Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Er-533-2007.pdf
PDF · 72.76 KB
Case nature
Area
Subarea
12Er/533/2007
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, právne zast.: JUDr. Katarína Kalabová, advokátka so sídlom Krasovského 13, 851 01 Bratislava 5, proti povinnému: Q. B., Z.. XX. XX. XXXX, B. B. XXX/ XX, XXX XX E., vedenej pod sp. zn. EX 1867/07 súdnym exekútorom: JUDr. Jozef Ďurica, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska 17, Zvolen, o vymoženie sumy 488,15 Eur (14 706 Sk) a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 40,13 Eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Poverením č. 5613 009718 * zo dňa 17. 05. 2007 Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu, so sídlom Exekútorského úradu Borovianska 17, Zvolen, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 1867/07. 2. Súdu bol dňa 01. 06. 2018 doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie v ktorom uviedol, že podľa vykonaných lustrácií majetkových pomerov povinného bolo zistené, že nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný exekvovateľný majetok, je nezamestnaný, nepoberá žiadne dávky a preto navrhuje v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastaviť a zároveň si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 56,06 Eur vrátane DPH vo výške 9,34 Eur.
3. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Nemajetnosť povinného EP zaraďuje medzi dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ EP). Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý samozrejme môže mať vehementný záujem na pokračovaní exekúcie aj v tomto prípade, napr. z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť jeho pohľadávku. Podľa názoru súdu však pre to, aby exekúcia nebola zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného, musí mať očakávanie, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, reálny podklad. V danom prípade existencia tohto reálneho podkladu očakávania, že v majetkovej a sociálnej situácii na strane povinného dôjde v dohľadnej dobe k zlepšeniu, podľa názoru súdu nie je daná.
6. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012), ale z názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, "Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície") vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu." Poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu (ako súčasť vyššie uvedeného podania) oznámenie, o tom, že vykonaným podrobným šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd je toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené postavenie exekútora je dostatočným "dôkazom" pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní ako je napr. advokát. Exekútor má postavenie účastníka konania len vtedy (v zmysle § 37 ods. 1 EP), ak sa rozhoduje o jeho trovách exekúcie, inak je orgánom verejnej moci, podobne ako napr. notár poverený súdom konať ako súdny komisár, ktorý nesie zodpovednosť za ním vydané písomnosti, či stanoviská, a to obzvlášť ak môžu byť podkladom pre rozhodovanie súdu. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá. Súd dodáva, že prípadný názor oprávneného ako účastníka konania na to, či v danom prípade súhlasí alebo nesúhlasí so zastavením exekúcie nie je pre exekučný súd záväzný, pretože exekučný súd podľa § 57 ods.1 písm. h/ EP v spojení s § 58 ods. 1 EP je povinný zastaviť exekúciu, ak nastala objektívna skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie; na to, vzhľadom na znenie § 57 ods. 1 písm. h) EP, nemôže mať vplyv ani dispozičné právo oprávneného k exekučnému konaniu. Súd mal teda v danom prípade z listinného dôkazu vydaného iným orgánom verejnej (súdnej) moci za dostatočne preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto na základe takto zisteného skutkového stavu podľa vyššie uvádzaných predpisov tohto uznesenia rozhodol o zastavení exekúcie.
7. V súvislosti s rozhodnutím súdu súd súčasne súd poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 452/2011 z 20.10.2011).
8. Vzhľadom k tomu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
9. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
10. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a súdnemu exekútorovi priznal v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30. 04. 2008 náhradu trov exekúcie v celkovej výške 40,13 Eur vrátane 20% DPH (6,69 Eur).
11. Uvedená odmena predstavuje :
A) podľa § 14 ods. 2 - počet hodín účelne vynaložených na exekúciu: 2 hod. x 6,64 Eur/hod = 13,28 Eur + DPH O spracovanie návrhu na vykonanie exekúcie O spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie
B) úkony exekučnej činnosti 9 x 3,32 Eur, t.j. 29,88 Eur + DPH O získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 Eur O poštovné za Upovedomenie o začatí exekúcie - FO 1,46 Eur O poplatok SCB 0,70 Eur O zisťovanie účtu povinného 3,32 Eur O 4 x zisťovanie majetku povinného 13,28 Eur O zisťovanie bydliska povinného 3,32 Eur O zisťovanie platiteľa mzdy povinného 3,32 Eur
O doručenie UOZE 3,32 Eur O EX 1867/07-24-UOZE-opak. doručenie 1,40 Eur
C) podľa § 22 a § 23 - hotové výdavky 10,02 Eur + DPH.
12. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ním vyčíslené časové úkony podľa § 14 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky vo výške 2 x 6,64 Eur, nakoľko spracovanie návrhu na vykonanie exekúcie a spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie je administratívna práca, teda práca spojená s vybavovaním spisovej agendy, ktorá bezprostredne nesmeruje k vymoženiu pohľadávky a náhrada za túto činnosť je subsumovaná v odmene za exekučné úkony (§ 25 vyhlášky citovanej vyhlášky).
13. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, a to písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, vlastnoručný podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte troch rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.