Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Er/1/2018

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca, Exekútorský úrad Bratislava, Zámocká 30, Bratislava pod EX 33219/23 (pôvodne vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad v Bratislave, Záhradnícka 60, Bratislava) na návrh oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 4195/25, Bratislava, IČO: XXXXXXXX právne zastúpený advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., Pribinova 4195/25, Bratislava, IČO: 36865141 proti povinnej: A. B. C. D., nar. XX.X.XXXX, E. XX o vymoženie 709 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Exekúciu z a s t a v u j e.

II. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 33,19 Eur, a to do 15 dní od doručenia tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Okresným súdom Prešov bola dňa 22.1.2018 na tunajší súd postúpená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zo dňa 8.3.2017 spolu s návrhom na vykonanie exekúcie spísaným do Zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 8.3.2017 a s exekučným titulom Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.: SR 00848/16 zo dňa 18.11.2016.

2. Tunajší súd vydal dňa 22.2.2018 poverenie na vykonanie exekúcie pre vymoženie uloženej povinnosti istiny 709 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 709 eur od 4.3.2016 do zaplatenia, zákonného úroku vo výške 6% ročne zo sumy 709 eur od 5.9.2016 do zaplatenia, trov konania 258,66 eur, trov exekúcie oprávneného 68,60 eur a trov exekúcie.

3. Exekučným titulom v danej veci je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.: SR 00848/16 zo dňa 18.11.2016.

4. Uznesením zo dňa 13.6.2023 sp. zn.: – 63 tunajší súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.

5. Krajský súd v Košiciach Uznesením zo dňa 18.12.2023 sp. zn.: – 111 rozhodol o odvolaní povinnej proti vyššie uvedenému uzneseniu tak, že zrušil uznesenie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konania a nové rozhodnutie.

6. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že v preskúmavanej veci sa nepochybne jedná o spotrebiteľský vzťah, a to vzhľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v a nasl. . totiž spotrebiteľa definuje tak, že spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej

podnikateľskej činnosti. Veriteľ je tým účastníkom konania, ktorý musí preukazovať, na aký účel poskytol povinnej úver. Toto oprávnený ako veriteľ v konaní nepreukázal. Len tá skutočnosť, že v zmluve je uvedený ako účel poskytnutia úveru povinnej - výkon podnikania bez ďalšieho ešte neznamená, že úver bol povinnej poskytnutý na účely podnikania. Jednoznačným preukázaním nemôže byť iba všeobecný údaj o poskytnutí úveru na účel podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je podnikanie prijímateľa úveru a aký konkrétny súvis má s takýmto podnikaním či predmetom činnosti, uzavretie príslušnej zmluvy. Vymedzenie účelu - poskytnutie úveru „na výkon podnikania“ v spojení s nedostatkom akejkoľvek aktivity oprávneného má taký vplyv, akoby v zmluve nebol účel úveru vôbec vymedzený. Odvolací súd tak dospel k záveru, že zmluva o úvere zo dňa 20.10.2015 je spotrebiteľskou zmluvou.

7. Zároveň odvolací súd uložil súdu prvej inštancie povinnosť v ďalšom konaní opätovne posúdiť návrh povinnej na zastavenie exekúcie, pričom vzhľadom na to, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou bude posúdiť, či spotrebiteľská zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, na ktoré nebolo v základnom konaní prihliadnuté (prípadne nebolo prihliadnuté na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom) a v prípade, ak súd dospeje k záveru, že takéto neprijateľné zmluvné podmienky v neprospech spotrebiteľa existujú, je povinný posúdiť kvantifikovateľnosť a oddeliteľnosť jednotlivých nárokov, ktoré sú svojou povahou neprijateľné, a preto sa im súdna ochrana nemôže poskytnúť. Následne je oprávnený rozhodnúť o zastavení exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

8. Okrem vyššie uvedeného odvolací súd uviedol, že úlohou súdu bude takisto posúdiť platnosť uzavretej rozhodcovskej zmluvy z hľadiska ustanovení o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v nadväznosti na znenie ust. v znení účinnom od 01.01.2015 a posúdiť platnosť rozhodcovskej zmluvy, z ktorej vyvodzoval rozhodcovský súd právomoc vydať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, podľa o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a skúmať prípadnú existenciu neprijateľných zmluvných podmienok v tejto rozhodcovskej zmluve podľa úpravy účinnej v čase jej uzavretia, t.j. podľa v znení účinnom od 01.01.2015.

9. Podľa veta prvá o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.marca 2017. 10. Podľa Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

11. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

12. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

13. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

14. Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Podľa , za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

16. Podľa , ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

17. Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

18. Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

19. Podľa , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20. V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, resp. čl. 153 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.

21. Podľa článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako „smernica“) členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

22. Podľa čl. 2 písm. a) smernice na účely tejto smernice „nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

23. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

24. Podľa čl. 3 prvej vety smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

25. Podľa čl. 3 ods. 3 smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.

26. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ), a teda že nárok vymáhaný v exekúcii vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou postupoval v zmysle záverov a pokynov odvolacieho súdu.

27. Súd v súlade s ust. § 57, § 58 ods. 1 a § 243f ods. 6 Exekučného poriadku preskúmal, či nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie, či už podľa § 57 ods. 1 písm. m) alebo z iného dôvodu. Za týmto účelom súd preskúmal aj exekučný titul, z ktorého zistil, že rozhodcovským súdom bola Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.: SR 00848/16 zo dňa 18.11.2016 povinnej uložená povinnosť zaplatiť sumu 709 Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 709 Eur od 4.3.2016 do zaplatenia, zákonným úrokom 6 % ročne zo sumy 709 Eur od 5.9.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 258,66 Eur, to všetko v mesačných splátkach vo výške 100 Eur pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas.

28. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že oprávnený a povinná zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenka) vystavenou dňa 20.10.2015, kde povinná vystupuje ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Oprávnený vyplnil dňa 31.8.2016 zmenku v zmysle Dohody o vyplnení zmenky a táto bola predložená povinnej na zaplatenie dňa 5.9.2016. Rozhodcovský súd mal za to, že predložená zmenka má povahu zmenky zabezpečovacej, pričom

hlavným záväzkom je zmluva o úvere. Rozhodcovský súd mal za to, že zmluvu o úvere, teda hlavný kauzálny vzťah, nie je možné posudzovať podľa o spotrebiteľských úveroch, nakoľko nie je ani vzťahom spotrebiteľským, a to z dôvodu, že povinný v hlavnom kauzálnom vzťahu vystupoval ako živnostník, t.j. podnikateľ. Preskúmaním exekučného titulu mal súd preukázané, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval a priznal nárok zo zmenky. Exekučný súd je preto v danej situácii povinný v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania v zmysle Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 aj bez návrhu skúmať, či vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a v prípade kladného zistenia, je exekučný súd povinný posúdiť vecnú správnosť exekučného titulu z hľadiska kritérií obsiahnutých v uvedenom zákonnom ustanovení.

29. Preskúmaním exekučného titulu mal súd preukázané, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval a priznal nárok zo zmenky. Exekučný súd je preto v danej situácii povinný v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 aj bez návrhu skúmať, či vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a v prípade kladného zistenia, je exekučný súd povinný posúdiť vecnú správnosť exekučného titulu z hľadiska kritérií obsiahnutých v uvedenom zákonnom ustanovení.

30. Z predloženej fotokópie zmenky, ktorú oprávnený priložil k návrhu na vykonanie exekúcie, a na základe ktorej bol priznaný nárok v exekučnom titule, súd zistil, že bola vystavená povinným dňa 20.10.2015, t.j. v deň uzavretia zmluvy o úvere (kauzálneho vzťahu), pričom číslo zmluvy o úvere je uvedené aj priamo na zmenke. Z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva, že súvislosť vystavenej zmenky so zmluvou o úvere bola rozhodcovskému súdu známa a túto súvislosť ako takú vzal do úvahy a nespochybnil ju. Ako už konštatoval odvolací súd v svojom rozhodnutí uvedený právny vzťah medzi účastníkmi je vzťahom spotrebiteľským. Exekučný súd mal preukázané, že predmetná zmenka bola vystavená v rozpore s ust. § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto nárok z takto vyplnenej zmenky v žiadnom prípade jej majiteľovi nemožno priznať.

31. Vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci ide medzi účastníkmi exekučného konania o právny vzťah, ktorý vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy, venoval exekučný súd pozornosť skúmaniu, či zmluva o úvere zo dňa 20.10.2015 neobsahuje neprijateľné podmienky a či na tieto podmienky bolo prihliadnuté v rozhodcovskom konaní vo vzťahu k priznanému peňažnému plneniu. Zo zmluvy o úvere zo dňa 20.10.2015 súd zistil, že Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré majú vo vzťahu k nej povahu všeobecných obchodných podmienok, obsahujú v bode 12. zmluvné dojednanie nasledovného znenia: „Dohoda o vyplnení zmeniek: Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek (ďalej aj ako „vystaviteľ“) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako „remitent“) vystavil vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavených zmeniek viazaný ako zmenkový ručiteľ. Remitent má právo uplatniť si celý svoj peňažný nárok vyplnením ktorejkoľvek zmenky. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň , kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že Remitent je oprávnený vyplniť druhú nevyplnenú zmenku v prípade, ak zmenka, ktorá bola vyplnená ako prvá, bola zničená alebo stratená, a to tak, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia druhej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na druhej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Zmluvné strany sa dohodli, že takto vyplnená zmenka bude predstavovať samostatný zmenkový nárok veriteľa voči dlžníkovi a ručiteľovi.“

32. Z odôvodnenia exekučného titulu, ako aj z čl. 12 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru mal exekučný súd preukázané, že zmenka, na základe ktorej bol oprávnenému priznaný nárok v rozhodcovskom konaní, bola vystavená ako neúplná (blankozmenka), pričom pri vystavení v nej nebola uvedená zmenková suma. Nevyhnutným predpokladom platného vystavenia takejto zmenky a možnosti priznania nároku z takejto zmenky je platné uzavretie dohody o vyplňovacom práve, nakoľko listina,

v ktorej nie je uvedená zmenková suma, inak nie je platná ako vlastná zmenka (čl. I § 76 ods. 1 zmenkového zákona). Exekučný súd teda skúmal (rovnako ako to mal skúmať aj rozhodcovský súd), či bola dohoda o vyplnení zmeniek v zmluve o úvere uzavretá platne, konkrétne či sa v prípade tejto dohody nejedná o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.

33. V prvom rade je zrejmé, že dohoda o vyplnení zmeniek nie je v zmluve o úvere zmluvným dojednaním týkajúcim sa hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, a teda z tohto hľadiska nie je z posúdenia v zmysle vyňaté. Zároveň z obsahu Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nevyplýva, že v nich obsiahnutá dohoda o vyplnení zmeniek je zmluvným dojednaním, ktoré bolo dohodnuté medzi účastníkmi zmluvy o úvere individuálne, a teda že by povinná, ktorá má postavenie spotrebiteľa a ochranu tomu prislúchajúcu, mala možnosť zmluvu o úvere uzavrieť bez tejto dohody, pretože táto bola začlenená medzi ostatné ustanovenia vopred pripravených Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.

34. V danom prípade je potrebné posudzovať ne/prijateľnosť dohody o vyplnení zmeniek z pohľadu generálnej klauzuly obsiahnutej v ustanovení a je potrebné skúmať naplnenie jednotlivých kritérií generálnej klauzuly. Zásadným kritériom generálnej klauzuly je identifikácia, či zmluvné dojednanie, ktorého obsah je predmetom posúdenia, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, pričom táto nerovnováha musí byť v neprospech spotrebiteľa.

35. Dohodu o vyplnení zmeniek, obsiahnutú vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, je potrebné v zmysle ust. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere ( v súčasnom znení), ktoré je transpozíciou čl. 4 ods. EHS, hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

36. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), pričom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch ide o jednu z obligatórnych náležitostí zmluvy o úvere, ktorej účastníkom je spotrebiteľ a zákon sankcionuje absenciu tejto náležitosti tým, že v takom prípade sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej z bodu 04. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplýva, že ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou sedem a viac dní, tak je povinný zaplatiť omeškanú splátku spolu so zmluvnou pokutou 25 Eur za každý jeden prípad omeškania. Ďalej z uvedeného ustanovenia vyplýva, že dlžník má možnosť uhradiť štyri po sebe idúce splátky, prípadne len časti po sebe idúcich splátok, v oboch prípadoch so zmluvnou pokutou 30,00 Eur s možnosťou návratu platenia podľa pôvodného splátkového kalendára. Ďalej z bodu 05. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplýva, že dlžník je povinný v prípade porušenia svojich zmluvných povinností uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu 312 Eur, ktorá je určená na úhradu všetkých nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vykonaním úkonov smerujúcich k zabezpečeniu dlhu dlžníka.

37. Exekučný súd zistil, že dôsledkom uzavretia dohody o vyplnení zmeniek dodávateľ získal možnosť zahrnúť do zmenkovej sumy, ktorá bude ďalej voči dlžníkovi - spotrebiteľovi znamenať abstraktný zmenkový záväzok, pohľadávky z poplatku za poskytnutie úveru, uvedeného v zmluve, ďalších poplatkov za upomienky a zo zmluvných pokút. Zmluvné strany sa dohodli, že vyplnená zmenka bude predstavovať voči dlžníkovi - spotrebiteľovi samostatný zmenkový nárok. Už táto skutočnosť s ohľadom na nespornosť a abstraktnosť zmenkových záväzkov predstavuje podstatné oslabenie pozície dlžníka

- spotrebiteľa voči veriteľovi. V zmysle dohody o vyplnení zmeniek má veriteľ zo zmluvy o úvere ako remitent právo vyplniť do zmenky zmenkovú sumu pozostávajúcu zo všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi. Je teda bez rozumnej pochybnosti, že v zmysle uvedeného veriteľ môže do zmenkovej sumy zahrnúť aj svoje nároky z poplatkov a zmluvných sankcií obsiahnutých v predmetnej spotrebiteľskej zmluve.

38. Dohoda o vyplnení zmeniek nebola s dlžníkom - spotrebiteľom individuálne dojednaná, ale je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Dôsledkom jej uzavretia získal dodávateľ možnosť uplatniť pred rozhodcovským súdom nárok zo zmenky, do ktorej mohol sám vyplniť zmenkovú sumu tak, že táto bude pozostávať aj z nezaplateného poplatku za poskytnutie úveru (ktorý v danom prípade predstavoval 96,8 % úverovej istiny), na ktorý pritom dodávateľ v dôsledku absencie RPMN

v zmluve nemá zákonný nárok, a ďalej bude pozostávať z hrubo nevyvážených ustanovení zmluvy o úvere, ktoré sú samy osebe spôsobilé naplniť definíciu neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve.

39. Exekučný súd mal teda preukázané, že dohoda o vyplnení zmeniek napĺňa hypotézu generálnej klauzuly obsiahnutej v po jej posúdení vo vzťahu k ostatným dojednaniam predmetnej zmluvy o úvere. Je potrebné zdôrazniť, že identifikovať existenciu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa bolo nutné už podľa okolností existujúcich v dobe uzatvorenia zmluvy o úvere. Neprijateľnosť dohody o vyplnení zmeniek bola daná vzhľadom na obsah zmluvy o úvere už v čase uzavretia zmluvy. Preto niet pochybnosti o tom, že dohoda o vyplnení zmeniek spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

40. Z uvedeného vyplýva, že predmetná dohoda o vyplnení zmeniek je ako v spotrebiteľskej zmluve v zmysle absolútne neplatná. Absencia dohody o vyplňovacom práve spôsobuje neplatnosť neúplne vyplnenej zmenky. Rozhodcovský súd preto jednoznačne pochybil, keď na základe takejto zmenky priznal oprávnenému plnenie z dôvodu, že neprihliadol na neprijateľné podmienky v zmluve o úvere. Uvedená okolnosť v zmysle ust. Exekučného poriadku zakladá povinnosť exekučného súdu exekúciu zastaviť.

41. Podľa Stanoviska NS SR, aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

42. Exekučný súd v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku preskúmal aj to, či rozhodcovský súd prihliadol na korektív dobrých mravov vo vzťahu k jednotlivým zápisom na zmenke.

43. V zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ v zmysle čl. I. § 5 v spojení s § 77 ods. 2 zmenkového zákona ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. Úroková miera bola v zmenke uvedená sadzbou 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Zmenkový zákon výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť vo vistazmenke, neupravuje, jej určenie ponecháva na vystaviteľa. Avšak aj napriek tomu, že zmenkový zákon výšku úrokovej miery nelimituje, nie je jej stanovenie ponechané len na ľubovôli vystaviteľa. Aj platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na zmenke, sa v prípade, ak zmenkový zákon ako osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, spravuje všeobecnými ustanoveniami o právnych úkonoch. Pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej doložke na zmenke treba vychádzať z ustanovenia , najmä s prihliadnutím na to, či pre neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon ako priečiaci sa dobrým mravom neplatný. V oblasti súkromného práva platí obsahový korektív právnych úkonov v podobe dobrých mravov, ktorý je plne účinný v súkromnoprávnych vzťahoch bez ohľadu na povahu ich subjektov. Týmto korektívom je jednak modifikovaná zmluvná sloboda zúčastnených subjektov pri vzájomnej dohode o určení obsahu zmluvných dojednaní, jednak predstavuje podmienku platnosti súkromnoprávnych úkonov vo všeobecnosti. Preto aj pri úrokovej doložke na zmenke s ohľadom na zmysel a význam inštitútu zmenkového úroku jeho výška nemôže byť bezbrehá a neobmedzená, ale je obmedzená jednak korektívom dobrých mravov a jednak zmyslom a účelom predmetného inštitútu v systéme platného práva.

44. Všeobecne záväzné právne predpisy platné a účinné v SR neobsahujú vymedzenie pojmu dobré mravy. Ide o otvorený pojem, ktorého obsah súd určuje vždy s ohľadom na okolnosti konkrétnej posudzovanej veci. Dobré mravy nepredstavujú paušálne pravidlo správania sa, ale prostredníctvom toho, že sú obsiahnuté v hypotézach konkrétnych právnych noriem, dochádza týmto spôsobom k prepojeniu práva a neprávnych normatívnych systémov, najmä morálky. Prostredníctvom dobrých mravov je právo prepojené so systémom hodnôt, z ktorých pramení jeho existencia. Najvyšší súd ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn. uviedol, že „Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich konania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého jednania a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a

mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.“

45. Zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky. Jeho výška preto musí zodpovedať danému účelu. V danom prípade je nepochybné, že úroková doložka na zmenke ako právny úkon, ktorým vznikol záväzok dlžníka (navyše spotrebiteľa) platiť majiteľovi zmenky odplatu zo zmenkovej sumy vo výške 91,25 % ročne, t.j. úrok, ktorý za obdobie jedného roka takmer dosiahne výšku zmenkovej sumy, je v rozpore s pravidlami slušnosti a poctivého konania. Úrokovú doložku na zmenke je preto ako priečiacu sa dobrým mravom nutné považovať v zmysle za neplatnú. Na absolútnu neplatnosť úrokovej doložky na zmenke (odhliadnuc od ostatných okolností, spôsobujúcich neplatnosť zmenky ako takej) mal rozhodcovský súd prihliadať ex offo, aj bez návrhu.

46. Za rozporné s dobrými mravmi je tiež potrebné hodnotiť vyplnenie samotnej zmenkovej sumy, ktorej súčasťou je aj nezaplatený poplatok za poskytnutie úveru, na ktorý jednak oprávnený ako veriteľ v danom prípade nemal zákonný nárok (porov. vyššie odôvodnenú bezpoplatkovosť poskytnutého spotrebiteľského úveru), a jednak jeho samotná výška (96,8 % úverovej istiny pri splatnosti 12 mesiacov) je tiež bez pochybností v rozpore s morálkou a dobrými mravmi. Z odôvodnenia exekučného titulu nevyplýva akú celkovú finančnú čiastku na základe uzavretej zmluvy o úvere povinný zaplatil oprávnenému pred podaním návrhu na začatie rozhodcovského konania a túto skutočnosť neozrejmil ani oprávnený (§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku), výšku zmenkovej sumy doplnenej do predmetnej zmenky preto nemožno preskúmať a túto skutočnosť je potrebné pričítať k ťarche oprávneného.

47. Rozhodcovský súd preto opäť pochybil, keď neprihliadol na rozpor s dobrými mravmi a priznal oprávnenému plnenia, na ktoré z uvedeného dôvodu nemá zákonný nárok. Uvedená okolnosť v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zakladá povinnosť exekučného súdu exekúciu zastaviť.

48. Zhrnúc vyššie uvedené exekučný súd uzavrel, že v prejednávanej exekučnej veci rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na neprípustnosť použitia zmenky, ani na rozpor s dobrými mravmi.

49. Z uvedených dôvodov súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku vzhliadol dôvod pre zastavenie exekúcie.

50. Zároveň súd v zmysle pokynov odvolacieho súdu posudzoval platnosť uzavretej rozhodcovskej zmluvy z hľadiska ustanovení o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v nadväznosti na ustanovenie v znení účinnom do 1.1.2015 a skúmal prípadnú existenciu neprijateľných zmluvných podmienok.

51. v ustanovení vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a rozlišuje, či boli individuálne dojednané alebo nie. Pre posúdenie skutočnosti, či boli individuálne dojednané je podstatné, či spotrebiteľ (povinný) mal možnosť oboznámiť sa s nimi pred uzavretím zmluvy a či mal možnosť ich ovplyvniť. Sudca preskúmaním rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným (ako dodávateľom) a povinným (ako spotrebiteľom) zistil, že táto (rovnako ako aj zmluva o spotrebiteľskom úvere) bola vopred pripravená na predtlačenom formulári, keď pri jej uzatváraní sa do nej vpisovali len údaje týkajúce sa identifikácie spotrebiteľa (meno a priezvisko, bydlisko a rodné číslo), čísla zmluvy o úvere (spolu s dátumom jej uzavretia) a dátumu uzavretia rozhodcovskej zmluvy, vrátane podpisov zmluvných strán.

52. Z obsahu spisu mal súd preukázané, že oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil okrem rozhodcovského rozsudku a zmenky aj Rozhodcovskú zmluvu podpísanú oprávneným a povinnou dňa 20.10.2015.

53. Napriek tomu, že rozhodcovská zmluva formálne pripúšťa rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom, vo väčšine prípadov sa žalobcom stáva veriteľ, ktorý si už sám vopred vybral konkrétny rozhodcovský súd, čím si prispôsobil rozhodcovskú doložku vo svoj prospech. Predtlačené ustanovenie

zmluvy, že povinná bola poučená o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy (že rozhodcovské konanie je podobné konaniu na všeobecnom súde, Stály rozhodcovský súd je obdoba všeobecného súdu a rozhodca je obdoba sudcu všeobecného súdu), za situácie, keď je rozhodcovská zmluva uzatváraná v rovnaký deň spolu s úverovou zmluvou, nemožno považovať za dostatočné preukázanie kvalifikovaného vysvetlenia vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Už len samotná skutočnosť, že oprávnený uzavrel s povinnou rozhodcovskú zmluvu, evokuje jeho úmysel vyhnúť sa konaniu pred všeobecným súdom, nakoľko si je vedomý tej skutočnosti, že v rozhodcovskom konaní bude mať lepšie štartovacie podmienky v prípadnom spore ako povinný (sídlo rozhodcovského súdu sa nachádza v sídle oprávneného, oprávnený má „bohaté“ skúsenosti s konaním pred rozhodcovským súdom). Pritom, ak by sa konanie začalo pred všeobecným súdom SR, oprávnený (dodávateľ) nemá možnosť žalovať spotrebiteľov vždy pred tým istým súdom (z dôvodu ustanovení o príslušnosti súdov). Výber všeobecného súdu zo strany dodávateľa tak možno považovať za iluzórny (vzhľadom na to, že jeho výber smeruje vždy k tomu istému rozhodcovskému súdu). Ďalej je potrebné uviesť, že ak jedna zo strán podá žalobu na rozhodcovský súd (žalobca), druhá strana (žalovaný) sa už nemôže domáhať svojich práv na všeobecnom súde. Argument o tzv. nevýhradnej rozhodcovskej zmluve už súdy vo viacerých svojich rozhodnutiach označili za nepresvedčivý, keď poukázali na to, že možnosť iniciovania sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom treba považovať skôr za akademickú (keďže tu spektrum potenciálnych požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou stranou zmluvného vzťahu je zjavne veľmi obmedzené, pričom do takéhoto spektra samozrejme nemôže patriť žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku, predpokladajúca prvotné prejednanie a tiež rozhodnutie sporu rozhodcom), predovšetkým však treba mať za to, že značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spôsobuje už to, že spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu vykonaného zmluvným partnerom spotrebiteľa. Túto nerovnováhu nie je spôsobilé eliminovať ustanovenie, ktoré prakticky rovnocennú možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi, avšak len pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor (rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, č.k. -36 z 09.08.2011, obdobne rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 6.08.2015, sp. zn. ). Pokiaľ aj rozhodcovská zmluva zakladá pre žalobcu právo výberu súdu (rozhodcovského alebo všeobecného) a predmetná rozhodcovská zmluva umožňuje, aby sa dlžník v spore s veriteľom obrátil aj na všeobecný súd, nemožno opomenúť, že jeho právo je dané iba do doby, kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd. Voľba súdu sa tak pre spotrebiteľa stáva iluzórnou, pretože v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, ktorý rozhodcovské konanie proti spotrebiteľovi iniciuje. Nakoľko predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom, pokiaľ ho dodávateľ vyvolá ako prvý, je tak založená nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán (rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. z 23.02.2017). Také závery potvrdil i Ústavný súd SR vo svojich nálezoch, napr. sp. zn. z 09.03.2023, sp. zn. , sp. zn. , uvádzajúc, že: „Aj zdanlivá možnosť voľby medzi spotrebiteľským rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom môže v konečnom dôsledku znamenať, že voľba patrí len dodávateľovi, ktorý je spravidla vo väčšine prípadov žalobcom, a iniciovanie sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom treba považovať za skôr teoretické (keďže tu spektrum potenciálnych požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou stranou zmluvného vzťahu je zjavne veľmi obmedzené, pričom do takéhoto spektra, samozrejme, nemôže patriť žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku predpokladajúca prvotnú voľbu prejednania a takto i rozhodnutia sporu rozhodcom). Ak výber súdu spočíva v konečnom dôsledku absolútne a jedine na výbere strany podávajúcej žalobný návrh (čo je pri spotrebiteľskom úvere pravidelne veriteľ), rozhodcovská zmluva dáva spotrebiteľovi možnosť výberu súdu do rúk iba naoko. Argument súdu o možnosti výberu medzi uzavretím a neuzavretím rozhodcovskej zmluvy nie je ústavne udržateľný, keďže aj pri hlavnej úverovej zmluve spotrebiteľ stojí pred voľbou, či ju ,,uzavrieť alebo neuzavrieť“, no po jej uzavretí napokon niet pochybností o existencii dôvodov na vykonanie ex offo súdnej kontroly. Samotné vecné posúdenie otázky, či uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy bolo neprijateľnou zmluvnou podmienkou, spadá do právomoci exekučného súdu.“ Z uvedených dôvodov je tak i judikatúra, na ktorú oprávnený v sťažnosti poukazoval, ktorú nemožno považovať za ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, bez väčšieho významu pre rozhodnutie v tejto exekučnej veci.

54. Z predloženej rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že povinná nemala nijakú možnosť vpisovať do zmluvy svoje prípadné pripomienky alebo si napr. vybrať iný rozhodcovský súd. Pri takto koncipovanej zmluve, ktorá bola vopred pripravená oprávneným pre veľký počet spotrebiteľov, nemožno poprieť jej formulárový charakter a považovať ju za individuálne dojednanú. Podstatou a hlavnou črtou

formulárových spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi. V danom prípade nebolo možné nemožno poprieť charakter formulárovosti rozhodcovskej zmluvy, ak dohoda o možnosti riešiť spory pred konkrétnym rozhodcovským súdom už bola vopred strojom (resp. elektronickými prostriedkami) uvedená v tlačive pred jej podpisom. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná, ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Podľa názoru sudcu bolo povinnej ako spotrebiteľovi týmto postupom odňaté jeho právo brániť sa a podať žalobu, prípadne akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd zaručené v (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky).

55. Formulárový charakter rozhodcovskej zmluvy nepreukazuje, že by si jej uzavretie v uvedenom znení vymienil spotrebiteľ. Dôkazné bremeno o tom, že rozhodcovská zmluva bola medzi účastníkmi individuálne dojednaná zaťažovalo oprávneného. Tento však žiadnym spôsobom nepreukázal individuálny charakter rozhodcovskej zmluvy. Jeho tvrdenia v sťažnosti a ani skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá osobitne, na samostatnom liste papiera, neboli spôsobilé zvrátiť zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie. Ak rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojedná, potom takáto zmluva, hoci uzavretá na samostatnej listine, mala bezprostredný súvis so zmluvou o úvere a mohla ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa.

56. Pokiaľ je neprijateľná zmluvná podmienka spôsobujúca značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, podľa ustanovenia sa považuje za absolútne neplatnú. Zároveň tým vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu.

57. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami. Práve preto, že rozhodcovské súdy nepredstavujú zložku verejnej moci, ale súkromnoprávny orgán, platia pre nich určité pravidlá. Ich právomoc nie je daná len ustanoveniami zákona, právomoc je odvodená od rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, v ktorej svoj súhlas vyjadria obe strany dohody. Len tak môže byť právomoc súkromnoprávneho orgánu daná. Exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. z 5.12.2012).

58. Ak exekučný súd zistí, že rozhodnutie vydal orgán, ktorý nebol oprávnený rozhodovať o otázke týkajúcej sa rozhodnutia je daný dôvod na zastavenie exekúcie. V prejednávanej veci súd po preskúmaní exekučného titulu zistil, že exekúcia nemôže byť vedená, nakoľko sa jej vykonanie navrhuje na základe nespôsobilého exekučného titulu. Predložený rozhodcovský rozsudok, sp. zn. SR 00848/16 zo dňa 18.11.2016, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený Združením arbitráže a mediácie rozhodcom F. A. C., nepredstavuje vykonateľný exekučný titul v zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, pretože bol vydaný orgánom, ktorý nemal právomoc vec prejednať a rozhodnúť.

59. Na základe vyššie uvedených skutočností bolo v konaní preukázané, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na neprípustnosť použitia zmenky, a ani na rozpor s dobrými mravmi. taktiež bolo preukázané, že predložený exekučný titul je nespôsobilý a tým nevykonateľný. Súd preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a exekúciu zastavil.

60. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

61. Podľa vyhl. MS SR č. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučnom konaní, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 31. marca 2017, okrem exekučného konania ukončeného podľa o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, patrí exekútorovi odmena a náhrada výdavkov podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

62. Podľa vyhl. MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.3.2017, odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.

63. Podľa vyhl. MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.3.2017, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

64. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

65. O trovách exekúcie súd rozhodol tak, že k ich náhrade zaviazal oprávneného, ktorý zavinil zastavenie exekúcie tým, že predložil exekučný titul, ktorý bol nespôsobilý a teda nevykonateľný.

66. Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie spolu vo výške 39,83 eur pozostávajúce z odmeny vo výške 33,19 eur podľa vyhlášky MS SR č. , podľa ktorého odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura. Zároveň žiadal priznať aj DPH.

67. Súd preskúmal súdnym exekútorom požadované trovy exekúcie a dospel k záveru, že ich výška bola určená správne. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 eur pozostávajúcich z odmeny vo výške 33,19 eur a z DPH 20% vo výške 6,64 eur.

68. Podľa ak uznesenie ukladá povinnosť plniť, lehota na plnenie začína plynúť od doručenia uznesenia; jej uplynutím je uznesenie vykonateľné. Ak uznesenie neukladá povinnosť plniť, je ním subjekt viazaný doručením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.