Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31Er-436-2009.pdf
PDF · 84.07 KB
Case nature
Area
Subarea
31Er/436/2009
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, IČO: 30 807 484 so sídlom V. Clementisa 24/A, 917 01 Trnava, proti povinnému: G. R., U.. XX.XX.XXXX, F. R. L., A. A., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Pavel Šajánek, Exekútorský úrad Senica so sídlom Sadová 621, 905 01 Senica, pre vymoženie 1.053,37 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súd ukladá oprávnenému p o v i n n o s ť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 161,47 Eur do troch dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.
III. Súd žiadnej zo strán n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
1. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v aktuálnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
2. Poverením č. 5207*058349 zo dňa 29.07.2009 bol súdny exekútor JUDr. Pavel Šajánek v zmysle § 45 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe exekučného titulu - Vykonateľné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 700-0410143109-GC04/09 zo dňa 14.04.2009, právoplatného a vykonateľného dňa 25.05.2009.
3. Súdny exekútor doručil na tunajší súd dňa 19.06.2015 návrh na zastavenie exekúcie spolu s návrhom oprávneného na zastavenie exekúcie a to z dôvodu nemajetnosti povinného podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň uviedol, že si uplatňuje trovy exekúcie vo výške 193,34 Eur.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Nie je sporné, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Podľa dovolacieho súdu iný dôvod zastavenia exekúcie tu nie je ani v prípade, keď povinný, ktorý je právnickou osobou, zanikne výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu z dôvodu jeho predchádzajúceho zrušenia bez likvidácie. Zánik povinného a strata jeho právnej spôsobilosti je totiž v takomto prípade prakticky dôsledkom jeho nemajetnosti a
práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. Ak teda príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku) (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. augusta 2012, sp. zn. 6MCdo/13/2012).
7. Súdny exekútor lustroval povinného na dopravnom inšpektoráte, elektronickou súčinnosťou na dostupné banky, na katastrálnom portáli, v Sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni, v registri obyvateľov, Mestskom úrade Trnava ako aj osobnou návštevou povinného v mieste jeho trvalého bydliska. Vyššie uvedenými lustráciami nebol zistený žiadny majetok povinného, žiadny bankový účet ani žiadna registrácia v Sociálnej poisťovni. Navyše sa nepodarilo povinného na jeho adrese pobytu zastihnúť a jeho pobyt bol neznámy, čo potvrdili aj lustrácie a dopyty vykonané súdom. Vzhľadom na to, že súdny exekútor dostatočne preukázal nemajetnosť povinného, súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
8. Podľa § 200 ods. 1 a 5 Exekučného poriadku, (1) trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). (5) Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
9. Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
10. O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v súlade s § 196 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 01.09.2009 (ďalej len „Vyhláška“).
11. Súdny exekútor spolu s podnetom na zastavenie exekúcie doručil tunajšiemu súdu vyčíslenie trov exekúcie vo výške 193,34 Eur (odmenu vo výške 119,52 Eur + poštovné vo výške 14,- Eur + náhrada cestovných výdavkov a stratu času vo výške 26,70 Eur + náhrada za elektronickú súčinnosť vo výške 0,90 Eur a 20% DPH).
12. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
13. Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
14. Podľa § 14 ods. 2 Vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
15. Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
16. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
17. Podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky, cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
18. Podľa § 23 ods. 1 Vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
19. Podľa § 23 ods. 2 Vyhlášky, náhrada podľa odseku 1 je 0,66 Eur za každú aj len začatú polhodinu.
20. Súdny exekútor vyčíslil a žiadal priznať trovy exekúcie v celkovej sume 119,52 Eur. Trovy exekúcie vyčíslil v zmysle § 15 ods. 1 tak, že žiadal priznať náhradu trov exekúcie za vykonanie 36 úkonov exekučnej činnosti a to konkrétne za úkony: získanie poverenia na výkon exekúcie 1 úkon; doručenie príkazu na začatie exekúcie 4 úkony; doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3 úkony; doručenie exekučného príkazu 4 úkony; každé zisťovanie bydliska povinného 1 úkon; každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 15 úkonov; každé zisťovanie účtu povinného 3 úkony a každé zisťovanie majetku povinného 5 úkonov. Súd sa však nestotožnil s uvedeným výpočtom úkonov exekučnej činnosti a nepriznal súdnemu exekútorovi mu náhradu vo výške 26,56 eur, nakoľko si súdny exekútor uplatňoval náhradu za úkony exekučnej činnosti, za ktoré mu nárok na odmenu nevznikol - doručenie príkazu na začatie exekúcie 3 úkony; doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 2 úkony a doručenie exekučného príkazu 3 úkony. Súd konštatuje, že súdny exekútor si uplatňoval náhradu v nesprávnom množstve, nakoľko z dikcie ustanovenia § 15 ods. 1 Vyhlášky nevyplýva, že súdny exekútor má nárok na náhradu za každé doručenie príkazu na začatie exekúcie, za každé doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a za každé doručenie exekučného príkazu. Nárok na náhradu vyššie uvedených 8 úkonov exekučnej činnosti by mal súdny exekútor vtedy, ak by zákonodarca výslovne v ustanovení § 15 ods. 1 písm. b) až písm. d) uviedol, že súdny exekútor má nárok za každý takto vykonaný úkon, podobne ako to je uvedené v § 15 ods. 1 písm. g) až j) Vyhlášky. Súd preto súdnemu exekútorovi priznal náhradu za 28 úkonov exekučnej činnosti vo výške 92,96 Eur (získanie poverenia na výkon exekúcie 1 úkon; doručenie príkazu na začatie exekúcie 1 úkon; doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1 úkon; doručenie exekučného príkazu 1 úkon; každé zisťovanie bydliska povinného 1 úkon; každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 15 úkonov; každé zisťovanie účtu povinného 3 úkony a každé zisťovanie majetku povinného 5 úkonov. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 92,96 Eur [28 x 3,32 Eur].
21. V zmysle § 22 vyhlášky žiadal súdny exekútor priznať náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 14,- Eur a za poplatky za súčinnosť (banky, regis. Obyvateľstva, dopr. inšpektorát) vo výške 0,90 Eur. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. V časti rozhodovania súdu o priznaní náhrady hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súd skúmal, či vynaloženie a reálna výška hotových výdavkov boli dostatočne preukázané v exekučnom spise, pričom ich vynaloženie súd posudzoval z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Súd vychádzal výlučne z obsahu spisu súdneho exekútora. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu za poštovné vo výške 14,- Eur nakoľko preukázal vznik poštovného 4 doručenkami a 4 nedoručenými zásielkami. Súd ďalej priznal súdnemu exekútorovi náhradu za poplatky za súčinnosť vo výške 0,90 Eur.
22. Súdny exekútor si v zmysle § 22 a § 23 Vyhlášky uplatnil cestovnú náhradu vo výške 24,06 Eur, nakoľko súdny exekútor vykonal dňa 16.10.2009 služobnú cestu, pričom cestoval zo Senice do Trnavy a späť (vzdialenosť 94 km x 0,257 Eur = 24,06 Eur). Nakoľko mal súd z exekučného spisu preukázané, že súdny exekútor vykonal dňa 16.10.2009 služobnú cestu, súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu za cestovné vo výške 24,06 Eur.
23. Súdny exekútor si v zmysle § 23 Vyhlášky uplatnil náhradu za stratu času vo výške 2,64 Eur za vykonanie cesty zo Senice do Trnavy a naspäť dňa 16.10.2009, pričom súdny exekútor si uplatňoval náhradu za 4 začaté polhodiny [4 x 0,66 Eur]. Súd mal preukázané, že súdny exekútor takúto cestu vykonal a preto priznal súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času vo výške 2,64 Eur.
24. Nakoľko má súd za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal zvýšenie odmeny o 20% DPH. V zmysle ustanovenia § 196 Exekučného poriadku súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % zo sumy 134,56 Eur v súlade s ust. § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení. Súd priznal súdnemu exekútorovi DPH vo výške 26,91 Eur.
25. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 161,47 Eur (odmena vo výške 92,96 Eur, náhrada poštovného a poplatkov za súčinnosti vo výške 14,90 Eur, náhrada cestovných náhrad a straty času vo výške 26,70 Eur a DPH vo výške 26,91 Eur) ako celkovú sumarizáciu skutočných trov exekúcie, na úhradu ktorých súd zaviazal v súlade s § 197 ods. 1 Exekučným poriadkom povinného.
26. V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol o trovách exekúcie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
27. Podľa § 9a ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len: „C.s.p.“). (2) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
28. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
29. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Trovy exekúcie sú osobitným inštitútom, ktorý je upravený v ustanovení § 200 a nasl. Exekučného poriadku, a na ktorých posúdenie platí osobitný režim Exekučného poriadku. Avšak počas exekučného konania vznikajú i trovy exekučného konania, ktoré nie sú priamo upravené v Exekučnom poriadku, a na ktoré je nutné použitie Civilného sporového poriadku podľa § 9a Exekučného poriadku.
31. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p a zásadou úspechu. Súd by tak úspešnému povinnému mal priznať nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % a po právoplatnosti tohto uznesenia rozhodnúť samostatným uznesením o výške náhrady trov konania. Nakoľko je zo spisu zrejmé, že od podania návrhu na vykonanie exekúcie povinnému žiadne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal. Uvedené vychádza aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý judikoval, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov C.s.p., zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 02. 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018). V tomto prípade tak nie je nutné zachovať dvojfázovosť rozhodovania o trovách konania, a teda rozhodovať najskôr o nároku na náhradu trov konania a po právoplatnosti tohto rozhodnutia o výške náhrady trov konania, ktoré by vo svojom výroku priznávalo výšku náhrady trov konania 0,00 Eur.
32. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I. a III. tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.