru, čo odporuje logickej nadväznosti, pretože ak by žalovaná mala pri vzniku zmluvného vzťahu doklad o poistení, nemusela by ho žiadať pri strate tovaru. Uvedené bolo síce pochybenie žalovanej, avšak nebolo ho možné preniesť na tú skutočnosť, že by žalobca jednoznačne žalovanej uviedol, že s ňou uzatvára zasielateľskú zmluvu, v rámci ktorej pre ňu obstará len prepravu a bude zo zmluvného vzťahu zodpovedať len ako zasielateľ. Uvedené nebolo preukázané ani písomným podaním žalovanej adresovaným spoločnosti Y. Y., L..C..I.., nakoľko v tomto podaní žalovaná opakovala skutočnosti, ktoré boli uvedené v trestnom oznámení a taktiež uviedla, že žalobca je i dopravcom a mohol teda prepravu obstarať i sám. Teda hodnotiac uvedený dôkaz v kontexte s ostatnými dôkazmi, súd musel dospieť k tomu záveru, že aj z tohto dôkazu bolo preukázané to, že žalovaná zadala požiadavku na vykonanie prepravy, avšak žalobca, keďže nemal vhodný kamión, dopravu len sprostredkoval a následne sa sám považoval za zasielateľa, a to len na základe tej skutočnosti, že dopravu nevykonal sám. Rovnako tak bolo potrebné namietnuť tú skutočnosť, že zmluva o preprave bola zo strany žalovanej zaslaná písomne, teda aj žalobca ak chcel vykonať akékoľvek zmeny, či podať návrh na uzatvorenie zasielateľskej zmluvy, uvedené mal vykonať písomne, pričom až akceptáciou takto zmenenej zmluvy zo strany žalovanej by zmluvný vzťah mohol vzniknúť. V opačnom prípade, pri neunesení dôkazného bremena zo strany žalobcu, súd musel vychádzať zo skutočností zachytených v zmluve o preprave, ako aj vo fakturácií a ustáliť, že z predmetných listín vyplýva, že žalovaná uzatvorila so žalobcom zmluvu o preprave, ktorú žalobca akceptoval, prepravu vykonal, žalovanej fakturoval cenu za dopravu a zaslal CMR, preukazujúci vykonanie dopravy jeho zmluvne zaviazaným dopravcom.
38. Na zdôraznenie správnosti vyššie uvedených záverov, súd prihliadol aj k ďalším kritériám, ako je účel zmluvného vzťahu, skutočne poskytnuté plnenie, všetky záväzky zmluvnej strany, ktorá mala poskytnúť plnenie pre zmluvu, vlastníctvo vozidiel a ich skutočné používanie, predmet činnosti podnikateľa, povaha zmlúv skôr uzatváraných medzi rovnakými subjektmi a pod., pričom v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu mal za to, že v právnej doktríne prevažuje názor, že v pochybnostiach má byť daná zmluva posúdená ako zmluva o preprave, nakoľko zmluvná strana koná ako zasielateľ a nie ako dopravca len vtedy, pokiaľ sa výrazným spôsobom zaviazala len k zorganizovaniu prepravy, čo však nebol daný prípad.
39. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a jeho hodnotenia už vyššie opísaného, súd nemal zo zmluvného vzťahu za preukázané, že by sa žalobca ako zmluvná strana v rámci zmluvného vzťahu výrazným spôsobom zaviazal len k zorganizovaniu prepravy. Uvedenú skutočnosť sa žalobca snažil dokázať, pričom v tomto ohľade poskytol výpovede svedkov a vyjadrenie jedného konateľa, avšak s poukazom na iné skutočnosti, vyplývajúce z listinných dôkazov a najmä hodnotiac odstup času pri hodnotení svedeckých výpovedí, sa uvedené dôkazy nejavili ako nesporné a jednoznačne preukazujúce skutočnosť, že by bol žalobca zasielateľ, preto v rámci pochybností bolo potrebné prihliadnuť na to, že zmluvu bolo potrebné posúdiť ako zmluvu o preprave. Súd pritom vychádzal aj z účelu zmluvného vzťahu, v rámci čoho bolo už vyššie uvedené, že žalovaná hľadala prepravcu. Predmetná skutočnosť nevyplývala len z výpovede žalovanej, ale aj z výpovede p. F., ktorá uviedla, že žalovaná zadala na portáli, že má záujem o vykonanie prepravy. Rovnako tak uvedenú skutočnosť nepriamo potvrdila p. S., ktorá uviedla, že keby mali vhodný kamión, prepravu by vykonali a taktiež nepriamo túto skutočnosť potvrdil aj konateľ žalobcu. Neobstojí pritom tvrdenie žalobcu, že je irelevantné, čo je uvedené na dokladoch, ale podstatné je to, ako bola doprava vykonaná, pretože v tomto ohľade bolo dôkazné bremeno na žalobcovi, a ten ho žiadnym spôsobom neuniesol, nakoľko nepreukázal, že by zo zmluvného vzťahu nezodpovedal ako dopravca a to i napriek tomu, že reálne dopravu sám nevykonal, ale použil svojho zmluvného partnera. Pri uvedenom hodnotení bolo potrebné prihliadnuť tiež aj na to, ako žalobca vo vzťahu k žalovanej vystupoval a ako sa verejne prezentoval. V tomto ohľade súd odkazuje na to, že z webovej stránky žalobcu, ako aj jeho výpisu z obchodného registra, kde okrem zasielateľstva sa uvádza aj medzinárodná nákladná doprava, nevyplýva, že by sa žalobca venoval len zasielateľstvu v rámci medzinárodnej nákladnej dopravy, ale práve naopak prezentoval skúsenosti aj s touto stránkou obchodu a prezentoval sa tak, že medzinárodnú nákladnú dopravu aj sám vykonáva. Rovnako tomu, že žalovaný vykonáva aj prepravu tovaru, nasvedčoval aj jeho názov, ako aj skutočnosť, že v čase zmluvnej spolupráce so žalovanou žalobca mal aj vlastné vozidlá určené na prepravu, čo potvrdila aj p. S., ktorá uviedla, že keby mali vhodný kamión prepravu by vykonali sami. Rovnako tak sa nemožno stotožniť s tvrdením žalobcu, že preukázaním prepravnej zmluvy je nákladný list, pretože ako vyplýva z čl. 4 Dohovoru CMR dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je síce nákladný list, avšak ak chýba, nie je tým existencia alebo platnosť prepravnej zmluvy dotknutá a vzťahujú sa na ňu aj naďalej ustanovenia tohto Dohovoru.
40. Na zdôraznenie správnosti tiež súd poukazuje na tú skutočnosť, že neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že zmluva žalovanej so spoločnosťou Y. Y., L..C..I.., je posudzovaná ako zasielateľská zmluva a to i napriek tomu, že je totožná s predmetnou zmluvou, ktorá je priamo zo strany žalovanej posudzovaná ako prepravná zmluva. Uvedené bude predmetom dokazovania v konaní pred Okresným súdom v Blansku, avšak z doteraz vykonaného dokazovania sa javí, že aj táto zmluva je posudzovaná predbežne ako prepravná zmluva, nakoľko poisťovňa spoločnosti Y. Y., L..C..I.., si uplatňuje voči žalovanej náhradu škody, ktorú uhradila spoločnosti Y. Y., L..C..I.. a tak ako uviedla aj p. S. pri svojej výpovedi v trestnom konaní je predpoklad, že následne si žalovaná uplatní škodu u nich a oni si uplatnia škodu u svojho dopravcu, ktorý je za týmto účelom poistený, teda už v čase spisovania trestného oznámenia žalobca si bol vedomý svojej zodpovednosti, ktorá vyslovene vyplývala zo zmluvného vzťahu prepravného, pretože ako zasielateľ by v takomto rozsahu nezodpovedal ako to sám žalobca na pojednávaní uvádzal.
41. Čo sa týkalo namietania premlčania nároku žalobcu uplatneného v predmetnom konaní, táto námietka je irelevantná, nakoľko súd nemôže zodpovedať za to, že žalobca podal žalobu na súd, ktorý nemá právomoc vo veci samej rozhodnúť. Naviac, z obsahu spisu vyplýva, že už pred podaním predmetnej žaloby prebiehalo konanie na Okresnom súde v Blansku a žalobcovi nič nebránilo, aby si svoj nárok uplatnil v tomto konaní a to pred uplynutím premlčacej doby.
42. Následne ustáliac skutočnosť, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o preprave a vychádzajúc tiež z toho, že žalobca mal sídlo na území Slovenskej republiky a žalovaná na území Českej republiky, bolo potrebné na daný zmluvný vzťah aplikovať Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) č. 11/1975, ktorý predstavoval unifikovanú právu úpravu, priamo aplikovateľnú. Konkrétne sa v danom prípade právomoc určovala na základe článku 31 Dohovoru CMR. Vychádzajúc pritom zo skutočnosti, že všetky nakládky sa vykonávali na území Českej republiky a vykládky na území Poľskej republiky, ako ani zo zmluvy o preprave veci nevyplývalo, že by si zmluvné strany určili, na súde ktorého štátu sa bude viesť prípadný spor vzniknutý z uvedenej prepravnej zmluvy, pričom uvedené medzi stranami sporu nebolo sporné, bolo potrebné ustáliť, že právomoc slovenských súdov nebola daná.
43. V predmetnej veci by právomoc slovenského súdu bola daná v prípade, ak by sa tak dohodli zmluvné strany alebo v prípade splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 31 ods. 1 písm. a) a b) Dohovoru o CMR, ktorý upravuje, že spory vzniknuvšie z prepráv podliehajúcich tomuto Dohovoru môže žalobca viesť, pokiaľ ich nevedie na súdoch zmluvných štátov určených dohodou strán, na súdoch toho štátu, na území ktorého a) má žalovaný trvalé bydlisko, hlavné sídlo podniku alebo pobočku alebo zastupiteľstvo, ktorých prostredníctvom bola prepravná zmluva uzavretá, alebo b) leží miesto, kde sa zásielka prevzala na prepravu alebo miesto určené na jej vydanie; na iných súdoch nemôže žalobca spor viesť. V tomto prípade si zmluvné strany neurčili, na súde ktorého štátu sa bude viesť prípadný spor a ani žalovaná nemá na území Slovenskej republiky trvalé bydlisko, hlavné sídlo podniku alebo pobočku alebo zastupiteľstvo, ktorých prostredníctvom bola prepravná zmluva uzavretá a taktiež na území Slovenskej republiky neleží miesto, kde sa zásielka prevzala na prepravu alebo miesto určené na jej vydanie; preto na súde Slovenskej republiky nemôže žalobca spor viesť.
44. Podľa § 9 CSP ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
45. Keďže súd aplikujúc čl. 31 ods. 1 Dohovoru CMR dospel k záveru, že spor nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, v zmysle § 9 CSP konanie zastavil.
46. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
47. Keďže došlo k zastaveniu konania, súd pri rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania, skúmal, ktorá strana, t.j. či žalobca, alebo žalovaná, zavinila zastavenie konania.
48. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca podal žalobu na súde Slovenskej republiky, ktorý nemá právomoc na jej prejednanie, v dôsledku čoho súd konanie musel zastaviť, bolo potrebné ustáliť, že žalobca zavinil zastavenie konania, preto žalovanej patrí náhrada trov konania. Na uvedenom nič nemení ani tá skutočnosť, že určenie právomoci záviselo od predbežného posúdenia otázky zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, nakoľko v tomto ohľade bolo potrebné poukázať na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania toho, že so žalovanou uzatvoril vyslovene zasielateľskú zmluvu. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že žalovaná neuhradenie faktúr, ktoré boli predmetom žaloby nepoprela, avšak žiadala ich započítať s pohľadávkou, ktorú má ona sama voči žalobcovi, vyplývajúcu z predmetných prepravných zmlúv, vedenej na súde v Českej republike. V tomto ohľade je potrebné poukázať najmä na to, že zavinenie sa posudzuje z procesného hľadiska, nie podľa merita veci, preto aj súd vyhodnotil, že žalobca zavinil zastavenie konania tým, že podal žalobu na súd, ktorý nemá právomoc na jej prejednanie.
49. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
50. Rovnako tak po právoplatnosti tohto uznesenia súd obsadený súdnym úradníkom rozhodne aj o vrátení alikvotnej čiastky súdneho poplatku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Levice v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).